Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Fyziológia rýb a rastlín

Hits: 14746

Krvný obeh rýb je jednoduchý, nervová sústava obdobne – tvorí ju jednoduchý mozog a miecha. Ryby dýchajú žiabrami, no niektorým druhom sa vyvinulo aj iný príjem vzduchu. Napr. dýchajú črevnou sliznicou atmosférický . Labyrintkám na rovnaký účel slúži tzv. labyrint. Labyrint je pomerne zložitý ústroj, ktorý sa vyvíja napr. bojovniciam, guramám po 50 dni ich života. Akvarijné ryby sa dožívajú 0.5 až 20 rokov. Pre veľmi hrubé porovnanie sa dá uvažovať, že menšie druhy sa dožívajú nižšieho veku a väčšie druhy vyššieho. Napr. sa dožívajú 2 – 3 roky, , tetry, gupky 4 – 5 rokov, 1 – 4 roky, – 8 – 10 rokov, no väčšie aj 10 až 20 rokov. sa neraz dožijú 18 rokov. Akvariové ryby ú postupne. Dá sa povedať, že rastú celý svoj život. Všeobecne možno pri porovnaní s prírodou konštatovať, že nedravé druhy obyčajne nedosahujú veľkosti v prírode, naopak druhy dravé často prekračujú veľkosti v prírode. Je to spôsobené konkurenciou a našou starostlivosťou a kŕmením. Ak však neposkytujeme našim rybám dostatok priestoru, ryby jednoducho tak veľmi narastú – ak budeme chovať napr. akaru modrú v akváriu o objeme 20 litrov, neporastie ani zďaleka do plnej veľkosti. Ak jej alebo v podobnej situácii poskytneme rybám časom väčšiu , vedia náhle narásť. Prípadne ryby nám rastú, ale vo väčšej nádrži rastú oveľa rýchlejšie. Niektoré ryby napr. nedostanú správnu stravu a vravia, že sú tzv. seknuté. Môže to byť spôsobené napr. tým, že sú kŕmené inak ako boli u iného akvaristu. Dôvodov na pomalý rast, resp. jeho zastavenie je však neúrekom. Sú niektoré taxóny, ktoré rastú rýchlejšie geneticky. Ide napr. o kaprozúbky, ktoré sa musia za jedinú sezónu – polroka, narodiť, dospieť, rozmnožovať sa a čoskoro aj zomrieť.

Ryby sa vyznačujú premenlivou teplotou tela medzi poikilotermné – to znamená, že si nedokážu zabezpečiť vlastné , sú v tomto smere závislé od teploty okolitého prostredia. V praxi – ryba nachádzajúca sa vo vode s teplotou 25°C má teplotu tela rovnako 25°C. Je dobre si uvedomiť, že voda ma inú tepelné vlastnosti ako napr. , prípadne kov. Na jej zahriatie je treba väčšie množstvo energie ako pri vzduchu. To znamená, že aj na ochladenie je treba vyvinúť viac úsilia. Podrobnejšie sa týmito energetickými nákladmi zaoberá iný článok.

Možno ste si všimli, že veľká vodná nádrž dokáže ovplyvniť okolitú klímu. Voda drží teplo, ktoré v lete ochladzuje a v zime otepľuje. Podobne sa správa aj . Vo vode sa oveľa rýchlejšie stráca aj – vtedy keď vstúpime vo , asi 200 krát rýchlejšie pri rovnakej teplote ako na vzduchu. Tepelné je vhodné poznať. Vo vyššej teplote vody sa ryby často cítia lepšie, no táto znižuje ich – keďže patria medzi , ktoré si nevedia udržať stálu teplotu tela, ich je pri vyššej teplote na akú sú geneticky adaptované, unavovaný viac. dokáže životný cyklus rýb znížiť aj na polovicu. Vyššia teplota znižuje časom kondíciu, obranyschopnosť. Krátkodobo ryby vydržia aj vysoké a . Teplota ktorú sú schopné zniesť je 43°C. Po prekročení tejto sa ryby dusia, strácajú koordináciu a kapú. Podobne sa správajú aj po znížení teploty pod 5°C. Je samozrejmé, že niektoré druhy sú odolnejšie viac, iné menej. Samozrejme mám na mysli bežné druhy tropického a subtropického pásma.

