2012, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Nízke Tatry, Príroda, Slovenská krajina

Chopok

Hits: 2287

Chopok patrí medzi najveternejšie miesta Slovensku. Chopok leží na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, vedľa Ďumbieru v nadmorskej výške 2 024 metrov nad morom. Neďaleko od vrcholu sa nachádza Kamenná chata, meteorologická stanica a stanica lanovky (Wikipedia).

Odkazy

Panorámy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2014, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Podtatranská kotlina

Hits: 3866

Podtatranská kotlina je vysoko položená kotlina medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami.

Je tvorená z podcelkov Liptovská kotlina, Popradská kotlina a Tatranské podhorie (spravatanap.sk). Liptovská kotlina má časti: Chočské podhorie, Galovianske háje, Hybianska pahorkatina, Liptovské nivy, Ľubieľská pahorkatina, Matiašovské háje, Smrečianska pahorkatina. Popradská kotlina: Kežmarská pahorkatina, Lomnická pahorkatina, Popradská rovina, Štrbská pahorkatina, Vojnianske podhorie, Vrbovská pahorkatina (bluefile.cz).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, 2014, 2015, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP

Vysoké Tatry

Hits: 4206

Vysoké Tatry sú asi najväčšou pýchou Slovenska. V každom prípade sú najvyšším pohorím Slovenska. Sú to zrejme najmenšie veľhory na svete a tento unikát je vhodné využiť (Peter Kaclík). Rozloha Tatranského národného parku – TANAP-u, zriadeného na území Tatier v roku 1949, je 738 km2. Žije tu viac ako 1 300 druhov fauny a flóry. S poľským Tatrzańskim Parkom Narodowym je TANAP súčasťou biosférických rezervácií UNESCO (tanap.org). Hrebeň Vysokých Tatier je dlhý len 26 km (vysoketatry.org), jeho maximálna šírka je 17 km (Wikipedia). Najvyšším vrchom Vysokých Tatier a celého Slovenska je Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2 655 metrov nad morom (vysoketatry.org). Z 35 dolín sú najznámejšie Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká a Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies, napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko, Wielki Staw Polski. Sneh sa tu udrží 200 – 250 dní v roku, na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec, ročný úhrn zrážok tu dosahuje okolo 1 600 mm (Wikipedia). Geologicky sú jadrových pohorím, jadro Tatier vznikalo v prvohorách, v karbóne pred 210 miliónmi rokov (Janák, Plašienka, Petrík). Na reliéf mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré v ľadových dobách dosahovali na severných stranách až 14 km (Wikipedia).

Pôvod a význam názvu Tatry nie je doteraz spoľahlivo vyriešený. Historici ho pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na našom území ešte pred príchodom Slovanov. Odvodzujú ho od árijského slova tamtra, tâtra s významom „temný“ alebo „tmavý“, pripisujú mu význam odvodený z ľudového slova tatra v zmysle kamenistej, neúrodnej zeme. Ako najpravdepodobnejšiu možno akceptovať mienku, že názov Tatry pochádza zo slovanského slova trtri čo znamená bralá (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Podľa vysoke-tatry.info je označenie “tamtra – tatra = hnedý, tmavý” keltské. Prvá zmienka tohto názvu je z roku 999, spomína sa Tritri montes (wikipedia.sk). V roku 1125 sa v Kosmovej kronike spomína už názov Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Poľské písomníctvo a literatúra  do prvej polovice 19. storočia Tatry označovala ako Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Maďari používali označenie Turtul, Turtur, Tortol apod., Tátra. Nemci Karpathen, Schnee-Gebirge, Zentralkarpathen apod (vysoke-tatry.info).

Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov. V čase nejväčšieho rozsahu mali ľadovce vo Vysokých Tatrách plochu asi 15 000 ha. Ľadovec v Bielovodskej doline bol 14 km dlhý a 330 m hrubý (Houdek, Bohuš, 1976). Geomorfologický celok Tatry sa člení na dva podcelky: Západné Tatry a Východné Tatry. Ľaliové sedlo oddeľuje Západné a Východné Tatry. Východné Tatry sa členia na dve časti: Vysoké Tatry a Belianske Tatry (wikipedia.sk). Bielovodská dolina je najdlhšia dolina Tatier a je jedinou dolinou Tatier alpského rázu (Bohuš, 1996). Na území Tatier sa pôsobením vody vytvorilo množstvo jaskýň, v súčasnosti ich je zmapovaných okolo 330 (Houdek, Bohuš, 1976). Jazerá ľadovcového pôvodu v Tatrách majú svoje vlastné pomenovanie, na Slovensku pleso a v Poľsku staw. Nachádza sa ich v Tatrách viac ako 200. Podnebie má prevažne horský až vysokohorský ráz, snehová pokrývka pretrváva 180, v údoliach, až 250, v najvyšších oblastiach dní v roku. Veterné počasie je až 300 dní v roku. Na južnej strane dochádza často k tzv. padavým vetrom, ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle polomy. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie (wikipedia.sk).

V Tatrách je najvyššie položená osada Štrbské Pleso vo výške 1 355 nad morom. Na Lomnický štít (2632 m) vedie visutá lanovka. Najvyššie položená chata „Chata pod Rysmi“ sa nachádza vo výške 2 250 metrov (vysoketatry.org). Okrem nej množstvo iných, napr. Téryho chata, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (na Skalnatom plese), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, Bilíková chata (Wikipedia).

V najvyšších polohách žijú kamzíky a svište. Kamzík vrchovský tatranský Rupicapra rupicapra tatrica je symbolom Vysokých Tatier. V lesoch žijú aj naše veľké šelmy medveď, vlk, rys (vysoketatry.org). V osade Tatranská Polianka nedávno odkryli dávnoveké opevnené sídlisko na tzv. Žltej stene. Podľa toho bola lokalita osídlená na prelome nášho letopočtu. Dnes sú tu liečebné ústavy, liečil sa tu aj český básnik Jiří Wolker. Turistickým a lyžiarskym známym strediskom je Hrebienok na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu (e-tatry.szm.com). Symbolom Slovenska je vrch Kriváň. Niektoré ďalšie zaujímavé lokality: Malé vodopády Studeného potoka (Peter Kaclík). V Tatrách evidujeme okolo 1400 druhov rastlín (wikipedia.sk).

Belianske Tatry sú východnou časťou Vysokých Tatier. Tento 14 km dlhý vápencový hrebeň leží takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Považujú sa za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť, rastie tu napr. plesnivec alpínsky – Leontopodium alpinum (e-tatry.szm.com). K vyhľadávaným lokalitám patrí Belianska jaskyňa.

Niektoré príspevky

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Liptovská Mara – vodná nádrž pod Vysokými Tatrami

Hits: 2291

Liptovská Mara je obrovská vodná nádrž na slovenské pomery. Najmä z jej južnej strany poskytuje krásny pohľad na Západné a Vysoké Tatry.

Je súčasťou Vážskej kaskády. Vybudovaná bola v rokoch 1969 – 1975, pri výstavbe bolo zaplavených 13 obcí, 12 celkom: Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (stará), Nižné a Vyšné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie a čiastočne Liptovský Trnovec. Presídlených bol viac ako 4 tisíc obyvateľov. Jej objem 360.5 miliónov m3 ju radí za najväčšiu vodnú nádrž na Slovensku. Zemná priehrada je vysoká 43.5 metra, konštrukčná výška je 52 metrov. Pri výstavbe sa použilo napr. 11 miliónov m3 zeminy. Hlavným účelom priehrady je protipovodňová ochrana, ale slúži aj na výrobu elektrickej energie, pod hrádzou sa nachádzajú 4 turbíny s výkonom 198 MW a čiastočne na rekreačné účely (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post