Patria - Skala

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

09/02/201607/03/2024 skala

Tematín je zrúcanina hradu na západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Táto národná kultúrna pamiatka je súčasťou Tematínskych vrchov, ktoré sú chráneným územím a od roku 2004 patria medzi územia Európskeho významu Natura 2000 (Regina Hulmanová). Hrad bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca na vápencovo-dolomitovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od Bezovca medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. S nadmorskou výškou 564 metrov patrí medzi najvyššie položené hrady Slovenska. Patrí do katastra obce Lúka (Wikipedia).

Vznikol pravdepodobne bezprostredne po mongolskom vpáde v roku 1242 na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov “temä”, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta “týn” (Wikipedia). V zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia ja zachytený názov Temetyn (webgarden.cz).

Prvý písomný doklad o ňom pochádza z roku 1270 (Dušan Jurčacko). Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh, spomínaný v listine z roku 1453 (Wikipedia). Bol vybudovaný ako kráľovský hrad, slúžiaci na doplnenie hraničných opevnení (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Spomínané hrady boli pomocou ohňových signálov a vlajok vizuálne dostupné (tematin.org).

V 13. storočí sa hradu násilne zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Začiatkom 17. storočia sa hrad dostal do rúk Stanislavovi Turzovi. Turzo sa postaral o zdokonalenie obrany predhradia. Prizval benátskeho zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho. V polovici 17. storočia sa stali spolumajiteľmi Tematína Berčéniovci. Zaujímavosťou je, že na hrade sa narodil v roku 1665 Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákocziho. Viaceré zariadenia z Tematínskeho hradu skončili v kaštieli v Brunovciach, vzhľadom na fakt, že Berčéniovci stavali už dlhšiu dobu tento kaštieľ. Počas povstaní Františka II. Rákocziho dal Mikuláš Berčéni hrad opraviť, dokonca zriadil na ňom stálu vojenskú posádku (tematin.org).

Hrad tvoril: horný hrad – nádvorie, gotická hranolová veža, gotická útočisková veža – bergfrit, vstupná brána, vrcholnogotický palác, renesančný palác, juhozápadný rondel, juhovýchodný bastión, kaplnka, hospodárske budovy, prvé predbránie, východná bašta, tretia brána, severné predhradie, severovýchodná a západná bašta, druhá brána s priekopou, predsunuté opevnenie, druhé predhradie (Zdroj: Informačná tabuľa). Vojsko Mikuláša Berčéniho 22.1.1710 utrpelo v protihabsburgských vojnových ťaženiach porážku. On sám sa ukryl na hrade, odkiaľ sa mu podarilo uniknúť, ale cisárske vojská Tematín krátko na to zničili. Odvtedy hrad chátra (tematin.org).

O záchranu Tematínu sa snažia dve občianske združenia: Občianske združenie “Hrad Tematín” a Združenie na záchranu hradu Tematín. Pri prácach používajú ako stavebný materiál vypadané kamene a do malty sa nepridáva cement, ale len vápno. Klasický betón by pil vodu, rozpínal sa a tlačil na pôvodné kamene (Zdroj: Piešťanský týždeň). V minulosti sa hrad čistil len od náletovej zelene, k samotnej sanácií murív vo väčšom rozmere nedošlo. Združenie OZ Hrad Tematín používa ako materiál prechodnú fázu medzi vápencom a dolomitom, ktorý väčšinou pochádza z miestnych zdrojov. Zrúcanina trpí statickými poruchami kavernóznym vypadaním muriva, ale aj líniovými poruchami – trhlinami. K tomuto stavu prispeli aj návštevníci hradu, keď skúšali svoje lezecké schopnosti, alebo zhadzovali uvoľnené murivo, čo sa niektorým aj stalo osudným. Geologické podložie hradu je narúšané aj krasovými javmi. Pred murovaním prebieha proces historicko – architektonického výskumu a schvaľovanie postupu na pamiatkovom úrade (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

Prírodná rezervácia Tematínske kopce bola vyhlásená v roku 1976. Zaraďuje sa medzi štyri najzaujímavejšie oblasti tohto typu v Európe. Rozprestiera sa od nivy rieky Váh až po zrúcaniny hradu Tematín (obecluka.sk), na ploche 2471 hektárov. Na tejto pozoruhodnej geobotanickej oblasti na južných svahov Považského Inovca s vápencovo – dolomitovým podložím sa dobre darí západokarpatskej vegetácii. Prevažuje teplomilná flóra a fauna. Už od skorých jarných dní sa v svetlých bučinách rastú kobercovito snežienky, neskôr chochlačky. Na skalách chlpaté poniklece veľkokveté a prostredné. Veľmi rozšíreným je aj hlaváčik jarný, ktorý tu nazývali čiernym korením a jeho čerstvý koreň sa používal na liečenie domácich zvierat, najmä ošípaných a oviec (obecluka.sk).

Na formovaní xerotermných spoločenstiev Tematínskych vrchov sa okrem pôdnoklimatických pomerov výrazne podieľa aj orientácia svahov – najextrémnejšie biotopy sa vyvinuli na južných svahoch tvorených drobivým dolomitom. Z historického hľadiska sa na procese aridizácie a expanzii teplo a suchomilných spoločenstiev významne podieľal človek – podstatná časť lesov tu bola odstránená v období tureckých vojen. Vo vyšších polohách a na severne orientovaných svahoch sa tu zachovali aj pôvodné horské karpatské spoločenstvá – napr. dubovo-hrabové lesy karpatské s ostrovčekmi dubovo-cerových lesov a dubových xerotermofilných lesov. Vo vyšších polohách bukové lesy vápnomilné a podhorské bukové lesy, na malých plochách – skalnatých hrebeňoch sa vyvinuli sutinové lipovo-javorové lesy (sopsr.sk). Rastie tu napr. Onosma visianii, Dianthus praecox subsp. lumnitzerii, Adonis vernalis, Dictamnus albus, Verbascum phoeniceum, Lunaria rediviva. Z orchidejí napr. Anacamptis pyramidalis, Limodorum abortivum. Jedinú izolovanú lokalitu v rámci Slovenska tu má ostrica alpínska – Carex haleriana.

Tematín je dominantou prírodnej rezervácie Tematínske kopce, ktorá je jedinečná prelínaním karpatskej a panónskej flóry. Rastie tu na južných svahoch dub plstnatý Quercus pubescens, endemická jarabina Dominova Sorbus dominii, jaseň mannový Fraxinus ornus, introdukovaná borovica čierna Pinus nigra. Na severných svahoch prevláda buk Fagus sylvatica a hrab Carpinus betulus. Suchú a teplomilnú flóru zastupuje poniklec veľkokvetý Pulsatila grandis, chudôbka Draba lasiocarpa, rod kavyľ Stipa, zvonček sibírsky Campanula sibirica, lykovec voňavý Daphne cneourum, viaceré orchidei ako Orichis pallens, Dactylorhiza majalis, D. sambucina. Endemitom je nevädzník bádenský var. tematínsky Colymbada badensis var. tematinensis. Zo živočíchov tu žijú dva zriedkavé fúzače, fúzač alpský Rosalia alpina, a fúzač dubový Plagionotus arcuatus. Z iných je to napr. svižník Cicindela campestris, bystruška Carabus coriaceus, jašterica zelená Lacerta viridis, orol kráľovský Aquila heliaca (piestany.sk). Dva kriticky ohrozené druhy slimákov Vertigo moulinsiana a Trichina filicina. Vzácna je sága stepná – Saga pedo a cikády Tibicen plebejus a Cicada orni. Žije tu roháč veľký – Lucanus cervus, slovenský endemit Brachysomus slovacicus, užovka stromová – Zamenis longissimus, Coronella austriaca, výr skalný Bubo bubo, lelek lesný Caprimulgus europaeus, Dendrocopos leucotos, Ficedula parva, jazvec lesný Meles meles, obojživelníky Bombina variegata, Bufo viridis, Rana dalmatina, netopiere Rhinolophus hipposideros, Barbastella barbastellus, Pipistrellus pipistrellus, Myotis mystacinus, Nyctalus noctula, Myotis myotis, Eptesicus serotinus.

