Osada - Skala - Page 6

2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Rakúske, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Viedeň – mesto valčíkov

26/02/201607/03/2024 skala

Viedeň – Wien, latinsky Vindobona, maďarsky Bécs, slovinsky Dunaj, chorvátsky Beč, anglicky Vienna má 1.65 milióna obyvateľov. Je sídlom mnohých medzinárodných organizácií spojených národov a iných inštitúcií, napr. OPEC‑u. Po New Yorku a Ženeve je tretím centrom v ktorom sídlia orgány OSN. Zaujímavé je, že viedenská električková sieť je tretia najväčšia na svete. Historické centrum bolo v roku 2001 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Rozloha mesta je 414,89 km² . Mesto má 23 mestských častí: Innere Stadt, Leopoldstadt, Landstraße, Wieden, Margareten, Mariahilf, Neubau, Josefstadt, Alsergrund, Favoriten, Simmering, Meidling, Hietzing, Penzing, Rudolfsheim-Fünfhaus, Ottakring, Hernals, Währing, Döbling, Brigittenau, Floridsdorf, Donaustadt, Liesing (Wikipédia). Centrum mesta – Innere Stadt bolo v minulosti obkolesené hradbami, ktoré boli zbúrané v roku 1857 (earthinpictures.com).

Územie dnešnej Viedne bolo osídľované už Keltmi v 5. storočí pred n. l.. Pomenovanie Viedne je odvodené z keltského slova „Vedunia“, čo znamená rieka v lesoch (earthinpictures.com). V prvom storočí po Kristovi tu bol tábor rímskej légie a civilná osada Vindobona. Počas markomanských vojen (166 – 180) sa tu zdržiaval rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý tu aj zomrel. Vláda Rimanov sa končí zhruba v 5. storočí príchodom germánskych kmeňov. V písomných záznamoch sa mesto spomína v roku 881 ako Wenia. V roku 1137 je prvýkrát spomenuté ako Wien. Od roku 1156 je mesto sídlo Babenbergovcov. Po vymretí tejto dynastie si robil nároky na Viedeň Přemysl Otakar II., ktorého však porazil Rudolf I. Habsburgský v bitke na Moravskom poli. Za vlády Habsburgovcov sa mesto stalo sídlom cisára Rímskonemeckej ríše Svätej ríše rímskej (Wikipédia).

V 18. a 19. storočí žili vo Viedni umelci ako Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven, Franz Schubert, Johannes Brahms, Johann Strauss (Wikipédia). V roku 1754 tu žilo 175460 obyvateľov. V roku 1850 551300, v roku 1900 už 1769137 a v roku 1910 2083630. Ale do roku 1991 nastal pokles – 1539848 (wikipedia). Viedeň je v súčasnosti po New Yorku a Ženeve tretím centrom, v ktorom sídlia orgány OSN. Viedeň je obľúbeným mestom medzinárodných konferencií a rokovaní na najvyššej diplomatickej úrovni. Medzi známe architektonické diela patrí budova Radnice, Parlamentu, Karlskirche, Belvedér – Palác Eugena Savojského, Schönbrunn – rezidencia Habsburgovcov, Hofburg – cisársky palác, Stephansdom – Katedrála svätého Štefana (Wikipédia), Albertina (wikipedia), Hundertwasserhaus (Sedláková). 137 metrov vysoký Stephansdom bol postavený v priebehu 14. a 15. storočia na mieste románskej baziliky. V Albertine je najrozsiahlejšia zbierka grafiky na svete (info-tour.info). V Kunsthistorisches Museum nájdete diela Rubensa, Dürera, Rembrandta, Rafaela, Caravaggia, Tiziana (dromedar.sk). Je tu 50 divadiel, 4 opery, dve muzikálové scény, 100 múzeí, koná sa tu množstvo divadelných, hudobných a tanečných festivalov. Zámok Schönbrunn, zahŕňa aj park z 18. storočia a najstaršiu zoologickú záhradu na svete – z roku 1752 (earthinpictures.com).

Viedeň je aj mestom vzdelania, pôsobí tu veľa univerzít: Academy of Fine Arts, Diplomatic Academy, Medical University, PEF Private University of Management, University of Applied Arts, University of Music and Performing Arts, University of Veterinary Medicine, University of Vienna, University of Economics and Business, University of Natural Resources and Applied Life Sciences, University of Technology, Webster University (wikipedia). Viedenský dopravný systém patrí medzi najlepšie v Európe. Jednotné lístky platia pre regionálne vlaky, metro, električky a pre autobusy. Linky jazdia často, zriedka sa čaká dlhšie ako 10 minút. Mesto križuje 700 km cyklistických trás (dromedar.sk).

Vienna – Wien, Latin Vindobona, Hungarian Bécs, Slovenian Dunaj, Croatian Beč, English Vienna has a population of 1.65 million. It is the seat of many international organizations, including OPEC. After New York and Geneva, it is the third center where UN bodies are located. Interestingly, Vienna’s tram network is the third-largest in the world. The historical center was inscribed on the UNESCO World Heritage List in 2001. The city covers an area of 414.89 km². Vienna is divided into 23 districts: Innere Stadt, Leopoldstadt, Landstraße, Wieden, Margareten, Mariahilf, Neubau, Josefstadt, Alsergrund, Favoriten, Simmering, Meidling, Hietzing, Penzing, Rudolfsheim-Fünfhaus, Ottakring, Hernals, Währing, Döbling, Brigittenau, Floridsdorf, Donaustadt, Liesing (Wikipedia). The city center, Innere Stadt, was surrounded by walls, which were demolished in 1857 (earthinpictures.com).

