2006-2010, 2008, Akvaristika, Časová línia, Divoké živorodky, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Xiphophorus nezahualcoyotl

skala
Hits: 7891

Nád­her­ný divo­ký druh živo­rod­ky. Syno­ny­má: Xip­hop­ho­rus mon­te­zu­mae. Pochá­dza z Mexi­ka – Rio Tama­si, San Luis Poto­si (Fish Base). Sprá­va­jú sa podob­ne ako mečov­ky, sam­ci medzi sebou súpe­ria, ale sú o dosť pokoj­nej­šie ako Xip­hop­ho­rus hel­le­ri. Ich chov je troš­ku nároč­nej­ší, ide pred­sa o taxón nepreš­ľach­te­ný. Nema­jú ani taký veľ­ký ape­tít, čiže ani odpa­du toľ­ko netvo­ria. Sam­ce majú pre­dĺže­nú dol­nú plut­vu, pri­po­mí­na­jú­cu meč, čo je cha­rak­te­ris­tic­ký znak toh­to dru­hu. Sú vhod­né pre spo­lo­čen­ské akvá­ri­um aj pre svo­ju pomer­ne pokoj­nú pova­hu. Regis­tru­jem tie­to for­my: El Sal­to, Ocampo.

A beau­ti­ful wild live­be­a­rer spe­cies. Syno­nyms: Xip­hop­ho­rus mon­te­zu­mae. Ori­gi­na­ting from Mexi­co – Rio Tama­si, San Luis Poto­si (Fish Base). They beha­ve simi­lar­ly to sword­tails; males com­pe­te among them­sel­ves but are con­si­de­rab­ly more pea­ce­ful than Xip­hop­ho­rus hel­le­ri. The­ir bre­e­ding requ­ires a bit more atten­ti­on, as they belo­ng to an unal­te­red taxon. They don’t have as big of an appe­ti­te, so they pro­du­ce less was­te. Males have an elon­ga­ted lower fin resem­bling a sword, which is a cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of this spe­cies. They are suitab­le for a com­mu­ni­ty aqu­arium due to the­ir rela­ti­ve­ly calm natu­re. I regis­ter the­se forms: El Sal­to, Ocampo.

Eine wun­ders­chöne wil­de lebend­ge­bä­ren­de Art. Syno­ny­me: Xip­hop­ho­rus mon­te­zu­mae. Stammt aus Mexi­ko – Rio Tama­si, San Luis Poto­si (Fish Base). Ihr Ver­hal­ten ähnelt dem der Sch­wertt­rä­ger; Männ­chen kon­kur­rie­ren unte­re­i­nan­der, sind aber deut­lich fried­li­cher als Xip­hop­ho­rus hel­le­ri. Ihre Zucht erfor­dert etwas mehr Auf­merk­sam­ke­it, da sie zu einem unve­rän­der­ten Taxon gehören. Sie haben nicht so gro­ßen Appe­tit, pro­du­zie­ren also weni­ger Abfall. Männ­chen haben eine ver­län­ger­te unte­re Flos­se, die an ein Sch­wert erin­nert, was ein cha­rak­te­ris­tis­ches Merk­mal die­ser Art ist. Sie eig­nen sich aufg­rund ihrer rela­tiv ruhi­gen Natur gut für ein Gesells­chaft­sa­qu­arium. Ich regis­trie­re die­se For­men: El Sal­to, Ocampo.

Una her­mo­sa espe­cie sal­va­je de peces viví­pa­ros. Sinó­ni­mos: Xip­hop­ho­rus mon­te­zu­mae. Ori­gi­na­ria de Méxi­co – Rio Tama­si, San Luis Poto­sí (Fish Base). Se com­por­tan de mane­ra simi­lar a las espa­das; los machos com­pi­ten entre sí, pero son con­si­de­rab­le­men­te más pací­fi­cos que Xip­hop­ho­rus hel­le­ri. Su cría requ­ie­re un poco más de aten­ci­ón, ya que per­te­ne­cen a un taxón no alte­ra­do. No tie­nen tan­to ape­ti­to, por lo que pro­du­cen menos dese­chos. Los machos tie­nen una ale­ta infe­ri­or alar­ga­da que se ase­me­ja a una espa­da, que es una carac­te­rís­ti­ca dis­tin­ti­va de esta espe­cie. Son ade­cu­ados para un acu­ario comu­ni­ta­rio debi­do a su natu­ra­le­za rela­ti­va­men­te tra­nqu­ila. Regis­tro estas for­mas: El Sal­to, Ocampo.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2008, 2011-2015, 2013, Akvaristika, Časová línia, Divoké živorodky, Farebné živorodky, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Xiphophorus variatus

