Hudba, Talenty

American Idol – Superstar v USA

Hits: 7553

Rea­li­ta (zdroj Wiki a ďalšie)

Rok 1.2.3.
2002Kel­ly ClarksonJus­tin GuariniNikki McKib­bin
2003Ruben Stud­dardClay AikenKim­ber­ley Locke
2004Fan­ta­sia BarrinoDia­na DeGarmoJas­mi­ne Trias
2005Car­rie UnderwoodBo BiceVon­zell Solomon
2006Tay­lor HicksKat­ha­ri­ne McPheeElli­ott Yamin
2007Jor­din SparksBla­ke LewisMelin­da Doolittle
2008David CookDavid Archu­le­taSyes­ha Mercado
2009Kris AllenAdam Lam­bertDan­ny Gokey
2010Lee DeWy­zeCrys­tal BowersoxCasey James
2011Scot­ty McCreeryLau­ren AlainaHaley Rein­hart
2012Phil­lip PhillipsJes­si­ca SanchezJos­hua Ledet
2013Can­di­ce GloverKree Har­ri­sonAngie Mil­ler
2014Caleb John­son

Jena Ire­ne

Alex Pre­ston
2015Nick Fra­dia­ni

Clark Beck­ham

Jax
2016Trent Har­mon

La‘Porsha Renae

Dal­ton Rapattoni
2018Mad­die Poppe

Caleb Lee Hutchinson

Gab­by Berrett
2019Lai­ne Hardy

Ale­jan­dro Aranda

Madi­son VanDenburg
2020Just Sam

Artt­hus Gunn

Dil­lon James, Fran­cis­co Mar­tin, Jon­ny West
2021Cha­y­ce Beckham

Wil­lie Spence

Gra­ce Kinstler
2022Noah Thom­pson

Hun­ter­Girl

Leah Mar­le­ne
2023Iam Ton­gi

Megan Daniel­le

COlin Stough

Rok 2004

Zau­ja­la Fan­ta­sia Bar­ri­no, Jen­ni­fer Hud­son, Dia­na Degar­mo, Geor­ge Huff

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Ekológia, TOP, Veda

Ekologická stabilita, ekologická rovnováha a spätná väzba

Hits: 10132

Eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, eko­lo­gic­ká rov­no­vá­ha a spät­ná väz­ba pred­sta­vu­jú kľú­čo­vé poj­my v oblas­ti eko­ló­gie a envi­ron­men­tál­nej vedy. Tie­to kon­cep­ty sú úzko spä­té a vzá­jom­ne ovplyv­ňu­jú fun­go­va­nie eko­sys­té­mov. Eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta sa vzťa­hu­je na schop­nosť eko­sys­té­mu odo­lá­vať zme­ne a udr­žia­vať svo­je štruk­tú­ry a fun­kcie napriek vnú­tor­ným ale­bo von­kaj­ším vply­vom. Sta­bil­ný eko­sys­tém je schop­ný obno­viť sa po von­kaj­ších naru­še­niach a udr­žia­vať svo­je rov­no­váž­ne pod­mien­ky. Eko­lo­gic­ká rov­no­vá­ha zdô­raz­ňu­je sta­bi­li­tu v inte­rak­ciách medzi živý­mi a neži­vý­mi čas­ťa­mi eko­sys­té­mu. Táto rov­no­vá­ha vzni­ká pro­stred­níc­tvom kom­plex­ných vzťa­hov, kde orga­niz­my ovplyv­ňu­jú svo­je pro­stre­die a súčas­ne sú ovplyv­ňo­va­né tým­to pro­stre­dím. Spät­ná väz­ba je pro­ces, pri kto­rom výsle­dok ale­bo stav súvi­sí s pred­chá­dza­jú­cim sta­vom. V eko­ló­gii sa čas­to pou­ží­va na opis inte­rak­cií v rám­ci eko­sys­té­mov. Spät­ná väz­ba môže byť pozi­tív­na (zosil­ňu­jú­ca) ale­bo nega­tív­na (vyva­žu­jú­ca). Naprí­klad, ak rast­li­ny ras­tú­ce v eko­sys­té­me absor­bu­je viac CO2, môže to viesť k pozi­tív­nej spät­nej väz­be v zni­žo­va­ní cel­ko­vé­ho množ­stva skle­ní­ko­vých ply­nov v atmo­sfé­re. Úva­ha o tých­to kon­cep­toch má kľú­čo­vý význam v súvis­los­ti s glo­bál­ny­mi envi­ron­men­tál­ny­mi výzva­mi. Súčas­ný stav našej pla­né­ty jas­ne uka­zu­je, že nevy­vá­že­né ľud­ské akti­vi­ty môžu naru­šiť eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu a rov­no­vá­hu. Dôle­ži­té je uve­do­miť si, že eko­sys­té­my sú vzá­jom­ne pre­po­je­né a zme­na v jed­nej oblas­ti môže mať význam­né dôsled­ky v iných čas­tiach eko­sys­té­mu. Z toh­to dôvo­du je potreb­né konať s ohľa­dom na zacho­va­nie a obno­vu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty, aby sme zabez­pe­či­li udr­ža­teľ­nú budúc­nosť pre našu planétu.


Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty, eco­lo­gi­cal balan­ce, and feed­back are key con­cepts in the field of eco­lo­gy and envi­ron­men­tal scien­ce. The­se con­cepts are clo­se­ly inter­con­nec­ted and mutu­al­ly influ­en­ce the func­ti­oning of eco­sys­tems. Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty refers to the abi­li­ty of an eco­sys­tem to resist chan­ge and main­tain its struc­tu­res and func­ti­ons des­pi­te inter­nal or exter­nal influ­en­ces. A stab­le eco­sys­tem can reco­ver from exter­nal dis­tur­ban­ces and main­tain its equ­ilib­rium con­di­ti­ons. Eco­lo­gi­cal balan­ce emp­ha­si­zes sta­bi­li­ty in inte­rac­ti­ons bet­we­en living and non-​living parts of the eco­sys­tem. This balan­ce ari­ses through com­plex rela­ti­ons­hips whe­re orga­nisms influ­en­ce the­ir envi­ron­ment, and, at the same time, are influ­en­ced by it. Feed­back is a pro­cess whe­re the out­co­me or sta­te is rela­ted to the pre­vi­ous sta­te. In eco­lo­gy, it is often used to desc­ri­be inte­rac­ti­ons wit­hin eco­sys­tems. Feed­back can be posi­ti­ve (ampli­fy­ing) or nega­ti­ve (balan­cing). For exam­ple, if plants in an eco­sys­tem absorb more CO2, it can lead to posi­ti­ve feed­back in redu­cing the ove­rall amount of gre­en­hou­se gases in the atmo­sp­he­re. Ref­lec­ti­on on the­se con­cepts is cru­cial in the con­text of glo­bal envi­ron­men­tal chal­len­ges. The cur­rent sta­te of our pla­net cle­ar­ly sho­ws that unba­lan­ced human acti­vi­ties can dis­rupt eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and balan­ce. It’s impor­tant to rea­li­ze that eco­sys­tems are inter­con­nec­ted, and a chan­ge in one area can have sig­ni­fi­cant con­se­qu­en­ces in other parts of the eco­sys­tem. The­re­fo­re, acti­on is needed to pre­ser­ve and res­to­re eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty to ensu­re a sus­tai­nab­le futu­re for our planet.


Abs­trakt:

Ten­to člá­nok sa zaobe­rá eko­lo­gic­kou sta­bi­li­tou ako takou, a mož­nos­ťa­mi jej zis­ťo­va­nia. Popi­su­jem základ­né poznat­ky o eko­lo­gic­kej sta­bi­li­te. Už v úvo­de uvá­dzam vzá­jom­ne pozi­tív­ny vzťah eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty a ener­gie. Ana­ly­zu­jem mož­nos­ti jej zis­ťo­va­nia ces­tou pro­dukč­nej eko­ló­gie. Sna­žím sa popí­sať prob­lé­my s tým spo­je­né. Prav­de­po­dob­ne naj­zau­jí­ma­vej­ším názo­rom celé­ho člán­ku je hypo­té­za, že závis­losť eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty a ener­gie nut­nej na udr­žo­va­nie momen­tál­ne­ho sta­vu je kon­štant­ná ! Oso­bit­ne sa venu­jem spät­nej väz­be. Mys­lím, že spät­ná väz­ba má veľ­ký vplyv na eko­lo­gic­kú rov­no­vá­hu. Schvál­ne som pou­žil slo­vo rov­no­vá­hu, pre­to­že tak ako z člán­ku vyplý­va, mám veľ­ké pochyb­nos­ti o jej vply­ve na eko­lo­gic­kú stabilitu.


Abs­tract:

This artic­le is dea­ling with eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty as the scien­ce, and possi­bi­li­ties of its detec­ti­on. I desc­ri­be the basic kno­wled­ge about eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. I have men­ti­oned other posi­ti­ve rela­ti­ons­hip bet­we­en the eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and the ener­gy in intro­duc­ti­on. I ana­ly­se the possi­bi­li­ties of its detec­ti­on through pro­duc­ti­ve (ener­gy) eco­lo­gy. I tried to desc­ri­be troub­les joined to it. I think the most inte­res­ting opi­ni­on of the who­le artic­le is a hypot­he­sis that the depen­den­ce of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and ener­gy which is neces­sa­ry for sus­tai­ning of momen­ta­ry sta­te is cons­tant ! I pecu­liar­ly devo­te to feed­back. I think that feed­back has a gre­at influ­en­ce on eco­lo­gi­cal balan­ce. The artic­le indi­ca­te that the­re is my deep doubt about the influ­en­ce of feed­back on eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty that is why I have just used the word balance.


