Spišské podhradie je obec, nad ktorou sa vypína jeden z najväčších hradov na svete – Spišský hrad. Ak sa však chcete na Spišský hrad dostať kratšou cestou, choďte na hrad z Hodkoviec. Najstaršie osídlenia na tomto území pochádzajú z 5. tisícročia pred n.l. Na prelome 11. – 12. storočia sa hradný kopec začal osídľovať natrvalo. V tomto období sa začal stavať Spišský hrad. Vtedy začali vznikať v jeho okolí malé osady. Spojením takýchto troch vzniklo aj Spišské Podhradie na sútoku Jablonovského a Teledinského potoka (Uhľového) (Wikipedia.sk). Príchodom osadníkov z Flandier, po tatárskom vpáde, začal zrod mesta (spisskyhrad.com). V 12. storočí bolo predhradím Spišského hradu, ale už v polovici 13. storočia sa stalo od hradu nezávislým mestom (Wikipedia.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1249 (spisskyhrad.com). V roku 1279 bolo známe ako Fanum St. Mariae. Neskôr patrilo pod Spoločenstvo spišských Sasov. Ďalším pomenovaním mesta bolo Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). Historický nemecký názov mesta je Kirchdorf, resp. Kirchdrauf (Wikipedia.sk).
V stredoveku bolo významným a prosperujúcim mestom (spisskepodhradie.sk). V roku 1677 richtárovi Jakubovi Güntherovi predložilo cechové artikuly 16 cechov: debnársky, hrnčiarsky, murársky, ševcovský, čižmársky, mäsiarsky, súkennícky, krajčírsky, kožušnícky, zámočnícky, tkáčsky, remenársky, kováčsky, puškársky, pivovarnícky a stolársky (Wikipedia.sk). Preslávili sa mäsiari spišskými párkami, ktoré vynikali mimoriadnou kvalitou a do roku 1914 sa dodávali denne aj do reštaurácií a hotelov v Budapešti, kde sa ponúkali ako špecialita. V súvislosti s rozvinutou výrobou plátna na Spiši v meste fungovala aj modrotlačiarenská dielňa s konským mangľom (spisskyhrad.com). V roku 1608 boli pri zakladaní najstaršieho farbiarskeho cechu v celkom Uhorsku, v Levoči, aj majstri zo Spišského Podhradia, Michal Herman a Ján Tibeli. V roku 1770 tu bolo 250 remeselníckych dielní (Wikipedia.sk). Rozvoj mesta bol úzko spätý s obdobím “saskej kolonizácie”. Silná komunita ich potomkov tu žila až do prelomu 18. – 19. storočia (spis.eu.sk). Najznámejšou časťou dnešného mesta je Spišská Kapitula, trojloďový kostol s dvojvežovým priečelím, gotickým polygonálnym presbytériom, severnou sakristiou a bočnou kaplnkou (apsida.sk). Spišská kapitula býva označovaná aj ako slovenský Vatikán. Od konca 12. storočia je sídlo Spišského prepoštstva, od roku 1776 sídlom Spišského biskupstva. Od spodnej brány poskytuje návštevníkovi raritu – ulicu s domami kanonikov po oboch stranách, často zdobené soškami, maľbami, erbami. Biskupská katedrála je klenotom, jej architektúra pripomína učebnicu vývoja románskej a gotickej architektúry (cestaunesco.sk).
Dnes je Spišské Podhradie malým provinčným mestečkom, ktorom žije asi 3800 obyvateľov. Do roku 1945 bolo mestom prevahou rôznych remesiel. Najslávnejší boli výrobcovia spišských párkov, tie vynikali mimoriadnou kvalitou. Dodávali sa denne do reštaurácii a hotelov v Budapešti ako špecialita (cestaunesco.sk). Po roku 1945 sa Spišská Kapitula zmenila na kasárne, neskôr na policajnú školu a archív. Od decembra 2003 sa centrum Spišského Podhradia a Spišská Kapitula stali súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Spišská Kapitula býva označovaná aj ako cirkevné mestečko. Jeho dejiny siahajú až do 9. storočia, kedy sa oproti dnešnej Spišskej Kapitule – na Pažici (kapitula.sk) nachádzal veľký, pravdepodobne benediktínsky kláštor (spisskepodhradie.sk) svätého Martina (kapitula.sk). Spišská Kapitula je od roku 1956 mestskou pamiatkovou rezerváciou. Nachádza sa tu gotický skvost – katedrála svätého Martina, hodinová veža (spis.eu.sk).