Svetlo ryby vnímajú pomerne slabo. V porovnaní trebárs z cicavcami, hmyzom, hlavonožcami je to pomerne slabé. Ich  krátkozraké nepatria medzi ich dobre vyvinuté zmysly. Ryby nemajú viečka, ani slzné žľazy. Ryby počujú . O ich príjme a spracovaní zvuku toho veľa nevieme. V každom prípade, naše bežné zvuky nepočujú – ak sa vám to zdá – tak potom reagujú na , ale náš rozhovor určite nepočujú. Ich sluchové ústroje sú skôr orgánom rovnováhy. je orgán, ktorý dokáže veľmi veľa. Pomocou neho sa vedia napr. oslepené jedince orientovať. Dokonca veľmi bezpečne. Pravdepodobne ním veľmi presne vnímajú vlnenie, tlak, smer, prúdenie, elektromagnetické vzruchy, potravu, prekážky, ktoré dokážu najlepšie spracovať a následne sa podľa nich riadiť.

Ryby majú aj hmatové a čuchové bunky. Chuťové bunky sa nachádzajú aj v ústach ako by sme mohli predpokladať, no veľká ť sa nachádza na plutvách. Je to zaujímavé, ale ryba sa dotkne potravy plutvou a vie, či je sústo môže chutiť, alebo nie. Ryby sa vyznačujú pohlavným dimorfizmom. Zaujímavý je však fakt, že niektoré druhy živorodiek dokážu za určitých okolností zmeniť pohlavie. Tento jav sa vyskytuje najmä u mečúňa mexického helleri. V prípade, že sa v akváriu nachádza vysoká prevaha samičiek – je teda samcov, môžu sa niektoré samičky zmeniť na samca – narastie im , atď. Mnoho však z takýchto samcov je neplodných. Mne samému sa to v mojej praxi stalo, keď som choval dlhší čas mečúne. sa vyskytuje aj u iných druhov živorodiek, nie však tak často ako u X. helleri. Z hľadiska plodnosti Xiphophorus helleri je zaujímavé, že čím neskôr dôjde ku začiatku rastu mečíka samcov – vlastne ku dospievaniu, tým je samček spravidla plodnejší. Ako však naznačujem v predchádzajúcom odstavci, ak k tomu dôjde zmenou pohlavia, často sú samci úplne neplodní. Takzvaný , ktorým sa mečík a gonopódium tvorí v skorom veku majú vyššiu dispozíciu k neplodnosti.


Rastliny žijúce pod vodou, resp. vodné rastliny vyskytujúce sa v akvaristike sú veľmi blízke príbuzné svojim suchozemským ekvivalentom. Rovnako obsahujú cievne zväzky, ktoré sa nazývajú . Tieto a cievice sú obyčajne dobre viditeľné. Rastliny dýchajú počas celého 24 hodinového cyklu, cez deň – resp. za dostatku svetla prijímajú a vodu a tvoria z tejto neústrojnej hmoty (stavebné látky) najmä pre konzumentov a životodarný kyslík. Na rozdiel od suchozemských rastlín sú vodnému prostrediu prispôsobené tak, že príjem živín, prebieha celým povrchom rastliny (často aj koreňom). nemajú prieduchy – majú prieduchy na spodnej strane listov. Rastliny produkujú prostredníctvom fotosyntézy kyslík. V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami – bublinky, v bunke stúpla nad 40 mg/l. Avšak vzhľadom na dosť rozdielne fyzikálne a chemické podmienky a celkový charakter vodných rastlín, fotosyntéza vodných rastlín prebieha oveľa pomalšie ako u rastlín suchozemských – teda aj rastové prírastky sú preto menšie.

Odkazy

Use to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Malawi Bloat – choroba afrických cichlíd

Hits: 14103

Autor príspevku – Róbert Toman

Jedna z hlavných príčin neúspechov chovu Tropheusov je ochorenie, ktorému zvyčajne podľahnú všetky behom niekoľkých dní. Toto ochorenie je známe pod názvom „ bloat“ alebo „bloat“, čo znamená „“. Hoci sa označuje ako malawské ochorenie, postihuje aj a najmä . Najcitlivejšie sú ryby, ktoré sa živia prevažne rastlinnou potravou. Veľmi dôležité je rozpoznať prvé príznaky a ihneď zahájiť liečbu.

Príznaky ochorenia sa prejavujú v niekoľkých štádiách:

Ryby vypľúvajú potravu až úplne prestávajú žrať, prehýbajú sa v bokoch zo strany na stranu, zväčší sa im brušná dutina (nafúknutie) a z ritného otvoru im vychádzajú namiesto normálnych čierno-hnedých. V okolí ritného otvoru sa môžu vyskytnúť červené škvrny až vriedky. Počas týchto príznakov dochádza pravdepodobne k vážnemu poškodeniu pečene, obličiek a plynového mechúra.

Ryby veľmi schudnú, skrývajú sa, ležia na dne, kolíšu sa, majú sťažené , stmavnú a behom 1 – 2 dní hynú.