skala
Hits: 3173

Varia­tus­ky pat­ria medzi živo­rod­ky. Sú veľ­mi podob­né Xip­hop­ho­rus macu­la­tus. Ich slo­ven­ský názov je pla­ta pes­trá. Pochá­dza­jú z juž­né­ho Mexi­ka. Xip­hop­ho­rus varia­tus je pes­trá a živá ryba, kto­rá sa vyzna­ču­je svo­jou fareb­nou roz­ma­ni­tos­ťou, žije v jaze­rách až po poma­lé rie­ky s buj­nou vod­nou vege­tá­ci­ou. Ich telo je kom­pakt­né. telom, môže dorásť do veľ­kos­ti pri­bliž­ne 6 cm. Samec sa od sami­ce odli­šu­je pre­dĺže­nou spod­nou plut­vou, kto­rá pri­po­mí­na meč. Pova­hou sú to pomer­ne pokoj­né ryby, vhod­né do spo­lo­čen­ských akvá­rií. Má mno­ho fareb­ných variá­cií, od žlto-​oranžovej po mod­rú a zelenú.

Varia­tus are among live­be­a­rers. They are very simi­lar to Xip­hop­ho­rus macu­la­tus. The­ir Slo­vak name is ​“pla­ta pes­trá” (varie­ga­ted pla­ty). They ori­gi­na­te from sout­hern Mexi­co. *Xip­hop­ho­rus varia­tus* is a color­ful and live­ly fish that stands out for its diver­si­ty of colors, inha­bi­ting envi­ron­ments ran­ging from lakes to slow rivers with lush aqu­atic vege­ta­ti­on. The­ir body is com­pact, rea­ching a size of app­ro­xi­ma­te­ly 6 cm. The male is dis­tin­gu­is­hed from the fema­le by an elon­ga­ted lower fin resem­bling a sword. They have a rela­ti­ve­ly calm tem­pe­ra­ment, making them suitab­le for com­mu­ni­ty aqu­ariums. They exhi­bit a wide ran­ge of colors, from yellow-​orange to blue and green.

Varia­tus gehören zu den Lebend­ge­bä­ren­den. Sie ähneln sehr den Xip­hop­ho­rus macu­la­tus. Ihr slo­wa­kis­cher Name lau­tet ​“pla­ta pes­trá” (bun­te Pla­tys). Sie stam­men aus Süd­me­xi­ko. *Xip­hop­ho­rus varia­tus* ist ein bun­ter und leb­haf­ter Fisch, der sich durch sei­ne Viel­falt an Far­ben aus­ze­ich­net und in Umge­bun­gen von Seen bis zu lang­sam flie­ßen­den Flüs­sen mit üppi­ger Was­ser­ve­ge­ta­ti­on lebt. Ihr Kör­per ist kom­pakt und kann eine Größe von etwa 6 cm erre­i­chen. Das Männ­chen unters­che­i­det sich von dem Weib­chen durch eine ver­län­ger­te unte­re Flos­se, die einem Sch­wert ähnelt. Ihr Tem­pe­ra­ment ist rela­tiv ruhig, was sie für Gesells­chaft­sa­qu­arien gee­ig­net macht. Sie zei­gen eine Viel­zahl von Far­ben, von Gelb-​Orange bis Blau und Grün.

Los varia­tus per­te­ne­cen a los viví­pa­ros. Son muy simi­la­res a los Xip­hop­ho­rus macu­la­tus. Su nom­bre eslo­va­co es ​“pla­ta pes­trá” (pla­ty varie­ga­do). Pro­ce­den del sur de Méxi­co. *Xip­hop­ho­rus varia­tus* es un pez colo­ri­do y vivaz que se des­ta­ca por su diver­si­dad de colo­res, habi­tan­do des­de lagos has­ta ríos len­tos con exu­be­ran­te vege­ta­ci­ón acu­áti­ca. Su cuer­po es com­pac­to y alcan­za un tama­ño de apro­xi­ma­da­men­te 6 cm. El macho se dis­tin­gue de la hem­bra por una ale­ta infe­ri­or alar­ga­da que se ase­me­ja a una espa­da. Tie­nen un tem­pe­ra­men­to rela­ti­va­men­te tra­nqu­ilo, lo que los hace ade­cu­ados para acu­ari­os comu­ni­ta­ri­os. Exhi­ben una amplia gama de colo­res, des­de amarillo-​naranja has­ta azul y verde.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Blatnica

