Akvaristika, Biológia

Chemické procesy v akváriu

Hits: 20931

Ché­mie sa netre­ba báť, má svo­je pev­né záko­ni­tos­ti, ale bez jej aspoň malých vedo­mos­tí sa dá len veľ­mi ťaž­ko zaobísť pri úspeš­nom cho­ve, ale­bo pes­to­va­ní rast­lín. Bio­lo­gic­ké pro­ce­sy úzko súvi­sia aj s fyzi­kál­ny­mi zákon­mi. V prí­ro­de sa len veľ­mi málo látok v kva­pal­nom ale­bo plyn­nom sta­ve nachá­dza v stá­lom, neut­rál­nom sta­ve. Drvi­vá väč­ši­na látok je diso­ci­ova­ná na ióny. Schop­nosť via­zať sa na lát­ky, prv­ky je špe­ci­fic­ká, závi­sí od množ­stva che­mic­kých, ale aj fyzi­kál­nych fak­to­rov. Aj samot­ná voda sa vyzna­ču­je ioni­zá­ci­ou – veď kaž­dý z nás vie, že je vodi­čom elek­tric­ké­ho prú­du. O pH počul asi kaž­dý akva­ris­ta. Čo popi­su­je pH? Roz­diel­nu kon­cen­trá­ciu che­mic­ky čis­tých zlo­žiek vody – jed­not­li­vých zlo­žiek” tvo­ria­cich vodu. Voda posky­tu­je mož­nos­ti pre množ­stvo che­mic­kých reak­cií. Pre tie­to reak­cie je mož­né opí­sať rov­no­váž­ne kon­štan­ty. Nie je to nič nenor­mál­ne, nič ťaž­ko pocho­pi­teľ­né. Keď pou­ži­jem ana­ló­giu, je to pres­ne ako medzi ľuď­mi, aj tam exis­tu­je medzi nami urči­tá rov­no­vá­ha, urči­té napä­tie (tlak), kto­ré sa raz pri­klo­ní na jed­nu stra­nu, ino­ke­dy na opač­nú. A k pod­mien­kam, kto­ré urču­jú ten­to stav rov­na­ko pat­rí aj taká malič­kosť, ako odkiaľ fúka vie­tor”. Spo­meň­me si na osmó­zu, ale aj na to, čo sa sta­ne, keď uvoľ­ní­me ven­til na pneuma­ti­ke – časom sa vyrov­ná tlak. Che­mic­ká väz­ba je kreh­ká vec, podob­ne ako vzťa­hy medzi ľuď­mi. Aj medzi nami exis­tu­jú kata­ly­zá­to­ry, enzý­my podob­ne ako sa popi­su­jú v ché­mii a bio­ló­gii, kto­ré dovo­ľu­jú usku­toč­niť neja­ký pro­ces, neja­kú reak­ciu. Samoz­rej­me aj spo­ma­ľo­va­če – inhi­bí­to­ry.

Prí­ro­da má jed­not­ný základ, Aris­to­te­les ju chá­pe ako vznik, pod­sta­tu a vývoj vecí, a ja to vidím rov­na­ko. Ak sa k tomu posta­ví­me spo­loč­ne, máme väč­šiu šan­cu poro­zu­mieť aj akva­ris­ti­ke. Pocho­pe­nie súvis­los­tí rôz­nych ved­ných odbo­rov popi­su­je ter­mín kon­zi­lien­cia. Základ­ným sta­veb­ným prv­kov živých sústav je uhlík. Uhlík pat­rí spo­lu s vodí­kom, kys­lí­kom, dusí­kom, fos­fo­rom, sírou ku bio­gén­nym prv­kom. Ché­mia uhlí­ka tvo­rí samos­tat­ne sto­ja­cu dis­cip­lí­nu – orga­nic­kú ché­miu (neza­obe­rá sa len oxid­mi uhlí­ka). Uhlík tvo­rí naj­väč­šiu časť suši­ny rýb, rast­lín, aj mik­ro­or­ga­niz­mov. Asi kaž­dý z vás sa v živo­te stre­tol s poj­mom foto­syn­té­za. Aj táto reak­cia, kto­rá aj nám, ľuďom dovo­ľu­je exis­to­vať, sa točí oko­lo uhlí­ka. V akvá­riu sa uhlík vysky­tu­je naj­mä vo for­me oxi­du uhli­či­té­ho, uhli­či­ta­nov, hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov a kyse­li­ny uhli­či­tej. V akom pome­re závi­sí naj­mä od pH. Uhlík sa nachá­dza aj vo for­me biel­ko­vín v potra­ve, v dre­ve kde postup­ným roz­kla­dom dochá­dza ku štie­pe­niu biel­ko­vín na ami­no­ky­se­li­ny a násled­ne ku nit­ri­fi­ká­cii a denit­ri­fi­ká­cii, čo posú­va pH sme­rom dole – pro­stre­die sa okys­ľu­je. V denit­ri­fi­ká­cii nit­ri­fi­ká­cii hrá naj­dô­le­ži­tej­šiu úlo­hu dusík. V akvá­riu dochá­dza najprv ku nit­ri­fi­ká­cii. Najprv oxi­du­je amo­niak na dusi­ta­ny a dusič­na­ny pôso­be­ním nit­ri­fi­kač­ných bak­té­rií Nit­ro­so­mo­nas. Ako nám už naho­vá­ra pred­chá­dza­jú­ca veta, ten­to pro­ces je aerób­ny (za prí­stu­pu vzdu­chu). V ana­e­rób­nych pod­mien­kach dochá­dza k opač­né­mu pro­ce­su (redukč­né­mu) – ku denit­ri­fi­ká­cii. Dochá­dza ku reduk­cii zlú­če­nín dusí­ka na oxi­dy dusí­ka – N2O, NO, prí­pad­ne na až N2 pri pH vyš­šom ako 6 pôso­be­ním bak­té­rií Nit­ro­bac­ter. Keď­že ide o ply­ny, denit­ri­fi­ká­cia doká­že odstrá­niť z vody (akvá­ria) zlú­če­ni­ny dusí­ka. Tie­to pro­ce­sy sú pre akva­ris­ti­ku veľ­mi dôle­ži­té a v zása­de pozi­tív­ne naklo­ne­né. Toxi­ci­ta pro­duk­tov látok cyk­lu dusí­ka kle­sá v tom­to rade: NH3NO2NO3. Vyš­ší obsah dusič­na­nov nezná­ša­jú nie­kto­ré cit­li­vej­šie dru­hy – napr. ame­ric­ké Apis­to­gram­my. Toxi­ci­ta amo­nia­ku je vyš­šia pri vyš­šom pH. Viac amo­nia­ku sa nachá­dza vo vode s vyš­ším pH a vyš­šou tep­lo­tou.

Dusík pochá­dza zo štie­pe­nia biel­ko­vín, kto­ré dodá­va­me potra­vou. Najprv sa tvo­ria ami­no­ky­se­li­ny, neskôr amo­niak. Dusič­na­ny je mož­né účin­ne eli­mi­no­vať rast­li­na­mi, prí­pad­ne reverz­nou osmó­zou v zdro­jo­vej vode , ale­bo selek­tív­ny­mi ion­to­me­nič­mi. Fos­fo­reč­na­ny ( PO4) a ťaž­ké kovy ako napr. olo­vo, zinok sú takis­to toxic­ké. Nie­kto­ré kovy sú v sto­po­vom množ­stve žia­du­ce, ale vo vyš­šej kon­cen­trá­cií pôso­bia ako jedy. V prí­pa­de, že pri roz­kla­de hmo­ty je kys­lí­ko­vý defi­cit, pro­duk­ty hni­tia sú metán ( CH4), amo­niak, sul­fán ( H2S), kyse­li­na mlieč­na. Dru­hy nezná­ša­jú­ce prí­liš mäk­kú vodu čas­to trpia na vod­na­teľ­nosť. To je spô­so­be­né osmo­tic­kým tla­kom – z ich tela sa soli vypla­vu­jú a viac čis­tej vody pre­ni­ká do ich tela ako je únos­né. Oxid uhli­či­tý je nevy­hnut­ná anor­ga­nic­ká lát­ka, kto­rá však pri vyso­kej kon­cen­trá­cii pôso­bí ako nar­ko­ti­kum a ryby dusí. Nie­ke­dy sa tie­to účin­ky dajú využiť. Ak chce­me napr. ryby humán­ne usmr­tiť, sta­čí na to mine­rál­ka – tá by mala obsa­ho­vať viac ako 5% roz­pus­te­né­ho CO2. Medzi uhli­či­ta­no­vou tvrdo­s­ťou, pHoxi­dom uhli­či­tým je závis­losť. Obsah CO2 je nepria­mo úmer­ný ku pH a tep­lo­te a pria­mo úmer­ný ku uhli­či­ta­no­vej tvrdosti.


Che­mis­try should­n’t be fea­red; it has its solid laws, but wit­hout at least some kno­wled­ge of it, it’s very dif­fi­cult to suc­ce­ed in fish­ke­e­ping or plant cul­ti­va­ti­on. Bio­lo­gi­cal pro­ces­ses are clo­se­ly rela­ted to phy­si­cal laws as well. In natu­re, very few sub­stan­ces are found in a liqu­id or gase­ous sta­te in a stab­le, neut­ral sta­te. The vast majo­ri­ty of sub­stan­ces are dis­so­cia­ted into ions. The abi­li­ty to bind to sub­stan­ces, ele­ments, is spe­ci­fic and depends on many che­mi­cal and phy­si­cal fac­tors. Water itself is cha­rac­te­ri­zed by ioni­za­ti­on – as we all know, it con­ducts elect­ric cur­rent. Almost eve­ry aqu­arist has heard of pH. What does pH desc­ri­be? The dif­fe­ren­tial con­cen­tra­ti­on of che­mi­cal­ly pure com­po­nents in water – the indi­vi­du­al com­po­nents” that make up water. Water pro­vi­des oppor­tu­ni­ties for many che­mi­cal reac­ti­ons. Equ­ilib­rium cons­tants can desc­ri­be the­se reac­ti­ons. It’s not­hing abnor­mal, not­hing dif­fi­cult to unders­tand. Using an ana­lo­gy, it’s exact­ly like among peop­le; the­re­’s a cer­tain balan­ce among us, a cer­tain ten­si­on (pre­ssu­re) that some­ti­mes tilts to one side, some­ti­mes to the other. And the con­di­ti­ons that deter­mi­ne this sta­te inc­lu­de even such a tri­via­li­ty as whe­re the wind blo­ws from”. Let’s remem­ber osmo­sis, but also what hap­pens when we rele­a­se air from a tire val­ve – pre­ssu­re is equ­ali­zed over time. Che­mi­cal bon­ding is a fra­gi­le thing, just like rela­ti­ons­hips bet­we­en peop­le. Among us, the­re are cata­lysts, enzy­mes, as desc­ri­bed in che­mis­try and bio­lo­gy, which allow for some pro­cess, some reac­ti­on to take pla­ce. Of cour­se, the­re are also retar­dants – inhibitors.

Natu­re has a uni­fied foun­da­ti­on; Aris­tot­le unders­tands it as the ori­gin, essen­ce, and deve­lop­ment of things, and I see it the same way. If we app­ro­ach it toget­her, we have a gre­a­ter chan­ce of unders­tan­ding aqu­atics as well. Unders­tan­ding the con­nec­ti­ons bet­we­en dif­fe­rent scien­ti­fic dis­cip­li­nes is desc­ri­bed by the term con­ci­lien­ce. The basic buil­ding block of living sys­tems is car­bon. Car­bon, along with hyd­ro­gen, oxy­gen, nit­ro­gen, phosp­ho­rus, and sul­fur, belo­ngs to the bio­ge­nic ele­ments. Car­bon che­mis­try forms a sepa­ra­te dis­cip­li­ne – orga­nic che­mis­try (it’s not just about car­bon oxi­des). Car­bon cons­ti­tu­tes the lar­gest part of the dry mat­ter of fish, plants, and mic­ro­or­ga­nisms. Almost eve­ry­o­ne has encoun­te­red the con­cept of pho­to­synt­he­sis in life. Even this reac­ti­on, which allo­ws us humans to exist, revol­ves around car­bon. In the aqu­arium, car­bon occurs main­ly in the form of car­bon dioxi­de, car­bo­na­tes, bicar­bo­na­tes, and car­bo­nic acid. The ratio depends main­ly on pH. Car­bon is also found in the form of pro­te­ins in food, in wood whe­re gra­du­al decom­po­si­ti­on leads to the cle­a­va­ge of pro­te­ins into ami­no acids and sub­se­qu­en­tly to nit­ri­fi­ca­ti­on and denit­ri­fi­ca­ti­on, which lowers the pH – the envi­ron­ment beco­mes more aci­dic. Nit­ro­gen pla­ys the most impor­tant role in denit­ri­fi­ca­ti­on and nit­ri­fi­ca­ti­on. Nit­ri­fi­ca­ti­on occurs first in the aqu­arium. Ammo­nia is first oxi­di­zed to nit­ri­tes and nit­ra­tes by the acti­on of nit­ri­fy­ing bac­te­ria Nit­ro­so­mo­nas. As the pre­vi­ous sen­ten­ce sug­gests, this pro­cess is aero­bic (with access to air). Under ana­e­ro­bic con­di­ti­ons, the oppo­si­te (reduc­ti­ve) pro­cess occurs – denit­ri­fi­ca­ti­on. Com­pounds of nit­ro­gen are redu­ced to nit­ro­gen oxi­des – N2O, NO, or even to N2 at pH hig­her than 6 by the acti­on of Nit­ro­bac­ter bac­te­ria. Sin­ce the­se are gases, denit­ri­fi­ca­ti­on can remo­ve nit­ro­gen com­pounds from the water (aqu­arium). The­se pro­ces­ses are very impor­tant for aqu­aris­tics and are fun­da­men­tal­ly posi­ti­ve. The toxi­ci­ty of nit­ro­gen cyc­le pro­ducts dec­re­a­ses in this order: NH3NO2NO3. Some more sen­si­ti­ve spe­cies do not tole­ra­te hig­her levels of nit­ra­tes – for exam­ple, Ame­ri­can Apis­to­gram­mas. The toxi­ci­ty of ammo­nia is hig­her at hig­her pH. More ammo­nia is found in water with hig­her pH and temperature.

Nit­ro­gen comes from the bre­ak­do­wn of pro­te­ins pro­vi­ded by food. First, ami­no acids are for­med, later ammo­nia. Nit­ra­tes can be effec­ti­ve­ly eli­mi­na­ted by plants, rever­se osmo­sis in sour­ce water, or selec­ti­ve ion exchan­gers. Phosp­ha­tes (PO4) and hea­vy metals such as lead, zinc are also toxic. Some metals are desi­rab­le in tra­ce amounts but act as poisons in hig­her con­cen­tra­ti­ons. If the­re is an oxy­gen defi­cit during the decom­po­si­ti­on of mat­ter, the pro­ducts of rot­ting are met­ha­ne (CH4), ammo­nia, hyd­ro­gen sul­fi­de (H2S), lac­tic acid. Spe­cies not tole­ra­ting very soft water often suf­fer from flab­bi­ness. This is due to osmo­tic pre­ssu­re – salts are flus­hed out of the­ir bodies, and more pure water penet­ra­tes the­ir bodies than is tole­rab­le. Car­bon dioxi­de is a neces­sa­ry inor­ga­nic sub­stan­ce, but at high con­cen­tra­ti­ons, it acts as a nar­co­tic and suf­fo­ca­tes fish. Some­ti­mes the­se effects can be uti­li­zed. If, for exam­ple, we want to huma­ne­ly eut­ha­ni­ze fish, mine­ral water is suf­fi­cient – it should con­tain more than 5% dis­sol­ved CO2. The­re is a depen­den­ce bet­we­en car­bo­na­te hard­ness, pH, and car­bon dioxi­de. The con­tent of CO2 is inver­se­ly pro­por­ti­onal to pH and tem­pe­ra­tu­re and direct­ly pro­por­ti­onal to car­bo­na­te hardness.