Je dosť prekvapujúce, aké rôzne príčiny môžu spôsobiť toto vážne ochorenie a úhyn týchto nádherných rýb. Najčastejšie sa jedná o chyby chovateľa a nejde len o ochorenie, ktoré by zapríčinilo nevhodné (napr. ). Ide napríklad o väčšie zásahy do životného prostredia rýb v akváriu. Dôvodov je niekoľko

sú veľmi citlivé na pôsobenie rôznych stresorov a mnohí pripisujú hlavný dôvod vzniku tohto ochorenia práve pôsobeniu stresu. Tým sa znižuje odolnosť rýb voči ochoreniam. Ako stresový faktor sa najčastejšie uplatňuje prevoz rýb, akvária (pridávanie nových jedincov, najmä vlastného druhu a formy), veľká zmena akvária, odchyt rýb v akváriu. V podstate všetky ďalšie faktory môžeme označiť za stresory.

chovnej skupiny

Tropheusy žijú hierarchicky v húfoch a v prípade malého počtu jedincov alebo nedostatku úkrytov dominantný jedinec (väčšinou samec) napáda ostatné ryby svojho druhu a formy.

Nesprávne kŕmenie

Tropheusy sú rastlinožravé ryby, preto sa neodporúča skrmovať živočíšne , najmä nie teplokrvných živočí (mäso). Hlavnou zložkou potravy by mali byť kvalitné vločkové na báze (). Ďalej je možné skrmovať rastlinné produkty, ako je hlávkový , varené a podobne. Ako doplnok sa môžu skrmovať aj mrazené cyklopy, prípadne kvalitné patentky, žiabronôžky, ale dospelým rybám, ktoré sú už odolnejšie. S touto potravou radšej opatrne, prípadne neexperimentovať vôbec. Rastlinožravé ryby majú dlhý tráviaci systém, čomu zodpovedá aj dlhší spracovania potravy. nedostatočne strávenej alebo neúplne vylúčenej potravy v črevách, môže spôsobiť a stresovať ryby, čím sa zároveň otvára cesta pre .

Prekrmovanie

Dôležité je podávať krmivo v malých dávkach, niekoľkokrát denne, aby nedošlo k jednorazovému prekŕmeniu rýb. Tropheusy sú veľmi žravé ryby a v prípade dostatku potravy sú schopné sa nažrať „do prasknutia“. Ryby sú veľmi náchylné najmä po prenesení do inej nádrže, napr. po nákupe. Vtedy musí byť chovateľ zvlášť opatrný a kŕmiť len veľmi striedmo. Častejším kŕmením v nižších dávkach sa dá zároveň eliminovať medzi jedincami vlastného druhu/formy.

Zlá kvalita

Jeden z ďalších veľmi dôležitých faktorov je čistota vody. Nevyhnutná je pravidelná v množstve okolo 30 % objemu nádrže každý týždeň, i keď názory na množstvo a obdobie výmeny vody sa líšia. Ďalej je to nedostatočné okysličovanie vody, čím je vo vode málo kyslíka pre a klesá kvalita vody (zvýšený obsah dusičnanov).

Pridávanie

Niektorí chovatelia pridávajú do vody kuchynskú z dôvodu zvýšenia pH k alkalickému. Týmto spôsobom však nedochádza k zvyšovaniu pH, ale ryby reagujú niekedy veľmi negatívne na vyšší obsah NaCl.

V tomto bode sa názory akvaristov líšia. Niektorí uvádzajú, že je to ochorenie bakteriálneho pôvodu, ďalší zase parazitárneho pôvodu. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o protozoálneho parazita, ktorý sa normálne nachádza v črevách zdravých rýb a v prípade oslabenia jedinca, napr. pôsobením stresu, dochádza k rozmnoženiu týchto organizmov a blokujú tráviaci systém. Tým vznikajú problémy s prijímaním potravy. Parazit sa dostáva cez stenu čreva do telovej a dochádza k „nafúknutiu“ brušnej dutiny. Diskutuje sa tiež o nákazlivosti tejto . Pravdepodobne je to nákazlivé ochorenie, pretože neochorie len jedna ryba, ale väčšinou tri a viac. Mohlo by sa zdať, že sa jedná o pôsobenie stresoru na všetky ryby v akváriu, a preto dochádza k ochoreniu všetkých jedincov. Príznaky sa však neprejavujú u všetkých naraz, ale postupne. Napr. prvý deň prestane žrať jedna ryba, druhý deň prestane žrať ďalšia a u prvej sa začnú prejavovať príznaky poškodenia tráviaceho systému (nafúknutie) a tak ďalej.

