2006-2010, 2009, Časová línia, Írsko, Krajina, Zahraničie

Írsko – ostrovná krajina

Hits: 2203

Na plo­che 70 280 km2 žije viac ako 4.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Tvo­rí cca 56 povr­chu ostro­va Írsko (Wiki​pe​dia​.sk). Tvo­ria ho šty­ri his­to­ric­ké pro­vin­cie: Mum­ha, Laig­hin, Con­nach­ta a Uls­ter (atlas​.sk), dnes Con­naught, Leins­ter, Muns­ter a Uls­ter (Wiki​pe​dia​.sk). Hlav­ným mes­tom je Dub­lin. Pod­ne­bie tej­to nížin­nej kra­ji­ny je pomer­ne vyrov­na­né vzhľa­dom na vplyv Golfs­ké­ho prú­du. Geomor­fo­lo­gic­ky je kra­ji­na pozna­če­ná cel­ko­vým zaľad­ne­ním v minu­los­ti. Západ­né pobre­žie je skal­na­té a veľ­mi čle­ni­té. Pod­ľa poves­ti je v Írsku viac ako 40 odtie­ňov zele­nej (atlas​.sk). Na väč­ši­ne úze­mia sú lúky a vre­so­viš­tia. Prek­va­pi­vo tú ras­tú vav­rí­nymyr­ty, kto­ré sú typic­ké pre Stre­do­mo­rie. Pred prí­cho­dom ľudí tu žili aj bob­ry, divé mač­ky, med­ve­de a vlci. Dnes pre­dov­šet­kým drob­ní hlo­dav­ci, vtá­ky a ovce. Vôbec tu neži­jú hady (Wiki​pe​dia​.sk).

V 3. sto­ro­čí pred n. l. sa tu usa­di­li Kel­ti, v 5. sto­ro­čí pri­ja­li kres­ťan­stvo. V 9. a v 10. sto­ro­čí tu žili Vikin­go­via. Kon­com 12. sto­ro­čia zača­li obsa­dzo­vať úze­mie Angli­ča­nia, čo sa im cel­kom poda­ri­lo až v polo­vi­ci 17. sto­ro­čia. Írska nezá­vis­losť bola obno­ve­ná v roku 1922. V polo­vi­ci 19. sto­ro­čia tu vyčí­ňal zemia­ko­vý hla­do­mor – zomre­lo viac ako 1 mili­ón ľudí (Wiki​pe​dia​.sk).

Väč­ši­nu oby­va­te­ľov tvo­ria Íri. V posled­nom obdo­bí zaží­va kra­ji­na sil­nú imig­rant­skú vlnu hlav­ne z Poľ­ska, Lit­vy, Lotyš­ska a Estón­ska. Žije tu počet­ná ame­ric­ká komu­ni­ta. Odha­dom tu žije 10 % oby­va­te­ľov cudzích kra­jín. Veľ­ké mes­tá: Dub­lin, Cork, Galway, Lime­rick, Wate­ford. Je zau­jí­ma­vé, že naopak v USA žije viac Írov ako v Írsku. Nábo­žen­sky majú dosť veľ­kú pre­va­hu rím­ski kato­lí­ci – 86.8 %. Z Írska pochá­dzal Johant­han Swift – autor prí­be­hov o Guli­ve­ro­vi (Wiki​pe​dia​.sk). Oby­va­teľ­stvo je zná­me lás­kou k hud­be a roz­prá­va­niu. Hovo­rí sa o ňom ako o kra­ji­ne svät­cov a učen­cov, je rodis­kom mno­hých spi­so­va­te­ľov ako Wil­liam But­ler Yeats, James Joy­ce, Samu­el Bec­kett, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, roc­ko­vých sku­pín a spe­vá­kov: U2, The Corrs, Siné­ad O‘Connor (euro​pa​.eu).


Cove­ring an area of 70,280 squ­are kilo­me­ters, Ire­land is home to over 4.5 mil­li­on peop­le, cons­ti­tu­ting app­ro­xi­ma­te­ly 56 of the island of Ire­land (Wiki​pe​dia​.sk). It com­pri­ses four his­to­ri­cal pro­vin­ces: Muns­ter, Leins­ter, Con­nacht, and Uls­ter (atlas​.sk), kno­wn today as Con­naught, Leins­ter, Muns­ter, and Uls­ter (Wiki​pe​dia​.sk). The capi­tal city is Dub­lin. The cli­ma­te in this lowland coun­try is rela­ti­ve­ly mild due to the influ­en­ce of the Gulf Stre­am. Geomorp­ho­lo­gi­cal­ly, the lands­ca­pe bears the marks of past gla­cia­ti­on. The wes­tern coast is roc­ky and high­ly inden­ted. Accor­ding to legend, the­re are more than 40 sha­des of gre­en in Ire­land (atlas​.sk). Mea­do­ws and heat­hlands cover most of the ter­ri­to­ry. Sur­pri­sin­gly, lau­rels and myrt­les, typi­cal of the Medi­ter­ra­ne­an, also thri­ve here. Befo­re human sett­le­ment, bea­vers, wild­cats, bears, and wol­ves lived in Ire­land. Today, it is home to small rodents, birds, and she­ep, and notab­ly, the­re are no sna­kes (Wiki​pe​dia​.sk).

In the 3rd cen­tu­ry BCE, Celts sett­led here, adop­ting Chris­tia­ni­ty in the 5th cen­tu­ry. Vikings lived in the regi­on during the 9th and 10th cen­tu­ries. By the late 12th cen­tu­ry, the English began to occu­py the ter­ri­to­ry, suc­ce­e­ding in doing so by the mid-​17th cen­tu­ry. Ire­lan­d’s inde­pen­den­ce was res­to­red in 1922. In the mid-​19th cen­tu­ry, the Gre­at Fami­ne occur­red, resul­ting in the death of over 1 mil­li­on peop­le (Wiki​pe​dia​.sk).

The majo­ri­ty of the popu­la­ti­on con­sists of the Irish. In recent times, the coun­try has expe­rien­ced a sig­ni­fi­cant wave of immig­ra­ti­on, main­ly from Poland, Lit­hu­ania, Lat­via, and Esto­nia. The­re is also a sub­stan­tial Ame­ri­can com­mu­ni­ty. An esti­ma­ted 10% of the popu­la­ti­on con­sists of fore­ign nati­onals. Major cities inc­lu­de Dub­lin, Cork, Galway, Lime­rick, and Water­ford. Inte­res­tin­gly, the­re are more Irish peop­le living in the Uni­ted Sta­tes than in Ire­land. Reli­gi­ous­ly, Roman Cat­ho­lics hold a sig­ni­fi­cant majo­ri­ty at 86.8%. Jonat­han Swift, the aut­hor of Gul­li­ve­r’s Tra­vels, hai­led from Ire­land. The popu­la­ti­on is kno­wn for its love of music and sto­ry­tel­ling, ear­ning Ire­land the repu­ta­ti­on of the Land of Saints and Scho­lars” and being the birthp­la­ce of nume­rous wri­ters such as Wil­liam But­ler Yeats, James Joy­ce, Samu­el Bec­kett, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, and music acts like U2, The Corrs, and Siné­ad O’Con­nor (euro​pa​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Neziderské jazero

Hits: 4366

Neusied­ler See je zná­me jaze­ro v Dol­nom Rakús­ku. Jeho juž­ná časť sia­ha do Maďar­ska. Je cie­ľom mno­hých cyk­lis­tic­kých výle­tov aj zo Slo­ven­ska. Napo­kon aj oko­lo samot­né­ho jaze­ra sú vytvo­re­né pod­mien­ky pre cyk­lo­tu­riz­mus. Jeho slo­ven­ský názov Nezi­der­ské jaze­ro.

