Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Obce, Česko, Stavby, Fotografie

Holašovice

Hits: 264

Holašovice sa nachádzajú približne 16 kilometrov západne od Českých Budějovíc. Sú súčasťou Jankov a je známa svojou zachovanou architektúrou v štýle tzv. „sedliaceho baroka“ (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Holašoviciach pochádza z roku 1263. V roku 1292 daroval kráľ Václav II. dedinu cisterciánskemu kláštoru vo Vyššom Brode, v ktorého vlastníctve zostala až do roku 1848. Medzi rokmi 1520 a 1525 zasiahla obec morová epidémia, ktorá zanechala nažive len dvoch obyvateľov. Na pamiatku tejto udalosti bol na severnom okraji postavený morový stĺp. Kláštor následne osídlil obec novými osadníkmi z Bavorska a Rakúska. Po druhej svetovej vojne došlo k odsunu nemeckých obyvateľov, od roku 1990 prešla obec rozsiahlymi rekonštrukciami a bola opäť osídlená. Holašovice sú považované za vzor juhočeského vidieckeho sídla oblasti Hlubocká Blata. Dedina pozostáva z 23 murovaných hospodárskych dvorov obsahujúcich celkovo 120 budov, vrátane rybníka, kováčskej dielne a . Sú postavené v štýle juhočeského ľudového baroka, usporiadané do tvaru „U“ s dvorom uprostred a s priečeliami orientovanými smerom k centrálnej širokej návsi. pochádzajú z 18. až 20. storočia, pričom väčšina bola postavená v druhej polovici 19. storočia. Kaplnka svätého Jána Nepomuckého bola postavená v roku 1755 (Wikipedia). Vďaka svojej jedinečnej architektúre a zachovanému stredovekému urbanistickému usporiadaniu boli Holašovice v roku 1995 vyhlásené za dedinskú pamiatkovú rezerváciu a v roku 1998 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Dnes obec žije bežným životom, pričom väčšina budov je v súkromnom vlastníctve a slúži na trvalé bývanie (Wikipedia). V obci sa tiež konajú rôzne ľudové a , ktoré pripomínajú tradičný vidiecky život. Zaujímavosťou je aj neďaleký megalitický kruh, prezývaný „juhočeské Stonehenge“ (kudyznudy.cz).


Holašovice is located approximately 16 kilometers west of České Budějovice. It is part of the municipality of Jankov and is known for its well-preserved architecture in the so-called „Rural Baroque“ style (Wikipedia). The first written mention of Holašovice dates back to 1263. In 1292, King Wenceslaus II donated the village to the Cistercian monastery in Vyšší Brod, where it remained until 1848. Between 1520 and 1525, the village was struck by a plague epidemic that left only two inhabitants alive. To commemorate this event, a plague column was erected on the northern edge of the village. The monastery subsequently resettled the village with new settlers from Bavaria and Austria. After World War II, the German inhabitants were expelled, and since 1990, the village has undergone extensive renovations and has been resettled again. Holašovice is considered a model South Bohemian rural settlement of the Hlubocká Blata area. The village consists of 23 brick farmsteads with a total of 120 buildings, including a pond, a blacksmith’s workshop, and a chapel. These buildings are constructed in the South Bohemian folk baroque style, arranged in a „U“ shape around a courtyard, with facades facing the wide central village green. The buildings date from the 18th to the 20th centuries, with most built in the second half of the 19th century. The Chapel of St. John of Nepomuk was built in 1755 (Wikipedia). Thanks to its unique architecture and preserved medieval urban layout, Holašovice was declared a village conservation area in 1995 and added to the UNESCO World Heritage List in 1998. Today, the village is inhabited and most buildings are privately owned and used for permanent residence (Wikipedia). The village also hosts various folk festivals and events celebrating traditional rural life. A nearby megalithic circle, nicknamed the „South Bohemian Stonehenge,“ is also of interest (kudyznudy.cz).