Che­mie soll­te nicht gefürch­tet wer­den; sie hat ihre fes­ten Geset­ze, aber ohne zumin­dest etwas Wis­sen darüber ist es sehr sch­wer, beim erfolg­re­i­chen Fisch­hal­ten oder der Pflan­zen­zucht aus­zu­kom­men. Bio­lo­gis­che Pro­zes­se sind auch eng mit phy­si­ka­lis­chen Geset­zen ver­bun­den. In der Natur sind nur sehr weni­ge Sub­stan­zen in einem flüs­si­gen oder gas­för­mi­gen Zus­tand in einem sta­bi­len, neut­ra­len Zus­tand zu fin­den. Der über­wie­gen­de Teil der Sub­stan­zen ist in Ionen dis­so­zi­iert. Die Fähig­ke­it, sich an Sub­stan­zen und Ele­men­te zu bin­den, ist spe­zi­fisch und hängt von vie­len che­mis­chen und phy­si­ka­lis­chen Fak­to­ren ab. Was­ser selbst zeich­net sich durch Ioni­sie­rung aus – wie wir alle wis­sen, lei­tet es elek­tris­chen Strom. Fast jeder Aqu­aria­ner hat von pH gehört. Was besch­re­ibt der pH-​Wert? Die dif­fe­ren­tiel­le Kon­zen­tra­ti­on che­misch rei­ner Kom­po­nen­ten im Was­ser – die ein­zel­nen Kom­po­nen­ten”, die das Was­ser bil­den. Was­ser bie­tet Mög­lich­ke­i­ten für vie­le che­mis­che Reak­ti­onen. Gle­ich­ge­wicht­skons­tan­ten kön­nen die­se Reak­ti­onen besch­re­i­ben. Es ist nichts Abnor­ma­les, nichts Sch­wie­ri­ges zu vers­te­hen. Mit einer Ana­lo­gie ist es genau wie unter Men­schen; es gibt ein bes­timm­tes Gle­ich­ge­wicht zwis­chen uns, eine bes­timm­te Span­nung (Druck), die manch­mal auf die eine, manch­mal auf die ande­re Sei­te kippt. Und die Bedin­gun­gen, die die­sen Zus­tand bes­tim­men, umfas­sen selbst Kle­i­nig­ke­i­ten wie woher der Wind weht”. Den­ken wir an die Osmo­se, aber auch daran, was pas­siert, wenn wir Luft aus einem Rei­fen­ven­til ablas­sen – der Druck wird im Lau­fe der Zeit aus­geg­li­chen. Die che­mis­che Bin­dung ist eine fra­gi­le Sache, genau wie Bez­ie­hun­gen zwis­chen Men­schen. Unter uns gibt es Kata­ly­sa­to­ren, Enzy­me, wie sie in der Che­mie und Bio­lo­gie besch­rie­ben wer­den, die es ermög­li­chen, einen bes­timm­ten Pro­zess, eine bes­timm­te Reak­ti­on dur­ch­zu­füh­ren. Natür­lich gibt es auch Ver­zöge­rer – Inhibitoren.

Die Natur hat eine ein­he­it­li­che Grund­la­ge; Aris­to­te­les vers­teht sie als den Urs­prung, die Essenz und die Ent­wick­lung der Din­ge, und ich sehe das genau­so. Wenn wir uns geme­in­sam damit ause­i­nan­der­set­zen, haben wir eine größe­re Chan­ce, auch die Aqu­aris­tik zu vers­te­hen. Das Vers­tänd­nis der Zusam­men­hän­ge zwis­chen vers­chie­de­nen wis­sen­schaft­li­chen Dis­zip­li­nen wird durch den Beg­riff Kon­zi­lienz besch­rie­ben. Der grund­le­gen­de Baus­te­in leben­der Sys­te­me ist Koh­lens­toff. Koh­lens­toff gehört zusam­men mit Was­sers­toff, Sau­ers­toff, Sticks­toff, Phosp­hor und Sch­we­fel zu den bio­ge­nen Ele­men­ten. Die Koh­lens­toff­che­mie bil­det eine eigens­tän­di­ge Dis­zip­lin – die orga­nis­che Che­mie (es geht nicht nur um Koh­lens­tof­fo­xi­de). Koh­lens­toff macht den größten Teil der Troc­ken­mas­se von Fis­chen, Pflan­zen und Mik­ro­or­ga­nis­men aus. Fast jeder ist im Leben auf den Beg­riff Pho­to­synt­he­se ges­to­ßen. Auch die­se Reak­ti­on, die es uns Men­schen ermög­licht zu exis­tie­ren, dreht sich um Koh­lens­toff. Im Aqu­arium kommt Koh­lens­toff haupt­säch­lich in Form von Koh­len­di­oxid, Car­bo­na­ten, Bicar­bo­na­ten und Koh­len­sä­u­re vor. Das Ver­hält­nis hängt haupt­säch­lich vom pH-​Wert ab. Koh­lens­toff kommt auch in Form von Pro­te­i­nen in der Nahrung, im Holz vor, wo der all­mäh­li­che Zer­fall zur Spal­tung von Pro­te­i­nen in Ami­no­sä­u­ren und ansch­lie­ßend zur Nit­ri­fi­ka­ti­on und Denit­ri­fi­ka­ti­on führt, was den pH-​Wert senkt – die Umge­bung wird sau­rer. Sticks­toff spielt bei der Denit­ri­fi­ka­ti­on und Nit­ri­fi­ka­ti­on die wich­tigs­te Rol­le. Zuerst erfolgt in den Aqu­arien die Nit­ri­fi­ka­ti­on. Ammo­niak wird zunächst durch die Wir­kung von Nit­ri­fi­zie­rungs­bak­te­rien Nit­ro­so­mo­nas zu Nit­ri­ten und Nit­ra­ten oxi­diert. Wie der vor­he­ri­ge Satz nahe­legt, ist die­ser Pro­zess aerob (mit Zugang zu Luft). Unter ana­e­ro­ben Bedin­gun­gen tritt der umge­ke­hr­te (reduk­ti­ve) Pro­zess auf – die Denit­ri­fi­ka­ti­on. Sticks­toff­ver­bin­dun­gen wer­den zu Stic­ko­xi­den – N2O, NO oder sogar zu N2 bei einem pH-​Wert über 6 durch die Wir­kung von Nitrobacter-​Bakterien redu­ziert. Da es sich um Gase han­delt, kann die Denit­ri­fi­ka­ti­on Sticks­toff­ver­bin­dun­gen aus dem Was­ser (Aqu­arium) ent­fer­nen. Die­se Pro­zes­se sind für die Aqu­aris­tik sehr wich­tig und im Grun­de genom­men posi­tiv. Die Toxi­zi­tät der Pro­duk­te des Sticks­toffk­re­is­laufs nimmt in die­ser Rei­hen­fol­ge ab: NH3NO2NO3. Eini­ge emp­find­li­che­re Arten ver­tra­gen kei­ne höhe­ren Nit­rat­wer­te – zum Beis­piel ame­ri­ka­nis­che Apis­to­gram­mas. Die Toxi­zi­tät von Ammo­niak ist bei höhe­rem pH-​Wert höher. Mehr Ammo­niak wird in Was­ser mit höhe­rem pH-​Wert und Tem­pe­ra­tur gefunden.

Sticks­toff stammt aus dem Abbau von Pro­te­i­nen, die mit der Nahrung gelie­fert wer­den. Zuerst wer­den Ami­no­sä­u­ren gebil­det, spä­ter Ammo­niak. Nit­ra­te kön­nen effek­tiv von Pflan­zen, durch Umkeh­ros­mo­se im Aus­gang­swas­ser oder durch selek­ti­ve Ione­naus­taus­cher eli­mi­niert wer­den. Phosp­ha­te (PO4) und Sch­wer­me­tal­le wie Blei, Zink sind eben­falls gif­tig. Eini­ge Metal­le sind in Spu­ren­men­ge erwün­scht, wir­ken aber in höhe­ren Kon­zen­tra­ti­onen als Gif­te. Wenn es bei der Zer­set­zung von Mate­rie an Sau­ers­toff man­gelt, sind die Pro­duk­te der Fäul­nis Met­han (CH4), Ammo­niak, Was­sers­toff­sul­fid (H2S), Milch­sä­u­re. Arten, die kein sehr wei­ches Was­ser ver­tra­gen, lei­den oft unter Sch­laff­he­it. Dies ist auf den osmo­tis­chen Druck zurück­zu­füh­ren – Sal­ze wer­den aus ihren Kör­pern aus­ges­pült, und mehr rei­nes Was­ser dringt in ihre Kör­per ein, als tole­rier­bar ist. Koh­len­di­oxid ist eine not­wen­di­ge anor­ga­nis­che Sub­stanz, wir­kt aber in hohen Kon­zen­tra­ti­onen als Nar­ko­ti­kum und ers­tic­kt Fis­che. Manch­mal kön­nen die­se Effek­te genutzt wer­den. Wenn wir zum Beis­piel Fis­che auf huma­ne Wei­se töten wol­len, reicht Mine­ra­lwas­ser aus – es soll­te mehr als 5% gelös­tes CO2 ent­hal­ten. Es gibt eine Abhän­gig­ke­it zwis­chen Kar­bo­nat­här­te, pH-​Wert und Koh­len­di­oxid. Der Gehalt an CO2 ist indi­rekt pro­por­ti­onal zum pH-​Wert und zur Tem­pe­ra­tur und direkt pro­por­ti­onal zur Karbonathärte.

Use Facebook to Comment on this Post

Biológia, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Biológia rýb a rastlín

Hits: 22226

Mož­no ste sa už aj vy stret­li s tým, že neja­ký cho­va­teľ tvr­dil, že čosi je vo vzdu­chu. Sami na sebe vie­me, že poča­sie, roč­né obdo­bie, sve­tel­ný režim dňa a noci má aj na nás veľ­ký vplyv. Máme mož­nosť počuť, resp. vyslo­viť podob­né vety vte­dy, keď nám ryby kapú, keď sú bez zjav­nej prí­či­ny cho­ré, prí­pad­ne aké­si malát­ne. Súvi­sí to z bio­lo­gic­ký­mi pochod­mi, s bio­ryt­ma­mi, kto­ré v živo­te orga­niz­mu hra­jú dôle­ži­tú úlo­hu, a na kto­ré by sme nema­li zabú­dať. Ešte raz sa vrá­tim ana­lo­gic­ky ku ľuďom – len si pred­stav­te ako by ste sa sprá­va­li, keby ste nemoh­li spať, prí­pad­ne keby vás zavre­li na samot­ku. Jed­nou z vecí na kto­rú sa veľ­mi v pra­xi akva­ris­tu veľ­mi nemys­lí, ale kto­rá má vplyv aj na ryby je atmo­sfé­ric­ký tlak. Bio­ge­o­gra­fic­ké oblas­ti – hlav­né oblas­ti výsky­tu rýb a rastlín


Es ist mög­lich, dass Sie bere­its auf einen Züch­ter ges­to­ßen sind, der behaup­tet hat, dass etwas in der Luft liegt. Wir wis­sen aus eige­ner Erfah­rung, dass Wet­ter, Jah­res­ze­i­ten und der Licht­zyk­lus von Tag und Nacht auch einen gro­ßen Ein­fluss auf uns haben. Ähn­li­che Aus­sa­gen kön­nen wir hören oder machen, wenn unse­re Fis­che lai­chen, ohne offen­sicht­li­chen Grund krank sind oder sich merk­wür­dig ver­hal­ten. Dies hängt mit bio­lo­gis­chen Pro­zes­sen und Bio­r­hyth­men zusam­men, die im Leben eines Orga­nis­mus eine wich­ti­ge Rol­le spie­len und die wir nicht ver­nach­läs­si­gen soll­ten. Ich wer­de noch ein­mal ana­log zu Men­schen zurück­keh­ren – stel­len Sie sich vor, wie Sie sich ver­hal­ten wür­den, wenn Sie nicht sch­la­fen könn­ten oder wenn man Sie alle­i­ne eins­per­ren wür­de. Eines der Din­ge, an die ein Aqu­aria­ner im prak­tis­chen Sinn oft nicht denkt, die aber auch Ein­fluss auf die Fis­che hat, ist der atmo­sp­hä­ris­che Druck. Bio­ge­o­gra­fis­che Gebie­te – Haupt­verb­re­i­tungs­ge­bie­te von Fis­chen und Pflanzen.