Liečba

Liečba je možná iba v prvom štádiu ochorenia. Čím neskôr sa s liečbou začne, tým menšia je šanca na uzdravenie. Ak sa prejavia príznaky druhého štádia ochorenia, je neskoro. Väčšinou je potrebné liečiť kompletne celú , neprelovovať ryby do zvláštnej nádrže, pretože to ochorenie ešte zhorší a ryby hynú. Je však možné použiť aj karanténnu nádrž. Na liečbu používajú rôzne obdoby antibiotika (Entizol, Emtyl, , Metryl, , Satric, ), ktorý sa používa v ánnej medicíne pri gynekologických problémoch, prípadne ďalšie druhy antibiotík.

Liečba Metronidazolom

Ak sa vyskytnú príznaky 1.štádia ochorenia, vymení sa 30 % vody, aby sa zlepšila kvalita vody, zvýši sa a znova sa vymení asi 50 % vody. Odporúča sa odstrániť všetky biologické filtre, pretože liečivá väčšinou zabíjajú denitrifikačné . Počas liečby sa nezapína osvetlenie. Je vhodné postupne zvýšiť teplotu na 28-30 °C, ale zároveň aj silno vzduchovať. Zvýšením teploty sa zrýchli rýb a podporí ich imunitný systém. Zároveň sa zrýchľuje životný cyklus pôvodcu ochorenia. Metronidazol sa potom aplikuje v dávke 100 mg na 38 l vody. Dávka sa opakuje v prípade potreby každé dva dni až kým ryby nezačnú prijímať potravu. Ak ryby prežijú, uzdravia sa behom týždňa.
Liečivo je možné podávať aj v potrave v prípade pri objavení sa príznakov ochorenia, ale ešte v čase, keď ryby prijímajú potravu. Vtedy sa dávka liečiva rozpustí v lyžičke vody z akvária a k tomu sa pridajú granule alebo vločky, nechajú sa nasiaknuť roztokom liečiva a krmivo sa potom vloží do akvária. Po liečbe sa vymení 50 % vody.

Liečba ďalšími antibiotikami

Oxytetracyklín hydrochlorid – používa sa dávka 30 mg (pri veľmi tvrdej vode až 50 mg) na liter vody počas 3 dní. Na 3. deň sa vymení 30 – 50 % vody a liečba sa opakuje. Toto liečivo je zvlášť citlivé na svetlo, preto sa musí dodržať spôsob liečby bez osvetlenia.

Minocyklín – používa sa v dávke 7 mg na liter vody počas 2 dní, potom sa vymení 100 % vody a znova sa liečba opakuje. Ak sa používa viac ako dve dávky, väčšinou je smrteľný. Preto sa používa len v prípade krajnej núdze.

Use to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Choroby rýb a ich liečenie

Hits: 65594

Každý asi pozná vetu: . Bodaj by vaše boli zdravé, ale skúsenejší akvarista by sa asi tomuto porekadlu vyhol. Zárodky infekcií sa vo vode úspešne šíria a často aj neustále vyskytujú, avšak ryby samozrejme disponujú imunitným systémom, ktorý bráni prieniku . Tento môže byť samozrejme rôznymi faktormi narušený, a tým sa budeme tu zaoberať. Chcel by som však znovu zdôrazniť, že ryby si za normálnych podmienok, ktoré by im mali vedieť poskytnúť, poradiť aj samé. Počas choroby ryba veľmi často v závislosti od druhu mení sfarbenie. Môže zblednúť, aj stmavnúť.

Ak sme dospeli do štádia, že sa nevyhneme dezifenkcii, vhodný je , ocot, čistá , , podrobenie varu. Vyššia teplota znižuje v dlhšom časovom období kondíciu, imunitu rýb, aj keď sa v takejto vode na pohľad cítia lepšie a sú krajšie vyfarbené. sú ťažšie diagnostifikovateľné a liečiteľné, najmä tie vnútorné. Vonkajšie , ktoré sú častokrát badateľné aj voľným okom, aj keď aj medzi nimi sa nájde zopár, ktoré môžu aj napriek liečeniu kondične dobre disponovanej ryby viesť ku úhynu. často zistíme prostredníctvom zmeny správania, prípadne až po úhyne. Špecializované veterinárne pracoviská sú schopné identifikovať aj z mŕtveho materiálu typ ochorenia. Pri použití liečiv je často vhodné z nádrže rastliny odstrániť, ak je to možné. Pretože liečivá rastlinám vyslovene škodia, a ich účinky sú dlhodobé. Ak to nie je možné, po skončení liečby je vhodné použiť aktívne uhlie, ktoré teoreticky dokáže niečo z nenaviazaných súčastí liečiv a produktov reakcií nimi spôsobených, viazať. Po určitom čase je nutné samozrejme aj aktívne uhlie odobrať, pretože stratí absorpčné vlastnosti. Šírenie choroby môže byť plošné, ale často krát je viazané na jediného hostiteľa – čo nám dáva možnosť zbaviť sa choroby v jej počiatku premiestnením napadnutého jedinca do inej nádrže. Ak by sa takémuto parazitu podarilo úspešne zdolať svoju svoju obeť, táto už ďalej mu nebude poskytovať živiny, a prejde resp. bude si hľadať nového kandidáta. Možno ste si všimli niekedy, že nebadane vám po jednom odchádzajú ryby v pomerne dlhom časovom úseku – je to možný následok práve takéhoto priebehu choroby.