Holašovice liegt etwa 16 Kilometer westlich von České Budějovice. Es ist Teil der Gemeinde Jankov und bekannt für seine gut erhaltene Architektur im sogenannten „Bäuerlichen Barock“ (Wikipedia). Die erste schriftliche Erwähnung von Holašovice stammt aus dem Jahr 1263. Im Jahr 1292 schenkte König Wenzel II. das Dorf dem Zisterzienserkloster in Vyšší Brod, in dessen Besitz es bis 1848 blieb. Zwischen 1520 und 1525 wurde das Dorf von einer Pestepidemie heimgesucht, die nur zwei Einwohner am Leben ließ. Zur Erinnerung an dieses Ereignis wurde am nördlichen Dorfrand eine Pestsäule errichtet. Das Kloster besiedelte das Dorf anschließend mit neuen Siedlern aus Bayern und Österreich. Nach dem Zweiten Weltkrieg wurden die deutschen Einwohner vertrieben, und seit 1990 wurde das Dorf umfangreich renoviert und neu besiedelt. Holašovice gilt als ein Modell eines südböhmischen ländlichen Dorfes in der Region Hlubocká Blata. Das Dorf besteht aus 23 gemauerten Gehöften mit insgesamt 120 Gebäuden, darunter ein Teich, eine Schmiede und eine Kapelle. Die Gebäude sind im südböhmischen Volksbarockstil gebaut, in einer „U“-Form um einen Hof angeordnet und mit den Fassaden zum zentralen, breiten Dorfplatz ausgerichtet. Die Gebäude stammen aus dem 18. bis 20. Jahrhundert, wobei die meisten in der zweiten Hälfte des 19. Jahrhunderts errichtet wurden. Die Kapelle des Heiligen Johannes von Nepomuk wurde 1755 erbaut (Wikipedia). Dank seiner einzigartigen Architektur und der erhaltenen mittelalterlichen städtebaulichen Struktur wurde Holašovice 1995 zum Dorfdenkmalreservat erklärt und 1998 in die Liste des UNESCO-Weltkulturerbes aufgenommen. Heute wird das Dorf bewohnt, und die meisten Gebäude befinden sich in Privatbesitz und dienen als Dauerwohnsitz (Wikipedia). Das Dorf veranstaltet auch verschiedene Volksfeste und Veranstaltungen, die das traditionelle Landleben feiern. Ein nahegelegener megalithischer Kreis, der als „Südböhmisches Stonehenge“ bezeichnet wird, ist ebenfalls eine Attraktion (kudyznudy.cz).


Holašovice se nacházejí přibližně 16 kilometrů západně od Českých Budějovic. Jsou součástí obce Jankov a jsou známé svou zachovalou architekturou ve stylu tzv. „selské baroko“ (Wikipedia). První písemná zmínka o Holašovicích pochází z roku 1263. V roce 1292 daroval král Václav II. vesnici cisterciáckému klášteru ve Vyšším Brodě, v jehož vlastnictví zůstala až do roku 1848. Mezi lety 1520 a 1525 zasáhla obec morová epidemie, která nechala naživu jen dva obyvatele. Na památku této události byl na severním okraji vesnice postaven morový sloup. Klášter následně osídlil vesnici novými osadníky z Bavorska a Rakouska. Po druhé světové válce došlo k odsunu německých obyvatel, od roku 1990 prošla obec rozsáhlými rekonstrukcemi a byla znovu osídlena. Holašovice jsou považovány za vzor jihočeského venkovského sídla oblasti Hlubocká Blata. Vesnice se skládá z 23 zděných hospodářských dvorů obsahujících celkem 120 budov, včetně rybníka, kovárny a kaple. Jsou postaveny ve stylu jihočeského lidového baroka, uspořádány do tvaru „U“ s dvorem uprostřed a s průčelími orientovanými směrem k centrální široké návsi. Budovy pocházejí z 18. až 20. století, přičemž většina byla postavena v druhé polovině 19. století. Kaple svatého Jana Nepomuckého byla postavena v roce 1755 (Wikipedia). Díky své jedinečné architektuře a zachovanému středověkému urbanistickému uspořádání byly Holašovice v roce 1995 vyhlášeny vesnickou památkovou rezervací a v roce 1998 zapsány na seznam světového dědictví UNESCO. Dnes vesnice žije běžným životem, přičemž většina budov je v soukromém vlastnictví a slouží k trvalému bydlení (Wikipedia). Ve vesnici se také konají různé lidové slavnosti a akce, které připomínají tradiční venkovský život. Zajímavostí je i nedaleký megalitický kruh, přezdívaný „jihočeské Stonehenge“ (kudyznudy.cz).


Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Česko, Fotografie

Krásna Lípa – centrum Českého Švajčiarska

Hits: 2785

Mesto Krásna Lípa je centrom Českého Švajčiarska. Leží v nadmorskej výške 426 metrov nad morom (krasnalipa.cz) na hornom toku Křinice na rozhraní Národného parku České Švajčiarsko a Lužických hôr (Wikipedia CS). Na rozlohe 31.4 km2 tu žije 3601 obyvateľov (krasnalipa.cz). Nemecké pomenovanie Krásnej Lípy je Schönlinde. Miestne časti Krásnej Lípy: Dlouhý Důl, Hely, Kamenná Horka, Krásna Lípa, Krásny Buk, Kyjov, Sněžná, Vlčí Hora, Zahrady (Wikipedia CS).

Prvá písomná zmienka je z roku 1361. V polovici 16. storočia patrila k tolštejnskému panstvu, ale v roku 1573 ju predali a pripojili ku kamenickému panstvu (krasnalipa.cz). V 18. storočí sa tu rozvíjala výroba a spracovanie textilu (Wikipedia CS). Od roku 1870 je Krásna Lípa mestom (krasnalipa.cz). V dobe -Uhorska bola Krásna Lípa jedno z najpriemyslovejších a najbohatších miest Česku. Vyrábali sa tu pančuchy, úpletový tovar, boli tu rôzne textilky (ceskesvycarsko.cz). Do polovice 20. storočia je obyvateľstvo zväčša nemecké (Wikipedia CS). Ku značnému úpadku mesta došlo po odsune nemeckých obyvateľov po druhej svetovej vojne. Počet sa znížil na polovicu, asanovaných bolo asi 300 opustených (krasnalipa.cz). Tunajšia oblasť je známa typickými podstávkovými domami (krasnalipa.cz). V Krásnej Lípe a jej okolím bol v roku 2006 obnovený Köglerov náučný chodník, ktorý je najstarším na českom území (Informačná tabuľa). Historické centrum Krásnej Lípy je charakteristické barokovými a renesančnými stavbami. Medzi významné patrí kostol Svätého Petra a Pavla, radnica a ďalšie historické , ktoré odrážajú kultúrne dedičstvo mesta (krasnalipa.cz).


The town of Krásná Lípa is the center of the Czech Switzerland. It is situated at an altitude of 426 meters above sea level (krasnalipa.cz) on the upper reaches of the Křinice River, at the border of the Czech Switzerland National Park and the Lusatian Mountains (Wikipedia CS). With an area of ​​31.4 km2, it is home to 3601 inhabitants (krasnalipa.cz). The German name for Krásná Lípa is Schönlinde. The local parts of Krásná Lípa include: Dlouhý Důl, Hely, Kamenná Horka, Krásná Lípa, Krásný Buk, Kyjov, Sněžná, Vlčí Hora, Zahrady (Wikipedia CS).

The first written mention dates back to 1361. In the mid-16th century, it belonged to the Tolštejn estate, but in 1573 it was sold and annexed to the Kamenické estate (krasnalipa.cz). In the 18th century, textile production and processing flourished here (Wikipedia CS). Since 1870, Krásná Lípa has been a town (krasnalipa.cz). During the time of the Austro-Hungarian Empire, Krásná Lípa was one of the most industrialized and wealthiest towns in the Czech Republic. Stockings, knitwear, and various textiles were produced here (ceskesvycarsko.cz). Until the mid-20th century, the population was mostly German (Wikipedia CS). The city experienced a significant decline after the expulsion of German inhabitants following World War II. The population decreased by half, with around 300 abandoned houses being demolished (krasnalipa.cz). The local area is known for its typical half-timbered houses (krasnalipa.cz). In 2006, the Kögler Educational Trail, the oldest nature trail in the Czech territory, was restored in Krásná Lípa and its surroundings (Information board).

The historic center of Krásná Lípa is characterized by Baroque and Renaissance buildings. Among the significant landmarks are the Church of St. Peter and Paul, the Town Hall, and other historical buildings reflecting the cultural heritage of the city.