Spišské Podhradie is a village dominated by one of the largest castles in the world – Spiš Castle. However, if you want to reach Spiš Castle by a shorter route, go to the castle from Hodkovce. The oldest settlements in this area date back to the 5th millennium BCE. At the turn of the 11th-12th century, the castle hill began to be permanently inhabited, marking the beginning of the construction of Spiš Castle. Small settlements started emerging in its vicinity during this period. The merger of these led to the formation of Spišské Podhradie at the confluence of the Jablonovský and Teledinský streams (Uhľový) (Wikipedia.sk). With the arrival of settlers from Flanders after the Tatar invasion, the town began to take shape (spisskyhrad.com). In the 12th century, it served as the forecourt of Spiš Castle, but by the mid-13th century, it became an independent town (Wikipedia.sk). The first written mention is from the year 1249 (spisskyhrad.com). In 1279, it was known as Fanum St. Mariae. Later, it belonged to the Spiš Saxons Community, and another name for the town was Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). The historical German name of the town is Kirchdorf, or Kirchdrauf (Wikipedia.sk).
In the medieval period, Spišské Podhradie was a significant and prosperous town (spisskepodhradie.sk). In 1677, the mayor Jakub Günther presented guild articles to 16 guilds, including coopers, potters, masons, shoemakers, butchers, weavers, tailors, furriers, locksmiths, gunsmiths, blacksmiths, weavers, belt makers, gun makers, brewers, and carpenters (Wikipedia.sk). The town became famous for Spiš sausages, known for their exceptional quality, supplied daily to restaurants and hotels in Budapest as a specialty until 1914. The town also had an indigo printing workshop with a horse-powered mangle connected to the thriving linen production in Spiš (spisskyhrad.com). In 1608, Spišské Podhradie masters, Michal Herman and Ján Tibeli, were involved in the founding of the oldest dyers’ guild in the Kingdom of Hungary in Levoča. In 1770, there were 250 artisan workshops in the town (Wikipedia.sk). The town’s development was closely linked to the period of “Saxon colonization.” A strong community of their descendants lived here until the late 18th-19th century (spis.eu.sk). The most famous part of today’s town is Spišská Kapitula, featuring a three-naved church with a two-tower façade, Gothic polygonal presbytery, northern sacristy, and a side chapel (apsida.sk). Spišská Kapitula is often referred to as the Slovak Vatican, serving as the seat of the Spiš provostry since the late 12th century and the Spiš Bishopric since 1776. From the lower gate, visitors are treated to a rarity – a street with canon houses on both sides, often adorned with sculptures, paintings, and coats of arms. The Bishop’s Cathedral is a gem, showcasing architecture resembling a textbook on the development of Romanesque and Gothic architecture (cestaunesco.sk).
Today, Spišské Podhradie is a small provincial town with around 3,800 inhabitants. Until 1945, the town was primarily characterized by various crafts. The most renowned were the producers of Spiš sausages, known for their exceptional quality, supplied daily to restaurants and hotels in Budapest as a specialty (cestaunesco.sk). After 1945, Spišská Kapitula transformed into barracks, later a police school and archive. Since December 2003, the center of Spišské Podhradie and Spišská Kapitula have been part of the UNESCO World Heritage. Spišská Kapitula is also referred to as a church town, with its history dating back to the 9th century when a large, likely Benedictine monastery dedicated to Saint Martin was located opposite today’s Spišská Kapitula – on Pažica (kapitula.sk) (spisskepodhradie.sk). Spišská Kapitula has been a municipal monument reserve since 1956. It houses the Gothic treasure – the Cathedral of Saint Martin, and a clock tower (spis.eu.sk).
Spišské Podhradie ist ein Dorf, das von einer der größten Burgen der Welt – der Spišský hrad (Zipser Burg) – überragt wird. Wenn Sie jedoch einen kürzeren Weg zur Spišský hrad nehmen möchten, gehen Sie von Hodkovce aus zur Burg. Die ältesten Siedlungen in dieser Gegend stammen aus dem 5. Jahrtausend v. Chr. Um die Wende vom 11. zum 12. Jahrhundert begann der Burghügel, dauerhaft besiedelt zu werden. In dieser Zeit begann der Bau der Spišský hrad. Kleinere Siedlungen entstanden in dieser Zeit in seiner Umgebung. Die Vereinigung von drei dieser Siedlungen führte zur Entstehung von Spišské Podhradie an der Mündung der Bäche Jablonovský und Teledinský (Uhľový) (Wikipedia.sk). Mit der Ankunft von Siedlern aus Flandern nach dem Tatareneinfall begann die Stadt zu entstehen (spisskyhrad.com). Im 12. Jahrhundert diente es als Vorburg der Spišský hrad, wurde aber bis Mitte des 13. Jahrhunderts eine unabhängige Stadt (Wikipedia.sk). Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1249 (spisskyhrad.com). Im Jahr 1279 war es als Fanum St. Mariae bekannt. Später gehörte es zur Gemeinschaft der Zipser Sachsen, und ein weiterer Name für die Stadt war Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). Der historische deutsche Name der Stadt ist Kirchdorf bzw. Kirchdrauf (Wikipedia.sk).