V Tematínskych vrchoch a v priľahlej nive Váhu bolo zistených okolo dvoch tisíc druhov motýľov – najviac na Slovensku. Vidlochvosty, perlovce, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, Hyloicus pinastri, Libelloides macaronius, Polyommatus slovacus – modráčik slovenský, Euplagia quadripunctaria.

Odkazy:

Videozáznamy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Poľsko, TOP, Zahraničie

Poľsko

24/11/201507/03/2024 skala

V Poľsku žije na 312 679 km² takmer 39 miliónov obyvateľov. Rzeczpospolita Polska je 9‑tym najväčším európskym štátom. Je rozdelený na 16 vojvodstiev. Pomenovanie Poľsko sa odvodzuje od názvu kmeňa Poľania, ktorý žil v časti Poľska. Slovo Polanie sa dá preložiť ako obývajúci otvorené polia (Wikipedia).

Takmer celé územie Poľska je nížinného charakteru, priemerná nadmorská výška je 173 metrov nad morom. Hory sú len na juhu – Sudety a Karpaty (aj Vysoké Tatry). Najvyšší bod Poľska sú Rysy, 2 499 metrov nad morom. Na severe Poľska je pobrežie Baltského mora. V Poľsku je 9 300 jazier, zachovalo sa tu viacero pralesov, napr. Bialovežský prales, poľsky Pusza Bialowieska. V Bialovežskom pralese, ako jedinom v Európe, žijú vo voľnej prírode zubry európske. V Poľsku prevláda stredoeurópska lesná vegetácia na severe a v horských oblastiach a stepná vegetácia na východe krajiny. Lesy pokrývajú asi 30 % územia. Štetínsky záliv je oblasť ochrany vtáctva, močiarne oblasti v Podlasii, Mazursku, Warmii a Pomoransku sú chránené. Nachádza sa tu 23 národných parkov (Wikipedia).

Poľsko má zázemie pre turizmus vybudované na vysokej úrovni. Má 16 oblastí UNESCO. Najnavštevovanejšie mestá sú Varšava, Lublin, Krakov, Wieliczka, Bochnia, Wadowice, Osvienčím, Zakopane, Čenstochová, Vroclav, Poznaň, Hniezdno, Štetín, Gdansk. Prírodné oblasti: Tatry, Podhalie, Gorce, Beskydy, Svätokrížske hory, Krkonoše, Bialovežský národný park, Biebrzanský národný park, jazero Sniardwy, Štetínsky záliv, pobrežie Baltského mora (Wikipedia).

Známi poľskí hudobní skladatelia: Fryderyk Chopin, Zbigniew Preisner, Wojciech Kilar. Preslávená je poľská filmová tvorba, režiséri: Andrzej Wajda, Krzysztof Kieślowski, Krzysztof Zanussi (Wikipedia). Známi sú aj poľskí herci. Ja sám poľskú filmovú školu považujem za jednu z najlepších a navyše našej mentalite blízku. Poliaci vždy inklinovali ku Francúzsku, čo je vidno aj v niektorých filmových projektoch. Z oblasti vedy je známy Maria Curie Sklodowska. Poliakom bol pápež Ján Pavol II., vlastným menom Karol Wojtyla.

V 6. storočí obývali územie slovanské kmene, ktoré boli zjednotené v 10. storočí (sme.sk). Rok 966 je rokom založenia Poľska (Encyklopedia PWN w trzech tomach, 1999). Kráľovstvom sa Poľsko stalo v roku 1025 za Boleslav I. Chrabrého. Väčšiu časť svojej histórie bolo Poľsko nezávislým a mnohonárodnostným štátom s mnohými vierovyznaniami. V roku 1798 bolo rozdelené medzi Prusko, Rusko a Rakúsko. Nezávislosť získalo až v roku 1918 po 1. svetovej vojne (Wikipedia). V 12. storočí sa Poľsko rozpadlo na menšie štáty, ktoré boli spustošené mongolmi v roku 1241. Za vlády Jagelovcov uzavrelo Poľsko spojenectvo s Litvou – Krewská únia. Spoločne sa sa im podarilo poraziť Rád nemeckých rytierov. V roku 1569 sa Poľsko stalo súčasťou únie s Litvou. Do roku 1795. Spojenie s Litvou prinieslo radikálny nárast počtu obyvateľov Poľska. Koncom 16. storočia dosiahol približne 9 miliónov. Okolo roku 1772 dosahoval počet obyvateľov 13 – 14 miliónov, pričom okolo 60 %, nehovorila po poľsky, ale najmä po ukrajinsky a bielorusky (Wikipedia).

V roku 1918 v Poľsku viac ako tretinu tvorili menšiny, najmä Židia, Ukrajinci, Bielorusi a Nemci. Poľsko je dnes takmer jednonárodnou krajinou, menšiny netvoria viac ako 5%. Poliaci patria do západoslovanskej jazykovej skupiny. 90 % Poliakov je rímskokatolíckeho vyznania, 7.5 % je bez vyznania. Z veľkej 3 miliónovej židovskej menšiny po 2. svetovej vojne zostalo menej ako 10 000 príslušníkov. V 17. storočí vypuklo kozácke povstanie vedené Bohdanom Chmelnickým, ako následok polonizácie východných oblastí a viedli k odcudzeniu Rusínov Poľsku – pripájaniu týchto území k Rusku (dnes oblasti Ukrajiny). Poľsko viedlo vojny proti Rádu nemeckých rytierov, Prusku, Švédsku, Krymskému chanátu, Turkom až do roku 1699. Centrálna vláda slabla a Poľsko sa stálo závislé od Ruska. 3. mája 1791 Poliaci schválili ako prví v Európe písanú ústavu, avšak reformný proces zastavilo delenie krajiny medzi Prusko, Rusko a Rakúsko. Počas napoleonských vojen bolo Poľsko obnovené pod názvom Varšavské vojvodstvo (Wikipedia).