Die Stadt Krásná Lípa ist das Zentrum der Böhmischen Schweiz. Sie liegt auf einer Höhe von 426 Metern über dem Meeresspiegel (krasnalipa.cz) an den oberen Flussläufen der Křinice, an der Grenze des Nationalparks Böhmische Schweiz und des Lausitzer Gebirges (Wikipedia CS). Auf einer Fläche von 31,4 km2 leben hier 3601 Einwohner (krasnalipa.cz). Der deutsche Name für Krásná Lípa lautet Schönlinde. Zu den örtlichen Teilen von Krásná Lípa gehören: Dlouhý Důl, Hely, Kamenná Horka, Krásná Lípa, Krásný Buk, Kyjov, Sněžná, Vlčí Hora, Zahrady (Wikipedia CS).

Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1361. In der Mitte des 16. Jahrhunderts gehörte sie zum Gut Tolštejn, wurde aber 1573 verkauft und dem Gut Kamenické angeschlossen (krasnalipa.cz). Im 18. Jahrhundert florierte hier die Textilproduktion und -verarbeitung (Wikipedia CS). Seit 1870 ist Krásná Lípa eine Stadt (krasnalipa.cz). Zur Zeit des österreichisch-ungarischen Reiches war Krásná Lípa eine der industrialisiertesten und wohlhabendsten Städte in Tschechien. Hier wurden Strümpfe, Strickwaren und verschiedene Textilien hergestellt (ceskesvycarsko.cz). Bis Mitte des 20. Jahrhunderts war die Bevölkerung größtenteils deutsch (Wikipedia CS). Die Stadt erlebte nach der Vertreibung der deutschen Bewohner nach dem Zweiten Weltkrieg einen bedeutenden Niedergang. Die Bevölkerung halbierte sich, und rund 300 verlassene Häuser wurden abgerissen (krasnalipa.cz). Die lokale Gegend ist für ihre typischen Fachwerkhäuser bekannt (krasnalipa.cz). In Krásná Lípa und ihrer Umgebung wurde im Jahr 2006 der Kögler-Lehrpfad erneuert, der der älteste auf tschechischem Gebiet ist (Informationstafel).

Das historische Zentrum von Krásná Lípa ist durch barocke und Renaissancegebäude geprägt. Zu den bedeutenden Sehenswürdigkeiten gehören die Kirche St. Peter und Paul, das Rathaus und andere historische Gebäude, die das kulturelle Erbe der Stadt widerspiegeln.


Miasto Krásná Lípa jest centrum Czeskiej Szwajcarii. Położone jest na wysokości 426 metrów nad poziomem morza (krasnalipa.cz) na górnym biegu rzeki Křinice, na granicy Parku Narodowego Czeska Szwajcaria i Gór Łużyckich (Wikipedia CS). Na powierzchni 31,4 km2 mieszka tutaj 3601 mieszkańców (krasnalipa.cz). Niemiecka nazwa Krásnej Lípy to Schönlinde. Lokalne części Krásnej Lípy to: Dlouhý Důl, Hely, Kamenná Horka, Krásná Lípa, Krásný Buk, Kyjov, Sněžná, Vlčí Hora, Zahrady (Wikipedia CS).

Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1361. W połowie XVI wieku należała do dóbr Tolštejn, ale w 1573 roku została sprzedana i przyłączona do dóbr Kamenické (krasnalipa.cz). W XVIII wieku rozwijała się tu produkcja i przetwórstwo tekstyliów (Wikipedia CS). Od 1870 roku Krásna Lípa jest miastem (krasnalipa.cz). W czasach Austro-Węgier Krásna Lípa była jednym z najbardziej uprzemysłowionych i najbogatszych miast w Czechach. Produkowano tu pończochy, dzianiny i różne tekstylia (ceskesvycarsko.cz). Do połowy XX wieku ludność była głównie niemiecka (Wikipedia CS). Miasto doświadczyło znacznego upadku po wysiedleniu niemieckich mieszkańców po II wojnie światowej. Liczba mieszkańców zmniejszyła się o połowę, a około 300 opuszczonych domów zostało wyburzonych (krasnalipa.cz). Lokalna okolica jest znana z typowych domów szkieletowych (krasnalipa.cz). W 2006 roku w miejscowości Krásná Lípa i jej okolicach odnowiono ścieżkę edukacyjną Köglera, która jest najstarszą na terytorium Czech (Tablica informacyjna).

Historyczne centrum Krásnej Lípy charakteryzuje się budynkami barokowymi i renesansowymi. Do ważnych zabytków należą kościół św. Piotra i Pawła, ratusz oraz inne historyczne budynki, które odzwierciedlają dziedzictwo kulturowe miasta.