The territory of present-day Vienna was settled by Celts in the 5^th century BC. The name Vienna is derived from the Celtic word “Vedunia,” meaning river in the woods (earthinpictures.com). In the first century AD, there was a Roman legion camp and a civilian settlement called Vindobona. During the Marcomannic Wars (166 – 180), the Roman Emperor Marcus Aurelius stayed here and died. The rule of the Romans ended around the 5^th century with the arrival of Germanic tribes. The city is mentioned in written records in 881 as Wenia. In 1137, it is mentioned for the first time as Wien. Since 1156, the city has been the seat of the Babenberg family. After the extinction of this dynasty, Přemysl Otakar II claimed Vienna, but he was defeated by Rudolf I of Habsburg in the Battle on the Marchfeld. Under the rule of the Habsburgs, the city became the seat of the Holy Roman Emperor (Wikipedia).

In the 18^th and 19^th centuries, artists such as Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven, Franz Schubert, Johannes Brahms, Johann Strauss lived in Vienna (Wikipedia). In 1754, 175,460 people lived here. In 1850, it was 551,300, in 1900 already 1,769,137, and in 1910, 2,083,630. However, there was a decline until 1991 – 1,539,848 (wikipedia). Vienna is currently the third center, after New York and Geneva, where UN bodies are located. Vienna is a popular city for international conferences and high-level diplomatic negotiations. Among the famous architectural works are the Town Hall, Parliament, Karlskirche, Belvedere – Palais Eugen Savoyen, Schönbrunn – the residence of the Habsburgs, Hofburg – the imperial palace, Stephansdom – St. Stephen’s Cathedral (Wikipedia), Albertina (wikipedia), Hundertwasserhaus (Sedláková). The 137-meter-high Stephansdom was built during the 14^th and 15^th centuries on the site of a Romanesque basilica. In Albertina, there is the most extensive collection of graphics in the world (info-tour.info). In the Kunsthistorisches Museum, you can find works by Rubens, Dürer, Rembrandt, Raphael, Caravaggio, Tizian (dromedar.sk). There are 50 theaters, 4 operas, two musical stages, 100 museums, and numerous theater, music, and dance festivals. Schönbrunn Palace includes an 18^th-century park and the world’s oldest zoo from 1752 (earthinpictures.com).

Vienna is also a city of education, with many universities: Academy of Fine Arts, Diplomatic Academy, Medical University, PEF Private University of Management, University of Applied Arts, University of Music and Performing Arts, University of Veterinary Medicine, University of Vienna, University of Economics and Business, University of Natural Resources and Applied Life Sciences, University of Technology, Webster University (wikipedia). Vienna’s transportation system is among the best in Europe. Unified tickets are valid for regional trains, metro, trams, and buses. Lines run frequently, with waits rarely exceeding 10 minutes. The city boasts 700 km of cycling routes (dromedar.sk).

Wien – Wien, Latein Vindobona, Ungarisch Bécs, Slowenisch Dunaj, Kroatisch Beč, Englisch Vienna, hat eine Bevölkerung von 1,65 Millionen. Es ist der Sitz vieler internationaler Organisationen, darunter die OPEC. Nach New York und Genf ist es das dritte Zentrum, in dem UNO-Organe ansässig sind. Interessanterweise ist das Straßenbahnnetz Wiens das drittgrößte der Welt. Das historische Zentrum wurde 2001 in die Liste des UNESCO-Weltkulturerbes aufgenommen. Die Stadt erstreckt sich über eine Fläche von 414,89 km². Wien ist in 23 Bezirke unterteilt: Innere Stadt, Leopoldstadt, Landstraße, Wieden, Margareten, Mariahilf, Neubau, Josefstadt, Alsergrund, Favoriten, Simmering, Meidling, Hietzing, Penzing, Rudolfsheim-Fünfhaus, Ottakring, Hernals, Währing, Döbling, Brigittenau, Floridsdorf, Donaustadt, Liesing (Wikipedia). Das Stadtzentrum, Innere Stadt, war in der Vergangenheit von Mauern umgeben, die 1857 abgerissen wurden (earthinpictures.com).

Das Gebiet des heutigen Wien war bereits im 5. Jahrhundert v. Chr. von Kelten besiedelt. Der Name Wien leitet sich vom keltischen Wort “Vedunia” ab, was Fluss im Wald bedeutet (earthinpictures.com). Im ersten Jahrhundert nach Christus gab es hier ein Lager der römischen Legion und eine zivile Siedlung namens Vindobona. Während der Markomannenkriege (166 – 180) verweilte der römische Kaiser Marcus Aurelius hier und starb sogar hier. Die Herrschaft der Römer endete gegen das 5. Jahrhundert mit der Ankunft der germanischen Stämme. Die Stadt wird erstmals 881 als Wenia in schriftlichen Aufzeichnungen erwähnt. Im Jahr 1137 wird sie erstmals als Wien genannt. Seit 1156 ist die Stadt der Sitz der Babenberger. Nach dem Aussterben dieser Dynastie erhob Přemysl Otakar II. Anspruch auf Wien, wurde jedoch von Rudolf I. von Habsburg in der Schlacht auf dem Marchfeld besiegt. Unter der Herrschaft der Habsburger wurde die Stadt der Sitz des römisch-deutschen Kaisers im Heiligen Römischen Reich (Wikipedia).