Ozna­ču­je sa aj ako more Vie­den­ča­nov. Je pozos­tat­kom Tet­hys. Už v roku 1927 bolo v Neusied­li am See kúpa­lis­ko. Ponú­ka rôz­ne mož­nos­ti rekre­ácie. Okrem iné­ho sur­fo­va­nie, jach­ting (neusied​lam​see​.at). Maďar­ský názov pre jaze­ro je Fer­tö tó. Nezi­der­ské jaze­ro je plyt­ké, bez­od­to­ko­vé, sla­bo sla­né jaze­ro a hra­ni­ciach Rakús­ka a Maďar­ska. Jeho maxi­mál­na hĺb­ka je 2 met­re. Spo­lu s Bala­to­nom sú jedi­ný­mi step­ný­mi jaze­ra­mi v Euró­pe. Od roku 2001 je Nezi­der­ské jaze­ro v zozna­me sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (wiki​pe​dia​.sk). Pred 20 mili­ón­mi rokov doš­lo k pokle­sá­va­niu úze­mia, zača­la vzni­kať Panón­ska pan­va. Pokles­nu­té pries­to­ry sa spo­ji­li so sústa­vou paniev Tet­hys vypl­ne­ných mor­skou vodou. Po pokles­nu­tí hla­di­ny mora pred asi 11 mili­ón­mi rokov bola Panón­ska pan­va sla­né bra­kic­ké jaze­ro, čas­to ozna­čo­va­né ako Panón­ske jaze­ro. V rokoch 18111813 čias­toč­ne a v 18671871 jaze­ro úpl­ne vysch­lo (Reich­wal­der, Jab­lon­ský, 2003). Roz­lo­ha jaze­ra je asi 315 km2. Dĺž­ka jaze­ra je 36 km, šír­ka je medzi 6 až 12 km. Sever­ná tre­ti­na sa nazý­va Nezi­der­ská záto­ka – Neusied­ler Bucht, užšia stred­ná časť Ill­mit­zer See­en­ge a dol­ná juž­ná Sil­be­see. Jaze­ro je tak­mer celé obklo­pe­né trs­ti­no­vým pásom, kto­rý vytvá­ra jedi­neč­ný pries­tor. Pri Don­ner­skir­che­ne dosa­hu­je pás 8 km. Pod­ders­dorf leží na jedi­nom bez­trs­ti­no­vom mies­te dlhom 2 km. Bre­hy jaze­ra sú níz­ke, sil­ne moča­ris­té. V lete sa roz­me­ry jaze­ra zväč­šu­jú. v zime nie­ke­dy pre­mŕ­za až do dna. Mies­ta a kúpa­nie a prí­sta­vy sú: Ill­mitz, Poders­dorf am See, Wei­den am See, Neusiedl am See, Jois, Bre­i­tenb­runn, Pur­bach am Neusied­ler See, Oggau am Neusied­ler See, Rust, Mör­bisch am See v Rakús­ku a Fer­tőrá­kos v Maďar­sku. Prí­tok vody do jaze­ra je z 80 % z pod­zem­ným pra­me­ňov. 20 % pri­vá­dza rie­ka Wul­ka (wiki​pe​dia​.sk).

Je domo­vom mno­hých vzác­nych zvie­rat a sto­viek dru­hov vtác­tva. Na rakús­kej stra­ne je oblasť rezer­vá­ci­ou bio­sfé­ry Nezi­der­ske jaze­ro – See­win­kel” (neusied​lam​see​.at). V jaze­re žije oko­lo 30 dru­hov rýb a v ňom a v oko­lí hniez­di viac ako 300 dru­hov vtác­tva (moje​ra​kus​ko​.sk). 140 dru­hov tu hniez­di (info​-tour​.info). Nezi­der­ské jaze­ro pat­rí k naj­výz­nam­nej­ším oblas­tiam chrá­ne­né­ho vtác­tva v Euró­pe. Nachá­dza sa tu via­ce­ro pozo­ro­va­teľ­ní (Ale­na Motyč­ko­vá). Oko­lo celé­ho jaze­ra je vybu­do­va­ná sieť cyk­lot­rás. Celá tra­sa oko­lo jaze­ra má 132 km (ces​to​va​nie​.sme​.sk).


Neusied­ler See is a well-​known lake in Lower Aus­tria, exten­ding into Hun­ga­ry in its sout­hern part. It is a des­ti­na­ti­on for many cyc­ling trips, inc­lu­ding tho­se from Slo­va­kia. Con­di­ti­ons for cyc­ling are also cre­a­ted around the lake itself. Its Slo­vak name is Nezi­der­ské jazero.

It is also refer­red to as the Sea of Vien­na and is a rem­nant of the Tet­hys. As ear­ly as 1927, the­re was a beach in Neusiedl am See. It offers vari­ous rec­re­a­ti­onal oppor­tu­ni­ties, inc­lu­ding sur­fing, yach­ting (neusied​lam​see​.at). The Hun­ga­rian name for the lake is Fer­tö tó. Neusied­ler See is a shal­low, endor­he­ic, slight­ly sali­ne lake on the bor­der of Aus­tria and Hun­ga­ry, with a maxi­mum depth of 2 meters. Along with Lake Bala­ton, it is one of the only step­pe lakes in Euro­pe. Sin­ce 2001, Neusied­ler See has been lis­ted as a UNESCO World Heri­ta­ge Site (wiki​pe​dia​.sk).

App­ro­xi­ma­te­ly 20 mil­li­on years ago, the regi­on expe­rien­ced sub­si­den­ce, giving rise to the Pan­no­nian Basin. The sub­si­ded are­as con­nec­ted with the sys­tem of Tet­hys basins fil­led with sea­wa­ter. After the sea level drop­ped about 11 mil­li­on years ago, the Pan­no­nian Basin beca­me a sali­ne brac­kish lake, often refer­red to as the Pan­no­nian Lake. In 1811 – 1813 and 1867 – 1871, the lake par­tial­ly or com­ple­te­ly dried up (Reich­wal­der, Jab­lon­ský, 2003). The lake covers an area of about 315 km², with a length of 36 km and a width ran­ging from 6 to 12 km. The nort­hern third is cal­led Neusied­ler Bucht, the nar­ro­wer midd­le part is Ill­mit­zer See­en­ge, and the lower sout­hern part is Sil­be­see. The lake is almost enti­re­ly sur­roun­ded by a reed belt, cre­a­ting a uni­que envi­ron­ment. It fre­e­zes occa­si­onal­ly to the bot­tom in win­ter. Ill­mitz, Poders­dorf am See, Wei­den am See, Neusiedl am See, Jois, Bre­i­tenb­runn, Pur­bach am Neusied­ler See, Oggau am Neusied­ler See, Rust, Mör­bisch am See in Aus­tria, and Fer­tőrá­kos in Hun­ga­ry are bat­hing and har­bor loca­ti­ons. 80% of the water inflow into the lake comes from under­ground springs, whi­le 20% is supp­lied by the Wul­ka River (wiki​pe​dia​.sk).

