2006-2010, 2009, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Organizmy, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Živá potrava z prírody – blchy: cyklop, dafnia, vírnik, prach

Hits: 39424

Sys­te­ma­tic­ky ide o kôrov­ce pod­trie­dy Phyl­lo­po­da, Ostra­co­da, Cope­po­da a o kmeň Roti­fe­ra. Tie­to drob­né živo­čí­chy žijú v sto­ja­tej vode, ide­ál­ne pod­mien­ky im posky­tu­je orga­nic­ké zne­čis­te­nie. Za prach akva­ris­ti ozna­ču­jú všet­ko, čo je men­šie ako vír­nik. Akva­ris­ti ich oby­čaj­ne neroz­li­šu­jú, tak­že sa veľ­mi rých­lo uja­lo ozna­če­nie prach” – hodia sa napr. pre čerstvo vylia­hnu­té ska­lá­re, ale­bo napr. pre koli­zy. Rad per­lo­očiek pat­rí do pod­trie­dy Phyl­lo­po­da – lupe­ňo­nôž­ky. trie­dy kôrov­cov Crus­ta­cea. Nie­kto­ré z nich: Daph­nia pulex, D. mag­na, D. cucul­la­ta, D. psit­ta­cea, D. pulex, D. lon­gis­pi­na, Bos­mi­na lon­gi­ros­tris, Scap­ho­le­be­ris muc­ro­na­ta, Camp­to­cer­cus rec­ti­ros­tris, Lep­to­do­ra kind­ti, Ceri­odaph­nia, Chy­do­rus spha­e­ri­cus, Euri­cer­cus lamel­la­tus, Sida cris­tal­li­na, Ryn­cho­ta­lo­na, Simo­cep­ha­lus vetu­lus, Moina rec­ti­ros­tris, M. mac­ro­pa. Daf­nia dosa­hu­je veľ­kosť 0.25 mm. Rod Daph­nia zahŕňa asi 150 dru­hov, je roz­de­le­ný na tri pod­ro­dy: Daph­nia, Hyalo­daph­nia a Cte­no­daph­nia. Ich vek v prí­ro­de sil­ne závi­sí od tep­lo­ty. V stu­de­nej vode dosiah­nu troj­ná­sob­ný vek ako v tep­lej vode. Sú vhod­né aj na toxi­ko­lo­gic­ké štú­die eko­sys­té­mu. Nie­kto­ré dru­hy pat­ria medzi ohro­ze­né pod­ľa IUCN: Daph­nia niva­lis, D. coro­na­ta, D. occ­ci­den­ta­lis, D. jol­lyi. [1].

Moina je drob­ná daf­nia, doras­tá do 2.5 mm a vysky­tu­je sa v pokoj­ných vodách, čas­to krát zlej kva­li­ty, veľ­mi zne­čis­te­nej, chu­dob­nej na kys­lík. Per­lo­oč­ky sa pre­ja­vu­jú nepo­hlav­ným roz­mno­žo­va­ním – par­te­no­ge­né­zou (bez oplod­ne­nia). Je to typic­ký prí­klad, kedy cez priaz­ni­vé obdo­bie sú všet­ky jedin­ce samič­ky. Až pri nástu­pe menej priaz­ni­vých pod­mie­nok sa náh­le obja­vu­jú aj sam­če­ky, kto­ré sa pária – pre­bie­ha pohlav­né roz­mno­žo­va­nie, kto­ré zabez­pe­ču­je pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie. Na jar sa z vají­čok od jese­ne naro­dia opäť samič­ky. Môže­me ich chy­tať rov­na­ko ako cyk­lo­py a vír­ni­ky, len sito môže byť prí­pad­ne aj red­šie, napr. z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, prí­pad­ne z tzv. dede­ró­nu. Daf­nie sú väč­šie ako cyk­lo­py, ale nie sú ener­ge­tic­ky hod­not­né, pre­to­že pre­važ­nú časť ich tela tvo­rí voda a pev­ná kuti­ku­la, kto­rá tvo­rí ich kos­tru. Moina dosa­hu­je aj naj­vyš­šiu výdat­nosť pri prí­pad­nom ume­lom cho­ve. Pre ryby je to ener­ge­tic­ky bohat­šia stra­va ako oby­čaj­ná” daf­nia – dá sa pri­rov­nať ku cyk­lo­pu. Daf­nie dosa­hu­jú naj­vyš­šiu počet­nosť v lete.

Cyk­lop pat­rí do pod­ra­du Cyc­lo­po­idea, radu Podop­lea, pod­trie­dy Cope­po­da – ves­lo­nôž­ky, trie­dy Crus­ta­cea, kme­ňa Arth­to­po­da – člán­ko­nož­ce. Ide napr. o Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus, Diap­to­mus coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyk­lop je veľ­mi vhod­né krmi­vo rýb, pomer­ne výživ­né. Je kva­lit­ným zdro­jom biel­ko­vín. Pri spl­ne­ní urči­tých pod­mie­nok sa dá aj docho­vá­vať. Ich popu­lač­né kriv­ky veľ­mi kolí­šu, nie sú oje­di­ne­lé javy, keď jeden deň nachy­tá­me obrov­ské množ­stvo cyk­lo­pov a na dru­hý deň nie je po nich tak­mer ani sto­py. Vše­obec­ne jeho popu­lá­cia kul­mi­nu­je na jar a na jeseň. Cyk­lop je pomer­ne dra­vý, tak­že je nut­né dať pozor, aby ak ním kŕmi­me men­ší poter, aby nám nedoš­tí­pal, prí­pad­ne neu­smr­ti­li náš chov. Veľ­mi čas­to sa vysky­tu­je jeho názov v češ­ti­ne – buchan­ka.

Cyk­lop, vír­ni­kyprach doká­žu aj vo väč­šom množ­stve vydr­žať vo ved­re, pri vzdu­cho­va­ní aj týž­deň. Naji­de­ál­nej­šie je pri­ne­se­nú potra­vu hneď skŕ­miť, ale ak to nej­de a nech­cem zvy­šok zamra­ziť, dá sa pri sil­nom vzdu­cho­va­ní čias­toč­ne udr­žať aj dlh­šiu dobu. Všet­ko závi­sí od množ­stva. Pomô­že aj keď vie­me plank­tón pre­cho­vá­vať von­ku, v piv­ni­ci, na bal­kó­ne kde nedo­pa­da­jú pria­me slneč­né lúče – je to obdob­né ako pri daf­niách s tým roz­die­lom, že daf­nie sú o dosť cit­li­vej­šie na pokles množ­stva kyslíku.

Vír­ni­ky pred­sta­vu­jú samos­tat­ný kmeň Roti­fe­ra. Sú veľ­mi vhod­né pre plô­dik rýb. Svoj názov majú odvo­de­ný od typic­ké­ho pohy­bu – víre­nia, kto­rým sa neus­tá­le pre­ja­vu­jú. Vír­ni­ky chy­tá­me napr. do sie­tí z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, ale­bo mono­fi­lu. Nie­kto­ré vír­ni­ky: Phi­lo­di­na, Syn­cha­e­ta, Lepa­del­la, Pte­ro­di­na, Cope­us, Euch­la­nis dila­ta­ta, Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, Fili­na, Cep­ha­lo­del­la, Bra­chi­onus, Peda­li­on, dra­vé Asp­lanch­na (Petr Novák). Roz­mno­žu­jú sa vajíč­ka­mi, nie­ke­dy aj par­te­no­ge­ne­tic­ky. Doži­va­jú sa 84108 hodín, pohlav­ne sú dospe­lé po 12-​tich až 36 hodi­nách, samič­ka zná­ša vajíč­ka kaž­dé 4 hodi­ny. Život­ný cyk­lus závi­sí od tep­lo­ty, pri vyš­šej tep­lo­te je rých­lej­ší. Výho­dou vír­ni­kov nie­ke­dy je, že sa v nádr­ži pohy­bu­jú pomer­ne pokoj­ne, čo je výhod­né pre menej obrat­ný poter rýb. Trá­via­ci cyk­lus vír­ni­ka je len 1020 minút. Ako nása­da sa ponú­ka Bra­chi­onus pli­ca­ti­lis, kto­rý potre­bu­je sla­nú vodu, resp. slad­ko­vod­ný Bra­chi­onus caly­cif­lo­rus. Dosa­hu­jú 2550 % veľ­kosť s čerstvo vylia­hnu­tou arté­mi­ouv (Petr Novák).

Lov blšiek

Na chy­ta­nie bĺch tre­ba sito z dám­skych pan­čúch, dede­ró­nu, mly­nár­ske­ho hod­vá­bu ale­bo ide­ál­ne z mono­fi­lu. Avšak cez pan­ču­chu, dede­rón a mly­nár­sky hod­váb prach prej­de. Sito je dob­ré, keď je na dosta­toč­ne dlhej pali­ci, pokoj­ne aj na pali­ci dlh­šej ako tri met­re. Akva­ris­tic­ké fir­my pre­dá­va­jú skla­da­teľ­né sitá na lov takej­to potra­vy, aj keď samoz­rej­me dá sa aj podo­mác­ky na ten­to účel podob­ný nástroj vyro­biť. Mly­nár­sky hod­váb sa veľ­mi ťaž­ko zhá­ňa, mono­fil sa pre­dá­va v obcho­dom s tex­ti­lom (lát­ka­mi). Jeho cena je níz­ka, občas si inak mono­fil kupu­jú aj foto­gra­fi, môže plniť fun­kciu difu­zé­ra. Sitom sa vo vode nachy­tá potra­va naj­lep­šie, keď robí­me vo vode osmič­ky. Pop­ri blchách – kôrov­coch sa vode nachy­ta­jú aj koret­ry (hoj­ne aj v zime pod ľadom) a nie­ke­dy aj malé množ­stvo paten­tiek. Pamä­tať tre­ba na to, že ak chy­tá­te v rybár­skom reví­re, tak vám na chy­ta­nie plank­tó­nu tre­ba povo­len­ku z rybár­ske­ho zvä­zu. Nachy­ta­ná potra­va sa dá trie­diť roz­lič­ný­mi sit­ka­mi s rôz­ne veľ­ký­mi očka­mi. Tak­to sa dá selek­to­vať potra­va nachy­ta­ná spo­lu pre rôz­ne veľ­ké ryby, od dospe­lých až po poter.

Daf­nie sú pomer­ne cit­li­vé počas pre­no­su na obsah kys­lí­ka. Pre­to je lep­šie ich pre­ná­šať v tzv. rámi­koch, prí­pad­ne s čo naj­men­ším množ­stvom vody. Dlh­šie sa dajú udr­žať vo väč­šom ved­re, pri niž­šej kon­cen­trá­cii daf­nií a za pred­po­kla­du, že sa vo ved­re nič neroz­kla­dá. V chlad­nej­šom obdo­bí roka je to cel­kom ľah­ké. V lete je mož­né krat­šiu napr. cez deň daf­niám zabez­pe­čiť vzdu­cho­va­nie a na noc, ak nie je von­ku 30°C, ich dať na balkón.

Návod pre chov blšiek

Ten­to typ potra­vy sa vysky­tu­je od roz­to­pe­nia ľadu, až po nesko­rú jeseň. Popu­lač­ná hus­to­ta cyk­lo­pov a vír­ni­kov je naj­vyš­šia sko­ro na jar a na jeseň. Naopak daf­nie kul­mi­nu­jú cez leto. Dá sa pove­dať, že sú bio­lo­gic­ký­mi fil­trá­tor­mi. Živia sa ria­sa­mi, prvok­mi, bak­té­ria­mi. Doká­žu zlik­vi­do­vať aj zákal v akvá­riu za pred­po­kla­du, že sa nesta­nú člán­kom potrav­né­ho reťaz­ca rýb, prí­pad­ne súčas­ťou sil­ne sajú­ce­ho fil­tra. Táto schop­nosť je vlast­ne aj pred­po­kla­dom pri ich ume­lom odcho­ve. Blš­ky je mož­né cho­vať aj vlast­ný­mi sila­mi. Ide­ál­ne sú veľ­ké jamy, do kto­rých nasy­pe­me orga­nic­ký odpad, napr. fekál, kefír, srvát­ku, zale­je­me vodou a cyk­lop sa dozais­ta obja­ví. Orga­nic­ký mate­riál je nut­né časom dopl­ňo­vať. Môže ním byť napr.: trus, hni­jú­ce zbyt­ky, krv, kefír, poka­ze­né mlie­ko, srvát­ka, kon­ský trus. Taký­to sub­strát, kto­rý sa roz­kla­dá, tvo­rí živ­nú pôdu pre bak­té­rie, prvo­ky, kto­ré roz­kla­da­jú ten­to odpad”. Tie­to dekom­po­zi­to­ry sú potra­vou pre daf­nie, cyk­lo­py, vír­ni­ky drob­né kôrov­ce. Pre správ­ny chov je vhod­né roz­ví­jať roz­klad pomo­cou kvas­níc. Sú zná­me prí­pa­dy, kedy cho­va­teľ využil obdob­ne časť kaná­lu. Z hľa­dis­ka kvan­ti­ty je ide­ál­ne ak v podob­nom zaria­de­ní” máme drob­nú daf­niu – moinu, ta nám poskyt­ne 4 krát vyš­šiu výdat­nosť opro­ti bež­nej daf­nii. Čis­tý cyk­lop je takis­to per­fekt­ný zdroj živej potra­vy. Bež­ná je prax cho­va­te­ľov, kto­rí si cho­va­jú daf­nie pri prí­sav­ní­koch. Sta­čí, keď raz za čas hodia do akvá­ria napr. šalá­to­vý list, kapus­tu, apod. Za dosť sa dosta­ne aj prí­sav­ní­kom, aj daf­niám, keď­že podob­ný mate­riál sa vo vode rých­lo roz­kla­dá. Tým­to si cho­va­te­lia zabez­pe­ču­jú neus­tá­ly prí­sun daf­nií, samoz­rej­me nej­de o inten­zív­nu kul­tú­ru, je to na spes­tre­nie, prí­pad­ne vzác­ny zdroj živej potra­vy, čas­to jedi­nej, kto­rá sa nachá­dza v chov­ni a neza­be­rá žiad­ne mies­to navy­še. Pod­mien­kou samoz­rej­me je, že v takom­to akvá­riu sa iné ryby ako prí­sav­ní­ky nena­chá­dza­jú – prí­sav­ní­ky živé daf­nie nezo­že­rú. Keď posta­ví­te fľa­šu vody na okno na sln­ko, počká­te kým sa zaria­si a pri­dá­te do nej nása­du cyk­lo­pu a raz za dva týžd­ne do nej kvap­ne­te nie­koľ­ko kva­piek mlie­ka, je mož­né, že sa vám v nej cyk­lop udr­ží. Samoz­rej­me, nie maso­vo. Po krát­kom čase môže­te fľa­šu pre­miest­niť z dosa­hu pria­mych slneč­ných lúčov.