Im 18. und 19. Jahrhundert lebten Künstler wie Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven, Franz Schubert, Johannes Brahms, Johann Strauss in Wien (Wikipedia). Im Jahr 1754 lebten hier 175.460 Menschen. Im Jahr 1850 waren es 551.300, im Jahr 1900 bereits 1.769.137 und im Jahr 1910 2.083.630. Bis 1991 gab es jedoch einen Rückgang auf 1.539.848 (Wikipedia). Wien ist derzeit nach New York und Genf das dritte Zentrum, in dem UNO-Organe ansässig sind. Wien ist eine beliebte Stadt für internationale Konferenzen und diplomatische Verhandlungen auf höchster Ebene. Zu den berühmten architektonischen Werken gehören das Rathaus, das Parlament, die Karlskirche, das Belvedere – Palais Eugen Savoyen, Schönbrunn – der Wohnsitz der Habsburger, die Hofburg – der kaiserliche Palast, der Stephansdom – der Stephansdom (Wikipedia), die Albertina (Wikipedia), das Hundertwasserhaus (Sedláková). Der 137 Meter hohe Stephansdom wurde im Laufe des 14. und 15. Jahrhunderts an der Stelle einer romanischen Basilika erbaut. In der Albertina befindet sich die umfangreichste Grafiksammlung der Welt (info-tour.info). Im Kunsthistorischen Museum finden Sie Werke von Rubens, Dürer, Rembrandt, Raphael, Caravaggio, Tizian (dromedar.sk). Es gibt 50 Theater, 4 Opern, zwei Musical-Bühnen, 100 Museen und zahlreiche Theater‑, Musik- und Tanzfestivals. Schloss Schönbrunn umfasst einen Park aus dem 18. Jahrhundert und den ältesten Zoo der Welt aus dem Jahr 1752 (earthinpictures.com).

Wien ist auch eine Stadt der Bildung, mit vielen Universitäten: Akademie der Bildenden Künste, Diplomatische Akademie, Medizinische Universität, PEF Private Universität für Management, Universität für Angewandte Kunst, Universität für Musik und darstellende Kunst, Veterinärmedizinische Universität, Universität Wien, Wirtschaftsuniversität, Universität für Bodenkultur, Technische Universität, Webster University (Wikipedia). Das Verkehrssystem Wiens gehört zu den besten in Europa. Einheitliche Tickets gelten für Regionalzüge, U‑Bahnen, Straßenbahnen und Busse. Die Linien verkehren häufig, und die Wartezeiten überschreiten selten 10 Minuten. Die Stadt bietet 700 km Radwege (dromedar.sk).

Odkazy

Krásna výzdoba v uličkách Viedne - Hausmalerei na Kärntner Straße

Belvedere - http://www.belvedere.at/, http://www.belvedere.at/pdf/belvedere_cz.pdf

Hundertwasser Haus - http://www.hundertwasserhaus.info/, http://en.wikipedia.org/wiki/Hundertwasser_Haus

Stephansdom - http://en.wikipedia.org/wiki/Stephansdom, http://www.stephansdom.at/

Operní "agenti".http://www.viennaclassic.com/wien-staatsoper, http://www.wiener-staatsoper.at/, http://en.wikipedia.org/wiki/Wiener_Staatsoper

Parliament of Austria, Ringstrase - http://en.wikipedia.org/wiki/Ringstra%C3%9Fe, http://en.wikipedia.org/wiki/Austrian_Parliament

http://www.viennaclassic.com/wien-staatsoper, http://www.wiener-staatsoper.at/, http://en.wikipedia.org/wiki/Wiener_Staatsoper

Wien Völkerkundemuseum, http://www.ethno-museum.ac.at/Heldenplatz, vchod do národnej kninice

Budovu zdobia hlavy umeleckých osobností

Albertina - http://www.albertina.at/, http://en.wikipedia.org/wiki/Albertina_%28Vienna%29

Hofburg - Burghtheater - http://en.wikipedia.org/wiki/Hofburgtheater. Prechod od Rathaus-u

Wiener Staatsoper - Viedeňská štátna opera

Krásne prostredie medzi ulicami Prinz Eugen Strasse a Rennweg

Rathaus - http://www.planet-vienna.com/spots/Rathaus/rathaus.htmZaujímavý prechod cez akési noblesné trhovisko smerom od Burghtheatru ku Neues Rathaus

Parliament of Austria, Ringstrasse - http://en.wikipedia.org/wiki/Ringstrasse, http://en.wikipedia.org/wiki/Austrian_Parliament

Pekne naaranžovaný bolo aj priestranstvo pred budovou, samozrejme aj sama budova bola ozdobená

Krásna výzdoba v ulièkách Viedne - Hausmalerei na Kärntner Straße

Hofburg - Burghtheater - http://en.wikipedia.org/wiki/Hofburgtheater

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Jurko, lokalita slovanskej histórie