skala
Hits: 3003

Blat­ni­ca pat­rí medzi najc­hlad­nej­šie obce Slo­ven­ska, leží v cen­trál­nej oblas­ti Tur­ca, na sty­ku Tur­čian­skej kot­li­ny a Veľ­kej Fat­ry. Leží v nad­mor­skej výš­ke 495 met­rov nad morom. Na plo­che 86 km2 žije 913 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). V Blat­ni­ci a v jej pri­ľah­lých doli­nách natá­ča­li bra­tia Sia­ke­ľov­ci prvé­ho slo­ven­ské­ho Jáno­ší­ka (Wiki­pe­dia). 

Blat­ni­ca je sta­ro­by­lá obec ležia­ca po oboch stra­nách Blat­nic­ké­ho poto­ka v Tur­čian­skej kot­li­ne. Prvé sto­py pra­ve­ké­ho osíd­le­nia sa via­žu na 3. tisíc­ro­čie pred Kris­tom. Boli to ľudia kane­lo­va­nej kul­tú­ry. Prvé sprá­vy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvod­ne pod­hra­dím Blat­nic­ké­ho hra­du. Pôso­bi­la tu spi­so­va­teľ­ka Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk), Karol Plic­ka, naro­dil sa tu fil­mo­vý reži­sér a kame­ra­man Jaro­slav Sia­keľ (blat​ni​ca​.sk). V obci náj­de­me mno­ho muro­va­ných domov s veľ­ký­mi brá­na­mi – typ olej­kár­sky a typic­ké tur­čian­ske dre­ve­né domy s kožov­kou len medzi trá­ma­mi stien (blat​ni​ca​.sk). Oby­va­te­lia boli pod­da­ní naj­mä rodu Réva­y­ov­cov. Veno­va­li sa olej­kár­stvom, šaf­ra­níc­tvom, remes­la­mi a poľ­no­hos­po­dár­stvom (blat​ni​ca​.sk). V prvej písom­nej sprá­ve o osíd­le­ní na úze­mí Blat­ni­ce sa spo­mí­na dedi­na Solomus-​Sokolčie, dnes časť obce. Kon­com 13. sto­ro­čia je už posta­ve­né jad­ro Blat­nic­ké­ho hra­du. Tes­ne nad ním sa nachá­dza­la dedi­na Sebe­slav­ce. V dru­hej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa olej­kár­stvo sta­lo výnos­ným zdro­jom obži­vy. V 18. sto­ro­čí sa tou­to čin­nos­ťou v obci živi­lo viac ako 100 domác­nos­tí. Blat­ni­ca pat­ri­la medzi rela­tív­ne veľ­ké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 oby­va­te­ľov v 157 domoch (blat​ni​ca​.sk). Našiel sa tu meč slo­ven­ské­ho veľ­mo­ža z polo­vi­ce 8. sto­ro­čia. Pat­ril bojov­ní­ko­vi z radov vyso­ko posta­ve­nej sta­ro­slo­ven­skej šľach­ty. Vyro­bi­li ho z damas­cén­skej oce­le a kova­li ho tra­dič­ným spô­so­bom na dre­ve­nom uhlí. Jeho rúč­ka je zo strie­bor­né­ho ple­chu, pozlá­te­ná 24-​karátovým zla­tom a sú do nej vsa­de­né čer­ve­né rubí­ny (Wiki­pe­dia).

Blat­ni­ca is one of the col­dest vil­la­ges in Slo­va­kia, situ­ated in the cen­tral Turiec regi­on at the con­flu­en­ce of the Turiec Basin and the Gre­at Fat­ra moun­tains. It lies at an ele­va­ti­on of 495 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 86 km² with a popu­la­ti­on of 913 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The his­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, and Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). The Sia­keľ brot­hers fil­med the first Slo­vak Jáno­šík in Blat­ni­ca and its sur­roun­ding val­le­ys (Wiki­pe­dia).