Skr­mo­va­nie blšiek

Odpo­rú­čam neliať do akvá­ria vodu z loka­li­ty, odkiaľ sme si potra­vu zado­vá­ži­li. To pla­tí samoz­rej­me, ak sme nechy­ta­li na hus­to” – bez vody, napr. do rámi­kov. Ide­ál­ne je pre­liať blš­ky cez sito a obsah sita pre­miest­niť do čis­tej vody. Ak sa ešte v našej živej potra­ve nachá­dza neja­ká špi­na, počkaj­me, kým sad­ne na dno a blchy zlej­me bez nej, pomôcť si vie­me aj hadič­kou. Potom nám už nič neb­rá­ni v tom, aby sme naše ryby nakŕ­mi­li, snáď len to, aby sme nena­lia­li pri­ve­ľa vody do nádr­že, tre­ba na to mys­lieť dopre­du a rad­šej odliať vodu z nádr­že ešte pred kŕme­ním. Kto sa bojí, prí­pad­ne nepoz­ná loka­li­tu, môže kvap­núť napr. Mul­ti­me­di­kal do také­ho­to ved­ra. Ja som zás­tan­ca názo­ru, že zdra­vé ryby nemô­že živá potra­va ohro­ziť, ak nie je vyslo­ve­ne naka­ze­ná, ale naopak – ich posilní.


Sys­te­ma­ti­cal­ly, it con­cerns the arth­ro­pods of the subor­ders Phyl­lo­po­da, Ostra­co­da, Cope­po­da, and the class Roti­fe­ra. The­se tiny cre­a­tu­res live in stag­nant water, and ide­al con­di­ti­ons for them are pro­vi­ded by orga­nic pol­lu­ti­on. Aqu­arium ent­hu­siasts com­mon­ly refer to eve­ryt­hing smal­ler than a cope­pod as dust.” Aqu­arium ent­hu­siasts usu­al­ly do not dis­tin­gu­ish them, so the term dust” quick­ly caught on – they are suitab­le, for exam­ple, for newly hat­ched angel­fish or fry. The order of seed shrimps belo­ngs to the subor­der Phyl­lo­po­da – bran­chi­opods of the class Crus­ta­cea. Some of them inc­lu­de: Daph­nia pulex, D. mag­na, D. cucul­la­ta, D. psit­ta­cea, D. lon­gis­pi­na, Bos­mi­na lon­gi­ros­tris, Scap­ho­le­be­ris muc­ro­na­ta, Camp­to­cer­cus rec­ti­ros­tris, Lep­to­do­ra kind­ti, Ceri­odaph­nia, Chy­do­rus spha­e­ri­cus, Euri­cer­cus lamel­la­tus, Sida cris­tal­li­na, Ryn­cho­ta­lo­na, Simo­cep­ha­lus vetu­lus, Moina rec­ti­ros­tris, M. mac­ro­pa. Daph­nia ran­ge in size from 0.2 to 5 mm. The genus Daph­nia inc­lu­des about 150 spe­cies, divi­ded into three sub­ge­ne­ra: Daph­nia, Hyalo­daph­nia, and Cte­no­daph­nia. The­ir lifes­pan in natu­re stron­gly depends on tem­pe­ra­tu­re. In cold water, they can live three times lon­ger than in warm water. They are also suitab­le for toxi­co­lo­gi­cal stu­dies of the eco­sys­tem. Some spe­cies are endan­ge­red accor­ding to the IUCN: Daph­nia niva­lis, D. coro­na­ta, D. occ­ci­den­ta­lis, D. jollyi.

Moina is a small daph­nia, rea­ching up to 2.5 mm, and is found in calm waters, often of poor quali­ty, high­ly pol­lu­ted, and low in oxy­gen. Seed shrimps repro­du­ce through part­he­no­ge­ne­sis (wit­hout fer­ti­li­za­ti­on). It is a typi­cal exam­ple whe­re all indi­vi­du­als are fema­les during favo­rab­le peri­ods. Only in less favo­rab­le con­di­ti­ons, males sud­den­ly appe­ar, mating in a sexu­al repro­duc­ti­on pro­cess, ensu­ring the trans­fer of gene­tic infor­ma­ti­on. In spring, fema­les hatch from the eggs laid in the fall. They can be caught simi­lar­ly to cyc­lops and cope­pods, using a sie­ve made of mil­le­r’s silk or possib­ly a coar­ser sie­ve, such as from che­e­sec­loth or mus­lin. Daph­nia are lar­ger than cyc­lops but are not ener­ge­ti­cal­ly valu­ab­le becau­se a sig­ni­fi­cant part of the­ir body is water and a solid cutic­le, for­ming the­ir ske­le­ton. Moina achie­ves the hig­hest yield in poten­tial arti­fi­cial cul­ti­va­ti­on. For fish, it is a more energy-​rich diet than ordi­na­ry” daph­nia and can be com­pa­red to cyc­lops. Daph­nia reach the­ir hig­hest abun­dan­ce in summer.

Cyc­lops belo­ng to the subor­der Cyc­lo­po­idea, order Podop­lea, subor­der Cope­po­da – cope­pods, class Crus­ta­cea, phy­lum Art­ho­po­da – arth­ro­pods. Exam­ples inc­lu­de Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus, Diap­to­mus coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyc­lops are very suitab­le fish food, rela­ti­ve­ly nut­ri­ti­ous, and can be quali­ta­ti­ve­ly protein-​rich. Under cer­tain con­di­ti­ons, they can also be bred. The­ir popu­la­ti­on cur­ves fluc­tu­ate wide­ly, and it’s not uncom­mon to catch a huge num­ber of cyc­lops one day and almost none the next day. Gene­ral­ly, the­ir popu­la­ti­on peaks in spring and autumn. Cyc­lops are rela­ti­ve­ly pre­da­to­ry, so it is neces­sa­ry to be care­ful when fee­ding smal­ler fry to avo­id dep­le­ti­on or harm to the fish population.

Cyc­lops, cope­pods, and dust can sur­vi­ve in lar­ger quan­ti­ties in a buc­ket with aera­ti­on for up to a week. Ide­al­ly, it is best to feed the col­lec­ted food imme­dia­te­ly. If that is not possib­le and you don’t want to fre­e­ze the remain­der, par­tial pre­ser­va­ti­on is possib­le with strong aera­ti­on. Eve­ryt­hing depends on the quan­ti­ty. Plank­ton can also be sto­red out­do­ors, in the cel­lar, or on the bal­co­ny whe­re direct sun­light does not reach – simi­lar to daph­nia, with the dif­fe­ren­ce that daph­nia are more sen­si­ti­ve to oxy­gen depletion.

Roti­fers cons­ti­tu­te a sepa­ra­te class Roti­fe­ra. They are very suitab­le for fish fry. They are named after the­ir typi­cal move­ment – swir­ling, which is cons­tan­tly evi­dent. Roti­fers can be cap­tu­red using nets made of mil­le­r’s silk or mono­fi­la­ment. Some roti­fers inc­lu­de Phi­lo­di­na, Syn­cha­e­ta, Lepa­del­la, Pte­ro­di­na, Cope­us, Euch­la­nis dila­ta­ta, Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, Fili­na, Cep­ha­lo­del­la, Bra­chi­onus, Peda­li­on, pre­da­to­ry Asp­lanch­na (Petr Novák). They repro­du­ce by eggs, some­ti­mes even part­he­no­ge­ne­ti­cal­ly. They live for 84108 hours, beco­me sexu­al­ly matu­re wit­hin 12 to 36 hours, and the fema­le lays eggs eve­ry 4 hours. The life cyc­le depends on tem­pe­ra­tu­re, with hig­her tem­pe­ra­tu­res resul­ting in a fas­ter cyc­le. Roti­fers’ advan­ta­ge is that they move rela­ti­ve­ly calm­ly in the tank, which is advan­ta­ge­ous for less agi­le fish fry. The diges­ti­ve cyc­le of roti­fers is only 1020 minu­tes. Bra­chi­onus pli­ca­ti­lis is offe­red as a star­ter, which requ­ires sal­ty water, or fres­hwa­ter Bra­chi­onus caly­cif­lo­rus. They reach 2550% of the size of fresh­ly hat­ched arte­mia (Petr Novák).

Flea Col­lec­ti­on:

To catch fle­as, a sie­ve made of wome­n’s stoc­kings, che­e­sec­loth, mil­le­r’s silk, or ide­al­ly mono­fi­la­ment is needed. Howe­ver, dust can pass through stoc­kings, che­e­sec­loth, and mil­le­r’s silk. The sie­ve is good when it is on a long stick, even one lon­ger than three meters. Aqu­arium com­pa­nies sell col­lap­sib­le sie­ves for cat­ching such food, alt­hough, of cour­se, a simi­lar tool can be home­ma­de for this pur­po­se. Mil­le­r’s silk is chal­len­ging to find; mono­fi­la­ment is sold in fab­ric sto­res. Its pri­ce is low, and occa­si­onal­ly, even pho­tog­rap­hers buy mono­fi­la­ment, and it can ser­ve as a dif­fu­ser. The sie­ve cat­ches food in the water best when making figure-​eights. Besi­des fle­as – crus­ta­ce­ans, cope­pods, and some­ti­mes a small num­ber of water fle­as can be caught. Remem­ber that if you are cat­ching in a fis­hing area, you need a per­mit from the fis­hing uni­on to catch plank­ton. Caught food can be sor­ted using vari­ous scre­ens with different-​sized mesh. This way, food caught toget­her for different-​sized fish can be selec­ti­ve­ly sepa­ra­ted, from adults to fry.

Daph­nia are rela­ti­ve­ly sen­si­ti­ve during oxy­gen trans­fer. The­re­fo­re, it is bet­ter to tran­s­port them in so-​called fra­mes, or with as litt­le water as possib­le. They can last lon­ger in a lar­ger buc­ket, with a lower con­cen­tra­ti­on of daph­nia and assu­ming that not­hing decom­po­ses in the buc­ket. In col­der sea­sons, it is quite easy. In sum­mer, shor­ter peri­ods of aera­ti­on during the day can be pro­vi­ded for daph­nia, and at night, if it is not 30°C out­si­de, they can be pla­ced on the balcony.

Ins­truc­ti­ons for Flea Farming:

This type of food occurs from the mel­ting of the ice until late autumn. The popu­la­ti­on den­si­ty of cyc­lops and roti­fers is hig­hest ear­ly in spring and autumn. In con­trast, daph­nia peak during the sum­mer. It can be said that they are bio­lo­gi­cal fil­ters. They feed on algae, pro­to­zoa, bac­te­ria. They can also eli­mi­na­te clou­di­ness in the aqu­arium, pro­vi­ded they do not beco­me part of the fish food chain or part of a stron­gly suc­ti­oned fil­ter. This abi­li­ty is actu­al­ly a pre­re­qu­isi­te for the­ir arti­fi­cial bre­e­ding. Fle­as can also be bred inde­pen­den­tly. Ide­al­ly, lar­ge pits are suitab­le, into which orga­nic was­te is pou­red, e.g., feces, kefir, whey, water is added, and cyc­lops will undoub­ted­ly appe­ar. Orga­nic mate­rial needs to be reple­nis­hed over time. It can be, for exam­ple: feces, decom­po­sing rem­nants, blo­od, kefir, spo­iled milk, whey, hor­se dung. Such a sub­stra­te, which decom­po­ses, forms a nut­rient base for bac­te­ria, pro­to­zoa, which decom­po­se this was­te.” The­se decom­po­sers are food for daph­nia, cyc­lops, roti­fers, and small crus­ta­ce­ans. For pro­per bre­e­ding, it is advi­sab­le to pro­mo­te decom­po­si­ti­on using yeast. The­re are kno­wn cases whe­re a bre­e­der uti­li­zed part of a canal simi­lar­ly. Quantity-​wise, it is ide­al to have small daph­nia – moina in a simi­lar devi­ce.” It will pro­vi­de four times hig­her yield com­pa­red to regu­lar daph­nia. Pure cyc­lops are also an excel­lent sour­ce of live food. It is a com­mon prac­ti­ce for bre­e­ders who keep daph­nia near suc­kers. It is enough to occa­si­onal­ly throw, for exam­ple, let­tu­ce, cab­ba­ge, etc., into the aqu­arium. Both suc­kers and daph­nia get enough, as simi­lar mate­rial decom­po­ses quick­ly in the water. In this way, bre­e­ders ensu­re a cons­tant supp­ly of daph­nia, of cour­se, not inten­si­ve cul­tu­re, but for varie­ty or a rare sour­ce of live food, often the only one in the bre­e­ding that does­n’t take up any extra spa­ce. The con­di­ti­on, of cour­se, is that no other fish than suc­kers are pre­sent in such an aqu­arium – suc­ker fish do not eat live daph­nia. If you pla­ce a bott­le of water in the sun on the win­dow, wait until it turns gre­en, and add cyc­lops and a few drops of milk eve­ry two weeks, it is possib­le to main­tain cyc­lops in it. Of cour­se, not in lar­ge quan­ti­ties. After a short time, you can move the bott­le out of direct sunlight.

Fee­ding Fleas:

I recom­mend not pou­ring water from the loca­ti­on whe­re we obtai­ned the food into the aqu­arium unless we caught it den­se­ly” – wit­hout water, for exam­ple, in fra­mes. Ide­al­ly, pour fle­as through a sie­ve and trans­fer the sie­ve­’s con­tents into cle­an water. If the­re is any dirt left in our live food, wait until it sett­les on the bot­tom and col­lect fle­as wit­hout it. You can also use a tube to help. After­ward, not­hing pre­vents us from fee­ding our fish; per­haps only to avo­id pou­ring too much water into the tank, think about it befo­re­hand, and it’s bet­ter to drain the water from the tank befo­re fee­ding. Tho­se who are afraid or do not know the loca­ti­on can drop, for exam­ple, Mul­ti­me­di­ca into such a buc­ket. I am a sup­por­ter of the idea that live food can­not endan­ger healt­hy fish unless it is expli­cit­ly infec­ted; on the con­tra­ry, it strengt­hens them.


Sys­te­ma­tisch han­delt es sich um die Glie­der­füßer der Unte­rord­nun­gen Phyl­lo­po­da, Ostra­co­da, Cope­po­da und der Klas­se Roti­fe­ra. Die­se win­zi­gen Lebe­we­sen leben in ste­hen­dem Was­ser, und ide­a­le Bedin­gun­gen bie­ten sich durch orga­nis­che Versch­mut­zung. Aquarium-​Enthusiasten bez­e­ich­nen alles, was kle­i­ner ist als ein Ruder­fu­ßk­rebs, oft als Staub”. Aquarium-​Enthusiasten unters­che­i­den sie in der Regel nicht, daher setz­te sich der Beg­riff Staub” schnell durch – sie eig­nen sich beis­piel­swe­i­se gut für frisch gesch­lüpf­te Ska­la­re oder Nach­zuch­ten. Die Ord­nung der Blatt­fu­ßk­reb­se gehört zur Unte­rord­nung Phyl­lo­po­da – Flohk­reb­se der Klas­se Crus­ta­cea. Eini­ge von ihnen sind: Daph­nia pulex, D. mag­na, D. cucul­la­ta, D. psit­ta­cea, D. lon­gis­pi­na, Bos­mi­na lon­gi­ros­tris, Scap­ho­le­be­ris muc­ro­na­ta, Camp­to­cer­cus rec­ti­ros­tris, Lep­to­do­ra kind­ti, Ceri­odaph­nia, Chy­do­rus spha­e­ri­cus, Euri­cer­cus lamel­la­tus, Sida cris­tal­li­na, Ryn­cho­ta­lo­na, Simo­cep­ha­lus vetu­lus, Moina rec­ti­ros­tris, M. mac­ro­pa. Daph­nien erre­i­chen eine Größe von 0,2 bis 5 mm. Die Gat­tung Daph­nia umfasst etwa 150 Arten, die in drei Unter­gat­tun­gen unter­te­ilt sind: Daph­nia, Hyalo­daph­nia und Cte­no­daph­nia. Ihre Lebens­dau­er in der Natur hängt stark von der Tem­pe­ra­tur ab. In kal­tem Was­ser kön­nen sie dre­i­mal län­ger leben als in war­mem Was­ser. Sie eig­nen sich auch für toxi­ko­lo­gis­che Stu­dien des Öko­sys­tems. Eini­ge Arten gel­ten laut IUCN als gefä­hr­det: Daph­nia niva­lis, D. coro­na­ta, D. occ­ci­den­ta­lis, D. jollyi.

