Akvaristika, Biológia, Príroda, Živočíchy

Nežiaduce a zriedkavejšie živočíchy v akváriu

Hits: 11015

Neraz sa sta­ne, že napriek našej sna­he sa nám do akvá­ria nasťa­hu­jú náv­štev­ní­ci – nežia­du­ce orga­niz­my. Môže­me si ich zavliecť aj zvon­ku vo for­me zárod­kov, spór apod. Sko­ro vždy je lep­šie sa ich zba­viť. Jed­ným takým­to dru­hom je aj zástup­ca kme­ňa pŕh­liv­cov (Cni­da­ria) – nezmar (Hyd­ra). Nezmar je mimo­cho­dom v prí­ro­de indi­ká­to­rom čis­to­ty vody. V nádr­ži však zvy­čaj­ne dlho nevy­dr­ží. V akvá­riu sa neus­tá­le pohy­bu­je. Je väč­ši­nou úpl­ne neškod­ný, doká­že však nega­tív­ne vplý­vať na málo pohyb­li­vý plô­dik. Rájo­vec, gura­my, mren­ka Pun­tius con­cho­nius nezma­ry likvidujú.

Iným dru­hom je nálev­ník. Nálev­ník je mik­ro­or­ga­niz­mus kme­ňa Cili­op­ho­ra. Nálev­ní­ky zavle­čie­me naj­čas­tej­šie do akvá­ria živou potra­vou. Medzi akva­ris­ta­mi je aj roz­ší­re­ný ter­mín dob­ré nálev­ní­ky a zlé nálev­ní­ky. Dob­ré nálev­ní­ky sú tie, kto­ré sa cho­va­jú ako krmi­vo pre ryby. Medzi tie­to akva­ris­tic­ky naj­zná­mej­šie prvo­ky pat­rí trep­ka – Para­me­cium. Zlé nálev­ní­ky sú dru­hy, kto­ré sú poten­ciál­nym zdro­jom náka­zy, dru­hy schop­né ubli­žo­vať pote­ru rýb a zby­toč­ne zvy­šo­vať dekom­po­zí­ciu hmo­ty. Naj­čas­tej­šia masív­na invá­zia nálev­ní­ka spô­so­bu­je mlieč­ny zákal, kto­rý sa vytvá­ra naj­mä v nových a čerstvo zalo­že­ných nádr­žiach. Nie­ke­dy ak fil­ter čis­tí­me nevhod­ne pod tečú­cou vodou z vodo­vo­du. Nálev­ník sa čas­to expo­nen­ciál­ne roz­mno­ží do takej mie­ry, že neuvi­dí­me na dru­hú ste­nu nádr­že. Mlieč­ny zákal nie je nič straš­né, časom “zmiz­ne” aj sám. Pomô­že správ­na fil­trá­cia a vzdu­cho­va­nie. V prí­pa­de nut­nos­ti a ak je to vhod­né, môže­me pri­dať do vody soľ. Tá má schop­nosť nálev­ní­ka zlikvidovať.

Pla­na­riaplos­ku­li­ce Tur­bel­la­ria kme­ňa Plat­hel­mint­hes si môže­me zavliecť živou potra­vou. Lik­vi­du­je ich rájo­vec Mac­ro­po­dus opercularis.

Pijav­ky Pis­ci­co­la geomet­ra, Hemic­le­pis mar­gi­na­ta, Hae­mo­pis san­gu­isu­ga pat­ria medzi pod­rad Rhyn­chob­del­li­dae, rad maloš­te­ti­nav­cov – Oli­go­cha­e­ta, trie­dy Cli­tel­la­ta – opas­kov­ce, kme­ňa Anne­li­da – obrúč­kav­ce, prí­pad­ne Hemic­le­pis mar­gi­na­ta. Oby­čaj­ne si ich done­sie­me s niten­ka­mi. Lik­vi­du­je­me ich mecha­nic­ky, ale­bo roz­to­kom hyper­man­gá­nu.