Po porážke Napoleona v roku 1815 vzniklo Poľské kráľovstvo, na jeho čele však stál ruský cár. Ruský cár bol z čela tohto útvaru zosadený v roku 1831, avšak ten poľský parlament rozpustil a Poľsko sa stalo súčasťou Ruska ako Privislinskij Kraj. Dokonca po roku 1863 sa stala ruština úradnou rečou a poľština bola zakázaná. K obnoveniu Poľska došlo až po 1. svetovej vojne, 11. novembra 1918. V rokoch 1918 – 19 vybojovalo územie východnej Halíče s Ukrajinou. V rokoch 1919 – 21 bolo Poľsko napadnuté Ruskom, ale svoju nezávislosť Poľsko obhájilo. V roku 1920 sa súčasťou Poľska stali aj Tešínsko, a časti Spiša a Oravy. 1. septembra Poľsko napadli Nemci, čím sa začala 2. svetová vojna. Po vojne si Rusko ponechalo východnú časť Poľska obývanú hlavne Bielorusmi a Ukrajincami (Wikipedia).

In Poland, nearly 39 million inhabitants live within an area of 312,679 km². The Republic of Poland is the 9^th largest European country and is divided into 16 voivodeships. The name Poland is derived from the Polanie tribe, who inhabited a part of the country. The word “Polanie” can be translated as people living in open fields (Wikipedia).

Almost the entire territory of Poland is of lowland character, with an average elevation of 173 meters above sea level. Mountains are only found in the south, namely the Sudetes and Carpathians (including the High Tatras). The highest point in Poland is Rysy, standing at 2,499 meters above sea level. The northern part of Poland borders the Baltic Sea. Poland boasts 9,300 lakes, preserving several primeval forests, such as the Białowieża Forest (Puszcza Białowieska), where European bison live freely in their natural habitat. Poland exhibits Central European forest vegetation in the north and mountainous regions, while steppe vegetation prevails in the eastern part of the country. Forests cover approximately 30% of the territory. The Szczecin Lagoon is a bird protection area, and marshy regions in Podlasie, Masuria, Warmia, and Pomerania are also protected. Poland is home to 23 national parks (Wikipedia).

Poland has well-developed tourism infrastructure, including 16 UNESCO-listed sites. The most visited cities include Warsaw, Lublin, Krakow, Wieliczka, Bochnia, Wadowice, Auschwitz, Zakopane, Częstochowa, Wrocław, Poznań, Gniezno, Szczecin, and Gdańsk. Notable natural areas include the Tatra Mountains, Podhale, Gorce, Beskids, Świętokrzyskie Mountains, Karkonosze, Białowieża National Park, Biebrza National Park, Lake Śniardwy, Szczecin Lagoon, and the Baltic Sea coast (Wikipedia).

Renowned Polish composers include Fryderyk Chopin, Zbigniew Preisner, and Wojciech Kilar. Polish cinematography is celebrated, with directors like Andrzej Wajda, Krzysztof Kieślowski, and Krzysztof Zanussi. Famous Polish actors contribute to the country’s vibrant film industry. Personally, I consider the Polish film school to be one of the best, closely aligned with our mentality. Poles have always inclined towards France, which is evident in some film projects. In the field of science, Maria Curie Skłodowska is well-known. Pope John Paul II, born Karol Wojtyła, was also of Polish descent.

In the 6^th century, Slavic tribes inhabited the territory, which was unified in the 10^th century (sme.sk). The year 966 marks the foundation of Poland (Encyklopedia PWN w trzech tomach, 1999). Poland became a kingdom in 1025 under Bolesław I the Brave. Throughout much of its history, Poland was an independent and multi-ethnic state with diverse religious beliefs. In 1795, it was divided among Prussia, Russia, and Austria. Independence was regained only in 1918 after World War I (Wikipedia). In the 12^th century, Poland fragmented into smaller states, devastated by the Mongols in 1241. Under the rule of the Jagiellon dynasty, Poland formed an alliance with Lithuania — the Union of Krewo. Together, they defeated the Teutonic Order. In 1569, Poland became part of the Polish – Lithuanian Commonwealth until 1795. The union with Lithuania led to a radical increase in Poland’s population, reaching around 9 million by the late 16^th century. Around 1772, the population reached 13 – 14 million, with about 60% not speaking Polish but mainly Ukrainian and Belarusian (Wikipedia).

In 1918, over a third of Poland’s population comprised minorities, especially Jews, Ukrainians, Belarusians, and Germans. Today, Poland is almost a mono-ethnic country, with minorities making up less than 5%. Poles belong to the West Slavic language group. 90% of Poles are Roman Catholic, while 7.5% are without religious affiliation. Of the once 3 million-strong Jewish minority before World War II, fewer than 10,000 remain. In the 17^th century, a Cossack uprising led by Bohdan Khmelnytsky erupted due to the Polonization of eastern regions, resulting in the alienation of Ruthenians to Russia (now areas of Ukraine). Poland fought wars against the Teutonic Order, Prussia, Sweden, the Crimean Khanate, and the Ottomans until 1699. The central government weakened, and Poland became dependent on Russia. On May 3, 1791, Poles approved Europe’s first written constitution, but the reform process was halted by the partitioning of the country among Prussia, Russia, and Austria. During the Napoleonic Wars, Poland was restored as the Duchy of Warsaw in 1807 but was ruled by the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the

official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918. In 1815, after Napoleon’s defeat, the Congress Kingdom of Poland was established, but it was under the rule of the Russian Tsar. The Tsar was deposed in 1831, dissolving the Polish parliament, and Poland became part of Russia as the Vistula Land. Even after 1863, Russian became the official language, and Polish was banned. The restoration of Poland occurred only after World War I, on November 11, 1918.

W Polsce mieszka prawie 39 milionów mieszkańców na obszarze 312 679 km². Rzeczpospolita Polska jest dziewiątym co do wielkości państwem europejskim i podzielona jest na 16 województw. Nazwa Polska wywodzi się od nazwy plemienia Polan, które zamieszkiwało część obszaru Polski. Słowo “Polanie” można przetłumaczyć jako ludzie zamieszkujący otwarte pola (Wikipedia).

Prawie całe terytorium Polski ma charakter nizinnego krajobrazu, średnia wysokość nad poziomem morza wynosi 173 metry. Góry znajdują się tylko na południu – Sudety i Karpaty (w tym Tatry). Najwyższym punktem Polski są Rysy, wznoszące się na wysokość 2499 metrów nad poziomem morza. Północna część Polski graniczy z Morzem Bałtyckim. Polska może poszczycić się 9300 jeziorami, zachowało się tu kilka pierwotnych lasów, takich jak Puszcza Białowieska, gdzie europejskie żubry żyją w naturalnym środowisku. Polska charakteryzuje się środkowoeuropejską roślinnością leśną na północy i w obszarach górskich oraz roślinnością stepową na wschodzie kraju. Lasy zajmują około 30% powierzchni. Zatoka Szczecińska jest obszarem ochrony ptaków, a obszary bagienne na Podlasiu, Mazurach, Warmii i Pomorzu są chronione. Polska ma 23 parki narodowe (Wikipedia).

Polska posiada rozwiniętą infrastrukturę turystyczną, w tym 16 obiektów wpisanych na listę UNESCO. Najczęściej odwiedzane miasta to Warszawa, Lublin, Kraków, Wieliczka, Bochnia, Wadowice, Oświęcim, Zakopane, Częstochowa, Wrocław, Poznań, Gniezno, Szczecin i Gdańsk. Znane obszary przyrodnicze to Tatry, Podhale, Gorce, Beskidy, Góry Świętokrzyskie, Karkonosze, Białowieski Park Narodowy, Biebrzański Park Narodowy, jezioro Śniardwy, Zatoka Szczecińska i wybrzeże Bałtyku (Wikipedia).

