2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Senec

Hits: 3347

Senec je men­šie mes­to neďa­le­ko od Bra­ti­sla­vy, ale aj od Trna­vy na juho­zá­pad­nom Slo­ven­sku.

Maďar­ské pome­no­va­nie pre Senec je Szenc, nemec­ké Wart­berg. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 39 km2, na kto­rých žije tak­mer 17 000 oby­va­te­ľov. Zná­me sú Slneč­né jaze­rá (Senec­ké jaze­rá), kto­ré sú význam­nou rekre­ač­nou des­ti­ná­ci­ou Slo­ven­ska. Are­ál vzni­kol v medzi­voj­no­vom obdo­bí. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1252, kde sa Senec spo­mí­na ako Zemch. 13. sto­ro­čí bol Senec pod vply­vom nemec­kej kolo­ni­zá­cie. Nemci si udr­ža­li svo­je vedú­ce posta­ve­nie do kon­ca stre­do­ve­ku. Od roku 1439 sa Senec spo­mí­na ako oppi­dum – mes­teč­ko. V roku 1663 napad­li mes­to Tur­ci. V roku 1715 žilo v Sen­ci asi 1032 oby­va­te­ľov, v roku 1869 2837. V roku 1763 bolo v Sen­ci zeme­tra­se­nie, v roku 1775 zasiah­la mes­to povo­deň. Od decem­bra 1850 je v pre­vádz­ke želez­nič­né spo­je­nie Štú­ro­vo – Bra­ti­sla­va. Medzi prvou a dru­hou sve­to­vou voj­nou doš­lo vyvlast­ne­niu majet­ku Ester­há­zi­ov­cov a k ich pri­de­le­niu kolo­nis­tom z Ora­vy, Kysúc a Mora­vy. Vďa­ka repat­riá­cii po 2. sve­to­vej voj­ne doš­lo, okrem iné­ho, k prí­cho­du tak­mer tisíc Slo­vá­kov do Sen­ca. V mes­te od kon­ca stre­do­ve­ku malo veľ­mi sil­né zastú­pe­nie maďar­ské oby­va­teľ­stvo. Dnes tvo­ria cca 22 % (Wiki​pe​dia​.sk).

V lete sa koná v Sen­ci via­ce­ro pra­vi­del­ných podu­ja­tí: Senec­ké leto, Veľ­ký let­ný kar­ne­val, Troj­k­rá­ľo­vé zim­né plá­va­nie, Záchra­nár­sky Medzi­ná­rod­ný deň detí, Potá­pačs­ký kar­ne­val. Osob­nos­ti mes­ta: spi­so­va­teľ Albert Mol­nár Senc­zi, fut­ba­lis­ta Ján Pop­lu­hár (Wiki​pe​dia​.sk).


Senec is a smal­ler town near Bra­ti­sla­va and also Trna­va in sout­hwes­tern Slovakia.

The Hun­ga­rian name for Senec is Szenc, and in Ger­man, it is cal­led Wart­berg. It covers an area of almost 39 km², with a popu­la­ti­on of near­ly 17,000 inha­bi­tants. The Sun Lakes (Senec­ké jaze­rá) are well-​known and ser­ve as a sig­ni­fi­cant rec­re­a­ti­onal des­ti­na­ti­on in Slo­va­kia. The area was estab­lis­hed during the inter­war peri­od. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1252, whe­re Senec is refer­red to as Zemch. In the 13th cen­tu­ry, Senec was under the influ­en­ce of Ger­man colo­ni­za­ti­on, main­tai­ning its lea­ding posi­ti­on until the end of the Midd­le Ages. Sin­ce 1439, Senec has been refer­red to as an oppi­dum – a small town. In 1663, the town was attac­ked by the Turks. In 1715, around 1032 inha­bi­tants lived in Senec, and by 1869, the num­ber inc­re­a­sed to 2837. In 1763, an eart­hqu­ake struck Senec, and in 1775, the town was hit by a flo­od. Sin­ce Decem­ber 1850, the­re has been a rai­lway con­nec­ti­on bet­we­en Štú­ro­vo and Bra­ti­sla­va. Bet­we­en the two World Wars, the pro­per­ty of the Ester­há­zy fami­ly was con­fis­ca­ted and assig­ned to sett­lers from Ora­va, Kysú­ce, and Mora­via. Due to repat­ria­ti­on after World War II, near­ly a thou­sand Slo­vaks arri­ved in Senec. The town has had a strong repre­sen­ta­ti­on of the Hun­ga­rian popu­la­ti­on sin­ce the end of the Midd­le Ages, cons­ti­tu­ting app­ro­xi­ma­te­ly 22% today.