16/02/201618/03/2024 skala

Jurko je lokalita v Považskom Inovci, kde dýcha história. Neďaleko od Nitrianskej Blatnice, pod vrchom Marhát. Na Jurkovi som bol vždy, keď som šiel z Nitrianskej Blatnice na Marhát. Najmä na Silvestra. Slovania tu mali kedysi svoju kultúru. Nachádza sa tu kostolík – Kaplnka svätého Juraja, ktorá je barokovou prestavbou staršej Rotundy Jurko. Rotunda je datovaná ešte pred obdobie Veľkej Moravy (Krupa, Galo, 2009), do 1. tretiny 9. storočia. V 11. – 13. storočí a v roku 1530 došlo k stavebným úpravám na lokalite. V roku 1655 bola pristavená veža, pustovňa a škola (rotundajurko.sk). Okrem iného sa tu konajú Svätojurajské púte a tzv. turistické sväté omše (Krupa, Galo, 2009). Pútnici sa tu schádzajú už od roku 1530, vždy po sviatku svätého Juraja, 24. apríla (rotundajurko.sk). Archeologické nálezy dokladajú, že v okolí kostolíka bol cintorín datovaný do polovice 11. storočia (Krupa, Galo, 2009). K Jurkovi vedie viacero ciest, kto sa po nich vydá, ocitne sa na veľmi starej historickej ceste, ktorá v minulosti spájala Ponitrie s Považím, pokračujúc na Moravu. Architektonicko-historický a archeologický výskum v rokoch 1973 – 75 ukázal zhodu rozmerov so základmi rotundy na veľkomoravskom dvorci Kostelec – Ducové, ktorý je vzdialený 7 km. Rozdiel je len pár centimetrov (Dorica, 2013). Rozmery sú odvodené od longobardskej stopy, ktorá má 36.5 cm. Vnútorné priemery oboch rotúnd sú 730 cm, hrúbka ich múrov je 73 cm. Rovnaké rozmery má aj dvojapsidová rotunda v Mikulčiciach. Najstaršie časti stavby sú kruhová rotunda a podkovovitá apsida. Mala neobyčajne plytké základy, 20 – 30 cm hlboké, ale miestami opreté o skalné podložie (slovanske-hradiska.blogspot.com).

Archeologický výskum viedol Alexander Ruttkay, ktorý skúmal aj bližšie okolie. V lokalite Púsť vykopal dva veľkomoravské veľmožské dvorce z obdobia 9 – 10. storočia a osadu, ktorá v priebehu 13. storočia zanikla (Dorica, 2013), Obyvatelia sa presunuli do nižších polôh. Sídlisko dvorcového typu bolo obohnané palisádou (wikipedia.sk). Boli objavené dva palisádové dvorce, v ktorých sa našlo asi 150 kostrových hrobov, niektoré so striebornými šperkami (rotundajurko.sk). Starší, väčší dvore bol neskôr nahradený menším útvarom. V 11. storočí so sídliska vznikla neopevnená osada s príbytkami (wikipedia.sk). Veľa artefaktov dokladuje ťažbu a spracovanie železnej rudy (rotundajurko.sk) so svahov Marhátu (wikipedia.sk). Našli sa tu haldy hlušiny a limonit (nitrianskablatnica.sk).

Brázdy svedčia o poľnohospodárstve (wikipedia.sk). Odkryté okno na juhozápadnej strane rotundy je staršie ako podobne okno na Kostole svätej Margity v Kopčanoch. Možno ho zaradiť do predrománskeho obdobia (rotundajurko.sk). Po zániku osady v 13. storočí sa rotunda pozvoľne menila na ruiny. Majiteľka tunajších lesov Mária Turzová dala kostolík upraviť, resp. vztýčiť. Avšak aj po tejto renovácii začal kostolík pustnúť. V roku 1655 kostolík upravili do dnešnej barokovej podoby. V pustovni bývali pustovníci až do prvej polovice 19. storočia ako školskí bratia v tunajšej škole. Škola sa asi od roku 1850 využívala ako poľovnícka stanica, neskôr ako horáreň, ktorú asanovali v roku 1962 (wikipedia.sk).

Jurko is a locality in Považský Inovec where history comes alive. It is located near Nitrianska Blatnica, below the Marhát hill. I have always visited Jurko when traveling from Nitrianska Blatnica to Marhát, especially on New Year’s Eve. The Slavs once had their culture here. The site features a church, the Chapel of St. George, which is a Baroque reconstruction of the older Rotunda Jurko. The Rotunda dates back to the 1^st third of the 9^th century, before the Great Moravian period. In the 11^th-13th centuries and in 1530, there were construction modifications at the site. In 1655, a tower, hermitage, and school were added (rotundajurko.sk). Svätojurajské púte (St. George’s Pilgrimages) and tourist masses are held here, attracting pilgrims since 1530, always after the feast of St. George on April 24 (rotundajurko.sk). Archaeological finds indicate a cemetery dating back to the mid-11th century in the vicinity of the church (Krupa, Galo, 2009). Several roads lead to Jurko, and those who follow them find themselves on a very old historical road that connected Ponitrie with Považie, continuing to Moravia.

Architectural-historical and archaeological research from 1973 – 75 revealed dimensions matching the foundations of a rotunda at the Great Moravian court in Kostelec – Ducové, located 7 km away. The dimensions, derived from the Lombard foot measuring 36.5 cm, show that both rotundas have internal diameters of 730 cm and wall thicknesses of 73 cm. The oldest parts of the structure are the circular rotunda and horseshoe-shaped apse. Archaeological research was led by Alexander Ruttkay, who also explored the surrounding area. In the Púsť locality, he unearthed two Great Moravian nobleman’s courts from the 9^th-10th centuries and a settlement that disappeared in the 13^th century. The settlement was fortified with a palisade and contained around 150 skeletal graves, some with silver jewelry (rotundajurko.sk). The larger, older court was later replaced by a smaller structure. In the 11^th century, an unfortified settlement with dwellings emerged from the site. Numerous artifacts confirm iron ore mining and processing in the area, with evidence of iron slag and limonite heaps.