Argu­luskap­ri­vec pat­rí do pod­trie­dy Bran­chiu­ra, trie­dy kôrov­cov Crus­ta­cea, pod­kme­ňa Bran­chia­ta, odde­le­nia Man­di­bu­la­ta, kme­ňa člán­ko­nož­cov Arth­ro­po­da. Ak napad­ne ryby, pomô­že mecha­nic­ky kap­riv­ca vybrať. Lie­či sa sla­bým roz­to­kom try­paf­la­ví­nu ale­bo hyper­man­gá­nom, v kto­rých rybu vypláchneme.

Zástup­co­via las­túr­ni­kov Hete­ro­don­ta – Spha­e­rium, Pisi­dium sa oje­di­ne­le zavle­čú do akvá­ria. Pat­ria do trie­dy Lamel­lib­ran­chia (las­túr­ni­ky), do kme­ňa mäk­ký­šov Mol­lus­ca. 

Medzi ostat­ných živo­čí­chov, kto­ré sa môžu vysky­to­vať v akvá­riu, a kto­ré sú čas­to krmi­vom, pat­ria zástup­co­via drob­ných kôrov­cov ako napr. Ostra­co­da, Phyl­lo­po­da, Cope­po­da, vod­né okrúh­lov­ce – kmeň Nemat­hel­mint­hes, machov­ky Bry­o­zoa pat­ria­ce do kme­ňa Ten­ta­cu­la­ta, vod­nár strieb­ris­týArgy­ro­ne­ta aqu­ati­capod­rad Ecri­bel­la­ta, rad Ara­ne­i­da - pavú­ky, Hyd­ra­ca­ri­na – rad Aca­ri­na – roz­to­če, trie­da Arach­no­idea – pavú­kov­ce, lar­vy – naja­dy vážiek – rad Odo­na­ta trie­dy hmyz – Ectog­nat­ha – môžu byť pre ryby nebez­peč­né, sú pomer­ne veľ­ké (4 cm), lar­vy potáp­ni­kov – napr. dru­hu Dytis­cus mar­gi­na­lis – čeľaď Dytis­ci­dae, pod­rad Adep­ha­ga, veľ­ké­ho radu hmy­zu – chro­bá­kov (Cole­op­te­ra), chvos­to­sko­kyCol­lem­bo­la – trie­da Entog­nat­ha, nad­trie­da Hexa­po­da - šesť­nôž­ky, Noto­nec­tapat­ria­ca medzi bzdo­chy Hete­rop­te­ra

V akva­ris­tic­kých obcho­doch sa občas ponú­ka­jú aj menej bež­né živo­čí­chy. Jed­ny z nich, z kto­rých sa čas­to vysky­tu­jú aj u akva­ris­tov, sú aj žab­ky Hyme­no­chi­rus cur­ti­pes. Táto žab­ka je veľ­ký labuž­ník na živé niten­ky. Často­krát som sa stre­tol s tým, že sa zamie­ňa s mäsož­ra­vým a ove­ľa väč­ším dru­hom Xeno­pus lae­vis. Dnes sú hitom aj raky, kra­bykre­ve­ty. Kre­ve­ty a nie­kto­ré raky sú pomer­ne obľú­be­né naj­mä pre ich pôso­be­nie pri odstra­ňo­va­ní rias. Obľú­be­ná je naj­mä Cari­di­na japo­ni­ca a rak “CPO”.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, 2008, 2009, 2014, Časová línia, Labyrintky, Príroda, Ryby, Živočíchy

