2010, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina

Dechtice

Hits: 1485

Dechtice ležia na úpätí Malých Karpát (dechtice.sk), v nadmorskej výške 186 metrov nad morom. Na ploche 19.46 km2 žije 1853 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1258. Patrili panstvu Dobrá voda. Obyvatelia sa venovali roľníctvu, vinohradníctvu, drevorubačstvu a hrnčiarstvu. Od 16. storočia bol v obci habánsky dvor. Do 1. svetovej vojny sa tu vyrábali džbánky (dechtice.sk). Územím katastra preteká rieka Blava. V katastri obce sa nachádza výletné miesto, zrúcanina Katarínka (dechtice.sk). V obci sa nachádza Kostol Všetkých svätých, románska rotunda z roku 1172 (dechtice.sk), rímskokatolícky kostol svätej Kataríny Alexandrijskej z roku 1652 a kaplnka z roku 1743 zasvätená Panne Márii Karmelskej. Každoročne sa v Dechticiach konajú púte (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Kalymnos – Kantuni Beach

Hits: 2386

Autor článku: Oľga Magalová

Dovolenka na Kalymnose, 2. časť – Kantuni Beach

Ak by som pred objednávaním zájazdu vedela, že to je taký „veselý“ hotel, určite by sme si ho nevybrali. Písali, že je to miesto, kde sa vďaka rôznym programom, ktoré usporadúva hotel, určite nebudeme nudiť. Tak to je teda fakt, nudiť sa nedalo asi do druhej v noci, kedy tie ich „programy“ končili a hostia sa začali trúsiť späť. Prvý večer sme mali z toho mierny šok, našťastie sme mali klimatizáciu, o polnoci sme zabuchli dvere na balkón, zatiahli záves a ľahli do postele :). Potom sa zvyšok programu dal vydržať (bol pondelok, mali na programe „Happy Night“. Najprv grilovačka pri bazéne, potom grécka muzička, potom niekoľkokrát za večer eurovízny Rybak, makarena a spol., potom tanečky a vlastné spevy, nakoniec hádzanie krásavíc do bazéna s hlasnými uznanlivými výkrikmi keď vyliezali z bazéna ako miss mokré tričko. Mne to nedalo a vyliezla som si to na balkón predsa len pozrieť :). V utorok býval „akože“ iný program – živá kalymnoská hudba. V podstate sa ale menili iba názvy a programy sa podobali: živá kalymnoská hudba (kombinácia gréckej a tureckej, veľmi zaujímavá, páčila sa mi) s grilovačkou, potom medzinárodné hity – odrhovačky, spevy a tanečky, s výnimkou hádzania do bazéna, na to bola iba pondelková Happy Night. A každý piatok mali grécky večer, tam prišiel miestny súbor aj zatancovať a urobiť ohňovú šou. Boli to vysokí štíhli fešáci, dievčence sú tam trošku „pri tele“, ale tance boli pekné. (Betka, myslela som na Teba, keby si tam bola, určite by sme sa aj aktívne zúčastnili :). Ale s Julkou sme usúdili, že z našej „prezidentskej lóže“ to vidíme najlepšie zo všetkých. Mali sme balkón s výhľadom priamo na more a do areálu hotela, tak sme to videli vlastne lepšie, ako niektorí pri stolíkoch, ktorí si to museli zaplatiť.

Ešte jeden veľký šok sme zažili prvý deň: keď sme sa vyštafírovali do plaviek a vybrali sa na pláž. Bola hneď za múrikom – terasou nášho pool-baru. Keď sme pozreli dolu na more, neverila som vlastným očiam: rovno pod naším hotelom sa prevaľovali vlny vo farbách kalov z čističky odpadových vôd. Bol silný vietor, vlny veľké a búrlivé a k tomu tá farba! Myslela som, že na mieste zdochnem! Julka sa na mňa úplne spoľahla s výberom dovolenky a ja ju dovediem na takéto miesto… Zdeptané sme na to pozerali a potom sme sa kúpali v bazéne. Fakt nám to pekne pokazilo náladu. A čudovali sme sa všetkým, ako sa môžu tváriť tak spokojne a veselo pri takomto hroznom mori :). Netušili sme, že ako chaluhy prišli, tak o tri dni odídu samé od seba bez stopy preč a more bude priezračné a modré.

Kalymnosania strašne radi oslavujú, všetko a nahlas. Takže ostatné dni tam bývali večer rodinné alebo svadobné oslavy, prišiel catering, vyzdobili bazén a jeho okolie, všelijaké balóniky a lodičky v strede bazéna, mašle na zábradliach, … O desiatej sa začali schádzať hostia od malinkých detičiek v buginkách cez mládež po staré tetušky a zábava začala. A majú jeden ozaj „dobrý“ zvyk títo Kalymnosania – pri každej príležitosti hádžu dynamit. Zaspievajú happy birthday, potom sa potešíš že začína ohňostroj, ale to už letí svetlica s dobrou náložou nad more. Keď to buchlo, myslela som že nám balkón padne. Tak som sa zľakla, skoro mi cvrklo. Ale tie ich detičky, ani jedno nezaplakalo, tešili sa a tlieskali ručičkami až kým nebuchol ďalší. To sme si už s Julkou držali uši, poučené z prvej svetlice :). A zase sme skončili rovnako – sfúkli sviečky na balkóne, zabuchli dvere, zatiahli záves, pustili klímu a vliezli do postele. Jak staré choré ženy! 🙂

Našťastie sme mali hneď na druhý deň po príchode naplánovaný celodenný autobusový zájazd po ostrove, tak sme sa elegantne vyhli kúpaniu v tom našom „chaluhovom“ mori. V rámci tohto zájazdu sme mali aj kúpanie na pláži vo Vlyhadii, more tam bolo úplne pokojné, teplučké a čistučké. O tomto zájazde napíšem v ďalšej časti.

Inak sme boli potom s hotelom aj so všetkým veľmi spokojné. Po dvoch dňoch sme usúdili, že sa budeme baviť tak ako všetci ostatní a že nám to skrátka nevadí (inak by sme sa museli iba jedovať od rána do noci). Keď už je to taký priateľský domácky a veselý hotel, tak sa musíme prispôsobiť. Na štvrtý deň (chaluhy odchádzali) sme sa už veselo kúpali v tých „atlantických“ vlnách, naučili sme sa kade máme vliezať do mora, aby nás nezvalili a potom v tej hlbšej vode sa už dalo krásne rochniť v hojdavých veľkých vlnách. Bolo to super! A ten výhľad z vody na okolitú hornatú panorámu, to bolo niečo úžasné. Nakoniec sme mali obidve depku, že odtiaľ musíme odísť. To sa ešte nikde nestalo.

Zhrnutie o hoteli: kto chce mať na dovolenke božský kľud, nech ide do Achilionu v Amudi na Zakyntose. Tam sme boli vlani, super na super! Kto má doma veselé deti, nech ide sem, bude mať od nich svätý pokoj od rána až do noci, taký program si tie decká vedia spolu urobiť. Nech im dajú malé surfovacie dosky, na tých vlnách sa môžu hádzať a voziť celý deň, aj do bazéna to mohli nosiť. Napriek všetkým zákazom na tabuli, všetko sa tam mohlo. Tak ako aj fajčenie v Grécku – všetci a všade kľudne hulia, hlavne že EU je spokojná keď už majú ten zákon 🙂

Pripájam pár obrázkov nášho hotela aj zábery vody na pláži, aby každý videl, že tie chaluhy netreba brať až tak vážne, veď sa ony stratia, ako spievame my Slováci 🙂

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post