  • Medzi naj­zná­mej­šie oblas­ti pat­rí neot­ro­pic­ká oblasť – Juž­ná Ame­ri­ka a Sever­ná Ame­ri­ka. V Juž­nej Ame­ri­ke je to naj­mä: Ori­no­co, Ama­zon, Rio Neg­ro – oblasť rast­li­ny Echi­no­do­rus. V Juž­nej Ame­ri­ke žije napr. ska­lá­re, ter­čov­ce – dis­ku­sy, cich­li­dy pávie (oce­lá­ty), Apis­to­gram­ma, čeľaď tet­ro­vi­té, gup­ky, Poeci­li­dae, kap­ro­zúb­ky, sum­če­ky Bro­chis Cory­do­ras. Nie­kto­ré sum­če­ky žijú čas­to aj v pomer­ne stu­de­ných vodách – 10°C a dosa­hu­jú úcty­hod­ných roz­me­rov – až 50 cm.
  • Sever­ná Ame­ri­ka. V Mexi­ku žijú pred­sta­vi­te­lia živo­ro­diek rodu Xip­hop­ho­rus – zná­me pla­tymečov­ky
  • Stred­ná Ame­ri­ka. Ak roz­lí­šim túto pomer­ne špe­ci­fic­kú oblasť, tak tu žijú veľ­mi zau­jí­ma­vé men­šie cich­li­dy a množ­stvo iných zau­jí­ma­vých druhov.
  • Afri­ka. Oblasť rast­lín Apo­no­ge­ton, Anu­bias: eti­óp­ska oblasť; Kon­go – Stred­ná Afri­ka; Niger; Zambe­zi; Tan­ga­ni­ka – vyso­ký obsah hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nu sod­né­ho; Mala­wi – výskyt mbu­na cich­líd – rýb via­žu­cich sa na skal­na­té pro­stre­die a uta­ka cich­líd – via­žu­cich sa na voľ­nú vodu; Vic­to­ria – veľa dru­ho­vo sku­pi­ny Hap­loc­hro­mi­nae. Jaze­ro Mala­wi. Domo­rod­ci jaze­ro nazý­va­jú Nja­sa. S tým­to pome­no­va­ní sa môže­me stret­núť aj v star­šej lite­ra­tú­re. Jaze­ro Mala­wi sa nachá­dza vo výcho­do­af­ric­kej prie­ko­po­vej pre­pad­li­ne, na mies­tach, kde sa tvo­rí budú­ci oce­án­sky chr­bát. Podob­ne ako jaze­ro Tan­ga­ni­ka vznik­lo už v dáv­nych dobách. Má pre­tiah­ly, úzky tvar, no cel­ko­vá plo­cha ho radí ku jed­ným z naj­väč­ších jazier na sve­te. Žijú v ňom pre­važ­ne cich­li­dy, v pre­važ­nej mie­re ende­mic­ké dru­hy (vysky­tu­jú­ce sa len tu). Zoop­lank­tón tvo­rí: Meso­cyc­lops leuc­kar­ti, Diap­ha­no­so­ma exci­sum, Bos­mi­na lon­gi­ros­tris, Diap­to­mus sp., atď. Jaze­ro Tan­ga­ni­ka. Jaze­ro pat­rí k naj­väč­ším na sve­te, ide o dru­hé naj­hl­b­šie jaze­ro po Baj­kal­skom jaze­re. Nachá­dza sa vo výcho­do­af­ric­kej prie­ko­po­vej pre­pad­li­ne – v rif­te. Prie­mer­ná tep­lo­ta počas roka dosa­hu­je 23°C. Žijú tu pre­važ­ne cich­li­dy, z veľ­kej mie­re ende­mic­ké, no okrem toho aj množ­stvo archaic­kých foriem rýb. Zoop­lank­tón tvo­rí: Cyc­lops, Diap­to­mus sim­plex, Lim­no­chi­da tan­ga­ni­ka atď. Jaze­ro Vic­to­ria. Obrov­ské jaze­ro, s veľ­kým množ­stvom cich­líd, ich počet však nie je taký domi­nant­ný ako v prí­pa­de Mala­wi a Tan­ga­ni­ka. Žije tu naj­mä sku­pi­na Hap­loc­hro­mi­nae. Zoop­lank­tón tvo­rí: Daph­nia spp., Cyc­lops sp., Chy­do­rus sp., Diap­to­mus sp., Lep­to­do­ra sp., Cari­di­na nilo­ti­ca, Kera­tel­la sp., Phi­lo­di­na spp., Lim­noc­ni­da vic­to­riae, Asp­lanch­na bright­wel­li atď.
  • Juho­vý­chod­ná Ázia. Rie­ky Mekong, Gan­ga – oblas­ti veľ­ké­ho množ­stva rast­lín ako napr. Vesi­cu­la­ria, Cryp­to­co­ry­ne, Mic­ro­so­rium, rýb: dánia, raz­bo­ry, mren­ky, labyrintky.
  • Euró­pa. Sta­rý kon­ti­nent nepos­ky­tu­je akva­ris­tom toľ­ko rados­ti. Snáď len v oblas­ti stu­de­no­vod­nej akva­ris­ti­ky. Na dru­hej stra­ne aj na Slo­ven­sku na via­ce­rých mies­tach exis­tu­jú tep­lé prú­dy, zväč­ša geoter­mál­ne­ho pôvo­du, kto­ré posky­tu­jú v užšom pries­to­re z hľa­dis­ka tep­lo­ty pre­ži­tie subt­ro­pic­kých a tro­pic­kých dru­hov. V spod­ných kaná­loch rie­ky Dunaj sa nachá­dza­jú gup­ky – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Dokon­ca tu doš­lo k tomu, že sa gene­tic­ká infor­má­cia sa pre­sa­di­la natoľ­ko, že sa tu vysky­tu­jú aj pôvod­né prí­rod­né for­my s pôvod­ným tva­rom tela a kres­bou. Totiž gup­ky sa sem dosta­li z rúk cho­va­te­ľov a cho­va­te­lia prí­rod­né for­my gupiek tak­mer necho­va­jú. Tie­to pôvod­ne sfar­be­né ryb­ky sú prak­tic­ky necho­va­teľ­né, dlho v akvá­riu nevy­dr­žia, zrej­me sú prí­liš divo­ké. Tep­lé prú­dy sa nachá­dza­jú na via­ce­rých mies­tach. Zná­my je prí­pad, že na Zele­nej vode pri Novom Mes­te nad Váhom sa vyskyt­li pira­ne. Bolo to v lete, ale kto­vie či si tu, ale­bo na inom mies­te nedo­ká­žu ony, ale­bo iný druh nájsť ces­tu k živo­tu aj cez zimu. Chcel by som varo­vať cho­va­te­ľov pred takou­to intro­duk­ci­ou nepô­vod­né­ho dru­hu, pre­to­že eko­sys­tém sa oby­čaj­ne nedo­ká­že pris­pô­so­biť bez ujmy, a je to neetic­ké voči prí­ro­de aj voči rybám. Nie­ke­dy je tep­lá voda von­ku udr­žia­va­ná člo­ve­kom, napr. v jazier­kach v kúpeľ­ných mes­tách. Tak je tomu aj v Pieš­ťa­noch. Jazier­ka sú napá­ja­né z ter­mál­ne­ho lie­či­vé­ho pra­me­ňa, kto­rý však obsa­hu­je veľ­ké množ­stvo solí. Pre­to v jazier­kach doká­žu žiť len nie­kto­ré dru­hy rýb: black­mol­ly, gup­ky, mečov­ky, kara­sy apod. Jazier­ka sú okráš­le­né lek­na­mi, vik­tó­ri­ou regi­ou, na bre­hoch bam­bu­som apod. Venu­je sa im ten­to článok.
  • More. Nemož­no však zabud­núť aj na mor­ské pro­stre­die: Paci­fik, Atlan­tik, Indic­ký oce­án, Bal­tik, Jad­ran, Kas­pic­ké more atď.

Zu den bekann­tes­ten Gebie­ten gehört die neot­ro­pis­che Regi­on – Süd- und Nor­da­me­ri­ka. In Süda­me­ri­ka sind beson­ders die Flüs­se Ori­no­co, Ama­zo­nas und Rio Neg­ro erwäh­nen­swert, in deren Umge­bung die Pflan­zen­gat­tung Echi­no­do­rus gede­iht. In Süda­me­ri­ka fin­det man zum Beis­piel Ska­la­re, Dis­kus­se (Ter­zi­nen), Pfau­e­nau­gen­bunt­bars­che (Oze­lots), Apis­to­gram­ma, Tetras, Gup­pys, Lebend­ge­bä­ren­de wie die Poeci­li­dae, Pan­zer­wel­se, Bro­chis und Cory­do­ras. Eini­ge Pan­zer­wel­se leben sogar in rela­tiv kal­tem Was­ser – bei 10°C – und erre­i­chen bee­in­druc­ken­de Größen von bis zu 50 cm.

Nor­da­me­ri­ka: In Mexi­ko leben Ver­tre­ter der lebend­ge­bä­ren­den Gat­tung Xip­hop­ho­rus – bekann­te Pla­tis und Schwertträger.

Mit­te­la­me­ri­ka: In die­ser spe­zi­fis­chen Regi­on leben sehr inte­res­san­te kle­i­ne­re Bunt­bars­che und vie­le ande­re fas­zi­nie­ren­de Arten.

Afri­ka: Gebie­te mit Pflan­zen wie Apo­no­ge­ton und Anu­bias sind Äthi­opien, der Kon­go in Zen­tra­laf­ri­ka, der Niger, der Sam­be­si und der Tan­gan­ji­ka mit einem hohen Gehalt an Natrium­hyd­ro­gen­car­bo­nat. Im Mala­wi­see gibt es Mbuna-​Buntbarsche, die sich an fel­si­ge Umge­bun­gen bin­den, und Utaka-​Buntbarsche, die sich im fre­ien Was­ser auf­hal­ten. Im Vik­to­ria­see fin­det man vie­le Arten der Haplochrominae-​Gruppe. Der Mala­wi­see, auch Nja­sa genannt, liegt in der ostaf­ri­ka­nis­chen Gra­benb­ru­ch­zo­ne, an Stel­len, wo sich zukünf­ti­ge oze­a­nis­che Rüc­ken bil­den. Ähn­lich wie der Tan­gan­ji­ka­see ents­tand er schon in fer­ner Ver­gan­gen­he­it. Er hat eine lang­ge­zo­ge­ne, sch­ma­le Form, aber die Gesamtf­lä­che macht ihn zu einem der größten Seen der Welt. Er beher­bergt haupt­säch­lich Bunt­bars­che, darun­ter vie­le ende­mis­che Arten (die nur hier vor­kom­men). Der Zoop­lank­ton bes­teht aus Meso­cyc­lops leuc­kar­ti, Diap­ha­no­so­ma exci­sum, Bos­mi­na lon­gi­ros­tris, Diap­to­mus sp. usw.

Tan­gan­ji­ka­see: Der See zählt zu den größten der Welt und ist nach dem Bai­kal­see der zwe­it­tiefs­te. Er liegt im Ostaf­ri­ka­nis­chen Gra­benb­ruch – im Rift. Die durch­schnitt­li­che Tem­pe­ra­tur bet­rägt 23°C. Hier leben haupt­säch­lich Bunt­bars­che, vie­le davon ende­misch, aber auch vie­le archais­che Fis­char­ten. Zoop­lank­ton umfasst Cyc­lops, Diap­to­mus sim­plex, Lim­no­chi­da tan­ga­ni­ka usw.

Victoria-​See: Ein rie­si­ger See mit einer Viel­zahl von Bunt­bars­chen, deren Anzahl jedoch nicht so domi­nant ist wie bei Mala­wi und Tan­gan­ji­ka. Hier lebt haupt­säch­lich die Grup­pe der Hap­loc­hro­mi­nae. Zoop­lank­ton umfasst Daph­nia spp., Cyc­lops sp., Chy­do­rus sp., Diap­to­mus sp., Lep­to­do­ra sp., Cari­di­na nilo­ti­ca, Kera­tel­la sp., Phi­lo­di­na spp., Lim­noc­ni­da vic­to­riae, Asp­lanch­na bright­wel­li usw.

Südos­ta­sien: Flüs­se wie der Mekong und der Gan­ges – Gebie­te mit vie­len Pflan­zen wie Vesi­cu­la­ria, Cryp­to­co­ry­ne, Mic­ro­so­rium, Fis­chen wie Dani­os, Ras­bo­ras, Bärb­lin­gen, Labyrinthen.

Euro­pa: Der alte Kon­ti­nent bie­tet den Aqu­aria­nern nicht so viel Fre­ude, außer im Bere­ich der Kalt­was­se­ra­qu­aris­tik. Ande­rer­se­its gibt es auch in der Slo­wa­kei an vers­chie­de­nen Orten war­me Strömun­gen, meist geot­her­mis­chen Urs­prungs, die in einem enge­ren Tem­pe­ra­tur­spek­trum das Über­le­ben subt­ro­pis­cher und tro­pis­cher Arten ermög­li­chen. In den unte­ren Kanä­len der Donau in der Slo­wa­kei leben Gup­pys – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Tat­säch­lich hat sich gene­tis­ches Mate­rial so weit durch­ge­setzt, dass hier sogar natür­li­che For­men mit ori­gi­na­ler Kör­per­form und Zeich­nung vor­kom­men. Gup­pys wur­den hier von Züch­tern ein­ge­fü­hrt, und natür­li­che For­men von Gup­pys wer­den kaum gezüch­tet. Die­se urs­prün­glich gefärb­ten Fis­che sind prak­tisch nicht zücht­bar und über­le­ben im Aqu­arium nicht lan­ge, wahrs­che­in­lich sind sie zu wild. War­me Strömun­gen gibt es an vers­chie­de­nen Orten. Es ist bekannt, dass am Grünen See bei Nové Mes­to nad Váhom Piran­has vor­ka­men. Das war im Som­mer, aber wer weiß, ob sie hier oder an einem ande­ren Ort einen Weg zum Über­le­ben auch im Win­ter fin­den kön­nen. Ich möch­te die Züch­ter vor solch einer Ein­füh­rung nicht hei­mis­cher Arten war­nen, da sich das Öko­sys­tem nor­ma­ler­we­i­se nicht ohne Scha­den anpas­sen kann, und es ist sowohl der Natur als auch den Fis­chen gege­nüber unet­hisch. Manch­mal wird war­mes Was­ser drau­ßen vom Men­schen auf­rech­ter­hal­ten, zum Beis­piel in Tei­chen in Kurorts­täd­ten. So ist es auch in Pieš­ťa­ny. Die Tei­che wer­den aus einem ther­mis­chen Hei­lqu­el­len ges­pe­ist, die jedoch eine gro­ße Men­ge an Sal­zen ent­hält. Daher kön­nen nur eini­ge Fis­char­ten in den Tei­chen über­le­ben: Black Mol­lys, Gup­pys, Sch­wertt­rä­ger, Karp­fen usw. Die Tei­che sind mit See­ro­sen, Vik­to­rien, am Ufer mit Bam­bus usw. ver­ziert. Die­sem The­ma wid­met sich die­ser Artikel.

Meer: Aber man darf auch die Mee­re­sum­ge­bung nicht ver­ges­sen: Pazi­fik, Atlan­tik, Indis­cher Oze­an, Ost­see, Adria, Kas­pis­ches Meer usw.


Cich­li­dy – Cich­li­dae Pred­sta­vu­jú asi 1600 dru­hov – sú naj­väč­šou čeľa­ďou rýb, a jed­nou z naj­väč­ších z orga­niz­mov vôbec. Cich­li­dy žijú na troch kon­ti­nen­toch: v Afri­ke – Pel­vi­cac­hro­mis, Ste­a­toc­ra­nus, Hap­loc­hro­mis, Pse­udot­rop­he­us, Trop­he­us v Juž­nej Ame­ri­ke – Cic­hla­so­ma, Astro­no­tus, Apis­to­gram­ma v Ázii – Etrop­lus. Mala­ws­ké cichlidy


Cich­li­den – Cich­li­dae stel­len etwa 1600 Arten dar – sie sind die größte Fisch­fa­mi­lie und eine der größten Orga­nis­men­grup­pen über­haupt. Cich­li­den leben auf drei Kon­ti­nen­ten: in Afri­ka – Pel­vi­cac­hro­mis, Ste­a­toc­ra­nus, Hap­loc­hro­mis, Pse­udot­rop­he­us, Trop­he­us in Süda­me­ri­ka – Cic­hla­so­ma, Astro­no­tus, Apis­to­gram­ma in Asien – Etrop­lus. Malawisee-Cichliden


  • Aulo­no­ca­ra: Aulo­no­ca­ra aqu­ilo­nium, audi­tor, baen­schi, bre­vi­ni­dus, bre­vi­ros­tris, cji­ten­di, cobué, ethe­lwyn­nae, eure­ka, ger­tru­dae, guent­he­ri, hans­ba­en­schi, hue­se­ri, chi­tan­de, chi­ten­di, iwan­da, jacobf­re­i­ber­gi, jalo, kan­de, kan­de­en­se, kor­ne­liae, kor­ne­liae, lupin­gu, mac­ro­chir, mai­so­ni, male­ri, mame­lea, mar­ma­la­de cat, may­lan­di, nyas­sae, ob, rostra­tum, sau­lo­si, ste­ve­ni, stu­artg­ran­ti, tre­ma­to­cep­ha­lum, tre­ma­toc­ra­nus, usi­sya, walteri
  • Buc­coc­hro­mis: Buc­coc­hro­mis atri­ta­e­nia­tus, hete­ro­ta­e­nia, lep­tu­rus, noto­ta­e­nia, ocu­la­tus, rho­ade­sii, spec­ta­bi­lis, trewavasae
  • Pse­udot­rop­he­us: Pse­udot­rop­he­us ater, auro­ra, bar­lo­wi, crab­ro, cyane­us, dema­so­ni, ele­gans, elon­ga­tus, fain­zil­be­ri, fla­vus, fus­co­ides, fus­cus, hajo­ma­y­lan­di, lanis­ti­co­la, living­sto­nii, lom­bar­doi, lon­gi­or, lucer­na, mac­ropht­hal­mus, mic­ros­to­ma, minu­tus, modes­tus, novem­fas­cia­tus, pur­pu­ra­tus, sau­lo­si, soco­lo­fi, trop­he­ops, tur­si­ops, wil­liam­si, zeb­ra
  • May­lan­dia: May­lan­dia auro­ra, bar­lo­wi, bene­tos, cal­lai­nos, crab­ro, cyne­us­mar­gi­na­tus, ele­gans, emmil­tos, est­he­rae, fain­zil­be­ri, gres­ha­kei, hajo­ma­y­lan­di, hete­ro­pic­ta, chry­so­mal­los, lanis­ti­co­la, living­sto­ni, lom­bar­doi, mben­ji, melab­ran­chi­on, pha­e­os, pur­sa, pyr­so­no­tus, thap­si­no­gen, xans­to­ma­chus, zebra
  • Mela­noc­hro­mis: Mela­noc­hro­mis aura­tus, bali­odig­ma, bene­tos, bre­vis, chi­po­kae, cyane­or­hab­dos, dia­lep­tos, elas­to­de­ma, hete­roc­hro­mis, inter­rup­tus, joan­john­so­nae, johan­nii, lab­ro­sus, lepi­dia­dap­tes, loriae, main­ga­no, mela­nop­te­rus, mel­li­tus, paral­le­lus, peri­le­ucos, per­spi­cax, robus­tus, simu­lans, ver­mi­vo­rus, xanthodigma
  • Uta­ka cich­li­dy: afric­ké cich­li­dy žijú­ce vo voľ­nej vode: Alti­cor­pus, Aris­toc­hro­mis, Aulo­no­ca­ra, Buc­coc­hro­mis, Cap­ric­hro­mis, Cham­psoc­hro­mis, Che­i­loc­hro­mis, Chi­lo­ti­la­pia, Chro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Copa­dic­hro­mis, Core­ma­to­dus, Cte­nop­ha­rynx, Cyr­to­ca­ra, Dimi­di­oc­hro­mis, Dip­lo­ta­xo­don, Doci­mo­dus, Eclec­toc­hro­mis, Exo­choc­hro­mis, Fos­so­roc­hro­mis, Hap­loc­hro­mis, Hemi­ta­e­ni­oc­hro­mis, Hemi­ti­la­pia, Leth­ri­nops, Lich­noc­hro­mis, Myloc­hro­mis, Nae­voc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nyas­sac­hro­mis, Otop­ha­rynx, Pal­li­doc­hro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Pla­tyh­nat­hoc­hro­mis, Pro­to­me­las, Pse­udo­hap­loc­hro­mis, Pse­udoc­re­ni­lab­rus, Rhamp­hoc­hro­mis, Scia­e­noc­hro­mis, Stig­ma­toc­hro­mis, Tae­ni­oleth­ri­nops, Tra­mi­ti­chor­mis, Tyrannochromis. 