Betta splendens – bojovnica pestrá

Hits: 23839

Bojov­ni­ca pat­rí medzi laby­rint­ky. Samot­ný rod Bet­ta má opí­sa­ných množ­stvo dru­hov: aka­ren­sis, albi­mar­gi­na­ta, ana­ba­to­ides, balun­ga, bel­li­ca, bre­vi­obe­sus, bro­wno­rum, bro­wno­rum, sara­wak, bur­di­ga­la, chan­no­ides, chan­no­ides maha­kam, chi­ni, chlo­rop­ha­rynx, coc­ci­na, dimi­dia­ta, edit­hae, eni­sae, foers­chi, foers­chi man­dor, fus­ca­hip­po­si­de­ros, imbel­lis, livi­da, livi­da tajong karang, mac­ros­to­ma, mini­opin­na, ocel­la­ta, pato­ti, per­sep­ho­ne, pi, pic­ta, pin­gu­is, pri­ma­pug­nax, pug­nax kapu­as, pulch­ra, pulch­ra pon­tian, rena­ta, rub­ra­ru­ti­lans, schal­le­ri, simo­rum, sim­plex, sma­rag­di­na, sp. bang­ka, sp. kapu­as, sp. maha­chai, sp. nort­hern, sp. sang­gau, sp. suka­da­na, sp. tay­an, spi­lo­to­ge­na, splen­dens, splen­dens ko samui, splen­dens pine­app­le yel­low, stro­hi, tae­nia­ta, tomi, tus­sy­ae, uni­ma­cu­la­ta, uni­ma­cu­la­ta muara wahu, uni­ma­cu­la­ta san­ta­kan, waseri.

Bojov­ni­ce dýcha­jú špe­ci­fic­kým dýcha­cím ústro­jom – laby­rin­tom dýchať atmo­sfé­ric­ký kys­lík. To jej dáva mož­nosť pre­ží­vať v malých zaras­te­ných výcho­do­á­zij­ských mlá­kach, kto­ré sú chu­dob­né na kys­lík. Je o nej zná­me, že sam­ce medzi sebou boju­jú čas­to krát na život a na smrť. Keď­že sú závis­lé od atmo­sfé­ric­ké­ho kys­lí­ka. Občas sa potre­bu­jú ísť nadých­nuť na hla­di­nu. Je veľ­mi zau­jí­ma­vé, že aj počas ostré­ho súbo­ja samec, kto­rý nepot­re­bu­je sa ísť nadých­nuť, počká na svoj­ho soka, kým sa nadých­ne. K ostat­ným neprí­buz­ným dru­hom sa sprá­va až apa­tic­ky, tak­že je mož­né ju mať v spo­lo­čen­skom akvá­riu, za pred­po­kla­du iba jed­né­ho sam­ca v nádr­ži. Aj keď sa mla­dé jedin­ce bojov­níc v mla­dos­ti medzi sebou neklb­čia. Ak sa vám to z neja­ké­ho dôvo­du pred­sa nepo­da­rí dodr­žať, tak je vhod­né mať v nádr­ži množ­stvo úkry­tov, plá­va­jú­cich rast­lín, v kto­rých môžu ryby nájsť viac poko­ja. Neho­dí sa ani kom­bi­no­vať bojov­ni­cu s rájov­com (Mac­ro­po­dus spp.), gura­mou – Tri­cho­gas­ter . Tie­to ázij­ské tig­re by si nedop­ria­li poko­ja – voči sebe sa sprá­va­jú nepriateľsky.

