2006, 2008, 2011, 2013, Farebné živorodky, Príroda, Ryby, TOP, Živočíchy, Živorodky

Poecilia reticulata

Hits: 32871

Poeci­la reti­cu­la­ta Peters, 1859 pat­rí do pod­če­ľa­de Poeci­li­nae, do čeľa­de Poecil­li­dae, radu , trie­dy Acti­nop­te­ri­gii. Syno­ny­má:  Peters, 1859;  De Filip­pi, 1861;  Günt­her, 1866; Girar­di­nus gup­pii Günt­her, 1866;  Jor­dan et Gil­bert, 1883;  Jor­dan, 1887; Acant­hop­ha­ce­lus reti­cu­la­tus Eigen­mann, 1907;  Eigen­mann, 1910;  Bou­len­ger, 1912;  Bou­len­ger, 1912;  Lan­ger, 1913;  Regan, 1913;  Mile­ws­ki, 1920. Slo­ven­ský názov je živo­rod­ka dúho­vá. Pou­ží­va sa aj pome­no­va­nie je Pat­rí medzi . Je to vše­obec­ne zná­my druh akvá­ri­ových rýb. Aj u nás sa zrej­me s národ­ným náz­vom  stre­tol asi kaž­dý dospe­lý člo­vek. Čas­to sa im komo­lí meno na gub­ky, guby a podob­ne, a to aj medzi odbor­ník­mi – čo len naz­na­ču­je ich veľ­kú popu­la­ri­tu. Iným čas­tým náz­vom pre gup­ky je pávie očko. Toto krás­ne pome­no­va­nie má pôvod v prí­rod­nej for­me P. reti­cu­la­ta, kto­rá má na tele fareb­ne obrú­be­nú tma­vú škvr­nu, orien­to­va­nú zväč­ša k hor­né­mu okra­ju chvos­to­vej plutvy. 

Pôvod­né roz­ší­re­nie je vo Vene­zu­e­le, dnes jej are­ál zasa­hu­je východ­nú Ama­zó­niu, Vene­zu­e­lu, , sever­nú Bra­zí­liu a Guay­anu – povo­die Ori­no­ka a takis­to dnes  náj­de­me napr. v Aus­trá­lii, na Kube, na Hava­ji, v juho­vý­chod­nej Ázii, vo východ­nej a juž­nej Afri­ke, v Juž­nej Ame­ri­ke až po USA na seve­re, v Rus­ku, v juž­nom Špa­niel­sku, Gréc­ku, Talian­sku, Čes­ku a  nevy­ní­ma­júc. Kom­plet­nej­ší zoznam evi­du­je Fish­Ba­se. [1] Druh P. reti­cu­la­ta sa pris­pô­so­bil svoj­mu pro­stre­diu a začí­na stá­le viac pre­ja­vo­vať pôvod­ná prí­rod­ná for­ma. Keď porov­nám divo­ké gup­ky z Vene­zu­e­ly a gup­ky chy­te­né v Bra­zí­lii, tak vidím jas­né pre­sa­dzo­va­nie pôvod­nej gene­tic­kej výba­vy. Divo­ká  zase raz víťa­zí. Gup­ky sa nachá­dza­jú tam kde je tep­lá , oby­čaj­ne v ter­mál­nych pra­me­ňoch. Viem, že sa nachá­dza­jú v are­áli Slov­naf­tu, počul som o via­ce­rých iných výsky­toch a viem, že sú v ter­mál­nych jazier­kach v Piešťanoch.

Sam­ček v prí­ro­de dosa­hu­je 3,5 cm, samič­ka 6 cm [2]. Žijú prie­mer­ne 8 – 12 mesia­cov. P. reti­cu­la­ta sa vyzna­ču­je veľ­kým pohlav­ným dimor­fiz­mom. Sam­ček je ove­ľa fareb­nej­ší, vzras­tom men­ší, štíh­lej­ší a má Gono­pó­dium je pohlav­ným orgá­nom a je modi­fi­ká­ci­ou 3 až 5 lúča rit­nej plut­vy. Samič­ka je ovál­nej­šia, v dospe­los­ti väč­šia, rit­nú plut­vu má nor­mál­nu a má škvr­nu gra­vi­di­ty v bruš­nej čas­ti tela. Základ­ná far­ba oboch pohla­ví je sivá. Gup­ka je veľ­mi pria­teľ­ská ryba zväč­ša plá­va­jú­ca v stred­nej a dol­nej čas­ti akvá­ria. Ak cho­vá­te veľ­ké množ­stvo gupiek v jed­nej nádr­ži, tak sa  zdru­žu­jú v celom vod­nom stĺp­ci. V prí­pa­de, že kŕmi­te tak, že ruku máte v akvá­riu,  vám zve­da­vo a nebo­jác­ne obli­zu­jú prs­ty. Zau­jí­ma­vé je aj chy­ta­nie gupiek do , pre­to­že ony sa chy­ta­jú čas­to až prí­liš ľah­ko – ak chce­te chy­tiť jed­nu jedi­nú, ľah­ko sa sta­ne, že ich máte v sieť­ke aj 20. Chy­tiť jed­no­du­cho do  gup­ku medzi sto iný­mi je prob­lém. Čím je vyš­šia počet­nosť, tým sú zve­da­vej­šie a nebojácnejšie.