Ichtyoftirióza – je pomerne časté ochorenie rýb, slangovo sa mu hovorí . Spôsobuje ho , ktorý patrí medzi . Ryby sú posiate akoby „krupičkou“. Choroba preniká do akvária živou potravou, cudzou vodou, prinesenými rybami. Proti krupičke pomáha zvýšenie teploty – soľný kúpeľ opísaný nižšie. Účinne potláča krupičku aj , no tá vlastne len vylieči symptómy, samotná choroba v zárodkoch zostane, preto ju na liečenie neodporúčam, ale hodia sa liečivá na báze FMC.

toto ochorenie spôsobuje .

Medzi ťažké choroby rýb, ktoré sú takmer neliečiteľné možno s istotou zaradiť mykobakteriózu – tuberkulózu rýb. Prejavuje sa najmä chorobným chudnutím, prepadnutou brušnou časťou tela, nezáujmom prijímať potravu. Je nutné poznamenať, že toto ochorenie je ako jedno z mála prenosné dotykom na človeka. Ak lekár nepríde na súvis s rybami, môže skončiť aj smrťou pacienta. Čiže v prípade tohto ochorenia, nemanipulujme s rybami rukami, zabráňme styku s postihnutou rybou.

spôsobuje Pseudomonas, Aeromonas. Ide o vážnu chorobu, ktorá sa účinne lieči napr. pomocou prípravku Bactopur Direct. Tento prípravok firmy SERA zafarbuje vodu do žltozelena, dôležitejšie však je, že výrazne poškodzuje , preto pri jeho použití rastliny z akvária odstránime. Často aj napriek liečbe uhynie polovička .

Plesne – následkom , dochádza na rybách k rôznym preplesňovej nákazy. Pleseň je huba, ktorá v tomto prípade napáda pokožku rýb. Plesne sú pomerne dobre na povrchu viditeľné, niektoré sú liečiteľné Acriflavínom, FMC a podobnými prípravkami, prípadne aj soľou, no niektoré sú vážnejšie a je nutné siahnuť po silnejších prostriedkoch. Chcel by som však upozorniť, že spóry plesní môžu byť prakticky neustále prítomné vo vode, ale chorobný stav sa nemusí prejaviť. Ryby majú imunitný systém, ktorý sa za optimálnych podmienok dokáže brániť. Najmä dravšie ryby, poranené sú účinnejšie napádané plesňami, ale ak je ryba v kondícii, v krátkom čase si s ňou poradí. Preto, ak pozorujeme takéhoto jedinca, nemusíme nutne siahnuť ku liečbe, ale dajme šancu prirodzenému vývinu, zasiahnime až v prípade že sa nákaza šíri, alebo ryby sú oslabené nejakou väčšou zmenou. Náznakom prítomnosti plesňového ochorenia je obtieranie sa o podklad, o piesok, o . Ak registrujeme zvýšené otieranie, zrejme ryby svrbí práve pleseň – týmto spôsobom sa jej snažia zbaviť.

. Pomerne vážne ochorenie, ktoré je zväčša spôsobené nesprávnou výživou. Pri podozrení podávajme menej bielkovinových zložiek a viac balastných látok. Prejav ochorenia je však postupný, čiže aj jeho doznenie trvá dlhšie obdobie.

Malawi bloat – ochorenie afrických jazerných cichlíd – venuje sa mu samostatný článok.