During the sum­mer, Senec hosts vari­ous regu­lar events, inc­lu­ding Senec Sum­mer, the Grand Sum­mer Car­ni­val, Three Kings Win­ter Swim­ming, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Res­cu­er Day, and the Dive­r’s Car­ni­val. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de wri­ter Albert Mol­nár Senc­zi and foot­bal­ler Ján Pop­lu­hár. (Sour­ce: Wiki​pe​dia​.sk)


Szenc egy kisebb város Szlo­vá­kia dél­ny­uga­ti rés­zén, közel Bra­ti­sla­vá­hoz és Trnavához.

Szenc magy­ar neve Szenc, német neve pedig Wart­berg. Majd­nem 39 km² terüle­ten, közel 17 000 lakos él. Ismer­tek a Napfény-​tavak (Senec­ké jaze­rá), mely­ek fon­tos rekre­áci­ós cél­pont­ként szol­gál­nak Szlo­vá­kiá­ban. A terület az első világ­há­bo­rú utá­ni idős­zak­ban jött lét­re. Az első írá­sos emlí­tés 1252-​ből szár­ma­zik, ami­kor Szen­cet Zemch-​ként emlí­tik. A 13. szá­zad­ban Szenc a német tele­pe­sek befo­ly­á­sa alatt állt, ame­ly veze­tő pozí­ci­ó­ját a közép­kor végé­ig meg­tar­tot­ta. 1439 óta Szenc oppi­dum­ként, azaz kis­vá­ros­ként sze­re­pel. 1663-​ban a várost a törökök meg­tá­mad­ták. 1715-​ben Szenc lakos­sá­ga körül­be­lül 1032 fő volt, 1869-​ben pedig már 2837 fő. 1763-​ban Szen­cen föl­dren­gés tör­tént, 1775-​ben pedig az árvíz súj­tot­ta a várost. 1850 decem­be­ré­től van vasú­ti kapc­so­lat Štú­ro­vo és Pozso­ny között. Az első és a máso­dik világ­há­bo­rú között az Ester­há­zy csa­lád vagy­o­nát elko­boz­ták, és az Ora­va, Kysú­ce és Mora­va terüle­té­ről érke­ző tele­pe­sek­nek ítél­ték oda. A máso­dik világ­há­bo­rú utá­ni repat­riá­ció miatt majd­nem ezer szlo­vák érke­zett Szenc­re. A város­nak erős magy­ar lakos­sá­ga volt a közép­kor végé­től, ma körül­be­lül 22%-os ará­ny­ban képviseltetik.

Nyá­ron Szenc szá­mos rends­ze­res ese­mé­ny­nek ad ott­hont, köz­tük a Senec­ké leto (Szen­ci Nyár), a Nagy Nyá­ri Kar­ne­vál, a Három­ki­rá­lyi téli úszás, a Nemzet­közi Gyer­mek­men­tő Nap és a Búvár­ko­dó Kar­ne­vál. A város neves sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik az író Albert Mol­nár Senc­zi és a lab­da­rú­gó Ján Pop­lu­hár. (For­rás: Wiki​pe​dia​.sk)


Senec je man­ji grad neda­le­ko od Bra­ti­sla­ve, ali i od Trna­ve na jugo­za­pa­du Slovačke.

