2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Umenie

Slanický ostrov umenia

skala
Hits: 2983

Sla­nic­ký ostrov je ostrov v Orav­skej prieh­ra­de, kto­rý nebol zato­pe­ný Orav­skou priehradou.

Zato­pe­ných bolo 5 osád v roku 1953. Zacho­va­lo sa iba návršie s baro­ko­vým kos­to­lom a kal­vá­ri­ou, kto­ré tvo­ril domi­nan­tu obce Sla­ni­ca (orav​ska​ga​le​ria​.sk). Zato­pe­né osa­dy: Hám­ry (Orav­ské Hám­re), Lav­ko­vo (Osa­da Dol­né­ho Šte­fa­no­va), Osa­da, Sla­ni­ca (Wiki­pe­dia). Kos­tol Pový­še­nia Svä­té­ho krí­ža bol posta­ve­ný v rokoch 1766 – 1769 (raci​bor​.eu). Sla­nic­ký ostrov je prí­stup­ný pre verej­nosť od 15. mája do 15. sep­tem­bra (Infor­mač­ná tabu­ľa). Jeho roz­lo­ha je 3.5 hek­tá­ra. Leží v nad­mor­skej výš­ke 609 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Na ostro­ve sa nachá­dza stá­la expo­zí­cia Orav­skej galé­rie v Dol­nom Kubí­ne. Sú tu tra­dič­né ľudo­vé plas­ti­ky a maľ­by. Expo­zí­cia má celo­slo­ven­ský cha­rak­ter (Infor­mač­ná tabu­ľa). V Sla­ni­ci sa naro­dil v roku 1762 Anton Ber­no­lák (wbl​.sk).

Sla­nic­ký Island is an island in the Ora­va Reser­vo­ir that remai­ned unaf­fec­ted by the Ora­va Dam flooding.

Five sett­le­ments were sub­mer­ged in 1953, and only the hill with a Baro­que church and cal­va­ry, for­ming the domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge Sla­ni­ca, has been pre­ser­ved (orav​ska​ga​le​ria​.sk). The sub­mer­ged sett­le­ments inc­lu­de Hám­ry (Orav­ské Hám­re), Lav­ko­vo (sett­le­ment of Dol­né Šte­fa­nov), Osa­da, and Sla­ni­ca (Wiki­pe­dia). The Church of the Exal­ta­ti­on of the Holy Cross was built bet­we­en 1766 and 1769 (raci​bor​.eu). Sla­nic­ký Island is acces­sib­le to the pub­lic from May 15th to Sep­tem­ber 15th (Infor­ma­ti­on board). It covers an area of 3.5 hec­ta­res and is situ­ated at an alti­tu­de of 609 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). The island hosts a per­ma­nent exhi­bi­ti­on of the Ora­va Gal­le­ry in Dol­ný Kubín, sho­wca­sing tra­di­ti­onal folk sculp­tu­res and pain­tings with a nati­on­wi­de cha­rac­ter (Infor­ma­ti­on board). Anton Ber­no­lák, born in 1762, was a nati­ve of Sla­ni­ca (wbl​.sk).

Wys­pa Sla­nic­ký to wys­pa w Zbi­or­ni­ku Orav­skim, któ­ra nie zosta­ła zala­na przez tamę Oravską.

W roku 1953 zala­nych zosta­ło pięć osad, a oca­la­ło jedy­nie wzgór­ze z baro­ko­wym kości­ołem i kalwa­rią, sta­no­wi­ące domi­nu­jący ele­ment wios­ki Sla­ni­ca (orav​ska​ga​le​ria​.sk). Zala­ne osa­dy to: Hám­ry (Orav­ské Hám­re), Lav­ko­vo (Osa­da Dol­né­ho Šte­fa­no­va), Osa­da, Sla­ni­ca (Wiki­pe­dia). Kości­ół Podwy­żs­ze­nia Świ­ęte­go Krzy­ża został zbu­do­wa­ny w latach 1766 – 1769 (raci​bor​.eu). Wys­pa Sla­nic­ký jest dostęp­na dla pub­licz­no­ści od 15 maja do 15 wrze­śnia (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Jej powierzch­nia wyno­si 3,5 hek­ta­ra, a znaj­du­je się na wyso­ko­ści 609 met­rów nad pozi­omem mor­za (Wiki­pe­dia). Na wys­pie znaj­du­je się sta­ła wys­ta­wa Orav­skiej Gale­rii w Dol­nym Kubí­nie. Pre­zen­tu­je tra­dy­cyj­ne rze­źby i obra­zy ludo­we o ogól­nok­ra­jo­wym cha­rak­ter­ze (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Anton Ber­no­lák, uro­dzo­ny w 1762 roku, pocho­dził ze Sla­ni­cy (wbl​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Nitra – najstaršie mesto na Slovensku