Mot­to: Naj­ne­po­cho­pi­teľ­nej­šou vecou na sve­te je fakt, že je to pocho­pi­teľ­né (Albert Einstein)


Mot­to: The most incom­pre­hen­sib­le thing in the world is that it is unders­tan­dab­le. (Albert Einstein)


MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) defi­nu­jú eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu ako schop­nosť eko­sys­té­mu vrá­tiť sa pôso­be­ním vlast­ných vnú­tor­ných mecha­niz­mov k dyna­mic­kej rov­no­vá­he ale­bo ku svoj­mu nor­mál­ne­mu” vývo­jo­vé­mu sme­ru. Čím rých­lej­šie sa eko­sys­tém vra­cia a tým men­šie odchýl­ky vyka­zu­je, tým je sta­bil­nej­ší. Rád by som zdô­raz­nil, že eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta je pre­vrá­te­nou hod­no­tou vstu­pov, či už vo for­me látok ale­bo ener­gie, kto­ré je nut­né do eko­sys­té­mu vkla­dať na to, aby sme ho udr­ža­li v momen­tál­nom sta­ve. Táto situ­ácia nemá envi­ron­men­tál­ny aspekt. Neexis­tu­je pre­po­je­nie na pri­ro­dze­nosť eko­sys­té­mu. Napr. lán pše­ni­ce vyža­du­je kaž­do­roč­né mecha­nic­ké naru­šo­va­nie, hno­je­nie a kose­nie, orga­nic­ký mate­riál (sla­ma) musí byť odstra­ňo­va­ný, ale­bo aspoň eli­mi­no­va­ný – inak by úro­da v najb­liž­ších šty­roch – pia­tich rokoch nebo­la tak­mer žiad­na. Tok ener­gie je prerušovaný.

Meto­di­ky určo­va­nia koefi­cien­tu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty v tvor­be ÚSES – Územ­né­ho sys­té­mu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty sú do istej mie­ry intu­itív­ne. Je veľ­kým prob­lé­mom zis­tiť mie­ru eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty pres­nej­šie. Meto­di­ka je zalo­že­ná na zna­koch, kto­ré sa vyzna­ču­jú veľ­kým inter­va­lom a veľ­kú úlo­hu zohrá­va sub­jek­ti­vi­ta ľud­ské­ho fak­to­ra. Pro­jek­ty ÚSES vypra­cú­va­jú rôz­ni ľudia a s rôz­nym pro­fe­sij­ným zame­ra­ním – od sta­veb­ných inži­nie­rov, urba­nis­tov, archi­tek­tov cez kra­jin­ných plá­no­va­čov, bio­ló­gov, eko­ló­gov až po envi­ron­men­ta­lis­tov. V tvor­be ÚSES nie je otáz­ka pres­nej deter­mi­ná­cie eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty taká dôle­ži­tá, okrem iné­ho aj z dôvo­du využí­va­nia prin­cí­pu rela­tív­nos­ti v tvor­be ÚSES. Pri­rov­nal by som to k situ­ácii leká­ra, kto­rý sa sna­ží pomôcť pacien­to­vi trpia­ce­mu nevy­lie­či­teľ­nou for­mou leuké­mie. Napriek tomu, že vie, že pacien­to­vi veľa času neos­tá­va, hľa­dá opo­ru – kos­tru”, naj­hod­not­nej­šie čas­ti, kto­ré pacien­ta udr­žia v sta­ve naj­vyš­šej mož­nej rov­no­vá­hy, prí­pad­ne poci­tu spo­koj­nos­ti. Toto pri­rov­na­nie tro­chu krí­va, totiž prí­ro­da nikdy nebu­de v sta­ve pacien­ta, avšak na pocho­pe­nie rela­tív­nos­ti využi­tia pozna­nia eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty pre úče­lo­vú prá­cu akou ÚSES je vhodný.


MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) defi­nes eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty as the abi­li­ty of an eco­sys­tem to return, through its inter­nal mecha­nisms, to dyna­mic equ­ilib­rium or its nor­mal” deve­lop­men­tal direc­ti­on. The fas­ter an eco­sys­tem returns and the smal­ler the devia­ti­ons it exhi­bits, the more stab­le it is. I would like to emp­ha­si­ze that eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty is the inver­ted value of inputs, whet­her in the form of sub­stan­ces or ener­gy, that need to be inves­ted in the eco­sys­tem to main­tain it in its cur­rent sta­te. This situ­ati­on does not have an envi­ron­men­tal aspect. The­re is no con­nec­ti­on to the natu­ral­ness of the eco­sys­tem. For exam­ple, a whe­at field requ­ires annu­al mecha­ni­cal dis­rup­ti­on, fer­ti­li­za­ti­on, and mowing; orga­nic mate­rial (straw) must be remo­ved or at least eli­mi­na­ted — other­wi­se, the crop in the next four to five years would be almost none­xis­tent. The flow of ener­gy is disrupted.

The met­ho­do­lo­gies for deter­mi­ning the coef­fi­cient of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty in the cre­a­ti­on of ÚSES – Územ­ný sys­tém eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty are, to some extent, intu­iti­ve. It is a sig­ni­fi­cant chal­len­ge to ascer­tain the degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty more pre­ci­se­ly. The met­ho­do­lo­gy is based on fea­tu­res cha­rac­te­ri­zed by a wide ran­ge, and sub­jec­ti­vi­ty pla­ys a sig­ni­fi­cant role. ÚSES pro­jects are car­ried out by vari­ous indi­vi­du­als with dif­fe­rent pro­fes­si­onal backg­rounds – from civil engi­ne­ers, urban plan­ners, and archi­tects to lands­ca­pe plan­ners, bio­lo­gists, eco­lo­gists, and envi­ron­men­ta­lists. In the cre­a­ti­on of ÚSES, the exact deter­mi­na­ti­on of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty is not as cru­cial, part­ly due to the use of the prin­cip­le of rela­ti­vi­ty in its for­ma­ti­on. I would liken it to the situ­ati­on of a doc­tor try­ing to help a patient suf­fe­ring from an incu­rab­le form of leuke­mia. Des­pi­te kno­wing that the patient has limi­ted time, the doc­tor seeks sup­port, a fra­me­work,” the most valu­ab­le parts that will keep the patient in the hig­hest possib­le sta­te of equ­ilib­rium or a sen­se of satis­fac­ti­on. This ana­lo­gy is some­what ske­wed becau­se natu­re will never be in a patien­t’s sta­te, but it helps unders­tand the rela­ti­vi­ty of using kno­wled­ge of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty for the pur­po­se­ful work that ÚSES represents.


Čo je to eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta a aké sú mož­nos­ti jej zis­ťo­va­nia a aké­ho­si oce­ne­nia” pre lai­kov ? To je zlo­ži­tá otáz­ka, na kto­rú sa sna­žím dať neja­ké pod­ne­ty. Môžem pou­žiť dokon­ca medi­cí­nu, či eko­nó­miu na to, aby som doká­zal pozi­tív­ny vzťah eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty k cie­ľom uve­de­ných odbo­rov. Ak poviem eko­nó­mo­vi, že toto úze­mie má takú a takú cenu z hľa­dis­ka eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty, a že na tom svo­jou správ­ne orien­to­va­nou akti­vi­tou (napr. pase­ním na lúke v Strá­žov­ských vrchoch) ušet­rí roč­ne istú sumu peňa­zí, je vhod­né, aby sme vede­li určiť eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu. Je vše­obec­ne zná­my pozi­tív­ny vzťah rov­no­vá­hy v prí­ro­de k zdra­viu oby­va­te­ľov. Meto­di­ky zis­ťo­va­nia koefi­cien­tu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty s kto­rý­mi som sa naj­čas­tej­šie stre­tol sú zalo­že­né na zís­ka­va­ní poznat­kov o aktu­ál­nom sta­ve vege­tá­cie na jed­not­li­vých plo­chách. Vege­tá­cia je repre­zen­ta­tív­nym uka­zo­va­te­ľom, kto­rý dosta­toč­ne pres­ne odrá­ža stav eko­sys­té­mu nie­len v momen­tál­nom čase, ale je reak­ci­ou na pod­mien­ky oko­lia počas pomer­ne dlhé­ho časo­vé­ho obdo­bia. Tie­to meto­di­ky majú jeden veľ­mi exakt­ný aspekt – je ním pôvod­nosť. Napr. drvi­vá väč­ši­na lúk ako tak­mer nepô­vod­ný prvok v našich pod­mien­kach nedo­sa­hu­jú naj­vyš­ší význam pre eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu – hod­no­tu 5, ako tak­mer všet­ky ostat­né typy eko­sys­té­mov . To je dané nevy­hnut­nos­ťou vstu­pov ener­gie pre eko­sys­tém lúk, kto­ré musia mať zabez­pe­če­ný manaž­ment na to aby pre­trva­li vo svo­jej for­me. Keď som uva­žo­val o pres­nej­šom postu­pe pre zis­ťo­va­nie stup­ňa eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty usú­dil som, že prav­de­po­dob­ne naje­xakt­nej­šia metó­da mera­nia stup­ňa eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty je ces­ta využí­va­jú­ca metó­dy pro­dukč­nej eko­ló­gie. Len­že to má dva hlav­né okru­hy problémov.

Prvý prob­lém je v tom, že jed­not­li­vé eko­sys­té­my majú rôz­nu výš­ku pro­duk­cie, a rôz­nu výš­ku potreb­ných vstu­pov. Dru­hý prob­lém spo­čí­va v nasle­du­jú­com. Téza hovo­rí: eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta je nepria­mo úmer­ná ener­gii nut­nej na udr­žo­va­nie momen­tál­ne­ho sta­vu (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). Ako sa dá zis­tiť koľ­ko nevy­hnut­nej ener­gie tre­ba. Je mož­né pomer­ne pres­ne vyčís­liť ener­giu, kto­rá je do eko­sys­té­mu vkla­da­ná člo­ve­kom, ale ako mož­no odhad­núť aké množ­stvo je nut­né na udr­ža­nie rov­na­ké­ho sta­vu? Okrem toho eko­sys­tém sa kaž­do­roč­ne mení, nie­kto­ré dru­hy gra­du­jú, kaž­dý rok je iný prí­sun zrá­žok, napriek tomu sa sta­bi­li­ta nemu­sí zme­niť. Na eko­lo­gic­ky nesta­bil­ných plo­chách by tie­to prob­lé­my narastali.