Im Mittelalter war Spišské Podhradie eine bedeutende und wohlhabende Stadt (spisskepodhradie.sk). Im Jahr 1677 legte der Bürgermeister Jakub Günther 16 Zunftartikel vor, darunter für die Fassbinder, Töpfer, Maurer, Schuhmacher, Fleischer, Weber, Schneider, Kürschner, Schlosser, Büchsenmacher, Schmiede, Weber, Gürtelmacher, Büchsenmacher, Brauer und Tischler (Wikipedia.sk). Die Stadt wurde für die Spišer Würstchen bekannt, die bis 1914 täglich als Spezialität an Restaurants und Hotels in Budapest geliefert wurden. Die Stadt beherbergte auch eine Indigodruckerei mit einem von Pferden betriebenen Mangel, die mit der florierenden Leinenproduktion in der Spiš verbunden war (spisskyhrad.com). Im Jahr 1608 waren bei der Gründung der ältesten Färberzunft im Königreich Ungarn in Levoča auch Meister aus Spišské Podhradie beteiligt, nämlich Michal Herman und Ján Tibeli. Im Jahr 1770 gab es 250 Handwerksbetriebe in der Stadt (Wikipedia.sk). Die Entwicklung der Stadt war eng mit der Periode der “sächsischen Kolonisierung” verbunden. Eine starke Gemeinschaft ihrer Nachkommen lebte hier bis zum Ende des 18. und Anfang des 19. Jahrhunderts (spis.eu.sk). Der bekannteste Teil der heutigen Stadt ist Spišská Kapitula mit einer dreischiffigen Kirche mit zweiturmiger Fassade, gotischem polygonalem Chor, nördlicher Sakristei und einer Seitenkapelle (apsida.sk). Spišská Kapitula wird oft als das slowakische Vatikan bezeichnet. Es ist seit dem späten 12. Jahrhundert Sitz der Zipser Propstei und seit 1776 Sitz des Zipser Bistums. Vom unteren Tor aus bietet es dem Besucher eine Rarität – eine Straße mit Kanonikerhäusern auf beiden Seiten, oft geschmückt mit Skulpturen, Gemälden und Wappen. Die Bischofskathedrale ist ein Juwel, ihre Architektur erinnert an ein Lehrbuch zur Entwicklung der romanischen und gotischen Architektur (cestaunesco.sk).
Heute ist Spišské Podhradie eine kleine Provinzstadt mit etwa 3.800 Einwohnern. Bis 1945 war die Stadt hauptsächlich von verschiedenen Handwerken geprägt. Die bekanntesten waren die Hersteller von Spišer Würstchen, die bis 1914 täglich als Spezialität an Restaurants und Hotels in Budapest geliefert wurden (cestaunesco.sk). Nach 1945 verwandelte sich Spišská Kapitula in Kasernen, später in eine Polizeischule und ein Archiv. Seit Dezember 2003 sind das Zentrum von Spišské Podhradie und Spišská Kapitula Teil des UNESCO-Welterbes. Spišská Kapitula wird auch als Kirchenstadt bezeichnet, deren Geschichte bis ins 9. Jahrhundert zurückreicht, als sich gegenüber der heutigen Spišská Kapitula – auf Pažica (kapitula.sk) – ein großes, wahrscheinlich benediktinisches Kloster des Heiligen Martin befand (spisskepodhradie.sk). Spišská Kapitula ist seit 1956 ein städtisches Denkmalreservat. Hier befindet sich der gotische Schatz – die Kathedrale des Heiligen Martin und ein Uhrenturm (spis.eu.sk).