Bojov­ni­ca je pomer­ne nená­roč­ná, pri roz­mno­žo­va­ní si sam­ce sta­va­jú peno­vé hniez­do – nabe­ra­jú vzduch do úst a pod hla­di­nou s tými­to malý­mi bub­lin­ka­mi vytvá­ra­jú priam kolís­ku. Pre­to je nevy­hnut­né, aby sa hla­di­na vody veľ­mi v takom­to prí­pa­de nehý­ba­la, ale­bo pohy­bo­va­la len mier­ne. Plá­va­jú­ce rast­li­ny, rast­li­ny na hla­di­ne sú víta­nou súčas­ťou nor­mál­ne­ho cho­vu aj odcho­vu bojov­níc. Plô­dik je veľ­mi drob­ný, vyža­du­je na začiat­ku kŕme­nie nálev­ní­kom, ale­bo inou veľ­mi malou živou potra­vou. Je náchyl­ný na tep­lot­né výky­vy, pre­to je nut­né im zame­dziť zme­nám tep­lo­ty v celom vod­nom stĺp­ci. Pre­to je nanaj­výš vhod­né zakryť čo naj­tes­nej­šie hla­di­nu akvá­ria. Je opti­mál­ne, aby voda mala rov­na­kú tep­lo­tu ako tep­lo­ta vzdu­chu nad hla­di­nou. Medzi Bet­ta splen­dens sú vyšľach­te­né rôz­ne fareb­né for­my, naj­čas­tej­šie sú čer­ve­ná, mod­rá, zele­ná, žltá. Okrem toho regis­tru­jem tie­to for­my a štan­dar­dy: cro­wn­tail, half­mo­on, pla­kat, ko samui, pine­app­le yel­low a mno­hé iné. Pre posu­dzo­va­ní betiek exis­tu­jú via­ce­ré štan­dar­dy, v mno­hých prí­pa­doch pri­ná­ša­jú dia­met­rál­ne odliš­né výsled­ky. Zväč­ša sa aj jed­not­li­vé ško­ly nech­cú dohod­núť, ani sa vzá­jom­ne obo­ha­tiť. Tra­dí­cia výstav bojov­níc je aj na Slo­ven­sku, aj v Čes­ku. U nás sa koná­va­li v posled­nom obdo­bí výsta­vy bojov­níc pre­dov­šet­kým v Mar­ti­ne, v Ban­skej Bys­tri­ci a v posled­nej dobe je veľ­mi aktív­na Bra­ti­sla­va.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Rastliny, Ryby, Živočíchy

Rozmnožovanie rýb a rastlín

Hits: 45356

Ryby sa roz­mno­žu­jú iba pohlav­ne. Pod­ľa spô­so­bu roz­mno­žo­va­nie roz­li­šu­je­me na iker­nač­ky a živo­rod­ky. Iker­nač­ky kla­dú ikry – vajíč­ka podob­ne ako pla­zy, kto­ré sa po akte roz­mno­žo­va­nia vyví­ja­jú mimo tela mat­ky – ovi­pa­ria – vaj­co­ro­dosť. Ich prie­mer je od 0.8 mm do 6 mm, v závis­los­ti na kon­krét­nom dru­hu. Ikry, napo­kon v men­šej mie­re aj plô­dik veľ­mi čas­to nezná­ša­jú svet­lo, pre­to sa ikry čas­to zakrý­va­jú – roz­umej celé akvá­ri­um. Je to logic­ké – tre­ba si uve­do­miť, že v prí­ro­de je oby­čaj­ne väč­šia “tma” a ikry oby­čaj­ne kla­dú pod list, do rast­lín, na dno, do jas­ky­niek pod skal­ný strop apod. Ikry, kto­ré nie sú oplod­ne­né, časom zbe­le­jú, a je ich tre­ba z akvá­ria vybrať, pre­to­že by sa zby­toč­ne roz­kla­da­li a tým ohro­zo­va­li zvyš­né. Naopak dru­hom živo­ro­dým sa ikry vyví­ja­jú v telo­vej duti­ne mat­ky podob­ne ako u cicav­cov – vivi­pa­ria – živo­ro­dosť. V prí­pa­de málo čas­té­ho vylu­čo­va­nia oplod­ne­ných ikier hovo­rí­me o ovo­vi­vi­pa­rii – vaj­co­ži­vo­ro­dos­ti. Plô­dik totiž čas­to opúš­ťa telo mat­ky tes­ne po zba­ve­ní sa posled­ných záro­doč­ných oba­lov. Prá­ve vylia­hnu­té mlá­ďa sa nazý­va ele­ute­rem­bryo. Živo­ro­dým dru­hov sa vlast­ne ikry vyví­ja­jú v tele, sú rov­na­ké­ho tva­ru, veľ­kos­ti ako u iker­na­čiek, len vývin pre­bie­ha dlh­šie 20 – 40 dní. Živo­rod­ky majú vyvi­nu­tý špe­ci­fic­ký orgán – gono­pó­dium, u rodu Hemir­hap­ho­don andro­gó­nium, pomo­cou kto­ré­ho sa roz­mno­žu­jú. Tvar gono­pó­dia je určo­va­cím dru­ho­vým zna­kom. Plod­nosť rýb viac-​menej ras­tie s ich dĺž­kou, váhou. Vplyv naň však má aj okrem iné­ho aj vek, obsah solí, kys­lí­ka, tep­lo­ta vody. Živo­ro­dým dru­hom, okrem gude­ovi­tých sper­mie v tele samič­ky pre­ží­va­jú aj mesia­ce – sam­ček oplod­ní samič­ku a ten­to pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie je živo­ta­schop­ný dlhé časo­vé obdo­bie, oby­čaj­ne 3 – 4 vrhy, bol však zazna­me­na­ný aj prí­pad 11 vrhov. Je zau­jí­ma­vé, že aj medzi ryba­mi sa náj­du dru­hy, kto­ré sú oboj­po­hlav­né – her­maf­ro­di­tiz­mom, no drvi­vá väč­ši­na rýb sú gono­cho­ris­ti – funkč­ne samič­ky tvo­ria sami­čie pohlav­né bun­ky, sam­ce sam­čie pohlav­né bun­ky. Pri roz­mno­žo­va­ní by sme sa mali vyhnúť prí­bu­zen­skej ple­me­nit­be. Ak už sme núte­ní ku nej, množ­me rad­šej rodi­ča s potom­kom, ako ses­tra s bra­tom. Dlho­do­bá prí­bu­zen­ská ple­me­nit­ba vedie ku dege­ne­ra­tív­nym poru­chám, napr. ku zakri­ve­niu chrb­ti­ce, ku iným mor­fo­lo­gic­kým odchýl­kam, ku zní­že­nej životaschopnosti.