It is home to many rare ani­mals and hun­dreds of bird spe­cies. On the Aus­trian side, the area is a bio­sp­he­re reser­ve cal­led Neusied­ler See – See­win­kel” (neusied​lam​see​.at). Around 30 fish spe­cies inha­bit the lake, and more than 300 bird spe­cies nest in and around it (moje​ra​kus​ko​.sk). It is home to 140 nesting spe­cies (info​-tour​.info). Neusied­ler See is one of the most sig­ni­fi­cant bird con­ser­va­ti­on are­as in Euro­pe, with seve­ral obser­va­ti­on points (Ale­na Motyč­ko­vá). A network of cyc­ling trails is built around the enti­re lake, with a total dis­tan­ce of 132 km (ces​to​va​nie​.sme​.sk).


Der Neusied­ler See ist ein bekann­ter See in Nie­de­rös­ter­re­ich, des­sen süd­li­cher Teil bis nach Ungarn reicht. Er ist ein Ziel vie­ler Rad­tou­ren, auch aus der Slo­wa­kei. Rund um den See selbst sind eben­falls Bedin­gun­gen für Rad­tou­ris­mus ges­chaf­fen. Sein slo­wa­kis­cher Name lau­tet Nezi­der­ské jazero.

Er wird auch als das Meer der Wie­ner bez­e­ich­net und ist ein Überb­le­ib­sel der Tet­hys. Schon 1927 gab es in Neusiedl am See einen Strand. Er bie­tet vers­chie­de­ne Fre­i­ze­it­mög­lich­ke­i­ten, ein­sch­lie­ßlich Sur­fen, Segeln (neusied​lam​see​.at). Der unga­ris­che Name für den See lau­tet Fer­tö tó. Der Neusied­ler See ist ein fla­cher, endor­re­i­cher, leicht sal­zi­ger See an der Gren­ze zwis­chen Öster­re­ich und Ungarn mit einer maxi­ma­len Tie­fe von 2 Metern. Zusam­men mit dem Bala­ton gehört er zu den ein­zi­gen Step­pen­se­en Euro­pas. Seit 2001 steht der Neusied­ler See auf der Lis­te des UNESCO-​Welterbes (wiki​pe​dia​.sk).

Vor etwa 20 Mil­li­onen Jah­ren kam es zu einer Absen­kung des Gebiets, was zur Bil­dung des Pan­no­nis­chen Bec­kens führ­te. Die abge­senk­ten Gebie­te ver­ban­den sich mit dem Sys­tem der Tethys-​Becken, das mit Meer­was­ser gefüllt war. Nach dem Absin­ken des Mee­ress­pie­gels vor etwa 11 Mil­li­onen Jah­ren wur­de das Pan­no­nis­che Bec­ken zu einem sal­zi­gen Brack­was­ser­see, oft als Pan­no­nis­cher See bez­e­ich­net. In den Jah­ren 1811 – 1813 und 1867 – 1871 trock­ne­te der See tei­lwe­i­se oder volls­tän­dig aus (Reich­wal­der, Jab­lon­ský, 2003). Der See hat eine Flä­che von etwa 315 km², eine Län­ge von 36 km und eine Bre­i­te von 6 bis 12 km. Das nörd­li­che Drit­tel wird Neusied­ler Bucht genannt, der sch­ma­le­re mitt­le­re Teil Ill­mit­zer See­en­ge und der unte­re süd­li­che Teil Sil­be­see. Der See ist fast volls­tän­dig von einem Schilf­gür­tel umge­ben, der eine ein­zi­gar­ti­ge Umge­bung schafft. Im Win­ter friert er gele­gen­tlich bis zum Boden. Ill­mitz, Poders­dorf am See, Wei­den am See, Neusiedl am See, Jois, Bre­i­tenb­runn, Pur­bach am Neusied­ler See, Oggau am Neusied­ler See, Rust, Mör­bisch am See in Öster­re­ich und Fer­tőrá­kos in Ungarn sind Bade- und Hafe­nor­te. 80% des Was­se­re­in­flus­ses in den See stam­men aus unte­rir­dis­chen Quel­len, wäh­rend 20% vom Fluss Wul­ka stam­men (wiki​pe​dia​.sk).

Er beher­bergt vie­le sel­te­ne Tie­re und Hun­der­te von Voge­lar­ten. Auf öster­re­i­chis­cher Sei­te ist das Gebiet ein Bio­sp­hä­ren­re­ser­vat namens Neusied­ler See – See­win­kel” (neusied​lam​see​.at). Rund 30 Fis­char­ten leben im See, und mehr als 300 Voge­lar­ten nis­ten in und um ihn (moje​ra​kus​ko​.sk). Es beher­bergt 140 Brut­vo­ge­lar­ten (info​-tour​.info). Der Neusied­ler See gehört zu den bede­utend­sten Gebie­ten für den Vogels­chutz in Euro­pa, mit meh­re­ren Beobach­tungs­punk­ten (Ale­na Motyč­ko­vá). Ein Netzwerk von Radwe­gen ist rund um den gesam­ten See mit einer Gesamt­län­ge von 132 km ange­legt (ces​to​va​nie​.sme​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Grécko – staroveká krajina

Hits: 7239

Gréc­ko leží na juhu Euró­py. Je to kra­ji­na z boha­tou his­tó­ri­ou. Rozp­res­tie­ra sa na roz­lo­he 131 957 km2, žije tu tak­mer 11 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Roč­ne Gréc­ko nav­ští­vi viac ako 11 mili­ó­nov turis­tov (wal​kers​.sk). Hlav­ným mes­tom sú Até­ny

Ku Gréc­ku pat­rí asi 2000 ostro­vov, pre­važ­ne v Egej­skom mori. Medzi zná­me a veľ­ké pat­rí Kré­ta a Rho­dos. Už od sta­ro­ve­ku sa Gréc­ko roz­de­ľu­je na Make­do­niu na seve­re, Trá­kiu na seve­ro­vý­cho­de, Epi­rus na stre­do­zá­pa­de, Tesá­liu na stre­do­vý­cho­de, Rumé­liu ja juhu, Pelo­po­né­zu, Kré­tu, Egej­ské a Ión­ske ostro­vy. Medzi veľ­ké mes­tá pat­rí napr. Solún, Pire­us, Lari­sa, Xant­hi, Argos, Irak­lio, Korint. Gréc­ke deji­ny sú veľ­mi boha­té, jed­ny z naj­dl­h­ších a naj­výz­nam­nej­ších. Pred prí­cho­dom Gré­kov žili na úze­mí Gréc­ka Pelas­go­viaMinoj­ci. V 43 tisíc­ro­čí pred n.l do Gréc­ka pre­nik­li prvé gréc­ke kme­ne – Acháj­ci, kto­rí vytvo­ri­li prvú – Mykén­sku kul­tú­ru. Neskôr ich nasle­do­va­li ďal­šie kme­ne – Dóri, Ióni, Aiolo­via, Epi­ró­ti, Mace­dón­ci. Gréc­ka kul­tú­ra polo­ži­la zákla­dy európ­skej kul­tú­ry. Do 17. sto­ro­čia pat­ri­la medzi naj­kul­túr­nej­šie európ­ske cen­trá aj Kré­ta, kde vlád­li Benát­ča­nia (wiki​pe​dia​.sk). 