Znani polscy kompozytorzy to Fryderyk Chopin, Zbigniew Preisner i Wojciech Kilar. Polska kinematografia jest ceniona, a wśród reżyserów znajdują się tacy twórcy jak Andrzej Wajda, Krzysztof Kieślowski i Krzysztof Zanussi. Znani polscy aktorzy przyczyniają się do kwitnącej branży filmowej w kraju. Osobiście uważam polską szkołę filmową za jedną z najlepszych, ściśle związanych z naszą mentalnością. Polacy zawsze mieli inklinacje ku Francji, co widać także w niektórych projektach filmowych. W dziedzinie nauki znana jest Maria Curie-Skłodowska. Polakiem był papież Jan Paweł II, a jego prawdziwe imię to Karol Wojtyła.

W VI wieku terytorium zamieszkiwały słowiańskie plemiona, które zjednoczyły się w X wieku (sme.sk). Rok 966 to rok założenia Polski (Encyklopedia PWN w trzech tomach, 1999). Polska stała się królestwem w 1025 roku za panowania Bolesława Chrobrego. Przez większość swojej historii Polska była niepodległym i wielonarodowym państwem o wielu wyznaniach religijnych. W 1795 roku została podzielona między Prusy, Rosję i Austrię. Niepodległość odzyskała dopiero po I wojnie światowej (Wikipedia). W XII wieku Polska rozpadła się na mniejsze państwa, które zostały zniszczone przez Mongołów w 1241 roku. Pod panowaniem Jagiellonów Polska nawiązała sojusz z Litwą – Unię w Krewie. Razem udało im się pokonać zakon krzyżacki. W 1569 roku Polska stała się częścią Polsko-Litewskiej Wielkiej Unii do 1795 roku. Związek z Litwą przyniósł radykalny wzrost liczby ludności Polski. Koniec XVI wieku osiągnął około 9 milionów. Około roku 1772 liczba ludności wyniosła 13 – 14 milionów, z czego około 60% nie mówiło po polsku, głównie po ukraińsku i białorusku (Wikipedia).

W 1918 roku ponad jedną trzecią populacji Polski stanowili przedstawiciele mniejszości, głównie Żydzi, Ukraińcy, Białorusini i Niemcy. Obecnie Polska jest niemal monoetnicznym krajem, mniejszości nie stanowią więcej niż 5%. Polacy należą do zachodniosłowiańskiej grupy językowej. 90% Polaków to katolicy, 7,5% jest bez wyznania. Z niegdyś 3‑milionowej żydowskiej mniejszości przed II wojną światową pozostało mniej niż 10 000 osób. W XVII wieku wybuchło powstanie kozackie pod wodzą Bohdana Chmielnickiego jako wynik polonizacji wschodnich obszarów i doprowadziło do oderwania Rusinów od Polski – dołączenia tych obszarów do Rosji (dzisiejsze obszary

Ukrainy). Polska prowadziła wojny przeciwko Zakonowi Krzyżackiemu, Prusom, Szwecji, Chanatowi Krymskiemu, Turkom aż do 1699 roku. Centralna władza osłabła, a Polska stała się zależna od Rosji. 3 maja 1791 roku Polacy zatwierdzili jako pierwsi w Europie pisaną konstytucję, jednak proces reform zatrzymało podział kraju między Prusy, Rosję i Austrię. Podczas wojen napoleońskich Polska została przywrócona pod nazwą Księstwo Warszawskie w 1807 roku, ale była rządzona przez rosyjskiego cara. Car został obalony w 1831 roku, rozwiązano polski parlament, a Polska stała się częścią Rosji jako Kraj Nadwiślański. Nawet po 1863 roku rosyjski stał się językiem urzędowym, a polski został zakazany. Do przywrócenia Polski doszło dopiero po I wojnie światowej, 11 listopada 1918 roku. W 1815 roku po klęsce Napoleona utworzono Królestwo Polskie, ale było ono pod rządami rosyjskiego cara. Car został obalony w 1831 roku, rozwiązano polski parlament, a Polska stała się częścią Rosji jako Kraj Nadwiślański. Nawet po 1863 roku rosyjski stał się językiem urzędowym, a polski został zakazany. Do przywrócenia Polski doszło dopiero po I wojnie światowej, 11 listopada 1918 roku. W 1815 roku po klęsce Napoleona utworzono Królestwo Polskie, ale było ono pod rządami rosyjskiego cara. Car został obalony w 1831 roku, rozwiązano polski parlament, a Polska stała się częścią Rosji jako Kraj Nadwiślański. Nawet po 1863 roku rosyjski stał się językiem urzędowym, a polski został zakazany. Do przywrócenia Polski doszło dopiero po I wojnie światowej, 11 listopada 1918 roku. W 1815 roku po klęsce Napoleona utworzono Królestwo Polskie, ale było ono pod rządami rosyjskiego cara. Car został obalony w 1831 roku, rozwiązano polski parlament, a Polska stała się częścią Rosji jako Kraj Nadwiślański. Nawet po 1863 roku rosyjski stał się językiem urzędowym, a polski został zakazany. Do przywrócenia Polski doszło dopiero po I wojnie światowej, 11 listopada 1918 roku. W 1815 roku po klęsce Napoleona utworzono Królestwo Polskie, ale było ono pod rządami rosyjskiego cara. Car został obalony w 1831 roku, rozwiązano polski parlament, a Polska stała się częścią Rosji jako Kraj Nadwiślański. Nawet po 1863 roku rosyjski stał się językiem urzędowym, a polski został zakazany. Do przywrócenia Polski doszło dopiero po I wojnie światowej, 11 listopada 1918 roku.

Niektoré príspevky

Odkazy

Literatúra:

Encyklopedia PWN w trzech tomach, tom 2 J‑P. Varšava, 1999: Wydawnictwo Naukowe PWN SA, ISBN 83−01−12844−5., p. 899.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Ľudia, TOP, Umenie, Vystúpenia

Divadlo – fotografie z dosiek, ktoré znamenajú svet

26/09/201516/03/2024 skala

Divadlo zahŕňa javiskové formy: činohru, operu, operetu, muzikál, spevohru, balet, pantomímu, tanec, bábkové divadlo, tieňové divadlo a nejaviskové: rozhlasovú hru, televíznu hru, film. Nejaviskové formy sa často nepovažujú za divadlo, ale za dramatické (scénické) umenie. Počiatky divadelného umenia siahajú do antického Grécka. Medzi významné osobnosti patril Aischylos, Sofokles, Aristofanes. Latinský termín herec (histriones) pochádza od aktérov (ister) etruských predstavení, ktoré zahrňovali pantomímu, spev, tanec a neskôr aj improvizovaný dialóg. Herci sa po vzore Etruskov líčili. Medzi známych dramatikov patria: tvorca nemeckej meštianskej drámy Gotthold Ephraim Lessing, Carlo Goldoni, Victor Hugo, Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley, Alexander Sergejevič Puškin, Michail Jurievič Lermontov, Emile Zola, Honoré de Balzac, Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Anton Pavlovič Čechov, Ivan Sergejevič Turgenev, Alexander Nikolajevič Ostrovskij, Henrik Ibsen, Oscar Wilde, George Bernard Shaw, Bertolt Brecht (Wikipedia). Medzi významných slovenských dramatikov patrí: Ján Chalupka, Ján Palárik, Jozef Gregor Tajovský, Ivan Stodola, Július Barč-Ivan, Peter Karvaš, Leopold Lahola, Osvald Záhradník, Milan Lasica, Viliam Klimáček. Režiséri: Janko Borodáč, Ján Jamnický, Karol Zachar, Pavol Haspra, Ľubomír Vajdička, Jozef Bednárik. Herci: Janko Borodáč, Andrej Bagar, Hana Meličková, Mikuláš Huba, Ján Jamnický, Františke Dibarbora, František Zvarík, Ladislav Chudík, Július Pántik, Jozef Kroner, Božidara Turzonovová, Emília Vášaryová, Juraj Slezáček, Ivan Mistrík, Štefan Kvietik, Michal Dočolomanský, Martin Huba, Pavol Mikulík, Emil Horváth, Dušan Jamrich, Zdena Studenková, Kamila Magálová, Maroš Kramár, Stano Dančiak, Marián Labuda (Wikipedia).