skala
Hits: 23789

Na plo­che 108 km2 v nej žije ku 1.10.2010 82 661 oby­va­te­ľov (nit​ra​.sk). Pre­te­ká ňou rov­no­men­ná rie­ka Nit­ra. Zo sever­nej stra­ny sa nad mes­tom týči vrch Zobor (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Nit­ra­wa, Nit­ria, Nit­ra­hwa. V indo­európ­skych jazy­koch Nid zna­me­ná tok, a ahwa vodu (Wikipedia.en). Delí sa na nie­koľ­ko mest­ských čas­tí: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré mes­to, Šúdol a Zobor. 92.0% oby­va­teľ­stva je slo­ven­skej národ­nos­ti, 6.8 % maďar­skej (Wiki­pe­dia). Nit­ra je naj­star­ším mes­tom na Slo­ven­sku. Prvé potvr­de­né his­to­ric­ké zmien­ky sia­ha­jú na začia­tok 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia), kon­krét­ne do roku 828. Zmien­ka je o Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do pra­ve­ku, ako to doku­men­tu­jú počet­né arche­olo­gic­ké nále­zy. Už pred 30 000 rok­mi bola hus­to osíd­le­ným úze­mím. Roľ­níc­ke osa­dy boli na úze­mí mes­ta už pred 6 000 rok­mi. Bolo tu význam­né kelt­ské stre­dis­ko, neskôr ger­mán­ske a napo­kon slo­van­ské. Síd­li­li tu Kvá­di, od 8. sto­ro­čia do roku 1108 Nit­rian­ske knie­žat­stvo (Wiki­pe­dia).

O Nit­re sa hovo­rí, že bola podob­ne ako Rím, zalo­že­ná na sied­mych pahor­koch: Zobor, hrad­ný kopec, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok a Mar­tin­ský vrch. Na mies­te dneš­ných Páro­viec bola dolo­že­ná prvé slo­van­ské síd­lis­ko na úze­mí Nit­ry. Dru­há, zatiaľ zis­te­ná osa­da bola na Mar­tin­skom vrchu v blíz­kos­ti poto­ka Tor­moš (nit​ra​li​ve​.sk). V 9. sto­ro­čí tu vlá­dol knie­ža Pri­bi­na, mes­to bolo jed­ným s cen­tier Veľ­kej Mora­vy. Nit­rian­ska aglo­me­rá­cia bola v čase Veľ­kej Mora­vy a v poveľ­ko­mo­rav­skom obdo­bí väč­šia ako dneš­né mes­to (Rutt­kay). Nachá­dza sa tu prvý zná­my kres­ťan­ský kos­tol v stred­nej a východ­nej Euró­pe z roku 828. Na Zobo­ri bol za vlá­dy Svä­top­lu­ka v rokoch 880 – 881 posta­ve­ný prvý zná­my kláš­tor na Slo­ven­sku. Nit­rian­sky hrad pochá­dza z 11. sto­ro­čia, neskôr bol v 15. sto­ro­čí pre­sta­va­ný (Wiki­pe­dia). Patrí medzi naj­star­šie kamen­né hra­dy u nás. Jeho najv­zác­nej­šou čas­ťou je zakon­zer­vo­va­ný hrad­ný val z 9. sto­ro­čia. Od roku 1961 je Nit­rian­sky hrad národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Súčas­ná jeho podo­ba pochá­dza zo 17. sto­ro­čia. (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvé nit­rian­ske divad­lo bolo posta­ve­né v roku 1883 (Wiki­pe­dia). V Nit­re pôso­bí Divad­lo Andre­ja Baga­ra, v kto­rom sa koná od roku 1992 posled­ný sep­tem­bro­vý týž­deň medzi­ná­rod­ný fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra. Okrem toho v mes­te je aj Sta­ré divad­lo Karo­la Spi­šá­ka (Wiki­pe­dia).

Nit­ra je aj domo­vom via­ce­rých špor­to­vých klu­bov: fut­ba­lo­vé­ho FC Nit­ra, hoke­jo­vé­ho HC K‑CERO Nit­ra, bas­ket­ba­lo­vé­ho BK Cas­ta SPU Nit­ra. Síd­lia tu via­ce­ré význam­né fir­my: Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Nachá­dza­jú sa tu dve uni­ver­zi­ty: Uni­ver­zi­ta Kon­štan­tí­na Filo­zo­fa a Slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska uni­ver­zi­ta. Sú domo­vom via­ce­rých hudob­ných sku­pín: Gla­diá­ror, Hor­ký­že Slí­že a Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra má množ­stvo osob­nos­tí, napr.: knie­ža Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), kráľ Veľ­kej Mora­vy, nit­rian­ske knie­ža Svä­top­luk I., Pri­bi­nov syn Koceľ (Wikipedia.en), aka­de­mic­ký sochár Július Bárt­fay, poli­tik Fran­ti­šek Mik­loš­ko, her­ci Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, hereč­ky Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, mode­rá­tor Peter Kočiš, hoke­jis­ti Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik a Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), fut­ba­lis­ti Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), streľ­ky­ňa Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).