Plowed furrows indicate agriculture, and an uncovered window on the southwest side of the rotunda predates a similar window in the Church of St. Margaret in Kopčany, possibly belonging to the pre-Romanesque period (rotundajurko.sk). After the settlement’s demise in the 13^th century, the rotunda gradually became ruins. The owner of the local forests, Mária Turzová, had the church renovated or restored. However, even after this renovation, the church began to decay. In 1655, the church was modified into its current Baroque form. Hermits lived in the hermitage until the first half of the 19^th century, serving as lay brothers in the local school. From around 1850, the school was used as a hunting lodge and later as a mountain hut, which was abandoned in 1962 (wikipedia.sk).

Odkazy

Vladimír Krupa, Ján Galo, 2009: Po chodníčkoch Považského Inovca, Kostolík sv. Juraja, Revue Piešťany Nr. 1, p. 37
Jozef Dorica – Nenápadný kostolík otriasol teóriami vedcov
Rotunda Jurko
Slovanské hradiská – Hradisko Nitrianska Blatnica – rotunda Blatnický Ďurko
Ukončenie prvej etapy reštaurovania
Kaple svatého Jiří (Nitrianska Blatnica)
Facebook

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Kežmarok – slobodné kráľovské mesto

07/09/201503/04/2024 skala

Kežmarok je mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v nadmorskej výške 626 metrov nad morom v Popradskej kotline. Nachádza sa v zrážkovom tieni. Cez mesto tečie rieka Poprad. Žije tu viac ako 17 000 obyvateľov (kezmarok.sk). V roku 1851 tu žilo 4391 obyvateľov, v roku 1910 7367. Po 1. svetovej vojne sa odsťahovalo z mesta mnoho Maďarov, po 2. svetovej vojne mnoho Nemcov, preto v roku 1945 žilo v meste 5469 obyvateľov (kezmarok.net). Chotár mesta bol osídlený už pred 50 000 rokmi, slovanské archeologické nálezy pochádzajú z 9. – 10. storočia. Slovania sem prišli v 8. – 10. storočí – osada svätého Michala na obchodnej ceste Via Magna. Boli to zrejme strážcovia tejto cesty, samotná osada sa neskôr nezačlenila do intavillánu mesta Kežmarok a v 15. storočí po husitskom vpáde v roku 1433 zanikla. Na druhej strane rieky Poprad vznikla osada svätého Kríža. Traduje sa, že existovala ešte osada svätého Petra – Pavla, listiny ju však nespomínajú. Pravdepodobne zanikla hneď po vpáde Tatárov. Štvrtá, nemeckými kolonistami založená osada bola na mieste dnešného hradného nádvoria (kezmarok.net). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1251. Vzniklo spojením slovenskej rybárskej, kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady v 13. storočí. Patrí medzi slobodné kráľovské mestá od roku 1380 (Wikipedia).

Historické názvy mesta: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. Erbová listina je jedinou svojho druhu na Slovensku. Erb je na nej umiestnený do stredu, nie v ľavom hornom rohu. Mesto získalo práva používať erb a pečatiť červeným voskom v roku 1463 od kráľa Mateja (kezmarok.net). V 15.-19 storočí tú pôsobilo 40 remeselníckych cechov, v celej Európe boli preslávení kežmarskí farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári, zlatníci (Wikipedia). Najstaršie cechy v 15. storočí mali zámočníci, rybári, súkenníci, kováči a kožiari. K unikátnym cechom patrili taškári (iba dva na Slovensku) a sedlári (štyri) (kezmarok.net). V roku 1715 tu bolo 263 remeselníckych dielní (royal-towns.sk). V roku 1950 bolo historické jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatková rezerváciu. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali v roku 1985 národnými kultúrnymi pamiatkami (kezmarok.sk). Na Slovensku boli len štyri lýcea, bez ich absolvovania nebolo možné pokračovať na univerzitných štúdiach (kezmarok.net).

V lýceu sa nachádza jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe (kezmarok.sk) – 150 tisíc zväzkov (royal-towns.sk). Na lýceu pôsobili: literáti: Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, maliari: Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). Unikátna bola odborná tkáčska škola, ktorá vznikla ako prvá svojho druhu v Uhorsku (kezmarok.net). Od 7.7.2008 je artikulárny kostol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (Wikipedia). Medzi najväčšie spišské baziliky patrí neskorogotická bazilika Povýšenia svätého Kríža z roku 1498, pred ktorou je najstaršia renesančná zvonica (Zvonica) u nás (Wikipedia). Pápež Ján Pavol II. udelil tomuto kostolu /bazilike titul Basilica Minor (royal-towns.sk). Prvá písomná zmienka o Kežmarskom mestskom hrade pochádza z roku 1463. Nechali ho vybudovať Zápoľskí. Z pôvodne gotickej pevnosti sa stala časom elegantná renesančná rezidencia. Dnes je celý areál mestským múzeuom (kezmarok.net).

Od roku 1991 sa obnovila v Kežmarku tradícia výročných trhov. V lete Európske ľudové remeslo a v zime Vianočný trh (kezmarok.sk). EĽRO – Európske ľudové remeslo sa koná tri dni počas druhého júlového týždňa. Trhu remesiel predchádza historický sprievod mestom. Slávnostné otvorenie vykoná trhový richtár s mešťanostami. Šermiari potom dobýjajú hradby a bránu, ktorá je vstupnou bránou do areálu (kezmarok.sk). Viac ako 50 rokov tu pôsobí folklórny súbor Magura (Wikipedia). Medzi osobnosti obce patrí zjazdárka Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hokejisti Ľuboš Bartečko a Radoslav Suchý, herec a režisér Juraj Herz, textár Vlado Krausz, rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa, vodca protihabsburgského povstania Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – osobný lekár Ferdinanda II., Ján Daniel Perlitzi – zakladateľ súdneho lekárstva v Uhorsku, Vojtech Alexander – zakladateľ röntgenológie v Uhorsku, Tomáš Mauksch – zakladateľ tatranskej floristiky (kezmarok.net).