Kul­tú­ra súčas­né­ho Gréc­ka vychá­dza pre­dov­šet­kým z byzant­ských a zo sta­ro­ve­kých tra­dí­cií. Gréc­ka kul­tú­ra ako celok má bliž­šie k orien­tál­nym kra­ji­nám, ako k Euró­pe. Gré­ci sa radi zabá­va­jú pri hud­be, tan­ci, jed­le aj víne. Ľudo­vá hud­ba a tra­dič­né tan­ce sú naj­po­pu­lár­nej­šie a naj­viac udr­žia­va­né zo všet­kých európ­skych kra­jín. Dokon­ca aj dnes vzni­ka­jú nové ľudo­vé pies­ne. Vše­obec­ne zná­ma je gréc­ka lite­ra­tú­ra. V 9. sto­ro­čí pred n.l žil Homér. Veľ­mi zná­mi sú Sofo­kles, Euri­pi­des, Aichi­los, Aris­to­fa­nes, Hero­do­tos, Pla­tón, Aris­to­te­les. Gréc­ka kuchy­ňa je typic­ká stre­do­mor­ská. Pou­ží­va sa veľ­ké množ­stvo oli­vo­vé­ho ole­ja. Gréc­ko pat­rí medzi najob­ľú­be­nej­šie turis­tic­ké des­ti­ná­cie, hoj­ne nav­šte­vo­va­né sú ostro­vy Kré­ta, Rho­dos, Les­bos, Kefa­ló­nia, Kor­fu, Thas­sos, Zakynt­hos, polo­strov Chla­ki­di­ki. Za pamiat­ka­mi sa cho­dí do tých­to miest: Até­ny, Téby, Del­fy, Myké­ny, Spar­ta, Knos­sos, Itha­ka (wiki​pe​dia​.sk).


Gre­e­ce is loca­ted in sout­hern Euro­pe. It is a coun­try with a rich his­to­ry, cove­ring an area of 131,957 km², and is home to near­ly 11 mil­li­on inha­bi­tants. More than 11 mil­li­on tou­rists visit Gre­e­ce annu­al­ly (wal​kers​.sk). The capi­tal city is Athens.

Gre­e­ce inc­lu­des about 2000 islands, pri­ma­ri­ly in the Aege­an Sea. Among the well-​known and lar­ge islands are Cre­te and Rho­des. Sin­ce ancient times, Gre­e­ce has been divi­ded into Mace­do­nia in the north, Thra­ce in the nort­he­ast, Epi­rus in the nort­hwest, Thes­sa­ly in the nort­he­ast, Rume­lia in the south, Pelo­pon­ne­se, Cre­te, the Aege­an, and Ionian Islands. Major cities inc­lu­de Thes­sa­lo­ni­ki, Pira­e­us, Laris­sa, Xant­hi, Argos, Herak­li­on, Corinth. Gre­ek his­to­ry is very rich, being one of the lon­gest and most sig­ni­fi­cant. Befo­re the arri­val of the Gre­eks, Pelas­gians and Mino­ans lived in the ter­ri­to­ry of Gre­e­ce. In the 4th3rd mil­len­nium BC, the first Gre­ek tri­bes – Acha­e­ans, who cre­a­ted the first Myce­na­e­an cul­tu­re, penet­ra­ted Gre­e­ce. They were fol­lo­wed by other tri­bes – Dorians, Ionians, Aeolians, Epi­ro­tes, Mace­do­nians. Gre­ek cul­tu­re laid the foun­da­ti­ons of Euro­pe­an cul­tu­re. Until the 17th cen­tu­ry, Cre­te, ruled by the Vene­tians, was one of the most cul­tu­red Euro­pe­an cen­ters (wiki​pe​dia​.sk).

Con­tem­po­ra­ry Gre­ek cul­tu­re is pri­ma­ri­ly influ­en­ced by Byzan­ti­ne and ancient tra­di­ti­ons. Gre­ek cul­tu­re as a who­le is clo­ser to orien­tal coun­tries than to Euro­pe. Gre­eks enjoy enter­tain­ment through music, dan­ce, food, and wine. Folk music and tra­di­ti­onal dan­ces are the most popu­lar and well-​preserved among all Euro­pe­an coun­tries. Even today, new folk songs are being cre­a­ted. Gre­ek lite­ra­tu­re is wide­ly kno­wn, with Homer living in the 9th cen­tu­ry BC. Other famous figu­res inc­lu­de Sop­hoc­les, Euri­pi­des, Aes­chy­lus, Aris­top­ha­nes, Hero­do­tus, Pla­to, Aris­tot­le. Gre­ek cuisi­ne is typi­cal­ly Medi­ter­ra­ne­an, with the abun­dant use of oli­ve oil. Gre­e­ce is among the most popu­lar tou­rist des­ti­na­ti­ons, with islands such as Cre­te, Rho­des, Les­bos, Kefa­lo­nia, Cor­fu, Thas­sos, Zakynt­hos, and the Chal­ki­di­ki Penin­su­la being hea­vi­ly visi­ted. Tou­rists also explo­re his­to­ri­cal sites in cities like Athens, The­bes, Delp­hi, Myce­nae, Spar­ta, Knos­sos, Itha­ca (wiki​pe​dia​.sk).


Η Ελλάδα βρίσκεται στη νότια Ευρώπη. Είναι μια χώρα με πλούσια ιστορία, καλύπτοντας μια έκταση 131.957 τ.χλμ. και φιλοξενεί σχεδόν 11 εκατομμύρια κατοίκους. Περισσότεροι από 11 εκατομμύρια τουρίστες επισκέπτονται την Ελλάδα ετησίως (wal​kers​.sk). Η πρωτεύουσα είναι η Αθήνα.

Η Ελλάδα περιλαμβάνει περίπου 2000 νησιά, κυρίως στο Αιγαίο Πέλαγος. Μεταξύ των γνωστών και μεγάλων νησιών περιλαμβάνονται η Κρήτη και ο Ρόδος. Από την αρχαιότητα, η Ελλάδα χωρίζεται σε Μακεδονία στα βόρεια, Θράκη στα βορειοανατολικά, Ήπειρο στα κεντροδυτικά, Θεσσαλία στα κεντροανατολικά, Ρουμελία στα νότια, Πελοπόννησο, Κρήτη, Αιγαίο και Ιόνιο Νησιά. Σημαντικές πόλεις περιλαμβάνουν τη Θεσσαλονίκη, τον Πειραιά, τη Λάρισα, την Ξάνθη, το Άργος, το Ηράκλειο, την Κόρινθο. Η ελληνική ιστορία είναι πολύ πλούσια, αποτελώντας μία από τις πιο μακρόχρονες και σημαντικές. Πριν από την άφιξη των Ελλήνων, ζούσαν στην περιοχή της Ελλάδας οι Πελασγοί και οι Μινωίτες. Στον 4ο – 3ο χιλιετία π.Χ., οι πρώτοι ελληνικοί φυλετικοί οικισμοί, οι Αχαιοί, εισήλθαν στην Ελλάδα, δημιουργώντας τον πρώτο πολιτισμό, την Μυκηναϊκή. Ακολούθησαν άλλες φυλές – Δωριείς, Ίωνες, Αιολείς, Ηπειρώτες, Μακεδόνες. Η ελληνική πολιτιστική κληρονομιά τέθηκε τα θεμέλια του ευρωπαϊκού πολιτισμού. Μέχρι τον 17ο αιώνα, η Κρήτη, κυριαρχούμενη από τους Βενετσιάνους, ήταν ένα από τα πιο καλλιεργημένα ευρωπαϊκά κέντρα (wiki​pe​dia​.sk).