Cove­ring an area of 108 km², Nit­ra is home to app­ro­xi­ma­te­ly 82,661 resi­dents as of Octo­ber 1, 2010. The Nit­ra River flo­ws through the city, and to the north, the pro­mi­nent Zobor hill rises abo­ve the town (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for Nit­ra inc­lu­de Nit­ra­wa, Nit­ria, and Nit­ra­hwa. In the Indo-​European lan­gu­ages, ​“Nid” means river, and ​“ahwa” means water (Wikipedia.en). The city is divi­ded into seve­ral dis­tricts: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, Kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré Mes­to, Šúdol, and Zobor. The popu­la­ti­on con­sists of 92.0% Slo­vaks and 6.8% Hun­ga­rians (Wiki­pe­dia).

Nit­ra holds the dis­tinc­ti­on of being the oldest city in Slo­va­kia, with the first con­fir­med his­to­ri­cal men­ti­ons dating back to the ear­ly 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia), pre­ci­se­ly in the year 828 when it was refer­red to as Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). The city­’s ori­gins tra­ce back to pre­his­to­ric times, as evi­den­ced by nume­rous archa­e­olo­gi­cal fin­dings. It was den­se­ly inha­bi­ted over 30,000 years ago, with agri­cul­tu­ral sett­le­ments estab­lis­hed 6,000 years ago. Nit­ra was a sig­ni­fi­cant Cel­tic cen­ter and later beca­me Ger­ma­nic and final­ly Sla­vic. The Quadi tri­be resi­ded here, and from the 8th cen­tu­ry until 1108, it was the Nit­rian Prin­ci­pa­li­ty (Wiki­pe­dia).

Nit­ra is often com­pa­red to Rome, as it is said to be foun­ded on seven hills: Zobor, Cast­le Hill, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok, and Mar­tin­ský vrch. The first docu­men­ted Sla­vic sett­le­ment in the Nit­ra area was loca­ted in the present-​day Párov­ce. The second dis­co­ve­red sett­le­ment was on Mar­tin­ský vrch near the Tor­moš stre­am (nit​ra​li​ve​.sk). In the 9th cen­tu­ry, Prin­ce Pri­bi­na ruled here, and the city was one of the cen­ters of the Gre­at Mora­vian Empi­re. During the time of Gre­at Mora­via, the Nit­ra agg­lo­me­ra­ti­on was more exten­si­ve than the cur­rent city (Rutt­kay). The first kno­wn Chris­tian church in Cen­tral and Eas­tern Euro­pe was built in 828. During the rule of Svä­top­luk, the first kno­wn monas­te­ry in Slo­va­kia was erec­ted on Zobor bet­we­en 880 and 881. The Nit­rian­sky Cast­le dates back to the 11th cen­tu­ry and was later reno­va­ted in the 15th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). It ranks among the oldest sto­ne cast­les in the coun­try, and its most valu­ab­le part is the pre­ser­ved cast­le ram­part from the 9th cen­tu­ry. Sin­ce 1961, Nit­rian­sky Cast­le has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. Its cur­rent appe­a­ran­ce dates back to the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board). The first the­a­ter in Nit­ra was built in 1883 (Wiki­pe­dia). Nit­ra is home to the Andrej Bagar The­at­re, which has been hos­ting the inter­na­ti­onal fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra eve­ry Sep­tem­ber sin­ce 1992. Addi­ti­onal­ly, the­re is the Old The­at­re of Karol Spi­šák (Wiki­pe­dia).