Je zná­me, že exis­tu­je závis­losť medzi eko­lo­gic­kou sta­bi­li­tou, ener­gi­ou nut­nou na udr­žo­va­nie momen­tál­ne­ho sta­vu a ener­gi­ou dodá­va­nou do eko­sys­té­mu pri­ro­dze­ne. Mys­lím si dokon­ca, že táto závis­losť je kon­štant­ná pre všet­ky typy eko­sys­té­mov. V akom vzťa­hu je ener­gia dodá­va­ná do eko­sys­té­mu ume­lo ku ener­gii dodá­va­nej pri­ro­dze­ne vzhľa­dom na jeho sta­bi­li­tu ? Dnes vie­me len tom, že v nepria­mo úmer­nom. Veď napo­kon je to logic­ké, však ? Akým spô­so­bom je mož­né zis­tiť ten­to vzťah ? Ja sa naz­dá­vam, že ces­ta je schod­ná prá­ve pro­stred­níc­tvom pro­dukč­nej eko­ló­gie. Veľ­kým prob­lé­mom však je prav­de­po­dob­ne zis­tiť pres­né množ­stvo ener­gie, kto­ré je nut­né pre pri­ro­dze­ný vývoj naj­mä v nepri­ro­dze­ných eko­sys­té­moch. Ak by sa zis­ti­li ener­gie a vypo­čí­tal by sa ich vzá­jom­ný podiel, mohol by sa porov­nať s meto­di­kou zis­ťo­va­nia eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty pou­ží­va­nou v tvor­be ÚSES a potom už by nemal byť väč­ší prob­lém mate­ma­tic­kým apa­rá­tom s veľ­kou pres­nos­ťou odhad­núť vzťah eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty a energie.


What is eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and what are the possi­bi­li­ties of deter­mi­ning it and some kind of reward” for lay­pe­op­le? This is a com­plex ques­ti­on that I am try­ing to pro­vi­de some insights into. I can even use medi­ci­ne or eco­no­mics to demon­stra­te a posi­ti­ve rela­ti­ons­hip bet­we­en eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and the goals of the­se fields. If I tell an eco­no­mist that this area has a cer­tain value in terms of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and that, through pro­per­ly orien­ted acti­vi­ties (such as gra­zing in the mea­do­ws of the Strá­žov­ské vrchy moun­tains), a cer­tain amount of money can be saved annu­al­ly, it is app­rop­ria­te to be able to deter­mi­ne eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. The gene­ral­ly kno­wn posi­ti­ve rela­ti­ons­hip bet­we­en balan­ce in natu­re and the health of the popu­la­ti­on sup­ports this idea. Met­hods for deter­mi­ning the coef­fi­cient of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty that I have encoun­te­red most fre­qu­en­tly are based on acqu­iring kno­wled­ge about the cur­rent sta­te of vege­ta­ti­on on indi­vi­du­al are­as. Vege­ta­ti­on is a repre­sen­ta­ti­ve indi­ca­tor that accu­ra­te­ly ref­lects the sta­te of the eco­sys­tem not only at the pre­sent time but is a res­pon­se to envi­ron­men­tal con­di­ti­ons over a rela­ti­ve­ly long peri­od. The­se met­hods have a very pre­ci­se aspect — ori­gi­na­li­ty. For exam­ple, the vast majo­ri­ty of mea­do­ws, as an almost non-​original ele­ment in our con­di­ti­ons, do not achie­ve the hig­hest impor­tan­ce for eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty — a value of 5, like almost all other types of eco­sys­tems. This is due to the neces­si­ty of ener­gy inputs for mea­dow eco­sys­tems, which must have mana­ge­ment in pla­ce to sur­vi­ve in the­ir form. When I con­si­de­red a more pre­ci­se app­ro­ach to deter­mi­ne the degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty, I conc­lu­ded that pro­bab­ly the most accu­ra­te met­hod for mea­su­ring the degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty is a path uti­li­zing met­hods of pro­duc­ti­on eco­lo­gy. Howe­ver, this has two main circ­les of problems.

The first prob­lem is that indi­vi­du­al eco­sys­tems have vary­ing levels of pro­duc­ti­on and dif­fe­rent levels of requ­ired inputs. The second prob­lem is as fol­lo­ws. The the­sis sta­tes: eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty is indi­rect­ly pro­por­ti­onal to the ener­gy neces­sa­ry to main­tain the cur­rent sta­te (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). How can one deter­mi­ne how much neces­sa­ry ener­gy is requ­ired? It is possib­le to fair­ly accu­ra­te­ly quan­ti­fy the ener­gy being input into the eco­sys­tem by humans, but how can one esti­ma­te the amount needed to main­tain the same sta­te? Addi­ti­onal­ly, the eco­sys­tem chan­ges eve­ry year, some spe­cies gra­du­ate, the­re is a dif­fe­rent annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on influx, yet sta­bi­li­ty may not chan­ge. On eco­lo­gi­cal­ly uns­tab­le are­as, the­se prob­lems would escalate.

It is kno­wn that the­re is a depen­den­ce bet­we­en eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty, the ener­gy needed to main­tain the cur­rent sta­te, and the ener­gy natu­ral­ly supp­lied to the eco­sys­tem. I even belie­ve that this depen­den­ce is cons­tant for all types of eco­sys­tems. In what rela­ti­ons­hip is the ener­gy arti­fi­cial­ly supp­lied to the eco­sys­tem to the natu­ral­ly supp­lied ener­gy con­cer­ning its sta­bi­li­ty? Today, we only know that it is inver­se­ly pro­por­ti­onal. After all, it is logi­cal, isn’t it? How can we deter­mi­ne this rela­ti­ons­hip? I think the way is through pro­duc­ti­on eco­lo­gy. Howe­ver, a sig­ni­fi­cant prob­lem is pro­bab­ly deter­mi­ning the exact amount of ener­gy needed for natu­ral deve­lop­ment, espe­cial­ly in unna­tu­ral eco­sys­tems. If the ener­gies were deter­mi­ned, and the­ir mutu­al ratio cal­cu­la­ted, it could be com­pa­red with the met­ho­do­lo­gy used to deter­mi­ne eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty in the cre­a­ti­on of ÚSES. Then, the­re should be no major prob­lem to esti­ma­te the rela­ti­ons­hip bet­we­en eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and ener­gy with gre­at pre­ci­si­on using mat­he­ma­ti­cal tools.


Spät­ná väz­ba veľ­mi výraz­ným spô­so­bom vplý­va na eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu. Je to vzá­jom­né, nená­hod­né pôso­be­nie medzi prv­ka­mi (prí­pad­ne sub­sys­té­ma­mi) toho isté­ho sys­té­mu, pri kto­rom dochá­dza k zosil­ňu­jú­ce­mu – pozi­tív­ne­mu, ale­bo zosla­bu­jú­ce­mu – nega­tív­ne­mu pôso­be­niu veli­či­ny B, kto­rá bola pria­mo, ale­bo nepria­mo zme­ne­ná veli­či­nou A, na túto veli­či­nu A. Spät­ná väz­ba je naj­dô­le­ži­tej­ším auto­re­gu­lač­ným mecha­niz­mom všet­kých sys­té­mov bez výnim­ky (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), a pre­to ma vzťah k eko­lo­gic­kej sta­bi­li­te. Dôkaz takej­to spät­nej väz­by pri­ná­ša uži­toč­né infor­má­cie o cho­va­ní sys­té­mu (okrem iné­ho o jeho sta­bi­li­te) i v prí­pa­de, že mecha­niz­mus toh­to pôso­be­nia pre nás ostá­va nezná­my (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). Pri pozi­tív­nej spät­nej väz­be pôso­bí kaž­dý z dvoch pre­men­ných prv­kov v inte­rak­cii zhod­ným sme­rom, tak­že sa navzá­jom zosil­ňu­jú v pozi­tív­nom, či nega­tív­nom zmys­le. Napr., čím viac čle­nov popu­lá­cie A je v plod­nom veku, tým viac potom­stva B sa môže naro­diť. Potom, čím viac potom­stva B doras­tá do plod­né­ho veku, tým rých­lej­šie naras­tá popu­lá­cia. Dochá­dza teda k posil­ňo­va­niu obi­dvoch pre­men­ných prv­kov inte­rak­cia v čase a výsled­kom je zná­ma expo­nen­ciál­na ras­to­vá kriv­ka tva­ru J” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 2829). Pozi­tív­na spät­ná väz­ba posil­ňu­je odchýl­ky a nerov­no­váž­ne sta­vy a spra­vid­la slú­ži dyna­mic­ké­mu ras­tu sys­té­mu. Ten však časom nará­ža na urči­tú hra­ni­cu – limi­ty svoj­ho von­kaj­šie­ho pro­stre­dia. Kva­li­ta­tív­ne zme­ny vlast­nos­tí prv­kov inte­rak­cie sa potom môžu pre­ja­viť prin­ci­piál­ne dvo­ma spô­sob­mi (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29):