Theatre encompasses various stage forms: drama, opera, operetta, musical, play with music, ballet, pantomime, dance, puppet theatre, shadow theatre, and non-stage forms such as radio play, television play, and film. Non-stage forms are often not considered theatre but are seen as dramatic (scenic) arts. The origins of theatrical art can be traced back to ancient Greece, with significant figures including Aeschylus, Sophocles, and Aristophanes. The Latin term for actor (histriones) derives from the Etruscan performers (ister) who incorporated pantomime, singing, dancing, and later improvised dialogue into their shows. Actors adorned themselves similarly to the Etruscans.

Prominent playwrights include the creator of German bourgeois drama Gotthold Ephraim Lessing, Carlo Goldoni, Victor Hugo, Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley, Alexander Pushkin, Mikhail Lermontov, Emile Zola, Honoré de Balzac, Nikolai Gogol, Anton Chekhov, Ivan Turgenev, Alexander Ostrovsky, Henrik Ibsen, Oscar Wilde, George Bernard Shaw, Bertolt Brecht (Wikipedia). Notable Slovak playwrights include Ján Chalupka, Ján Palárik, Jozef Gregor Tajovský, Ivan Stodola, Július Barč-Ivan, Peter Karvaš, Leopold Lahola, Osvald Záhradník, Milan Lasica, Viliam Klimáček. Directors: Janko Borodáč, Ján Jamnický, Karol Zachar, Pavol Haspra, Ľubomír Vajdička, Jozef Bednárik. Actors: Janko Borodáč, Andrej Bagar, Hana Meličková, Mikuláš Huba, Ján Jamnický, Františke Dibarbora, František Zvarík, Ladislav Chudík, Július Pántik, Jozef Kroner, Božidara Turzonovová, Emília Vášaryová, Juraj Slezáček, Ivan Mistrík, Štefan Kvietik, Michal Dočolomanský, Martin Huba, Pavol Mikulík, Emil Horváth, Dušan Jamrich, Zdena Studenková, Kamila Magálová, Maroš Kramár, Stano Dančiak, Marián Labuda (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Spišská Sobota – unikátna súčasť Popradu

01/08/201407/03/2024 skala

Spišská Sobota je dnes súčasťou Popradu. Je to veľmi pekné miesto, neveľké, ale o to krajšie. Na niektorých domoch sú zachované typické spišské strechy.

V 12. storočí vznikla trhová osada Spišská Sobota, zrejme na mieste staršieho hradiska. Od poslednej tretiny 13. storočia patrila k Spoločenstvu spišských Sasov. Historické názvy: Forum Sabbathae, Sanctus Georgius, Mons Sancti Georgii, Georgnberg (spsobota.szm.com). Príchodom saských Nemcov sa Spišská Sobota stala významným mestom. Mestské práva má udelené od roku 1271 od kráľa Štefana V.. Bola hospodárskym, administratívnym strediskom, sídlom cechov, obchodov, kultúry. Takmer celý stredovek tu žilo 750 – 900 obyvateľov. V roku 1545 požiar zničil takmer polovicu námestia a vežu kostola. V roku 1775 zhorelo celé mesto, ale znovu sa postavilo. V 20. storočí narastala výstavba aj počet obyvateľov. Od roku 1950 je Mestskou pamiatkovou rezerváciou. Architektonický a urbanistický ráz Spišskej Soboty je renesančný od roku 1775. Hlavný oltár Kostola svätého Juraja je dielom majstra Pavla z Levoče. Známi rodáci: hokejisti Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý (spsobota.szm.com). V 17. storočí tu žila rezbárska rodina Grossovcov, sochári Fridrich a Ján Brokoff. Medzi ďalších patria: historik a špecialista na gotiku Anton Cyril Glatz, cestovateľ Tibor Székely (spsobota.szm.com), herec Ján Gallovič (Wikipedia.sk). Od roku 1946 je Spišská Sobota mestskou časťou mesta Poprad (Wikipedia.sk).

Spišská Sobota is now part of Poprad. It is a very charming place, not large in size but all the more beautiful. Some houses still retain the typical Spiš roofs.

In the 12^th century, the market settlement of Spišská Sobota emerged, likely on the site of an older fortification. From the last third of the 13^th century, it belonged to the Community of Spiš Saxons. Historical names include Forum Sabbathae, Sanctus Georgius, Mons Sancti Georgii, Georgnberg (spsobota.szm.com). With the arrival of Saxon Germans, Spišská Sobota became a significant town. It was granted town privileges in 1271 by King Stephen V. It served as an economic, administrative center, and the seat of guilds, trade, and culture. Almost the entire medieval period saw a population of 750 – 900 inhabitants. In 1545, a fire destroyed almost half of the square and the church tower. In 1775, the entire town burned down, but it was rebuilt. In the 20^th century, both construction and population numbers grew. Since 1950, it has been a Municipal Monument Reserve. The architectural and urban character of Spišská Sobota has been Renaissance since 1775. The main altar of the Church of St. George is the work of Master Paul of Levoča. Famous natives include hockey players Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý (spsobota.szm.com). In the 17^th century, the carving family Grossovcov lived here, sculptors Fridrich and Ján Brokoff. Other notable individuals include historian and Gothic specialist Anton Cyril Glatz, traveler Tibor Székely (spsobota.szm.com), and actor Ján Gallovič (Wikipedia.sk). Since 1946, Spišská Sobota has been a district of the city of Poprad (Wikipedia.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Kúpele Piešťany

24/07/201407/03/2024 skala

Liečivé účinky termálnej minerálnej vody a sírneho bahna boli prvýkrát opísané lekármi v 14. storočí (danubiushotels.sk). Vraví sa dokonca, že liečivé účinky prameňov objavili rímski vojaci. Oddychovali po dlhej a namáhavej ceste na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tomto oddychu vraj neobyčajne svieži pokračovali v ceste (piestany-spa.info). História mesta Piešťany je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632. Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajan v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642. V roku 1772 sa v Piešťanoch objavuje významný balneológ, profesor Heinrich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dovtedy sa používali iba jamy vykopané v zemi.