Nit­ra is also the base for seve­ral sports clubs, inc­lu­ding the foot­ball club FC Nit­ra, the ice hoc­key club HC K‑CERO Nit­ra, and the bas­ket­ball club BK Cas­ta SPU Nit­ra. The city is host to seve­ral sig­ni­fi­cant com­pa­nies, such as Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, and Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Two uni­ver­si­ties, the Cons­tan­ti­ne the Phi­lo­sop­her Uni­ver­si­ty and the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Agri­cul­tu­re, are loca­ted in Nit­ra. The city is also the home­to­wn of vari­ous musi­cal groups, inc­lu­ding Gla­diá­tor, Hor­ký­že Slí­že, and Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra boasts a rich his­to­ry and is asso­cia­ted with notab­le figu­res such as Prin­ce Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), King of Gre­at Mora­via Svä­top­luk I, Pri­bi­na­’s son Koceľ (Wikipedia.en), aca­de­mic sculp­tor Július Bárt­fay, poli­ti­cian Fran­ti­šek Mik­loš­ko, actors Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, act­res­ses Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, pre­sen­ter Peter Kočiš, hoc­key pla­y­ers Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik, and Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), foot­bal­lers Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), sho­oter Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Typ krajiny

Štúrovo – mesto tolerancie

skala
Hits: 2010

Kúpeľ­né mes­to Štú­ro­vo leží na ľavom Duna­ja, tam kde sa začí­na rie­ka ohý­bať (stu​ro​vo​.sk), na juho­vý­chod­nom cípe Podu­naj­skej níži­ny, na roz­hra­ní zlo­mov Hron­skej a Ipeľ­skej spra­šo­vej tabu­le. Pat­rí do naj­tep­lej­šej oblas­ti Slo­ven­ska (stu​ro​vo​.sk). Obklo­pe­né Ková­čov­ský­mi kop­ca­mi. Pri mes­te sa Hron vlie­va do Duna­ja. Je naj­juž­nej­ším mes­tom Slo­ven­ska (stu​ro​vo​.sk). Žije tu viac ako 10 000 oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Vadaš má kapa­ci­tu 10 000 náv­štev­ní­kov. Jeho roz­lo­ha je 36 hek­tá­rov (stu​ro​vo​.sk). V roku 1949 bol pri Duna­ji zre­a­li­zo­va­ný vrt v hĺb­ke 140 met­rov, kto­rý obja­vil pra­meň ter­mál­nej vody s tep­lo­tou 30°C. Násled­ne sa zača­lo s budo­va­ním ter­mál­ne­ho kúpa­lis­ka. V roku 1973 bol obja­ve­ný ďal­ší zdroj ter­mál­nej vody v hĺb­ke 130 met­rov s tep­lo­tou 39.7°c a výdat­nos­ťou 70 l/​s, kto­rý sa stal zdro­jom Vada­ša (Wiki​pe​dia​.sk).

Mes­to je zná­me svo­jou tole­ran­ci­ou. Celé stá­ro­čia tu pokoj­ne spo­lu­na­ží­va­jú rôz­ne národ­nos­ti a nábo­žen­stvá (stu​ro​vo​.sk). V rím­skom obdo­bí sa na mies­te mes­ta nachá­dza­la stráž­na sta­ni­ca Ana­vum. Mes­to vznik­lo prav­de­po­dob­ne z osád Nána a Kakath (stu​ro​vo​.sk). Prí­chod maďar­ských kme­ňov sa datu­je na rok 896. Pod­ma­ni­li si pra­vý breh Duna­ja s dovte­dy slo­van­ským hra­dom Stri­goň, dneš­ným Ostri­ho­mom (Wiki​pe​dia​.sk). Letoh­rá­dok Kakath­vár dal v 10. sto­ro­čí vybu­do­vať syn maďar­ské­ho kme­ňo­vé­ho náčel­ní­ka Arpá­da. Osa­da Kakath bola opev­ne­ná, pre­to sa pou­ží­val názov Pár­ká­ny, Par­kan (stu​ro​vo​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o osa­de Kakat je z roku 1075 (stu​ro​vo​.sk), je spo­je­ná s vybu­do­va­ním rím­skej vojen­skej koló­nie Sal­va Man­sio na mies­te dneš­né­ho Ostri­ho­mu. V mar­ci 1241 roz­vrá­ti­li mes­to tatár­ske hor­dy Batu­chá­na. V prie­be­hu 16. – 17. sto­ro­čia bol pre mes­te zau­ží­va­ný názov aj Čekér­den, Dži­ger­de­len, Goche­ren, Gog­gern a Pár­ká­ny (stu​ro​vo​.sk).

V máji až júni 1946 sa 1600 obča­nov maďar­skej národ­nos­ti pod­ro­bu­je reslo­va­ki­zá­cii v náde­ji, že sa ich bez­práv­ny vzťah zme­ní. V decem­bri 1947 až do feb­ru­ára 1948 pre­bie­ha vysíd­ľo­va­nie maďar­ských rodín na Sude­ty, naj­mä do Žat­ca. Cel­ko­vo bolo vysíd­le­ných 217 osôb. Mož­nosť bez­trest­né­ho návra­tu sa im poskyt­la po 28 mesia­coch, v prie­be­hu mar­ca 1949. V roku 1965 mes­to zaži­lo povo­deň. 25 domov bolo zrú­te­ných, 40 sil­ne poško­de­ných. Pri obno­ve účin­ne pomá­ha­lo mes­to Most, na pamiat­ku kto­ré­ho je pome­no­va­ná Mos­to­vá uli­ca. 17. novem­bra 1991 sa usku­toč­ni­lo refe­ren­dum na pri­na­vrá­te­nia náz­vu mes­ta Par­kan. 87 % z 57 % zúčast­ne­ných bolo za, avšak vlá­da odmiet­la vyho­vieť (Jozef Sla­bák).