  • pre­me­nia dote­raj­šiu pozi­tív­nu spät­nú väz­bu na nega­tív­nu a expo­nen­ciál­ny úsek ras­to­vej kriv­ky sa tak sploš­tí a nado­bud­ne tvar S” a prej­de do sta­vu dyna­mic­kej rov­no­vá­hy s náhod­ným kolí­sa­ním – fluk­tu­áci­ou hod­nôt. Nega­tív­na spät­ná väz­ba je hlav­ným sta­bi­li­zač­ným prin­cí­pom, spo­loč­ným pre živé i neži­vé sub­sys­té­my (Míchal a Vološ­čuk, 1991).
  • pri zacho­va­ní pozi­tív­nej spät­nej väz­by sa pre­pó­lu­je” a jej nosi­te­lia zme­nia zna­mien­ko” na závis­losť typu čím menej A – tým menej B” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Pato­lo­gic­ké javy vyvo­la­né stre­som sú v spät­no­väz­bo­vej sché­me fak­to­rom naviac” k sché­me pozi­tív­nej väz­by. S ras­tú­cim počtom plod­nej čas­ti popu­lá­cie naras­ta­jú nie­len počty potom­stva, ale prog­re­sív­ne ras­tie nedos­ta­tok potra­vy a pries­to­ru a ďal­ších zdro­jov nevy­hnut­ných pre exis­ten­ciu ďal­ších čle­nov popu­lá­cie, prí­pad­ne ras­tie zne­čis­ťo­va­nie pro­stre­dia samot­nou popu­lá­ci­ou. Tie­to ras­tú­ce nega­tív­ne vply­vy v pro­stre­dí popu­lá­cie pri­ná­ša­jú jej jedin­com takú záťaž, že sa to pre­ja­ví pato­lo­gic­ký­mi zme­na­mi cho­va­nia, kto­ré môžu viesť i v prí­rod­ných pod­mien­kach k prud­kým pokle­som popu­lač­nej hus­to­ty sme­rom k mini­mu (MÍCHALVOLOŠČUK, 1991). Z toho vyplý­va, že pozi­tív­na spät­ná väz­ba, naj­mä vo vrcho­lo­vých čas­tiach kriv­ky spô­so­bu­je zní­že­nie stup­ňa eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty. Pýtam sa, či môže mať spät­ná väz­ba ako prí­rod­ný a pri­ro­dze­ný pro­ces auto­re­gu­lá­cie eko­sys­té­mov nega­tív­ny vplyv na eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu ako schop­nosť eko­sys­té­mu ? Napr. v takom eko­sys­té­me ako je taj­ga je regis­tro­va­né pra­vi­del­né výraz­né kolí­sa­nie počet­nos­ti vtá­kov a sta­vov­cov. Napriek tomu sta­bi­li­ta toh­to eko­sys­té­mu je vyso­ká, jeho schop­nosť vyspo­ria­dať sa s vnú­tor­ný­mi i von­kaj­ší­mi fak­tor­mi pro­stre­dia je obdi­vu­hod­ná. Cha­rak­te­ris­ti­ka pome­rov v taj­ge môže viesť k názo­ru, že daný eko­sys­tém je nevy­vá­že­ný, roz­ko­lí­sa­ný, jed­no­du­cho že nie je v sta­ve eko­lo­gic­kej rov­no­vá­hy. Avšak ten­to eko­sys­tém pokiaľ nie pria­mo ohro­zo­va­ný člo­ve­kom sa vyzna­ču­je vyso­kým stup­ňom eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty. Mecha­niz­mus pre­tr­vá­va­jú­ce­ho zabez­pe­čo­va­nia rov­no­vá­hy je prav­de­po­dob­ne spät­ná väz­ba. MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) hovo­ria o tom, že ak fluk­tu­ácia zlo­žiek eko­sys­té­mu neve­die k dlho­do­bej deštruk­cii jeho štruk­túr, môže byť kolí­sa­nie počet­nos­ti urči­tej popu­lá­cie výra­zom ochran­ných akti­vít ria­de­ných spät­ný­mi väz­ba­mi. Spät­ná väz­ba je pros­tried­kom regu­lá­cie, môže spô­so­biť eko­lo­gic­kú rov­no­vá­hu, ale pochy­bu­jem o tom, že nega­tív­ne vplý­va na eko­lo­gic­kú stabilitu.


Feed­back sig­ni­fi­can­tly affects eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. It is a mutu­al, non-​random inte­rac­ti­on bet­we­en ele­ments (or sub­sys­tems) of the same sys­tem in which the­re is an ampli­fy­ing – posi­ti­ve, or atte­nu­ating – nega­ti­ve influ­en­ce of variab­le B, which was direct­ly or indi­rect­ly chan­ged by variab­le A, on this variab­le A. Feed­back is the most impor­tant self-​regulating mecha­nism of all sys­tems wit­hout excep­ti­on (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), and the­re­fo­re, it is rela­ted to eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. Evi­den­ce of such feed­back pro­vi­des use­ful infor­ma­ti­on about the beha­vi­or of the sys­tem (inc­lu­ding its sta­bi­li­ty) even if the mecha­nism of this acti­on remains unkno­wn to us (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). In posi­ti­ve feed­back, each of the two variab­le ele­ments in the inte­rac­ti­on acts in the same direc­ti­on, so they mutu­al­ly rein­for­ce each other posi­ti­ve­ly or nega­ti­ve­ly. For exam­ple, the more mem­bers of popu­la­ti­on A are in the fer­ti­le age, the more offs­pring B can be born. Then, the more offs­pring B gro­ws into the fer­ti­le age, the fas­ter the popu­la­ti­on gro­ws. Thus, both variab­le ele­ments rein­for­ce each other in time, resul­ting in the well-​known expo­nen­tial gro­wth cur­ve in the sha­pe of J” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29). Posi­ti­ve feed­back strengt­hens devia­ti­ons and unba­lan­ced sta­tes and gene­ral­ly ser­ves the dyna­mic gro­wth of the sys­tem. Howe­ver, over time, it encoun­ters a cer­tain limit – the limits of its exter­nal envi­ron­ment. Quali­ta­ti­ve chan­ges in the pro­per­ties of inte­rac­ti­on ele­ments can then mani­fest them­sel­ves in two fun­da­men­tal­ly dif­fe­rent ways (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29):

  • It trans­forms the pre­vi­ous posi­ti­ve feed­back into nega­ti­ve, and the expo­nen­tial gro­wth pha­se of the gro­wth cur­ve flat­tens out, taking the sha­pe of an S,” trans­i­ti­oning into a sta­te of dyna­mic equ­ilib­rium with ran­dom fluc­tu­ati­ons – the fluc­tu­ati­on of valu­es. Nega­ti­ve feed­back is the main sta­bi­li­zing prin­cip­le, com­mon to both living and non-​living sub­sys­tems (Míchal and Vološ­čuk, 1991).
  • Whi­le main­tai­ning posi­ti­ve feed­back, it rever­ses,” and its car­riers chan­ge signs” to a depen­den­ce of the type the less A, the less B” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Pato­lo­gi­cal phe­no­me­na indu­ced by stress are an addi­ti­onal fac­tor in the posi­ti­ve feed­back loop. With the inc­re­a­sing num­ber of the fer­ti­le part of the popu­la­ti­on, not only the num­bers of offs­pring inc­re­a­se, but the­re is a prog­res­si­ve­ly gro­wing shor­ta­ge of food, spa­ce, and other resour­ces neces­sa­ry for the exis­ten­ce of other mem­bers of the popu­la­ti­on, or pol­lu­ti­on of the envi­ron­ment inc­re­a­ses due to the popu­la­ti­on itself. The­se gro­wing nega­ti­ve impacts in the popu­la­ti­on’s envi­ron­ment impo­se such a bur­den on its indi­vi­du­als that it mani­fests as pat­ho­lo­gi­cal chan­ges in beha­vi­or, which can lead, even in natu­ral con­di­ti­ons, to sharp dec­li­nes in popu­la­ti­on den­si­ty towards the mini­mum (MÍCHAL and VOLOŠČUK, 1991). The­re­fo­re, posi­ti­ve feed­back, espe­cial­ly in the upper parts of the cur­ve, cau­ses a reduc­ti­on in the degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. I won­der if feed­back as a natu­ral and inhe­rent pro­cess of eco­sys­tem self-​regulation can have a nega­ti­ve impact on the abi­li­ty of the eco­sys­tem, such as the tai­ga, to main­tain sta­bi­li­ty? For exam­ple, in the tai­ga, the­re is regu­lar­ly sig­ni­fi­cant fluc­tu­ati­ons in the abun­dan­ce of birds and mam­mals. Des­pi­te this, the sta­bi­li­ty of this eco­sys­tem is high, and its abi­li­ty to cope with inter­nal and exter­nal envi­ron­men­tal fac­tors is admi­rab­le. The cha­rac­te­ris­tics of rela­ti­ons­hips in the tai­ga may lead to the opi­ni­on that the eco­sys­tem is unba­lan­ced, fluc­tu­ating, sim­ply not in a sta­te of eco­lo­gi­cal balan­ce. Howe­ver, as long as it is not direct­ly thre­a­te­ned by humans, this eco­sys­tem exhi­bits a high degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. The mecha­nism of main­tai­ning balan­ce is pro­bab­ly feed­back. MÍCHAL and VOLOŠČUK (1991) sta­te that if the fluc­tu­ati­on of eco­sys­tem com­po­nents does not lead to the long-​term des­truc­ti­on of its struc­tu­res, the fluc­tu­ati­on in the abun­dan­ce of a par­ti­cu­lar popu­la­ti­on may be an expres­si­on of pro­tec­ti­ve acti­vi­ties regu­la­ted by feed­back. Feed­back is a means of regu­la­ti­on; it can cau­se eco­lo­gi­cal balan­ce, but I doubt that it nega­ti­ve­ly affects eco­lo­gi­cal stability.