Chov gupiek je celo­sve­to­vo roz­ší­re­ný, čo je spô­so­be­né asi aj tým, že ide snáď o naj­va­ria­bil­nej­ší druh ryby, cho­va­ný v slad­ko­vod­ných akvá­riách a to nie­len čo sa týka sfar­be­nia, ale aj tva­ru. Exis­tu­je množ­stvo tva­ro­vých a fareb­ných foriem P. reti­cu­la­ta. Keď­že gup­ka pred­sta­vu­je a pred­sta­vo­va­la vždy pre akva­ris­tov výzvu, doš­lo k veľ­kým zme­nám nie­len v jej vzhľa­de, ale aj v náro­koch cho­vu. Chov gupiek bol kedy­si bez­prob­lé­mo­vý. Asi ste aj vy poču­li akva­ris­tov a zná­mych, kto­rí vra­ve­li, že  cho­vať nebol nikdy prob­lém, a že to nemô­že byť prob­lém ani dnes. Dneš­né , kto­ré dosta­ne­te kúpiť v akva­ris­ti­ke, prí­pad­ne od cho­va­te­ľa, sa dajú opí­sať ako chú­los­ti­vé ryby. Svo­jim nárok­mi sa dosť odli­šu­jú od svo­jich prí­buz­ných z minu­los­ti. Dnes sú  sil­ne pre­šlach­te­né a sta­li aj menej odol­ný­mi. V minu­los­ti  nebo­li vôbec chú­los­ti­vé, ale dnes je to inak. Čas­to sa cho­va­te­ľo­vi sta­ne, že si zakú­pi neja­ké , pri­dá ich ku svo­jim a najprv zahy­nú tie nové a neskôr aj jeho sta­ré. Ak chce­te cho­vať , ide­ál­ne je nájsť si ces­tu k cho­va­te­ľo­vi, kto­rý si udr­žu­je čis­tú líniu. Pomer pohla­ví odpo­rú­čam 3:1 a viac v pros­pech sami­čiek. Sam­ce čas­to nedo­ži­čia pokoj samič­kám, pre­to je vhod­né cho­vať viac sami­čiek ako sam­cov. Gup­ky tole­ru­jú širo­ké pás­mo para­met­rov vody. Za ide­ál­ne hod­no­ty cho­vu pova­žu­jem tep­lo­tu 22 – 27°C, 10 – 20°, ph 7.5. Sú schop­né, naj­mä v dospe­los­ti, pokiaľ nepat­ria ku chú­los­ti­vým typom, zná­šať aj veľ­ké zaso­le­nie. Pro­fi­to­va­nie gupiek v pieš­ťan­ských jazier­kach je toho dôka­zom. Pieš­ťan­ské  sú totiž napá­ja­né vodou, kto­rá je veľ­mi boha­tá na síru a iné mine­rá­ly. Do jazie­rok ľudia púš­ťa­jú čas od času rôz­ne ryby, ale pre­ží­va­jú len  a Poeci­lia reti­cu­la­ta. Sú to dru­hy, kto­ré sú voči tomu­to fak­to­ru rezis­tent­né. Nie­kto­rí  doká­za­li akli­ma­ti­zo­vať gup­ky postup­ným pri­vy­ka­ním dokon­ca na mor­skú vodu. Cho­va­jú tak gup­ky v mor­skej vode ako krmi­vo. V prí­pa­de, že máte ambí­cie zúčast­niť sa súťa­ží, je vhod­né gup­ky cho­vať v akvá­riách s rast­li­na­mi, pre­to­že v nich sa gup­ky cítia lep­šie a lep­šie aj vyze­ra­jú. Chov gupiek si teda vyža­du­je viac akvá­rií, ide­ál­ne je, ak kaž­dá for­ma má svo­je . Zvlášť pre dospe­lé ryby, mlaď, dospie­va­jú­ce jedin­ce. Ku gup­kám sa do spo­lo­čen­ské­ho akvá­ria hodia iné  ako napr. pla­ty, , ďalej , pan­cier­nič­ky rodu . Neho­dia sa k nim väč­šie dru­hy cich­líd – napr. , laby­rint­ky – napr.  ryby – napr.  partipentazona.

Nie­kto­rí  pri­dá­va­jú do akvá­rií, kde cho­va­jú gup­ky soľ. Naj­mä tí, kto­rí cho­va­jú gup­ky bez dna a bez rast­lín. V kaž­dom prí­pa­de sa gup­ka cíti v sla­nej vode dob­re a lep­šie odo­lá­va nástra­hám cho­rôb. Odpo­rú­ča­ná dáv­ka  pre ne sú dve poliev­ko­vé lyži­ce na 40 lit­rov vody. Na soľ je tre­ba rybič­ky pri­vyk­núť postup­ne a pou­žiť len vte­dy, ak to iným rybám neva­dí. Gup­ky majú rela­tív­ne dlhé chvos­ty a čas­to pre­to viac trpia rôz­ny­mi cho­ro­ba­mi. A keď­že gup­ky veľa zože­rú a veľa odpa­du aj vypro­du­ku­jú, tre­ba dbať na čis­to­tu vody, aj dna. Jeden môj kama­rát nazý­va gup­ky a  vďa­ka tej­to vlast­nos­ti kom­bajn :-). Gup­ky v noci oddy­chu­jú ležiac na dne, chvos­ty sa dotý­ka­jú dna a vte­dy im hro­zí náka­za. Dno nesmie obsa­ho­vať veľa det­ri­tu, účin­ná  je dob­rým pred­po­kla­dom vašich zdra­vých rýb. Gup­ky doslo­va milu­jú čerstvú vodu a ak sa im veľ­mi čas­to mení , ras­tú veľ­mi rých­lo a sú vo výbor­nej kon­dí­cii. Ide­ál­na je kon­ti­nu­ál­na výme­na vody.

Gup­ky sú všež­ra­vé. Vhod­nou potra­vou sú , patent­ky, , moina, , ide­ál­ne v živom sta­ve. Mra­ze­né krmi­vo toh­to typu sta­čí namo­čiť do akvá­ria a pár­krát s ním roz­ví­riť hla­di­nu a ryby nakŕ­mi­te. Ak chce­te aby samič­ky gupiek kva­lit­ne rodi­li, poskyt­ni­te im  čier­ne­ho komá­ra, prá­ve toho, kto­rý nám ľuďom vie nie­ke­dy tak veľ­mi znep­rí­jem­niť život – komá­ra pisk­ľa­vé­ho – Culex pipiens. Gup­ky sú ria­sož­ra­vé, vhod­nou potra­vou je  apod. Pre doras­ta­jú­ce mla­dé gup­ky sa hodí nálev­ník. S rados­ťou prij­mú napr. nelie­ta­vé  Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter a je to prá­ve , na kto­rý sa pri kŕme­ní rýb vše­obec­ne naj­viac zabú­da. Vhod­né sú samoz­rej­me , ale­bo , menej už vloč­ko­vé suché , kto­ré sú ponú­ka­né v akva­ris­tic­kých obchodoch.