Moina ist eine kle­i­ne Daph­nie, die bis zu 2,5 mm groß wird und in ruhi­gen Gewäs­sern vor­kommt, oft von sch­lech­ter Quali­tät, stark versch­mutzt und sau­ers­tof­farm. Flohk­reb­se ver­meh­ren sich durch Part­he­no­ge­ne­se (ohne Bef­ruch­tung). Es ist ein typis­ches Beis­piel, bei dem wäh­rend güns­ti­ger Peri­oden alle Indi­vi­du­en weib­lich sind. Erst in weni­ger güns­ti­gen Bedin­gun­gen tau­chen plötz­lich Männ­chen auf und paa­ren sich – ein Fortpf­lan­zungs­pro­zess, der den Trans­fer gene­tis­cher Infor­ma­ti­onen sichers­tellt. Im Früh­ling sch­lüp­fen aus den im Herbst geleg­ten Eiern wie­der Weib­chen. Man kann sie ähn­lich wie Cyc­lops und Ruder­füßer fan­gen, indem man ein Sieb aus Mül­ler­se­i­de oder gege­be­nen­falls ein gröbe­res Sieb wie aus Käse­tuch oder Mull ver­wen­det. Daph­nien sind größer als Cyc­lops, aber nicht ener­ge­tisch wer­tvoll, da ein erheb­li­cher Teil ihres Kör­pers aus Was­ser und einer fes­ten Cuti­cu­la bes­teht, die ihr Ske­lett bil­det. Moina erre­icht die höchs­te Aus­be­ute bei mög­li­cher künst­li­cher Zucht. Für Fis­che ist es eine ener­ge­tisch reich­hal­ti­ge­re Nahrung als gewöhn­li­che” Daph­nien und kann mit Cyc­lops verg­li­chen wer­den. Daph­nien erre­i­chen im Som­mer ihre höchs­te Häufigkeit.

Cyc­lops gehören zur Unte­rord­nung Cyc­lo­po­idea, zur Ord­nung Podop­lea, zur Unte­rord­nung Cope­po­da – Ruder­fu­ßk­reb­se, zur Klas­se Crus­ta­cea, zum Stamm Art­ho­po­da – Glie­der­füßer. Beis­pie­le sind Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus, Diap­to­mus coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyc­lops sind sehr gee­ig­net als Fisch­fut­ter, rela­tiv nahr­haft und kön­nen quali­ta­tiv pro­te­in­re­ich sein. Unter bes­timm­ten Bedin­gun­gen kön­nen sie auch gezüch­tet wer­den. Ihre Popu­la­ti­onssch­wan­kun­gen sind weit verb­re­i­tet, und es ist nicht unge­wöhn­lich, dass man an einem Tag eine rie­si­ge Anzahl von Cyc­lops fängt und am nächs­ten Tag fast kei­ne mehr vor­han­den sind. Im All­ge­me­i­nen erre­icht ihre Popu­la­ti­on im Früh­ling und Herbst ihren Höhe­punkt. Cyc­lops sind rela­tiv räu­be­risch, daher ist Vor­sicht gebo­ten, wenn man kle­i­ne­re Fis­che füt­tert, um eine Dez­imie­rung oder Schä­di­gung der Fisch­po­pu­la­ti­on zu vermeiden.

Cyc­lops, Ruder­füßer und Staub kön­nen in größe­ren Men­gen in einem Eimer mit Belüf­tung bis zu einer Woche über­le­ben. Am bes­ten ist es, die gesam­mel­te Nahrung sofort zu füt­tern. Wenn das nicht mög­lich ist und man den Rest nicht ein­frie­ren möch­te, ist eine tei­lwe­i­se Kon­ser­vie­rung bei star­ker Belüf­tung mög­lich. Alles hängt von der Men­ge ab. Plank­ton kann auch im Fre­ien, im Kel­ler oder auf dem Bal­kon gela­gert wer­den, wo kei­ne direk­te Son­ne­ne­ins­trah­lung erfolgt – ähn­lich wie bei Daph­nien, mit dem Unters­chied, dass Daph­nien emp­find­li­cher auf Sau­ers­toff­man­gel reagieren.

Roti­fe­ren bil­den eine eige­ne Klas­se Roti­fe­ra. Sie sind sehr gut für Fischb­rut gee­ig­net. Sie sind nach ihrer typis­chen Bewe­gung benannt – dem Wir­beln, das stän­dig sicht­bar ist. Roti­fe­ren kön­nen beis­piel­swe­i­se mit Netzen aus Mül­ler­se­i­de oder Mono­fi­la­ment gefan­gen wer­den. Eini­ge Roti­fe­ren sind Phi­lo­di­na, Syn­cha­e­ta, Lepa­del­la, Pte­ro­di­na, Cope­us, Euch­la­nis dila­ta­ta, Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, Fili­na, Cep­ha­lo­del­la, Bra­chi­onus, Peda­li­on, räu­be­ris­ches Asp­lanch­na (Petr Novák). Sie ver­meh­ren sich durch Eier, manch­mal auch part­he­no­ge­ne­tisch. Sie leben 84 bis 108 Stun­den, wer­den nach 12 bis 36 Stun­den gesch­lechts­re­if, und das Weib­chen legt alle 4 Stun­den Eier. Der Lebens­zyk­lus hängt von der Tem­pe­ra­tur ab, bei höhe­ren Tem­pe­ra­tu­ren ver­lä­uft er schnel­ler. Ein Vor­te­il von Räder­tier­chen ist, dass sie sich rela­tiv ruhig im Tank bewe­gen, was für weni­ger ges­chic­kte Fischb­rut vor­te­il­haft ist. Der Ver­dau­ungs­zyk­lus von Roti­fe­ren bet­rägt nur 10 – 20 Minu­ten. Als Auf­zucht wird Bra­chi­onus pli­ca­ti­lis ange­bo­ten, der Sal­zwas­ser benötigt, oder Süßwasser-​Brachionus caly­cif­lo­rus. Sie erre­i­chen 25 – 50 % der Größe von frisch gesch­lüpf­ten Arte­mien (Petr Novák).

Floh­fang:

Um Flöhe zu fan­gen, benöti­gen Sie ein Sieb aus Damens­trumpf­ho­sen, Mull, Mül­ler­se­i­de oder ide­a­ler­we­i­se aus Mono­fi­la­ment. Jedoch kann durch die Strumpf­ho­se, Mull und Mül­ler­se­i­de Staub gelan­gen. Ein Sieb ist gut, wenn es an einem aus­re­i­chend lan­gen Stock befes­tigt ist, sogar an einem Stock, der län­ger als drei Meter sein kann. Aqu­arien­fir­men ver­kau­fen falt­ba­re Sie­be zum Fan­gen sol­cher Nahrung. Selb­stvers­tänd­lich kann auch zu die­sem Zweck ein ähn­li­ches Werk­ze­ug selbst her­ges­tellt wer­den. Mül­ler­se­i­de ist sch­wer zu bekom­men, Mono­fi­la­ment wird in Tex­til­ges­chäf­ten ver­kauft. Der Pre­is ist nied­rig, manch­mal kau­fen es auch Foto­gra­fen, es kann die Funk­ti­on eines Dif­fu­sors erfül­len. Mit einem Sieb fängt man Nahrung im Was­ser am bes­ten, wenn man Ach­ten macht. Neben Flöhen – Kreb­stie­ren fan­gen sich im Was­ser auch Räder­tier­chen (auch im Win­ter unter dem Eis) und manch­mal auch kle­i­ne Men­gen von Pan­tof­fel­tier­chen. Es muss daran erin­nert wer­den, dass, wenn Sie in einem Angel­re­vier fan­gen, Sie eine Geneh­mi­gung des Fis­che­re­i­ver­ban­des für das Fan­gen von Plank­ton benöti­gen. Die gefan­ge­ne Nahrung kann mit vers­chie­de­nen Sie­ben mit unters­chied­lich gro­ßen Mas­chen sor­tiert wer­den. Auf die­se Wei­se kann die Nahrung, die für vers­chie­de­ne Fis­che gefan­gen wur­de, von erwach­se­nen Fis­chen bis zur Brut, selek­tiert werden.

Daph­nien sind wäh­rend des Sau­ers­toff­tran­s­ports ziem­lich emp­find­lich. Daher ist es bes­ser, sie in soge­nann­ten Rah­men zu tran­s­por­tie­ren oder mit so wenig Was­ser wie mög­lich. Mit nied­ri­ger Kon­zen­tra­ti­on von Daph­nien im Eimer und voraus­ge­setzt, dass nichts ver­rot­tet, kön­nen sie in küh­le­ren Jah­res­ze­i­ten ziem­lich leicht erhal­ten wer­den. Im Som­mer kön­nen Sie Daph­nien tag­süber durch Belüf­ten und nachts, wenn es drau­ßen nicht 30 ° C sind, auf den Bal­kon stellen.

Anle­i­tung zur Zucht von Flohkrebsen

Die­se Art von Nahrung kommt vom Sch­mel­zen des Eises bis zum Spät­herbst vor. Die Popu­la­ti­ons­dich­te von Cyc­lops und Räder­tier­chen ist im Früh­jahr und Herbst am höchs­ten. Im Gegen­satz dazu erre­i­chen Daph­nien ihren Höhe­punkt im Som­mer. Man kann sagen, dass sie bio­lo­gis­che Fil­ter sind. Sie ernäh­ren sich von Algen, Pro­to­zo­en, Bak­te­rien. Sie kön­nen auch Trübun­gen im Aqu­arium bese­i­ti­gen, voraus­ge­setzt, sie wer­den nicht zu einem Bes­tand­te­il der Nahrungs­ket­te der Fis­che oder eines stark ange­saug­ten Fil­ters. Die­se Fähig­ke­it ist eigen­tlich eine Voraus­set­zung für ihre künst­li­che Zucht. Flöhe kön­nen auch unab­hän­gig gezüch­tet wer­den. Ide­a­ler­we­i­se sind gro­ße Gru­ben gee­ig­net, in die orga­nis­cher Abfall gegos­sen wird, z. B. Kot, Kefir, Mol­ke, Was­ser hin­zu­ge­fügt wird und Cyc­lops wird zwe­i­fel­los ers­che­i­nen. Orga­nis­ches Mate­rial muss im Lau­fe der Zeit auf­ge­füllt wer­den. Es kann sein, z. B.: Kot, zer­setz­te Über­res­te, Blut, Kefir, ver­dor­be­ne Milch, Mol­ke, Pfer­de­mist. Ein sol­ches Sub­strat, das sich zer­setzt, bil­det eine Nährs­toffg­rund­la­ge für Bak­te­rien, Pro­to­zo­en, die die­sen Abfall” zer­set­zen. Die­se Zer­set­zer sind Nahrung für Daph­nien, Cyc­lops, Räder­tier­chen und kle­i­ne Kreb­stie­re. Für eine ord­nungs­ge­mä­ße Zucht ist es rat­sam, den Zer­set­zungs­pro­zess mit Hefe zu för­dern. Es gibt bekann­te Fäl­le, in denen ein Züch­ter einen Teil eines Kanals ähn­lich genutzt hat. Men­gen­mä­ßig ist es ide­al, eine kle­i­ne Daph­nie – Moina in einem ähn­li­chen Gerät” zu haben. Es wird eine vier­mal höhe­re Aus­be­ute im Verg­le­ich zu nor­ma­len Daph­nien bie­ten. Rei­nes Cyc­lops ist eben­falls eine aus­ge­ze­ich­ne­te Quel­le für leben­di­ges Fut­ter. Es ist eine gän­gi­ge Pra­xis bei Züch­tern, die Daph­nien in der Nähe von Sau­gern hal­ten. Es reicht aus, gele­gen­tlich etwas wie Salat, Kohl usw. ins Aqu­arium zu wer­fen. Sowohl Sau­ger als auch Daph­nien bekom­men genug, da ähn­li­ches Mate­rial im Was­ser schnell zer­fällt. Auf die­se Wei­se stel­len Züch­ter eine stän­di­ge Ver­sor­gung mit Daph­nien sicher. Natür­lich han­delt es sich nicht um eine inten­si­ve Kul­tur, son­dern um Abwechs­lung oder eine sel­te­ne Quel­le für leben­di­ges Fut­ter, oft die ein­zi­ge in der Zucht, die kei­nen zusätz­li­chen Platz beans­prucht. Die Bedin­gung ist natür­lich, dass in einem sol­chen Aqu­arium kei­ne ande­ren Fis­che als Sau­ger vor­han­den sind – Sau­ger­fis­che fres­sen leben­de Daph­nien nicht. Wenn Sie eine Flas­che Was­ser in die Son­ne auf das Fens­terb­rett stel­len, war­ten Sie, bis sie grün wird, und fügen Sie alle zwei Wochen Cyc­lops und ein paar Trop­fen Milch hin­zu, ist es mög­lich, Cyc­lops darin zu hal­ten. Natür­lich nicht in gro­ßen Men­gen. Nach kur­zer Zeit kön­nen Sie die Flas­che aus direk­tem Son­nen­licht entfernen.

Füt­te­rung von Flohkrebsen

Ich emp­feh­le, kein Was­ser aus dem Bere­ich, in dem wir das Fut­ter erhal­ten haben, direkt in das Aqu­arium zu gie­ßen. Dies gilt natür­lich, wenn wir dicht” gefischt haben – ohne Was­ser, zum Beis­piel in Rah­men. Es ist ide­al, Flohk­reb­se durch ein Sieb zu gie­ßen und den Inhalt des Siebs in sau­be­res Was­ser zu über­füh­ren. Wenn sich noch Sch­mutz in unse­rem leben­den Fut­ter befin­det, war­ten wir, bis er sich am Boden absetzt, und ent­fer­nen die Flohk­reb­se ohne ihn. Wir kön­nen auch mit einem Sch­lauch nach­hel­fen. Dann steht uns nichts mehr im Weg, unse­re Fis­che zu füt­tern, außer viel­le­icht, dass wir nicht zu viel Was­ser in das Bec­ken gie­ßen soll­ten. Es ist rat­sam, daran zu den­ken und lie­ber vor dem Füt­tern Was­ser aus dem Bec­ken abzu­las­sen. Wer Angst hat oder den Ort nicht kennt, kann zum Beis­piel Mul­ti­me­di­kal in ein sol­ches Eimer­chen trä­u­feln. Ich bin der Mei­nung, dass leben­di­ges Fut­ter gesun­de Fis­che nicht gefä­hr­den kann, es sei denn, es ist ausd­rück­lich infi­ziert, son­dern im Gegen­te­il – es stär­kt sie.



