2004, 2005, 2011, 2011-2015, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Cicavce

Hits: 45172

Cicav­ce, latin­sky Mam­ma­lia sú trie­dou sta­vov­cov. Väč­ši­na cicav­cov má chl­py ale­bo srsť na svo­jom tele, kto­ré slú­žia na ter­mo­re­gu­lá­ciu, mas­ko­va­nie, ale­bo na ochra­nu. Pro­du­ku­jú mlie­ko v mlieč­nych žľa­zách pre kŕme­nie mlá­ďat. Ten­to pro­ces sa nazý­va lak­tá­cia. Sú tep­lot­ne aktív­ne živo­čí­chy, čo zna­me­ná, že sú schop­né udr­žia­vať kon­štant­nú teles­nú tep­lo­tu nezá­vis­le od von­kaj­ších pod­mie­nok. Väč­ši­na cicav­cov je živo­ro­dá, čo zna­me­ná, že ich mlá­ďa­tá sa vyví­ja­jú v tele mat­ky a rodia sa živé. Väč­ši­na cicav­cov pat­rí k pla­cen­tál­nym cicav­com, čo zna­me­ná, že majú pla­cen­tu, kto­rá slú­ži na výme­nu živín a odpa­dov medzi mat­kou a plo­dom. Nie­kto­ré sú všež­rav­ce, iné sú byli­nož­rav­ce ale­bo mäsož­rav­ce. Obý­va­jú tak­mer všet­ky pro­stre­dia. Väč­ši­na sa roz­mno­žu­je pohlav­ne, majú vyso­ko roz­vi­nu­tý mozog v porov­na­ní s iný­mi sku­pi­na­mi živo­čí­chov, čo umož­ňu­je vyš­šie kog­ni­tív­ne fun­kcie, uče­nie a pris­pô­so­bi­vosť pro­stre­diu. Ich rôz­no­ro­dosť a adap­ta­bi­li­ta z nich robia jed­nu z najús­peš­nej­ších sku­pín živých tvo­rov na Zemi.


Mam­mals, scien­ti­fi­cal­ly kno­wn as Mam­ma­lia, cons­ti­tu­te a class of ver­teb­ra­tes. The majo­ri­ty of mam­mals have hair or fur on the­ir bodies, ser­ving pur­po­ses such as ther­mo­re­gu­la­ti­on, camouf­la­ge, or pro­tec­ti­on. They pro­du­ce milk in mam­ma­ry glands for fee­ding the­ir offs­pring, a pro­cess kno­wn as lac­ta­ti­on. Mam­mals are warm-​blooded cre­a­tu­res, mea­ning they can main­tain a cons­tant body tem­pe­ra­tu­re inde­pen­den­tly of exter­nal con­di­ti­ons. Most mam­mals give birth to live young, a repro­duc­ti­ve stra­te­gy cal­led vivi­pa­ri­ty, whe­re offs­pring deve­lop insi­de the mot­he­r’s body and are born alive.

The majo­ri­ty of mam­mals belo­ng to pla­cen­tal mam­mals, indi­ca­ting that they have a pla­cen­ta faci­li­ta­ting the exchan­ge of nut­rients and was­te bet­we­en the mot­her and the deve­lo­ping offs­pring. Mam­mals exhi­bit diver­se die­ta­ry habits, with some being omni­vo­res, others her­bi­vo­res, and some car­ni­vo­res. They inha­bit near­ly all envi­ron­ments, sho­wca­sing the­ir adap­ta­bi­li­ty. Most mam­mals repro­du­ce sexu­al­ly, and they possess a high­ly deve­lo­ped brain com­pa­red to other groups of ani­mals. This advan­ced brain struc­tu­re enab­les hig­her cog­ni­ti­ve func­ti­ons, lear­ning, and adap­ta­bi­li­ty to the envi­ron­ment. The diver­si­ty and adap­ta­bi­li­ty of mam­mals make them one of the most suc­cess­ful groups of living orga­nisms on Earth.


Zoznam dru­hov (8)

  • Came­lus ferus – ťava dvojhrbá
  • Cap­ra aegag­rus hir­cus – koza domáca
  • Cera­tot­he­rium simum simum
  • Cer­co­ce­bus agi­lis chrysogaster
  • Elep­has maxi­mus – slon indický
  • Equ­us bur­chel­lii boehmi
  • Hip­po­po­ta­mus amp­hi­bius – hroch
  • Ovis aries – ovca domáca

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2004, 2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Vtáky