Roz­mno­žo­va­nie gupiek je jed­no­du­ché, často­krát sa môže v nádr­žiach akva­ris­tov diať aj pro­ti ich vôli. Sam­če­ko­via, nezried­ka aj tra­ja naraz nahá­ňa­jú vytrva­lo samič­ku, kto­rá ale zvy­čaj­ne zo začiat­ku igno­ru­je ich akti­vi­tu. Keď ale samič­ka pri­vo­lí, sam­ček pomo­cou pohlav­né­ho orgá­nu, gono­pó­dia, kopu­lu­je. Samič­ka je schop­ná držať si sper­mie v záso­be a rodiť aj v ďal­ších 3 – 4 nasle­du­jú­cich vrhoch. Aj pre­to je nevy­hnut­né, ak chce­te zacho­vať líniu – tvar a fareb­nosť rodi­čov, zame­dziť mie­ša­niu gene­tic­ké­ho mate­riá­lu. Gra­vid­né samič­ky je mož­né izo­lo­vať v pôrod­nič­kách, napr. v takých, kto­ré dosta­ne­te v obcho­de, ale­bo si zostro­jí­te napr. zo záh­rad­níc­ke­ho ple­ti­va kôš. Ple­ti­vo sta­čí zošiť a kôš upev­niť na . Ale­bo sa môže­te inšpi­ro­vať a spra­viť si pôrod­nič­ku pomo­cou  a ple­ti­va. Samoz­rej­me môže­te nechať samič­ku odro­diť v spo­loč­nom akvá­riu a neskôr mla­dé vychy­tať. Gup­ky si nie­ke­dy svo­je potom­stvo žerú nie­ke­dy, ale ak chce­te mať potom­stvo, je dob­ré mať  dob­re zaras­te­né rast­li­na­mi. Gup­ky sú schop­né rodiť mla­dé kaž­dý mesiac – peri­ó­da trvá zhru­ba 28 dní. Prie­mer­ný počet mla­dých je 40 jedin­cov – pohy­bu­je sa od 30 do 70, nie­ke­dy aj viac ako 100 mla­dých. Nie­ke­dy sa sta­ne, že samič­ka vrh­ne len zopár mla­dých. Dbaj­te na to, aby ste, ak pre­kla­dá­te samič­ku pred pôro­dom, neme­ni­li dras­tic­ky , naj­mä aby ste nezvý­ši­li tep­lo­tu. Zvý­še­ná tep­lo­ta by moh­la mať za násle­dok pred­čas­ný pôrod – nedos­ta­toč­ne vyvi­nu­té jedin­ce až mŕt­ve jedin­ce. Samič­ka je po pôro­de vyčer­pa­ná, je bež­né, že sa jej v tom­to čase zhor­ší zdra­vot­ný stav.

Čo je ove­ľa väč­ší prob­lém, je mla­dé odcho­vať. Ako hovo­rí Ivan Vyslú­žil: „Gup­ku roz­mno­ží aj žia­čik, ale odcho­vá iba cho­va­teľ.“ Naro­de­né mla­dé gup­ky sú rela­tív­ne veľ­kým rybím plô­di­kom – dosa­hu­jú oko­lo 1 cm. Najprv ras­tú pomal­šie, po dvoch týžd­ňoch sa ich  pri dob­rom kŕme­ní roz­beh­ne. Tak ako aj pri iných rybách, gup­ky do veľ­kos­ti dvoch cen­ti­met­rov je vhod­né kŕmiť čo naj­dô­sled­nej­šie. Naj­lep­šou mož­nos­ťou ako podá­vať potra­vu takým­to mla­dým gup­kám, je čo naj­čas­tej­šie a po malých dáv­kach. Samoz­rej­me ide­ál­ne je živé krmi­vo, kto­ré sa pohy­bu­je v celom vod­nom stĺp­ci akvá­ria. Takým­to požia­dav­kám vyho­vie Arte­mia sali­na, a nálev­ník . Ako­náh­le sa dá roz­lí­šiť , mlaď roz­deľ­te pod­ľa pohla­via. Sam­če­ko­via pohlav­ne dospie­va­jú vo veku dvoch mesia­cov, samič­ky o mesiac neskôr. Samič­ky so sam­ca­mi daj­te doko­py vte­dy, ak chce­te, aby sa spo­lu pári­li. Pokiaľ to nie je nevy­hnut­né, vyhý­baj­te sa pre­dov­šet­kým súro­de­nec­ké­mu páre­niu.

Gup­ky trpia čas­to cho­ro­ba­mi, kto­ré nevie­me diag­nos­ti­fi­ko­vať – čas­to hynú bez zjav­nej prí­či­ny a veľ­mi rých­lo. Jed­nou zo závaž­ných cho­rôb, pos­ti­hu­jú­cich tie­to ryby je bak­te­riál­ny roz­pad plu­tiev spô­so­be­ný bak­té­ria­mi Pse­udo­mo­nas,  a iný­mi. Inou cho­ro­bou je myko­bak­te­ri­ó­za, kto­rá je len veľ­mi ťaž­ko lie­či­teľ­ná. Ich­ti­of­ti­ri­ó­za – zná­ma medzi akva­ris­ta­mi ako  je menej váž­na choroba.