Η σύγχρονη ελληνική κουλτούρα επηρεάζεται κυρίως από βυζαντινές και αρχαίες παραδόσεις. Η ελληνική κουλτούρα συνολικά βρίσκεται πιο κοντά σε ανατολικές χώρες παρά στην Ευρώπη. Οι Έλληνες απολαμβάνουν τη διασκέδαση μέσω μουσικής, χορού, φαγητού και κρασιού. Η λαϊκή μουσική και τα παραδοσιακά χορευτικά είναι τα πιο δημοφιλή και καλά διατηρημένα ανάμεσα σε όλες τις ευρωπαϊκές χώρες. Ακόμα και σήμερα δημιουργούνται νέα λαϊκά τραγούδια. Η ελληνική λογοτεχνία είναι ευρέως γνωστή, με τον Όμηρο να ζει στον 9ο αιώνα π.Χ. Άλλα διάσημα πρόσωπα περιλαμβάνουν τους Σοφοκλή, Ευριπίδη, Αισχύλο, Αριστοφάνη, Ηρόδοτο, Πλάτων, Αριστοτέλη. Η ελληνική κουζίνα είναι τυπικά μεσογειακή, με την έντονη χρήση ελαιολάδου. Η Ελλάδα βρίσκεται ανάμεσα στα πιο δημοφιλή τουριστικά προορισμούς, με τα νησιά όπως η Κρήτη, η Ρόδος, η Λέσβος, η Κεφαλονιά, η Κέρκυρα, η Θάσος, το Ζάκυνθο, και ο χερσαίος τόπος Χαλκιδική να είναι πολύ επισκεφθημένα. Οι τουρίστες εξερευνούν επίσης ιστορικούς χώρους σε πόλεις όπως Αθήνα, Θήβες, Δελφοί, Μυκήνες, Σπάρτη, Κνωσός, Ιθάκη (wiki​pe​dia​.sk).


Prís­pev­ky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Chorvátsko – dovolenkový raj mnohých Slovákov

Hits: 6045

Chor­vát­sko (Hrvat­ska) je pre Slo­vá­kov asi naj­po­pu­lár­nej­šia dovo­len­ko­vá kra­ji­na. Obmý­va ju Jad­ran­ské more. Leží na Bal­kán­skom polo­stro­ve, na dru­hom bre­hu mora sa nachá­dza Talian­sko.

Roz­lo­ha Chor­vát­ska je 56 542 km2, na kto­rých žilo v roku 2005 tak­mer 4.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. V sta­ro­ve­ku bolo úze­mie Chor­vát­ska osíd­le­né ilýr­sky­mikelt­ský­mi kmeň­mi. V 1. až 5 sto­ro­čí bolo súčas­ťou Rím­skej ríše, do 9. sto­ro­čia Byzant­skej ríše. V 6. – 7 sto­ro­čí osíd­ľo­va­li úze­mie Slo­va­nia a Ava­ri. Kon­com 9. sto­ro­čia vznik­lo Chor­vát­ske knie­žat­stvo (krá­ľov­stvo), čas­ti Sla­vón­ska sú však súčas­ťou Uhor­ska (wiki​pe​dia​.sk). V roku 925 zjed­no­til Chor­vát­sky štát kráľ Tomi­slav (cro​atia​emb​.net)Od začiat­ku 12. sto­ro­čia až do roku 1918 bolo úze­mie súčas­ťou Uhor­ska, mimo Dal­má­cie. Dal­má­cia bola od 14 sto­ro­čia do roku 1797 pod kon­tro­lou Bená­tok, neskôr Rakús­ka. Od 15. sto­ro­čia pre­bie­ha­li ata­ky Osman­skej ríše, až do roku 1700. Od polo­vi­ce 19. sto­ro­čia sa zača­lo for­mo­vať chor­vát­ske národ­né hnu­tie. Po rakúsko-​maďarskom vyrov­na­ní pat­rí Chor­vát­sko v rám­ci Zali­tav­ska do Rakúsko-​Uhorska s čias­toč­nou auto­nó­mi­ou s na čele sto­ja­cim bánom. Po 1. sve­to­vej voj­ne sa Chor­vát­sko spo­lu s Dal­má­ci­ou sta­lo súčas­ťou Krá­ľov­stva Srbov, Chor­vá­tov a Slo­vin­cov, kto­ré sa v roku 1929 pre­me­no­va­lo na Juho­slá­viu. Vyhlá­se­nie samos­tat­nos­ti 25.6.1991 vyvo­la­lo občian­sku voj­nu, kto­rá trva­la až do roku 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Chor­vát­sko vznik­lo na pozos­tat­koch Rím­skej ríše. Dnes má Chor­vát­sko cca 1185 ostro­vov a polo­os­tro­vov (cro​atia​emb​.net). Osíd­le­ných je iba 66 z nich. Rozp­res­tie­ra sa na plo­che 56 540 km2, na kto­rých žije tak­mer 5 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Chor­vát­sko vyhlá­si­lo svo­ju nezá­vis­losť v roku 1991. Nie­kto­ré dovo­len­ko­vé stre­dis­ká: Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). V Novig­ra­de sa nachá­dza­jú hrad­by z čias Benát­skej repub­li­ky. V Zada­re napr. Rím­ske námes­tie z 1. sto­ro­čia. V Pule rím­sky amfi­te­áter Kolo­se­um z 1. sto­ro­čia, Augus­tov chrám, Her­ku­lo­va brá­na. Chor­vát­sko oplý­va aj prí­rod­ný­mi des­ti­ná­cia­mi, veľ­mi zná­me sú Plit­vic­ké jaze­rá (des​ti​na​cie​.sk).


Cro­atia (Hrvat­ska) is pro­bab­ly the most popu­lar holi­day des­ti­na­ti­on for Slo­vaks. It is was­hed by the Adria­tic Sea and is loca­ted on the Bal­kan Penin­su­la, with Ita­ly on the oppo­si­te shore.