V prípade, že ryba trpí pokročilou formou ťažko liečiteľnej choroby, prípadne sme z nejakého iného veľmi vážneho dôvodu nútený ryby usmrcovať, mali by sme aj k tomuto problému pristupovať profesionálne a s úctou. Existuje viacero ánnych metód, ktorými môžeme vykonať rybu usmrtiť: prudkým úderom ryby o pevný podklad, ponorením do sódovky, – využijeme silný narkotizačný účinok CO2 vo vyššej koncentrácii, rýchlym prerušením chrbtice – miechy tesne za hlavou ostrým predmetom, veľmi studenou vodou, môžeme si pomôcť napr. ľadom. Liečba Pri liečbe môžeme čiastočne úspešne využiť aktívne uhlie, ktoré adsorbuje množstvo nežiaducich látok, no predovšetkým UV-lampu. Ultrafialové žiarenie má svoje využitie aj v medicíne, takže samozrejme netrvalo dlho a technické riešenie použitia UV-žiarenia nedalo na seba dlho čakať. UV-lampa sa používa buď ako filter, alebo v akútnom prípade priamo na kontaminovanú vodu. Jej účinnosť je pomerne veľká, napr. na druhy baktérii [1] ako je Bacillus megatherium, , , Micrococcus candidus, Myxobacterium tuberculosis, Psedomonas aerugenosa, , na , na nálevníka, chlorelu a mnohé iné druhy a taxóny. Veľa liečiv používaných v akvaristike je kontaktného charakteru – čiže ak narazia na vhodný objekt, viažu sa s ním. Zvyčajne sú tekuté. Preto je vhodné zabezpečiť vody napríklad pomocou filtra, vzduchovania alebo inak a aplikovať kvapalné liečivo do celého priestoru zasiahnutého chorobou. Často som sa v praxi stretol s používaním preventívnych prostriedkov. Používajú sa špeciálne prípravky na tento účel, a častokrát aj liečivá v nižšej koncentrácii. Som zásadne proti, pretože používaním špeciálnych prípravkov oslabujeme imunitný systém našich rýb, ktoré potom pri silnejšom choroby nie sú schopné nákaze odolávať. Takéto prostriedky potláčajú prirodzenú odolnosť organizmu. Prevenciu zabezpečme iným spôsobom – správnymi podmienkami chovu, výživnou rozmanitou stravou, údržbou. Ak by som uvažoval o použití preventívnych prostriedkov, tak keď sú ryby v príliš stresujúcom prostredí – napr. v predajni, prípadne niekde kde dochádza k veľkým zmenám v osádke rýb, nanajvýš ak nechceme použiť pre nové ryby karanténu. V prípade použitia akýchkoľ rozpustných liečiv musíme uvažovať o odobratí aktívneho uhlia z akvária. Pretože by liečba bola značne neúčinná – aktívne uhlie vo veľkej miere adsorbuje aj zložky obsiahnuté v liečivách. Jeho účinky je vhodné využiť po liečbe, tak ako som už spomenul na inom mieste.

Soľný kúpeľ – soľ je najmä medzi skúsenejšími akvaristami používaný prostriedok na liečenie niektorých chorôb. Napr. na odstránenie tzv. krupičky (1 polievková lyžica na 30 litrov vody) je možné soľ a zvýšenú teplotu úspešne použiť. Soľ spôsobuje zvýšenie vylučovania slizu, ktorým sa organizmus ryby bráni.

FMC – niektoré liečivá sú predávané pod rôznymi obchodnými značkami, no sú to odvodeniny od FMC. FMC má širokospektrálne pôsobenie, obsahuje tri základné zložky: , malachitovú zeleň a metylénovú modrú. Je pomerne účinný voči niektorým ektoparazitom a plesniam.

Hypermangán – sa používa napr. proti kaprivcovi, proti riasam. Pôsobí dezinfekčne, využíva sa aj v medicíne.

je príbuzný acriflavínu aj proflavínu.

Proti ektoparazitom sa používa a malachitová zeleň. Chemicky malachitová zeleň patrí medzi trifenylmetány.

Z ďalších liečiv to je metronidazol – entizol. Komerčne sa FMC ponúka aj pod rovnakým názvom FMC, ale aj napr. ako .

Aj v akvaristike sa využívajú : tetracyklín, .

Karanténa Karanténa spočíva v priestorovej izolácii organizmov. Často sa v karanténe ryby liečia z nejakej choroby. Karanténa sa využíva po transporte rýb, to znamená, že ak si kúpime nové ryby môžeme využiť karanténnu . Ako zariadiť takúto nádrž? V prvom rade ide o jej veľ. Musí zodpovedať našim rybám. Na dno použijeme len , prípadne hrubší piesok, alebo môžeme mať karanténnu nádrž bez dna. Filtrovanie, ak by sme ryby liečili by bolo problematické, pretože liečivá nepriaznivo vplývajú na mikroorganizmy v ňom. Preto by som použil len jednoduchý filter, ktorý by plnil mechanickú filtráciu – čiže stačil by vnútorný molitanový filter. Vzduchovanie by som zaviedol, nie je však nutnosťou. nemusí splňovať najprísnejšie kritériá. Rastliny by som použil len plávajúce, napr. , Najas apod. Do sú vhodné aj ryby, ktoré boli ubité inými rybami v nádrži. Niektoré veľmi trpia po izolácii do karantény samotou. Najmä sociálne žijúcim rybám táto izolácia často veľmi urýchli priebeh choroby. Je to veľmi ťažko riešiteľná situácia, kedy takýto jedinci skapú skôr na následky zmeny, ako na chorobu, ktorá ich celý čas kvárila.