The spa town of Štú­ro­vo is loca­ted on the left bank of the Danu­be, whe­re the river begins to bend (stu​ro​vo​.sk), in the sout­he­as­tern tip of the Podu­naj­ská níži­na, at the junc­ti­on of the Hron­ská and Ipeľ­ská spra­šo­vá tabu­le faults. It belo­ngs to the war­mest regi­on of Slo­va­kia (stu​ro​vo​.sk). Sur­roun­ded by the Ková­čov­ské kop­ce. The Hron River flo­ws into the Danu­be near the town. It is the sout­hern­most town in Slo­va­kia (stu​ro​vo​.sk). More than 10,000 peop­le live here (Wiki​pe​dia​.sk). The ther­mal bath Vadaš has a capa­ci­ty of 10,000 visi­tors. Its area is 36 hec­ta­res (stu​ro​vo​.sk). In 1949, a well was dril­led by the Danu­be at a depth of 140 meters, dis­co­ve­ring a ther­mal spring with a tem­pe­ra­tu­re of 30°C. Sub­se­qu­en­tly, the cons­truc­ti­on of the ther­mal bath began. In 1973, anot­her ther­mal water sour­ce was dis­co­ve­red at a depth of 130 meters with a tem­pe­ra­tu­re of 39.7°C and a yield of 70 l/​s, which beca­me the sour­ce of Vadaš (Wiki​pe​dia​.sk).

The town is kno­wn for its tole­ran­ce. Dif­fe­rent nati­ona­li­ties and reli­gi­ons have pea­ce­ful­ly coexis­ted here for cen­tu­ries (stu​ro​vo​.sk). In Roman times, a guard sta­ti­on cal­led Ana­vum was loca­ted at the site of the town. The town pro­bab­ly ori­gi­na­ted from the sett­le­ments of Nána and Kakath (stu​ro​vo​.sk). The arri­val of Hun­ga­rian tri­bes dates back to 896. They conqu­e­red the right bank of the Danu­be with the Sla­vic cast­le of Stri­goň, toda­y­’s Ostri­hom (Wiki​pe​dia​.sk). Kakath­vár Cast­le was built in the 10th cen­tu­ry by the son of the Hun­ga­rian tri­bal chief Arpád. The for­ti­fied sett­le­ment of Kakath was com­mon­ly cal­led Pár­ká­ny, Par­kan (stu​ro​vo​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the sett­le­ment Kakat is from 1075 (stu​ro​vo​.sk), asso­cia­ted with the cons­truc­ti­on of the Roman mili­ta­ry colo­ny Sal­va Man­sio at the site of toda­y­’s Ostri­hom. In March 1241, the city was devas­ta­ted by the Tatar hor­des of Batu Khan. During the 16th-​17th cen­tu­ries, the town was also kno­wn as Čekér­den, Dži­ger­de­len, Goche­ren, Gog­gern, and Pár­ká­ny (stu​ro​vo​.sk).

In May to June 1946, 1600 citi­zens of Hun­ga­rian nati­ona­li­ty under­went reslo­va­ki­za­ti­on in the hope that the­ir unjust situ­ati­on would chan­ge. From Decem­ber 1947 to Feb­ru­ary 1948, the depor­ta­ti­on of Hun­ga­rian fami­lies to the Sude­ten­land, espe­cial­ly to Žatec, took pla­ce. A total of 217 peop­le were disp­la­ced. The oppor­tu­ni­ty for unpu­nis­hed return was gran­ted to them after 28 months, in March 1949. In 1965, the town expe­rien­ced a flo­od. 25 hou­ses were demo­lis­hed, and 40 were seve­re­ly dama­ged. Most acti­ve­ly hel­ped in the recons­truc­ti­on, and in its memo­ry, Mos­to­vá Stre­et is named. On Novem­ber 17, 1991, a refe­ren­dum was held to res­to­re the name of the town to Par­kan. 87% of 57% of par­ti­ci­pants were in favor, but the govern­ment refu­sed to com­ply (Jozef Slabák).