The healing effects of thermal mineral water and sulfur mud were first described by physicians in the 14^th century (danubiushotels.sk). It is even said that the healing effects of the springs were discovered by Roman soldiers. They rested on a muddy meadow near the Váh River after a long and exhausting journey. After this rest, they reportedly continued their journey remarkably refreshed (piestany-spa.info). The history of the town of Piešťany is closely tied to the development of balneology in the 16^th century. The first detailed description of the springs comes from the prefect of Šariš Castle and royal councilor Juraj Werhner in 1545. Later descriptions are from the physician of the Austrian emperors Johann Crato de Crafheim in 1571, the personal physician of Pope Sixtus V. Andrea Bacciusa Elpidianusa in 1588, and the German traveler Martin Zeiller in 1632. The most famous description of the baths comes from Adam Trajan in the poem “Saluberrimae Pistinienses Thermae” from 1642. In 1772, the significant balneologist, Professor Heinrich J. von Cranz, appeared in Piešťany. Only after his visit did they construct the first permanent bathhouse; until then, they used pits dug in the ground.

Die heilenden Wirkungen von Thermal-Mineralwasser und Schwefelschlamm wurden erstmals von Ärzten im 14. Jahrhundert beschrieben (danubiushotels.sk). Es wird sogar gesagt, dass römische Soldaten die heilenden Wirkungen der Quellen entdeckten. Sie ruhten sich nach einer langen und anstrengenden Reise auf einer schlammigen Wiese am Fluss Waag aus. Nach dieser Ruhepause setzten sie angeblich ihre Reise außergewöhnlich erfrischt fort (piestany-spa.info). Die Geschichte der Stadt Piešťany ist eng mit der Entwicklung der Balneologie im 16. Jahrhundert verbunden. Die erste detaillierte Beschreibung der Quellen stammt von dem Präfekten des Schlosses Šariš und königlichen Rat Juraj Werhner aus dem Jahr 1545. Spätere Beschreibungen stammen von dem Arzt der österreichischen Kaiser Johann Crato de Crafheim im Jahr 1571, vom persönlichen Arzt von Papst Sixtus V. Andrea Bacciusa Elpidianusa im Jahr 1588 und vom deutschen Reisenden Martin Zeiller im Jahr 1632. Die berühmteste Beschreibung der Bäder stammt von Adam Trajan in dem Gedicht “Saluberrimae Pistinienses Thermae” aus dem Jahr 1642. Im Jahr 1772 erschien der bedeutende Balneologe, Professor Heinrich J. von Cranz, in Piešťany. Erst nach seinem Besuch wurde das erste dauerhafte Badehaus errichtet; bis dahin verwendete man Gruben, die im Boden gegraben waren.

Začiatkom 19. storočia dal Jozef Erdödy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. (Wikipédia). Pred Winterovcami mali v prenájme kúpele viedenský podnikateľ Schmidt a hlohovský inžinier Skarnitzel. O kúpele sa nestarali, ich stav bol vtedy katastrofálny. V rokoch 1889 – 1940 boli Alexander, Imrich a Ľudovít Winter vedúci pracovníci firmy “Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov”. Tesne pred koncom vojny, 18.9.1918 podpísal Winter s grófom Viliamom Erdödym zmluvu na predĺženie prenájmu kúpeľov o 90 rokov (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Alexandra Wintera na podnikateľský rozmach inšpirovala aj vláda Uhorska, ktoré si v roku 1867 vybojovalo istú nezávislosť od Habsburgovcov. Vláda vyzvala občanov, aby “každá podnikal samostatne z vlastnej sily a z vlastných prostriedkov”. Alexander Winter sa výzvou nadchol a rozhodol sa prenajať si Piešťanské kúpele. Do Piešťan vtedy chodievalo v lete len asi 1 000 pacientov, ktorí ale zväčša nebývali v Kurhoteli, kde bolo 30 izieb. Vybudoval kúpeľnú Robotnícku nemocnicu, v ktorej sa mohli liečiť aj nemajetní ľudia ak náklady bol ochotný znášať zamestnávateľ, alebo obec. Nasledoval veľký stavebný rozmach. Budovali sa ochranné hrádze proti povodniam, nové kúpeľné priestory, promenády, parky, kaviarne, hotely, kúpalisko, golfové ihrisko, múzeum, dláždili sa cesty, budovala kanalizácia, vodovod …Napr. aj secesný hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

Beginning of the 19^th century, Jozef Erdödy had the first brick bathhouses built in the neoclassical style, which were expanded and renovated throughout the entire 19^th century (Wikipedia). Before the Winters, Vienna entrepreneur Schmidt and Hlohovec engineer Skarnitzel leased the baths. They neglected the baths, and their condition was catastrophic. From 1889 to 1940, Alexander, Imrich, and Ľudovít Winter were the leading figures in the company “Alexander Winter and Sons, a business for the general lease of baths.” Shortly before the end of the war, on September 18, 1918, Winter signed an agreement with Count Viliam Erdödy to extend the lease of the baths for 90 years (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The inspiration for Alexander Winter’s entrepreneurial success also came from the government of Hungary, which, in 1867, had won a certain independence from the Habsburgs. The government called on citizens to “undertake independently from their own strength and resources.” Alexander Winter was enthusiastic about this call and decided to lease the Piešťany baths. At that time, only about 1,000 patients visited Piešťany in the summer, and most of them did not stay at the Kurhotel, which had 30 rooms. He built the Workers’ Hospital, where even the less fortunate could receive treatment if the employer or the municipality was willing to bear the costs. This was followed by a major construction boom. Protective embankments were built against floods, new spa areas, promenades, parks, cafes, hotels, a swimming pool, a golf course, a museum, roads were paved, and sewage and water supply systems were built. For example, the Art Nouveau-style Thermia Palace hotel (Eva Čobejová).

Zu Beginn des 19. Jahrhunderts ließ Jozef Erdödy die ersten gemauerten Badehäuser im neoklassizistischen Stil errichten, die im Laufe des gesamten 19. Jahrhunderts erweitert und renoviert wurden (Wikipedia). Vor den Winters hatten der Wiener Unternehmer Schmidt und der Ingenieur Skarnitzel aus Hlohovec die Bäder gepachtet. Sie kümmerten sich nicht um die Bäder, und ihr Zustand war katastrophal. Von 1889 bis 1940 waren Alexander, Imrich und Ľudovít Winter führende Mitarbeiter des Unternehmens “Alexander Winter und Söhne, ein Unternehmen für die allgemeine Vermietung von Bädern”. Kurz vor Kriegsende, am 18. September 1918, unterzeichnete Winter mit Graf Viliam Erdödy einen Vertrag zur Verlängerung der Bäderpacht um 90 Jahre (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Die Inspiration für den unternehmerischen Erfolg von Alexander Winter kam auch von der ungarischen Regierung, die 1867 eine gewisse Unabhängigkeit von den Habsburgern gewonnen hatte. Die Regierung rief die Bürger dazu auf, “unabhängig von ihrer eigenen Kraft und ihren eigenen Ressourcen zu handeln”. Alexander Winter war von diesem Aufruf begeistert und beschloss, die Bäder von Piešťany zu pachten. Zu dieser Zeit besuchten im Sommer nur etwa 1.000 Patienten Piešťany, von denen die meisten nicht im Kurhotel übernachteten, das 30 Zimmer hatte. Er baute das Arbeiterkrankenhaus, in dem auch weniger begüterte Menschen behandelt werden konnten, wenn der Arbeitgeber oder die Gemeinde bereit war, die Kosten zu tragen. Dies wurde von einem großen Bauboom begleitet. Es wurden Schutzwälle gegen Überschwemmungen, neue Kurgebiete, Promenaden, Parks, Cafés, Hotels, ein Schwimmbad, ein Golfplatz, ein Museum, Straßen wurden gepflastert und Abwasser- und Wasserversorgungssysteme gebaut. Beispielsweise das Jugendstil-Hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