The area of Cro­atia is 56,542 km², and in 2005, it was home to near­ly 4.5 mil­li­on inha­bi­tants. In ancient times, the ter­ri­to­ry of Cro­atia was sett­led by Illy­rian and Cel­tic tri­bes. From the 1st to the 5th cen­tu­ry, it was part of the Roman Empi­re and later part of the Byzan­ti­ne Empi­re until the 9th cen­tu­ry. In the 6th7th cen­tu­ry, the area was inha­bi­ted by Slavs and Avars. By the end of the 9th cen­tu­ry, the Prin­ci­pa­li­ty (King­dom) of Cro­atia was for­med, with parts of Sla­vo­nia being part of Hun­ga­ry (wiki​pe​dia​.sk). In 925, King Tomi­slav uni­fied the Cro­atian sta­te (cro​atia​emb​.net). From the ear­ly 12th cen­tu­ry until 1918, the ter­ri­to­ry was part of Hun­ga­ry, exc­lu­ding Dal­ma­tia. Dal­ma­tia was under the con­trol of Veni­ce from the 14th cen­tu­ry to 1797 and later Aus­tria. From the 15th cen­tu­ry, the­re were Otto­man Empi­re attacks until 1700. In the mid-​19th cen­tu­ry, the Cro­atian nati­onal move­ment began to form. After the Austro-​Hungarian Com­pro­mi­se, Cro­atia beca­me part of Austria-​Hungary wit­hin the fra­me­work of Cis­le­it­ha­nia, with par­tial auto­no­my under a ban. After World War I, Cro­atia, along with Dal­ma­tia, beca­me part of the King­dom of Serbs, Cro­ats, and Slo­ve­nes, which was rena­med Yugo­sla­via in 1929. The dec­la­ra­ti­on of inde­pen­den­ce on June 25, 1991, led to the Cro­atian War of Inde­pen­den­ce, which las­ted until 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Cro­atia emer­ged on the rem­nants of the Roman Empi­re. Today, Cro­atia has about 1185 islands and penin­su­las (cro​atia​emb​.net), but only 66 of them are inha­bi­ted. It stret­ches over an area of 56,540 km², with almost 5 mil­li­on inha­bi­tants. Cro­atia dec­la­red its inde­pen­den­ce in 1991. Some holi­day resorts inc­lu­de Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). In Novig­rad, the­re are walls from the time of the Vene­tian Repub­lic. In Zadar, for exam­ple, the­re is the Roman Forum from the 1st cen­tu­ry. In Pula, the Roman amp­hit­he­a­ter Colos­se­um from the 1st cen­tu­ry, Augus­tus’ Tem­ple, and Her­cu­les’ Gate. Cro­atia is also rich in natu­ral des­ti­na­ti­ons, with the Plit­vi­ce Lakes being very famous (des​ti​na​cie​.sk).


Hrvat­ska je vje­ro­jat­no naj­po­pu­lar­ni­ja des­ti­na­ci­ja za Slo­va­ke. Opla­ku­je je Jad­ran­sko more, a nala­zi se na Bal­kan­skom polu­oto­ku, s Ita­li­jom s dru­ge stra­ne mora.

Povr­ši­na Hrvat­ske izno­si 56.542 km², a 2005. godi­ne na njoj je živ­je­lo goto­vo 4,5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. U antič­ko doba, teri­to­rij Hrvat­ske nasel­ja­va­li su Ili­ri i Kelt­ski ple­me­ni. Od 1. do 5. stol­je­ća bila je dio Rim­skog Car­stva, a kas­ni­je Bizant­skog Car­stva do 9. stol­je­ća. U 6. i 7. stol­je­ću pod­ruč­je su nasel­ja­va­li Sla­ve­ni i Ava­ri. Kra­jem 9. stol­je­ća nasta­lo je Kne­že­vi­na (Kral­je­vi­na) Hrvat­ska, pri čemu su dije­lo­vi Sla­vo­ni­je bili dio Ugar­ske (wiki​pe​dia​.sk). Godi­ne 925. kralj Tomi­slav uje­di­nio je Hrvat­sku (cro​atia​emb​.net). Od počet­ka 12. stol­je­ća do 1918. godi­ne teri­to­rij je bio dio Ugar­ske, izu­zev Dal­ma­ci­je. Dal­ma­ci­ja je bila pod kon­tro­lom Mle­tač­ke Repub­li­ke od 14. do 18. stol­je­ća, a zatim Aus­tri­je. Od 15. stol­je­ća bila su pri­sut­na osman­ska osva­jan­ja sve do 1700. godi­ne. Sre­di­nom 19. stol­je­ća poče­lo se for­mi­ra­ti hrvat­sko naci­onal­no pokre­tan­je. Nakon austro-​ugarskog dogo­vo­ra, Hrvat­ska je posta­la dio Austro-​Ugarske unu­tar okvi­ra Cis­laj­ta­ni­je, s dje­lo­mič­nom auto­no­mi­jom pod banom. Nakon Prvog svjet­skog rata, Hrvat­ska je zajed­no s Dal­ma­ci­jom posta­la dio Kral­je­vi­ne Srba, Hrva­ta i Slo­ve­na­ca, koja se 1929. godi­ne pre­ime­no­va­la u Jugo­sla­vi­ju. Prog­la­šen­je neovis­nos­ti 25. lipn­ja 1991. godi­ne izaz­va­lo je Domo­vin­ski rat, koji je tra­jao do 1995. godi­ne (wiki​pe​dia​.sk).

Hrvat­ska se for­mi­ra­la na osta­ci­ma Rim­skog Car­stva. Danas Hrvat­ska ima otp­ri­li­ke 1185 oto­ka i polu­oto­ka (cro​atia​emb​.net), ali samo 66 ih je nasel­je­no. Pro­te­že se na pod­ruč­ju od 56.540 km², na kojem živi goto­vo 5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. Hrvat­ska je prog­la­si­la neovis­nost 1991. godi­ne. Neki od odma­ra­liš­ta ukl­ju­ču­ju Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). U Novig­ra­du posto­je zidi­ne iz vre­me­na Mle­tač­ke Repub­li­ke. U Zadru, pri­mje­ri­ce, nala­zi se Rim­ski forum iz 1. stol­je­ća. U Puli rim­ski amfi­te­a­tar Kolo­se­um iz 1. stol­je­ća, Augus­tov hram i Her­ku­lo­va vra­ta. Hrvat­ska tako­đer obi­lu­je pri­rod­nim des­ti­na­ci­ja­ma, a vrlo su pozna­ta Plit­vič­ka jeze­ra (des​ti​na​cie​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Mestá, Taliansko, TOP, Typ krajiny, Zahraničie

Taliansko

Hits: 8108

Kra­ji­na v tva­re čiž­my, kto­rá vychá­dza z kon­ti­nen­tu a z ostat­ných strán je obklo­pe­ná Stre­do­zem­ným morom. Talian­sko má sláv­nu his­tó­riu, kto by nepoz­nal sta­ro­ve­ký Rím, obdo­bie anti­ky, Nera, Mar­ca Aure­lia, Cézara?

V Talian­sku žije viac ako 60 mili­ó­nov oby­va­te­ľov na plo­che 301 230 km2. Má nie­koľ­ko ostro­vov: Síci­liu, Sar­dí­niu, Elbu, Cap­ri, Tre­mi­ti a Ischiu (Wiki​pe​dia​.sk). Väč­ši­na Talian­ska je Ape­nin­ským polo­os­tro­vom. Na seve­re sa vypí­na­jú Alpy, na hra­ni­ciach s Fran­cúz­skom je naj­vyš­ší vrch Euró­py Mont Blanc. Cez polo­os­trov sa tiah­nu Ape­ni­ny. Na ostro­voch sú čin­né sop­ky Vezuv, Etna, Strom­bo­li (Wiki​pe​dia​.sk).