Lite­ra­tú­ra

MÍCHAL, I., ET VOLOŠČUK, I., 1991: Roz­ho­vo­ry o eko­ló­gii a ochra­ne prí­ro­dy, ENVIRO, Martin.

Use Facebook to Comment on this Post

Hudba, Interpreti

Katka Koščová – prvá slovenská Superstar

Hits: 5874

Kat­ka Koš­čo­vá je novým feno­mé­nom v slo­ven­skej hud­be. Som o tom pre­sved­če­ný. Má svo­je rezer­vy, ale má pod­ľa mňa pred­po­kla­dy stať sa dob­rou nosi­teľ­kou ume­nia. Schvál­ne som nepou­žil slo­vo spe­váč­kou, čím nech­cem naz­na­čiť pochyb­nos­ti o jej vokál­nych pred­po­kla­doch. Skôr a čo ma teší ove­ľa viac ako Kat­kin spev je jej orien­tá­cia na hud­bu ako takú. Je pre mňa výbor­né, že Kat­ka ink­li­nu­je k žán­rom muzi­kál­nej­ším. Pev­ne dúfam, že Kat­ka pop spie­vať nebu­de. Skve­lé je, že Kat­ka doká­že impro­vi­zo­vať, aj tak­po­ve­diac v pria­mom pre­no­se – neklam­ný znak talen­tu a schop­nos­ti. Kat­ka má jed­nu obrov­skú výho­du, má dar komu­ni­ko­vať s ľuď­mi. Má skve­lé pred­po­kla­dy počú­vať”. Výbor­ne sa počas Supers­tar pohy­bo­va­la po pódiu, cíti­la sa na ňom dob­re. Vybe­ra­la si aj sklad­by, kto­ré nebo­li veľ­mi melo­dic­ké – bola to ťaž­ká ces­ta, a vďa­ka­bo­hu úspeš­ná. Počas vystú­pe­ní z nej cítiť radosť, v hla­se je až nesku­toč­ná dáv­ka citu. Kat­ka Koš­čo­vá zís­ka­la popu­la­ri­tu ako víťaz­ka prvej sezó­ny súťa­že Slo­ven­sko hľa­dá Supers­tar”. Naro­di­la sa 22. sep­tem­bra 1982Mar­ti­ne, na Slo­ven­sku. V roku 2004 sa zúčast­ni­la prvých pred­kôl súťa­že Slo­ven­sko hľa­dá Supers­tar”, kde ju poro­ta a divá­ci posu­nu­li do hlav­nej súťa­že. Počas súťa­že si zís­ka­la obľu­bu svo­jím výni­moč­ným hla­som a hudob­ným talen­tom. Dňa 25. decem­bra 2004 sa sta­la víťaz­kou prvej sezó­ny, čím sa sta­la prvou slo­ven­skou Superstar.


Kat­ka Koš­čo­vá is a new phe­no­me­non in Slo­vak music. I am con­vin­ced of that. She has her reser­ves, but, in my opi­ni­on, she has the poten­tial to beco­me a good car­rier of art. I deli­be­ra­te­ly did not use the word sin­ger,” as I don’t want to imply any doubts about her vocal abi­li­ties. What exci­tes me much more than Kat­ka­’s sin­ging is her orien­ta­ti­on towards music as a who­le. It’s excel­lent for me that Kat­ka leans towards more musi­cal gen­res. I firm­ly hope that Kat­ka will not sing pop. Wha­t’s gre­at is that Kat­ka can impro­vi­se, even in a live per­for­man­ce – an unmis­ta­kab­le sign of talent and skill. Kat­ka has one enor­mous advan­ta­ge; she has the gift of com­mu­ni­ca­ting with peop­le. She has excel­lent pre­re­qu­isi­tes for lis­te­ning.” She moved excep­ti­onal­ly well on sta­ge during Supers­tar, fee­ling com­for­tab­le on it. She cho­se songs that were not very melo­dic – it was a tough jour­ney, but thank­ful­ly, a suc­cess­ful one. During her per­for­man­ces, you can feel joy ema­na­ting from her, and the­re is an inc­re­dib­le amount of emo­ti­on in her voice. Kat­ka Koš­čo­vá gai­ned popu­la­ri­ty as the win­ner of the first sea­son of the com­pe­ti­ti­on Slo­ven­sko hľa­dá SuperS­tar” (Slo­va­kia­’s Got Talent). She was born on Sep­tem­ber 22, 1982, in Mar­tin, Slo­va­kia. In 2004, she par­ti­ci­pa­ted in the ini­tial rounds of the Slo­ven­sko hľa­dá SuperS­tar” com­pe­ti­ti­on, whe­re she was selec­ted by the jud­ges and vie­wers to advan­ce to the main com­pe­ti­ti­on. Throug­hout the com­pe­ti­ti­on, she won hearts with her excep­ti­onal voice and musi­cal talent. On Decem­ber 25, 2004, she emer­ged as the win­ner of the first sea­son, beco­ming the first Slo­vak Superstar.


Album: Ešte sa nepoznáme

Cel­ko­vo album pre mňa vyznel ako úspeš­ný. Kat­ka vypro­du­ko­va­la diel­ko pre nároč­nej­šie­ho poslu­chá­ča. Viem, kto­ré sklad­by boli nasa­de­né do rádií, a s výbe­rom som po vypo­ču­tí albu­mu nespo­koj­ný. Osob­ne by som vybral sklad­by 6, 8, 9, 5. Jedi­ná sklad­ba, kto­rá sa mi nepá­či je 10. Od debu­tu som toľ­ko neča­kal. Čas­to v oko­lí počú­vam, že album je nemast­ný, nesla­ný. Chá­pem ten­to pohľad, ale nez­die­ľam ho. Vtip je v náhľa­de na hud­bu, dokon­ca by som pove­dal, že aj tro­chu na ume­nie vôbec. Album Kat­ky nie je urče­ný pre masy.


Album: Ešte sa nepoznáme”

Ove­rall, the album sounds suc­cess­ful to me. Kat­ka has pro­du­ced a pie­ce for a more deman­ding lis­te­ner. I know which songs were pla­y­ed on the radio, and I am dis­sa­tis­fied with the selec­ti­on after lis­te­ning to the album. Per­so­nal­ly, I would cho­ose songs 6, 8, 9, 5. The only song I don’t like is 10. I did­n’t expect that from a debut. I often hear around me that the album is unins­pi­ring, unim­pres­si­ve. I unders­tand this view, but I don’t sha­re it. The essen­ce is in the per­spec­ti­ve on music, even in art in gene­ral. Kat­ka­’s album is not inten­ded for the masses.

Use Facebook to Comment on this Post

Hudba

Hudba

Hits: 29486

Hud­ba je ume­lec­ký pre­jav vytvo­re­ný kom­bi­ná­ci­ou zvu­kov, meló­dií a ryt­mov. Môže byť vyko­ná­va­ná pomo­cou rôz­nych hudob­ných nástro­jov ale­bo vokál­nych tech­ník. Hud­ba má schop­nosť vyvo­lá­vať emó­cie, pre­ná­šať prí­be­hy a pôso­biť na poslu­chá­čov. Exis­tu­je mno­ho hudob­ných žán­rov a štý­lov, kto­ré sa líšia pod­ľa kul­túr­nych, his­to­ric­kých a regi­onál­nych vply­vov. Hudob­ný pre­jav zahŕňa ovlá­da­nie hudob­ných nástro­jov, inter­pre­tá­ciu skla­dieb a schop­nosť komu­ni­ko­vať cez hud­bu. Pro­fe­si­onál­ni muzi­kan­ti sa čas­to špe­cia­li­zu­jú na urči­tý nástroj ale­bo hudob­ný žáner a môžu pôso­biť v rôz­nych kon­tex­toch, vrá­ta­ne sólo­vých vystú­pe­ní, sku­pi­no­vých zosku­pe­ní. Hud­ba a muzi­kant­ský pre­jav majú v kul­tú­re a spo­loč­nos­ti význam­né mies­to, posky­tu­júc for­mu seba­vy­jad­re­nia a spô­sob, ako ľudia komu­ni­ku­jú umenie.


Music is an artis­tic expres­si­on cre­a­ted through the com­bi­na­ti­on of sounds, melo­dies, and rhythms. It can be per­for­med using vari­ous musi­cal ins­tru­ments or vocal tech­ni­qu­es. Music has the abi­li­ty to evo­ke emo­ti­ons, con­vey sto­ries, and impact lis­te­ners. The­re are many musi­cal gen­res and sty­les that vary based on cul­tu­ral, his­to­ri­cal, and regi­onal influ­en­ces. Musi­cal expres­si­on invol­ves mas­te­ring musi­cal ins­tru­ments, inter­pre­ting com­po­si­ti­ons, and the abi­li­ty to com­mu­ni­ca­te through music. Pro­fes­si­onal musi­cians often spe­cia­li­ze in a par­ti­cu­lar ins­tru­ment or musi­cal gen­re and can per­form in vari­ous con­texts, inc­lu­ding solo per­for­man­ces and group ensem­bles. Music and musi­cal expres­si­on hold a sig­ni­fi­cant pla­ce in cul­tu­re and socie­ty, pro­vi­ding a form of self-​expression and a way for peop­le to com­mu­ni­ca­te through art.


His­tó­ria hudby

Vznik hud­by môže­me dato­vať na dobu, kedy sa člo­vek sna­žil napo­dob­ňo­vať hla­sy živo­čí­chov. Išlo tak zrej­me tro­chu o pod­ve­do­mý efekt, kedy člo­vek pri­šiel na meló­diu. Neve­ri­li by ste, koľ­ko rôz­nych tónov je v krát­kej – tre­bárs 0.5 sekun­do­vej sek­ven­cii spe­vu neja­ké­ho vtá­ka. Zmys­ly člo­ve­ka to nedo­ká­žu vní­mať uve­do­mo­va­ne – je to ako pri sle­do­va­ní fil­mu, kedy si tiež neuve­do­mu­je­me, že film, kto­rý sle­du­je­me je pos­kla­da­ný zo sta­tic­kých obráz­kov, kto­ré idú rých­los­ťou 25 obráz­kov za sekun­du. Avšak mozog zrej­me evi­do­val tie­to meló­die a naučil postup­ne člo­ve­ka spievať.