Spišské Podhradie to miejscowość, nad którą wznosi się jedna z największych zamków na świecie – Zamek Spišski. Jeśli jednak chcesz dostać się na Zamek Spišski krótszą drogą, udaj się na zamek z Hodkoviec. Najstarsze osadnictwo na tym obszarze pochodzi z V tysiąclecia p.n.e. Na przełomie XI-XII wieku wzgórze zamkowe zaczęło być zamieszkane na stałe. W tym okresie rozpoczęła się budowa Zamku Spišskiego. Wtedy powstawały też małe osady w jego okolicy. Połączenie trzech z nich doprowadziło do powstania Spišské Podhradie na skrzyżowaniu potoków Jablonovskiego i Teledinskiego (Uhľového) (Wikipedia.sk). Przybycie osadników z Flandrii po najazdach tatarskich rozpoczęło proces tworzenia miasta (spisskyhrad.com). W XII wieku było przedzamczem Zamku Spišskiego, ale już w połowie XIII wieku stało się niezależnym miastem od zamku (Wikipedia.sk). Pierwsza wzmianka pisemna pochodzi z roku 1249 (spisskyhrad.com). W 1279 roku było znane jako Fanum St. Mariae. Później należało do Związku spišskich Sasów. Inną nazwą miasta było Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). Historyczna niemiecka nazwa miasta to Kirchdorf, resp. Kirchdrauf (Wikipedia.sk).
W średniowieczu było ważnym i prosperującym miastem (spisskepodhradie.sk). W 1677 roku burmistrzowi Jakubowi Güntherowi przedstawiono 16 cechów: ciesielski, garncarski, murarski, szewski, szewcowski, mięsny, sukno, krawiecki, kuśnierski, ślusarski, tkacki, rymiarski, kowalski, rusznikarski, browarniczy i stolarski (Wikipedia.sk). Rzeźnicy z Spišské Podhradie słynęli z spišskich kiełbasek, które wyróżniały się wyjątkową jakością i do roku 1914 dostarczane były codziennie do restauracji i hoteli w Budapeszcie jako specjał. W związku z rozwiniętą produkcją płótna na Spiši w mieście działała także pracownia błękitodruku z końskim prasłem (spisskyhrad.com). W 1608 roku przy zakładaniu najstarszej cechu farbiarzy na Węgrzech, w Lewoczy, uczestniczyli także mistrzowie z Spišské Podhradie, Michal Herman i Ján Tibeli. W 1770 roku było tu 250 warsztatów rzemieślniczych (Wikipedia.sk). Rozwój miasta był ściśle związany z okresem “saskiej kolonizacji”. Silna społeczność ich potomków mieszkała tutaj aż do przełomu XVIII-XIX wieku (spis.eu.sk). Najbardziej znaną częścią dzisiejszego miasta jest Spišská Kapitula, trójnawowy kościół z dwuwieżowym frontonem, gotyckim prezbiterium w kształcie wieloboku, północną zakrystią i boczną kapliczką (apsida.sk). Spišská Kapitula jest nazywana również słowackim Watykanem. Od końca XII wieku jest siedzibą Prepozytury Spišskej, od roku 1776 siedzibą diecezji Spišskej. Od dolnej bramy oferuje zwiedzającym unikalność – ulicę z domami kanoników po obu stronach, często ozdobionymi figurkami, malowidłami, herbami. Katedra biskupia jest klejnotem, jej architektura przypomina podręcznik rozwoju architektury romańskiej i gotyckiej (cestaunesco.sk).
Dziś Spišské Podhradie to małe prowincjonalne miasteczko zamieszkiwane przez około 3800 mieszkańców. Do roku 1945 miasto było przeważnie ośrodkiem różnych rzemiosł. Najbardziej znanymi byli producenci spišskich kiełbasek, które wyróżniały się wyjątkową jakością. Codziennie dostarczano je do restauracji i hoteli w Budapeszcie jako specjał (cestaunesco.sk). Po roku 1945 Spišská Kapitula przekształciła się w koszary, później w szkołę policyjną i archiwum. Od grudnia 2003 roku centrum Spišského Podhradia i Spišská Kapitula stały się częścią Światowego Dziedzictwa UNESCO. Spišská Kapitula jest również nazywana miastem kościelnym. Jego dzieje sięgają aż do IX wieku, gdy naprzeciwko dzisiejszej Spišskiej Kapituli – na Pažici (kapitula.sk) istniał duży, prawdopodobnie benedyktyński klasztor (spisskepodhradie.sk) św. Marcina (kapitula.sk). Spišská Kapitula jest od roku 1956 miastem zabytkowym. Znajduje się tutaj gotycki skarb – katedra św. Marcina, wieża zegarowa (spis.eu.sk).
Odkazy
- Spišské Podhradie
- Peter Pisarčík – História Spišskej Kapituly
- Apsida.sk
- spisskyhrad.com
- Wikipedia.sk