P. reti­cu­la­ta si istot­ne svo­je význam­né mies­to v akva­ris­ti­ke zaslú­ži a zasta­ne, veď napo­kon sú to prá­ve gup­ky, pre kto­ré sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, aj Maj­strov­stvá sve­ta, a iné medzi­ná­rod­né a  a . Exis­tu­je medzi­ná­rod­ná orga­ni­zá­cia IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium -Hoch­zucht), kto­rá jed­not­li­vé orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom P. reti­cu­la­ta zdru­žu­je a koor­di­nu­je [4]. Súťa­ží sa pod­ľa vypra­co­va­né­ho štan­dar­du IHS. [5] Zväč­ša súťa­žia triá sam­če­kov, ale čoraz viac sa pre­sa­dzu­jú aj páry. Kate­gó­rie sú urče­né pod­ľa tva­ru chvos­to­vej plut­vy: trian­gel, kruh, dvoj­me­čík, dol­ný , hor­ný , rýľ, 

Lite­ra­tú­ra:

[1] http://​www​.fish​ba​se​.org/

[2] http://64.95.130.5/

[4] http://​www​.ikgh​.nl/

[5] IHS

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, Akvaristické akcie, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Stretnutia akvaristov

Hits: 7282

Z his­tó­rie

His­tó­ria stret­nu­tí sa zača­la písať v lete 2001 na vte­daj­šej www​.akva​rium​.sk. Pre­bie­ha­li v Pre­špor­skej kúrii v Bra­ti­sla­ve. 11.06.2003 jeden z čle­nov fóra akva​.sk – azet ini­ci­oval myš­lien­ke dis­ku­to­vať aj zoči voči a nie­len na fóre pro­stred­níc­tvo Inter­ne­tu. Medzi­tým pre­tiek­lo v Duna­ji veľa vody a Bra­ti­sla­va sa sta­la mies­tom mno­hých stret­nu­tí. Do 1.1.2008 ich bolo snáď už aj 200. Na väč­ši­ne z nich som sa aj zúčast­nil. Po istom čase som začal evi­do­vať, aby som zhru­ba vedel koľ­ko ľudí cho­dí na tie­to stret­nu­tia. Zúčast­ni­lo sa ich cel­ko­vo mož­no až dve­sto akva­ris­tov a iných cho­va­te­ľov, man­že­liek apod. Pre­dov­šet­kým z Bra­ti­sla­vy, ale aj z oko­lia, nie­koľ­ko­krát dokon­ca z Nit­ry. Výbor­né je, že k nám neus­tá­le pri­chá­dza­li noví a noví a to ako z radov mla­dých akva­ris­tov, tak aj z tých skú­se­ných. Dúfam, že sa nám poda­ri­lo naozaj oslo­viť veľa ľudí, o čom sved­čí aj sklad­ba cho­va­te­ľov a akva­ris­tov na stret­nu­tiach. Stre­tá­va­li sme sa naj­mä v Smi­chov­skej per­le na Špi­tál­skej, v Rake­te pri Draž­dia­ku a na kon­ci môj­ho pôso­be­nia v Pre­špor­skej kúrii.

Aj v súčas­nos­ti sa stret­nu­tia robia, momen­tál­ne “U Očka”. Dôle­ži­tou vecou je, že sme neos­lo­vi­li len Bra­ti­sla­vu, že sa nestre­tá­va­me len v Bra­ti­sla­ve, ale aj Koši­ce, kde sa stret­nu­tia kona­jú tak­mer tak dlho ako v Bra­ti­sla­ve. Okrem toho sa tie­to akti­vi­ty mno­žia v Bánov­ciach nad Beb­ra­vou, v Nit­re, v Levi­ciach, v Pop­ra­de, v Žili­ne, v Dub­ni­ci nad Váhom, v Tren­čí­ne, v Ban­skej Bystrici

Klub​.akva​.sk

Bol som čle­nom akva­ris­tic­ké­ho klu­bu, kto­rý nesie meno KLUB​.AKVA​.SK. Od 1.1.2009 už nie som čle­nom klu​bu​.akva​.sk. Je to mys­lím ško­da pre mňa aj pre klub, ale pra­cov­ne som sa nez­ho­dol s prak­ti­ka­mi v klu­be a roz­ho­dol som sa s tým ďalej nebo­jo­vať. Nech vás to pro­sím neod­ra­dí. Ja nie­ke­dy nerád splý­vam s davom, a ak mám nie­čo robiť, tak zvy­čaj­ne naozaj robím. A keď nero­bím, tak nero­bím :-). Ak sa situ­ácia zme­ní – tak sa mož­no mile­rád do klu­bu vrá­tim. Momen­tál­ne, píše sa sep­tem­ber 2010 nemám na to ani pomyslenie.

Pred­náš­ka Nor­ber­ta Dokoupila

KLUB​.AKVA​.SK zor­ga­ni­zo­val 6.9.2006 v Dome kul­tú­ry Ruži­nov akva­ris­tic­kú pred­náš­ku Nor­ber­ta Dokou­pi­la „Nie­len o živo­rod­kách“. Zúčast­ni­lo sa jej 50 – 60 ľudí. Pán Dokou­pil roz­prá­val o sfar­be­ní rýb, o tom aký­mi far­bi­va­mi ryby dis­po­nu­jú. Po pred­náš­ke pre­beh­la dis­ku­sia, kde sme sa napr. pýta­li, pre­čo ryby nebý­va­jú zele­né. Polo­ži­li sme páno­vi Dokou­pi­lo­vi asi päť otá­zok, jed­nu z nich aj prí­tom­ný Miro Rus­ko. Aj mimo ofi­ciál­ne­ho prog­ra­mu sa živo dis­ku­to­va­lo a verím, že mno­hí z nás využi­li prí­le­ži­tosť pre­ho­diť zopár viet so svo­ji­mi kole­ga­mi. Po pred­náš­ke sa usku­toč­ni­la usta­no­vu­jú­ca schô­dza, na kto­rej sa volil výbor klu­bu a revíz­na komi­sia. Zvo­le­ný výbor: Bra­ni­slav Bar­čin, Nor­man Dur­ný, Mar­ké­ta Rejl­ko­vá, Vla­di­mír Volf, Mar­tin Haláč, Peter Kac­lík, Ivan Vyslú­žil. Revíz­na komi­sia: Milo Pešek, Ľubo­mír Holub­čík. Prie­beh pred­náš­ky máme zazna­me­na­ný pro­stred­níc­tvom kame­ry a ja som zachy­tá­val dej foto­apa­rá­tom, aby som vám pri­blí­žil atmo­sfé­ru, kto­rá v DK Ruži­nov 6.9.2006 vládla.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Rastliny, Ryby, Živočíchy