Tan­ga­nic­ké cichlidy


Tanganyika-​Cichliden


  • Alto­lam­pro­lo­gus: Alto­lam­pro­lo­gus cal­vus, com­pres­si­ceps, fas­cia­tus, sumbu

Juho­ame­ric­ké cichlidy

Sůda­me­ri­ka­nis­che Buntbarsche


  • Aequ­idens: Aequ­idens awa­ni, bise­ria­tus, chi­man­ta­nus, coeru­le­opunc­ta­tus, dia­de­ma, dor­si­ger, duopunc­ta­tus, epae, gea­yi, ger­ci­liae, hoeh­nei, latif­rons, maro­nii, mau­e­sa­nus, metae, micha­e­li, pal­li­dus, palo­eme­uen­sis, pat­ric­ki, pla­gi­ozo­na­tus, por­ta­leg­ren­sis, pota­ro­en­sis, pul­cher, pulch­rus, rivu­la­tus, ron­do­ni, sapa­y­en­sis, tetramerus
  • Apis­to­gram­ma: Apis­to­gram­ma agas­si­zii, black, amo­enum, arua, bita­e­nia­ta, borel­lii, bre­vis, caca­tu­oides, cae­tei, comm­brae, cru­zi, dip­lo­ta­e­nia, eli­za­bet­hae, euno­tus, geis­le­ri, gep­hy­ra, gib­bi­ceps, gos­sei, hip­po­ly­tae, hoig­nei, hongs­loi, incons­pi­cua, ini­ri­dae, juru­en­sis, lin­kei, lue­lin­gi, maci­lien­sis, mac­mas­te­ri, mein­ke­ni, moae, nijs­se­ni, nor­ber­ti, ort­man­ni, pan­du­ri­ni, par­va, pau­ci­squ­amis, pay­ami­no­nis, per­so­na­ta, per­ten­se, piau­ien­sis, ple­uro­ta­e­nia, pulch­ra, rega­ni, res­ti­cu­lo­sa, rorai­mae, rupu­nu­ni, sta­ec­ki, ste­in­dach­ne­ri, tae­nia­tum, tri­fas­cia­ta, uau­pe­si, urte­a­gai, vie­ji­ta, vie­ji­ta red, vie­ji­ta snickers
  • Archo­cen­trus: Archo­cen­trus cen­trar­chus, cut­te­ri, nano­lu­te­us, nig­ro­fas­cia­tus, saji­ca, spilurus

Živo­rod­ky žijú v juž­nej čas­ti Sever­nej Ame­ri­ky, v Stred­nej a Juž­nej Ame­ri­ke a malá časť v Juho­vý­chod­nej Ázii. Čo sa týka vyme­dze­nia sku­pi­ny živo­rod­ky” tak nara­zí­me na prob­lém ume­lo vytvo­re­nej sku­pi­ny, kto­rá nemá jas­né taxo­no­mic­ké odô­vod­ne­nie. Je to skôr funkč­ná sku­pi­na, ale­bo fyzi­olo­gic­ká. Pred­sta­vu­jú šty­ri čeľa­de: Goode­i­dae, Anab­le­pi­dae, Poeci­li­i­dae (pat­ria­ce do radu Cyp­ri­no­don­ti­for­mes), Hemi­ramp­hi­dae (pat­ria­ce medzi Belo­ni­for­mes). Medzi tzv. živo­rod­ka­mi náj­de­me pomer­ne dosť dru­hov, kto­ré sa živo­ro­dos­ťou nevyz­na­ču­jú. Viac v samos­tat­nom člán­ku. Tet­ry sú vďač­né ryby naj­mä svo­jím spo­lo­čen­ským sprá­va­ním. Hor­šie je to už z ich roz­mno­žo­va­ním – pochá­dza­jú zväč­ša z Juž­nej Ame­ri­ky, z povo­dia Ama­zo­nu, kde sú pod­mien­ky pomer­ne homo­gén­ne a špe­ci­fic­ké. Mno­ho tetier žije v kys­lej vode, z níz­kou hla­di­nou váp­ni­ka a hor­čí­ka, ale často­krát z vyš­ším obsa­hom ostat­ných iónov. Pre úče­ly akva­ris­tu sa teda naj­mä pre roz­mno­žo­va­nie hodí voda v roz­sa­hu pH 66,8, nie je výnim­kou aj 4.55, cel­ko­vá tvrdo­sť maxi­mál­ne do 10 °dGH, uhli­či­ta­no­vá tvrdo­sť 05 °dKH, vodi­vosť 200450 µS. Ikry tetier sú zväč­ša náchyl­né na svet­lo. Vytie­ra­ciu nádrž a pre­dov­šet­kým ikry po tre­ní je vhod­né zatem­niť. Dvom dru­hom Para­che­i­ro­don inne­si Para­che­i­ro­don axel­ro­di sa venu­jem pod­rob­nej­šie. Tet­ry sa vyslo­ve­ne hodia do spo­lo­čen­ské­ho akvá­ria, kde sa ak ich je dosta­tok veľ­mi pek­ne pre­ja­ví ich hej­no­vi­té sprá­va­nie. Mys­lím, že nemu­sí to byť ani nad­še­nec pre ryby, ale kaž­dé­mu sa zapá­či keď pozo­ru­je ako sa naraz pohne 50 neóniek čer­ve­ných, ale­bo hoci tetier cit­ró­no­vých. Rod Asty­anax: Asty­anax abra­mis, abra­mo­ides, acant­ho­gas­ter, aene­us, albe­olus, albur­nus, alti­pa­ra­nae, angus­tif­rons, ante­ri­or, ante­ro­ides, arman­doi, asym­met­ri­cus, atra­to­en­sis, bima­cu­la­tus, bour­ge­ti, bre­vir­hi­nus, cor­do­vae, dagu­ae, eigen­man­ni­orum, esse­qu­iben­sis, fas­cia­tus, fes­tae, fili­fe­rus, giton, goy­acen­sis, gra­ci­li­or, guapo­ren­sis, guia­nen­sis, gym­no­ge­nys, inte­ger, jor­da­ni, keit­hi, ken­ne­dyi, kul­lan­de­ri, leopol­di, line­a­tus, lon­gi­or, mag­da­le­nae, mari­onae, maro­nien­sis, maxi­mus, megas­pi­lu­ra, metae, meunie­ri, mexi­ca­nus, mic­ro­le­pis, muc­ro­na­tus, mul­ti­dens, muta­tor, myer­si, nasu­tus, nica­ra­gu­en­sis, ocel­la­tus, ort­ho­dus, para­gu­ay­en­sis, para­na­hy­bae, pin­na­tus, poetzsch­kei, poly­le­pis, pota­ro­en­sis, rega­ni, ribe­i­rae, ruber­ri­mus, sal­tor, scab­ri­pin­nis, schu­bar­ti, scin­til­lans, sco­lo­gas­ter, stil­be, super­bus, sym­met­ri­cus, tae­nia­tus, trie­ryth­rop­te­rus, vali­dus, vene­zu­e­lae, zonatus. 


Lebend­ge­bä­ren­de Zahn­karp­fen, auch als živo­rod­ky” bekannt, leben im süd­li­chen Teil Nor­da­me­ri­kas, in Mittel- und Süda­me­ri­ka sowie in einem kle­i­nen Teil Südos­ta­siens. Die Grup­pe živo­rod­ky” stößt jedoch auf das Prob­lem einer künst­lich ges­chaf­fe­nen Grup­pie­rung, die kei­ne kla­re taxo­no­mis­che Beg­rün­dung hat. Es han­delt sich eher um eine funk­ti­ona­le oder phy­si­olo­gis­che Grup­pe. Sie umfasst vier Fami­lien: Goode­i­dae, Anab­le­pi­dae, Poeci­li­i­dae (gehört zur Ord­nung Cyp­ri­no­don­ti­for­mes) und Hemi­ramp­hi­dae (gehört zu den Belo­ni­for­mes). Unter den soge­nann­ten živo­rod­ky” gibt es vie­le Arten, die sich nicht durch Lebend­ge­burt aus­ze­ich­nen. Mehr dazu in einem sepa­ra­ten Artikel.

Tetras sind dank­ba­re Fis­che, beson­ders wegen ihres sozia­len Ver­hal­tens. Es wird jedoch sch­wie­ri­ger, wenn es um ihre Fortpf­lan­zung geht. Sie stam­men größten­te­ils aus Süda­me­ri­ka, aus dem Amazonas-​Einzugsgebiet, wo die Bedin­gun­gen ziem­lich homo­gen und spe­zi­fisch sind. Vie­le Tetras leben in sau­rem Was­ser mit nied­ri­gem Gehalt an Kal­zium und Mag­ne­sium, aber oft mit einem höhe­ren Gehalt an ande­ren Ionen. Für die Zucht ist daher Was­ser im Bere­ich von pH 66,8, gele­gen­tlich auch 4,55, Gesamt­här­te maxi­mal 10 °dGH, Kar­bo­nat­här­te 0 – 5 °dKH, Leit­fä­hig­ke­it 200 – 450 µS am bes­ten gee­ig­net. Tetra-​Eier sind in der Regel lich­temp­find­lich. Es ist rat­sam, das Laich­bec­ken und beson­ders die Eier nach dem Ablai­chen abzudecken.

Ich befas­se mich genau­er mit zwei Arten, Para­che­i­ro­don inne­si und Para­che­i­ro­don axel­ro­di. Tetras eig­nen sich beson­ders gut für Geme­in­schaft­sa­qu­arien, in denen ihr sch­war­mar­ti­ges Ver­hal­ten gut zur Gel­tung kommt. Ich den­ke, man muss kein Fisch­lieb­ha­ber sein, um es zu schät­zen, wenn man sieht, wie sich 50 Rote Neons oder Zit­ro­nen­te­tras gle­i­ch­ze­i­tig bewe­gen. Die Gat­tung Asty­anax umfasst Arten wie Asty­anax abra­mis, abramoides …


Kap­ro­zúb­ky – halan­čí­ky sú dru­hy Ame­ri­ky, Afri­ky, kto­ré žijú v peri­odic­kých vodách, naj­mä v Juž­nej Ame­ri­ke čas­to doslo­va v kalu­žiach, kto­ré sú v obdo­bí daž­ďov zalia­te vodou a v obdo­bí sucha vysy­cha­jú. Tie­to ryby sa teda čas­to doží­va­jú iba jedi­ný rok. Afric­ké dru­hy sú aj 2 až 4 roč­né. Typic­ké kap­ro­zúb­ky nakla­dú ikry, kto­ré jed­no­du­cho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárod­ku done­sie so sebou až opä­tov­ný dážď na začiat­ku obdo­bia daž­ďov. Simu­lá­cia toh­to pro­ce­su je aj zákla­dom úspe­chu pri ich roz­mno­žo­va­ní v zaja­tí, v našich nádr­žiach. Kap­ro­zúb­ky, v Čechách ozna­čo­va­né ako halan­čí­ky sú blíz­ke prí­buz­né živo­rod­kám. Nie­kto­ré zná­me rody: Aphy­o­se­mi­on, Cyno­le­bias, Epi­pla­tys. Aphy­o­se­mi­on: Aphy­o­se­mi­on ahli, …


Halb­schnäb­ler, auch als halan­čí­ky bekannt, sind Arten aus Ame­ri­ka und Afri­ka, die in peri­odis­chen Gewäs­sern leben, ins­be­son­de­re in Süda­me­ri­ka oft buchs­täb­lich in Pfüt­zen, die in der Regen­ze­it übersch­wemmt und in der Troc­ken­ze­it aus­get­rock­net sind. Die­se Fis­che leben daher oft nur ein Jahr. Afri­ka­nis­che Arten kön­nen auch 2 bis 4 Jah­re alt wer­den. Typis­che Halb­schnäb­ler legen Eier, die spä­ter ein­fach aus­trock­nen. Der Impuls für die Embry­o­ent­wick­lung erfolgt mit dem erne­uten Regen zu Beginn der Regen­ze­it. Die Simu­la­ti­on die­ses Pro­zes­ses ist auch die Grund­la­ge für erfolg­re­i­che Zucht in Gefan­gen­schaft, in unse­ren Aqu­arien. Halb­schnäb­ler, in Tsche­chien als halan­čí­ky bez­e­ich­net, sind enge Ver­wand­te der Lebend­ge­bä­ren­den Zahn­karp­fen. Eini­ge bekann­te Gat­tun­gen sind: Aphy­o­se­mi­on, Cyno­le­bias, Epi­pla­tys. Aphy­o­se­mi­on: Aphy­o­se­mi­on ahli …