A Štú­ro­vo üdülővá­ros a Dunaj bal part­ján feks­zik, ahol a folyó elkez­di haj­la­ni (stu​ro​vo​.sk), a Podu­naj­ská níži­na dél­ke­le­ti csücs­ké­ben, a Hron­ská és Ipeľ­ská spra­šo­vá tabu­le törés­vo­na­lá­nak hatá­rán. Szlo­vá­kia leg­me­le­gebb terüle­té­hez tar­to­zik (stu​ro​vo​.sk). A Ková­čov­ské kop­ce által körül­vé­ve. A Hron folyó a város­hoz közel ömlik a Duná­ba. Ez Szlo­vá­kia leg­dé­libb váro­sa (stu​ro​vo​.sk). Több mint 10 000 lako­sa van (Wiki​pe​dia​.sk). A Vadaš ter­mál­für­dő 10 000 láto­ga­tó befo­ga­dá­sá­ra alkal­mas. Terüle­te 36 hek­tár (stu​ro​vo​.sk). 1949-​ben, a Duná­nál egy 140 méter mély kuta­tás során egy 30°C‑os hőmér­sék­le­tű ter­mál­víz­for­rás fede­zé­se tör­tént. Ezt köve­tően elkez­dődött a ter­mál­für­dő épí­té­se. 1973-​ban egy másik ter­mál­víz­for­rást talál­tak 130 méter mély­ség­ben, 39,7°C‑os hőmér­sék­let­tel és 70 l/​s ter­me­lés­sel, ame­ly a Vadaš for­rá­sá­vá vált (Wiki​pe​dia​.sk).

A várost tole­ran­ciá­já­ról isme­rik. Évs­zá­za­dok óta külön­böző nemze­ti­sé­gek és val­lá­sok béké­sen egy­ütt élnek itt (stu​ro​vo​.sk). A város hely­én a római idők­ben egy Ana­vum nevű őrs­zo­ba állt. A város valós­zí­nűleg Nána és Kakath tele­pülé­sek­ből szár­ma­zik (stu​ro​vo​.sk). A magy­ar törz­sek érke­zé­se 896-​ra tehe­tő. Bir­tok­ba vet­ték a Dunaj jobb part­ját a Stri­goň, a mai Ostri­hom szláv várá­val (Wiki​pe​dia​.sk). A Kakath­vár kas­té­lyt a 10. szá­zad­ban Arpád magy­ar törzs­főnök fia épí­tet­te. A Kakath tele­pülés erődí­tett volt, ezért hasz­nál­ták a Pár­ká­ny, Par­kan nevet (stu​ro​vo​.sk). Az első írá­sos emlí­tés a Kakat tele­pülés­ről 1075-​ből szár­ma­zik (stu​ro​vo​.sk), a mai Ostri­hom hely­én a Sal­va Man­sio római kato­nai gyar­ma­tá­nak épí­té­sé­vel kapc­so­la­tos. 1241 már­ciu­sá­ban a várost Bátu kán tatár had­já­ra­tá­nak csa­pá­sai érték. A 16 – 17. szá­zad foly­amán a várost más néven is emle­get­ték, mint Čekér­den, Dži­ger­de­len, Goche­ren, Gog­gern és Pár­ká­ny (stu​ro​vo​.sk).

1946 máju­sá­tól júniu­sá­ig 1600 magy­ar nemze­ti­sé­gű állam­pol­gár került resz­lo­va­ki­zá­ci­ó­nak alá, remél­ve, hogy igaz­ság­ta­lan hely­ze­tük meg­vál­to­zik. 1947 decem­be­ré­től 1948 feb­ru­ár­já­ig magy­ar csa­lá­dok kiu­ta­sí­tá­sa Sudé­ták­ba, különösen Žatec­be tör­tént. Öss­ze­sen 217 embert tele­pí­tet­tek ki. Az bün­tet­len viss­za­té­rés lehe­tősé­gét 28 hónap­pal később, 1949 már­ciu­sá­ban biz­to­sí­tot­ták szá­muk­ra. 1965-​ben a város árvíz súj­tot­ta. 25 ház öss­ze­om­lott, 40 erősen meg­sé­rült. Az újjá­é­pí­tés­ben haté­ko­ny­an segí­tett a Most váro­sa, emlé­ké­re a Mos­to­vá utca nevet vise­li. 1991. novem­ber 17-​én néps­za­va­zás tör­tént a város nevé­nek viss­za­ál­lí­tá­sá­ról Par­kan név­re. A részt­ve­vők 57%-ának 87%-a támo­gat­ta, de a kor­má­ny nem haj­lan­dó volt enged­ni (Jozef Slabák).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Orava, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Dolný Kubín