Mađar­ski naziv za Senec je Szenc, a nemač­ki Wart­berg. Nje­go­va povr­ši­na je goto­vo 39 km², na kojoj živi sko­ro 17 000 sta­nov­ni­ka. Pozna­ta su Sun­ča­na jeze­ra (Senec­ké jaze­rá), koja su zna­čaj­na rekre­a­tiv­na des­ti­na­ci­ja Slo­vač­ke. Ovaj kom­pleks nastao je izme­đu dva svet­ska rata. Prvi pisa­ni spo­men dati­ra iz 1252. godi­ne, kada se Senec pomin­je kao Zemch. Tokom 13. veka, Senec je bio pod uti­ca­jem nemač­ke kolo­ni­za­ci­je, a Nemci su zadr­ža­li svoj vode­ći polo­žaj do kra­ja sredn­jeg veka. Od 1439. godi­ne Senec se spo­min­je kao oppi­dum – grad. Godi­ne 1663, grad je napao Osman­ski car. Godi­ne 1715, Senec je imao oko 1032 sta­nov­ni­ka, a 1869. godi­ne 2837. Godi­ne 1763. Senec je pogo­dio zeml­jot­res, a 1775. grad je zahva­ti­la popla­va. Od decem­bra 1850. godi­ne posto­ji želez­nič­ka veza Štú­ro­vo – Bra­ti­sla­va. Izme­đu Prvog i Dru­gog svet­skog rata doš­lo je do odu­zi­man­ja imo­vi­ne Ester­há­zi­ja i dodel­ji­van­ja dosel­je­ni­ci­ma iz Ora, Kišu­ca i Mora­ve. Zbog repat­ri­ja­ci­je posle Dru­gog svet­skog rata, doš­lo je, izme­đu osta­log, do dolas­ka sko­ro hil­ja­du Slo­va­ka u Senec. Grad je od kra­ja sredn­jeg veka imao snaž­no mađar­sko pred­stavl­jan­je. Danas čine oko 22% sta­nov­ni­štva (Wiki​pe​dia​.sk).

Tokom leta, u Sen­cu se odr­ža­va neko­li­ko redov­nih doga­đan­ja, ukl­ju­ču­ju­ći Senec Sum­mer, Veli­ki letn­ji kar­ne­val, Zim­sko pli­van­je Tro­j­i­ce kral­je­va, Među­na­rod­ni dan spa­ša­van­ja dece, i Pod­vod­ni kar­ne­val. Lič­nos­ti gra­da ukl­ju­ču­ju pis­ca Alber­ta Mol­ná­ra Senc­zi­ja i fud­ba­le­ra Jána Pop­lu­há­ra (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny

Krásnohorské Podhradie

Hits: 2128

Krás­no­hor­ské Pod­hra­die leží v Rož­ňav­skej kot­li­ne, v doli­ne poto­ka Pača v nad­mor­skej výš­ke 369 met­rov nad morom (obeck​ras​no​hor​ske​podh​ra​die​.sk). Na plo­che 23.2 km2 tu žije 2 660 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Krás­no­hor­ské Pod­hra­die spo­lu s Pačou, Krás­no­hor­skou Dlhou Lúkou a Jovi­ca­mi a hra­dom Krás­na Hôr­ka boli v roku 1243 majet­kom zva­nom Ple­ši­vec. Na mies­te dneš­né­ho hra­du stá­lo opev­ne­nie. V polo­vi­ci 13. sto­ro­čia tu úze­mie osíd­ľo­va­li Maďa­ri. Pre nimi tu boli Slo­va­nia. His­to­ric­ké náz­vy obce: Karaz­na­hur­ka, Cras­na­hor, Craz­na­hor­ka, Craz­na­hur­ka, Crah­ny­hor­ka, Krás­no­hor­ské Pod­hra­dí. Maďar­ský názov Krasz­na­hor­ka­vá­ral­ja. Oby­va­te­lia sa živi­li baníc­tvom (obeck​ras​no​hor​ske​podh​ra​die​.sk), tkáč­stvom, gar­biar­stvom, kožuš­níc­tvom, pas­tier­stvom (retep​.sk), v 19. sto­ro­čí poľ­no­hos­po­dár­stvom (obeck​ras​no​hor​ske​podh​ra​die​.sk). Začiat­kom 15. sto­ro­čia bola obec mýt­nou sta­ni­cou (retep​.sk). V roku 1773 mala obec 280 oby­va­te­ľov aj vďa­ka moru, kto­rý vyhu­bil tak­mer 90 % oby­va­teľ­stva. V roku 1785 tu už žilo 876 oby­va­te­ľov (obeck​ras​no​hor​ske​podh​ra​die​.sk).