Refe­ren­cie: [1] Wiki­pe­dia

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Krajina, Zahraničie

Cyprus – krajina v Stredozemnom mori

Hits: 4415

Cyp­rus leží na 75 km juž­ne od Turec­ka, 105 km západ­ne od Sýrie 380 km sever­ne od Egyp­tu v Stre­do­zem­nom mori. Asi 85 % popu­lá­cie je gréc­kej národ­nos­ti, 12 % turec­kej (gre​e​kem​bas​sy​.org). Jeho roz­lo­ha je 9250 km2, žije tu viac ako mili­ón oby­va­te­ľov (zeme​pis​.com). Ostrov Cyp­rus vzni­kol vďa­ka tek­to­nic­kým pohy­bom afric­ké­ho a euro­á­zij­ské­ho blo­ku asi pred 20 mili­ón­mi rokov. Pod­ľa gréc­kej myto­ló­gie sa na Cyp­re zro­di­la bohy­ňa krá­sy, nád­her­ná Afro­di­ta. Cyp­rus je od roku 2004 čle­nom Európ­skej únie. Hlav­ným mes­tom je Nikó­zia (Wiki­pe­dia). Je štvr­tým naj­väč­ším ostro­vom v Stre­do­zem­nom mori (infop​le​a​se​.com). Hlav­ným mes­tom Cyp­ru­su je Nikó­zia. Pred 90 milón­mi rokov bol Cyp­rus súčas­ťou hlbo­ko­mor­ské­ho dna pra­oce­ánu Tet­hys. V poho­rí Tro­odos sa nachá­dza jeden z naj­väč­ších zacho­va­ných ofi­oli­to­vých kom­ple­xov na sve­te. Cyp­rus sa po celé stá­ro­čia odles­ňo­val, pre­to má prob­lém s vodou. Všet­ky rie­ky sú v let­nom obdo­bí suché. Zim­né tep­lo­ty na Cyp­re zried­ka kles­nú pod 5 °C. Let­né vystu­pu­jú na 40°C. Vďa­ka ska­me­ne­li­nám vie­me, že na Cyp­re boli kedy­si slo­nyhro­chy. Trpas­li­čie mamu­ty tu žili až do kon­ca posled­nej ľado­vej doby pred 8000 rok­mi (wiki​pe​dia​.sk).

Mykén­ska kul­tú­ra sa na Cyp­re obja­vi­la oko­lo roku 1600 pred n.l. Oko­lo 1500 pred n.l. zažil egypt­skú invá­ziu Thot­me­sa III. O 300 rokov neskôr sem masív­ne priš­li gréc­ki acháj­ci. Dlhý čas bol aj pod nad­vlá­dou Per­zie. Až Ale­xan­der Veľ­ký oslo­bo­dil ostrov spod perz­skej nad­vlá­dy v 4. sto­ro­čí pred n.l. V rokoch 5857 pred n.l. bol Cyp­rus pri­po­je­ný k Rím­skej ríši. V roku 45 Cyp­rus nav­ští­vi­li apoš­to­li Pavol a Bar­na­báš a svä­tý Marek. V Pafo­se sa im poda­ri­lo obrá­tiť rím­ke­ho guver­né­ra Ser­giu­sa Pau­lu­sa na kres­ťan­stvo, čím sa stal Cyp­rus prvou kra­ji­nou spra­vo­va­nou kres­ťan­ským panov­ní­kom. Cyp­rus je legen­dár­nym mies­tom zro­de­nia bohy­ne krá­sy, lás­ky, sexu a váš­ne, nád­her­nej Afro­di­ty. Dejis­ko Afro­di­tin­ho zro­de­nia – Afro­di­ti­ne ska­ly sa nachá­dza neďa­le­ko Pafo­su. Po roku 395 bol Cyp­rus na tak­mer 800 rokov súčas­ťou Byzant­skej ríše. Po roku 1489 zís­ka­la Cyp­rus Benát­ska repub­li­ka. Po roku 1570 Osman­ská ríša. Cyp­rus zís­kal nezá­vis­losť v roku 1960. Od roku 1974 je roz­de­le­ný na sever­nú časť – Seve­ro­cy­per­skú turec­kú repub­li­ku, kto­rú uzná­va iba Turec­ko a Cyper­skú repub­li­ku). A tomu zod­po­ve­dá aj národ­nost­né zlo­že­nie, 78 % sú cyper­skí Gré­ci, 18 % Tur­ci (wiki​pe​dia​.sk).


Cyp­rus is loca­ted 75 km south of Tur­key, 105 km west of Syria, and 380 km north of Egypt in the Medi­ter­ra­ne­an Sea. About 85% of the popu­la­ti­on is of Gre­ek nati­ona­li­ty, and 12% is of Tur­kish ori­gin (gre​e​kem​bas​sy​.org). Its area covers 9250 km², with a popu­la­ti­on of over one mil­li­on inha­bi­tants (zeme​pis​.com). The island of Cyp­rus was for­med due to tec­to­nic move­ments bet­we­en the Afri­can and Eura­sian pla­tes around 20 mil­li­on years ago. Accor­ding to Gre­ek myt­ho­lo­gy, the god­dess of beau­ty, the mag­ni­fi­cent Aph­ro­di­te, was born on Cyp­rus. Sin­ce 2004, Cyp­rus has been a mem­ber of the Euro­pe­an Uni­on, with Nico­sia as its capi­tal (Wiki­pe­dia). It is the fourth-​largest island in the Medi­ter­ra­ne­an Sea (infop​le​a​se​.com). Nine­ty mil­li­on years ago, Cyp­rus was part of the deep-​sea flo­or of the ancient Tet­hys oce­an. In the Tro­odos moun­tain ran­ge, one of the worl­d’s lar­gest pre­ser­ved ophi­oli­te com­ple­xes is found. Cyp­rus has faced defo­re­sta­ti­on over the cen­tu­ries, lea­ding to water scar­ci­ty issu­es, with all rivers dry­ing up in the sum­mer. Win­ter tem­pe­ra­tu­res rare­ly drop below 5°C, whi­le sum­mer tem­pe­ra­tu­res can rise to 40°C. Fos­sil evi­den­ce indi­ca­tes that elep­hants and hip­pos once inha­bi­ted Cyp­rus, and dwarf mam­moths lived here until the end of the last Ice Age around 8000 years ago (wiki​pe​dia​.sk).

Myce­na­e­an cul­tu­re appe­a­red on Cyp­rus around 1600 BCE. Around 1500 BCE, Cyp­rus expe­rien­ced an Egyp­tian inva­si­on by Thut­mo­se III. Three hun­dred years later, Gre­ek Acha­e­ans arri­ved mas­si­ve­ly. It remai­ned under Per­sian rule for a long time until Ale­xan­der the Gre­at libe­ra­ted the island from Per­sian domi­na­ti­on in the 4th cen­tu­ry BCE. In 58 – 57 BCE, Cyp­rus was anne­xed to the Roman Empi­re. In 45 CE, apost­les Paul and Bar­na­bas, along with Saint Mark, visi­ted Cyp­rus. In Pap­hos, they suc­cess­ful­ly con­ver­ted the Roman gover­nor Ser­gius Pau­lus to Chris­tia­ni­ty, making Cyp­rus the first coun­try gover­ned by a Chris­tian ruler. Cyp­rus is the legen­da­ry birthp­la­ce of the god­dess of beau­ty, love, sex, and pas­si­on, the beau­ti­ful Aph­ro­di­te. The birthp­la­ce of Aph­ro­di­te, kno­wn as Aph­ro­di­te­’s Rock, is loca­ted near Pap­hos. After 395 CE, Cyp­rus was part of the Byzan­ti­ne Empi­re for almost 800 years. In 1489, the Repub­lic of Veni­ce gai­ned con­trol of Cyp­rus, fol­lo­wed by the Otto­man Empi­re in 1570. Cyp­rus gai­ned inde­pen­den­ce in 1960. Sin­ce 1974, it has been divi­ded into the nort­hern part – the Tur­kish Repub­lic of Nort­hern Cyp­rus, recog­ni­zed only by Tur­key, and the Repub­lic of Cyp­rus. This divi­si­on is ref­lec­ted in the eth­nic com­po­si­ti­on, with 78% being Cyp­ri­ot Gre­eks and 18% Turks (wiki​pe​dia​.sk).


Το Κύπρος βρίσκεται 75 χιλιόμετρα νότια της Τουρκίας, 105 χιλιόμετρα δυτικά της Συρίας και 380 χιλιόμετρα βόρεια της Αιγύπτου στη Μεσόγειο Θάλασσα. Περίπου 85% του πληθυσμού είναι ελληνικής καταγωγής, 12% τουρκικής (gre​e​kem​bas​sy​.org). Έχει έκταση 9250 τ.χλμ., ζουν εδώ περισσότερο από ένα εκατομμύριο κάτοικοι (zeme​pis​.com). Ο νησί Κύπρος δημιουργήθηκε λόγω τεκτονικών κινήσεων μεταξύ των αφρικανικών και ευρασιατικών πλακών περίπου πριν από 20 εκατομμύρια χρόνια. Σύμφωνα με την ελληνική μυθολογία, στην Κύπρο γεννήθηκε η θεά της ομορφιάς, η όμορφη Αφροδίτη. Η Κύπρος είναι μέλος της Ευρωπαϊκής Ένωσης από το 2004. Η πρωτεύουσά της είναι η Λευκωσία (Wiki­pe­dia). Είναι ο τέταρτος μεγαλύτερος νησί στη Μεσόγειο (infop​le​a​se​.com). Η πρωτεύουσα της Κύπρου είναι η Λευκωσία. Πριν από 90 εκατομμύρια χρόνια, η Κύπρος ήταν μέρος του πυθαγόρειου ωκεανού Tet­hys. Στο όρος Τρόοντος βρίσκεται ένα από τα μεγαλύτερα σωζόμενα οφιολιτικά συμπλέγματα στον κόσμο. Η Κύπρος έχει υποφέρει από αποψίλωση επί αιώνες, και έχει πρόβλημα με το νερό. Όλοι οι ποταμοί είναι ξηροί το καλοκαίρι. Οι χειμερινές θερμοκρασίες στην Κύπρο σπανίως πέφτουν κάτω από τους 5°C. Το καλοκαίρι ανεβαίνουν στους 40°C. Λόγω των απολιθωμάτων, γνωρίζουμε ότι στην Κύπρο κάποτε υπήρχαν ελέφαντες και ιπποπόταμοι. Οι νάνοι μαμούθηδες ζούσαν εδώ μέχρι το τέλος της τελευταίας παγετώνας πριν από 8000 χρόνια (wiki​pe​dia​.sk). Η Μυκηναϊκή κουλτούρα εμφανίστηκε στην Κύπρο περίπου το 1600 π.Χ. Περίπου το 1500 π.Χ., υπέστη μια αιγυπτιακή εισβολή από το Θώθμη ΙΙΙ. Περίπου 300 χρόνια αργότερα, οι ελληνικοί Αχαιοί κατέκτησαν μαζικά το νησί. Για μεγάλο χρονικό διάστημα βρισκόταν υπό την επικράτηση της Περσίας. Μόνο ο Μέγας Αλέξανδρος απελευθέρω

σε το νησί από την περσική κυριαρχία τον 4ο αιώνα π.Χ. Το 5857 π.Χ., η Κύπρος προστέθηκε στο Ρωμαϊκό Κράτος. Το 45 π.Χ., οι απόστολοι Παύλος και Βαρνάβας και ο άγιος Μάρκος επισκέφθηκαν την Κύπρο. Στην Πάφο κατάφεραν να μετατρέψουν τον ρωμαϊκό ηγεμόνα Σέργιο Παύλο στο χριστιανισμό, καθιστώντας την Κύπρο το πρώτο κράτος που διοικείται από χριστιανικό κυβερνήτη. Η Κύπρος είναι το μυθικό μέρος γέννησης της θεάς της ομορφιάς, της αγάπης, του έρωτα και του πάθους, της όμορφης Αφροδίτης. Το θέατρο της γέννησης της Αφροδίτης – οι πέτρες της Αφροδίτης – βρίσκονται κοντά στην Πάφο. Μετά το 395, η Κύπρος ήταν για σχεδόν 800 χρόνια μέρος της Βυζαντινής Αυτοκρατορίας. Μετά το 1489 κατέλαβε την Κύπρο η Δημοκρατία της Βενετίας. Μετά το 1570, η Οθωμανική Αυτοκρατορία. Η Κύπρος απέκτησε την ανεξαρτησία της το 1960. Από το 1974 είναι χωρισμένη σε βόρειο τμήμα – Βόρεια Κυπριακή Δημοκρατία, την οποία αναγνωρίζει μόνο η Τουρκία, και τη Δημοκρατία της Κύπρου. Και η εθνοτική σύνθεση ανταποκρίνεται σε αυτό, με 78% κυπριακών Ελλήνων και 18% Τούρκων (wiki​pe​dia​.sk).


Kıb­rıs, Tür­ki­y­e’nin 75 km güne­y­in­de, Suri­y­e’nin 105 km batısın­da ve Mısır’ın 380 km kuze­y­in­de, Akde­ni­z’de bulun­mak­ta­dır. Nüfu­sun yak­la­şık %85’i Yunan köken­li­dir, %12’si Türk (gre​e​kem​bas​sy​.org). Yüzölçümü 9250 km2’dir ve bura­da bir mily­on­dan faz­la kişi yaşa­mak­ta­dır (zeme​pis​.com). Kıb­rıs Ada­sı, yak­la­şık 20 mily­on yıl önce Afri­ka ve Avra­sya kara blok­la­rının tek­to­nik hare­ket­le­ri sonu­cun­da olu­ştu. Yunan mito­lo­ji­si­ne göre, Kıb­rıs’ta güzel­lik tan­rıça­sı, muh­te­şem Afro­dit doğmu­ştur. Kıb­rıs, 2004 yılın­dan bu yana Avru­pa Bir­li­ği üyesi­dir. Başken­ti Niko­sia­’dır (Viki­pe­di). Akde­ni­z’de­ki dör­dün­cü büy­ük ada­dır (infop​le​a​se​.com). Kıb­rıs’ın başken­ti Niko­sia­’dır. 90 mily­on yıl önce, Kıb­rıs derin deniz taba­nının bir parça­sıy­dı, Tet­hys Oky­anu­su­’nun. Tro­dos Dağla­rı’n­da düny­anın en büy­ük ofi­y­o­lit kom­pleks­le­rin­den biri bulun­mak­ta­dır. Kıb­rıs, yıl­lar boy­un­ca ağa­çlan­dır­ma yapıl­mış, bu neden­le su soru­nu yaşa­mak­ta­dır. Tüm nehir­ler yaz ayla­rın­da kurur. Kıb­rıs’ta kış sıcak­lık­la­rı nadi­ren 5 °C’nin altına düşer. Yaz ayla­rın­da ise 40 °C’yi bula­bi­lir. Fosil­ler say­esin­de, Kıb­rıs’ta bir zaman­lar fil­ler ve su aygır­la­rı yaşa­dığını bili­y­o­ruz. Cüce mamut­lar, son buzul çağının sonu­na kadar bura­da yaşa­mışlar­dır, yani 8000 yıl önce­ye kadar (wiki​pe​dia​.sk).