His­to­ry of Music

The ori­gin of music can be tra­ced back to a time when humans attemp­ted to mimic the sounds of ani­mals. It was like­ly a some­what sub­con­sci­ous effect, whe­re humans dis­co­ve­red melo­dy. You would­n’t belie­ve how many dif­fe­rent tones are pre­sent in a short sequ­en­ce, such as a 0.5‑second sin­ging of a bird. Human sen­ses can­not con­sci­ous­ly per­ce­i­ve the­se tones, simi­lar to wat­ching a movie whe­re we don’t rea­li­ze that the film, which we are wat­ching, is com­po­sed of sta­tic ima­ges moving at a spe­ed of 25 fra­mes per second. Howe­ver, the brain like­ly regis­te­red the­se melo­dies and gra­du­al­ly taught humans to sing.


Ľudo­vá hudba

Ide zrej­me o naj­frek­ven­to­va­nej­šiu for­mu hud­by, aspoň pokiaľ ide o his­tó­riu. Bola to hud­ba oby­čaj­ne jed­no­du­chých ľudí, kto­rí si medzi sebou jed­not­li­vé diel­ka odo­vzdá­va­li počas mno­ho gene­rá­cii. Ľudo­vá hud­ba v dneš­nej podo­be je už znač­ne vyumel­ko­va­ná ume­lec­ký­mi nástroj­mi. K ľudo­vej hud­be bez­po­chy­by pat­rí aj špe­ci­fic­ký odev – kroj a zvy­ky jed­not­li­vých oblas­tí. Na Slo­ven­sku vznik­lo mno­ho dife­ren­co­va­ných folk­lór­nych oblas­tí, v kto­rých je bohat­stvo náro­da.


Folk Music

It is argu­ab­ly the most pre­va­lent form of music, at least in terms of his­to­ry. Folk music was the music of ordi­na­ry peop­le, who pas­sed indi­vi­du­al pie­ces among them­sel­ves through many gene­ra­ti­ons. Con­tem­po­ra­ry folk music has beco­me quite sop­his­ti­ca­ted with artis­tic ins­tru­ments. Folk music undoub­ted­ly inc­lu­des spe­ci­fic atti­re – folk cos­tu­mes and cus­toms of vari­ous regi­ons. In Slo­va­kia, nume­rous diver­si­fied folk­lo­re regi­ons have emer­ged, ref­lec­ting the rich­ness of the nation.


Jed­ným zo zvlášť ume­lec­ky hod­not­ných poči­nov je pou­ži­tie hudob­ných motí­vov v muzi­kál­nej – inštru­men­tál­ne for­me. Spo­me­niem napr. na celom sve­te zná­mu sku­pi­nu Ber­ky­ho Mre­ni­cu. Dia­bol­ské hus­le hovo­ria za všet­ko. Ten­to súbor sa skve­le popa­so­val aj z die­la­mi maj­strov kla­sic­kej hud­by, ako boli Johann Sebas­tian Bach, Edvard Hage­rup Grieg, Johan­nes Brahms atď. Inou sku­pi­nou je zná­my maďar­ský orches­ter Buda­pešť, kto­rý má úcty­hod­né para­met­re. Ďal­šou sku­pi­nou je v pod­sta­te hard­roc­ko­vá seve­ro­mo­rav­ská sku­pi­na Fle­ret, kto­rá čias­toč­ne využí­va motí­vy ľudo­vej hud­by. Ďal­šou sku­pi­nou je Toč­ko­lo­toč, viac­me­nej zosku­pe­nie bra­tov Peš­tov­cov, kto­rí hra­jú veľ­mi muzikálne.


One of the par­ti­cu­lar­ly artis­ti­cal­ly valu­ab­le ende­a­vors is the use of musi­cal motifs in the musi­cal – ins­tru­men­tal form. For exam­ple, I will men­ti­on the glo­bal­ly reno­wned group Ber­ky­ho Mre­ni­ca. The devi­lish violins spe­ak for them­sel­ves. This ensem­ble has hand­led mas­ter­pie­ces of clas­si­cal music mas­ters such as Johann Sebas­tian Bach, Edvard Hage­rup Grieg, Johan­nes Brahms, and others excel­len­tly. Anot­her group is the famous Hun­ga­rian orches­tra Buda­pest, which boasts impres­si­ve para­me­ters. Yet anot­her group is the essen­tial­ly hard rock North Mora­vian band Fle­ret, which par­tial­ly incor­po­ra­tes motifs from folk music. Anot­her group is Toč­ko­lo­toč, more or less an assem­bly of the Peš­to brot­hers, who play very musically.


Kla­sic­ká hudba

Počiat­ky kla­sic­kej hud­by sia­ha­jú snáď do 15. sto­ro­čia. Mys­lím, že dru­há ope­ra v his­tó­rii bola Daph­ne. Naj­pom­péz­nej­šou for­mou kla­sic­kej – váž­nej hud­by je prá­ve ope­ra. Je to vlast­ne spe­voh­ra. V minu­los­ti hudob­ní skla­da­te­lia skla­da­li množ­stvo opier, ako sto­ro­čia ubie­ha­li, ich počet kle­sal. Dnes sa kom­po­nu­jú aj hyb­ri­dy ako roc­ko­vá ope­ra apod. Hudob­né die­la sa skla­da­li väč­ši­nou pre duchov­né úče­ly, postup­ne chrá­mo­vú hud­bu nahrá­dza svet­ská. Veli­kán­mi sve­to­vej hud­by boli napr. – Johann Sebas­tian Bach, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Peter Iljič Čaj­kov­skij, Hec­tor Ber­li­oz, Franz Schu­bert, Fre­de­ryk Cho­pin, Robert Schum­mann, Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nio Vival­di, Gius­se­pe Ver­di, Gioaci­no Puc­ci­ni. Medzi naj­sláv­nej­šie die­la pat­rí Ver­di­ho Nabuc­co, Rigo­let­to, Tra­viat­ta, Mozar­to­va Figa­ro­va svad­ba, Don Giovan­ni, Requ­iem, Puc­ci­ni­ho Bar­bier zo Sevil­ly, Tos­ca, Vival­di­ho Šty­ri roč­né obdo­bia, Grie­gov Peer Gynt, Ber­li­ozo­va Fan­tas­tic­ká sym­fó­nia, Beet­ho­ve­no­va 9. sym­fó­nia Óda na radosť, Bacho­va Fúga A moll, Čaj­kov­ské­ho Labu­tie jaze­ro, Lus­ká­čik, Schu­ber­to­ve piesne …


Clas­si­cal Music

The begin­nings of clas­si­cal music date back to per­haps the 15th cen­tu­ry. I belie­ve the second ope­ra in his­to­ry was Daph­ne. The most pompous form of clas­si­cal – seri­ous music is, in fact, ope­ra. It is essen­tial­ly a musi­cal dra­ma. In the past, com­po­sers com­po­sed nume­rous ope­ras, but as cen­tu­ries pas­sed, the­ir num­ber dec­li­ned. Today, hyb­rids like rock ope­ras are also com­po­sed, and so on. Musi­cal works were most­ly com­po­sed for spi­ri­tu­al pur­po­ses, gra­du­al­ly repla­ced by secu­lar music. Giants of world music inc­lu­de, for exam­ple, Johann Sebas­tian Bach, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Peter Iljič Čaj­kov­skij, Hec­tor Ber­li­oz, Franz Schu­bert, Fre­de­ryk Cho­pin, Robert Schum­mann, Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nio Vival­di, Gius­se­pe Ver­di, Gioaci­no Puc­ci­ni. Among the most famous works are Ver­di­’s Nabuc­co, Rigo­let­to, Tra­viat­ta, Mozar­t’s The Mar­ria­ge of Figa­ro, Don Giovan­ni, Requ­iem, Puc­ci­ni­’s The Bar­ber of Sevil­le, Tos­ca, Vival­di­’s The Four Sea­sons, Grie­g’s Peer Gynt, Ber­li­oz’s Symp­ho­nie fan­tas­ti­que, Beet­ho­ve­n’s 9th Symp­ho­ny Ode to Joy, Bach’s Fugue in A Minor, Tchai­kov­sky­’s Swan Lake, The Nutc­rac­ker, Schu­ber­t’s songs, and more.


Okrem ope­ry exis­tu­jú aj iné kla­sic­ké for­my hudob­ných diel, sym­fó­nie, ope­re­ty, suity, menu­e­ty, kon­cer­ty, pol­ky, mazur­ky, fúgy, balet, pies­ne, fil­har­mo­nic­ké die­la, die­la pre slá­či­ko­vé kvar­te­tá atď. Aj z kla­sic­kej hud­by čer­pa­li nie­kto­rí umel­ci z iných oblas­tí, resp. opač­ne. Napr. vyš­šie spo­mí­na­ný Ber­ky Mre­ni­ca, ďalej Vanes­sa Mae – kto­rá hrá Johan­na Sebas­tia­na Bacha – váž­ne aj v pop‑e. Ďal­šie prí­kla­dy: Apo­ca­lyp­ti­ca – fín­ske zosku­pe­nie hra­jú­ce reper­to­ár meta­lo­vej for­má­cie Metal­li­ca. Marián Var­ga, kto­rý naj­mä v zosku­pe­ní Col­le­gium Musi­cum na klá­ve­soch doslo­va čaru­je. Jeho Hom­ma­ge alla Bach, ale­bo napr. sklad­ba na motí­vy Kor­sa­ko­vo­vej Šehe­re­zá­dy, sú gran­di­óz­ne. Lon­dýn­sky sym­fo­nic­ký orches­ter zvyk­ne z času na čas vypro­du­ko­vať v pod­sta­te kla­sic­ké die­lo na motí­vy popu­lár­nej hud­by. Mys­lím, že je to sluš­né oce­ne­nie pre hudob­né tele­sá. Napr. z pro­duk­cie sku­pín ABBA, Jeth­ro Tull, Poli­ce. Málo­kto­rý ume­lec – skla­da­teľ doká­že kom­po­no­vať v rôz­nych žán­roch, tobôž nie v cel­kom odliš­ných sme­roch. Pau­lo­vi McCar­tne­y­mu sa to poda­ri­lo – ide o uni­kát­ny prí­pad, kedy skla­da­teľ sláv­nej roc­ko­vej sku­pi­ny Beat­les zlo­žil cel­kom úspeš­ne kla­sic­ké die­lo – mys­lím, že šlo dokon­ca o chrá­mo­vé sym­fo­nic­ké die­lo. Podob­né motí­vy ako v kla­sic­kej hud­be mož­no nájsť naj­mä v jaz­ze.