Kap­ro­vi­té sú zväč­ša veľ­mi zve­da­vé ryby žijú naj­mä v juho­vý­chod­nej Ázii, v Indii, v Číne. Rody Bar­bus, Capo­tea, Pun­tius. Nie­kto­ré ako napr. Pun­tius sa doká­žu pris­pô­so­biť aj pomer­ne chlad­nej vode. Mre­ny Bar­bus: Bar­bus abla­bes, abo­inen­sis, acu­ti­ceps, aene­us, afro­ha­mil­to­ni, afro­ver­na­yi, alba­ni­cus, alber­ti, allu­au­di, alo­yi, altia­na­lis alti­dor­sa­lis, alva­re­zi, aman­po­ae, ama­to­li­cus, ambo­se­li, amp­hi­gram­ma, andre­wi, ane­ma, annec­tens, anniae, anop­lus, ansor­gii, aple­uro­gram­ma, apo­en­sis, ara­bi­cus, aram­bour­gi, arcis­lon­gae, argen­te­us, aspi­lus, aspius, ata­ko­ren­sis, atkin­so­ni, atro­ma­cu­la­tus, bagb­wen­sis, bar­bus, bar­nar­di, barot­se­en­sis, bate­sii, bau­do­ni, bawku­en­sis, bellc­ros­si, bif­re­na­tus, bigor­nei, bino­ta­tus, boboi, boca­gei, bour­da­riei, bra­chy­cep­ha­lus, bra­chy­gram­ma, braz­zai, bre­vi­ceps, bre­vi­dor­sa­lis, bre­vi­la­te­ra­lis, bre­vi­pin­nis, bre­vis­pi­nis, bri­char­di, byn­ni, cade­na­ti, cali­dus, cal­len­sis, cal­lip­te­rus, camp­ta­cant­hus, can­dens, cani­nus, canis, capen­sis, capi­to, car­do­zoi, carens, cas­tra­si­bu­tum, cate­na­rius, cau­do­sig­na­tus, cau­do­vit­ta­tus, cer­cops, chi­ca­pa­en­sis, chium­be­en­sis, chlo­ro­ta­e­nia, cho­lo­en­sis, cis­cau­ca­si­cus, cit­ri­nus, clau­di­nae, clau­se­ni, cod­ring­to­ni, col­lar­ti, comi­zo, com­pi­nei, con­dei, con­gi­cus, cyc­lo­le­pis, dar­te­vel­lei, degu­idei, deser­ti, dia­lo­nen­sis, diti­nen­sis, dor­so­li­ne­a­tus, ebur­ne­en­sis, elep­han­tis, ensis, eru­bes­cens, eryt­hro­zo­nus, eso­ci­nus, ethi­opi­cus, eubo­icus, eurys­to­mus, euta­e­nia, evan­si, eve­ret­ti, exu­la­tus, fas­ci­ola­tus, fasolt, fou­ten­sis, frits­chii, gana­nen­sis, ges­tet­ne­ri, girar­di, gokts­chai­cus, gra­e­cus, gra­ell­sii, gre­en­wo­odi, gru­ve­li, guil­di, guine­en­sis, guira­li, guira­onis, guliel­mi, gur­ne­yi, haa­si, haa­sia­nus, habe­re­ri, holo­ta­e­nia, hos­pes, hulo­ti, huls­ta­er­ti, hume­ra­lis, humi­lis, humph­ri, hyp­so­le­pis, ina­e­qu­alis, inno­cens, inter­me­dius, itu­rii, jack­so­ni, jae, jans­sen­si, johns­to­nii, jub­bi, kamo­lon­do­en­sis, kers­te­nii, kess­le­ri, kim­ber­le­y­en­sis, kis­sien­sis, kuilu­en­sis, lacer­ta, lago­en­sis, lama­ni, late­ris­tri­ga, lati­ceps, lau­zan­nei, leonen­sis, libe­rien­sis, line­a­tus, line­oma­cu­la­tus, litam­ba, lon­gi­ceps, lon­gi­fi­lis, love­rid­gii, luapu­lae, lucius, lufu­kien­sis, luikae, lujae, lukin­dae, luku­sien­sis, lulu­ae, mace­do­ni­cus, macha­doi, maci­nen­sis, mac­ro­ceps, mac­ro­le­pis, mac­rops, mac­ro­ta­e­nia, mag­da­le­nae, mala­cant­hus, mani­cen­sis, mare­qu­en­sis, mariae, mar­mo­ra­tus, mar­to­rel­li, matt­he­si, mat­to­zi, mawam­bi, mawam­bien­sis, mba­mi, medi­osqu­ama­tus, meri­di­ona­lis, mic­ro­bar­bis, mic­ro­cep­ha­lus, mic­ro­ne­ma, mic­ro­te­ro­le­pis, mimus, miole­pis, mira­bi­lis, moco­en­sis, moha­si­cus, mote­ben­sis, mul­ti­li­ne­a­tus, mun­go­en­sis, mur­sa, musum­bi, myer­si, nan­ning­si, nasus, nata­len­sis, neefi, neg­lec­tus, neuma­y­eri, nige­rien­sis, nig­ri­fi­lis, nig­ro­lu­te­us, nioko­lo­en­sis, nou­nen­sis, nyan­zae, oli­go­gram­mus, oli­go­le­pis, oli­va­ce­us, owe­nae, oxyr­hyn­chus, pagens­te­che­ri, pal­li­dus, palu­di­no­sus, papi­lio, parab­la­bes, para­jae, para­wal­dro­ni, pau­ci­squ­ama­tus, pel­leg­ri­ni, pelo­pon­ne­sius, pen­ta­zo­na, perin­ce, petch­kov­skyi, petit­je­a­ni, pier­rei, pin­nau­ra­tus, pla­tyr­hi­nus, ple­be­jus, ple­uro­gram­ma, ple­urop­ho­lis, pobe­gu­ini, poechii, poly­le­pis, pre­spen­sis, pri­ona­cant­hus, pro­ge­nys, pse­udog­nat­ho­don, pse­udo­top­pi­ni, puel­lus, pumi­lus, punc­ti­ta­e­nia­tus, pyg­ma­e­us, quad­ri­punc­ta­tus, radia­tus, raim­baul­ti, rei­nii, rhi­nop­ho­rus, roca­da­si, roha­ni, rosae, rous­sel­lei, rou­xi, roy­lii, ruasae, sach­si, sac­ra­tus, sales­sei, sal­mo, schou­te­de­ni, sch­wa­nen­fel­di, scla­te­ri, ser­ra, sexra­dia­tus, some­re­ni, somp­hong­si, spe­le­ops, stan­le­yi, stap­per­sii, stau­chi, ste­in­dach­ne­ri, stig­ma­se­mi­on, stig­ma­to­py­gus, subi­nen­sis, sub­li­mus, sub­li­ne­a­tus, syl­va­ti­cus, syn­tre­cha­le­pis, tae­ni­op­le­ura, tae­niu­rus, tai­ten­sis, tan­gan­den­sis, tau­ri­cus, tegu­li­fer, tetras­pi­lus, tetras­tig­ma, tet­ra­zo­na, tha­ma­la­ka­nen­sis, thy­si, tie­ko­roi, tit­te­ya, tomien­sis, ton­ga­en­sis, top­pi­ni, tra­chyp­te­rus, tra­orei, tre­uren­sis, tre­ve­ly­ani, tri­ma­cu­la­tus, tri­no­ta­tus, tris­pi­lo­ides, tris­pi­lo­mi­mus, tris­pi­lop­le­ura, tris­pi­los, tro­pi­do­le­pis, tybe­ri­nus, uni­ta­e­nia­tus, uros­tig­ma, uro­ta­e­nia, usam­ba­rae, van­de­rys­ti, vik­to­ria­nus, vivi­pa­rus, wal­ke­ri, well­ma­ni, wurt­zi, yeien­sis, yon­gei, zal­bien­sis, zan­zi­ba­ri­cus. Botia: Botia almor­hae, beau­for­ti, berd­mo­rei, bir­di, cau­di­punc­ta­ta, dario, dayi, eos, guili­nien­sis, helo­des, his­tri­oni­ca, hyme­nop­hy­sa, lecon­tei, loha­cha­ta, lon­gi­dor­sa­lis, lon­gi­ven­tra­lis, mac­ra­cant­hus, modes­ta, mor­le­ti, nig­ro­li­ne­a­ta, pulch­ra, ree­ve­sae, rever­sa, rostra­ta, sidt­hi­mun­ki, stria­ta, superciliaris.


Die Karp­fen­fis­che sind in der Regel sehr neugie­ri­ge Fis­che und leben haupt­säch­lich in Südos­ta­sien, Indien und Chi­na. Zu den Gat­tun­gen gehören Bar­bus, Capo­tea, Pun­tius. Eini­ge, wie zum Beis­piel Pun­tius, kön­nen sich auch an rela­tiv küh­les Was­ser anpas­sen. Karp­fen­fis­che der Gat­tung Barbus.


Laby­rint­ky mož­no ozna­čiť ako pokoj­né ryby. Dru­hy, kto­ré na dýcha­nie pou­ží­va­jú zvlášt­ny apa­rát – laby­rint. Žijú naj­mä v juho­vý­chod­nej Ázii, kde je vo vode obrov­ské množ­stvo mate­riá­lu – orga­nic­ké­ho mate­riá­lu, rast­lín pri­sad­nu­tých aj plá­va­jú­cich a v tro­pic­kej Afri­ke. Mož­no aj pre­to vznik­lo také pris­pô­so­be­nie, pre­to­že kys­lí­ka je v tých­to vodách pome­nej. Pat­ria sem aj popu­lár­ne bojov­ni­ce (Bet­ta), kto­rých sa vyzna­ču­jú zau­jí­ma­vý džen­tl­men­ský sprá­va­ním pri boji medzi sok­mi. Medzi nimi sú nie­kto­ré dru­hy papu­ľov­ce podob­ne ako je čas­té u cich­líd. Koli­za je druh, kto­rý rov­na­ko sta­via pri roz­mno­žo­va­ní peno­vé hniez­da, ale kto­ré­ho poter pat­rí medzi naj­men­ší na sve­te – pre jeho odcho­ve je dopo­ru­če­ná maxi­mál­na výš­ka hla­di­ny 10 cm. Nie­kto­ré zná­me rody: Tri­cho­gas­ter – gura­ma, Coli­sa, Bet­ta – bojov­ni­ca. Belo­n­tia: Belo­n­tia has­sel­ti, sig­na­ta, Bojov­ni­ce Bet­ta: Bet­ta aka­ren­sis, albi­mar­gi­na­ta, ana­ba­to­ides, balun­ga, bel­li­ca, bre­vi­obe­sus, bro­wno­rum, bur­di­ga­la, chan­no­ides, chi­ni, chlo­rop­ha­rynx, coc­ci­na, dimi­dia­ta, edit­hae, eni­sae, foers­chi, fus­ca, hip­po­si­de­ros, imbel­lis, livi­da, mac­ros­to­ma, mini­opin­na, ocel­la­ta, pato­ti, per­sep­ho­ne, pi, pic­ta, pin­gu­is, pri­ma, pug­nax, pulch­ra, rena­ta, rub­ra, ruti­lans, schal­le­ri, simo­rum, sim­plex, sma­rag­di­na, spi­lo­to­ge­na, splen­dens, stro­hi, tae­nia­ta, tomi, tus­sy­ae, uni­ma­cu­la­ta, wase­ri Pan­cier­ni­ky – Cal­lich­ty­i­dae sa roz­de­ľu­jú sa na dve pod­če­ľa­de: Cal­licht­hy­i­nae s rod­mi: Cal­licht­hys, Hop­los­ter­num, Mega­le­chis, Lept­hop­los­ter­num, Dia­ne­ma, kto­rá obsa­hu­je len hŕs­tku dru­hov a na obrov­skú sku­pi­nu Cory­do­ra­di­nae s rod­mi: Cory­do­ras, Bro­chis, Aspi­do­ras. Do prvej sku­pi­ny pat­ria pomer­ne veľ­ké dru­hy, kto­ré tvo­ria podob­ne ako laby­rint­ky peno­vé hniez­do. Pod­če­ľaď Cory­do­ra­di­nae ikry oby­čaj­ne lepí na sub­strát. Pan­cier­ni­ky sa čas­to mno­žia v pra­xi hro­mad­ne. Vypro­vo­ku­je ich výdat­ná stra­va (niten­ky, prí­pad­ne patent­ky), čas­to stu­de­ná voda, čerstvá voda, zni­žo­va­nie hla­di­ny vody.


Laby­rinth­fis­che kön­nen als fried­li­che Fis­che bet­rach­tet wer­den. Es han­delt sich um Arten, die zum Atmen ein spe­ziel­les Organ – das Laby­rinth – ver­wen­den. Sie leben haupt­säch­lich in Südos­ta­sien, wo es eine rie­si­ge Men­ge an Mate­rial in Form von orga­nis­chem Mate­rial gibt, darun­ter Pflan­zen, die am Boden wach­sen, sowie sch­wim­men­de Pflan­zen, und in tro­pis­chem Afri­ka. Mög­li­cher­we­i­se hat sich die­se Anpas­sung des­halb ent­wic­kelt, weil in die­sen Gewäs­sern weni­ger Sau­ers­toff vor­han­den ist. Dazu gehören auch die belieb­ten Kampf­fis­che (Bet­ta), die sich durch inte­res­san­tes Gentleman-​Verhalten wäh­rend Kämp­fen zwis­chen Riva­len aus­ze­ich­nen. Eini­ge von ihnen haben Merk­ma­le von Laby­rinth­fis­chen, ähn­lich wie es bei Bunt­bars­chen häu­fig der Fall ist. Der Coli­sa ist eine Art, die beim Lai­chen eben­falls ein Schaum­nest baut, aber deren Nach­wuchs zu den kle­ins­ten der Welt gehört – die maxi­ma­le Was­ser­spie­gel­höhe für die Auf­zucht bet­rägt emp­foh­le­ner­we­i­se 10 cm. Eini­ge bekann­te Gat­tun­gen sind Tri­cho­gas­ter – Gura­mis, Coli­sa, Bet­ta – Kampf­fis­che. Belo­n­tia: Belo­n­tia has­sel­ti, sig­na­ta, Kampf­fis­che Bet­ta: Bet­ta aka­ren­sis, albi­mar­gi­na­ta, ana­ba­to­ides, balun­ga, bel­li­ca, bre­vi­obe­sus, bro­wno­rum, bur­di­ga­la, chan­no­ides, chi­ni, chlo­rop­ha­rynx, coc­ci­na, dimi­dia­ta, edit­hae, eni­sae, foers­chi, fus­ca, hip­po­si­de­ros, imbel­lis, livi­da, mac­ros­to­ma, mini­opin­na, ocel­la­ta, pato­ti, per­sep­ho­ne, pi, pic­ta, pin­gu­is, pri­ma, pug­nax, pulch­ra, rena­ta, rub­ra, ruti­lans, schal­le­ri, simo­rum, sim­plex, sma­rag­di­na, spi­lo­to­ge­na, splen­dens, stro­hi, tae­nia­ta, tomi, tus­sy­ae, uni­ma­cu­la­ta, wase­ri Pan­zer­wel­se – Cal­lich­ty­i­dae wer­den in zwei Unter­fa­mi­lien unter­te­ilt: Cal­licht­hy­i­nae mit den Gat­tun­gen Cal­licht­hys, Hop­los­ter­num, Mega­le­chis, Lept­hop­los­ter­num, Dia­ne­ma, die nur eine Hand­voll Arten ent­hält, und die rie­si­ge Grup­pe Cory­do­ra­di­nae mit den Gat­tun­gen Cory­do­ras, Bro­chis, Aspi­do­ras. Die ers­te Grup­pe umfasst ziem­lich gro­ße Arten, die ähn­lich wie Laby­rinth­fis­che Schaum­nes­ter bau­en. Die Unter­fa­mi­lie Cory­do­ra­di­nae legt ihre Eier nor­ma­ler­we­i­se an den Sub­stra­ten. Pan­zer­wel­se ver­meh­ren sich oft in der Pra­xis in gro­ßen Grup­pen. Aus­ge­löst wird dies durch reich­hal­ti­ge Nahrung (Würm­chen, gele­gen­tlich Arte­mia), oft küh­les Was­ser, fris­ches Was­ser und das Absen­ken des Wasserspiegels.