Rozmnožovanie rýb a rastlín

Hits: 46954

Ryby sa roz­mno­žu­jú iba pohlav­ne. Pod­ľa spô­so­bu roz­mno­žo­va­nie roz­li­šu­je­me na iker­nač­ky a živo­rod­ky. Iker­nač­ky kla­dú ikry – vajíč­ka podob­ne ako pla­zy, kto­ré sa po akte roz­mno­žo­va­nia vyví­ja­jú mimo tela mat­ky – ovi­pa­ria – vaj­co­ro­dosť. Ich prie­mer je od 0.8 mm do 6 mm, v závis­los­ti na kon­krét­nom dru­hu. Ikry, napo­kon v men­šej mie­re aj plô­dik veľ­mi čas­to nezná­ša­jú svet­lo, pre­to sa ikry čas­to zakrý­va­jú – roz­umej celé akvá­ri­um. Je to logic­ké – tre­ba si uve­do­miť, že v prí­ro­de je oby­čaj­ne väč­šia “tma” a ikry oby­čaj­ne kla­dú pod list, do rast­lín, na dno, do jas­ky­niek pod skal­ný strop apod. Ikry, kto­ré nie sú oplod­ne­né, časom zbe­le­jú, a je ich tre­ba z akvá­ria vybrať, pre­to­že by sa zby­toč­ne roz­kla­da­li a tým ohro­zo­va­li zvyš­né. Naopak dru­hom živo­ro­dým sa ikry vyví­ja­jú v telo­vej duti­ne mat­ky podob­ne ako u cicav­cov – vivi­pa­ria – živo­ro­dosť. V prí­pa­de málo čas­té­ho vylu­čo­va­nia oplod­ne­ných ikier hovo­rí­me o ovo­vi­vi­pa­rii – vaj­co­ži­vo­ro­dos­ti. Plô­dik totiž čas­to opúš­ťa telo mat­ky tes­ne po zba­ve­ní sa posled­ných záro­doč­ných oba­lov. Prá­ve vylia­hnu­té mlá­ďa sa nazý­va ele­ute­rem­bryo. Živo­ro­dým dru­hov sa vlast­ne ikry vyví­ja­jú v tele, sú rov­na­ké­ho tva­ru, veľ­kos­ti ako u iker­na­čiek, len vývin pre­bie­ha dlh­šie 20 – 40 dní. Živo­rod­ky majú vyvi­nu­tý špe­ci­fic­ký orgán – gono­pó­dium, u rodu Hemir­hap­ho­don andro­gó­nium, pomo­cou kto­ré­ho sa roz­mno­žu­jú. Tvar gono­pó­dia je určo­va­cím dru­ho­vým zna­kom. Plod­nosť rýb viac-​menej ras­tie s ich dĺž­kou, váhou. Vplyv naň však má aj okrem iné­ho aj vek, obsah solí, kys­lí­ka, tep­lo­ta vody. Živo­ro­dým dru­hom, okrem gude­ovi­tých sper­mie v tele samič­ky pre­ží­va­jú aj mesia­ce – sam­ček oplod­ní samič­ku a ten­to pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie je živo­ta­schop­ný dlhé časo­vé obdo­bie, oby­čaj­ne 3 – 4 vrhy, bol však zazna­me­na­ný aj prí­pad 11 vrhov. Je zau­jí­ma­vé, že aj medzi ryba­mi sa náj­du dru­hy, kto­ré sú oboj­po­hlav­né – her­maf­ro­di­tiz­mom, no drvi­vá väč­ši­na rýb sú gono­cho­ris­ti – funkč­ne samič­ky tvo­ria sami­čie pohlav­né bun­ky, sam­ce sam­čie pohlav­né bun­ky. Pri roz­mno­žo­va­ní by sme sa mali vyhnúť prí­bu­zen­skej ple­me­nit­be. Ak už sme núte­ní ku nej, množ­me rad­šej rodi­ča s potom­kom, ako ses­tra s bra­tom. Dlho­do­bá prí­bu­zen­ská ple­me­nit­ba vedie ku dege­ne­ra­tív­nym poru­chám, napr. ku zakri­ve­niu chrb­ti­ce, ku iným mor­fo­lo­gic­kým odchýl­kam, ku zní­že­nej životaschopnosti.

V prí­ro­de dochá­dza aj ku krí­že­niu medzi prí­buz­ný­mi, no ide o izo­lo­va­né oblas­ti, kde je zame­dze­ný prí­stup ku mig­rá­cii a tým ku pre­mie­ša­va­niu gene­tic­kej infor­má­cie. Nie je vylú­če­né, že dochá­dza pria­mo ku krí­že­niu medzi potom­ka­mi jed­né­ho rodi­ča, ale vzhľa­dom na veľ­kosť are­álu a počet­nosť popu­lá­cie ide o roz­mno­žo­va­nie medzi brat­ran­ca­mi a ses­ter­ni­ca­mi. Keď­že dochá­dza v ove­ľa vyš­šej mie­re aj ku prí­rod­né­mu výbe­ru, neraz sa sta­ne, že taká­to izo­lo­va­ná prí­bu­zen­sky sa mno­žia­ca popu­lá­cia je živo­ta­schop­nej­šia ako popu­lá­cia, kto­rej are­ál nedo­vo­ľu­je prak­tic­ky prí­bu­zen­ské krí­že­nie vďa­ka dostat­ku pries­to­ru. Ten­to stav však pla­tí, ak sú pod­mien­ky ide­ál­ne, len čo sa rapíd­ne zme­nia fak­to­ry pro­stre­dia nega­tív­ne, neizo­lo­va­ná popu­lá­cia je razom vo výho­de. Akti­vi­ty vedú­ce k repro­duk­cii sú jed­ny z najk­raj­ších, kto­ré nám vedia ryby pri ich cho­va­ní poskyt­núť. Sna­ha sam­cov, pred­vá­dza­nie sa pred samič­ka­mi je veľ­mi zau­jí­ma­vá. Nie­kto­ré sú schop­né pre­na­sle­do­vať samič­ky väč­ši­nu dňa, iné sa tej­to čin­nos­ti venu­jú len v urči­tom obdo­bí a za urči­tých pod­mie­nok. Prá­ve pre­to je vhod­né prá­ve počas sna­hy o roz­mno­žo­va­nie viac dbať o tes­nosť kry­cie­ho skla, pre­to­že naj­mä samič­ky majú neraz sna­hu ujsť pred dobie­dza­jú­ci­mi sam­ca­mi aj skok­mi nad hladinu.