Kežmarok is a town situated beneath the High Tatras at an elevation of 626 meters above sea level in the Poprad Basin. It is located in a precipitation shadow, and the Poprad River flows through the town. Over 17,000 inhabitants live here (kezmarok.sk). In 1851, the town had 4,391 residents, and by 1910, the number increased to 7,367. After World War I, many Hungarians left the town, and after World War II, many Germans departed. In 1945, the town had 5,469 inhabitants (kezmarok.net). The town’s territory was settled over 50,000 years ago, with Slavic archaeological findings dating back to the 9^th-10th centuries. Slavs arrived here in the 8^th-10th centuries, establishing the settlement of St. Michael on the trade route Via Magna. This settlement, likely the guardians of the route, later did not integrate into Kežmarok’s intavillan and disappeared in the 15^th century after the Hussite invasion in 1433. Across the Poprad River, the settlement of St. Cross was established. It is rumored that the settlement of St. Peter and Paul existed but is not mentioned in documents and probably disappeared immediately after the Tatar invasion. The fourth settlement, founded by German colonists, was in the place of today’s castle courtyard (kezmarok.net). The first written mention of the town dates back to 1251. It was formed by the merging of a Slovak fishing settlement, royal border guards, and a German settlement in the 13^th century. Kežmarok has been among the free royal towns since 1380 (Wikipedia).

Historical names of the town: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. The heraldic charter is the only one of its kind in Slovakia. The coat of arms is placed in the center, not in the upper-left corner. The town gained the right to use the coat of arms and seal with red wax in 1463 from King Matthias (kezmarok.net). From the 15^th to the 19^th centuries, 40 craft guilds operated here, and Kežmarok’s dyers, carpenters, weavers, clothiers, needle-makers, and goldsmiths were famous throughout Europe (Wikipedia). The oldest guilds in the 15^th century were locksmiths, fishermen, clothiers, blacksmiths, and leatherworkers. Unique guilds included bag-makers (only two in Slovakia) and saddlers (four) (kezmarok.net). In 1715, there were 263 artisan workshops here (royal-towns.sk). In 1950, the historical core of the town was declared a municipal monument reserve. The Evangelical wooden articulatory church and the Evangelical Lyceum became national cultural monuments in 1985 (kezmarok.sk). There were only four lyceums in Slovakia, and without completing them, it was not possible to continue university studies (kezmarok.net).

The lyceum houses one of the largest historical school libraries in Central Europe (kezmarok.sk) – 150,000 volumes (royal-towns.sk). Literary figures who worked at the lyceum include Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, and painters Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). The unique vocational weaving school, the first of its kind in Hungary, operated here (kezmarok.net). Since July 7, 2008, the articulatory church has been inscribed in the UNESCO World Heritage List (Wikipedia). Among the largest Spiš basilicas is the late Gothic Basilica of the Exaltation of the Holy Cross from 1498, with the oldest Renaissance belfry (Zvonica) in Slovakia in front of it (Wikipedia). Pope John Paul II bestowed the title Basilica Minor on this church/basilica (royal-towns.sk). The first written mention of Kežmarok Castle dates back to 1463. The Zápoľský family had it built. From the originally Gothic fortress, it gradually became an elegant Renaissance residence. Today, the entire complex is a municipal museum (kezmarok.net).

Since 1991, the tradition of annual markets has been restored in Kežmarok. In summer, the European Folk Crafts and in winter, the Christmas Market (kezmarok.sk). EĽRO – European Folk Crafts takes place for three days during the second week of July. The craft market is preceded by a historical procession through the town. The market mayor with the burghers performs the ceremonial opening. Then, swordsmen conquer the walls and the gate, which is the entrance gate to the area (kezmarok.sk). The Magura folklore ensemble has been active here for over 50 years (Wikipedia). Personalities from the town include equestrian Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hockey players Ľuboš Bartečko and Radoslav Suchý, actor and director Juraj Herz, lyricist Vlado Krausz, Roman Catholic priest Marián Kuffa, leader of the anti-Habsburg uprising Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – personal physician to Ferdinand II., Ján Daniel Perlitzi – founder of forensic medicine in Hungary, Vojtech Alexander – founder of radiology in Hungary, Tomáš Mauksch – founder of Tatra floristics (kezmarok.net).

Kežmarok to miasto leżące pod Wysokimi Tatrami, na wysokości 626 metrów nad poziomem morza, w Kotlinie Popradzkiej. Znajduje się w cieniu opadów. Przez miasto płynie rzeka Poprad. Mieszka tu ponad 17 000 mieszkańców (kezmarok.sk). W 1851 roku mieszkało tu 4391 osób, a w 1910 roku 7367. Po I wojnie światowej z miasta wyemigrowało wielu Węgrów, a po II wojnie światowej wielu Niemców, dlatego w 1945 roku mieszkało tu 5469 osób (kezmarok.net). Obszar miejski był zasiedlony już przed 50 000 laty, a znaleziska archeologiczne słowiańskie pochodzą z IX‑X wieku. Słowianie przybyli tutaj między VIII a X wiekiem – osada św. Michała na szlaku handlowym Via Magna. Prawdopodobnie byli strażnikami tego szlaku, a sama osada nie została później włączona do intavillánu miasta Kežmarok i w XV wieku, po najazdzie husytów w 1433 roku, zniknęła. Po drugiej stronie rzeki Poprad powstała osada św. Krzyża. Podaje się, że istniała także osada św. Piotra i Pawła, ale dokumenty jej nie wspominają. Prawdopodobnie zniknęła zaraz po najazdach Tatarów. Czwórna, założona przez niemieckich osadników, osada powstała na miejscu dzisiejszego dziedzińca zamkowego (kezmarok.net). Pierwsza pisemna wzmianka o mieście pochodzi z roku 1251. Powstało ono poprzez połączenie słowackiej osady rybackiej, królewskich strażników granicznych i niemieckiej osady w XIII wieku. Od 1380 roku należy do wolnych miast królewskich (Wikipedia).