V novembri 1938 sa Ľudovít Winter dozvedel, že gróf Viliam Erdödy je prívržencom Hitlera a chce odpredať kúpele istému nemeckému konzorciu. V marci 1939 preto navrhol prezidentovi Tisovi, že odovzdajú kúpele účastinnej spoločnosti, len žiadajú ponechať dvom Winterovcom skromné zamestnanie. Tiso vycítil nebezpečenstvo a podal návrh vláde na prevzatie kúpeľov. Celý majetok sa na základe vládneho uznesenia dostal pod nútenú správu. 20.10.1940 boli kúpele od Erdödyovcov vyvlastnené a stali sa majetkom štátu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 5). Termálne pramene sú v považanskom zlomovom pásme, v hĺbke 2 000 metrov. Voda sa akumuluje v burgidalských (miocénnych) sedimentoch Podunajskej panvy. Pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkaté, a sírne. Ich teplota je 67 – 69 °C, s obsahom okolo 1.5 g/l minerálnych látok a s obsahom plynov, najmä sirovodíka. Kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň (Cambel, B, 1962). Dlhodobá reakcia termálnej vody s mäkkými horninami a špecifická bakteriálna mikroflóra tvorí bahno, vďaka ktorému kúpele vďačia za svoju dobrú povesť (interspa.sk). Bahno dobre vedie teplo, chladne štyrikrát pomalšie ako voda, má vysokú viskozitu (danubiushotels.sk). Väčšina prameňov, ktoré vyvierajú na Kúpeľnom ostrove je zachytená v hĺbkach 50 – 60 metrov, čím sa vylúčila možnosť kontaminácie s povrchovou vodou, konštantnosť teploty (slovenske.info). Vďaka tomu sa v Piešťanoch úspešne rozvíja balneoterapia, vodoliečba, rehabilitácia. Lieči sa tu množstvo poúrazových stavov, choroby pohybového ústrojenstva apod..

In November 1938, Ľudovít Winter learned that Count Viliam Erdödy was a supporter of Hitler and wanted to sell the baths to a certain German consortium. In March 1939, he proposed to President Tiso that they hand over the baths to a participating company, requesting only to leave modest employment for the two Winters. Tiso sensed danger and submitted a proposal to the government to take over the baths. The entire property was placed under forced administration based on a government resolution. On October 20, 1940, the baths were expropriated from the Erdödys and became state property (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 5). Thermal springs are in the Považský Inovec fault zone, at a depth of 2,000 meters. Water accumulates in the Burgidalian (Miocene) sediments of the Danube Basin. The springs are sulfur-hydrocarbonate, calcium-magnesium, and sulfur. Their temperature is 67 – 69 °C, with a content of around 1.5 g/l of mineral substances and a gas content, especially hydrogen sulfide. The capacity of captured wells is more than 3 million liters of water per day (Cambel, B, 1962). The long-term reaction of thermal water with soft rocks and specific bacterial microflora forms mud, thanks to which the baths owe their good reputation (interspa.sk). Mud conducts heat well, cools four times slower than water, and has high viscosity (danubiushotels.sk). Most of the springs that emerge on the Spa Island are captured at depths of 50 – 60 meters, eliminating the possibility of contamination with surface water, ensuring constant temperature (slovenske.info). Thanks to this, in Piešťany, balneotherapy, hydrotherapy, and rehabilitation are successfully developed. It treats a variety of post-traumatic conditions, diseases of the musculoskeletal system, etc.

Im November 1938 erfuhr Ľudovít Winter, dass Graf Viliam Erdödy ein Anhänger Hitlers ist und die Bäder an ein bestimmtes deutsches Konsortium verkaufen möchte. Im März 1939 schlug er daher Präsident Tiso vor, die Bäder einer teilnehmenden Gesellschaft zu übergeben und bat nur darum, den beiden Winters bescheidene Arbeitsplätze zu belassen. Tiso spürte die Gefahr und reichte einen Vorschlag bei der Regierung ein, die Bäder zu übernehmen. Der gesamte Besitz wurde aufgrund eines Regierungsbeschlusses unter Zwangsverwaltung gestellt. Am 20. Oktober 1940 wurden die Bäder von den Erdödys enteignet und wurden Staatsbesitz (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 5). Die Thermalquellen liegen im Považský Inovec-Fehlerbereich in einer Tiefe von 2.000 Metern. Das Wasser sammelt sich in den burgidalských (miozänen) Sedimenten des Donaubeckens. Die Quellen sind schwefelhaltig-hydrogencarbonat‑, calcium-magnesium- und schwefelhaltig. Ihre Temperatur beträgt 67 – 69 °C, mit einem Gehalt von etwa 1,5 g/l Mineralstoffen und einem Gasgehalt, insbesondere Schwefelwasserstoff. Die Kapazität der gefangenen Brunnen beträgt mehr als 3 Millionen Liter Wasser pro Tag (Cambel, B, 1962). Die langfristige Reaktion von Thermalwasser mit weichen Gesteinen und spezifischer bakterieller Mikroflora bildet Schlamm, dem die Bäder ihren guten Ruf verdanken (interspa.sk). Schlamm leitet Wärme gut, kühlt viermal langsamer als Wasser und hat eine hohe Viskosität (danubiushotels.sk). Die meisten Quellen, die auf der Kurinsel entspringen, werden in Tiefen von 50 – 60 Metern gefangen, wodurch die Möglichkeit einer Kontamination mit Oberflächenwasser ausgeschlossen ist, was eine konstante Temperatur gewährleistet (slovenske.info). Dank dessen entwickelt sich in Piešťany die Balneotherapie, Hydrotherapie und Rehabilitation erfolgreich. Es behandelt eine Vielzahl von posttraumatischen Zuständen, Krankheiten des Bewegungsapparates usw.

Pávy patria ku kúpeľom v Piešťanoch. Po vyše 30 ročnej prestávke nadviazali piešťanské kúpele na tradíciu chovu pávov na Kúpeľnom ostrove, s ktorou začali už Winterovci. Podľa povesti práve páv odhalil liečebné účinky termálnych vôd a bahna (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľnom ostrove, Revue Piešťany Nr. 1, p. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera v mesačníku Saluberrimae Pistinienses Thermae, No. 2 – 3 v roku 1948 zverejnil povesť, v ktorej si prechladnutý páv všimol, že jeho pobyt v bahne pri rieke, mu prospieva. Najprv boli za jazierkami, dnes sú na pomerne veľkej ploche, hneď za valom, za Kolonádnym mostom po ľavej strane. Inak povedané – pred kúpaliskom EVA a neďaleko od jazierok. Okrem páva korunkatého Pavo cristatus sa tu nachádzajú aj iné vtáky: bažant zlatý – Chrysolophus pictus, bažant strieborný – Gennaeus nycthemerus, bažant kráľovský – Syrmaticus reevesii, hrdlička chichotavá – Streptopelia roseogrisea (Informačná tabuľa) Thermia Palace – je dnes päťhviezdičkový hotel, mimochodom bol prvým, ktorý splnil takéto kritéria. Je to nádherná budova za Kolonádnym mostom, o ktorého postavenie sa v roku 1912 zaslúžil Ľudovít Winter (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Vo februári 1917 tu rokovali o vedení vojny traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern, rakúsky cisár Karol I. Habsburg a bulharský cár Ferdinand I. Koburg. (Wikipédia). Odporúčam si ju pozrieť z oboch strán.