Pomer­ne veľ­ké zastú­pe­nie majú národ­nos­ti okrem domá­cej, kto­rá tvo­rí tak­mer 93 % popu­lá­cie. A to naj­mä rumu­ni, seve­ro­af­ri­ča­nia, albán­ci, čína­nia, ukra­jin­ci. Veľ­ké mes­tá Talian­ska: Rím (Rome), Milá­no (Milan), Neapol, Turín, Paler­mo, Janov (Genoa), Bolog­na, Flo­ren­cia, Bari, Cata­nia, Benát­ky (Veni­ce), Vero­na, Mes­si­na, Pado­va (Padua) (Wiki­pe­dia ENG). Regi­ó­ny Talian­ska: Abruz­zo, Basi­li­ca­ta, Kaláb­ria, Cam­pa­nia, Emi­lia Romag­na, Friu­li Vene­zia Giu­lia, Lazio, Ligu­ria, Lom­bar­dia, Mar­che, Moli­se, Pie­mon­te, Pug­lia, Sar­dí­nia, Sicí­lia, Tos­kán­sko, Tren­ti­no – Alto Adi­ge, Umbria, Val­le d‘Aousta, Vené­cia (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Rím je síd­lom pápe­ža. Veľ­mi zná­ma je veta: Všet­ky ces­ty vedú do Ríma”.

V sta­ro­ve­ku na úze­mí Talian­ska exis­to­va­li mest­ské štá­ty čias­toč­ne zalo­že­ných na gréc­kej kolo­ni­zá­cii a etrus­ké mes­tá. V 8. sto­ro­čí vzni­kol Rím, kto­rý zažil veľ­kú slá­vu a tešil sa jej viac ako tisíc rokov. Zani­kol v roku 476 (Wiki​pe​dia​.cz). V sta­ro­ve­ku (264144 pred n. l.) počas pún­skym vojen Féni­ča­nia z Kar­tá­ga bojo­va­li pro­ti Rima­nom. V rokoch 7371 pred n. l. pre­beh­lo Spar­ta­ko­ve povs­ta­nie. Spar­ta­kus bol gla­diá­tor (Pet­ra Sur­mo­vá). 

Nie­kto­rí zo sláv­nych vlád­cov Ríma: Augus­tus, Tibe­rius, Cali­gu­la, Clau­dius, Nero, Vitel­lius, Ves­pa­sian, Titus, Ner­va, Tra­jan, Had­rian, Anto­ni­nus Pius, Lucius Verus, Mar­cus Aure­lius, Com­mo­dus, Per­ti­nax, Sep­ti­mus Seve­rus, Vale­rian, Gal­lie­nus, Quin­til­lus, Taci­tus, Flo­ria­nus, Dioc­le­tian, Fla­vius Vale­rius Seve­rus, Lici­nius, The­odo­sius, Romu­lus Augus­tu­lus (List of Roman empe­rors). Zná­mi hudob­ní skla­da­te­lia: Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Arcan­ge­lo Corel­li, Anto­nio Vival­di, Gioac­chi­no Ros­si­ni, Nico­lo Paga­ni­ni, Giu­sep­pe Ver­di, Gae­ota­no Doni­zet­ti. Zná­mi malia­ri: Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Dona­tel­lo, Bot­ti­cel­li, Cara­vag­gio, Titian, Rap­ha­el, spi­so­va­te­lia: Dan­te Alig­hie­ri, Giovan­ni Boc­cac­cio, Torqu­ato Tas­so, filo­zo­fo­via: Gior­da­no Bru­no, Nic­co­lo Machia­vel­li, fil­má­ri: Vit­to­rio De Sica, Fede­ri­co Fel­li­ni, Pier Paolo Paso­li­ni, Luchi­no Vis­con­ti, Miche­lan­ge­lo Anto­ni­oni, Ser­gio Leone, ved­ci: Leonar­do da Vin­ci, Gali­leo Gali­lei, Enri­co Fer­mi, Giovan­ni Dome­ni­co Cas­si­ni, Ales­san­dro Vol­ta, Leonar­do Pisa­no Fibo­nac­ci, Camil­lo Gol­gi, Gug­liel­mo Mar­co­ni (Wiki­pe­dia ENG).

Sve­to­zná­me sú mód­ne znač­ky Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni (world​cat​.org), Benet­ton (Dela­na Miko­lá­šo­vá), ape­ri­tí­vy: Cin­za­no, Mar­ti­ni, Cam­pa­ri, syry: moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, par­mi­gia­no, (Dela­na Miko­lá­šo­vá), fut­ba­lo­vé klu­by: Juven­tus Turín, AC Milá­no, Lazio Rím, Inter Milá­no, AC Par­ma, SSC Neapol.


Ita­ly, sha­ped like a boot, extends from the con­ti­nent and is sur­roun­ded by the Medi­ter­ra­ne­an Sea. Ita­ly boasts a rich his­to­ry, with the reno­wned ancient Rome, the anti­qu­ity peri­od, and ico­nic figu­res like Nero, Mar­cus Aure­lius, and Caesar.

With a popu­la­ti­on exce­e­ding 60 mil­li­on across 301,230 km², Ita­ly inc­lu­des seve­ral islands such as Sici­ly, Sar­di­nia, Elba, Cap­ri, Tre­mi­ti, and Ischia (Wiki​pe​dia​.sk). The majo­ri­ty of Ita­ly is the Apen­ni­ne Penin­su­la. The Alps rise to the north, with Mont Blanc, Euro­pe­’s hig­hest peak, bor­de­ring Fran­ce. The Apen­ni­nes stretch across the penin­su­la. Acti­ve vol­ca­no­es, inc­lu­ding Vesu­vius, Etna, and Strom­bo­li, are found on the islands (Wiki​pe​dia​.sk).

Apart from the pre­do­mi­nan­tly nati­ve popu­la­ti­on, making up almost 93%, Ita­ly hosts diver­se nati­ona­li­ties like Roma­nians, North Afri­cans, Alba­nians, Chi­ne­se, and Ukrai­nians. Major cities inc­lu­de Rome, Milan, Naples, Turin, Paler­mo, Genoa, Bolog­na, Flo­ren­ce, Bari, Cata­nia, Veni­ce, Vero­na, Mes­si­na, and Padua (Wiki­pe­dia ENG). Regi­ons in Ita­ly encom­pass Abruz­zo, Basi­li­ca­ta, Calab­ria, Cam­pa­nia, Emi­lia Romag­na, Friu­li Vene­zia Giu­lia, Lazio, Ligu­ria, Lom­bar­dy, Mar­che, Moli­se, Pied­mont, Pug­lia, Sar­di­nia, Sici­ly, Tus­ca­ny, Tren­ti­no – Alto Adi­ge, Umbria, Val­le d’A­os­ta, and Vene­to (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Rome ser­ves as the papal resi­den­ce, and the famous say­ing goes, All roads lead to Rome.”

In ancient times, Ita­ly was home to city-​states part­ly foun­ded on Gre­ek colo­ni­za­ti­on and Etrus­can cities. Rome emer­ged in the 8th cen­tu­ry, expe­rien­cing gran­de­ur for over a mil­len­nium befo­re its dec­li­ne in 476 (Wiki​pe​dia​.cz). In the ancient era (264144 BC), during the Punic Wars, the Pho­eni­cians from Cart­ha­ge fought against the Romans. The Spar­ta­cus upri­sing occur­red bet­we­en 7371 BC, led by the gla­dia­tor Spar­ta­cus (Pet­ra Surmová).