Miken kül­türü M.Ö. 1600 civa­rın­da Kıb­rıs’ta orta­ya çık­tı. M.Ö. 1500 civa­rın­da, III. Thut­mo­se­’un Mısır işga­li­y­le karşıla­ştı. Yak­la­şık 300 yıl son­ra, Yunan Aka köken­li insan­lar ada­ya büy­ük ölçüde yer­le­şti. Uzun bir süre Pers hâki­mi­y­eti altın­da kal­dı. Ancak Büy­ük İsk­end­er, M.Ö. 4. yüzy­ıl­da ada­yı Pers haki­mi­y­etin­den kur­tar­dı. M.Ö. 58 – 57 yıl­la­rın­da, Kıb­rıs Roma İmp­ar­at­orl­uğ­u’­na katıl­dı. M.S. 45 yılın­da, Hava­ri Pav­lus, Bar­na­bas ve Aziz Mar­kos Kıb­rıs’ı ziy­aret etti. Pafo­s’ta, Roma vali­si Ser­gius Pau­lu­s’u Hris­ti­y­an­lığa çevir­me­yi başar­dılar, bu da Kıb­rıs’ı Hris­ti­y­an yöne­ti­len ilk ülke yap­tı. Kıb­rıs, güzel­lik, aşk, cin­sel­lik ve tut­ku­nun tan­rıça­sı olan Afro­di­t’in efsa­ne­vi doğum yeri ola­rak bili­nir. Afro­di­t’in doğum yeri – Afro­di­t’in Kay­ala­rı, Pafo­s’a yakın­dır. M.S. 395’ten son­ra, Kıb­rıs nere­de­y­se 800 yıl boy­un­ca Bizans İmp­ar­at­orl­uğ­u’­nun bir parça­sıy­dı. 1489’dan son­ra, Kıb­rıs’ı Vene­dik Cum­hu­ri­y­eti ele geçir­di. 1570’ten son­ra Osman­lı İmp­ar­at­orl­uğu. Kıb­rıs, 1960 yılın­da bağım­sız­lığını kazan­dı. 1974’ten beri Kıb­rıs, sade­ce Tür­ki­ye tara­fın­dan tanınan Kuzey Kıb­rıs Türk Cum­hu­ri­y­eti ve Kıb­rıs Cum­hu­ri­y­eti olmak üze­re iki kıs­ma ayrıl­mıştır. Ve bunun­la uyum­lu ola­rak etnik bile­şi­mi, %78 Kıb­rıs­lı Yunan, %18 Tür­k’tür (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Mestá, Taliansko, TOP, Typ krajiny, Zahraničie

Taliansko

Hits: 8103

Kra­ji­na v tva­re čiž­my, kto­rá vychá­dza z kon­ti­nen­tu a z ostat­ných strán je obklo­pe­ná Stre­do­zem­ným morom. Talian­sko má sláv­nu his­tó­riu, kto by nepoz­nal sta­ro­ve­ký Rím, obdo­bie anti­ky, Nera, Mar­ca Aure­lia, Cézara?

V Talian­sku žije viac ako 60 mili­ó­nov oby­va­te­ľov na plo­che 301 230 km2. Má nie­koľ­ko ostro­vov: Síci­liu, Sar­dí­niu, Elbu, Cap­ri, Tre­mi­ti a Ischiu (Wiki​pe​dia​.sk). Väč­ši­na Talian­ska je Ape­nin­ským polo­os­tro­vom. Na seve­re sa vypí­na­jú Alpy, na hra­ni­ciach s Fran­cúz­skom je naj­vyš­ší vrch Euró­py Mont Blanc. Cez polo­os­trov sa tiah­nu Ape­ni­ny. Na ostro­voch sú čin­né sop­ky Vezuv, Etna, Strom­bo­li (Wiki​pe​dia​.sk).

Pomer­ne veľ­ké zastú­pe­nie majú národ­nos­ti okrem domá­cej, kto­rá tvo­rí tak­mer 93 % popu­lá­cie. A to naj­mä rumu­ni, seve­ro­af­ri­ča­nia, albán­ci, čína­nia, ukra­jin­ci. Veľ­ké mes­tá Talian­ska: Rím (Rome), Milá­no (Milan), Neapol, Turín, Paler­mo, Janov (Genoa), Bolog­na, Flo­ren­cia, Bari, Cata­nia, Benát­ky (Veni­ce), Vero­na, Mes­si­na, Pado­va (Padua) (Wiki­pe­dia ENG). Regi­ó­ny Talian­ska: Abruz­zo, Basi­li­ca­ta, Kaláb­ria, Cam­pa­nia, Emi­lia Romag­na, Friu­li Vene­zia Giu­lia, Lazio, Ligu­ria, Lom­bar­dia, Mar­che, Moli­se, Pie­mon­te, Pug­lia, Sar­dí­nia, Sicí­lia, Tos­kán­sko, Tren­ti­no – Alto Adi­ge, Umbria, Val­le d‘Aousta, Vené­cia (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Rím je síd­lom pápe­ža. Veľ­mi zná­ma je veta: Všet­ky ces­ty vedú do Ríma”.

V sta­ro­ve­ku na úze­mí Talian­ska exis­to­va­li mest­ské štá­ty čias­toč­ne zalo­že­ných na gréc­kej kolo­ni­zá­cii a etrus­ké mes­tá. V 8. sto­ro­čí vzni­kol Rím, kto­rý zažil veľ­kú slá­vu a tešil sa jej viac ako tisíc rokov. Zani­kol v roku 476 (Wiki​pe​dia​.cz). V sta­ro­ve­ku (264144 pred n. l.) počas pún­skym vojen Féni­ča­nia z Kar­tá­ga bojo­va­li pro­ti Rima­nom. V rokoch 7371 pred n. l. pre­beh­lo Spar­ta­ko­ve povs­ta­nie. Spar­ta­kus bol gla­diá­tor (Pet­ra Sur­mo­vá). 

Nie­kto­rí zo sláv­nych vlád­cov Ríma: Augus­tus, Tibe­rius, Cali­gu­la, Clau­dius, Nero, Vitel­lius, Ves­pa­sian, Titus, Ner­va, Tra­jan, Had­rian, Anto­ni­nus Pius, Lucius Verus, Mar­cus Aure­lius, Com­mo­dus, Per­ti­nax, Sep­ti­mus Seve­rus, Vale­rian, Gal­lie­nus, Quin­til­lus, Taci­tus, Flo­ria­nus, Dioc­le­tian, Fla­vius Vale­rius Seve­rus, Lici­nius, The­odo­sius, Romu­lus Augus­tu­lus (List of Roman empe­rors). Zná­mi hudob­ní skla­da­te­lia: Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Arcan­ge­lo Corel­li, Anto­nio Vival­di, Gioac­chi­no Ros­si­ni, Nico­lo Paga­ni­ni, Giu­sep­pe Ver­di, Gae­ota­no Doni­zet­ti. Zná­mi malia­ri: Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Dona­tel­lo, Bot­ti­cel­li, Cara­vag­gio, Titian, Rap­ha­el, spi­so­va­te­lia: Dan­te Alig­hie­ri, Giovan­ni Boc­cac­cio, Torqu­ato Tas­so, filo­zo­fo­via: Gior­da­no Bru­no, Nic­co­lo Machia­vel­li, fil­má­ri: Vit­to­rio De Sica, Fede­ri­co Fel­li­ni, Pier Paolo Paso­li­ni, Luchi­no Vis­con­ti, Miche­lan­ge­lo Anto­ni­oni, Ser­gio Leone, ved­ci: Leonar­do da Vin­ci, Gali­leo Gali­lei, Enri­co Fer­mi, Giovan­ni Dome­ni­co Cas­si­ni, Ales­san­dro Vol­ta, Leonar­do Pisa­no Fibo­nac­ci, Camil­lo Gol­gi, Gug­liel­mo Mar­co­ni (Wiki­pe­dia ENG).

Sve­to­zná­me sú mód­ne znač­ky Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni (world​cat​.org), Benet­ton (Dela­na Miko­lá­šo­vá), ape­ri­tí­vy: Cin­za­no, Mar­ti­ni, Cam­pa­ri, syry: moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, par­mi­gia­no, (Dela­na Miko­lá­šo­vá), fut­ba­lo­vé klu­by: Juven­tus Turín, AC Milá­no, Lazio Rím, Inter Milá­no, AC Par­ma, SSC Neapol.


Ita­ly, sha­ped like a boot, extends from the con­ti­nent and is sur­roun­ded by the Medi­ter­ra­ne­an Sea. Ita­ly boasts a rich his­to­ry, with the reno­wned ancient Rome, the anti­qu­ity peri­od, and ico­nic figu­res like Nero, Mar­cus Aure­lius, and Caesar.

With a popu­la­ti­on exce­e­ding 60 mil­li­on across 301,230 km², Ita­ly inc­lu­des seve­ral islands such as Sici­ly, Sar­di­nia, Elba, Cap­ri, Tre­mi­ti, and Ischia (Wiki​pe​dia​.sk). The majo­ri­ty of Ita­ly is the Apen­ni­ne Penin­su­la. The Alps rise to the north, with Mont Blanc, Euro­pe­’s hig­hest peak, bor­de­ring Fran­ce. The Apen­ni­nes stretch across the penin­su­la. Acti­ve vol­ca­no­es, inc­lu­ding Vesu­vius, Etna, and Strom­bo­li, are found on the islands (Wiki​pe​dia​.sk).

Apart from the pre­do­mi­nan­tly nati­ve popu­la­ti­on, making up almost 93%, Ita­ly hosts diver­se nati­ona­li­ties like Roma­nians, North Afri­cans, Alba­nians, Chi­ne­se, and Ukrai­nians. Major cities inc­lu­de Rome, Milan, Naples, Turin, Paler­mo, Genoa, Bolog­na, Flo­ren­ce, Bari, Cata­nia, Veni­ce, Vero­na, Mes­si­na, and Padua (Wiki­pe­dia ENG). Regi­ons in Ita­ly encom­pass Abruz­zo, Basi­li­ca­ta, Calab­ria, Cam­pa­nia, Emi­lia Romag­na, Friu­li Vene­zia Giu­lia, Lazio, Ligu­ria, Lom­bar­dy, Mar­che, Moli­se, Pied­mont, Pug­lia, Sar­di­nia, Sici­ly, Tus­ca­ny, Tren­ti­no – Alto Adi­ge, Umbria, Val­le d’A­os­ta, and Vene­to (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Rome ser­ves as the papal resi­den­ce, and the famous say­ing goes, All roads lead to Rome.”

In ancient times, Ita­ly was home to city-​states part­ly foun­ded on Gre­ek colo­ni­za­ti­on and Etrus­can cities. Rome emer­ged in the 8th cen­tu­ry, expe­rien­cing gran­de­ur for over a mil­len­nium befo­re its dec­li­ne in 476 (Wiki​pe​dia​.cz). In the ancient era (264144 BC), during the Punic Wars, the Pho­eni­cians from Cart­ha­ge fought against the Romans. The Spar­ta­cus upri­sing occur­red bet­we­en 7371 BC, led by the gla­dia­tor Spar­ta­cus (Pet­ra Surmová).

Some notab­le Roman rulers inc­lu­de Augus­tus, Tibe­rius, Cali­gu­la, Clau­dius, Nero, Ves­pa­sian, Titus, Tra­jan, Had­rian, Mar­cus Aure­lius, and Com­mo­dus, among others (List of Roman empe­rors). Reno­wned com­po­sers from Ita­ly inc­lu­de Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Anto­nio Vival­di, and Giu­sep­pe Ver­di. The coun­try has pro­du­ced celeb­ra­ted artists like Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Bot­ti­cel­li, and Cara­vag­gio, and famous wri­ters such as Dan­te Alig­hie­ri and Giovan­ni Boc­cac­cio. Notab­le phi­lo­sop­hers inc­lu­de Gior­da­no Bru­no and Nic­co­lo Machia­vel­li. In cine­ma, Ita­ly boasts direc­tors like Fede­ri­co Fel­li­ni and Ser­gio Leone. The coun­try has pro­du­ced influ­en­tial scien­tists, inc­lu­ding Gali­leo Gali­lei and Enri­co Fer­mi (Wiki­pe­dia ENG).

Ita­ly is home to world-​famous fas­hi­on brands like Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni, and Benet­ton (world​cat​.org). Ico­nic ape­ri­tifs like Cin­za­no, Mar­ti­ni, and Cam­pa­ri, as well as che­e­ses like moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, and par­mi­gia­no, have gai­ned glo­bal recog­ni­ti­on (Dela­na Miko­lá­šo­vá). Foot­ball clubs like Juven­tus Turin, AC Milan, Lazio Rome, Inter Milan, AC Par­ma, and SSC Naples are pro­mi­nent in Ita­lian sports.


Itá­lie, una ter­ra a for­ma di sti­va­le che spor­ge dal con­ti­nen­te e che da ogni altra par­te è cir­con­da­ta dal Mar Medi­ter­ra­neo. L’I­ta­lia van­ta una sto­ria illus­tre, chi non conos­ce l’an­ti­ca Roma, il peri­odo del­l’an­ti­chi­tà, Ner­va, Mar­co Aure­lio, Cesare?

In Ita­lia vivo­no più di 60 mili­oni di abi­tan­ti su una super­fi­cie di 301.230 km². Ha diver­se iso­le: la Sici­lia, la Sar­deg­na, l’El­ba, Cap­ri, le Tre­mi­ti e Ischia (Wiki​pe​dia​.sk). La mag­gi­or par­te del­l’I­ta­lia è cos­ti­tu­ita dal­la peni­so­la appen­ni­ni­ca. A nord si ergo­no le Alpi, con il Mon­te Bian­co che seg­na il con­fi­ne con la Fran­cia. Att­ra­ver­so la peni­so­la si esten­do­no gli Appen­ni­ni. Sul­le iso­le ci sono vul­ca­ni atti­vi come il Vesu­vio, l’Et­na, lo Strom­bo­li (Wiki​pe​dia​.sk).

Le nazi­ona­li­tà han­no una rapp­re­sen­tan­za piut­tos­to ampia, oltre alla popo­la­zi­one loca­le che cos­ti­tu­is­ce quasi il 93% del­la popo­la­zi­one. Ques­te inc­lu­do­no rume­ni, nor­daf­ri­ca­ni, alba­ne­si, cine­si, ucrai­ni. Le gran­di cit­tà d’I­ta­lia inc­lu­do­no Roma (Rome), Mila­no (Mila­no), Napo­li, Tori­no, Paler­mo, Geno­va (Genoa), Bolog­na, Firen­ze, Bari, Cata­nia, Vene­zia (Veni­ce), Vero­na, Mes­si­na, Pado­va (Padua) (Wiki­pe­dia ENG). Le regi­oni ita­lia­ne inc­lu­do­no l’Ab­ruz­zo, la Basi­li­ca­ta, la Calab­ria, la Cam­pa­nia, l’E­mi­lia Romag­na, il Friu­li Vene­zia Giu­lia, il Lazio, la Ligu­ria, la Lom­bar­dia, le Mar­che, il Moli­se, il Pie­mon­te, la Pug­lia, la Sar­deg­na, la Sici­lia, la Tos­ca­na, il Tren­ti­no – Alto Adi­ge, l’Um­bria, la Val­le d’A­os­ta, il Vene­to (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Roma è la sede del Papa. Mol­to nota è la fra­se: Tut­te le stra­de por­ta­no a Roma”.

Nel­l’an­ti­chi­tà, sul ter­ri­to­rio ita­lia­no, esis­te­va­no città-​stato par­zial­men­te fon­da­te sul­la colo­niz­za­zi­one gre­ca e sul­le cit­tà etrus­che. Nel VIII seco­lo si for­mò Roma, che vis­se una gran­de glo­ria per più di mil­le anni e scom­par­ve nel 476 (Wiki​pe​dia​.cz). Nel­l’an­ti­chi­tà (264144 a.C.) duran­te le guer­re puni­che i Feni­ci di Car­ta­gi­ne com­bat­te­ro­no con­tro i Roma­ni. Neg­li anni 7371 a.C. si veri­fi­cò la rivol­ta di Spar­ta­co. Spar­ta­co era un gla­dia­to­re (Pet­ra Surmová).