Z iných druhov

  • Jese­te­ry: Aci­pen­ser: Aci­pen­ser bae­rii, bai­ca­len­sis, bre­vi­ros­trum, dab­ry­anus, ful­ves­cens, guel­dens­ta­ed­tii, medi­ros­tris, mika­doi, mul­tis­cu­ta­tus, nacca­rii, nudi­ven­tris, oxy­rin­chus deso­toi, oxy­rin­chus oxy­rin­chus, per­si­cus, rut­he­nus, sch­renc­kii, sinen­sis, stel­la­tus, stu­rio, transmontanus
  • Klau­ni: Amp­hip­ri­on: Amp­hip­ri­on akal­lo­pi­sos, akin­dy­nos, allar­di, bicinc­tus, cha­go­sen­sis, chry­so­gas­ter, chry­sop­te­rus, clar­kii, ephip­pium, fre­na­tus, fus­co­cau­da­tus, late­zo­na­tus, lati­fas­cia­tus, leucok­ra­nos, mccul­lo­chi, mela­no­pus, nig­ri­pes, ocel­la­ris, oma­nen­sis, per­cu­la, peri­de­rai­on, polym­nus, rub­ro­cinc­tus, san­da­ra­ci­nos, sebae, thiel­lei, tricinctus
  • Prí­sav­ní­ky. Ancis­trus: Ancis­trus alga, bau­den­sis, boden­ha­me­ri, boli­via­nus, bre­vi­fi­lis, bre­vi­pin­nis, bro­wn LDA 160, bufo­nius, cala­mi­ta, cau­ca­nus, cen­tro­le­pis, chag­re­si, cirr­ho­sus, cla­ro LDA 08, cle­men­ti­nae, cryp­topht­hal­mus, damas­ce­ni, doli­chop­te­rus, dubius, eri­na­ce­us, eus­tic­tus, for­mo­so, ful­vus, gala­ni, gym­nor­hyn­chus, hete­ror­hyn­chus, hop­lo­ge­nys, jel­skii, latif­rons, leucos­tic­tus, line­ola­tus, lit­hur­gi­cus, mac­ropht­hal­mus, macu­la­tus, mala­cops, mara­cas­se, mar­ti­ni, mat­tog­ros­sen­sis, mega­los­to­mus, melas, mon­ta­nus, mul­tis­pi­nis, nudi­ceps, occi­den­ta­lis, occ­loi, pira­re­ta, piri­for­mis, punc­ta­tus, ranun­cu­lus, roths­chil­di, spi­no­sus, stig­ma­ti­cus, tam­bo­en­sis, tau­na­yi, tec­ti­ros­tris, tem­minc­ki, tri­ra­dia­tus, variolus

Störe: Aci­pen­ser: Aci­pen­ser baerii …
Clo­wn­fis­che (Ane­mo­nen­fis­che): Amp­hip­ri­on: Amp­hip­ri­on akallopisos …
Saug­mau­lwel­se (Har­nisch­wel­se): Ancis­trus: Ancis­trus alga …


Per­haps you have alre­a­dy encoun­te­red a situ­ati­on whe­re a bre­e­der clai­med that somet­hing is in the air. We our­sel­ves know that weat­her, sea­sons, light con­di­ti­ons during the day and night have a sig­ni­fi­cant impact on us. Simi­lar sta­te­ments can be heard or expres­sed when our fish are spa­wning, are ine­x­pli­cab­ly sick, or not doing well. This is rela­ted to bio­lo­gi­cal pro­ces­ses, bio­r­hythms that play an impor­tant role in the life of orga­nisms, and should not be forgotten.

Let’s return ana­lo­gi­cal­ly to humans – just ima­gi­ne how you would beha­ve if you could­n’t sle­ep or if you were loc­ked up alo­ne. One thing that aqu­arium hob­by­ists often don’t think about, but which also affects fish, is atmo­sp­he­ric pressure.

Bio­ge­og­rap­hic regi­ons – main are­as of fish and plant distribution.

Among the most well-​known regi­ons is the neot­ro­pi­cal regi­on – South Ame­ri­ca and North Ame­ri­ca. In South Ame­ri­ca, this inc­lu­des the Ori­no­co, Ama­zon, Rio Neg­ro – the area of the Echi­no­do­rus plant. In South Ame­ri­ca, you can find angel­fish, dis­cus, cich­lids such as Apis­to­gram­ma and pea­cock cich­lids, tet­ra fami­ly, gup­pies, kil­li­fish, and Bro­chis and Cory­do­ras cat­fish. Some cat­fish often live in rela­ti­ve­ly cold waters – 10°C and reach impres­si­ve sizes – up to 50 cm.

North Ame­ri­ca: In Mexi­co, repre­sen­ta­ti­ves of the live­be­a­rer genus Xip­hop­ho­rus live – kno­wn as pla­ties and swordtails.

Cen­tral Ame­ri­ca: If we dis­tin­gu­ish this rela­ti­ve­ly spe­ci­fic regi­on, you can find very inte­res­ting smal­ler cich­lids and many other inte­res­ting spe­cies here.

Afri­ca: Regi­ons with plants like Apo­no­ge­ton, Anu­bias inc­lu­de the Ethi­opian regi­on; Con­go – Cen­tral Afri­ca; Niger; Zambe­zi; Tan­ga­ny­i­ka – high con­tent of sodium bicar­bo­na­te; Mala­wi – occur­ren­ce of mbu­na cich­lids – rock-​dwelling fish and uta­ka cich­lids – free-​swimming fish; Vic­to­ria – many spe­cies of the Hap­loc­hro­mi­nae group.

Lake Mala­wi: The lake is loca­ted in the East Afri­can Rift Val­ley, whe­re a futu­re oce­a­nic rid­ge is for­ming. It is one of the lar­gest lakes in the world. It is home to pre­do­mi­nan­tly cich­lids, many of which are ende­mic spe­cies (found only there).

Lake Tan­ga­ny­i­ka: It is one of the lar­gest lakes in the world and the second dee­pest after Lake Bai­kal. It is loca­ted in the East Afri­can Rift, and its ave­ra­ge tem­pe­ra­tu­re during the year is around 23°C. The lake is home to pre­do­mi­nan­tly cich­lids, inc­lu­ding many ende­mic spe­cies and archaic fish forms.

Lake Vic­to­ria: A huge lake with a lar­ge num­ber of cich­lids, main­ly belo­n­ging to the Hap­loc­hro­mi­nae group.

Sout­he­ast Asia: Rivers like the Mekong and Gan­ges are are­as with a lar­ge num­ber of plants such as Vesi­cu­la­ria, Cryp­to­co­ry­ne, Mic­ro­so­rium, and fish like dani­os, ras­bo­ras, loaches, and laby­rinth fish.

Euro­pe: The old con­ti­nent does not pro­vi­de as much joy for aqu­arium ent­hu­siasts, except in col­dwa­ter aqu­ariums. Howe­ver, in seve­ral pla­ces in Slo­va­kia, the­re are warm cur­rents, usu­al­ly of geot­her­mal ori­gin, which pro­vi­de a nar­ro­wer tem­pe­ra­tu­re ran­ge for the sur­vi­val of subt­ro­pi­cal and tro­pi­cal species.

Sea: Mari­ne envi­ron­ments such as the Paci­fic, Atlan­tic, Indian Oce­an, Bal­tic Sea, Adria­tic Sea, Cas­pian Sea, etc.

Cich­lids – Cich­li­dae: Repre­sent about 1600 spe­cies, making them the lar­gest fami­ly of fish and one of the lar­gest among all orga­nisms. Cich­lids live on three con­ti­nents: in Afri­ca – Pel­vi­cac­hro­mis, Ste­a­toc­ra­nus, Hap­loc­hro­mis, Pse­udot­rop­he­us, Trop­he­us in South Ame­ri­ca – Cic­hla­so­ma, Astro­no­tus, Apis­to­gram­ma in Asia – Etroplus.

Mala­wi Cichlids:

Aulo­no­ca­ra, Buc­coc­hro­mis, Pse­udot­rop­he­us, May­lan­dia, Mela­noc­hro­mis, Uta­ka cich­lids (Afri­ca­na cich­lids living in open water): Alti­cor­pus, Aris­toc­hro­mis, Aulo­no­ca­ra, Buc­coc­hro­mis, Cap­ric­hro­mis, Cham­psoc­hro­mis, Che­i­loc­hro­mis, Chi­lo­ti­la­pia, Chro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Copa­dic­hro­mis, Core­ma­to­dus, Cte­nop­ha­rynx, Cyr­to­ca­ra, Dimi­di­oc­hro­mis, Dip­lo­ta­xo­don, Doci­mo­dus, Eclec­toc­hro­mis, Exo­choc­hro­mis, Fos­so­roc­hro­mis, Hap­loc­hro­mis, Hemi­ta­e­ni­oc­hro­mis, Hemi­ti­la­pia, Leth­ri­nops, Lich­noc­hro­mis, Myloc­hro­mis, Nae­voc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nyas­sac­hro­mis, Otop­ha­rynx, Pal­li­doc­hro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Pla­tyh­nat­hoc­hro­mis, Pro­to­me­las, Pse­udo­hap­loc­hro­mis, Pse­udoc­re­ni­lab­rus, Pte­roc­hro­mis, Rhamp­hoc­hro­mis, Scia­e­noc­hro­mis, Tae­ni­oleth­ri­nops, Tae­ni­oc­hro­mis, Tra­mi­tic­hro­mis, Tre­ma­toc­ra­nus, Tyran­noc­hro­mis, Tyran­noc­hro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Pro­to­me­las, Pse­udo­hap­loc­hro­mis, Pse­udoc­re­ni­lab­rus, Pte­roc­hro­mis, Rhamp­hoc­hro­mis, Scia­e­noc­hro­mis, Tae­ni­oleth­ri­nops, Tae­ni­oc­hro­mis, Tra­mi­tic­hro­mis, Tre­ma­toc­ra­nus, Tyran­noc­hro­mis, Tyran­noc­hro­mis, Pse­udot­rop­he­us, Labi­doc­hro­mis, Iodot­rop­he­us, Nkhomo-​benga, Labe­ot­rop­he­us, Trop­he­ops, Labi­doc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Pse­udot­rop­he­us, Labi­doc­hro­mis, Iodot­rop­he­us, Nkhomo-​benga, Labe­ot­rop­he­us, Trop­he­ops, Labi­doc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Pse­udot­rop­he­us, Labi­doc­hro­mis, Iodot­rop­he­us, Nkhomo-​benga, Labe­ot­rop­he­us, Trop­he­ops, Labi­doc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Pse­udot­rop­he­us, Labi­doc­hro­mis, Iodot­rop­he­us, Nkhomo-​benga, Labe­ot­rop­he­us, Trop­he­ops, Labi­doc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Pse­udot­rop­he­us, Labi­doc­hro­mis, Iodot­rop­he­us, Nkhomo-​benga, Labe­ot­rop­he­us, Tropheops.

Tan­ga­ny­i­ka Cichlids:

As with Mala­wi, you can find a varie­ty of cich­lids here. The main dif­fe­ren­ce is that the rock-​dwelling cich­lids, mbu­na, are usu­al­ly smal­ler and have more spe­cies than in Lake Mala­wi. Howe­ver, you can also find lar­ger pre­da­tors here. Repre­sen­ta­ti­ves: Juli­doc­hro­mis, Neolam­pro­lo­gus, Cyp­ric­hro­mis, Para­cyp­ric­hro­mis, Lam­pricht­hys, Hap­loc­hro­mis, Cyp­ho­ti­la­pia, Pet­roc­hro­mis, Alto­lam­pro­lo­gus, Xeno­ti­la­pia, Enan­ti­opus, Opt­hal­mo­ti­la­pia, Eretmodus.

Ame­ri­can Cichlids:

The Ame­ri­can con­ti­nent offers a rich varie­ty of cich­lids. Apis­to­gram­ma, Cre­ni­cich­la, Gym­no­ge­op­ha­gus, Mik­ro­ge­op­ha­gus, Cic­hla­so­ma, Aequ­idens, Cle­ith­ra­ca­ra, Bio­to­do­ma, Lae­ta­ca­ra, Nan­na­ca­ra, Cre­ni­ca­ra, Iva­na­ca­ra, Retro­cu­lus, Dic­ros­sus, Meso­nau­ta, Aequ­idens, Cle­ith­ra­ca­ra, Bio­to­do­ma, Lae­ta­ca­ra, Nan­na­ca­ra, Cre­ni­ca­ra, Iva­na­ca­ra, Retro­cu­lus, Dic­ros­sus, Meso­nau­ta, Cre­ni­cich­la, Gym­no­ge­op­ha­gus, Mik­ro­ge­op­ha­gus, Cic­hla­so­ma, Aequ­idens, Cle­ith­ra­ca­ra, Bio­to­do­ma, Lae­ta­ca­ra, Nan­na­ca­ra, Cre­ni­ca­ra, Iva­na­ca­ra, Retro­cu­lus, Dic­ros­sus, Meso­nau­ta, Cre­ni­cich­la, Gym­no­ge­op­ha­gus, Mik­ro­ge­op­ha­gus, Cic­hla­so­ma, Aequ­idens, Cle­ith­ra­ca­ra, Bio­to­do­ma, Lae­ta­ca­ra, Nan­na­ca­ra, Cre­ni­ca­ra, Iva­na­ca­ra, Retro­cu­lus, Dic­ros­sus, Meso­nau­ta, Cre­ni­cich­la, Gym­no­ge­op­ha­gus, Mik­ro­ge­op­ha­gus, Cic­hla­so­ma, Aequ­idens, Cle­ith­ra­ca­ra, Bio­to­do­ma, Lae­ta­ca­ra, Nan­na­ca­ra, Cre­ni­ca­ra, Iva­na­ca­ra, Retro­cu­lus, Dic­ros­sus, Meso­nau­ta, Apis­to­gram­ma, Cre­ni­cich­la, Gym­no­ge­op­ha­gus, Mik­ro­ge­op­ha­gus, Cic­hla­so­ma, Aequ­idens, Cle­ith­ra­ca­ra, Bio­to­do­ma, Lae­ta­ca­ra, Nan­na­ca­ra, Cre­ni­ca­ra, Iva­na­ca­ra, Retro­cu­lus, Dic­ros­sus, Mesonauta.

Asian Cich­lids:

Etrop­lus, Etrop­lus sura­ten­sis (gre­en chro­mi­de) – repre­sents the only cich­lid spe­cies in India.

Indian cich­lid Etrop­lus macu­la­tus is an ende­mic spe­cies to India.

Kri­ben­sis cich­lid (Pel­vi­cac­hro­mis pul­cher): Found in the Niger Del­ta, Nige­ria, and Cameroon.

Dwarf cich­lids (Apis­to­gram­ma, Mik­ro­ge­op­ha­gus, Nan­na­ca­ra, Tae­nia­ca­ra): They are found in South Ame­ri­ca, pri­ma­ri­ly in the Ama­zon River basin.

The­re is an inc­re­dib­le diver­si­ty of fish spe­cies across the glo­be, each adap­ted to its spe­ci­fic envi­ron­ment. It’s essen­tial for aqu­arium hob­by­ists to unders­tand the natu­ral habi­tats of the fish they keep to pro­vi­de the best possib­le care and repli­ca­te tho­se con­di­ti­ons as clo­se­ly as possib­le in the aquarium.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Klubová činnosť

História akvaristiky

Hits: 5229

Je otáz­ne kedy mož­no dato­vať vznik akva­ris­ti­ky. Kaž­do­pád­ne deji­ny hovo­ria o cho­va­ní malých pek­ných rýb už zo sta­ro­ve­ké­ho Egyp­ta. Mini­mál­ne tisíc­roč­nú minu­losť má chov na ázij­skom kon­ti­nen­te v Číne, kde chov kara­sov má veľ­mi boha­tú tra­dí­ciu. Pred­me­ty, v kto­rých sa cho­va­li ryby a pes­to­va­li rast­li­ny boli úpl­ne iné ako ich pozná­me dnes. Aj u nás si nie­kto­rí pamä­ta­jú gup­ky v päť lit­ro­vých fľa­šiach od uho­riek. V 19. sto­ro­čí akvá­ri­um bolo vlast­ne atrak­ci­ou, zaria­di­li si ich bio­ló­go­via, leká­ri, vzde­la­ní ľudia na uni­ver­zi­tách, vo verej­ných záh­ra­dách. Medzi jed­ny z naj­star­ších klu­bov pat­ria tu v našom regi­ó­ne napr. Cype­rus, 1899. U nás je naj­star­ší prav­de­po­dob­ne klub v Ban­skej Bys­tri­ci. Dá sa pove­dať, že Euró­pa sa sta­la kolís­kou akva­ris­ti­ky a trú­fam si pove­dať, že je ňou dodnes. Už od spo­mí­na­né­ho 19. sto­ro­čia sa v nej zača­la akva­ris­ti­ka vzmá­hať. Je zau­jí­ma­vé, že aj naša kra­ji­na pat­rí medzi vyspe­lé štá­ty, kto­ré posky­tu­jú akva­ris­tov, kto­rí pat­ria medzi špič­ku. Nemec­ko, Poľ­sko, Čes­koSlo­ven­sko sú aj his­to­ric­ky aj v súčas­nos­ti špič­kou na poli cho­vu rýb a pes­to­va­nie rast­lín.