skala
Hits: 3718

Dol­ný Kubín, maďar­sky Alsó­ku­bin, nemec­ky Unter­ku­bin, je okres­né mes­to v Žilin­skom kra­ji. Leží v nad­mor­skej výš­ke 468 met­rov nad morom, Na plo­che 55 km2 tu žije cca 19 000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Zná­me osob­nos­ti: autor slo­ven­skej hym­ny Jan­ko Matúš­ka, bás­nik Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Vav­ri­nec Čap­lo­vič, pro­zaik Ladi­slav Náda­ši Jégé, Andrej Rad­lin­ský (dol​ny​ku​bin​.sk), pro­zaik Ján Joha­ni­des, biat­lo­nis­t­ka Mar­ti­na Hali­ná­ro­vá, bežec na lyžiach Mar­tin Baj­či­čák, fut­ba­lis­ta Matúš Kozá­čik (Wiki­pe­dia).

Trni­ny bola opev­ne­ným hra­dis­kom už v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy. Pôvod náz­vu Kubín je odvo­de­ný od ozna­če­nia pries­to­ru, kto­rý zaha­ľu­jú kúdo­ly dymu. V stre­do­ve­ku mes­to nies­lo názov Klu­bín (dol​ny​ku​bin​.sk). V stre­do­ve­ku obchod­nú ces­tu cez Kom­jat­nú, Dol­ný Kubín, Tvrdo­šín, Orav­skú Pol­ho­ru, Zywiec a Wie­licz­ku nazý­va­li soľ­ná, využí­va­la sa na dovoz soli a iných tova­rov. V 14. sto­ro­čí boli zalo­že­né obce, kto­ré v súčas­nos­ti tvo­ria prí­mest­ské čas­ti Dol­né­ho Kubí­na: Zás­ka­lie, Veľ­ký Bys­te­rec, Malý Bys­te­rec, Beňo­va Leho­ta, Medzi­hrad­né, Srňa­cie, Mok­raď, Kňa­žia. Mes­to sa roz­ví­ja­lo ako reme­sel­níc­ko – roľ­níc­ka osa­da. Roz­vi­nu­té bolo naj­mä kame­nár­stvo. Začiat­kom 14. sto­ro­čia sa spo­mí­na baňa na kameň pre výro­bu mle­cích pros­tried­kov – žar­no­vov. V roku 1558 sa maji­teľ­mi orav­ské­ho pan­stva sta­li Tur­zo­vi.

V roku 1604 mes­to spus­to­ši­li Boč­ka­jo­vi haj­dú­si, pod­pá­li­li obec, osta­lo len 7 domov. Avšak už v roku 1624 žilo v Kubí­ne 67 rodín a asi 340 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). V roku 1632 gróf Gaš­par Illeš­há­zy za roč­ný popla­tok 400 zla­tých oslo­bo­dil jeho oby­va­te­ľov od robot­ných povin­nos­tí a pový­šil ich na meš­ťa­nov. Ude­lil mu prá­vo konať týž­den­né trhy a dva výroč­né jar­mo­ky (dol​ny​ku​bin​.sk a Wiki­pe­dia). Po roku 1712 sa stal Dol­ný Kubín síd­lom Orav­skej župy. V rokoch 1715 – 16 si Ora­va uži­la zamrz­nu­té roky – ešte v júni mrz­lo a v sep­tem­bri priš­la nová zima. Rok 1813 je rokom straš­nej povod­ne, zača­lo sa s budo­va­ním vod­nej nádr­že. V roku 1858 vznik­la Spo­loč­nosť Čap­lo­vi­čo­vej kniž­ni­ce, kto­rá sa sta­ra­la o dar Vav­rin­ca Čap­lo­vi­ča mes­tu – kniž­ni­ca mala 45 000 zväz­kov (Wiki­pe­dia).

Dol­ný Kubín, in Hun­ga­rian Alsó­ku­bin, and in Ger­man Unter­ku­bin, is a dis­trict town in the Žili­na Regi­on. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 468 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 55 km², and is home to app­ro­xi­ma­te­ly 19,000 resi­dents (Wiki­pe­dia). Notab­le per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Dol­ný Kubín inc­lu­de Jan­ko Matúš­ka, the aut­hor of the Slo­vak ant­hem, poet Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Vav­ri­nec Čap­lo­vič, pro­se wri­ter Ladi­slav Náda­ši Jégé, Andrej Rad­lin­ský (dol​ny​ku​bin​.sk), pro­se wri­ter Ján Joha­ni­des, biat­hle­te Mar­ti­na Hali­ná­ro­vá, cross-​country skier Mar­tin Baj­či­čák, and foot­bal­ler Matúš Kozá­čik (Wiki­pe­dia).