Město Krásná Lípa je centrem Českého Švýcarska. Leží v nadmořské výšce 426 metrů (krasnalipa.cz) na horním toku Křinice na rozhraní Národního parku České Švýcarsko a Lužických hor (Wikipedia CS). Na rozloze 31,4 km² zde žije 3601 obyvatel (krasnalipa.cz). Německý název Krásné Lípy je Schönlinde. Místní části Krásné Lípy: Dlouhý Důl, Hely, Kamenná Horka, Krásná Lípa, Krásný Buk, Kyjov, Sněžná, Vlčí Hora, Zahrady (Wikipedia CS).

První písemná zmínka pochází z roku 1361. V polovině 16. století patřila k tolštejnskému panství, ale v roce 1573 byla prodána a připojena ke kamenickému panství (krasnalipa.cz). V 18. století se zde rozvíjela výroba a zpracování textilu (Wikipedia CS). Od roku 1870 je Krásná Lípa městem (krasnalipa.cz). Za Rakouska-Uherska byla Krásná Lípa jedním z nejprůmyslovějších a nejbohatších měst v Česku. Vyráběly se zde punčochy, pletené zboží a fungovaly zde různé textilní továrny (ceskesvycarsko.cz). Do poloviny 20. století bylo obyvatelstvo převážně německé (Wikipedia CS). K výraznému úpadku města došlo po odsunu německých obyvatel po druhé světové válce. Počet obyvatel klesl na polovinu a zbouráno bylo asi 300 opuštěných domů (krasnalipa.cz). Místní oblast je známá typickými podstávkovými (krasnalipa.cz). V Krásné Lípě a jejím okolí byla v roce 2006 obnovena Köglerova naučná stezka, která je nejstarší na českém území (Informační tabule).

Historické centrum Krásné Lípy je charakteristické barokními a renesančními stavbami. Mezi významné památky patří kostel svatého Petra a Pavla, radnice a další historické budovy, které odrážejí kulturní dědictví města.



Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Česko, Fotografie

Chřibská – starodávna, kľukatá

Hits: 2194

Mesto Chřibská leží v najzápadnejšej časti Lužických hôr, v južnej časti Šluknovského výbežku. Je obklopené Kytlickou pahorkatinou, Lužických chrbátom a Jetřichovskými stenami. Na území Chránenej krajinnej oblasti Lužické a CHKO Labské pieskovce a Národného parku České Švajčiarsko. Miestne časti mesta: Chřibská, Dolní Chřibská, Horní Chřibská, Krásne Pole. Žije tu 1399 obyvateľov (mesto-chribska.cz). Prvá písomná zmienka je z roku 1352, avšak mesto existovalo podľa nápisu na kameni, už pre rokom 1144. Nemecký názov je Kreibitz, je slovanského pôvodu zo slova Krzywycza, vyjadruje meandrujúci potok. Súčasný názov je staročeský od slova chřib – pahorok (mesto-chribska.cz). Dominantou je kostol svätého Juraja s farou a krížovou cestou, so štyrmi kaplnkami. Miestne vlastivedné múzeum je venované Chřibskej a jeho rodákovi Tadeášovi Haenkemu (Informačná tabuľa). 

Bola tu najstaršia sklárska huta v Strednej Európe, existovala už v roku 1414 (Alexandr Vanžura). Jej činnosť skončila v roku 2007 (Informačná tabuľa). Po roku 1946 tu dramaticky poklesol počet obyvateľov po odsune Nemcov. Znovuosídlenie nebolo úspešné. Opustené chátrali, boli ničené, aj mnoho z nich bolo zbúraných. Najviac v rokoch 1955, 1965 a 1967. Boli zbúrané súvislé poschodových a prakticky bolo zlikvidované aj námestie. Mnoho cenných ľudových domov. Mnoho týchto stavieb zachránili chalupári, ktorých počet takmer dosahuje počet trvalo žijúcich obyvateľov (mesto-chribska.cz). V mladosti tu žil Christoph Willibald Gluck (1714 – 1787), ktorého otec bol v rokoch 1722 – 1727 lesmajstrom na kamenickom panstve Kinských (Jiří Kühn).

V okolí a priamo v Chřibské rastú tisíce orchideí na podmáčaných lúkach, napr. na lúke u Brodských a v prírodnej rezervácii Marschnerova lúka (Informačné letáky).