Hits: 33772

Vtá­ky – latin­sky Aves pat­ria medzi sta­vov­ce, zahŕňa­jú viac ako desať­ti­síc zná­mych dru­hov, kto­ré sa vysky­tu­jú po celom sve­te. Vtá­ky majú množ­stvo bio­lo­gic­kých cha­rak­te­ris­tík, kto­ré ich odli­šu­jú od iných sku­pín živo­čí­chov. Vtá­ky sú jedi­nou sku­pi­nou sta­vov­cov, kto­rá má schop­nosť lie­ta­nia. Ich pred­né kon­ča­ti­ny sú pre­me­ne­né na kríd­la, kto­ré umož­ňu­jú vzduš­ný let. Vtá­ky majú duté kos­ti, do kto­rých pľú­ca vhá­ňa­jú vzduch. Ich telo je pokry­té perím, kto­ré môže mať rôz­ne far­by a vzo­ry. Perie posky­tu­je izo­lá­ciu pred tep­lom aj chla­dom a je dôle­ži­té pre leto­vé vlast­nos­ti vtá­kov. Kla­dú vaj­cia s tvrdou škru­pi­nou. Inku­bá­cia vajec môže pre­bie­hať na zemi, v hniez­de ale­bo pri­pev­ne­ná na tele rodi­ča. Vtá­ky majú rôz­ne tva­ry zobá­kov a kon­ča­tín pris­pô­so­be­ných na rôz­ne spô­so­by potra­vi­ny. Zobá­ky môžu slú­žiť na zachy­tá­va­nie, láma­nie, ale­bo lov potra­vy. Pre­ja­vu­jú rôz­ne for­my sociál­ne­ho sprá­va­nia, vrá­ta­ne hniez­de­nia v koló­niách, mig­rá­cie a spo­lu­prá­ce pri hľa­da­ní potra­vy. Majú dob­re vyvi­nu­tý hla­so­vý apa­rát, kto­rý pou­ží­va­jú na voka­li­zá­ciu vrá­ta­ne spe­vu, hlas­né­ho vola­nia a komu­ni­ká­cie s iný­mi jedin­ca­mi. Nie­ke­dy vtá­ky prak­ti­zu­jú ovo­vi­vi­pa­riu, čo zna­me­ná, že vaj­cia sa vyví­ja­jú v tele sami­ce a mlá­ďa­tá sa rodia ako už plne vyvi­nu­té jedince.


Birds, scien­ti­fi­cal­ly kno­wn as Aves, belo­ng to the class of ver­teb­ra­tes and encom­pass more than ten thou­sand kno­wn spe­cies dis­tri­bu­ted worl­dwi­de. Birds exhi­bit nume­rous bio­lo­gi­cal cha­rac­te­ris­tics that dis­tin­gu­ish them from other groups of ani­mals. They are the only group of ver­teb­ra­tes with the abi­li­ty to fly, thanks to the­ir fore­limbs modi­fied into wings.

Birds have hol­low bones that faci­li­ta­te air sac res­pi­ra­ti­on, a uni­que res­pi­ra­to­ry sys­tem that enhan­ces the­ir effi­cien­cy during flight. The­ir bodies are cove­red with feat­hers, disp­la­y­ing vari­ous colors and pat­terns. Feat­hers pro­vi­de insu­la­ti­on against both heat and cold and are cru­cial for the flight capa­bi­li­ties of birds. Birds lay eggs with hard shells, and the incu­ba­ti­on of eggs can occur on the ground, in nests, or even atta­ched to the body of a parent.

The beaks and limbs of birds come in vari­ous sha­pes, adap­ted for dif­fe­rent fee­ding stra­te­gies. Beaks ser­ve func­ti­ons such as gras­ping, bre­a­king, or cap­tu­ring prey. Birds exhi­bit diver­se forms of social beha­vi­or, inc­lu­ding nesting in colo­nies, mig­ra­ti­on, and coope­ra­ti­on in fora­ging. They possess a well-​developed vocal appa­ra­tus used for voca­li­za­ti­on, inc­lu­ding sin­ging, loud cal­ling, and com­mu­ni­ca­ti­on with other individuals.

Birds are kno­wn for the­ir diver­se and intri­ca­te songs, used for com­mu­ni­ca­ti­on and estab­lis­hing ter­ri­to­ry. Some spe­cies even mimic sounds from the­ir envi­ron­ment. Occa­si­onal­ly, birds prac­ti­ce ovo­vi­vi­pa­ri­ty, whe­re eggs deve­lop insi­de the fema­le­’s body, and the offs­pring are born as ful­ly deve­lo­ped indi­vi­du­als. The­se uni­que bio­lo­gi­cal fea­tu­res allow birds to adapt to vari­ous envi­ron­ments and lifes­ty­les, from soaring through the skies to fora­ging on the ground.