Historyczne nazwy miasta to: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. Karta herbowa jest jedyną swojego rodzaju na Słowacji. Herb jest umieszczony na niej centralnie, a nie w lewym górnym rogu. Miasto zdobyło prawo do używania herbu i pieczętowania czerwonym woskiem w 1463 roku od króla Mateusza (kezmarok.net). W latach 15 – 19 działało tu 40 cechów rzemieślniczych, a w całej Europie słynęli keżmarscy barwnicy, stolarze, tkacze, sukiennicy, iglarnicy, złotnicy (Wikipedia). Najstarsze cechy w XV wieku to byli zamkowi, rybacy, sukiennicy, kowale i kaletnicy. Do unikalnych cechów należeli torbaczycy (tylko dwóch na Słowacji) i siodlarze (czterech) (kezmarok.net). W 1715 roku było tu 263 warsztaty rzemieślnicze (royal-towns.sk). W 1950 roku historyczne centrum miasta zostało uznane za miejską rezerwat architektoniczny. Drewniany kościół ewangelicki i ewangelickie liceum stały się w 1985 roku narodowymi zabytkami kultury (kezmarok.sk). Na Słowacji istnieją tylko cztery licea, bez ukończenia których nie można kontynuować studiów uniwersyteckich (kezmarok.net).

W liceum znajduje się jedna z największych historycznych bibliotek szkolnych w Europie Środkowej (kezmarok.sk) – 150 tysięcy tomów (royal-towns.sk). W liceum działały: literaci: Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, malarze: Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). Unikalna była szkoła tkacka, która powstała jako pierwsza tego rodzaju na Węgrzech (kezmarok.net). Od 7.7.2008 roku kościół artykułowany jest wpisany na listę światowego dziedzictwa UNESCO (Wikipedia). Do największych klasztorów Spisza należy późnogotycka bazylika Podwyższenia Świętego Krzyża z 1498 roku, przed którą stoi najstarsza dzwonnica renesansowa (Dzwonnica) w kraju (Wikipedia). Papież Jan Paweł II nadał tej świątyni/bazylice tytuł Bazyliki Mniejszej (royal-towns.sk). Pierwsza pisemna wzmianka o zamku miejskim Kežmarok pochodzi z roku 1463. Wybudowali go Zápoľscy. Z pierwotnej gotyckiej fortecy z czasem stała się elegancką renesansową rezydencją. Obecnie cały kompleks jest muzeum miejskim (kezmarok.net).

Od 1991 roku w Kežmarku przywrócona została tradycja corocznych jarmarków. Latem odbywa się Europejskie Rzemiosło Ludowe, a zimą Jarmark Bożonarodzeniowy (kezmarok.sk). EĽRO – Europejskie Rzemiosło Ludowe odbywa się przez trzy dni w drugim ty godniu lipca. Jarmarkowi rzemiosła towarzyszy historyczny przemarsz przez miasto. Oficjalnego otwarcia dokonuje burmistrz z przywilejami miejskimi. Następnie miecznicy zdobywają mury obronne i bramę, która jest wejściem na teren (kezmarok.sk). Ponad 50 lat istnieje zespół folklorystyczny Magura (Wikipedia). Wśród osobistości miejscowości znajdują się jeźdźczyni Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hokeiści Ľuboš Bartečko i Radoslav Suchý, aktor i reżyser Juraj Herz, autor tekstów Vlado Krausz, katolicki ksiądz Marián Kuffa, przywódca antyhabsburskiego powstania Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – lekarz osobisty Ferdynanda II., Ján Daniel Perlitzi – założyciel medycyny sądowej na Węgrzech, Vojtech Alexander – założyciel rentgenologii na Węgrzech, Tomáš Mauksch – założyciel florystyki tatrzańskiej (kezmarok.net).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Spišská Sobota – unikátna súčasť Popradu

01/08/201407/03/2024 skala

Spišská Sobota je dnes súčasťou Popradu. Je to veľmi pekné miesto, neveľké, ale o to krajšie. Na niektorých domoch sú zachované typické spišské strechy.

V 12. storočí vznikla trhová osada Spišská Sobota, zrejme na mieste staršieho hradiska. Od poslednej tretiny 13. storočia patrila k Spoločenstvu spišských Sasov. Historické názvy: Forum Sabbathae, Sanctus Georgius, Mons Sancti Georgii, Georgnberg (spsobota.szm.com). Príchodom saských Nemcov sa Spišská Sobota stala významným mestom. Mestské práva má udelené od roku 1271 od kráľa Štefana V.. Bola hospodárskym, administratívnym strediskom, sídlom cechov, obchodov, kultúry. Takmer celý stredovek tu žilo 750 – 900 obyvateľov. V roku 1545 požiar zničil takmer polovicu námestia a vežu kostola. V roku 1775 zhorelo celé mesto, ale znovu sa postavilo. V 20. storočí narastala výstavba aj počet obyvateľov. Od roku 1950 je Mestskou pamiatkovou rezerváciou. Architektonický a urbanistický ráz Spišskej Soboty je renesančný od roku 1775. Hlavný oltár Kostola svätého Juraja je dielom majstra Pavla z Levoče. Známi rodáci: hokejisti Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý (spsobota.szm.com). V 17. storočí tu žila rezbárska rodina Grossovcov, sochári Fridrich a Ján Brokoff. Medzi ďalších patria: historik a špecialista na gotiku Anton Cyril Glatz, cestovateľ Tibor Székely (spsobota.szm.com), herec Ján Gallovič (Wikipedia.sk). Od roku 1946 je Spišská Sobota mestskou časťou mesta Poprad (Wikipedia.sk).