Alcu­ni dei famo­si gover­nan­ti di Roma inc­lu­do­no Augus­to, Tibe­rio, Cali­go­la, Clau­dio, Nero­ne, Ves­pa­sia­no, Tito, Traia­no, Adria­no, Anto­ni­no Pio, Lucio Vero, Mar­co Aure­lio, Com­mo­do, Per­ti­na­ce, Set­ti­mio Seve­ro, Vale­ria­no, Gal­lie­no, Quin­til­lo, Taci­to, Flo­ria­no, Dioc­le­zia­no, Fla­vio Vale­rio Seve­ro, Lici­nio, Teodo­sio, Romo­lo Augus­to (List of Roman empe­rors). Famo­si com­po­si­to­ri musi­ca­li ita­lia­ni inc­lu­do­no Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Arcan­ge­lo Corel­li, Anto­nio Vival­di, Gioachi­no Ros­si­ni, Nic­co­lò Paga­ni­ni, Giu­sep­pe Ver­di, Gae­ta­no Doni­zet­ti. Artis­ti famo­si inc­lu­do­no Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Dona­tel­lo, Bot­ti­cel­li, Cara­vag­gio, Tizia­no, Raf­fa­el­lo, scrit­to­ri come Dan­te Alig­hie­ri, Giovan­ni Boc­cac­cio, Torqu­ato Tas­so, filo­so­fi come Gior­da­no Bru­no, Nic­co­lò Machia­vel­li, regis­ti come Vit­to­rio De Sica, Fede­ri­co Fel­li­ni, Pier Paolo Paso­li­ni, Luchi­no Vis­con­ti, Miche­lan­ge­lo Anto­ni­oni, Ser­gio Leone, scien­zia­ti come Leonar­do da Vin­ci, Gali­leo Gali­lei, Enri­co Fer­mi, Giovan­ni Dome­ni­co Cas­si­ni, Ales­san­dro Vol­ta, Leonar­do Pisa­no Fibo­nac­ci, Camil­lo Gol­gi, Gug­liel­mo Mar­co­ni (Wiki­pe­dia ENG).

Sono famo­se in tut­to il mon­do mar­che di moda come Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni (world​cat​.org), Benet­ton (Dela­na Miko­lá­šo­vá), ape­ri­ti­vi come Cin­za­no, Mar­ti­ni, Cam­pa­ri, for­mag­gi come moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, par­mi­gia­no (Dela­na Miko­lá­šo­vá), e squ­ad­re di cal­cio come la Juven­tus di Tori­no, l’AC Mila­no, la Lazio di Roma, l’In­ter Mila­no, l’AC Par­ma, il SSC Napoli.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Severoamerické, Typ krajiny, USA, USA, Zahraničie

Los Angeles – druhé najväčšie mesto v USA

Hits: 3789

Mes­to v Kali­for­nii, dru­hé naj­väč­šie mes­to v USA po New Yor­ku. Žije v ňom 3.8 mili­ó­na ľudí na plo­che 1290.6 km2. Zalo­že­né bolo 4.9.1781 špa­niel­skym guver­né­rom Feli­pom de Neve. Od roku 1848 nie je súčas­ťou Mexi­ka, ale Kali­for­nie. Je sve­to­vým cen­trom biz­ni­su, medzi­ná­rod­né­ho obcho­du, zába­vy, kul­tú­ry, médií, môdy, vedy, tech­no­ló­gií a vzde­lá­va­nia. Hol­ly­wo­od ako súčasť mes­ta je ozna­čo­va­ný ako Hlav­né mes­to zába­vy na sve­te. V rokoch 19321984 bolo mes­to dejis­kom let­nej olym­piá­dy. Vlád­ne tu stre­do­mor­ská klí­ma. Nie­kto­ré ses­ter­ské mes­ta: Nago­ja (Japon­sko), Bor­de­aux, Ber­lín, Mexi­co City, Auck­land City, Tehe­rán, Até­ny, Pet­roh­ra­dy, Jakar­ta, Split, Bej­rút, Jere­van (Wiki­pe­dia). Skla­dá sa s tých­to štvr­tí: Down­to­wn – cen­trum biz­nis­tu, Har­bor Area – domov naj­väč­šie­ho prí­sta­vu v USA, Hol­ly­wo­od – cen­trum fil­mu, San Fer­nan­do Val­ley - sever­ná časť, South Cen­tral – mok­rá štvrť”, West­si­de – bohat­šia časť ležia­ca blíz­ko oce­ánu, Wils­hi­re – domov his­to­ric­kej archi­tek­tú­ry, obcho­du (wikit­ra­vel). V mes­te žije množ­stvo národ­nos­tí. Pre­va­žu­jú imig­ran­ti z Mexi­ka, Sal­vá­do­ra, Guate­ma­ly, Irá­nu, Armén­ska, Thaj­ska, Činy, Fili­pín, Japon­ska, Pakis­ta­nu, Indie, Juž­nej Kórey, Kam­bo­dže, Viet­na­mu, Izra­e­la, Samoi. Viac ako polo­vi­ca popu­lá­cie žijú­cej v mes­te sa naro­di­la mimo USA. O tom sved­čia etnic­ké enk­lá­vy ako: His­to­ric Fili­pi­no­to­wn, Chi­na­to­wn, Litt­le Tokyo, Litt­le Arme­nia, Litt­le Per­zia, Litt­le Gaza, Thai Town, Kore­a­to­wn, Litt­le Ethi­pia, Litt­le India (Arte­sia), West Hol­ly­wo­od (rus­ká), East Los Ange­les a Boy­le Heights (mexic­ká), Fair­fax Dis­trict (výcho­do­európ­ski židia), Rese­da (viet­nam­ská), Westlake/​MaxArthur Park a Pico-​Union (sal­va­dor­ská, hon­du­ras­ká a guate­mal­ská), Sawtel­le (japon­ská), Glen­da­le (armén­ska), Pano­ra­ma City (fili­pín­ska), North Hol­ly­wo­od (thaj­ská) (wikit­ra­vel). Los Ange­les je pre­zý­va­né aj ako mes­to anje­lov. Aglo­me­rá­cie zabe­ra­jú 4 319 km2. Na nich žije cca tak­mer 18 mili­ó­nov ľudí. Pobre­žie oko­lo Los Ange­les bolo v dáv­nej minu­los­ti osíd­le­né kmeň­mi Los Ton­gva (Gab­rie­le­ňos), Chu­mashAme­rin­di­os. Mes­to leží v blíz­kos­ti tek­to­nic­ké­ho zlo­mu San Andre­as, pre­to je ovplyv­ne­né mno­hý­mi zeme­tra­se­nia­mi. Zlom sa nachá­dza 65 km sever­ne od mes­ta. Roč­ne je zazna­me­na­ných 10 000 zeme­tra­se­ní, drvi­vá väč­ši­na z nich nie je ľuď­mi postre­hnu­teľ­ná. Mes­to je domo­vom bejz­ba­lo­vé­ho klu­bu Los Ange­les Dodgers, hoke­jo­vé­ho Kings, bas­ket­ba­lo­vých Lakers, Clip­pers a Spark, fut­ba­lo­vé­ho Gala­xy a Club Depor­ti­vo Chi­vas. Neďa­le­ko pôso­bí hoke­jo­vá klub Ana­he­im Ducks (Wiki­pe­dia).


A city in Cali­for­nia, the second-​largest city in the USA after New York. It has a popu­la­ti­on of 3.8 mil­li­on peop­le on an area of 1290.6 km². Foun­ded on Sep­tem­ber 4, 1781, by the Spa­nish gover­nor Feli­pe de Neve. Sin­ce 1848, it has been part of Cali­for­nia, no lon­ger part of Mexi­co. It ser­ves as a glo­bal cen­ter for busi­ness, inter­na­ti­onal tra­de, enter­tain­ment, cul­tu­re, media, fas­hi­on, scien­ce, tech­no­lo­gy, and edu­ca­ti­on. Hol­ly­wo­od, as part of the city, is kno­wn as the Enter­tain­ment Capi­tal of the World. The city hos­ted the Sum­mer Olym­pics in 1932 and 1984. It has a Medi­ter­ra­ne­an cli­ma­te. Some sis­ter cities inc­lu­de Nago­ya (Japan), Bor­de­aux, Ber­lin, Mexi­co City, Auck­land City, Tehran, Athens, St. Peters­burg, Jakar­ta, Split, Bei­rut, Yere­van (Wiki­pe­dia). The city is com­po­sed of the fol­lo­wing dis­tricts: Down­to­wn – the busi­ness cen­ter, Har­bor Area – home to the lar­gest port in the USA, Hol­ly­wo­od – the cen­ter of the film indus­try, San Fer­nan­do Val­ley – the nort­hern part, South Cen­tral – the wet dis­trict,” West­si­de – the aff­lu­ent part near the oce­an, Wils­hi­re – home to his­to­ric archi­tec­tu­re and com­mer­ce (wikit­ra­vel). The city is home to a diver­se popu­la­ti­on, with immig­rants from Mexi­co, El Sal­va­dor, Guate­ma­la, Iran, Arme­nia, Thai­land, Chi­na, the Phi­lip­pi­nes, Japan, Pakis­tan, India, South Korea, Cam­bo­dia, Viet­nam, Isra­el, Samoa. More than half of the city­’s popu­la­ti­on was born out­si­de the USA, evi­dent in eth­nic enc­la­ves such as His­to­ric Fili­pi­no­to­wn, Chi­na­to­wn, Litt­le Tokyo, Litt­le Arme­nia, Litt­le Per­sia, Litt­le Gaza, Thai Town, Kore­a­to­wn, Litt­le Ethi­opia, Litt­le India (Arte­sia), West Hol­ly­wo­od (Rus­sian), East Los Ange­les, and Boy­le Heights (Mexi­can), Fair­fax Dis­trict (Eas­tern Euro­pe­an Jews), Rese­da (Viet­na­me­se), Westlake/​MaxArthur Park and Pico-​Union (Sal­va­do­ran, Hon­du­ran, and Guate­ma­lan), Sawtel­le (Japa­ne­se), Glen­da­le (Arme­nian), Pano­ra­ma City (Fili­pi­no), North Hol­ly­wo­od (Thai) (wikit­ra­vel). Los Ange­les is also kno­wn as the City of Angels. The met­ro­po­li­tan area covers 4,319 km², with near­ly 18 mil­li­on peop­le. The coast­li­ne around Los Ange­les was inha­bi­ted in ancient times by the Los Ton­gva (Gab­rie­le­no), Chu­mash, and Ame­rin­di­os tri­bes. The city is loca­ted near the San Andre­as Fault, making it sus­cep­tib­le to nume­rous eart­hqu­akes. The fault is 65 km north of the city. App­ro­xi­ma­te­ly 10,000 eart­hqu­akes are recor­ded annu­al­ly, with the majo­ri­ty being imper­cep­tib­le to humans. The city is home to sports teams like the Los Ange­les Dodgers (base­ball), Kings (hoc­key), Lakers, Clip­pers, and Sparks (bas­ket­ball), Gala­xy and Club Depor­ti­vo Chi­vas (soc­cer). The Ana­he­im Ducks (hoc­key) also ope­ra­te near­by (Wiki­pe­dia).


Una ciu­dad en Cali­for­nia, la segun­da ciu­dad más gran­de de los Esta­dos Uni­dos des­pu­és de Nue­va York. Tie­ne una pobla­ci­ón de 3.8 mil­lo­nes de per­so­nas en un área de 1290.6 km². Fue fun­da­da el 4 de sep­tiem­bre de 1781 por el gober­na­dor espa­ñol Feli­pe de Neve. Des­de 1848, for­ma par­te de Cali­for­nia, ya no es par­te de Méxi­co. Sir­ve como cen­tro glo­bal de nego­ci­os, comer­cio inter­na­ci­onal, entre­te­ni­mien­to, cul­tu­ra, medi­os de comu­ni­ca­ci­ón, moda, cien­cia, tec­no­lo­gía y edu­ca­ci­ón. Hol­ly­wo­od, como par­te de la ciu­dad, es cono­ci­do como la Capi­tal del Entre­te­ni­mien­to del Mun­do. La ciu­dad fue sede de los Jue­gos Olím­pi­cos de Vera­no en 19321984. Tie­ne un cli­ma medi­ter­rá­neo. Algu­nas ciu­da­des her­ma­nas inc­lu­y­en Nago­ya (Japón), Bur­de­os, Ber­lín, Ciu­dad de Méxi­co, Auck­land, Tehe­rán, Ate­nas, San Peters­bur­go, Yakar­ta, Split, Bei­rut, Ere­ván (Wiki­pe­dia). La ciu­dad está com­pu­es­ta por los sigu­ien­tes dis­tri­tos: Down­to­wn, el cen­tro de nego­ci­os; Har­bor Area, hogar del puer­to más gran­de de los Esta­dos Uni­dos; Hol­ly­wo­od, el cen­tro de la indus­tria cine­ma­tog­rá­fi­ca; San Fer­nan­do Val­ley, la par­te nor­te; South Cen­tral, el dis­tri­to moja­do”; West­si­de, la par­te adi­ne­ra­da cer­ca del océ­a­no; Wils­hi­re, hogar de arqu­itec­tu­ra his­tó­ri­ca y comer­cio (wikit­ra­vel). La ciu­dad alber­ga a una pobla­ci­ón diver­sa, con inmig­ran­tes de Méxi­co, El Sal­va­dor, Guate­ma­la, Irán, Arme­nia, Tai­lan­dia, Chi­na, Fili­pi­nas, Japón, Pakis­tán, India, Corea del Sur, Cam­bo­ya, Viet­nam, Isra­el, Samoa. Más de la mitad de la pobla­ci­ón de la ciu­dad nació fue­ra de los Esta­dos Uni­dos, evi­den­cia­do en enc­la­ves étni­cos como His­to­ric Fili­pi­no­to­wn, Chi­na­to­wn, Litt­le Tokyo, Litt­le Arme­nia, Litt­le Per­sia, Litt­le Gaza, Thai Town, Kore­a­to­wn, Litt­le Ethi­opia, Litt­le India (Arte­sia), West Hol­ly­wo­od (ruso), East Los Ange­les y Boy­le Heights (mexi­ca­no), Fair­fax Dis­trict (judí­os de Euro­pa del Este), Rese­da (viet­na­mi­ta), Westlake/​MaxArthur Park y Pico-​Union (sal­va­do­re­ño, hon­du­re­ño y guate­mal­te­co), Sawtel­le (japo­nés), Glen­da­le (arme­nio), Pano­ra­ma City (fili­pi­no), North Hol­ly­wo­od (tai­lan­dés) (wikit­ra­vel). Los Ánge­les tam­bi­én se cono­ce como la Ciu­dad de los Ánge­les. El área met­ro­po­li­ta­na cub­re 4,319 km², con casi 18 mil­lo­nes de per­so­nas. La línea cos­te­ra alre­de­dor de Los Ánge­les fue habi­ta­da en la anti­güe­dad por las tri­bus Los Ton­gva (Gab­rie­le­no), Chu­mash y Ame­rin­di­os. La ciu­dad está ubi­ca­da cer­ca de la Fal­la de San Andrés, lo que la hace sus­cep­tib­le a nume­ro­sos ter­re­mo­tos. La fal­la está a 65 km al nor­te de la ciu­dad. Se regi­stran apro­xi­ma­da­men­te 10,000 ter­re­mo­tos anu­al­men­te, sien­do la may­o­ría imper­cep­tib­les para los huma­nos. La ciu­dad es el hogar de equ­ipos depor­ti­vos como los Dodgers de Los Ánge­les (béis­bol), Kings (hoc­key), Lakers, Clip­pers y Sparks (balon­ces­to), Gala­xy y Club Depor­ti­vo Chi­vas (fút­bol). Los Ana­he­im Ducks (hoc­key) tam­bi­én ope­ran cer­ca (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Produkčná ekológia