Literatúra [1] Malawi Cichlid Homepage

Use to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Dno a dekorácia

Hits: 28077

Dno tvorí štrk, prípadne a . Štrk je ideálny o veľkosti zŕn 3 – 4 mm. Ak použijeme piesok, tak by mal byť hrubozrnný. Vo väčšine prípadov. Jemnozrnný piesok udusí pomerne rýchlo tlak vody a potom dochádza k nežiaducemu anaeróbnemu rozkladu. Ako substrát je možné použiť v niektorých prípadoch aj pôdu, avšak v pôde je pomerne rozvitá chémia, takže odporúčam postupovať opatrne a radšej vo väčších objemoch nádrže. Určite však sa – sa veľmi hodí pre pestovanie rastlín. Zložky dna poskytujú najmä pre , ktoré sa nám starajú o celkový metabolizmus ekosystému akvária. Tam prebieha a syntéza hmoty. Preto je dôležité, aby do dna zasahovali len minimálne, v žiadnom prípade sa nesmie dezinfikovať, premývať vo vode každý týždeň apod. Dno takisto trpí liečivami. Ak zakladáme novú , použime ak máme k dispozícii, aspoň malé množstvo starého piesku, starého štrku. V dne prebieha mineralizácia, , nitrifikácia, , , , atď.. Od dna sa treba v akvaristike doslova odrážať. Má aj mechanickú funkciu. Do dna sadíme .

Dekoráciu považujem z hľadiska prirodzenosti za veľmi podstatnú. Ide aj o estetický aspekt, aj o biologický. Dekorácia by mala zodpovedať nárokom tej ktorej taxonomickej skupine. Aj preto odporúčam chovať spolu druhy, ktoré sú z rovnakej geografickej oblasti. Potom máte šancu sa dopracovať k väčším chovateľským úspechom. Tvoria ju napr. väčšie skaly, drevo (korene), ale aj rastliny. Pre jednotlivé druhy, oblasti je vhodné použiť iné horniny a nerasty. Napr. pre americké sú vhodné , pre africké naopak skôr , , vápenec, tuf. Nie je vhodné použiť horniny a nerasty obsahujúce vysoký kovov, napr. , alebo pyrit. Preto aby nám nedeterminovali zvyšujúcu sa , ak tento stav je pre nás nežiaduci, použijeme tuf, alebo kremičité horniny, materiál neobsahujúci vápnik a . sa dajú kúpiť, alebo kdesi nazbierať – ak sa vám to podarí, stačí ich vydrhnúť a dobre umyť a sú použiteľné. V prípade použitia vápenca bude vykazovať vyššiu tvrdosť ako voda východisková. Hodí sa to, ak potrebujem vodu tvrdšiu. napr. pre živorodky strednej Ameriky ak disponujeme vodou veľmi mäkkou. Na to, aby sme zistili prítomnosť vápnika, môžeme použiť postup používaný najmä v pedológii, a to síce, že nalejeme na horninu, alebo nerast kyselinu a posúdime či reakcia syčí a ako silno. Môžeme použiť napr. ocot, HCl, H2SO4, H3PO4. Po reakcii dotknutý kameň radšej zahoďme, alebo aspoň poriadne umyme pod tečúcou vodou.