The ori­gin of aqu­arium kee­ping is a ques­ti­on open to deba­te. Nevert­he­less, his­to­ry tells us about the kee­ping of small, beau­ti­ful fish dating back to ancient Egypt. The prac­ti­ce has at least a millennium-​old his­to­ry on the Asian con­ti­nent in Chi­na, whe­re the cul­ti­va­ti­on of carp has a rich tra­di­ti­on. The con­tai­ners used for kee­ping fish and cul­ti­va­ting plants were com­ple­te­ly dif­fe­rent from what we know today. Some peop­le may recall gup­pies kept in five-​liter bott­les from pic­kles here. In the 19th cen­tu­ry, aqu­ariums were essen­tial­ly att­rac­ti­ons, set up by bio­lo­gists, doc­tors, and edu­ca­ted indi­vi­du­als at uni­ver­si­ties and pub­lic gar­dens. Among the oldest clubs in our regi­on is, for exam­ple, Cype­rus, estab­lis­hed in 1899. The oldest club in Slo­va­kia is pro­bab­ly in Ban­ská Bys­tri­ca. It can be said that Euro­pe beca­me the crad­le of aqu­arium kee­ping and, I dare say, still holds that posi­ti­on today. Sin­ce the men­ti­oned 19th cen­tu­ry, aqu­arium kee­ping began to flou­rish in Euro­pe. It is inte­res­ting to note that our coun­try is among the deve­lo­ped sta­tes that pro­vi­de aqu­arium ent­hu­siasts who are at the foref­ront. Ger­ma­ny, Poland, Cze­chia, and Slo­va­kia have his­to­ri­cal­ly and con­ti­nue to be at the foref­ront in the field of fish kee­ping and plant cultivation.


Es ist frag­lich, wann der Urs­prung der Aqu­aris­tik datiert wer­den kann. Den­noch berich­ten die Ges­chichts­bücher von der Hal­tung kle­i­ner, schöner Fis­che bere­its im alten Ägyp­ten. Die Pra­xis hat auf dem asia­tis­chen Kon­ti­nent in Chi­na, wo die Zucht von Karp­fen eine lan­ge Tra­di­ti­on hat, min­des­tens ein Jahr­tau­send alte Wur­zeln. Die Behält­nis­se, in denen Fis­che gehal­ten und Pflan­zen gezüch­tet wur­den, waren völ­lig anders als das, was wir heute ken­nen. Hier­zu­lan­de erin­nern sich eini­ge viel­le­icht an Gup­pys, die in Fünf-​Liter-​Flaschen von ein­ge­leg­ten Gur­ken gehal­ten wur­den. Im 19. Jahr­hun­dert waren Aqu­arien im Grun­de genom­men Att­rak­ti­onen, die von Bio­lo­gen, Ärz­ten und gebil­de­ten Per­so­nen an Uni­ver­si­tä­ten und in öffen­tli­chen Gär­ten ein­ge­rich­tet wur­den. Zu den ältes­ten Vere­i­nen in unse­rer Regi­on gehört zum Beis­piel Cype­rus, geg­rün­det 1899. Der ältes­te Vere­in in der Slo­wa­kei befin­det sich wahrs­che­in­lich in Ban­ská Bys­tri­ca. Man kann sagen, dass Euro­pa zur Wie­ge der Aqu­aris­tik wur­de und ich traue mich zu sagen, dass es dies bis heute ist. Seit dem genann­ten 19. Jahr­hun­dert begann die Aqu­aris­tik in Euro­pa auf­zub­lühen. Inte­res­sant ist, dass unser Land zu den ent­wic­kel­ten Sta­a­ten gehört, die Aqu­aria­ner an der Spit­ze haben. Deutsch­land, Polen, Tsche­chien und die Slo­wa­kei sind his­to­risch und gegen­wär­tig füh­rend auf dem Gebiet der Fisch­hal­tung und Pflanzenzucht.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Dno a dekorácia

Hits: 28510

Dno

Dno nádr­že tvo­rí štrk, prí­pad­ne pie­sokmik­ro­or­ga­niz­my. Štrk je ide­ál­ny o veľ­kos­ti zŕn 34 mm. Ak pou­ži­je­me pie­sok, tak by mal byť hru­bo­zrn­ný. Vo väč­ši­ne prí­pa­dov. Jem­no­zrn­ný pie­sok udu­sí pomer­ne rých­lo tlak vody a potom dochá­dza k nežia­du­ce­mu ana­e­rób­ne­mu roz­kla­du. Ako sub­strát je mož­né pou­žiť v nie­kto­rých prí­pa­doch aj pôdu, avšak v pôde je pomer­ne roz­vi­tá ché­mia, tak­že odpo­rú­čam postu­po­vať opatr­ne a rad­šej vo väč­ších obje­moch nádr­že. Urči­te však sa – pôda sa veľ­mi hodí pre pes­to­va­nie rast­lín. Zlož­ky dna posky­tu­jú život­ný pries­tor naj­mä pre bak­té­rie, kto­ré sa nám sta­ra­jú o cel­ko­vý meta­bo­liz­mus eko­sys­té­mu akvá­ria. Tam pre­bie­ha roz­kladsyn­té­za hmo­ty. Pre­to je dôle­ži­té, aby sme do dna zasa­ho­va­li len mini­mál­ne, v žiad­nom prí­pa­de sa nesmie dez­in­fi­ko­vať, pre­mý­vať vo vode kaž­dý týž­deň apod. Dno takis­to trpí lie­či­va­mi. Ak zakla­dá­me novú nádrž, pou­ži­me ak máme k dis­po­zí­cii, aspoň malé množ­stvo sta­ré­ho pies­ku, sta­ré­ho štr­ku. V dne pre­bie­ha mine­ra­li­zá­cia, roz­klad hmo­ty, nit­ri­fi­ká­cia, denit­ri­fi­ká­cia, odbú­ra­va­nie škod­li­vých látok, aku­mu­lá­cia látok, atď.. Od dna sa tre­ba v akva­ris­ti­ke doslo­va odrá­žať. Má aj mecha­nic­kú fun­kciu. Do dna sadí­me rastliny.

Deko­rá­cia

Deko­rá­ciu pova­žu­jem z hľa­dis­ka pri­ro­dze­nos­ti za veľ­mi pod­stat­nú. Ide aj o este­tic­ký aspekt, aj o bio­lo­gic­ký. Deko­rá­cia by mala zod­po­ve­dať náro­kom tej kto­rej taxo­no­mic­kej sku­pi­ne. Aj pre­to odpo­rú­čam cho­vať spo­lu dru­hy, kto­ré sú z rov­na­kej geo­gra­fic­kej oblas­ti. Potom máte šan­cu sa dopra­co­vať k väč­ším cho­va­teľ­ským úspe­chom. Tvo­ria ju napr. väč­šie ska­ly, dre­vo (kore­ne), samo­ras­ty ale aj rast­li­ny. Pre jed­not­li­vé dru­hy, oblas­ti je vhod­né pou­žiť iné hor­ni­nyneras­ty. Napr. pre ame­ric­ké cich­li­dy sú vhod­né brid­li­ce, pre afric­ké naopak skôr žula, tra­ver­tín, vápe­nec, tuf. Nie je vhod­né pou­žiť hor­ni­ny a neras­ty obsa­hu­jú­ce vyso­ký podiel kovov, napr. mag­ne­zit, ale­bo pyrit. Pre­to aby nám ska­ly nede­ter­mi­no­va­li zvy­šu­jú­cu sa tvrdo­sť, ak ten­to stav je pre nás nežia­du­ci, pou­ži­je­me tuf, ale­bo kre­mi­či­té hor­ni­ny, mate­riál neob­sa­hu­jú­ci váp­nik a hor­čík. Kame­ne sa dajú kúpiť, ale­bo kde­si naz­bie­rať – ak sa vám to poda­rí, sta­čí ich vydr­hnúť a dob­re umyť a sú pou­ži­teľ­né. V prí­pa­de pou­ži­tia vápen­ca voda bude vyka­zo­vať vyš­šiu tvrdo­sť ako voda výcho­dis­ko­vá. Hodí sa to, ak potre­bu­jem vodu tvr­d­šiu. napr. pre živo­rod­ky stred­nej Ame­ri­ky ak dis­po­nu­je­me vodou veľ­mi mäk­kou. Na to, aby sme zis­ti­li prí­tom­nosť váp­ni­ka, môže­me pou­žiť postup pou­ží­va­ný naj­mä v pedo­ló­gii, a to síce, že nale­je­me na hor­ni­nu, ale­bo nerast kyse­li­nu a posú­di­me či reak­cia syčí a ako sil­no. Môže­me pou­žiť napr. ocot, HCl, H2SO4, H3PO4. Po reak­cii dot­knu­tý kameň rad­šej zahoď­me, ale­bo aspoň poriad­ne umy­me pod tečú­cou vodou.

Dre­vo je takis­to vhod­ný mate­riál. Čas­to sa im v akva­ris­tic­kej pra­xi vra­ví kore­ne. Ak ho kúpi­te máte obcho­dom zaru­če­nú bez­peč­nosť. Ide väč­ši­nou o subt­ro­pic­ké dre­vo man­gro­vov – ťaž­ké dre­vo plné vody (príb­rež­ná vege­tá­cia), prí­pad­ne o afric­ké mopa­ni, opu­wa, flo­rex. Ak pou­ži­je­me dre­vo pri­ne­se­né z prí­ro­dy, malo by sa jed­nať o star­ší kus, naj­lep­šie dub, jel­ša. Náj­de­me ich naj­mä v níz­kych nad­mor­ských výš­kach, v luž­ných lesoch pri vod­ných tokoch. Vhod­né je pou­ži­tie aj sta­rej kôry. Pred apli­ká­ci­ou v nádr­ži sta­čí dre­vo umyť. Je mož­né aby dre­vo vyslo­ve­ne hni­lo, ale len pre nie­kto­ré dru­hy, a v dosta­toč­ne veľ­kom obje­me – napr. neón­ky. Také­to dre­vo nám bude tla­čiť pH sme­rom dole, naj­mä v prí­pa­de hni­tia, vylu­čo­vať humí­no­vé kyse­li­ny – pris­pie­vať ku tvor­be orga­nic­kých che­lá­tov, k zachy­tá­va­niu mine­rál­nych látok ako napr. žele­za. Rov­na­ko úcty­hod­ná je ich pod­po­ra pri tvor­be mik­rof­ló­ry dna, dekom­po­zí­cii hmo­ty. Humí­no­vé kyse­li­ny sú dôle­ži­tou súčas­ťou aj meta­bo­lic­kých pro­ce­sov v pôde v sucho­zem­ských pod­mien­kach. Toto dre­vo nám bude na 99% vodu far­biť do hne­da – je jed­no či ide o dre­vo zakú­pe­né v obcho­de ale­bo zado­vá­že­né inak. Pro­ce­dú­ry kážu­ce dre­vo variť, soliť, máčať vo vode, drhnúť pova­žu­jem za neadek­vát­ne, pre­to­že vyna­lo­že­né úsi­lie je pod­ľa mňa prí­liš veľ­ké. Je prav­da, že to pomô­že pro­ti far­be­niu (ale musí­te sa naozaj veľ­mi veľ­mi sna­žiť), ale ja som zás­tan­com jed­no­duch­šie­ho rie­še­nia – časom, zhru­ba po tri­štvr­te roku prie­mer­ne veľ­ký kus dre­va far­biť pre­sta­ne. Deko­rá­cia plní aj fun­kciu bio­tic­kú, nie­len este­tic­kú. Ska­ly a dre­vo tvo­rí úkry­ty – pries­tor pre dro­be­nie teri­tó­rií, čo je veľa­krát nevy­hnut­né. Má zjav­ný vplyv na sprá­va­nie sa našich milá­či­kov. Okrem toho môže pred­sta­vo­vať pek­nú súčasť náš­ho malé­ho ume­lé­ho eko­sys­té­mu zva­né­ho akvá­ri­um. Ako deko­rá­ciu chá­pem za urči­tých okol­nos­tí, resp. uhla pohľa­du, aj rast­li­ny, ich vzá­jom­né uspo­ria­da­nie. Naj­mä v prí­pa­de bio­to­po­vých akvá­rií napr. pre bojov­ni­ce, ale­bo koli­zy ide o názor­né prí­kla­dy. V tých­to nádr­žiach je vhod­né neus­tá­le udr­žia­vať množ­stvo mate­riá­lu z dre­va, šišiek, plá­va­jú­cich rast­lín, vod­ných rast­lín, rast­lín na hla­di­ne apod. Vte­dy rast­li­ny plnia aj fun­kciu úkrytov.

Poza­die môže byť takis­to veľ­mi význam­nou zlož­kou akvá­ria, aj keď sa bez neho zaobí­de. V naj­ľah­šom prí­pa­de ho môže tvo­riť tape­ta zakú­pe­ná v obcho­de, prí­pad­ne vytvo­re­ná nami. Pries­tor zadnej ste­ny môže­me rie­šiť aj zatre­tím na neja­kú tma­vú far­bu, čas­tá je mod­rá, hne­dá ale­bo čier­na. Troj­roz­mer­né – 3D poza­die je mož­né vytvo­riť z rôz­ne­ho mate­riá­lu. Sú dostup­né v obchod­nej sie­ti, ale mož­no si ich vyro­biť aj vlast­ný­mi ruka­mi. Vhod­ný mate­riál je napr. polys­ty­rén, na vylep­ta­nie sa pou­ží­va rie­did­lo. Ako lepid­lo naň sa hodí epo­xi­do­vá živi­ca, taká kto­rá neško­dí osa­den­stvu, neroz­púš­ťa sa vo vode. Lepí­me brid­li­cu, iné kame­ne, dre­vo, pod­ľa chu­ti. Lepid­lo sa posy­pá­va pies­kom, pre­to­že v prí­pa­de že bude na vidi­teľ­né, samot­né lepid­lo nevy­ze­rá veľ­mi dob­re bez tej­to prí­sa­dy. Vhod­ným základ­ným mate­riá­lom je aj poly­ure­tá­no­vá pena. Dbá­me na tom, aby zadná časť bola vhod­ne pri­le­pe­ná na zadnú ste­nu akvá­ria, aby sa ten­to pries­tor nestal život­ným pries­to­rom pre men­šie ryby, a aby sa zadná ste­na zby­toč­ne nazariasovala.

Tra­ver­tín – sopeč­ný vápe­nec je deko­rač­ná hor­ni­na, kto­rá má veľ­mi čle­ni­tý reli­éf. Nie­ke­dy sú na ňom rôz­ne jam­ky, die­ry – útva­ry sme­rom dnu, ale nie­ke­dy aj sme­rom von – vte­dy to vyze­rá ako­by boli na ňom neja­ké zrná. Sám mám tra­ver­tín pre­vŕ­ta­ný mies­ta­mi ako emen­tál. Mám ho pou­kla­da­ný tak, aby tvo­ril množ­stvo úkry­tov pre veľ­ké aj men­šie dru­hy. On zvy­šu­je vylu­čo­va­ním váp­ni­ka tvrdo­sť vody, spo­lu s čím tak­mer vždy ide aj zvy­šo­va­nie alka­li­ty – zása­di­tos­ti. Tra­ver­tín mám pou­ži­tý v akvá­riu s druh­mi z jaze­ra Tan­ga­ni­ka. Okrem toho mám aj spo­mí­na­né dre­vo, kedy­si som ho kom­po­no­val spo­lu s kameň­mi, dnes mám skôr časť kamen­nú a časť dre­ve­nú. Nie­ke­dy pou­ži­jem v jed­nej čas­ti men­šie kame­ne a deko­rá­ciu pris­pô­so­be­nú pre potre­by škôl­ky”. Pre Mala­wij­ské cich­li­dy pou­ží­vam tuf, čo je takis­to sopeč­ná – vul­ka­nic­ká hor­ni­na, avšak neob­sa­hu­je ani zďa­le­ka toľ­ko váp­ni­ka ako tra­ver­tín. Okrem toho má niž­šiu hus­to­tu, vzhľa­dom na svoj pôvod má amorf­ný cha­rak­ter – mate­riál, kto­rý vzni­kol veľ­mi náh­lym stu­hnu­tím žera­vej mag­my – pre­to sa vyzna­ču­je deko­rač­ným vzhľa­dom. Okrem toho občas pou­ži­jem jel­šo­vé šiš­ky a dubo­vé dre­vo a dubo­vú kôru. Pod­stat­nou a neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou sú aj rast­li­ny. Tu pla­tí, že dno narú­šam iba v nevy­hnut­ných prí­pa­doch. Ako poza­die v cich­li­do­vých nádr­žiach pou­ží­vam poza­die Slim Line od Back to Nature.