Krás­no­hor­ské Pod­hra­die is situ­ated in the Rož­ňa­va Basin, in the val­ley of the Pača stre­am at an ele­va­ti­on of 369 meters abo­ve sea level ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). Cove­ring an area of 23.2 km², the vil­la­ge is home to 2,660 resi­dents ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). In 1243, Krás­no­hor­ské Pod­hra­die, along with Pača, Krás­no­hor­ská Dlhá Lúka, Jovi­ce, and Krás­na Hôr­ka Cast­le, was part of an esta­te kno­wn as Ple­ši­vec. The site of the cur­rent cast­le ori­gi­nal­ly had for­ti­fi­ca­ti­ons. In the mid-​13th cen­tu­ry, the ter­ri­to­ry was sett­led by Hun­ga­rians, pre­ce­ded by Slavs. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Karaz­na­hur­ka, Cras­na­hor, Craz­na­hor­ka, Craz­na­hur­ka, Crah­ny­hor­ka, and Krás­no­hor­ské Pod­hra­die. The Hun­ga­rian name is Krasz­na­hor­ka­vá­ral­ja. The resi­dents were enga­ged in mining, wea­ving, tan­ning, fur­rie­r’s tra­de, and pas­to­ra­lism. In the 19th cen­tu­ry, agri­cul­tu­re beca­me pre­do­mi­nant ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/).


Krás­no­hor­ské Pod­hra­die a Rož­ňa­vai meden­cé­ben talál­ha­tó, a Pača-​patak völ­gy­é­ben, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 369 méter ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). A 23,2 km² terüle­tű falu­ban 2 660 lakos él ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). 1243-​ban Krás­no­hor­ské Pod­hra­die, Pača, Krás­no­hor­ská Dlhá Lúka, Jovi­ce és a Krás­na Hôr­ka vára egy­üt­te­sen a Ple­ši­vec nevű bir­tok rés­ze volt. A jelen­le­gi vár hely­én ere­de­ti­leg erődít­mé­ny­ek áll­tak. A 13. szá­zad köze­pén a terüle­tet magy­arok tele­pí­tet­ték be, előt­tük szlá­vok éltek itt. A falu tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik a Karaz­na­hur­ka, Cras­na­hor, Craz­na­hor­ka, Craz­na­hur­ka, Crah­ny­hor­ka és a Krás­no­hor­ské Pod­hra­die. A magy­ar neve Krasz­na­hor­ka­vá­ral­ja. A lako­sok bány­ász­ko­dás­sal, szövés­zel, bőr­gy­ár­tás­sal, szőr­me­i­par­ral és állat­te­ny­ész­tés­sel fog­lal­koz­tak. A 19. szá­zad­ban a mezőgaz­da­ság vált domi­náns­sá ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/)).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské

Spišský Štvrtok

Hits: 2908

Spiš­ský Štvr­tok som nav­ští­vil pri svo­jom puto­va­ní oko­lo Levo­če.

Maďar­ský názov obce je Csütör­tök­he­ly, nemec­ký Don­ners­mar­kt. Na nie­čo cez 14 km2 žije asi 2 500 oby­va­te­ľov. Leží na kri­žo­vat­ke dáv­nych súčas­ných medzi Pop­ra­dom a Spiš­skou Novou Vsou. Na Levo­ču, Hra­bu­ši­ce a na Gemer.(wiki​pe​dia​.sk). Leží v Hor­nád­skej kot­li­ne v okre­se Levo­ča. Je brá­nou do Slo­ven­ské­ho rajaMyšia hôr­ka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazý­va­jú ju aj Spiš­ský­mi Mykén­mi. Obec bola už od 10. sto­ro­čia trho­vou osa­dou a stre­dis­kom spiš­ských kopij­ní­kov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). Oko­lie obce bolo osíd­le­né už v pra­ve­ku. Našli sa tu sto­py po člo­ve­ko­vi z mlad­šej doby bron­zo­vej i želez­nej – halš­tat­skej. Naj­väč­ší význam však má objav pra­ve­ké­ho orga­ni­zo­va­né­ho mes­teč­ka v Myšej Hôr­ke, kto­ré bolo opev­ne­né naj­star­ším muri­vom v stred­nej Euró­pe a život v ňom pul­zo­val pred 3500 rok­mi. V blíz­kos­ti boli aj cen­trá slo­van­ské­ho veľ­ko­mo­rav­ské­ho osíd­le­nia. Akis­te na mies­te dneš­nej obce bola sta­rá trho­vá osa­da. V 11. sto­ro­čí sa obce zmoc­ni­li Maďa­ri, obec pome­no­va­li pod­ľa uhor­ské­ho krá­ľa na Vil­la sanc­ti Ladis­lai – Obec svä­té­ho Ladi­sla­va. Svä­tý Ladi­slav sa stal pat­ró­nom obce. Ďal­šie náz­vy obce: Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. V obci je kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va s kapl­n­kou Zápoľ­ských. Spo­čiat­ku, ešte pred nájaz­da­mi Tatá­rov bol dre­ve­ný, pri rekon­štruk­cii bol posta­ve­ný v román­skom slo­hu. V roku 1402 bol posta­ve­ný nový gotic­ký kos­tol, kto­rý bol v 18. sto­ro­čí baro­ki­zo­va­ný klen­bou (wiki​pe​dia​.sk).