Blat­ni­ca is an ancient vil­la­ge situ­ated on both sides of the Blat­nic­ký Cre­ek in the Turiec Basin. The ear­liest tra­ces of pre­his­to­ric sett­le­ment date back to the 3rd mil­len­nium BC, asso­cia­ted with the peop­le of the Cor­ded Ware cul­tu­re. The first writ­ten records of the vil­la­ge are from 1230, and it was ori­gi­nal­ly a sub-​castle of Blat­nic­ký Cast­le. The wri­ter Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk) and the film direc­tor and came­ra­man Jaro­slav Sia­keľ, who was born in Blat­ni­ca (blat​ni​ca​.sk), have con­nec­ti­ons to the village.

In Blat­ni­ca, one can find many brick hou­ses with lar­ge gates, repre­sen­ting the typi­cal oil­ma­n’s archi­tec­tu­re, as well as tra­di­ti­onal Turiec wooden hou­ses with leat­her insu­la­ti­on bet­we­en the beams (blat​ni​ca​.sk). The resi­dents were main­ly sub­jects of the Révay fami­ly, enga­ging in oil pre­ssing, saff­ron cul­ti­va­ti­on, crafts, and agri­cul­tu­re (blat​ni​ca​.sk). The first writ­ten men­ti­on of sett­le­ment in the Blat­ni­ca area refers to the vil­la­ge of Solomus-​Sokolčie, now part of the vil­la­ge. The core of Blat­nic­ký Cast­le was alre­a­dy built at the end of the 13th cen­tu­ry. Ole­a­gi­nous crafts­mans­hip beca­me a luc­ra­ti­ve live­li­ho­od in the late 16th cen­tu­ry, and by the 18th cen­tu­ry, over 100 hou­se­holds in the vil­la­ge were invol­ved in this acti­vi­ty. Blat­ni­ca was a rela­ti­ve­ly lar­ge vil­la­ge, with 1,015 inha­bi­tants living in 157 hou­ses in 1785 (blat​ni​ca​.sk).

An 8th-​century Slo­vak nob­le­’s sword was found in Blat­ni­ca, belo­n­ging to a war­ri­or from the ranks of the high-​ranking Old Slo­vak nobi­li­ty. Craf­ted from Damas­cus ste­el and for­ged using tra­di­ti­onal met­hods on wooden char­co­al, the hand­le is made of sil­ver pla­te, gil­ded with 24-​carat gold, and embed­ded with red rubies (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Oslavné, Reportáže, Slovenské

Festival historického šermu, hudby, tanca a remesiel na Devíne

skala
Hits: 4096

Fes­ti­val his­to­ric­ké­ho šer­mu, hud­by, tan­ca a reme­siel na Deví­ne je pôso­bi­vou uda­los­ťou, kto­rá oži­vu­je his­tó­riu. Zahr­nu­tie tra­dič­ných reme­siel pri­dá­va ďal­ší roz­mer k zážit­ku aj hra­du Devín, umož­ňu­júc náv­štev­ní­kom sle­do­vať a oce­niť zruč­nos­ti a tech­ni­ky reme­sel­ní­kov z minu­lých čias. Fes­ti­val slú­ži ako dyna­mic­ká plat­for­ma pre účast­ní­kov i divá­kov na inte­rak­ciu s rôz­ny­mi aspekt­mi his­tó­rie, posil­ňu­júc hlbo­ké poro­zu­me­nie kul­túr­ne­mu dedič­stvu zacho­va­né­mu pro­stred­níc­tvom tých­to púta­vých foriem pre všet­ky generácie.