Trni­ny ser­ved as a for­ti­fied sett­le­ment during the Gre­at Mora­vian peri­od. The name Kubín is deri­ved from the term deno­ting an area enve­lo­ped in smo­ke clouds. In the medie­val era, the town was kno­wn as Klu­bín (dol​ny​ku​bin​.sk). During the Midd­le Ages, a tra­de rou­te pas­sing through Kom­jat­ná, Dol­ný Kubín, Tvrdo­šín, Orav­ská Pol­ho­ra, Zywiec, and Wie­licz­ka was cal­led the salt rou­te, used for impor­ting salt and other goods. In the 14th cen­tu­ry, vil­la­ges were estab­lis­hed, which cur­ren­tly form subur­ban parts of Dol­ný Kubín: Zás­ka­lie, Veľ­ký Bys­te­rec, Malý Bys­te­rec, Beňo­va Leho­ta, Medzi­hrad­né, Srňa­cie, Mok­raď, and Kňa­žia. The town deve­lo­ped as a craft and far­ming sett­le­ment, with sto­ne­ma­son­ry being a par­ti­cu­lar­ly deve­lo­ped tra­de. In the ear­ly 14th cen­tu­ry, a quar­ry for sto­nes used in the pro­duc­ti­on of grin­ding tools (mills­to­nes) is men­ti­oned. In 1558, the Tur­zo fami­ly beca­me owners of the Ora­va estate.

In 1604, the town was rava­ged by Bocs­kai­’s haj­duks; they set fire to the vil­la­ge, lea­ving only seven hou­ses stan­ding. Howe­ver, by 1624, Dol­ný Kubín had 67 fami­lies and around 340 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). In 1632, Count Gaš­par Illeš­há­zy libe­ra­ted its inha­bi­tants from serf­dom duties for an annu­al fee of 400 gold coins and ele­va­ted them to burg­hers. He gran­ted the town the right to hold week­ly mar­kets and two annu­al fairs (dol​ny​ku​bin​.sk and Wiki­pe­dia). After 1712, Dol­ný Kubín beca­me the seat of the Ora­va coun­ty. In 1715 – 16, Ora­va expe­rien­ced fro­zen years — June was still cold, and a new win­ter arri­ved in Sep­tem­ber. The year 1813 saw a ter­rib­le flo­od, lea­ding to the cons­truc­ti­on of a reser­vo­ir. In 1858, the Čap­lo­vič Lib­ra­ry Socie­ty was estab­lis­hed, taking care of the dona­ti­on of Vav­ri­nec Čap­lo­vič to the town — the lib­ra­ry held 45,000 volu­mes (Wiki­pe­dia).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry

Nová Polianka

skala
Hits: 2161

Nová Polian­ka je najm­lad­šia z tatrans­kých osád, vznik­la v roku 1956 vo výš­ke 1040 met­rov nad morom. Je v nej vojen­ský lie­čeb­ný ústav pre lieč­bu res­pi­rač­ných ocho­re­ní a tuber­ku­ló­zy. Osa­da je prí­sne lie­čeb­ná, nie je výcho­dis­kom pre turis­ti­ku, nemá uby­to­va­cie, ani stra­vo­va­cie zaria­de­nia. Jej názov je odvo­de­ný od neďa­le­kej Tatrans­kej Polian­ky. Medzi tými­to dvo­ma obca­mi pôvod­ne stá­la poľov­níc­ka cha­ta Danie­la Rolan­da Dier­gard­ta, kto­rý v rokoch 1898 – 1929 vlast­nil oko­li­té lesy. Samo­tu nazý­va­li aj Danie­lo­vo. Dnes je tam samo­ta s lesov­ňou TANA­Pu Danie­lov dom (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Nová Polian­ka is the youn­gest of the Tat­ra sett­le­ments, estab­lis­hed in 1956 at an ele­va­ti­on of 1040 meters abo­ve sea level. It hou­ses a mili­ta­ry medi­cal ins­ti­tu­te spe­cia­li­zing in the tre­at­ment of res­pi­ra­to­ry dise­a­ses and tuber­cu­lo­sis. The sett­le­ment is strict­ly for medi­cal pur­po­ses, not ser­ving as a star­ting point for tou­rism, and lacks accom­mo­da­ti­on or dining faci­li­ties. Its name is deri­ved from the near­by Tatrans­ká Polian­ka. Ori­gi­nal­ly situ­ated bet­we­en the­se two vil­la­ges was the hun­ting lod­ge of Daniel Roland Dier­gardt, who owned the sur­roun­ding forests from 1898 to 1929. The lod­ge was also kno­wn as Danie­lo­vo. Today, in that loca­ti­on, the­re is a soli­ta­ry hou­se with a forest nur­se­ry cal­led TANA­P’s Danie­l’s Hou­se (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post