The town of Chřibská is located in the westernmost part of the Lusatian Mountains, in the southern part of the Šluknov Hook. It is surrounded by the Kytlice Hills, Lusatian Ridge, and Jetřichovice Walls. The town lies within the Lusatian Mountains Protected Landscape Area, the Elbe Sandstone Protected Landscape Area, and the Bohemian Switzerland National Park. Its local districts are Chřibská, Dolní Chřibská, Horní Chřibská, and Krásné Pole. It has a population of 1,399 inhabitants (mesto-chribska.cz). The first written record dates back to 1352, although, according to an inscription on a stone, the town existed before 1144. The German name is Kreibitz, derived from the Slavic word Krzywycza, meaning a meandering stream. The current name is Old Czech, derived from the word chřib, meaning hill (mesto-chribska.cz). The dominant feature of the town is the Church of St. George, along with its parish and the Stations of the Cross with four chapels. The local history museum is dedicated to Chřibská and its native, Tadeáš Haenke (information board).

Central Europe’s oldest glassworks, established in 1414, operated here (Alexandr Vanžura). It ceased operations in 2007 (information board). After 1946, the population dramatically decreased due to the expulsion of Germans. Resettlement was unsuccessful; abandoned houses decayed, were vandalized, and many were demolished, especially in 1955, 1965, and 1967. Entire rows of multi-story buildings and even the town square were practically destroyed, along with many valuable folk houses. Numerous buildings were saved by weekend residents, whose number almost equals the permanent residents (mesto-chribska.cz). Christoph Willibald Gluck (1714–1787) lived here in his youth. His father served as the forestry manager for the Kinsky estate in Kamenice from 1722 to 1727 (Jiří Kühn).

Thousands of orchids grow in the vicinity and directly in Chřibská, especially in wet meadows such as the Brodský meadow and the Marschnerova louka nature reserve (information leaflets).


Die Stadt Chřibská liegt im westlichsten Teil des Lausitzer Gebirges, im südlichen Teil des Schluckenauer Zipfels. Sie ist umgeben von der Kittlitzer Hügellandschaft, dem Lausitzer Kamm und den Dittersbacher Wänden. Das Gebiet liegt in den Schutzgebieten Lausitzer Gebirge, Elbsandsteingebirge und im Nationalpark Böhmische Schweiz. Stadtteile sind Chřibská, Dolní Chřibská, Horní Chřibská und Krásné Pole. Die Stadt hat 1.399 Einwohner (mesto-chribska.cz). Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1352, allerdings existierte die Stadt laut einer Inschrift auf einem Stein bereits vor dem Jahr 1144. Der deutsche Name Kreibitz ist slawischen Ursprungs (Krzywycza) und bedeutet „mäandernder Bach“. Der heutige Name ist alttschechisch und stammt vom Wort chřib („Hügel“) ab (mesto-chribska.cz). Dominierend ist die Kirche St. Georg mit Pfarrhaus und Kreuzweg mit vier Kapellen. Das örtliche Heimatmuseum widmet sich Chřibská und seinem berühmten Sohn Tadeáš Haenke (Informationstafel).

Hier befand sich die älteste Glashütte Mitteleuropas, bereits seit 1414 in Betrieb (Alexandr Vanžura). Ihre Tätigkeit wurde 2007 eingestellt (Informationstafel). Nach 1946 sank die Bevölkerungszahl dramatisch durch die Vertreibung der Deutschen. Die Wiederbesiedlung war nicht erfolgreich. Verlassene Häuser verfielen, wurden beschädigt und viele abgerissen, besonders in den Jahren 1955, 1965 und 1967. Ganze Häuserreihen und auch der Stadtplatz wurden weitgehend zerstört, darunter auch viele wertvolle Volksbauten. Viele Gebäude retteten Wochenendhausbesitzer, deren Zahl heute fast die der festen Einwohner erreicht (mesto-chribska.cz). Christoph Willibald Gluck (1714–1787) lebte hier in seiner Jugend. Sein Vater war von 1722 bis 1727 Oberförster auf der Herrschaft der Kinskys in Kamenice (Jiří Kühn).

In der Umgebung und direkt in Chřibská wachsen tausende Orchideen auf feuchten Wiesen, z.B. auf der Brodský-Wiese und im Naturschutzgebiet Marschnerova louka (Informationsblätter).