Tet­rám sa čas­to pre ich záu­jem o ikry, kla­die ako pre­káž­ka, z náš­ho cho­va­teľ­ské­ho pohľa­du rošt – fil­ter, kto­rý odde­ľu­je ikry od ostat­ných rýb. Netý­ka sa to však iba tetier, pre tet­ry je však pou­ži­tie tre­cie­ho roš­tu príz­nač­né. Rošt môže byť polo­že­ný na holom dne po celom obsa­hu. Počas tre­nia pada­jú ikry na dno, kde sa nachá­dza rošt, kto­rý je tro­chu nadvi­hnu­tý nad dno, aby na ikry rodi­čia nedo­siah­li. Samoz­rej­me rošt môže byť polo­že­ný aj inak, pod­stat­né je aby sa dospe­lé ryby ku ikrám nedos­ta­li, ale­bo mali túto úlo­hu sťa­že­nú. Mate­riál, z kto­ré­ho je vyro­be­ný, je takis­to rôz­ny, závi­sí od veľ­kos­ti rýb, ikier pre kto­rý má byť pou­ži­tý. Pou­ží­va­jú sa rôz­ne naj­čas­tej­šie ple­ti­vá pre záh­rad­ká­rov apod. Exis­tu­je aj for­ma skle­ne­né­ho per­fo­ro­va­né­ho roštu.

Pôrod­nič­ka je nádo­ba, uzav­re­tý pries­tor, prí­pad­ne akvá­ri­um, v kto­rom sa rodí poter. Opo­me­niem teraz nádrž, ako mate­riál sa komerč­ne pou­ží­va ume­lá hmo­ta. Tie­to sú vhod­né pre živo­rod­ky. Sú kon­štru­ova­né tak, aby napr. gra­vid­ná gup­ka moh­la v nej poro­diť svo­je mla­dé. Exis­tu­jú prin­ci­piál­ne dva typy: pri prvom naro­de­né ryb­ky opúš­ťa­jú telo mat­ky a pre­pa­dá­va­jú cez liš­ty do spod­nej čas­ti pôrod­nič­ky, kam sa samič­ka nemá šan­cu dostať, ale­bo pri dru­hom ryb­ky opúš­ťa­jú mat­ku do voľ­nej vody – v tom­to prí­pa­de musí byť samoz­rej­me toto akvá­ri­um bez rýb, inak čerstvo naro­de­né ryb­ky čosko­ro pože­rie. Oba typy pôrod­ni­čiek na vode plá­vu – pohy­bu­jú sa na hla­di­ne Ako lep­šia alter­na­tí­va pou­ži­té­ho mate­riá­lu ku takým­to pôrod­nič­kám je pou­ži­tie sie­ťo­vi­ny, podob­ne ako pri tre­com roš­te. Ple­ti­vo sta­čí zošiť napr. satur­nou to žela­né­ho tva­ru a zabez­pe­čiť napr. polys­ty­ré­nom, aby ple­ti­vo nepad­lo na dno. Výho­da také­ho­to rie­še­nia je zjav­ná – ple­ti­vo môže byť ove­ľa väč­šie ako v obcho­de zakú­pe­nej pôrod­nič­ke, a cel­ko­vo je šité tak­po­ve­diac na mie­ru. Zakú­pe­né pôrod­nič­ky z obcho­du som však malý­mi vrták­mi pre­vŕ­tal, aby medze­ry pre únik plô­di­ka boli ešte šir­šie. O svoj­po­moc­ne vytvo­re­ných pôrod­nič­kách píše Ivan Vyslú­žil v tom­to člán­ku.

Ako sub­strát pre nie­kto­ré dru­hy poslú­žia jem­no­lis­té rast­li­ny, ste­ny nádr­že, lis­ty rast­lín, kame­ne na plo­chu, ale­bo strop kamen­ných “jas­ky­niek”, atď. Pre nie­kto­ré dru­hy rýb sa pri­pra­vu­jú rôz­ne výlu­hy. Néon­ka čier­na – Hypes­sob­ry­con her­ber­ta­xel­ro­di je toho názor­ným prí­kla­dom – pre ten­to druh sa čas­to výlu­hy pri­pra­vu­jú ako napo­kon aj pre ostat­né tetrovité.