je takisto vhodný materiál. Často sa im v akvaristickej praxi vraví korene. Ak ho kúpite máte obchodom zaručenú bezpečnosť. Ide väčšinou o subtropické drevo mangrovov – ťažké drevo plné (príbrežná ), prípadne o africké , , florex. Ak použijeme drevo prinesené z prírody, malo by sa jednať o starší kus, najlepšie dub, jelša. Nájdeme ich najmä v nízkych nadmorských výškach, v lužných lesoch pri vodných tokoch. Vhodné je použitie aj starej kôry. Pred aplikáciou v nádrži stačí drevo umyť. Je možné aby drevo vyslovene hnilo, ale len pre niektoré druhy, a v dostatočne veľkom objeme – napr. . Takéto drevo nám bude tlačiť pH smerom dole, najmä v prípade hnitia, vylučovať humínové kyseliny – prispievať ku tvorbe organických chelátov, k zachytávaniu minerálnych látok ako napr. železa. Rovnako úctyhodná je ich pri tvorbe mikroflóry dna, dekompozícii hmoty. Humínové kyseliny sú dôležitou súčasťou aj metabolických procesov v pôde v suchozemských podmienkach. Toto drevo nám bude na 99% vodu farbiť do hneda – je jedno či ide o drevo zakúpené v obchode alebo zadovážené inak. Procedúry kážuce drevo variť, ť, máčať vo vode, drhnúť považujem za neadekvátne, pretože vynaložené úsilie je podľa mňa príliš veľké. Je , že to pomôže proti farbeniu (ale musíte sa naozaj veľmi veľmi snažiť), ale ja som zástancom jednoduchšieho – časom, zhruba po trištvrte roku priemerne veľký kus dreva farbiť prestane. Dekorácia plní aj funkciu biotickú, nielen estetickú. Skaly a drevo tvorí – priestor pre drobenie teritórií, čo je veľakrát nevyhnutné. Má zjavný vplyv na správanie sa našich miláčikov. Okrem toho môže predstavovať peknú súčasť nášho malého umelého ekosystému zvaného akvárium. Ako dekoráciu chápem za určitých okolností, resp. uhla pohľadu, aj rastliny, ich vzájomné usporiadanie. Najmä v prípade biotopových akvárií napr. pre bojovnice, alebo kolizy ide o názorné príklady. V týchto nádržiach je vhodné neustále udržiavať množstvo materiálu z dreva, šišiek, plávajúcich rastlín, vodných rastlín, rastlín na hladine apod. Vtedy rastliny plnia aj funkciu úkrytov.

Pozadie môže byť takisto veľmi významnou zložkou akvária, aj keď sa bez neho zaobíde. V najľahšom prípade ho môže tvoriť zakúpená v obchode, prípadne vytvorená nami. Priestor zadnej steny môžeme riešiť aj zatretím na nejakú tmavú farbu, častá je modrá, hnedá alebo čierna. Trojrozmerné – je možné vytvoriť z rôzneho materiálu. Sú dostupné v obchodnej sieti, ale možno si ich vyrobiť aj vlastnými rukami. Vhodný materiál je napr. polystyrén, na vyleptanie sa používa riedidlo. Ako lepidlo naň sa hodí epoxidová živica, taká ktorá neškodí osadenstvu, nerozpúšťa sa vo vode. Lepíme bridlicu, iné kamene, drevo, podľa chuti. Lepidlo sa posypáva pieskom, pretože v prípade že bude na viditeľné, samotné lepidlo nevyzerá veľmi dobre bez tejto prísady. Vhodným základným materiálom je aj polyuretánová pena. Dbáme na tom, aby zadná časť bola vhodne prilepená na zadnú stenu akvária, aby sa tento priestor nestal životným priestorom pre , a aby sa zadná stena zbytočne nazariasovala.

Travertín – sopečný vápenec je dekoračná hornina, ktorá má veľmi členitý reliéf. Niekedy sú na ňom rôzne , diery – ú smerom dnu, ale niekedy aj smerom von – vtedy to vyzerá akoby boli na ňom nejaké zrná. Sám mám travertín prevŕtaný miestami ako ementál. Mám ho poukladaný tak, aby tvoril množstvo úkrytov pre veľké aj menšie druhy. On zvyšuje vylučovaním vápnika , spolu s čím takmer vždy ide aj zvyšovanie alkality – zásaditosti. Travertín mám použitý v akváriu s druhmi z jazera . Okrem toho mám aj spomínané drevo, kedysi som ho komponoval spolu s kameňmi, dnes mám skôr časť kamennú a časť drevenú. Niekedy použijem v jednej časti menšie kamene a dekoráciu prispôsobenú pre potreby „škôlky“. Pre Malawijské cichlidy používam tuf, čo je takisto sopečná – vulkanická hornina, avšak neobsahuje ani zďaleka toľko vápnika ako travertín. Okrem toho má nižšiu hustotu, vzhľadom na svoj pôvod má amorfný charakter – materiál, ktorý vznikol veľmi náhlym stuhnutím žeravej magmy – preto sa vyznačuje dekoračným vzhľadom. Okrem toho občas použijem jelšové šišky a a dubovú kôru. Podstatnou a neoddeliteľnou súčasťou sú aj rastliny. Tu platí, že dno narúšam v nevyhnutných prípadoch. Ako pozadie v cichlidových nádržiach používam pozadie Slim Line od .

Use to Comment on this Post