Rok 2009

Veľ­mi sa mi páči­li naj­mä diva­del­né ukáž­ky, kto­ré si jed­not­li­vé rytier­ske sku­pi­ny pri­pra­vi­li. Zo začiat­ku bol stre­do­ve­ký jar­mok, dnes by sme pove­da­li ukáž­ka ľudo­vých reme­siel, ale skôr his­to­ric­kých. Vza­du sa nachá­dza­la stredoveko-​praveká dedi­na, čo bolo veľ­mi zau­jí­ma­vé, pre­to­že nie­kto­rí účin­ku­jú­ci na fes­ti­va­le to bra­li naozaj veľ­mi váž­ne – viď foto­gra­fie. Vari­li stre­do­ve­ko, oble­če­ní boli stre­do­ve­ko, snáď nie­kto­rí aj star­šie … Vyš­šie na nádvo­rí bolo pódium, kde vystu­po­va­li rôz­ni zabá­va­či a pre­bie­ha­li tam napr. ukáž­ky streľ­by apod. Na svo­je si moh­li prí­sť dospe­lí aj deti. Kedy? 22. – 23.8.2009. Oce­nil som aj ceno­vo veľ­mi dob­rú ponu­ku Slo­vak Pub‑u. Okrem iné­ho si mys­lím, že ponu­ka bola aku­rát­na a obslu­ha bola taká, ako si pred­sta­vu­jem – sym­pa­tic­ká a ochot­ná a bez rečí. Dokon­ca nema­li prob­lé­my ani z mincami.

The Fes­ti­val of His­to­ri­cal Fen­cing, Music, Dan­ce, and Crafts at Devín is an impres­si­ve event that bre­at­hes life into his­to­ry. The inc­lu­si­on of tra­di­ti­onal crafts adds anot­her dimen­si­on to the expe­rien­ce, enri­ching the atmo­sp­he­re of Devín Cast­le and allo­wing visi­tors to obser­ve and app­re­cia­te the skills and tech­ni­qu­es of crafts­men from bygo­ne eras. The fes­ti­val ser­ves as a dyna­mic plat­form for par­ti­ci­pants and spec­ta­tors to inte­ract with vari­ous aspects of his­to­ry, fos­te­ring a deep unders­tan­ding of cul­tu­ral heri­ta­ge pre­ser­ved through the­se cap­ti­va­ting forms for all generations.

Year 2009

I real­ly liked espe­cial­ly the the­at­ri­cal per­for­man­ces that indi­vi­du­al knight­ly groups pre­pa­red. At the begin­ning, the­re was a medie­val fair, today we would call it a demon­stra­ti­on of folk crafts, but more his­to­ri­cal. In the back, the­re was a medieval-​prehistoric vil­la­ge, which was very inte­res­ting becau­se some par­ti­ci­pants in the fes­ti­val took it very seri­ous­ly – see pho­tos. They cooked medieval-​style, dres­sed in medie­val atti­re, some per­haps even older… Hig­her up in the cour­ty­ard, the­re was a sta­ge whe­re vari­ous enter­tai­ners per­for­med, and the­re were, for exam­ple, arche­ry demon­stra­ti­ons, and so on. Both adults and chil­dren could enjoy them­sel­ves. When? August 22 – 23, 2009. I also app­re­cia­ted the very good and rea­so­nab­ly pri­ced offer from the Slo­vak Pub. Among other things, I think the menu was accu­ra­te, and the ser­vi­ce was just as I ima­gi­ne – friend­ly and wil­ling, wit­hout unne­ces­sa­ry words. They did­n’t even have prob­lems with coins.

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tatranské, Tatry

Rakúsy – obec pod Tatrami

skala
Hits: 2665

Rakú­sy sú obec pod Vyso­ký­mi Tat­ra­mi, neďa­le­ko od Spiš­skej Belej, seve­ro­zá­pad­ne od Kež­mar­ku (Peter Kac­lík). Domi­nan­tým je pohľad na Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít a Slav­kov­ský štít a Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). Obec sa po prvý krát spo­mí­na v roku 1288 pod náz­vom Rokus. Zakla­da­te­lia boli nemci. Prav­de­po­dob­ne obec vytvo­ri­li na mies­te dubo­vé­ho lesa. V roku 1294 polo­vi­cu obce kúpil Henc s Kež­mar­ku (raku​sy​.sk). Neďa­le­ko obce sa našli napr. bron­zo­vé meče s plnou ruko­vä­ťou. V roku 1700 žilo v obci 231 oby­va­te­ľov. Naj­viac Slo­vá­kov priš­lo do obce v obdo­bí rokov 1870 – 1910, oso­bit­ne zo Ždia­ru. Po roku 1945 sa muse­li Nemci po 700 roč­nom poby­te odsťa­ho­vať do Nemec­ka. Namies­to nich do obce priš­li Rómo­via. V súčas­nos­ti žije v obci 2300 oby­va­te­ľov, 76 % z nich je Rómov (raku​sy​.sk). V minu­los­ti remes­lá drža­li v obci Nemci. Po ich odcho­de remes­lá upad­li, čo sa mení až v 21. sto­ro­čí (raku​sy​.sk). Na plo­che 6.34 km2 tu žije 3 007 oby­va­te­ľov. Rakú­sy ležia v nad­mor­skej výš­ke 676 met­rov nad morom (raku​sy​.sk). V obci je rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Mar­ti­na bis­ku­pa z roku 1883 a evan­je­lic­ký kos­tol z roku 1792 (Wiki­pe­dia).