Roz­mno­žo­va­nie cich­líd je zrej­me jed­no z naj­zau­jí­ma­vej­ších medzi ryba­mi. Napr. samič­ka ostrie­ži­ka pur­pu­ro­vé­ho si vyhliad­ne vhod­nú jas­kyn­ku, napr. koko­so­vý orech, kde doká­že držať v papu­li svo­je mla­dé celé hodi­ny. Samoz­rej­me pred­tým pre­beh­lo tre­nie. Naj­mä u ame­ric­kých dru­hov sa páry musia nájsť samé, čas­to vydr­žia spo­lu aj celý život. Nie­kto­ré dru­hy kla­dú ikry na sub­strát, napr. na plo­chý kameň, na pod­ne­bie kame­ňa apod. Zospo­du kla­die ikry napr. prin­cez­ná – Neolam­pro­lo­gus bri­char­di. Ten­to druh je pomer­ne nezná­šan­li­vý voči sebe, tak­že domi­nant­né páry eli­mi­nu­jú svo­ju kon­ku­ren­ciu, a potom sa plnou silou pus­tia do roz­mno­žo­va­nia. Keď začnú, čas­to v pomer­ne pra­vi­del­ných inter­va­loch pri­ná­ša­jú nové gene­rá­cie. Ich ikry sú sla­bo ružo­vé, pomer­ne veľ­ké, počet ikier je 20 – 100. Veľa dru­hov cich­líd pat­ria medzi tzv. papu­ľov­ce (čes­ky tla­mov­ce). Čiže sú to také dru­hy, kto­ré svo­je potom­stvo ucho­vá­va­jú vo svo­jej papuľ­ke, avšak papu­ľov­ce náj­de­me aj medzi iný­mi taxón­mi, napr. aj medzi druh­mi rodu Bet­ta. Ich rodi­čov­ský inštinkt je však čas­to dosť sla­bý, je to samoz­rej­me dru­ho­vo špe­ci­fic­ké, napr. Neolam­pro­lo­gus bri­char­di, väč­ši­na ame­ric­kých cich­líd svo­je potom­stvo urput­ne brá­ni, na roz­diel od napr. mala­wij­ských rodov Pse­udot­rop­he­us, May­lan­dia, Mela­noc­hro­mis, Labi­doc­hro­mis. Ikry držia poc­ti­vo v papu­li, necha­jú ich strá­viť žĺt­ko­vý vak, pri­pra­via ich na opus­te­nie úst­nej duti­ny mat­ky, vypus­tia ich. Nie­ke­dy sa sta­ne, že ich ešte neja­ký čas opäť pozbie­ra­jú a ten­to jav sa môže opa­ko­vať, no keď už tak nespra­via, ich rodi­čov­ský inštinkt ide veľ­mi rých­lo bokom. Samec, v pod­sta­te po oplod­ne­ní iba chrá­nil samič­ku, ale teraz svo­je mla­dé väč­ši­nou pokla­dá za votrel­cov, prí­pad­ne za spes­tre­nie menu. Samič­ka je na tom podob­ne, ona sa ale skôr “pomý­li”. Najprv si mla­dé nevší­ma, ako­by sa diš­tan­co­va­la, no časom sa môže stať, že svo­je potom­stvo začne prenasledovať.

Typic­ké kap­ro­zúb­ky (halan­čí­ky) nakla­dú ikry, kto­ré v prí­ro­de jed­no­du­cho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárod­ku done­sie so sebou až opä­tov­ný dážď na začiat­ku obdo­bia daž­ďov. Simu­lá­cia toh­to pro­ce­su je aj zákla­dom úspe­chu pri ich roz­mno­žo­va­ní v zaja­tí, v našich nádr­žiach. Čiže po tre­ní v akvá­riu je nut­né ikry vybrať a umiest­niť na suchom mies­te. Po dru­ho­vo špe­ci­fic­kom čase ikry vybe­rie­me, umiest­ni­me do vhod­nej nádr­že a zale­je­me vodou. Vte­dy začne pokra­čo­vať repro­duk­cia až po vylia­hnu­tie mla­dých rýb. Tie­to ryby ras­tú veľ­mi rých­lo, pre­to­že jed­no­roč­né dru­hy musia počas krát­kej dobe dospieť a sami sa rozmnožovať.

Samič­ky pan­cier­ni­ka Cory­do­ras aene­us zbie­ra oplod­ne­né ikry a dočas­ne ich nesie pod prs­ný­mi plut­va­mi, kto­ré má zlo­že­né do tzv. taš­tič­ky. Neskôr ich lepí na sklo a na rast­li­ny. Pan­cier­ni­ky sa roz­mno­žu­jú v hej­nách, pat­ria sem dru­hy obľu­bu­jú­ce niž­šiu tep­lo­tu. Zná­ma je pomôc­ka ku sti­mu­lá­cii – niten­ky a kaž­do­den­né zni­žo­va­nie hla­di­ny vody a výme­na vody za čerstvú stu­de­nú vodu, čo simu­lu­je nad­chá­dza­jú­ce obdo­bie daž­ďov – obdo­bie hoj­nos­ti. Pan­cier­ni­ky si zväč­ša vlast­né ikry veľ­mi nevší­ma­jú, odpo­rú­ča sa však, ich pre­miest­ňo­vať. Samoz­rej­me veľa dru­hov nie je tak ľah­ko roz­mno­ži­teľ­ných: Cory­do­ras ster­bai, C. pan­da atď.

Naj­čas­tej­šie sa v akvá­riách vysky­tu­jú­ci prí­sav­ník Ancis­trus cf. cirr­ho­sus sa roz­mno­žu­je v duti­nách, ale­bo pod kame­ne. Cho­va­te­lia si pomá­ha­jú napr. skle­ne­nou fľa­šou, novo­du­ro­vou trub­kou apod. Sam­ček si svo­ju samič­ku zvy­čaj­ne vybe­rie. Svo­je ikry samec do isté­ho času strá­ži, avšak nemá toľ­ko pros­tried­kov ako veľ­ké dra­vé dru­hy, ani nie je tak húžev­na­tý. Avšak v bež­nom spo­lo­čen­skom akvá­riu má prí­sav­ník šan­cu sa roz­mno­žiť a poskyt­núť aj potomstvo.

O ska­lá­roch – Pte­rop­hyl­lum sca­la­re sa vra­ví, že vyža­du­jú tlak vody – vyso­ký vod­ný stĺpec. Avšak mal som mož­nosť vidieť ich odcho­vá­vať aj vo veľ­mi malých nádr­žiach nie vyš­ších ako 25 cm. Keď­že v domo­vi­ne sa vytie­ra­jú zvy­čaj­ne na lis­ty vyso­ko ras­tú­cich rast­lín, môže­me im poskyt­núť ako tre­cí sub­strát napr. otvo­re­ný kus z PET fľa­še. Ska­lár, pokiaľ naklá­dol ikry, tak ich chrá­ni, aj sa o ne sta­rá, hneď ako sa roz­pla­vá­va­jú mla­dé, začne ich zvy­čaj­ne nemi­lo­sr­d­ne požie­rať. V prí­ro­de by sa tak­to nesprá­val a stá­va sa, že aj v akvá­riu mla­dé nepožiera.