Spišská Sobota is now part of Poprad. It is a very charming place, not large in size but all the more beautiful. Some houses still retain the typical Spiš roofs.

In the 12^th century, the market settlement of Spišská Sobota emerged, likely on the site of an older fortification. From the last third of the 13^th century, it belonged to the Community of Spiš Saxons. Historical names include Forum Sabbathae, Sanctus Georgius, Mons Sancti Georgii, Georgnberg (spsobota.szm.com). With the arrival of Saxon Germans, Spišská Sobota became a significant town. It was granted town privileges in 1271 by King Stephen V. It served as an economic, administrative center, and the seat of guilds, trade, and culture. Almost the entire medieval period saw a population of 750 – 900 inhabitants. In 1545, a fire destroyed almost half of the square and the church tower. In 1775, the entire town burned down, but it was rebuilt. In the 20^th century, both construction and population numbers grew. Since 1950, it has been a Municipal Monument Reserve. The architectural and urban character of Spišská Sobota has been Renaissance since 1775. The main altar of the Church of St. George is the work of Master Paul of Levoča. Famous natives include hockey players Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý (spsobota.szm.com). In the 17^th century, the carving family Grossovcov lived here, sculptors Fridrich and Ján Brokoff. Other notable individuals include historian and Gothic specialist Anton Cyril Glatz, traveler Tibor Székely (spsobota.szm.com), and actor Ján Gallovič (Wikipedia.sk). Since 1946, Spišská Sobota has been a district of the city of Poprad (Wikipedia.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Tatranská Kotlina

20/11/201307/03/2024 skala

V katastri Tatranskej Kotliny sa nachádza Belianska jaskyňa. Obec s ňou priamo bytostne súvisí. Už rok po objavení jaskyne v roku 1881 začala výstavba. Tatranská kotlina je najnižšie položená tatranská osada na úpätí Kobylieho Bujačieho vrchu. Osadu založilo mesto Spišská Belá. Do konca 19. storočia bolo postavených 31 budov. Počas 1. svetovej vojny sa tu liečili frontoví vojaci. Po vojne sa osada dostala do rúk podnikateľovi Ondřichovi a neskôr lekárnikovi Ctiborovi Zelenému. Ten zriadil liečebňu tuberkulózy pre menej náročnú klientelu. V medzivojnovom období tento ústav neoficiálne nazývali aj železničiarskym sanatóriom. Od roku 1948 sú všetky kúpeľné objekty súčasťou Odborného Liečebného ústavu respiračných chorôb (vysoketatry.sk). Liečia sa v nich nešpecifické ochorenia dýchacieho ústrojenstva. Využíva sa aj speleoterapia (Terem). Tatranská Kotlina leží vo výške 760 metrov nad morom (vysoke-tatry.info).

In the cadastral area of Tatranská Kotlina, you will find the Belianska Cave. The village is intimately connected with it. Just a year after the discovery of the cave in 1881, construction began. Tatranská Kotlina is the lowest-lying Tatra settlement at the foot of Kobylí Bujací vrch. The settlement was founded by the town of Spišská Belá. By the end of the 19^th century, 31 buildings had been constructed. During World War I, frontline soldiers were treated here. After the war, the settlement came into the hands of entrepreneur Ondřich and later pharmacist Ctibor Zelený. He established a tuberculosis sanatorium for a less demanding clientele. In the interwar period, this facility was unofficially called the railway sanatorium. Since 1948, all spa facilities have been part of the Specialist Institute for the Treatment of Respiratory Diseases (vysoketatry.sk). They treat non-specific diseases of the respiratory system and also utilize speleotherapy (Terem). Tatranská Kotlina is located at an altitude of 760 meters above sea level (vysoke-tatry.info).

W katastrze Tatranskiej Kotliny znajduje się Jaskinia Beliańska. Wioska jest z nią ściśle związana. Już rok po odkryciu jaskini w 1881 roku rozpoczęła się budowa. Tatranská Kotlina to najniżej położona osada tatrzańska u podnóża Kobylí Bujací vrch. Osadę założyło miasto Spišská Belá. Do końca XIX wieku wybudowano tu 31 budynków. W czasie I wojny światowej leczono tutaj żołnierzy frontowych. Po wojnie osada trafiła w ręce przedsiębiorcy Ondřicha, a później farmaceuty Ctibora Zelenego. Ten założył sanatorium gruźlicze dla mniej wymagającej klienteli. W okresie międzywojennym to miejsce nieoficjalnie nazywano także sanatorium kolejowym. Od 1948 roku wszystkie obiekty uzdrowiskowe są częścią Specjalistycznego Instytutu Leczenia Chorób Oddechowych (vysoketatry.sk). Leczone są tu choroby nieokreślone układu oddechowego, stosuje się także speleoterapię (Terem). Tatranská Kotlina leży na wysokości 760 metrów nad poziomem morza (vysoke-tatry.info).

Značka: Osada

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post