Miasto Chřibská leży w najbardziej na zachód wysuniętej części Gór Łużyckich, w południowej części Występu Šluknovskiego. Jest otoczone przez Pogórze Kytlickie, Grzbiet Łużycki i Skały Jetřichovickie. Miasto znajduje się na terenie Obszaru Chronionego Krajobrazu Gór Łużyckich, Obszaru Chronionego Krajobrazu Łabskich Piaskowców oraz Parku Narodowego Czeska Szwajcaria. Części miasta to Chřibská, Dolní Chřibská, Horní Chřibská i Krásné Pole. Mieszka tu 1399 osób (mesto-chribska.cz). Pierwsza wzmianka pochodzi z 1352 roku, choć według inskrypcji na kamieniu miasto istniało już przed rokiem 1144. Niemiecka nazwa Kreibitz pochodzi od słowiańskiego Krzywycza i oznacza meandrujący potok. Obecna nazwa pochodzi od staroczeskiego słowa chřib (pagórek) (mesto-chribska.cz). Dominantą jest kościół św. Jerzego z plebanią i drogą krzyżową z czterema kapliczkami. Muzeum regionalne poświęcone jest Chřibskiej i Tadeášowi Haenkemu (tablica informacyjna).

Znajdowała się tu najstarsza huta szkła w Europie Środkowej, działająca już w 1414 roku (Alexandr Vanžura), zamknięta w 2007 roku (tablica informacyjna). Po 1946 dramatycznie zmniejszyła się liczba mieszkańców przez wysiedlenie Niemców. Ponowne zasiedlenie nie powiodło się. Opuszczone domy niszczały, były burzone szczególnie w latach 1955, 1965 i 1967. Uratowali je mieszkańcy sezonowi (mesto-chribska.cz). Młodość spędził tu Christoph Willibald Gluck (1714–1787), którego ojciec zarządzał lasami rodu Kinskich w latach 1722–1727 (Jiří Kühn).

W okolicy i w samym mieście rosną tysiące storczyków na wilgotnych łąkach, np. Brodský i Marschnerova louka (ulotki informacyjne).


Čeština (Česky): Město Chřibská leží v nejzápadnější části Lužických hor, v jižní části Šluknovského výběžku. Je obklopeno Kytlickou pahorkatinou, Lužickým hřbetem a Jetřichovickými stěnami. Nachází se na území Chráněné krajinné oblasti Lužické hory, CHKO Labské pískovce a Národního parku České Švýcarsko. Místní části města jsou Chřibská, Dolní Chřibská, Horní Chřibská a Krásné Pole. Žije zde 1399 obyvatel (mesto-chribska.cz). První písemná zmínka pochází z roku 1352, avšak podle nápisu na kameni existovalo město již před rokem 1144. Německý název Kreibitz má slovanský původ od slova Krzywycza a znamená meandrující potok. Současný název je staročeský, odvozený od slova chřib (pahorek) (mesto-chribska.cz). Dominantou města je kostel svatého Jiří s farou a křížovou cestou se čtyřmi kaplemi. Místní vlastivědné muzeum je věnováno Chřibské a zdejšímu rodákovi Tadeáši Haenkemu (informační tabule).

Byla zde nejstarší sklářská huť ve střední Evropě, založená již roku 1414 (Alexandr Vanžura). Svoji činnost ukončila v roce 2007 (informační tabule). Po roce 1946 zde dramaticky poklesl počet obyvatel kvůli odsunu Němců. Znovuosídlení nebylo úspěšné; opuštěné domy chátraly, byly ničeny a mnoho z nich bylo zbořeno, zejména v letech 1955, 1965 a 1967. Byly zbořeny celé řady patrových domů a prakticky bylo zlikvidováno i náměstí, včetně mnoha cenných lidových staveb. Mnohé objekty zachránili chalupáři, jejichž počet téměř dosahuje počtu trvale žijících obyvatel (mesto-chribska.cz). V mládí zde žil Christoph Willibald Gluck (1714–1787), jehož otec byl v letech 1722–1727 lesmistrem na kamenickém panství Kinských (Jiří Kühn).

V okolí a přímo v Chřibské rostou tisíce orchidejí na podmáčených loukách, například na louce u Brodských a v přírodní rezervaci Marschnerova louka (informační letáky).