Živo­rod­ky sú z hľa­dis­ka roz­mno­žo­va­nia vhod­né pre začia­toč­ní­ka. Dá sa pre ne pri roz­mno­žo­va­ní uplat­niť vyš­šie spo­mí­na­ná pôrod­nič­ka, ale aj vlast­ný­mi pros­tried­ka­mi zoši­té sito. Roz­mno­žu­jú sa pri tro­che sna­hy veľ­mi ochot­ne. Mečov­ka mexic­ká je tak­mer vždy voči svo­jim mla­dým kani­bal, pla­ty sú na tom obdob­ne, len pávie očká zväč­ša vlast­né potom­stvo ušet­ria. Keď dospe­jú a začnú sa roz­mno­žo­vať, cyk­lus pôro­dov sa opa­ku­je zhru­ba po 4 – 5 týžd­ňoch ako u väč­ši­ny živo­ro­diek. Gup­kypla­ty môžu mať až 100 mla­dých, dospe­lá mečún­ka aj 200. Ide o živo­ro­dé dru­hy, tak­že rodia živé mlá­ďa­tá, v bruš­nej čas­ti sa nachá­dza škvr­na plod­nos­ti, kto­rá sved­čí o pohlav­nej zre­los­ti sami­čiek. Jed­no oplod­ne­nie sam­com môže vysta­čiť aj na 3 – 4 vrhy. Počas dní pred pôro­dom sa škvr­na zväč­šu­je a tmav­ne. Black­mol­ly – tma­vá vypes­to­va­ná for­ma Poeci­lia she­nops je tro­chu ťaž­šie odcho­va­teľ­ná ryb­ka, pre­to­že vyža­du­je o nie­čo tep­lej­šiu vodu a nevid­no na nej škvr­nu plod­nos­ti. U blac­moll pri ich potom­stve máme mož­nosť vidieť pre­sa­dzo­va­nie sa génov prí­rod­nej pova­hy, pre­to­že nie všet­ky mla­dé budú celé čier­ne ako prav­de­po­dob­ne sú rodi­čia. Ide o to, že blac­mol­la je vyšľach­te­ná for­ma, kto­rá nie je cel­kom bio­lo­gic­ky ustá­le­ná. Dokon­ca sa môže stať, že nie­kto­ré jedin­ce sú v mlad­šom veku stra­ka­té a neskôr im čier­ny pig­ment pri­bú­da natoľ­ko, že cel­kom zčer­ne­jú. Aj pre black­mol­ly je vhod­né sito na ich roz­mno­žo­va­nie, resp. na ochra­nu vylia­hnu­té­ho potom­stva pred paž­ra­vos­ťou dospelcov.

Laby­rint­ky žijú oby­čaj­ne v pre­tep­le­ných oblas­tiach, kde sa nachá­dza veľ­mi veľa súčas­tí vo vode: rýb, rast­lín, orga­nic­kých zvyš­kov, driev apod. Dospe­lé jedin­ce dýcha­jú atmo­sfé­ric­ký kys­lík. Veľa dru­hov laby­rin­tiek tvo­rí peno­vé hniez­do – pri ochra­ne ikier využi­jú svo­ju schop­nosť nabe­rať atmo­sfé­ric­ký vzduch. Peno­vé hniez­do je tvo­re­né čias­toč­ka­mi vzdu­chu, kto­ré ryby pre­me­lú v úst­nej duti­ne. Na vode plá­va. To zna­me­ná, že hniez­do pre ikry plá­va na hla­di­ne, nie je vhod­né aby v akvá­riu bolo sil­né prú­de­nie vody – to by moh­lo poško­diť stav­bu peno­vé­ho hniez­da. Ako pod­po­ra preň slú­žia napr. plá­va­jú­ce rast­li­ny Ric­cia, Sal­vi­nia, Myri­op­hyl­lum, Lem­na apod. Hniez­do oby­čaj­ne sta­via samec, nie­kto­ré dru­hy ale­bo jedin­ce je tre­ba po tre­ní z nádr­že odlo­viť, iné nie. Tým­to spô­so­bom sa roz­mno­žu­jú gura­my, bojov­ni­ce, koli­zy. O koli­zách – Coli­sa je zná­me, že ich poter je jeden z naj­men­ších, pre­to sa odpo­rú­ča udr­žia­vať hla­di­nu vody počas jeho vývo­ja pod 10 cm. Sú veľ­mi náchyl­né na zme­nu tep­lo­ty a na chlad, pre­to je vhod­né zabez­pe­čiť výbor­né utes­ne­nie kry­cím sklom ale­bo nie­čím iným, a udr­žia­va­nie rov­na­kej tep­lo­ty vody, a vzdu­chu nad hla­di­nou ak medzi kry­cím sklom a hla­di­nou je neja­ký pries­tor. Fil­tro­va­nie by malo byť veľ­mi sla­bé ale­bo žiad­ne a prú­de­nie vody mini­mál­ne, ale­bo žiad­ne. Kri­tic­ké obdo­bie je doba tvor­by laby­rin­tu. Dochá­dza k tomu po 50 dni a toto obdo­bie je kri­tic­ké, vte­dy je vhod­né ešte viac zvý­šiť obo­zret­nosť, aby sme prí­pad­né stra­ty mini­ma­li­zo­va­li. Pred roz­mno­žo­va­ním bojov­níc Bet­ta splen­dens môže v ich sprá­va­ní dôjsť ku pre­ja­vu džen­tl­men­stva. Vte­dy sok pri fyzi­olo­gic­kej potre­be soka nadých­nuť sa, čaká na to aby mohol pokra­čo­vať v súbo­ji. Spo­lo­čen­ské boje sam­cov sú u bojov­ní dosť drsné.

Vod­né rast­li­ny sa roz­mno­žu­jú v akvá­riách, ale čas­to aj v prí­ro­de, hlav­ne nepo­hlav­ne. Vege­ta­tív­ne roz­mno­žo­va­nie nastá­va rôz­ny­mi spô­sob­mi, napr. odrez­ka­mi, pop­laz­mi, odno­ža­mi atď. Pohlav­ný spô­sob nie je taký čas­tý ako u ich sucho­zem­ských prí­buz­ných. Rast­li­ny čas­to v akvá­riu nek­vit­nú a k ope­le­niu – k začiat­ku úspeš­né­ho roz­mno­že­nia dochá­dza ešte menej čas­to, čo je pocho­pi­teľ­né aj vzhľa­dom na pries­to­ro­vé bariéry.

Use Facebook to Comment on this Post