In addi­ti­on to ope­ra, the­re are also other clas­si­cal forms of musi­cal com­po­si­ti­ons, such as symp­ho­nies, ope­ret­tas, suites, minu­ets, con­cer­tos, pol­kas, mazur­kas, fugu­es, bal­lets, songs, phil­har­mo­nic works, com­po­si­ti­ons for string quar­tets, and so on. Some artists from other gen­res drew ins­pi­ra­ti­on from clas­si­cal music, and vice ver­sa. For exam­ple, the afo­re­men­ti­oned Ber­ky Mre­ni­ca, Vanes­sa Mae – who pla­ys Johann Sebas­tian Bach, both in clas­si­cal and pop music. Other exam­ples inc­lu­de Apo­ca­lyp­ti­ca, a Fin­nish group pla­y­ing the reper­to­ire of the metal band Metal­li­ca. Marian Var­ga, espe­cial­ly in the group Col­le­gium Musi­cum, cap­ti­va­tes with his key­bo­ard skills. His Hom­ma­ge alla Bach or com­po­si­ti­ons ins­pi­red by Rimsky-​Korsakov’s Sche­he­ra­za­de are mag­ni­fi­cent. The Lon­don Symp­ho­ny Orches­tra occa­si­onal­ly pro­du­ces essen­tial­ly clas­si­cal works based on popu­lar music the­mes. I think it’s a decent recog­ni­ti­on for musi­cal ensem­bles. For ins­tan­ce, pro­duc­ti­ons from groups like ABBA, Jeth­ro Tull, and The Poli­ce. Not many artists or com­po­sers can com­po­se in vari­ous gen­res, let alo­ne enti­re­ly dif­fe­rent direc­ti­ons. Paul McCar­tney achie­ved this – a uni­que case whe­re the com­po­ser of the famous rock group The Beat­les suc­cess­ful­ly com­po­sed a clas­si­cal work, even a symp­ho­nic work for the church. Simi­lar motifs to clas­si­cal music can be found, espe­cial­ly in jazz.


Nie­kto­ré kla­sic­ké die­la vyža­du­jú vyso­kú inštru­men­tál­nu zruč­nosť pri hra­ní na hudob­né nástro­je. Je cel­kom pocho­pi­teľ­né, že sami skla­da­te­lia ňou čas­to oplý­va­li. Za naj­väč­šie­ho kla­vír­ne­ho vir­tu­ó­za sa pokla­dá zrej­me Artur Rubins­te­in, za hus­ľo­vých vir­tu­ó­zov zase Sebas­tia­no Cor­rel­li, Anto­nio Vival­di, Nico­lo Paga­ni­ni. Ich veľ­kým obdi­vo­va­te­ľom a rov­na­ko skve­lým vir­tu­ó­zov bol aj rela­tív­ne nedáv­no zosnu­lý Yehu­di Menuhin.


V posled­nej dobe sa roz­trh­lo vre­ce s muzi­kál­mi. Ide o kom­bi­ná­ciu hud­bydivad­la. Vo sve­te sú naj­zná­mej­šie My Fair Lady, Hel­lo Dol­ly, Cho­rus Line, v našich kon­či­nách sú to Jesus Christ Supers­tar, Johan­ka z Arku, Dra­cu­la, Rusal­ka, Pomáda.


Some clas­si­cal works requ­ire high ins­tru­men­tal skill when pla­y­ed on musi­cal ins­tru­ments. It is quite unders­tan­dab­le that com­po­sers them­sel­ves often excel­led in this skill. Artur Rubins­te­in is con­si­de­red one of the gre­a­test pia­no vir­tu­osos, whi­le Sebas­tia­no Cor­rel­li, Anto­nio Vival­di, and Nico­lo Paga­ni­ni are regar­ded as vir­tu­osos on the violin. The late Yehu­di Menu­hin was not only a gre­at admi­rer but also an equ­al­ly excel­lent vir­tu­oso in his own right.


Už dlh­ší čas je popu­lár­na hud­ba najp­re­fe­ro­va­nej­šiu for­mu hud­by súčas­nos­ti. Exis­tu­je mno­ho štý­lov, od muzi­kál­nych až po gýčo­vi­té elek­tro­nic­ké výplo­dy. Ja spo­me­niem hlav­ne tie (aj kla­sic­ké štý­ly), kto­ré hod­no­tím ako pozi­tív­ne. Pro­sím o zho­vie­va­vosť s kate­gó­ria­mi hud­by, nedá sa všet­ko jed­no­du­cho zaradiť.


For quite some time, popu­lar music has been the most pre­fer­red form of con­tem­po­ra­ry music. The­re are many sty­les, ran­ging from musi­cal to kits­chy elect­ro­nic cre­a­ti­ons. I will men­ti­on main­ly tho­se (inc­lu­ding clas­si­cal sty­les) that I con­si­der posi­ti­ve. Ple­a­se be unders­tan­ding about the cate­go­ri­za­ti­on of music; it’s not alwa­ys straightforward.


Jazz

Počiat­ky jaz­zu sia­ha­jú do kon­ca 19. st. a začiat­ku 20. sto­ro­čia. Ide o hud­bu afro­ame­ri­ča­nov, za kolís­ku sa pova­žu­je New Orle­ans. Pod­ľa mňa ide o naj­mu­zi­kál­nej­šiu for­mu. Za skve­lých muzi­kan­tov pova­žu­jem tých­to (za pomlč­kou nasle­du­je umel­cov hlav­ný umel­cov nástroj): Her­bie Hanc­kock – pia­no, fun­ky jazz, fun­ky, fusi­on, Chick Corea – pia­no, Al Di Meola – gita­ra, Bob­by McFer­rin – vokál, Char­lie Par­ker, Dex­ter Gor­don – saxo­fón, Step­han­ne Grap­pe­li – hus­le, Michel Pet­ruc­cia­ni – kla­vír, Miles Davis – Be bop, John Sco­field – gita­ra, Joe Hen­der­son – saxo­fón, Ben­ny Good­man – kla­ri­net, Lou­is Arm­s­trong – trúb­ka, Diz­zy Giles­pie – trúb­ka, Sarah Vaug­han, Joni Mit­chell – vokál, folk jazz, Bix Bei­der­bec­ke – trúb­ka, Duke Elling­ton, Pat Met­he­ny – gita­ra, Micha­el Brec­ker, Ella Fitz­ge­rald, Jack DeJoh­net­te, Joe Zavi­nul, Jaco Pas­to­rius – gita­ra, John Col­tra­ne, Keith Jar­rett, Ray Char­les – old jazz, Mar­vin Gaye, John McLaugh­lin. Z našich napr. Peter Lipa – spev, Peter Bar­toš – trub­kár­sky virtuóz.


Jazz

The ori­gins of jazz date back to the late 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries. It is a music form of Afri­can Ame­ri­cans, with New Orle­ans being con­si­de­red its birthp­la­ce. Accor­ding to me, it is the most musi­cal form. I con­si­der the fol­lo­wing musi­cians outs­tan­ding (ins­tru­ment pla­y­ed is men­ti­oned after the dash):

Her­bie Hanc­kock – pia­no, fun­ky jazz, fun­ky, fusi­on, Chick Corea – pia­no, Al Di Meola – guitar, Bob­by McFer­rin – vocals, Char­lie Par­ker, Dex­ter Gor­don – saxop­ho­ne, Step­han­ne Grap­pe­li – violin, Michel Pet­ruc­cia­ni – pia­no, Miles Davis – Be bop, John Sco­field – guitar, Joe Hen­der­son – saxop­ho­ne, Ben­ny Good­man – cla­ri­net, Lou­is Arm­s­trong – trum­pet, Diz­zy Giles­pie – trum­pet, Sarah Vaug­han, Joni Mit­chell – vocals, folk jazz, Bix Bei­der­bec­ke – trum­pet, Duke Elling­ton, Pat Met­he­ny – guitar, Micha­el Brec­ker, Ella Fitz­ge­rald, Jack DeJoh­net­te, Joe Zavi­nul, Jaco Pas­to­rius – guitar, John Col­tra­ne, Keith Jar­rett Ray Char­les – old jazz, Mar­vin Gaye, John McLaugh­lin. From our regi­on, for exam­ple, Peter Lipa – vocals, Peter Bar­toš – trum­pet virtuoso.