Bot­tom

The bot­tom of the tank is typi­cal­ly com­po­sed of gra­vel or sand along with mic­ro­or­ga­nisms. Gra­vel with grain sizes of 3 – 4 mm is ide­al, whi­le coarse-​grained sand is recom­men­ded to pre­vent ana­e­ro­bic decay. In some cases, soil can also be used as a sub­stra­te, espe­cial­ly for plant gro­wth. Dis­tur­bing the bot­tom should be kept to a mini­mum, as it ser­ves as a habi­tat for bac­te­ria invol­ved in the ove­rall meta­bo­lism of the aqu­arium eco­sys­tem. The bot­tom has a mecha­ni­cal func­ti­on as well, pro­vi­ding a pla­ce for planting.

Deco­ra­ti­on

Deco­ra­ti­ons play a sig­ni­fi­cant role in the aqu­arium, both aest­he­ti­cal­ly and bio­lo­gi­cal­ly. Dif­fe­rent types of rocks, wood (roots), and plants are used as deco­ra­ti­ons. The cho­ice of rocks and mine­rals depends on the geog­rap­hi­cal ori­gin of the fish spe­cies in the tank. Mate­rials con­tai­ning high levels of metals should be avo­ided. Wood, such as man­gro­ve roots or Afri­can mopa­ni, can be used, but care must be taken to ensu­re it does not nega­ti­ve­ly impact the water para­me­ters. Deco­ra­ti­ons also pro­vi­de hiding spa­ces, ter­ri­to­rial boun­da­ries, and influ­en­ce the beha­vi­or of the fish. Live plants are con­si­de­red deco­ra­ti­ons as well, con­tri­bu­ting to the ove­rall bio­tic and aest­he­tic aspects of the aquarium.

Whi­le not strict­ly neces­sa­ry, a backg­round can enhan­ce the appe­a­ran­ce of the aqu­arium. It can be as sim­ple as a store-​bought wall­pa­per or a pain­ted dark color. Three-​dimensional backg­rounds can be cre­a­ted using mate­rials like polys­ty­re­ne or poly­uret­ha­ne foam. Tra­ver­ti­ne, a vol­ca­nic limes­to­ne, is dis­cus­sed as a deco­ra­ti­ve rock, and its pla­ce­ment in the tank is desc­ri­bed. The aut­hor also uses Back to Natu­re­’s Slim Line backg­round in cich­lid tanks. This text pro­vi­des guidan­ce on the phy­si­cal com­po­nents of an aqu­arium, emp­ha­si­zing the­ir impor­tan­ce in cre­a­ting a natu­ral and func­ti­onal envi­ron­ment for the fish.


Boden

Der Boden des Aqu­ariums bes­teht in der Regel aus Kies oder Sand zusam­men mit Mik­ro­or­ga­nis­men. Kies mit Korn­größen von 3 – 4 mm ist ide­al, wäh­rend grob­kör­ni­ger Sand emp­foh­len wird, um ana­e­ro­ben Abbau zu ver­hin­dern. In eini­gen Fäl­len kann auch Erde als Sub­strat ver­wen­det wer­den, ins­be­son­de­re für das Pflan­zen­wachs­tum. Das Stören des Bodens soll­te auf ein Mini­mum redu­ziert wer­den, da er als Lebens­raum für Bak­te­rien dient, die am Gesamts­tof­fwech­sel des Aquarium-​Ökosystems bete­i­ligt sind. Der Boden hat auch eine mecha­nis­che Funk­ti­on, indem er einen Ort zum Pflan­zen bietet.

Deko­ra­ti­on

Deko­ra­ti­onen spie­len im Aqu­arium eine wich­ti­ge Rol­le, sowohl äst­he­tisch als auch bio­lo­gisch. Unters­chied­li­che Arten von Fel­sen, Holz (Wur­zeln) und Pflan­zen wer­den als Deko­ra­ti­on ver­wen­det. Die Auswahl von Fel­sen und Mine­ra­lien hängt vom geo­gra­fis­chen Urs­prung der Fis­char­ten im Tank ab. Mate­ria­lien mit hohen Metall­ge­hal­ten soll­ten ver­mie­den wer­den. Holz wie Man­gro­ven­wur­zeln oder afri­ka­nis­ches Mopa­ni kön­nen ver­wen­det wer­den, es muss jedoch darauf geach­tet wer­den, dass es die Was­ser­pa­ra­me­ter nicht nega­tiv bee­in­flusst. Deko­ra­ti­onen bie­ten auch Vers­teck­mög­lich­ke­i­ten, ter­ri­to­ria­le Gren­zen und bee­in­flus­sen das Ver­hal­ten der Fis­che. Leben­de Pflan­zen gel­ten eben­falls als Deko­ra­ti­on und tra­gen zu den bio­tis­chen und äst­he­tis­chen Aspek­ten des Aqu­ariums bei.

Obwohl nicht unbe­dingt not­wen­dig, kann ein Hin­ter­grund das Ers­che­i­nungs­bild des Aqu­ariums ver­bes­sern. Es kann so ein­fach wie eine im Laden gekauf­te Tape­te oder eine dunk­le Far­be sein. Dre­i­di­men­si­ona­le Hin­ter­grün­de kön­nen aus Mate­ria­lien wie Polys­ty­rol oder Poly­uret­han­schaum her­ges­tellt wer­den. Tra­ver­tin, ein vul­ka­nis­cher Kalks­te­in, wird als deko­ra­ti­ver Ste­in bes­pro­chen, und sei­ne Plat­zie­rung im Tank wird besch­rie­ben. Der Autor ver­wen­det auch den Hin­ter­grund Slim Line von Back to Natu­re in Cich­li­den­bec­ken. Die­ser Text gibt Anle­i­tun­gen zu den phy­sis­chen Kom­po­nen­ten eines Aqu­ariums und betont deren Bede­utung bei der Schaf­fung einer natür­li­chen und funk­ti­ona­len Umge­bung für die Fische.

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Botanické záhrady, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Rastliny

Fata Morgana – expozícia Botanickej záhrady

Hits: 7690

Fata Mor­ga­na je expo­zí­cia Bota­nic­kej záh­ra­dy hlav­né­ho mes­ta Pra­ha.

Bota­nic­ká záh­ra­da hlav­né­ho mes­ta Pra­ha bola zalo­že­ná v roku 1969. Je mies­tom pre pes­to­va­nie rast­lín, odpo­čin­ku, pou­če­nia, zába­vy a pote­še­nia. Ras­tie tu 15 000 dru­hov stro­mov a kve­tín (bota​nic​ka​.cz). K naj­výz­nam­nej­ším zbier­kam Bota­nic­kej záh­ra­dy pat­ria cibu­ľo­vi­ny, pre­dov­šet­kým zo Stre­do­mo­ria, Turec­ka a Číny. Význam­ná je zbier­ka stá­lo­ze­le­ných list­na­tých dre­vín. Oje­di­ne­lá je kolek­cia tama­ri­šiek a iných púšt­nych dre­vín Stred­nej Ázie a západ­nej Číny. Cen­né sú zbier­ky Nepent­ha­ce­ae, paliem a cyka­sov (Pavel Seker­ka).

Po roku 1984 bola zalo­že­ná zbier­ka bon­sa­jov. V roku 1997 vznik­la japon­ská záh­ra­da, vre­so­vis­ko, expo­zí­cia fló­ry Turec­ka a Stre­do­mo­ria a kolek­cia kosat­cov. Po roku 1996 sa zača­la pri­pra­vo­vať výstav­ba tro­pic­kých skle­ní­kov – Fata Mor­ga­na bola kolau­do­va­ná až v roku 2003. Od roku 2004 je zria­de­ná vini­ca. Expo­zí­cia výro­by vína bola vybu­do­va­ná v roku 2009. Od roku 2011 sa rozt­rieš­te­né plo­chy bota­nic­kej záh­ra­dy spo­ji­li v jeden 25 hek­tá­ro­vý celok. Súčas­ťou záh­ra­dy je tzv. Orna­men­tál­na záh­ra­da, Stráň – frag­men­ty pôvod­ných step­ných spo­lo­čens­tiev pre Tró­ju. Pivon­ko­va lúka a kolek­ci­ou mag­nó­lií. Stá­lo­ze­le­né dre­vi­ny a tie­ňo­mil­né trval­ky (haj­nič­ky) – rast­li­ny pod­ras­tu list­na­tých lesov Euró­py, Ázie a Ame­ri­ky. Seve­ro­ame­ric­ká polo­púšť – kak­tu­sy a suku­len­ty, trval­ky a ihlič­na­ny, pre­dov­šet­kým opun­cie a juky. Mok­raď a jaze­ro je časť, kde sa roz­mno­žu­jú žaby a ras­tú tu vod­né, bahen­né a mäsož­ra­vé rast­li­ny. Ďal­ší­mi expo­zí­cia­mi sú Les­né bio­to­py východ­nej Ázie a Les­né bio­to­py Sever­nej Ame­ri­ky (bota​nic​ka​.cz).


Fata Mor­ga­na is an exhi­bi­ti­on wit­hin the Bota­ni­cal Gar­den of the capi­tal city of Prague.

The Bota­ni­cal Gar­den of the capi­tal city of Pra­gue was estab­lis­hed in 1969. It ser­ves as a pla­ce for the cul­ti­va­ti­on of plants, rela­xa­ti­on, edu­ca­ti­on, enter­tain­ment, and enjo­y­ment. The­re are 15,000 spe­cies of tre­es and flo­wers gro­wing here (bota​nic​ka​.cz). Among the most sig­ni­fi­cant col­lec­ti­ons of the Bota­ni­cal Gar­den are bul­bous plants, espe­cial­ly from the Medi­ter­ra­ne­an, Tur­key, and Chi­na. The col­lec­ti­on of ever­gre­en deci­du­ous woody plants is notab­le. The­re is a uni­que col­lec­ti­on of tama­risks and other desert plants from Cen­tral Asia and wes­tern Chi­na. Valu­ab­le col­lec­ti­ons inc­lu­de Nepent­ha­ce­ae, palms, and cycads (Pavel Sekerka).

After 1984, a col­lec­ti­on of bon­sai tre­es was estab­lis­hed. In 1997, a Japa­ne­se gar­den, heat­hland, an exhi­bi­ti­on of the flo­ra of Tur­key and the Medi­ter­ra­ne­an, and a col­lec­ti­on of iri­ses were cre­a­ted. After 1996, the cons­truc­ti­on of tro­pi­cal gre­en­hou­ses began – Fata Mor­ga­na was not com­ple­ted until 2003. Sin­ce 2004, a vine­y­ard has been estab­lis­hed. The wine pro­duc­ti­on exhi­bi­ti­on was built in 2009. Sin­ce 2011, the scat­te­red are­as of the bota­ni­cal gar­den have been con­nec­ted into one 25-​hectare unit. Part of the gar­den is the so-​called Orna­men­tal Gar­den, Slo­pe – frag­ments of ori­gi­nal step­pe com­mu­ni­ties for Tro­ja, Peony Mea­dow, and a col­lec­ti­on of mag­no­lias. Ever­gre­en tre­es and shade-​loving peren­nials (wood­land plants) – under­gro­wth of deci­du­ous forests of Euro­pe, Asia, and Ame­ri­ca. North Ame­ri­can semi-​desert – cac­ti and suc­cu­lents, peren­nials, and coni­fers, espe­cial­ly opun­tias and yuc­cas. The marsh and lake are are­as whe­re frogs bre­ed, and water, marsh, and car­ni­vo­rous plants grow. Other exhi­bi­ti­ons inc­lu­de Forest Bio­to­pes of Eas­tern Asia and Forest Bio­to­pes of North Ame­ri­ca (bota​nic​ka​.cz).


Fata Mor­ga­na ist eine Auss­tel­lung im Bota­nis­chen Gar­ten der Haupts­tadt Prag.

Der Bota­nis­che Gar­ten der Haupts­tadt Prag wur­de 1969 geg­rün­det. Er dient als Ort für die Kul­ti­vie­rung von Pflan­zen, Erho­lung, Bil­dung, Unter­hal­tung und Fre­ude. Hier wach­sen 15.000 Arten von Bäu­men und Blu­men (bota​nic​ka​.cz). Zu den bede­utend­sten Samm­lun­gen des Bota­nis­chen Gar­tens gehören Zwie­belpf­lan­zen, ins­be­son­de­re aus dem Mit­tel­me­er­raum, der Tür­kei und Chi­na. Die Samm­lung immer­grüner Laub­holzpf­lan­zen ist bemer­ken­swert. Es gibt eine ein­zi­gar­ti­ge Samm­lung von Tama­ris­ken und ande­ren Wüs­tenpf­lan­zen aus Zen­tra­la­sien und West­chi­na. Wer­tvol­le Samm­lun­gen umfas­sen Nepent­ha­ce­ae, Pal­men und Zyka­den (Pavel Sekerka).

Nach 1984 wur­de eine Samm­lung von Bon­sai­bä­u­men ange­legt. 1997 ents­tan­den ein japa­nis­cher Gar­ten, Hei­def­lä­chen, eine Auss­tel­lung zur Flo­ra der Tür­kei und des Mit­tel­me­ers sowie eine Samm­lung von Sch­wert­li­lien. Nach 1996 begann der Bau tro­pis­cher Gewächs­hä­u­ser – Fata Mor­ga­na wur­de erst 2003 fer­tig­ges­tellt. Seit 2004 gibt es einen Wein­berg. Die Auss­tel­lung zur Wein­hers­tel­lung wur­de 2009 gebaut. Seit 2011 wur­den die vers­tre­uten Flä­chen des Bota­nis­chen Gar­tens zu einer 25 Hek­tar gro­ßen Ein­he­it ver­bun­den. Ein Teil des Gar­tens ist der soge­nann­te Orna­men­tal­gar­ten, der Hang – Frag­men­te von urs­prün­gli­chen Step­pen­ge­me­in­schaf­ten für Tro­ja, Pfing­st­wie­sen und eine Mag­no­lien­samm­lung. Immer­grüne Bäu­me und schat­ten­lie­ben­de Stau­den (Unter­wuchs von Laub­wäl­dern Euro­pas, Asiens und Ame­ri­kas). Nor­da­me­ri­ka­nis­che Halb­wüs­te – Kak­te­en und Suk­ku­len­ten, Stau­den und Nadel­bä­u­me, ins­be­son­de­re Fei­gen­kak­te­en und Yuc­cas. Das Sumpf­ge­biet und der See sind Bere­i­che, in denen Frös­che brüten und Was­serpf­lan­zen, Moorpf­lan­zen und fle­ischf­res­sen­de Pflan­zen wach­sen. Wei­te­re Auss­tel­lun­gen umfas­sen Wald­le­bens­rä­u­me Osta­siens und Wald­le­bens­rä­u­me Nor­da­me­ri­kas (bota​nic​ka​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post