Zoznam dru­hov (27)

  • Anas pla­tyr­hyn­chos – kači­ca divá
  • Anser anser – hus divá
  • Aqu­ila chra­sa­ëtos – orol skalný
  • Ardea alba – volav­ka biela
  • A. cine­rea – volav­ka popolavá
  • Bubo bubo – výr skalný
  • Cert­hia fami­lia­ris – kôrov­ník dlhoprstý
  • Helia­ëtus albi­cil­la – orliak morský
  • Cico­nia cico­nia – bocian biely
  • Colum­ba livia domes­ti­ca – holub divý, domes­ti­fi­ko­va­ná forma
  • Cor­vus corax – krka­vec čierny
  • Cyg­nus olor – labuť spevavá
  • Erit­ha­cus rube­cu­la – čer­vien­ka obyčajná
  • Fal­co cher­rug – sokol rároh
  • Fuli­ca atra – lys­ka čierna
  • Gal­lus gal­lus – kura divá
  • Mota­cil­la alba – tra­so­chvost biely
  • Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax – chav­koš nočný
  • Parus cae­ru­le­us – sýkor­ka belasá
  • P. major – sýkor­ka veľká
  • Pas­ser domes­ti­cus – vra­bec domový
  • Pavo cris­ta­tus – páv korunkatý
  • Pele­ca­nus onoc­ro­ta­lus – peli­kán ružový
  • Pha­lac­ro­co­rax car­bo – kormorán
  • Tur­dus meru­la – drozd čierny
  • Tur­dus phi­lo­me­los – drozd plavý
  • Tyto alba – pla­mien­ka driemavá

Odka­zy:


Use Facebook to Comment on this Post

2004, 2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Hmyz

Hits: 30569

Hmyz má iden­ti­fi­ko­va­ných viac než mili­ón dru­hov, tvo­rí jed­nu z naj­roz­ma­ni­tej­ších a naj­po­čet­nej­ších sku­pín orga­niz­mov. Jeho úlo­ha je kľú­čo­vá pre eko­lo­gic­kú rov­no­vá­hu a sta­bi­li­tu eko­sys­té­mov. Latin­ské pome­no­va­nie preň­ho je Ins­tec­ta. Obý­va tak­mer všet­ky pro­stre­dia, jeho telo je oby­čaj­ne roz­de­le­né na tri čas­ti: hla­vu, hruď a zadok. Pat­rí medzi člán­ko­nož­ce. Páro­vé nohy hmy­zu umož­ňu­jú pohyb, kríd­la u nie­kto­rých dru­hov posky­tu­jú mož­nosť lie­tať. Hmyz dýcha vzduš­ni­ca­mi. Je kľú­čo­vým prv­kom potrav­ných reťaz­cov. Čas­to je pria­mym kon­zu­men­tom rast­lín, ale­bo je súčas­ťou potra­vy pre vtá­ky, ryby, apod.. Mno­ho rast­lín je závis­lá na ope­ľo­va­ní, kto­ré vyko­ná­va hmyz, pre­dov­šet­kým vče­ly a motý­le. Hmyz plní veľ­mi dôle­ži­tú pri roz­kla­de orga­nic­kej hmo­ty. Nie­kto­ré dru­hy hmy­zu pomá­ha­jú mini­ma­li­zo­vať potre­bu che­mic­kých pes­ti­cí­dov. Mno­hé dru­hy sú ohro­ze­né, aj pre stra­tu pri­ro­dze­ných pro­stre­dí. Svo­je zohrá­va pou­ží­va­nie pes­ti­cí­dov, kli­ma­tic­ké zmeny.


Insects have been iden­ti­fied in over a mil­li­on spe­cies, for­ming one of the most diver­se and popu­lous groups of orga­nisms. The­ir role is cru­cial for eco­lo­gi­cal balan­ce and the sta­bi­li­ty of eco­sys­tems. The Latin name for them is Insec­ta. They inha­bit almost all envi­ron­ments, with the­ir bodies typi­cal­ly divi­ded into three parts: head, tho­rax, and abdo­men. They belo­ng to the arth­ro­pods. The pai­red legs of insects allow for move­ment, and wings in cer­tain spe­cies pro­vi­de the abi­li­ty to fly. Insects bre­at­he through tracheae.

They are a key ele­ment in food chains, often ser­ving as direct con­su­mers of plants or as part of the diet for birds, fish, and other ani­mals. Many plants depend on pol­li­na­ti­on, car­ried out by insects, espe­cial­ly bees and but­terf­lies. Insects play a cru­cial role in the decom­po­si­ti­on of orga­nic mat­ter. Some insect spe­cies help mini­mi­ze the need for che­mi­cal pes­ti­ci­des. Many spe­cies are endan­ge­red, facing thre­ats such as the loss of natu­ral habi­tats, pes­ti­ci­de use, and cli­ma­te change.