Jazz­funk: Her­bie Han­cock – pia­no, Jami­ro­qu­ai, Jazz­rock: Andrej Šeban – gita­ra, Car­los San­ta­na – gita­ra, Erich Boboš Pro­cház­ka & The Fro­zen Dozen, Jack Bru­ce – gita­ra, Orches­tral Rock: Col­le­gium Musi­cum, Blu­es: Eric Clap­ton, Gar­ry Moore, B.B. King, Hans The­es­sink – gita­ra (no keď spus­tí, znie to ako orches­ter), Jack Bru­ce – gita­ra, Blu­es Rock: Joe Cocker


Jazz­funk: Her­bie Han­cock – pia­no, Jami­ro­qu­ai, Jazz­rock: Andrej Šeban – guitar, Car­los San­ta­na – guitar, Erich Boboš Pro­cház­ka & The Fro­zen Dozen, Jack Bru­ce – guitar, Orches­tral Rock: Col­le­gium Musi­cum, Blu­es: Eric Clap­ton, Gar­ry Moore, B.B. King, Hans The­es­sink – guitar (when he starts pla­y­ing, it sounds like an orches­tra), Jack Bru­ce – guitar, Blu­es Rock: Joe Cocker


Rock

Ťaž­ko pre mňa defi­no­va­teľ­ný štýl, kto­rý pre mňa nemá v sebe jas­ný komerč­ný vplyv: Sting – svo­jou hud­bou oslo­vil aj jaz­zo­vých umel­cov, Bru­ce Spring­ste­en, Red Hot Chil­li Pep­pers, Joe Coc­ker, Que­en na začiat­ku kari­é­ry. Extre­me, Dire Straits, Bon Jovi, Cre­e­den­ce Cle­ar­wa­ter Revi­val, Naza­reth, Pink Flo­yd, R.E.M., Red Hot Chil­li Pep­pers, Rol­ling Sto­nes, She­ryl Crow, Super­tramp, U2, Deep Purp­le, Fred­die Mer­cu­ry, Jack Bru­ce, Len­ny Kra­vitz, Andrej Šeban – gita­ra, Oskar Róz­sa – bas­gi­ta­ra, Fer­má­ta, Vlas­ta Redl, Wanas­to­vi Vje­cy, Fero Grig­lák – gita­ra, Juraj Grig­lák – bas­gi­ta­ra, Fedor Fre­šo, Le Pay­aco, Lucie, Olympic.


Rock

A sty­le that is hard for me to defi­ne, and for me, it lacks a cle­ar com­mer­cial influ­en­ce: Sting – through his music, he has appe­a­led to jazz artists as well, Bru­ce Spring­ste­en, Red Hot Chi­li Pep­pers, Joe Coc­ker, Que­en in the ear­ly days. Extre­me, Dire Straits, Bon Jovi, Cre­e­den­ce Cle­ar­wa­ter Revi­val, Naza­reth, Pink Flo­yd, R.E.M., Red Hot Chi­li Pep­pers, Rol­ling Sto­nes, She­ryl Crow, Super­tramp, U2, Deep Purp­le, Fred­die Mer­cu­ry, Jack Bru­ce, Len­ny Kra­vitz, Andrej Šeban – guitar, Oskar Róz­sa – bass guitar, Fer­má­ta, Vlas­ta Redl, Wanas­to­vi Vje­cy, Fero Grig­lák – guitar, Juraj Grig­lák – bass guitar, Fedor Fre­šo, Le Pay­aco, Lucie, Olympic.


  • Slo­wrock: Elton John – pia­no, Chris Rea
  • Hard­rock: Joe Sat­ria­ni – gita­ra, Deff Lep­pard, Nir­va­na, Extre­me, Strom­bo­li, Aeros­mith, Apocalyptica
  • Rene­sain­ce Rock: Jeth­ro Tull, Ian Ander­son, Blackmore‘s Night
  • Symp­ho­nic Rock: Col­le­gium Musicum
  • Old Rock: Roling Sto­nes, John Lennon
  • Soft­rock: Smo­kie, Bee Gees, Elán

Slo­wrock: Elton John – pia­no, Chris Rea Hard­rock: Joe Sat­ria­ni – guitar, Def Lep­pard, Nir­va­na, Extre­me, Strom­bo­li, Aeros­mith, Apo­ca­lyp­ti­ca Renais­san­ce Rock: Jeth­ro Tull, Ian Ander­son, Black­mo­re­’s Night Symp­ho­nic Rock: Col­le­gium Musi­cum Old Rock: Rol­ling Sto­nes, John Len­non Soft­rock: Smo­kie, Bee Gees, Elán


Iné žán­re

  • Soul: Lisa Stans­field, Sade
  • Soul­pop: Richard Müller
  • Punk: Sex Pistols
  • A capel­la – čis­to vokál­ny štýl: Clo­se Har­mo­ny Friends – sku­pi­na oko­lo Mária Fan­čo­vi­ča vznik­nu­tá v Nit­re, Fragile
  • Avan­tgar­de: Jabl­koň – veľ­mi čudes­ná muzika
  • Big Beat: Dežo Ursi­ny – gita­ra, Jiří Sche­lin­ger – gitara
  • Reggae: Bob Marley
  • Chan­son: Tom Jones, Hana Hege­ro­vá, Gil­bert Becaud
  • Folk: Paul Simon – gita­ra, Art Gar­fun­kel – gita­ra, AG Flek, Bron­to­sau­ři, Jan Ned­věd – gita­ra, Fran­ti­šek Ned­věd – gita­ra, Karel Kryl – gita­ra, Vlas­ta Redl – gita­ra, Lenk, Janoušek
  • Folk­pop: Len­ka Fili­po­vá – gitara
  • Folk­rock: Bob Dylan – spev, gita­ra, Jana Kir­schner – gita­ra, Len­ka Fili­po­vá – gita­ra, Vlas­ta Redl – gitara
  • Folk­lor Folk: Vlas­ta Redl – gita­ra, AG Flek, Hradišťan
  • Folk­lor Rock: Vlas­ta Redl – gita­ra, Fleret
  • Fun­ky: Kool and The Gang
  • Hip Hop: N‘Sync
  • Hip­pies: John Len­non, Beat­les, Paul McCar­tney, Inde­pen­den­te, U2, Radi­ohe­ad, The Cure, Buty
  • Lati­no Pop: Nata­lia Ore­i­ro, Sha­ki­ra, Glo­ria Este­fan, Fla­men­co, Paco de Lucia, Mar­tin Bies
  • Metal: Black Sab­bath, Metallica
  • Oldies: Frank Sinat­ra, Herman‘s Her­mits, Temp­ta­ti­ons, Per­cy Sled­ge, Mar­ma­la­de, K.C. & The Suns­hi­ne Band, Jan & Dean
  • Orches­tral: Mike Old­field, Enya, Mezzoforte
  • Pop: ABBA, Madon­na, No Name, Tatu, Elán, Lucie Bílá
  • Pop Folk: Miro­slav Žbir­ka – gitara
  • Club: Sade – vokál
  • Vocal: Bára Basi­ko­vá, Lucie Bílá
  • Modern Clas­sic: Zbig­niew Preisner
  • Muzi­kal: Galt Mac­Der­mot, Lucie Bílá
  • Psy­che­de­lic: Lore­e­na McKen­nit, Micha­el Kocáb, Natá­lie Kocá­bo­vá, Praž­ský výběr
  • Soundt­rack: Zbig­niew Pre­is­ner, Ennio Morricone

Soul: Lisa Stans­field, Sade Soul­pop: Richard Mül­ler Punk: Sex Pis­tols A capel­la – pure­ly vocal sty­le: Clo­se Har­mo­ny Friends – a group around Mário Fan­čo­vič for­med in Nit­ra, Fra­gi­le Avan­tgar­de: Jabl­koň – very pecu­liar music Big Beat: Dežo Ursi­ny – guitar, Jiří Sche­lin­ger – guitar Reggae: Bob Mar­ley Chan­son: Tom Jones, Hana Hege­ro­vá, Gil­bert Becaud Folk: Paul Simon – guitar, Art Gar­fun­kel – guitar, AG Flek, Bron­to­sau­ři, Jan Ned­věd – guitar, Fran­ti­šek Ned­věd – guitar, Karel Kryl – guitar, Vlas­ta Redl – guitar, Lenk, Janou­šek Folk­pop: Len­ka Fili­po­vá – guitar Folk­rock: Bob Dylan – vocals, guitar, Jana Kir­schner – guitar, Len­ka Fili­po­vá – guitar, Vlas­ta Redl – guitar Folk­lo­re Folk: Vlas­ta Redl – guitar, AG Flek, Hra­diš­ťan Folk­lo­re Rock: Vlas­ta Redl – guitar, Fle­ret Fun­ky: Kool and The Gang Hip Hop: N‘Sync Hip­pies: John Len­non, Beat­les, Paul McCar­tney, Inde­pen­den­te, U2, Radi­ohe­ad, The Cure, Buty Lati­no Pop: Nata­lia Ore­i­ro, Sha­ki­ra, Glo­ria Este­fan, Fla­men­co, Paco de Lucia, Mar­tin Bies Metal: Black Sab­bath, Metal­li­ca Oldies: Frank Sinat­ra, Her­ma­n’s Her­mits, Temp­ta­ti­ons, Per­cy Sled­ge, Mar­ma­la­de, K.C. & The Suns­hi­ne Band, Jan & Dean Orches­tral: Mike Old­field, Enya, Mez­zo­for­te Pop: ABBA, Madon­na, No Name, Tatu, Elán, Lucie Bílá Pop Folk: Miro­slav Žbir­ka – guitar Club: Sade – vocals Vocal: Bára Basi­ko­vá, Lucie Bílá Modern Clas­sic: Zbig­niew Pre­is­ner Musi­cal: Galt Mac­Der­mot, Lucie Bílá Psy­che­de­lic: Lore­e­na McKen­nit, Micha­el Kocáb, Natá­lie Kocá­bo­vá, Praž­ský výběr Soundt­rack: Zbig­niew Pre­is­ner, Ennio Morricone

Use Facebook to Comment on this Post