I visi­ted Spiš­ský Štvr­tok during my jour­ney around Levoča.

The Hun­ga­rian name of the vil­la­ge is Csütör­tök­he­ly, and the Ger­man name is Don­ners­mar­kt. It is home to about 2,500 resi­dents on an area of app­ro­xi­ma­te­ly 14 km². It is situ­ated at the cross­ro­ads of for­mer tra­de rou­tes bet­we­en Pop­rad and Spiš­ská Nová Ves, lea­ding to Levo­ča, Hra­bu­ši­ce, and Gemer (wiki​pe​dia​.sk). Loca­ted in the Hor­nád Basin in the Levo­ča dis­trict, Spiš­ský Štvr­tok ser­ves as the gate­way to Slo­vak Para­di­se. The Mou­se Hill counts its age at 3,500 years and is also kno­wn as Spiš Myce­nae. The vil­la­ge has been a mar­ket sett­le­ment and a cen­ter for Spiš spe­ar makers sin­ce the 10th cen­tu­ry. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). The sur­roun­ding area was inha­bi­ted in pre­his­to­ric times, with tra­ces of peop­le from the youn­ger Bron­ze Age and Iron Age (Halls­tatt peri­od). The most sig­ni­fi­cant dis­co­ve­ry is the pre­his­to­ric orga­ni­zed town in Mou­se Hill, for­ti­fied with the oldest mason­ry in Cen­tral Euro­pe, pul­sa­ting with life 3,500 years ago. In the vici­ni­ty, the­re were also cen­ters of Sla­vic Gre­at Mora­vian sett­le­ments. Like­ly, in the loca­ti­on of toda­y­’s vil­la­ge, the­re was an old mar­ket sett­le­ment. In the 11th cen­tu­ry, the Hun­ga­rians sei­zed the vil­la­ge, naming it after the Hun­ga­rian king as Vil­la sanc­ti Ladis­lai – the Vil­la­ge of St. Ladis­laus. St. Ladis­laus beca­me the pat­ron saint of the vil­la­ge. Other names for the vil­la­ge inc­lu­de Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. The vil­la­ge has the Church of St. Ladis­laus with the cha­pel of the Zápoľ­ský fami­ly. Ini­tial­ly, befo­re the Tatar inva­si­ons, it was a wooden church, and during recons­truc­ti­on, a new Got­hic church was built in 1402, later baro­qu­e­i­zed in the 18th cen­tu­ry with a vault (wiki​pe​dia​.sk).


Spiš­ský Štvr­tok odwie­dzi­łem podc­zas mojej pod­ró­ży wokół Levoči.

Węgier­ska nazwa miejs­co­wo­ści to Csütör­tök­he­ly, nie­miec­ka Don­ners­mar­kt. Na obszar­ze oko­ło 14 km² miesz­ka oko­ło 2 500 miesz­ka­ńców. Znaj­du­je się na skr­zy­żo­wa­niu dawnych szla­ków między Pop­ra­dem a Spiš­skou Novou Vsou. Leży blis­ko Levo­či, Hra­bu­šic i Geme­ru (wiki​pe​dia​.sk). Poło­żo­na jest w kot­li­nie Hor­nád w okręgu Levo­ča. Jest bra­mą do Sło­wac­kie­go Raju. Mysia Hôr­ka ma ponad 3500 lat i jest nazy­wa­na również Spiš­ský­mi Myke­na­mi. Miejs­co­wo­ść była już od X wie­ku osa­dą tar­go­wą i cen­trum kopij­ni­ków spis­kich. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o miejs­co­wo­ści pocho­dzi z roku 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). Oko­li­ce były już zamiesz­ka­ne w pra­dzie­jach. Zna­le­zi­ono tu śla­dy czło­wie­ka z młods­zej epo­ki brązu i żela­za – okre­su halsz­tac­kie­go. Jed­nak naj­wa­żniejs­ze jest odkry­cie pra­dzie­jo­we­go zor­ga­ni­zo­wa­ne­go mias­tecz­ka w Myšej Hôr­ke, któ­re było umoc­ni­one naj­stars­zym murem w środ­ko­wej Euro­pie, a życie w nim tęt­ni­ło 3500 lat temu. W pobli­żu znaj­do­wa­ły się również ośrod­ki sło­wia­ńs­kie­go osad­nict­wa wiel­ko­mo­ra­ws­kie­go. Pra­wdo­po­dob­nie na miejs­cu dzi­siejs­zej miejs­co­wo­ści ist­nia­ła sta­ra osa­da tar­go­wa. W XI wie­ku miejs­co­wo­ść zosta­ła opa­no­wa­na przez Węg­rów, nazwa­no ją od węgier­skie­go kró­la Vil­la sanc­ti Ladis­lai – Mias­to św. Ladi­sla­va. Świ­ęty Ladis­laus stał się pat­ro­nem miejs­co­wo­ści. Inne nazwy miejs­co­wo­ści to: Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się kości­ół św. Ladi­sla­va z kap­li­cą Zápoľ­ských. Poc­ząt­ko­wo, jeszc­ze przed najaz­da­mi Tata­rów, był dre­wnia­ny, a podc­zas rekons­trukc­ji został zbu­do­wa­ny w sty­lu roma­ńs­kim. W 1402 roku wybu­do­wa­no nowy gotyc­ki kości­ół, któ­ry w XVIII wie­ku został zba­ro­ki­zo­wa­ny kopu­łą (wiki​pe​dia​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Komárno