Zoznam dru­hov (14)

  • Ache­ta domestica
  • Archi­man­dri­ta tesselata
  • Bla­be­rus craniifer
  • Blap­ti­ca dubia
  • Ellip­tor­hi­na javanica
  • Eub­la­be­rus distanti
  • Gromp­ha­dor­hi­na portentosa
  • Gryl­lus asimilis
  • Luci­hor­me­ti­ca verrucosa
  • Pach­no­da mar­gi­na­ta peregrina
  • Schis­to­cer­ca gregaria
  • Shel­for­del­la tartara
  • Teneb­rio molitor
  • Zop­ho­bas morio

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Plavecký hrad

Hits: 4427

Pla­vec­ký hrad sa vypí­na nad obcou Pla­vec­ké Pod­hra­die. Píše sa rok 1273. V kro­ni­ke ano­nym­né­ho notá­ra krá­ľa Bela IV. sa píše o veľ­kom vojen­skom stret­nu­tí uhor­ské­ho krá­ľa Ladi­sla­va IV. a čes­ké­ho krá­ľa Pře­mys­la Ota­ka­ra II. pod hra­dom Det­rek. Názov Pla­vec­ký” má zrej­me pôvod v súvis­los­ti s Plav­ca­mi, pres­nej­šie Kumán­mi, kto­rých úlo­hou bolo pozo­ro­vať pohra­ni­čie (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). Hrad pre­šiel aj ruka­mi Matú­ša Čáka, Sti­bo­ra, Fug­ge­rov­cov, Pál­fi­ov­cov. Maji­teľ­mi v 15. sto­ro­čí sa sta­li gró­fi zo Svä­té­ho Jura a Pezin­ku. Tí sa pus­ti­li do roz­siah­lej pre­stav­by, vzni­kol dru­hý gotic­ký palác s veľ­ký­mi repre­zen­tač­ný­mi sie­ňa­mi a pred­hra­die. Vznik­la taj­ná chod­ba ústia­ca do malej puk­li­no­vej jas­ky­ne pod hra­dom. V 16. sto­ro­čí Fug­ge­rov­ci posil­ni­li hrad mohut­nu delo­vou baš­tou. V roku 1706 cisár­sky gene­rál Sieg­bert Heis­ter hrad od Ráko­ci­ho povs­tal­cov dobyl a ťaž­ko poško­dil (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk).


Pla­vec­ký Hrad (Pla­vec­ký Cast­le) towers abo­ve the vil­la­ge of Pla­vec­ké Pod­hra­die. The year is 1273. In the chro­nic­le of an ano­ny­mous scri­be of King Béla IV, the­re is an account of a major mili­ta­ry encoun­ter bet­we­en the Hun­ga­rian King Ladis­laus IV and the Czech King Pře­mysl Ota­kar II bene­ath Det­rek Cast­le. The name Pla­vec­ký” like­ly has its ori­gin in con­nec­ti­on with the Plav­ci, more pre­ci­se­ly the Cumans, who­se task was to obser­ve the bor­der­lands (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). The cast­le chan­ged hands over time, pas­sing through the owners­hip of Matúš Čák, Sti­bor, the Fug­gers, and the Pálf­fys. In the 15th cen­tu­ry, the counts of Svä­tý Jur and Pezi­nok beca­me the owners. They embar­ked on an exten­si­ve recons­truc­ti­on, giving rise to a second Got­hic pala­ce with grand repre­sen­ta­ti­ve halls and a fore­court. A sec­ret pas­sa­ge lea­ding to a small cre­vi­ce cave bene­ath the cast­le was cre­a­ted. In the 16th cen­tu­ry, the Fug­gers strengt­he­ned the cast­le with a migh­ty artil­le­ry bas­ti­on. In 1706, Impe­rial Gene­ral Sieg­bert Heis­ter cap­tu­red and hea­vi­ly dama­ged the cast­le during the Rákóc­zi upri­sing (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Sokoliarky dvor Astur na hrade Červený Kameň

Hits: 3818

Na hra­de Čer­ve­ný kameň sa nachá­dza soko­liar­sky dvor s pek­nou kolek­ci­ou drav­cov. Kona­jú sa tam aj pra­vi­del­né vystú­pe­nia s nimi. Pri mojej náv­šte­ve som tam videl vtá­ky, kto­ré boli náj­de­né zjav­ne zra­ne­né a nie­kto ich donie­sol, aby sa prá­ve tu o ne posta­ra­li – reha­bi­li­tá­cia dravcov.


At Čer­ve­ný kameň Cast­le, the­re is a fal­con­ry court with a beau­ti­ful col­lec­ti­on of birds of prey. Regu­lar per­for­man­ces with the­se birds take pla­ce the­re. During my visit, I saw birds that were evi­den­tly found inju­red, and some­one brought them the­re for care — reha­bi­li­ta­ti­on of birds of prey.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post