Some notab­le Roman rulers inc­lu­de Augus­tus, Tibe­rius, Cali­gu­la, Clau­dius, Nero, Ves­pa­sian, Titus, Tra­jan, Had­rian, Mar­cus Aure­lius, and Com­mo­dus, among others (List of Roman empe­rors). Reno­wned com­po­sers from Ita­ly inc­lu­de Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Anto­nio Vival­di, and Giu­sep­pe Ver­di. The coun­try has pro­du­ced celeb­ra­ted artists like Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Bot­ti­cel­li, and Cara­vag­gio, and famous wri­ters such as Dan­te Alig­hie­ri and Giovan­ni Boc­cac­cio. Notab­le phi­lo­sop­hers inc­lu­de Gior­da­no Bru­no and Nic­co­lo Machia­vel­li. In cine­ma, Ita­ly boasts direc­tors like Fede­ri­co Fel­li­ni and Ser­gio Leone. The coun­try has pro­du­ced influ­en­tial scien­tists, inc­lu­ding Gali­leo Gali­lei and Enri­co Fer­mi (Wiki­pe­dia ENG).

Ita­ly is home to world-​famous fas­hi­on brands like Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni, and Benet­ton (world​cat​.org). Ico­nic ape­ri­tifs like Cin­za­no, Mar­ti­ni, and Cam­pa­ri, as well as che­e­ses like moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, and par­mi­gia­no, have gai­ned glo­bal recog­ni­ti­on (Dela­na Miko­lá­šo­vá). Foot­ball clubs like Juven­tus Turin, AC Milan, Lazio Rome, Inter Milan, AC Par­ma, and SSC Naples are pro­mi­nent in Ita­lian sports.


Itá­lie, una ter­ra a for­ma di sti­va­le che spor­ge dal con­ti­nen­te e che da ogni altra par­te è cir­con­da­ta dal Mar Medi­ter­ra­neo. L’I­ta­lia van­ta una sto­ria illus­tre, chi non conos­ce l’an­ti­ca Roma, il peri­odo del­l’an­ti­chi­tà, Ner­va, Mar­co Aure­lio, Cesare?

In Ita­lia vivo­no più di 60 mili­oni di abi­tan­ti su una super­fi­cie di 301.230 km². Ha diver­se iso­le: la Sici­lia, la Sar­deg­na, l’El­ba, Cap­ri, le Tre­mi­ti e Ischia (Wiki​pe​dia​.sk). La mag­gi­or par­te del­l’I­ta­lia è cos­ti­tu­ita dal­la peni­so­la appen­ni­ni­ca. A nord si ergo­no le Alpi, con il Mon­te Bian­co che seg­na il con­fi­ne con la Fran­cia. Att­ra­ver­so la peni­so­la si esten­do­no gli Appen­ni­ni. Sul­le iso­le ci sono vul­ca­ni atti­vi come il Vesu­vio, l’Et­na, lo Strom­bo­li (Wiki​pe​dia​.sk).

Le nazi­ona­li­tà han­no una rapp­re­sen­tan­za piut­tos­to ampia, oltre alla popo­la­zi­one loca­le che cos­ti­tu­is­ce quasi il 93% del­la popo­la­zi­one. Ques­te inc­lu­do­no rume­ni, nor­daf­ri­ca­ni, alba­ne­si, cine­si, ucrai­ni. Le gran­di cit­tà d’I­ta­lia inc­lu­do­no Roma (Rome), Mila­no (Mila­no), Napo­li, Tori­no, Paler­mo, Geno­va (Genoa), Bolog­na, Firen­ze, Bari, Cata­nia, Vene­zia (Veni­ce), Vero­na, Mes­si­na, Pado­va (Padua) (Wiki­pe­dia ENG). Le regi­oni ita­lia­ne inc­lu­do­no l’Ab­ruz­zo, la Basi­li­ca­ta, la Calab­ria, la Cam­pa­nia, l’E­mi­lia Romag­na, il Friu­li Vene­zia Giu­lia, il Lazio, la Ligu­ria, la Lom­bar­dia, le Mar­che, il Moli­se, il Pie­mon­te, la Pug­lia, la Sar­deg­na, la Sici­lia, la Tos­ca­na, il Tren­ti­no – Alto Adi­ge, l’Um­bria, la Val­le d’A­os­ta, il Vene­to (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Roma è la sede del Papa. Mol­to nota è la fra­se: Tut­te le stra­de por­ta­no a Roma”.

Nel­l’an­ti­chi­tà, sul ter­ri­to­rio ita­lia­no, esis­te­va­no città-​stato par­zial­men­te fon­da­te sul­la colo­niz­za­zi­one gre­ca e sul­le cit­tà etrus­che. Nel VIII seco­lo si for­mò Roma, che vis­se una gran­de glo­ria per più di mil­le anni e scom­par­ve nel 476 (Wiki​pe​dia​.cz). Nel­l’an­ti­chi­tà (264144 a.C.) duran­te le guer­re puni­che i Feni­ci di Car­ta­gi­ne com­bat­te­ro­no con­tro i Roma­ni. Neg­li anni 7371 a.C. si veri­fi­cò la rivol­ta di Spar­ta­co. Spar­ta­co era un gla­dia­to­re (Pet­ra Surmová).

Alcu­ni dei famo­si gover­nan­ti di Roma inc­lu­do­no Augus­to, Tibe­rio, Cali­go­la, Clau­dio, Nero­ne, Ves­pa­sia­no, Tito, Traia­no, Adria­no, Anto­ni­no Pio, Lucio Vero, Mar­co Aure­lio, Com­mo­do, Per­ti­na­ce, Set­ti­mio Seve­ro, Vale­ria­no, Gal­lie­no, Quin­til­lo, Taci­to, Flo­ria­no, Dioc­le­zia­no, Fla­vio Vale­rio Seve­ro, Lici­nio, Teodo­sio, Romo­lo Augus­to (List of Roman empe­rors). Famo­si com­po­si­to­ri musi­ca­li ita­lia­ni inc­lu­do­no Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Arcan­ge­lo Corel­li, Anto­nio Vival­di, Gioachi­no Ros­si­ni, Nic­co­lò Paga­ni­ni, Giu­sep­pe Ver­di, Gae­ta­no Doni­zet­ti. Artis­ti famo­si inc­lu­do­no Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Dona­tel­lo, Bot­ti­cel­li, Cara­vag­gio, Tizia­no, Raf­fa­el­lo, scrit­to­ri come Dan­te Alig­hie­ri, Giovan­ni Boc­cac­cio, Torqu­ato Tas­so, filo­so­fi come Gior­da­no Bru­no, Nic­co­lò Machia­vel­li, regis­ti come Vit­to­rio De Sica, Fede­ri­co Fel­li­ni, Pier Paolo Paso­li­ni, Luchi­no Vis­con­ti, Miche­lan­ge­lo Anto­ni­oni, Ser­gio Leone, scien­zia­ti come Leonar­do da Vin­ci, Gali­leo Gali­lei, Enri­co Fer­mi, Giovan­ni Dome­ni­co Cas­si­ni, Ales­san­dro Vol­ta, Leonar­do Pisa­no Fibo­nac­ci, Camil­lo Gol­gi, Gug­liel­mo Mar­co­ni (Wiki­pe­dia ENG).

Sono famo­se in tut­to il mon­do mar­che di moda come Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni (world​cat​.org), Benet­ton (Dela­na Miko­lá­šo­vá), ape­ri­ti­vi come Cin­za­no, Mar­ti­ni, Cam­pa­ri, for­mag­gi come moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, par­mi­gia­no (Dela­na Miko­lá­šo­vá), e squ­ad­re di cal­cio come la Juven­tus di Tori­no, l’AC Mila­no, la Lazio di Roma, l’In­ter Mila­no, l’AC Par­ma, il SSC Napoli.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post