Peafowls are part of the spa experience in Piešťany. After a break of over 30 years, the Piešťany spas revived the tradition of peafowl breeding on Spa Island, which was started by the Winters. According to legend, it was a peafowl that revealed the healing effects of thermal waters and mud (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Peafowls back on Spa Island, Revue Piešťany No. 1, p. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera published a story in the Saluberrimae Pistinienses Thermae magazine, No. 2 – 3 in 1948, where a chilly peafowl noticed that its stay in the mud by the river was beneficial. Initially, they were behind the lakes, but today they are in a relatively large area just behind the dam, behind the Kolonádny Bridge on the left side. In other words, in front of the EVA swimming pool and near the lakes. In addition to the crowned peafowl Pavo cristatus, other birds are also found here: golden pheasant – Chrysolophus pictus, silver pheasant – Gennaeus nycthemerus, royal pheasant – Syrmaticus reevesii, laughing dove – Streptopelia roseogrisea (Information board) Thermia Palace – is a five-star hotel today, incidentally, it was the first to meet such criteria. It is a beautiful building behind the Kolonádny Bridge, whose construction was credited to Ľudovít Winter in 1912 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 4). In February 1917, three emperors, Wilhelm II Hohenzollern, Austrian Emperor Karl I, and Bulgarian Tsar Ferdinand I, negotiated the conduct of the war here (Wikipedia). I recommend looking at it from both sides.

Pfauen gehören zu den Bädern in Piešťany. Nach einer über 30-jährigen Pause knüpften die Bäder von Piešťany an die Tradition der Pflege von Pfauen auf der Kúpeľný Insel an, die bereits von den Winters begonnen wurde. Legende nach war es ein Pfau, der die heilende Wirkung von Thermalwasser und Schlamm enthüllte (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pfauen wieder auf der Kúpeľný Insel, Revue Piešťany Nr. 1, S. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera veröffentlichte eine Geschichte im Saluberrimae Pistinienses Thermae Magazin, Nr. 2 – 3 im Jahr 1948, in der ein frierender Pfau bemerkte, dass sein Aufenthalt im Schlamm am Fluss vorteilhaft war. Anfangs waren sie hinter den Seen, heute sind sie in einem relativ großen Bereich direkt hinter dem Damm, hinter der Kolonádny-Brücke auf der linken Seite. Mit anderen Worten, vor dem Schwimmbad EVA und in der Nähe der Seen. Neben dem gekrönten Pfau Pavo cristatus finden sich hier auch andere Vögel: Goldfasan – Chrysolophus pictus, Silberfasan – Gennaeus nycthemerus, Königsfasan – Syrmaticus reevesii, Lachtaube – Streptopelia roseogrisea (Informationstafel) Thermia Palace – ist heute ein Fünf-Sterne-Hotel, übrigens war es das erste, das solche Kriterien erfüllte. Es ist ein wunderschönes Gebäude hinter der Kolonádny-Brücke, dessen Bau im Jahr 1912 Ľudovít Winter zu verdanken ist (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Im Februar 1917 verhandelten hier drei Kaiser, Wilhelm II Hohenzollern, der österreichische Kaiser Karl I. und der bulgarische Zar Ferdinand I., über die Kriegsführung (Wikipedia). Ich empfehle, es von beiden Seiten zu betrachten.

Irma je budova kúpeľov, v ktorej prebiehajú mnohé procedúry. Susedí s Thermiou, z ktorou je spojená chodbou. Kúpele Irma nesú meno po grófke Erdődyovej. V Irme je bahnisko postavené priamo na termálnom prameni, čo je európsky unikát. Už od roku 1912 tu prebieha švédska gymnastika, elektroliečba, štvorvaničkové kúpele, inhalatórium. Dnes tu je aj zrkadlisko, bahnisko, trakčný bazén, rehabilitačná časť, vaňové oddelenie, suchý uhličitý kúpeľ, sauna, suchá trakcia. Prebieha tu vodoliečba, magnetoterapia, fitnes a mnohé iné (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort a luxus v Kúpeľnom dome Irma, Revue Piešťany, No. 2, p. 5 – 6). Pro Patria – je dnes balneoterapeutické a ubytovacie zariadenie. Postavená bola v roku 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedysi bol rehabilitovaný aj ja. Fontána prezidentov pred Irmou bola pomenovaná pri príležitosti stretnutia prezidentov krajín V4-ky 12. – 13. septembra 2008.

Irma is a spa building where many procedures take place. It is adjacent to Thermia and connected by a corridor. The Irma Spa bears the name of Countess Erdődy. In Irma, there is a mud pool directly built on the thermal spring, which is a European unique feature. Since 1912, Swedish gymnastics, electrotherapy, four-cell baths, and an inhalatorium have been offered here. Today, it also features a mirror room, mud pool, traction pool, rehabilitation section, tub department, dry carbon bath, sauna, dry traction, hydrotherapy, magnetotherapy, fitness, and many more (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Comfort and Luxury in the Irma Spa House, Revue Piešťany, No. 2, p. 5 – 6). Pro Patria is a balneotherapeutic and accommodation facility today, built in 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 4). I was rehabilitated there when I was little. The Presidents’ Fountain in front of Irma was named on the occasion of the meeting of the V4 countries’ presidents on September 12 – 13, 2008.

Irma ist ein Kurhaus, in dem viele Behandlungen stattfinden. Es liegt neben Thermia und ist durch einen Gang verbunden. Das Irma Spa trägt den Namen der Gräfin Erdődy. In Irma befindet sich ein Schlammbecken, das direkt über der Thermalquelle gebaut wurde, was in Europa einzigartig ist. Seit 1912 werden hier schwedische Gymnastik, Elektrotherapie, Vierzellenbäder und ein Inhalatorium angeboten. Heute gibt es auch einen Spiegelraum, ein Schlammbecken, ein Traktionsbecken, einen Rehabilitationsbereich, eine Wannenabteilung, ein trockenes Kohlensäurebad, eine Sauna, eine trockene Traktion, Hydrotherapie, Magnetotherapie, Fitness und vieles mehr (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort und Luxus im Irma Spa House, Revue Piešťany, Nr. 2, S. 5 – 6). Pro Patria ist heute eine balneotherapeutische und Unterkunftseinrichtung, erbaut im Jahr 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Ich wurde als Kind dort rehabilitiert. Der Brunnen der Präsidenten vor Irma wurde anlässlich des Treffens der Präsidenten der V4-Länder am 12. – 13. September 2008 benannt.

Literatúra

Cambel Bohuslav, 1962: Minerálne vody. In Buday T., Cambel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – Bratislava, Geofond, Bratislava, 248 pp..

Odkazy