Hits: 3072

Mes­to Komár­no je naj­juž­nej­ším mies­tom na Slo­ven­ku (komar​no​.sk). Maďar­ský názov mes­ta je Komá­rom, nemec­ký Komorn, latin­ský Cama­rum, Coma­ro­mium. Pre odlí­še­nie od mes­ta s rov­na­kým náz­vom, kto­ré leží v Maďar­sku, je v hovo­ro­vej maďar­či­ne pou­ží­va­ný názov Észak-​Komárom (Sever­né Komár­no) ale­bo Rév­ko­má­rom. Na plo­che 103.17 km2 tu žije 34 190 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Leží pri súto­ku Duna­ja a Váhu v nad­mor­skej výš­ke 108 met­rov nad morom. Je jed­ným z naj­star­ších síd­lisk v Kar­pat­skej kot­li­ne. Žili tu Kel­ti, Rima­nia vybu­do­va­li na opač­nom bre­hu Duna­ja vojen­ský tábor a mes­to Bri­ge­tio a neďa­le­ké Cele­man­tia. V dobe sťa­ho­va­nia náro­dov sa tu dlh­šie zdr­žia­va­li Ava­ri. Kon­com 9. sto­ro­čia sem priš­li Maďa­ri. V 10. sto­ro­čí pri súto­ku vytvo­ri­li opev­ne­né síd­lo. Pop­ri ňom vzni­kol hrad a osa­da Cama­rum (Kamarn, Cama­run, Kamar, Cama­ron, Coma­ron). Stre­do­ve­ké Komár­no sa roz­ví­ja­lo hlav­ne za vlá­dy Mate­ja Kor­ví­na. V čase turec­kých vojen sa dosta­lo na pome­dzie habs­bur­gs­kej a osman­skej ríše. Pre­to bol hrad pre­bu­do­va­ný na pev­nosť – Sta­rá pev­nosť. Neskôr pri­bud­la Nová pev­nosť. Obe odo­lá­va­li Tur­kom. Od roku 1745 sa mes­to stá­va slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. V roku 17631783 pos­tih­lo mes­to zeme­tra­se­nie (komar​no​.sk). Mes­to bolo maďar­ské do roku 1918 (Wiki­pe­dia CS). 2.11.1938 bolo mes­to pri­po­je­né ku Maďar­sku. Do 30. 3. 1945 (komar​no​.sk). Po prvej sve­to­vej voj­ne bola hra­nič­ná línia novo­za­lo­že­né­ho Čes­ko­slo­ven­ska sta­no­ve­ná cez stred rie­ky, čím doš­lo k odde­le­niu mest­skej čas­ti Újs­zőny (dnes Komá­rom) na pra­vom bre­hu Duna­ja, pri­po­je­nej k mes­tu v roku 1896 (Wiki­pe­dia). 