Rakú­sy is a vil­la­ge bene­ath the High Tatras, near Spiš­ská Belá, nort­hwest of Kež­ma­rok (Peter Kac­lík). The domi­nant view inc­lu­des Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít, Slav­kov­ský štít, and Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). The vil­la­ge is first men­ti­oned in 1288 under the name Rokus, foun­ded by Ger­mans. Pre­su­mab­ly, the vil­la­ge was estab­lis­hed in a loca­ti­on cove­red by an oak forest. In 1294, Henc from Kež­ma­rok pur­cha­sed half of the vil­la­ge (raku​sy​.sk). Bron­ze swords with full hand­les were found near the village.

In 1700, the vil­la­ge had 231 resi­dents. The lar­gest influx of Slo­vaks to the vil­la­ge occur­red bet­we­en 1870 and 1910, espe­cial­ly from Ždiar. After 1945, Ger­mans, who had lived in the vil­la­ge for 700 years, had to move to Ger­ma­ny. In the­ir pla­ce, the Roma com­mu­ni­ty sett­led in the vil­la­ge. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 2,300 resi­dents, with 76% of them being Roma (raku​sy​.sk). In the past, Ger­mans were enga­ged in crafts in the vil­la­ge. After the­ir depar­tu­re, the crafts dec­li­ned, which is chan­ging in the 21st cen­tu­ry (raku​sy​.sk). The vil­la­ge covers an area of 6.34 km², with an alti­tu­de of 676 meters abo­ve sea level (raku​sy​.sk). The vil­la­ge fea­tu­res the Roman Cat­ho­lic Church of Saint Mar­tin, built in 1883, and an evan­ge­li­cal church from 1792 (Wiki­pe­dia).

Raku­sy to wieś poło­żo­na pod Wyso­ki­mi Tat­ra­mi, nie­da­le­ko od Spiš­skiej Bełej, na północ­ny zachód od Kež­mar­ku (Peter Kac­lík). Domi­nu­jący widok to Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít, Slav­kov­ský štít oraz Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). Wieś po raz pier­ws­zy wspo­mi­na­na jest w 1288 roku pod nazwą Rokus. Zało­ży­cie­la­mi byli Niem­cy. Pra­wdo­po­dob­nie wieś pows­ta­ła na miejs­cu dębo­we­go lasu. W 1294 roku poło­wę wsi zaku­pił Henc z Kež­mar­ku (raku​sy​.sk). W pobli­żu wsi zna­le­zi­ono m.in. brązo­we miec­ze z pełnym uchwy­tem. W 1700 roku w miejs­co­wo­ści miesz­ka­ło 231 osób. Naj­wi­ęcej Sło­wa­ków przy­by­ło do wsi w latach 1870 – 1910, szc­ze­gól­nie z Ždia­ru. Po 1945 roku Niem­cy musie­li opu­ścić wieś po 700 latach poby­tu i prze­nie­ść się do Nie­miec. W zamian za nich do wsi przy­by­li Romo­wie. Obe­cnie w miejs­co­wo­ści miesz­ka 2300 osób, z cze­go 76% to Romo­wie (raku​sy​.sk). W przes­zło­ści rze­mi­osła w miejs­co­wo­ści utr­zy­my­wa­li Niem­cy. Po ich ode­jściu rze­mi­osła podu­pa­dły, co zmie­nia się dopie­ro w XXI wie­ku (raku​sy​.sk). Na powierzch­ni 6,34 km² żyje tu 3007 miesz­ka­ńców. Raku­sy leżą na wyso­ko­ści 676 met­rów nad pozi­omem mor­za (raku​sy​.sk). W wios­ce znaj­du­je się kości­ół kato­lic­ki św. Mar­ci­na z roku 1883 oraz kości­ół ewan­ge­lic­ki z roku 1792 (Wiki­pe­dia).

Use Facebook to Comment on this Post