Hits: 2491

Whit­ta­ker R.H., Bor­mann F.H., Likens Gene E., Sic­ca­ma Hub­bard Bro­ok Eco­sys­tems Stu­dy. Forest bio­mass and pro­duc­ti­on 1974 Eco­lo­gi­cal Monog­raphs No. 44, p. 233255 ESA – Eco­lo­gi­cal socie­ty of Ame­ri­ca Tem­pe pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG les, bio­ma­sa, pro­duk­cia člá­nok 0012 – 9615 574, 581.5, 591.5

Oving­ton J.D., Forest W., Arm­s­trong J. Tree bio­mass esti­ma­ti­on 1968 Young H. (ed.): Symp. on pri­ma­ry pro­duc­ti­on and mine­ral cyc­ling of natu­ral eco­sys­tems p. 6981 Uni­ver­si­ty of Mai­ne Oro­no pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG bio­ma­sa stro­mov, mera­nie bio­ma­sy, mera­nie pri­már­nej pro­duk­cie, pri­már­na pro­duk­cia neznámy

Kle­i­ber M. The fire of life. An intro­duc­ti­on to ani­mal ener­ge­ticts 1961 John Wiley and Sons New York pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia živo­čí­chov ENG ener­ge­ti­ka zvie­rat neznámy

Šom­šák Ladi­slav, Kubí­ček F. Phy­to­co­eno­lo­gi­cal and pro­duc­ti­on eva­lu­ati­on of the ori­gi­nal and secon­da­ry pine forests of Záhor­ská níži­na lowland 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, No. 3, p. 247259 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ce­no­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG, SLO boro­vi­co­vé lesy, Záhor­ská níži­na, sekun­dár­ne bori­ny, pôvod­né bori­ny článok

Cha­pin Stu­art F. The mine­ral nut­ri­ti­on of wild plants 1980 Annu­al Review of Eco­lo­gy and Sys­te­ma­tics No. 11, p. 233260 Annu­al Revie­ws Palo Alto pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG mine­rál­na výži­va článok

Tokár Fer­di­nand Abo­veg­round den­dro­mass for­ma­ti­on in rela­ti­on to the leaf area index of mixed forest stands of Spa­nish chest­nut (Cas­ta­nea sati­va Mill.). Tvor­ba nadzem­nej den­dro­ma­sy vo vzťa­hu k inde­xu lis­to­vej plo­chy pri zmie­ša­ných poras­toch Cas­ta­nea sati­va Mill. 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 2333 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nadzem­ná den­dro­ma­sa, index lis­to­vej plo­chy, Cas­ta­nea sati­va, gaš­tan jed­lý článok

Mait­ha­ni K., Aru­na­cha­lam A., Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Dry mat­ter and nut­rient dyna­mic of lit­ter during forest regro­wth in humid subt­ro­pics. Suši­na a nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky počas obno­vy lesa vo vlh­kých subt­ró­poch 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 4959 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky, obno­va lesa, dyna­mi­ka počas obno­vy článok

Moore D.R.J., Ked­dy P.A. The rela­ti­ons­hip bet­we­en spe­cies rich­ness and stan­ding crop in wet­lands. The impor­tan­ce of sca­le 1989 Vege­ta­tio No. 79, p. 99106 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dru­ho­vá diver­zi­ta – pro­duk­cia článok

Míchal Igor Štruk­tú­ra a prí­ras­tko­vé pome­ry pri­ro­dze­ných poras­tov na Poľa­ne v závis­los­ti od sku­pín les­ných typov 1964 Les­nic­ký časo­pis No. 11, p. 127148 les­níc­tvo, eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO štruk­tú­ra les­né­ho poras­tu, prí­ras­tok drev­nej hmo­ty, Poľa­na, SLT článok

Sil­va Mari­na, Bro­wn James H., Downing John A. Dif­fe­ren­ces in popu­la­ti­on den­si­ty and ener­gy use bet­we­en birds and mam­mals. A mac­ro­eco­lo­gi­cal per­spe­ti­ve 1997 Jour­nal of Ani­mal Eco­lo­gy No. 66, p. 327340 BES Oxford pro­dukč­ná eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia ENG popu­lač­ná hus­to­ta – ener­gia, vtá­ky, cicav­ce článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring vod­ných eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 62 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia CES moni­to­ring, mok­raď, jaze­ro, Chry­sop­hy­ce­ae, fytop­lank­tón, pro­duk­cia, bio­ma­sa, chlo­ro­fyl, pstruh, kani­ba­liz­mus, počet­nosť rýb, pH, tro­fic­ké úrov­ne, Chlo­rop­hy­ce­ae, Cyanop­hy­ce­ae, Peri­di­i­ne­ae, dru­ho­vá pes­trosť, dru­ho­vé zlo­že­nie, dru­ho­vá diver­zi­ta kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring vod­ných eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 62 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia CES veko­vá štruk­tú­ra, veľ­kost­ná štruk­tú­ra, mak­ro­zo­oben­tos kni­ha 8090185525

Rea­gan D.P., Wai­de R.B. (eds.) The food web of a tro­pi­cal rain forest 1996 Uni­ver­si­ty of Chi­ca­go Pre­ss Chi­ca­go pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus živín, daž­ďo­vý pra­les nezná­my 0226706001

Ehr­lich P.R., Ehr­lich A.E., Hol­dren J.P. Ecos­cien­ce, popu­la­ti­ons, resour­ces, envi­ron­ment con­ser­va­ti­on 1977 Fre­e­man W.H. San Fran­cis­co eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­ve­da, popu­lá­cia, zdro­je, envi­ron­ment, pro­stre­die, ochra­na neznámy

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG tvr­dý luž­ný les, Lyon, Číčov, Dunaj, stro­mo­vá vrstva, kro­vin­ná vrstva, Quer­cus robur, Fra­xi­nus angus­ti­fo­lia, Popu­lus nig­ra, Popu­lus alba, Ulmus lae­vis, Salix alba, poško­de­nie koru­ny, úpra­va povo­dia, hyd­ro­tech­nic­ké opat­re­nia, Salix sp. článok

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG topo­ľo­vé mono­kul­tú­ry, zvyš­ky pôvod­né­ho luž­né­ho lesa, Robi­nia pse­udo­aca­cia, Acer pla­ta­no­ides, Pru­nus padus, Euony­mus euro­pe­us, Swi­da san­gu­inea, Vibur­num opu­lus, Ligus­trum vul­ga­re, Sam­bu­cus nig­ra, Fran­gu­la alnus, Bra­chy­po­dium syl­va­ti­cum, Cra­ta­e­gus mono­gy­na článok

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG bio­so­ci­olo­gic­ká diver­zi­ta, Pru­nus maha­leb, Cle­ma­tis vital­ba, Jug­lans nig­ra, Ribes alpi­num, Ber­be­ris vul­ga­ris, Tilia cor­da­ta, pri­ro­dze­ná obno­va článok

Nová­ko­vá Jana Agri­cul­tu­ral impact on non­li­ne­ar vege­ta­ti­on for­ma­ti­ons. Spe­cies rich­ness – stand trop­hy rela­ti­ons 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 233241 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG poľ­no­hos­po­dár­stvo, vege­tá­cia, dru­ho­vá boha­tosť, pro­duk­cia lesa, indi­ká­tor dusí­ka, stred­né Čechy, r‑stratégia, K‑stratégia, hno­je­nie, dusík, výnos, varia­bi­li­ta dru­ho­vej boha­tos­ti, rude­ra­li­zá­cia článok

Til­man D. Plant domi­nan­ce along an expe­ri­men­tal nut­rient ana­ly­sis 1984 Eco­lo­gy Vol. 65, p. 14451453 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, bota­ni­ka ENG domi­nan­cia rast­lín, ana­lý­za živín článok

Úleh­lo­vá B. Nit­ro­gen cyc­ling in mea­dow eco­sys­tems 1989 Stu­die ČSAV 2089 Aca­de­mia Pra­ha mik­ro­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus N, lúč­ne spo­lo­čen­stvo neznámy

Van der Hoek The inputs of nut­rients from arab­le lands on nut­rient poor grass­lands and the­ir impact on the hyd­ro­lo­gi­cal aspects of natu­re mana­ge­ment 1987 Eko­ló­gia, Vol. 6, p. 313323 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG živi­ny ornej pôdy, živi­ny grass­lan­du, hyd­ro­lo­gic­ké násled­ky, prí­rod­ný manaž­ment článok

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG Pinus kesi­ya, pôd­na orga­nic­ká hmo­ta, Shil­long, Cory­top­sis hima­la­y­ana, Schi­ma wal­li­chii, Schi­ma kha­sia­na, Quer­cus deal­ba­ta, Rho­do­den­dron arbo­re­um, Lit­sea elon­ga­ta, Rhus semi-​alata, Ele­usi­ne nig­ra, Impe­ra­ta glin­dri­ca, Arund­mel­la bel­ga­nen­sis článok

Spel­ler­berg Ian F. Kolo­beh dras­lí­ka vo dvoch suse­dia­cich les­ných poras­toch – v dubo­vom a boro­vom lese 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 154 ČÚOP Brno 1 pro­dukč­ná eko­ló­gia CES Pinus syl­ves­tris, Quer­cus robur kni­ha 8090185525

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG Hyd­ro­co­ty­le java­ni­ca, Eupa­to­rium ade­nop­ho­rum, Pte­ri­dium aqu­ili­num, Smi­lax blu­me­ii, Com­me­li­na ben­gha­len­sis, Lyco­po­dium cla­va­tum, spo­lo­čen­stvo, dru­ho­vá sklad­ba, den­zi­ta, domi­nan­cia, dru­ho­vá diver­zi­ta, ihlič­na­tý les, list­na­tý les, pH, vek poras­tu článok

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG SOM – orga­nic mat­ter con­tent, kon­cen­trá­cia P, kon­cen­trá­cia NOx, kon­cen­trá­cia N, obno­va poôd­nej úrod­nos­ti článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG abi­otic­ký stre­so­vý fak­tor, epi­ku­ti­ku­lár­na vos­ko­vá eró­zia, sto­ma­tár­ne poško­de­nie, list­na­tý les, moni­to­ring, stred­né Talian­sko, povr­cho­vá vos­ko­vá vrstva, Fagus syl­va­ti­ca, eró­zia stro­mov, kolaps sprie­vod­ných buniek, dep­re­sia sprie­vod­ných buniek článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG oklú­zia vos­kom, oklú­zia vos­ko­vý­mi hrč­ka­mi, fúzia sprie­vod­ných buniek, roz­pad sprie­vod­ných buniek, sto­ma­tár­na kon­duk­tan­cia, úpa­dok lesa, sever­né Ape­ni­ny, indi­ká­tor zdra­vot­né­ho sta­vu, kli­ma­tic­ké pod­mien­ky – moni­to­ring, vie­tor, dážď, Picea abies, Pinu pinea článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG gene­tic­ká dis­po­zí­cia článok

Konôp­ko­vá Jana, Tokár Fer­di­nand Ener­gy poten­tial of vari­ous stand types of Euro­pe­an chest­nur (Cas­ta­nea sati­va Mill.) in Slo­va­kia 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 117128 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG poten­ciál­na ener­gia, tepel­ná ener­gia bio­ma­sy, Cas­ta­nea sati­va, pro­duk­cia, Lefan­tov­ce článok

Osz­lá­nyi Július Wood, bark and lea­ves ener­gy valu­es of Car­pi­nus betu­lus L., Acer cam­pes­tre L., Quer­cus cerr­si L. and Quer­cus pet­ra­ea Liebl. 1979 Bio­ló­gia Vol. 34, p. 775784 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG ener­gia lis­tov, ener­gia dre­va, ener­gia kôry, pro­duk­cia, Car­pi­nus betu­lus, Acer cam­pes­tre, Quer­cus cer­ris, Quer­cus pet­ra­ea článok

Osz­lá­nyi Július Bio­mass ener­gy value of tre­es with vari­ous bio­so­ci­olo­gi­cal posi­ti­on 1979 Les­nic­ký časo­pis Vol. 23, p. 177188 pro­dukč­ná eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia SLO ener­gia bio­ma­sy článok

Osz­lá­nyi Július Bio­mass ener­gy value cro­wns in an oak-​hornbeam forest 1979 Les­níc­tvo Vol. 35, p. 204206 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO ener­gia bio­ma­sy, ener­gia koru­ny, dubo-​hrabiny článok

Pet­ráš R. Leaf bio­mass of spru­ce, pine and beech stands 1985 Les­níc­ky časo­pis No. 31, p. 323333 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO pro­duk­cia lis­tov, boro­vi­ca, smrek, buk článok

Vyskot M. Bio­mass and pro­duc­ti­on in forest eco­sys­tems 1973 Les­nic­tví No. 19, p. 641660 pro­dukč­ná eko­ló­gia CES pro­duk­cia, les, bio­ma­sa článok

Ostro­luc­ká Mária Gab­rie­la, Bol­van­ský Milan, Tokár Fer­di­nand Seed pro­duc­ti­on and seed varia­bi­li­ty in black pine (Pinus nig­ra Arnold) at sites with dif­fe­rent level of pol­lu­ti­on 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 129136 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG Pinus nig­ra, pro­duk­cia semien, zne­čis­te­nie – pro­duk­cia, repro­dukč­ná schop­nosť, hmot­nosť seme­na, klí­či­vosť, ťaž­ké kovy, Antol, Bra­ti­sla­va, Stu­pa­va, Drá­žov­ce, Mly­ňa­ny, Nit­ra článok

Dvo­řák Vítěz­slav, Mar­ko­vá Ire­na, Opluš­ti­lo­vá Mag­da, Schul­zo­vá Tere­za Radia­ti­on use effi­cien­cy of a matu­re nor­way spru­ce stand 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 137146 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG radiá­cia, prí­ras­tok nadzem­nej bio­ma­sy, Picea abies, deštrukč­ná ana­lý­za, pre­men­li­vá efek­ti­vi­ta záchy­tu radiá­cie, dopa­da­jú­ca radiá­cia, odra­ze­ná radiá­cia, pre­ni­ka­jú­ca radiá­cia, foto­syn­té­za, tro­pic­ké daž­ďo­vé pra­le­sy, pro­duk­cia bio­ma­sy článok

Cox R.M. Air pol­lu­ti­on effects on plant repro­duc­ti­ve pro­ces­ses and possib­le con­se­qu­en­ces to the­ir popu­la­ti­on bio­lo­gy. 1992 Bar­ker R.J., Tin­gey T.D.: Air pol­lu­ti­on effects on bio­di­ver­si­ty, p. 131151 New York popu­lač­ná bio­ló­gia rast­lín, pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie ovzdu­šia, repro­duk­cia rast­lín, článok

Can­nel M.G.R., Mil­ne R., Shep­pard L.J., Unsworth M.H. Radia­ti­on inter­cep­ti­on and pro­duc­ti­vi­ty of wil­low 1987 Jour­nal of App­lied Eco­lo­gy No. 24, p. 261278 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG radiá­cia, pro­duk­ti­vi­ta, vŕba článok