Význam­né osob­nos­ti Komár­na: spi­so­va­teľ Mór Jókai, hudob­ný skla­da­teľ Franz Lehár (komar​no​.sk), uhor­ský kráľ Ladi­slav Pohro­bok, nit­rian­sky bis­kup Lipót Kol­lo­nich, reži­sér Ivan Reit­man, hereč­ka Zuza­na Maro­šo­vá, spi­so­va­teľ­ka Danie­la Kapi­tá­ňo­vá, kano­is­ti Atil­la Sza­bó, Michal Risz­dor­fer, Richard Risz­dor­fer, kaja­ká­ri Juraj Bača a Juraj Tarr, Erik Vlček, fut­ba­lis­ta Szi­lárd Németh. Mes­to má tie­to mest­ské čas­ti: Čer­hát, Ďulov Dvor, Hadov­ce, Kava, Lán­dor, Malá Iža, Malý Har­čáš, Nova Osa­da, Nová Stráž, Pavel, Veľ­ký Har­čáš. V Komár­ne sa nachá­dza­jú Slo­ven­ské lode­ni­ce, kto­ré boli zalo­že­né v roku 1898, nachá­dza­jú sa medzi Alž­be­ti­ným ostro­vom a Duna­jom (Wiki­pe­dia).


The city of Komár­no is the sout­hern­most pla­ce in Slo­va­kia (komar​no​.sk). The Hun­ga­rian name of the city is Komá­rom, Ger­man Komorn, Latin Cama­rum, Coma­ro­mium. To dis­tin­gu­ish it from the city with the same name in Hun­ga­ry, the infor­mal Hun­ga­rian name Észak-​Komárom (North Komár­no) or Rév­ko­má­rom is used. With an area of 103.17 km², it is home to 34,190 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at the con­flu­en­ce of the Danu­be and Váh rivers at an ele­va­ti­on of 108 meters abo­ve sea level. It is one of the oldest sett­le­ments in the Car­pat­hian Basin. Celts lived here, and Romans built a mili­ta­ry camp and the city of Bri­ge­tio on the oppo­si­te bank of the Danu­be, near Cele­man­tia. During the mig­ra­ti­on of nati­ons, Avars sta­y­ed here for a lon­ger peri­od. Hun­ga­rians arri­ved in the late 9th cen­tu­ry. In the 10th cen­tu­ry, they estab­lis­hed a for­ti­fied sett­le­ment at the con­flu­en­ce. Next to it, a cast­le and the sett­le­ment of Cama­rum (Kamarn, Cama­run, Kamar, Cama­ron, Coma­ron) emer­ged. Medie­val Komár­no deve­lo­ped main­ly during the reign of Matt­hias Cor­vi­nus. During the Tur­kish wars, it beca­me a bor­der area bet­we­en the Habs­burg and Otto­man empi­res. The­re­fo­re, the cast­le was rebu­ilt into a for­tress – the Old For­tress. Later, the New For­tress was added. Both resis­ted the Turks. Sin­ce 1745, the city has beco­me a free roy­al town. In 1763 and 1783, eart­hqu­akes struck the city (komar​no​.sk). The city was Hun­ga­rian until 1918 (Wiki­pe­dia CS). On Novem­ber 2, 1938, the city was anne­xed to Hun­ga­ry until March 30, 1945 (komar​no​.sk). After World War I, the bor­der line of the newly estab­lis­hed Cze­cho­slo­va­kia was set through the midd­le of the river, resul­ting in the sepa­ra­ti­on of the dis­trict of Újs­zőny (now Komá­rom) on the right bank of the Danu­be, which was anne­xed to the city in 1896 (Wiki­pe­dia).

Sig­ni­fi­cant per­so­na­li­ties from Komár­no inc­lu­de the wri­ter Mór Jókai, com­po­ser Franz Lehár (komar​no​.sk), Hun­ga­rian King Ladis­laus the Post­hu­mous, Nit­ra Bis­hop Lipót Kol­lo­nich, direc­tor Ivan Reit­man, act­ress Zuza­na Maro­šo­vá, wri­ter Danie­la Kapi­tá­ňo­vá, cano­eists Atil­la Sza­bó, Michal Risz­dor­fer, Richard Risz­dor­fer, kay­akers Juraj Bača and Juraj Tarr, Erik Vlček, and foot­bal­ler Szi­lárd Németh. The city has the fol­lo­wing dis­tricts: Čer­hát, Ďulov Dvor, Hadov­ce, Kava, Lán­dor, Malá Iža, Malý Har­čáš, Nova Osa­da, Nová Stráž, Pavel, Veľ­ký Har­čáš. In Komár­no, the­re are the Slo­vak Shi­py­ard, foun­ded in 1898, loca­ted bet­we­en Eli­sa­beth Island and the Danu­be (Wiki­pe­dia).