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Tatry, Fotografie

Rakúsy – obec pod Tatrami

Hits: 3155

Rakúsy sú obec pod Vysokými Tatrami, neďaleko od Spišskej Belej, severozápadne od Kežmarku (). Dominantým je pohľad na Lomnický štít, Kežmarský štít, Huncovský štít a Slavkovský štít a Bujačí vrch (rakusy.sk). Obec sa po prvý krát spomína v roku 1288 pod názvom Rokus. Zakladatelia boli . Pravdepodobne obec vytvorili na mieste dubového lesa. V roku 1294 polovicu kúpil Henc s Kežmarku (rakusy.sk). Neďaleko obce sa našli napr. bronzové meče s plnou rukoväťou. V roku 1700 žilo v obci 231 obyvateľov. Najviac Slovákov prišlo do obce v období rokov 1870 – 1910, osobitne zo Ždiaru. Po roku 1945 sa museli Nemci po 700 ročnom pobyte odsťahovať do Nemecka. Namiesto nich do obce prišli Rómovia. V súčasnosti žije v obci 2300 obyvateľov, 76 % z nich je Rómov (rakusy.sk). V minulosti držali v obci Nemci. Po ich odchode remeslá upadli, čo sa mení až v 21. storočí (rakusy.sk). Na ploche 6.34 km2 tu žije 3 007 obyvateľov. Rakúsy ležia v nadmorskej výške 676 metrov nad morom (rakusy.sk). V obci je rímskokatolícky kostol svätého Martina biskupa z roku 1883 a evanjelický kostol z roku 1792 (Wikipedia).


Rakúsy is a village beneath the High Tatras, near Spišská Belá, northwest of Kežmarok (Peter Kaclík). The dominant view includes , Kežmarský štít, Huncovský štít, Slavkovský štít, and Bujačí vrch (rakusy.sk). The village is first mentioned in 1288 under the name Rokus, founded by Germans. Presumably, the village was established in a location covered by an oak forest. In 1294, Henc from Kežmarok purchased half of the village (rakusy.sk). Bronze swords with full handles were found near the village. In 1700, the village had 231 residents. The largest influx of Slovaks to the village occurred between 1870 and 1910, especially from Ždiar. After 1945, Germans, who had lived in the village for 700 years, had to move to Germany. In their place, the Roma community settled in the village. Currently, the village has 2,300 residents, with 76% of them being Roma (rakusy.sk). In the past, Germans were engaged in crafts in the village. After their departure, the crafts declined, which is changing in the 21st century (rakusy.sk). The village covers an area of 6.34 km2, with an altitude of 676 meters above sea level (rakusy.sk). The village features the Roman Catholic Church of Saint , built in 1883, and an evangelical church from 1792 (Wikipedia).


Rakusy to wieś położona pod Wysokimi Tatrami, niedaleko od Spišskiej Bełej, na północny zachód od Kežmarku (Peter Kaclík). Dominujący widok to Lomnický štít, Kežmarský štít, Huncovský štít, Slavkovský štít oraz Bujačí vrch (rakusy.sk). Wieś po raz pierwszy wspominana jest w 1288 roku pod nazwą Rokus. Założycielami byli Niemcy. Prawdopodobnie wieś powstała na miejscu dębowego lasu. W 1294 roku połowę wsi zakupił Henc z Kežmarku (rakusy.sk). W pobliżu wsi znaleziono m.in. brązowe miecze z pełnym uchwytem. W 1700 roku w miejscowości mieszkało 231 osób. Najwięcej Słowaków przybyło do wsi w latach 1870-1910, szczególnie z Ždiaru. Po 1945 roku Niemcy musieli opuścić wieś po 700 latach pobytu i przenieść się do Niemiec. W zamian za nich do wsi przybyli Romowie. Obecnie w miejscowości mieszka 2300 osób, z czego 76% to Romowie (rakusy.sk). W przeszłości rzemiosła w miejscowości utrzymywali Niemcy. Po ich odejściu rzemiosła podupadły, co zmienia się dopiero w XXI wieku (rakusy.sk). Na powierzchni 6,34 km2 żyje tu 3007 mieszkańców. Rakusy leżą na wysokości 676 metrów nad poziomem morza (rakusy.sk). W wiosce znajduje się kościół katolicki św. Marcina z roku 1883 oraz kościół ewangelicki z roku 1792 (Wikipedia).