Can­nel M.G.R., Mil­ne R., Shep­pard L.J. Light use effi­cien­cy and woody bio­mass pro­duc­ti­on of pop­lar and wil­low 1988 Fores­try No. 61, p. 261278 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG využi­tie svet­la, pro­duk­cia drev­nej hmo­ty, topoľ, vŕba článok

Wang Y. Cro­wn struc­tu­re, radia­ti­on absorp­ti­on, pho­to­synt­he­sis and trans­pi­ra­ti­on 1988 PhD. The­sis Uni­ver­si­ty of Edin­burgh Edin­burgh pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín ENG štruk­tú­ra koru­ny, absor­pcia radiá­cie, foto­syn­té­za, trans­pi­rá­cia práca

Sotá­ko­vá S. Orga­nic mat­ter and soil fer­ti­li­ty 1982 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va pedo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO orga­nic­ká hmo­ta, pôd­na úrod­nosť kniha

Ber­ry­man A., Tur­chin P. Detec­ti­on of dela­y­ed den­si­ty depen­den­ce: com­ment 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 1, p. 318320 ESA Was­hing­ton eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG zis­ťo­va­nie, zni­žo­va­nie hus­to­ty článok

Wil­liams D.W., Lieb­hold A.M. Detec­ti­on of dela­y­ed den­si­ty depen­den­ce: reply 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 1, p. 320322 ESA Was­hing­ton eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG zis­ťo­va­nie, zni­žo­va­nie hus­to­ty článok

Roden J.S., Wig­gins D.J., Ball M.C. Pho­to­synt­he­sis and gro­wth of two rain forest spe­cies in simu­la­ted gaps under ele­va­ted CO2 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 385393 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, expe­ri­men­tál­na eko­ló­gia ENG foto­syn­té­za, rast les­ných dru­hov, simu­lá­cia, zvý­še­nie kon­cen­trá­cie CO2 článok

Moen R., Pas­tor J., Cohen Y. A spa­tial­ly expli­cit model of moose fora­ging and ener­ge­tics 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 505521 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG machy, vyži­vo­va­nie článok

Tanak H., Nakas­hi­zu­ka T. Fif­te­en years of cano­py dyna­mics ana­ly­zed by aerial pho­tog­raphs in a tem­pe­ra­te deci­du­ous forest, Japan 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 612620 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dyna­mi­ka etá­ží, letec­ké sním­ky, digi­ta­li­zá­cia, les v mier­nom pás­me, Japon­sko článok

Potvin C, Vas­se­ur L. Long-​term CO2 enrich­ment of a pas­tu­re com­mu­ni­ty. Spe­cies rich­ness, domi­nan­ce, and suc­ce­si­on 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 3, p. 666677 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia ENG obo­ha­co­va­nie CO2, dru­ho­vá boha­tosť, domi­nan­cia, suk­ce­sia, pas­tvi­ny článok

McKa­ne R.B., Ras­tet­ter E.B., Sha­ver G.R., Nadel­hof­fer K.J., Gib­lin E., Laun­dre J.A., Cha­pin F.S. III. Recons­truc­ti­on and ana­ly­sis of his­to­ri­cal chan­ges in car­bon sto­ra­ge in arc­tic tun­dra 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 4, p. 11881198 ESA Was­hing­ton his­to­ric­ká geoló­gia, his­to­ric­ká eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG rekon­štruk­cia, his­to­ric­ké zme­ny, aku­mu­lá­cia uhlí­ka, ener­gia, arktic­ká tun­dra článok

Hag­gar J.P., Ewel J.J. Pri­ma­ry pro­duk­ti­vi­ty and resour­ce par­ti­ti­oning in model tro­pi­cal eco­sys­tems 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 4, p. 12111221 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pri­már­na pro­duk­ti­vi­ta, deľ­ba zdro­jov, model tro­pic­ké­ho eko­sys­té­mu článok

Bur­ke I.C., Lau­ken­roth W.K., Par­ton W.J. Regi­onal and tem­po­ral varia­ti­on in net pri­ma­ry pro­duc­ti­on and nit­ro­gen mine­ra­li­za­ti­on in grass­lands 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 5, p. 13301340 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG regi­onál­ne zme­ny, časo­vé zme­ny, čis­tá pri­már­na pro­duk­cia, mine­ra­li­zá­cia dusí­ka, grass­land článok

Wil­bur H.M. Expe­ri­man­tal eco­lo­gy of food webs. Com­plex sys­tems in tem­po­ra­ry ponds 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 8, p. 22792302 ESA Was­hing­ton expe­ri­men­tál­na eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus živín, pre­chod­né ryb­ní­ky článok

Blair J.M. Fire, N avai­la­bi­li­ty, and plant res­pon­se in grass­lands. A test of the trans­ient maxi­ma hypot­he­sis 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 8, p. 23592368 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG oheň, využi­teľ­nosť dusí­ka, reak­cia rast­lín, grass­land článok

Sil­va M., Bro­wn J.H., Downing J.A. Dif­fe­ren­ces in popu­la­ti­on den­si­ty and ener­gy use bet­we­en birds and mam­mals. A mac­ro­eco­lo­gi­cal per­spec­ti­ve 1997 Jour­nal of Ani­mal Eco­lo­gy Vol. 66, No. 3, p. 327340 BES Oxford mak­ro­eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia ENG roz­die­ly popu­lač­nej hus­to­ty, využi­tie ener­gie, vtá­ky, cicav­ce, mak­ro­eko­lo­gic­ká per­spek­tí­va článok

Way­ne P.M., Baz­zaz F.A. Light acqu­isi­ti­on and gro­wth by com­pe­ting indi­vi­du­als in Co2-​enriched atmo­sp­he­re. Con­se­qu­en­ces for size struc­tu­re in rege­ne­ra­ti­on birch stands 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 1, p. 2942 Oxford pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia rast­lín ENG zís­ka­va­nie svet­la, rast, kon­ku­ren­cia, obo­ha­te­nie CO2, veľ­kosť štruk­tú­ry, rege­ne­rá­cia bre­zo­vé­ho poras­tu článok

Mar­ra­ňón T., Gar­cia L.V. The rela­ti­ons­hip bet­we­en diver­si­ty and pro­duc­ti­vi­ty in plant com­mu­ni­ties and erte­facts 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 1, p. 9596 Oxford eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG diver­zi­ta – pro­duk­ti­vi­ta článok

Rap­son G.L., Thom­pson K., Hodg­son J.G. The hum­ped rela­ti­ons­hip bet­we­en spe­cies rich­ness and bio­mass – tes­ting its sen­si­ti­vi­ty to sam­ple quad­rat size 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 4, p. 99100 Oxford eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dru­ho­vá boha­tosť, bio­ma­sa článok

Gold­berg D., Novop­lan­sky A. On the rela­ti­ve impor­tan­ce of com­pe­ti­ti­on in unp­ro­duc­ti­ve envi­ron­ments 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 4, p. 409418 Oxford eko­so­zo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kon­ku­ren­cia, nepro­duk­tív­ne pro­stre­die článok

Kod­rík M. Beech in below-​ground bio­mass 1992 p. 103109 TU Zvo­len pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG buk, pod­zem­ná bio­ma­sa neznámy

Janík Ras­ti­slav, Schie­ber Bra­ni­slav Feno­ló­gia a dyna­mi­ka pro­duk­cie nadzem­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy dru­hu Den­ta­ria bil­bi­fe­ra L. 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 125133 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, feno­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dyna­mi­ka pro­duk­cie, nadzem­ná bio­ma­sa, pod­zem­ná bio­ma­sa, Den­ta­ria bul­bi­fe­ra, rege­ne­rá­cia po rube, spô­sob zales­ňo­va­nia článok

Janík Rast­li­slav Vplyv vybra­tých fak­to­rov na pro­duk­ciu nadzem­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy dru­hov Rubus ida­e­us a Rubus hir­tus v pod­hor­ských buči­nách 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 134141 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG vplyv, nadzem­ná bio­ma­sa, pod­zem­ná bio­ma­sa, Rubus ida­e­us, Rubus hir­tus, pod­hor­ské buči­ny, tieň, prie­mer­ná tep­lo­ta, zráž­ky článok

Vykou­ko­vá Iva­na, Majz­la­no­vá Eva Nadzem­ná bio­ma­sa spo­lo­čens­tiev z Peta­si­tes hyb­ri­dus (L.) Gaer­tn B. Mey et Scherb. v Koryt­nic­kej doli­ne (Níz­ke Tat­ry) 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 142151 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nadzem­ná bio­ma­sa, Peta­si­tes hyb­ri­dus, Koryt­níc­ka doli­na, Níz­ke Tat­ry článok

Mihál Ivan Pro­duk­cia bio­ma­sy plod­níc sap­ro­fy­tic­kých húb v smre­ko­vých mono­kul­tú­rach na býva­lých neles­ných pôdach 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 152161 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia bio­ma­sy, sap­ro­fy­tic­ké huby, smre­ko­vá mono­kul­tú­ra, neles­né pôdy článok

Kubí­ček Fer­di­nand, Bedr­na Zol­tán, Šimo­no­vič Voj­tech Produkčno-​ekologická a pôd­na cha­rak­te­ris­ti­ka raše­li­ní­ko­vých spo­lo­čens­tiev štát­nych prí­rod­ných rezer­vá­cií Čikov­ská a Pav­lo­vá (Pods­pá­dy), Tatrans­ký národ­ný park 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 4, p. 371383 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, pedo­ló­gia ENG pôda, raše­li­ní­ky, Čikov­ská, Pav­lo­vá, Pods­pá­dy, TANAP, bylin­ná vrstva, macho­vá vrstva, ŠPR Bor článok

Tokár Fer­di­nand, Konôp­ko­vá Jana Dyna­mic­ké zme­ny obsa­hu vybra­tých che­mic­kých prv­kov v nadzem­nej den­dro­ma­se u rôz­nych poras­to­vých typov duba čer­ve­né­ho (Quer­cus rub­ra L.) a ore­cha čier­ne­ho (Jug­lans nig­ra L.) 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 4, p. 385394 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, ché­mia ENG dyna­mi­ka, che­mic­ký prvok, nadzem­ná den­dro­ma­sa, bio­ma­sa, Quer­cus rub­ra, Jug­lans nig­ra článok

Kubí­ček F. Pro­duc­ti­on of the herb lay­er in coni­fe­rous eco­sys­tems of Slo­va­kia 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, p. 3342 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia bylin­nej vrstvy, ihlič­na­té lesy, Slo­ven­sko článok

Kubí­ček F., Brechtl J. Pro­duc­ti­on and phe­no­lo­gy of the herb lay­er in an oak-​hornbeam forest 1970 Bio­ló­gia Vol. 25, p. 651666 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, feno­ló­gia ENG bylin­ná vrstva, dubo-​hrabiny článok

Kubí­ček F., Jur­ko Anton Esti­ma­ti­on of the above-​ground bio­mass of the herb lay­er in forest com­mu­ni­ties 1975 Folian Geobot. Phy­to­tax. Vol. 10, p. 113129 Pra­ha pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG odhad, nadzem­ná bio­ma­sa, bylin­ná vrstva, les­né spo­lo­čen­stvá článok

Kubí­ček F., Šom­šák Ladi­slav Eco­lo­gi­cal ana­ly­sis of the herb and moss lay­er in seve­ral fir and spru­ce forests (the Vyso­ké Tat­ry Moun­tains) 1993 Eko­ló­gia, Vol. 12, p. 4559 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ká ana­lý­za, bylin­ná vrstva, macho­vá vrstva, jed­li­ny, smre­či­ny, Vyso­ké Tat­ry článok

Šimo­no­vič V. A quan­ti­ta­ti­ve stu­dy of roots in forest eco­sys­tems 1978 Bio­ló­gia Vol. 33, p. 543550 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kvan­ti­ta­tív­na štú­dia, kore­ne, les článok

Berend­se F. Com­pe­ti­ti­on bet­we­en plant popu­la­ti­ons at low and high nut­rient supp­lies 1994 Oikos No. 71, p. 253260 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kon­ku­ren­cia, rast­lin­ná popu­lá­cia, množ­stvo živín článok

Úleh­lo­vá B. Nit­ro­gen cyc­ling in mea­dow eco­sys­tems 1989 Stu­die ČSAV 2089 Aca­de­mia Pra­ha pro­dukč­ná eko­ló­gia CES N, cyk­lus dusí­ka, lúky neznámy

Ber­nát J., Brau­no­vá O., Mir­čink T.G. Deter­mi­na­ti­on of the mic­ro­fun­gal bio­mass 0 Acta Facul­ta­tis Rerum Natu­re Uni­ver­si­tas Come­nius Mic­ro­bi­olo­gia Vol. 11, p. 16 PRIF UK Bra­ti­sla­va mik­ro­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG deter­mi­ná­cia, mik­ro­sko­pic­ké huby, bio­ma­sa článok

Cum­mins K.W., Wuy­check J.C. Calo­ric equ­iva­lents for inves­ti­ga­ti­on in eco­lo­gi­cal ener­ge­tics 1971 Inter. Vere­i­ni­gung für the­ory un ange­wan. Lim­no­bi­olo­gie No. 18 Stutt­gart lim­no­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ká ener­ge­ti­ca, odhad, kalo­ric­ký ekvi­va­lent neznámy

Kubí­ček F. Stu­dy met­hods of plants pro­duc­ti­vi­ty 1977 Acta Eco­lo­gi­ca Vol. 16, p. 830 pro­dukč­ná eko­ló­gia, meto­do­ló­gia ENG metó­da rast­li­nej pro­duk­cie, pro­duk­ti­vi­ta článok

Janík Ras­ti­slav Vplyv zakme­ne­nia, stup­ňa clo­ne­nia, zráž­ko­vé­ho úhr­nu a prie­mer­nej pôd­nej tep­lo­ty na pro­duk­ciu nadze­me­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy vybra­tých rast­lin­ných dru­hov 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 4, p. 364376 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG foto­syn­te­tic­ká aktív­na radiá­cia, množ­stvo dopa­da­jú­ce­ho slneč­né­ho svi­tu, pôd­na vlh­kosť, Krem­nic­ké vrchy člá­nok 1335 – 342X

Ková­čo­vá Mar­gi­ta, Kon­triš Jaro­slav, Kon­tri­šo­vá Oľga Pro­dukč­ná dyna­mi­ka popu­lá­cie Carex pilo­sa Scop. V pod­hor­ských buči­nách 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 4, p. 377383 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia, Carex pilo­sa, pod­hor­ské buči­ny, Krem­nic­ké vrchy člá­nok 1335 – 342X

Kod­rík J., Kod­rík Milan Pro­duc­ti­on and sta­ti­cal sta­bi­li­ty of the fir (Abie alba Mill.) root sys­tem 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 2, p. 169178 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia kore­ňo­vé­ho sys­té­mu Abies alba, sta­ti­ka kore­ňo­vé­ho sys­té­my Abies alba člá­nok 1335 – 342X

Kubí­ček F. Stu­dy met­hods of plant pro­duc­ti­vi­ty 1977 Acta Eco­lo­gi­ca Vol. 16, p. 830 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO metó­dy výsku­mu rast­lin­nej pro­duk­cie neznámy

Kubí­ček F. Pro­duc­ti­ve and eco­lo­gi­cal stu­dy of herb lay­er bio­mass in forest eco­sys­tems 1983 DrSc. The­sis pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia SLO pro­duk­cia bylin­nej vrstvy v les­ných spo­lo­čen­stvách Slo­ven­ska, eko­ló­gia bylin­nej vrstvy v les­ných spo­lo­čen­stvách Slo­ven­ska práca

Use Facebook to Comment on this Post