Komá­rom váro­sa a Szlo­vá­kia leg­dé­libb váro­sa (komar​no​.sk). A város magy­ar neve Komá­rom, német neve Komorn, latin neve pedig Cama­rum, Coma­ro­mium. A várost azo­nos nevű magy­arors­zá­gi város­hoz való meg­külön­böz­te­tés végett a bes­zélt magy­ar nyelv­ben Észak-​Komárom (Észa­ki Komá­rom) vagy Rév­ko­má­rom (Révköz-​Komárom) elne­ve­zé­sek is hasz­ná­la­to­sak. A terüle­te 103,17 négy­zet­ki­lo­mé­ter, és a város­ban 34 190 lakos él (Wiki­pe­dia). A Duna és a Vág talál­ko­zá­sá­nál, ten­gers­zint felet­ti 108 méter magas­ság­ban talál­ha­tó. Az egy­ik leg­ré­geb­bi tele­pülés a Kárpát-​medencében. Itt éltek a kel­ták, a rómaiak a Duná­tól távo­labb, az Árpád-​korban pedig lét­re­hoz­ták a Bri­ge­tio nevű várost és a köze­li Celemantia‑t. A nép­ván­dor­lás korá­ban hoss­zabb ide­ig ava­rok tar­tóz­kod­tak itt. A 9. szá­zad végén érkez­tek ide a magy­arok. A 10. szá­zad­ban a két folyó tor­ko­la­tá­nál erődí­tett tele­pülést hoz­tak lét­re. Mel­let­te kia­la­kult egy vár és a Cama­rum nevű tele­pülés (Kamarn, Cama­run, Kamar, Cama­ron, Coma­ron). A közép­ko­ri Komá­rom főként Máty­ás kirá­ly ural­ma alatt fej­lődött. A török hábo­rúk ide­jén a Habs­burg Biro­da­lom és az Osz­mán Biro­da­lom határ­vi­dé­ké­re került. Ezért a várat áta­la­kí­tot­ták erődí­tés­sé – Óvár­rá. Később hoz­zá­a­dó­dott az Újvár. Mind­ket­tő elle­nállt a törökök­nek. 1745-​től a város sza­bad kirá­lyi város­sá vált. 1763-​ban és 1783-​ban föl­dren­gés érte a várost (komar​no​.sk). A város 1918-​ig magy­ar terület volt (Wiki­pe­dia CS). 1938. novem­ber 2‑án a várost Magy­arors­zág­hoz csa­tol­ták. 1945. már­cius 30-​ig (komar​no​.sk). Az első világ­há­bo­rú után a csehsz­lo­vák állam­ha­tár a folyó köze­pén haladt el, ami a Dunán a jobb par­ton fek­vő Újs­zőny város­rész elvá­lasz­tá­sá­hoz veze­tett, ame­ly­et 1896-​ban csa­tol­tak a város­hoz (Wiki­pe­dia).

Kie­mel­ke­dő sze­mé­ly­i­sé­gek Komá­rom­ban: író Mór Jókai, zenes­zer­ző Franz Lehár (komar​no​.sk), Magy­arors­zág kirá­lya, V. Lász­ló, nyit­rai püs­pök Lipót Kol­lo­nich, ren­de­ző Ivan Reit­man, szí­nész­nő Zuza­na Maro­šo­vá, író­nő Danie­la Kapi­tá­ňo­vá, kenu­sok Atti­la Sza­bó, Michal Risz­dor­fer, Richard Risz­dor­fer, kaja­ko­sok Juraj Bača és Juraj Tarr, Erik Vlček, lab­da­rú­gó Szi­lárd Németh. A város­nak a követ­ke­ző város­rés­zei van­nak: Čer­hát, Ďulov Dvor, Hadov­ce, Kava, Lán­dor, Malá Iža, Malý Har­čáš, Nova Osa­da, Nová Stráž, Pavel, Veľ­ký Har­čáš. Komá­rom­ban talál­ha­tó a Szlo­vák Hajó­gy­ár, ame­ly­et 1898-​ban ala­pí­tot­tak, az Alžbeta-​sziget és a Duna között hely­ez­ke­dik el (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post