V prí­ro­de dochá­dza aj ku krí­že­niu medzi prí­buz­ný­mi, no ide o izo­lo­va­né oblas­ti, kde je zame­dze­ný prí­stup ku mig­rá­cii a tým ku pre­mie­ša­va­niu gene­tic­kej infor­má­cie. Nie je vylú­če­né, že dochá­dza pria­mo ku krí­že­niu medzi potom­ka­mi jed­né­ho rodi­ča, ale vzhľa­dom na veľ­kosť are­álu a počet­nosť popu­lá­cie ide o roz­mno­žo­va­nie medzi brat­ran­ca­mi a ses­ter­ni­ca­mi. Keď­že dochá­dza v ove­ľa vyš­šej mie­re aj ku prí­rod­né­mu výbe­ru, neraz sa sta­ne, že taká­to izo­lo­va­ná prí­bu­zen­sky sa mno­žia­ca popu­lá­cia je živo­ta­schop­nej­šia ako popu­lá­cia, kto­rej are­ál nedo­vo­ľu­je prak­tic­ky prí­bu­zen­ské krí­že­nie vďa­ka dostat­ku pries­to­ru. Ten­to stav však pla­tí, ak sú pod­mien­ky ide­ál­ne, len čo sa rapíd­ne zme­nia fak­to­ry pro­stre­dia nega­tív­ne, neizo­lo­va­ná popu­lá­cia je razom vo výho­de. Akti­vi­ty vedú­ce k repro­duk­cii sú jed­ny z najk­raj­ších, kto­ré nám vedia ryby pri ich cho­va­ní poskyt­núť. Sna­ha sam­cov, pred­vá­dza­nie sa pred samič­ka­mi je veľ­mi zau­jí­ma­vá. Nie­kto­ré sú schop­né pre­na­sle­do­vať samič­ky väč­ši­nu dňa, iné sa tej­to čin­nos­ti venu­jú len v urči­tom obdo­bí a za urči­tých pod­mie­nok. Prá­ve pre­to je vhod­né prá­ve počas sna­hy o roz­mno­žo­va­nie viac dbať o tes­nosť kry­cie­ho skla, pre­to­že naj­mä samič­ky majú neraz sna­hu ujsť pred dobie­dza­jú­ci­mi sam­ca­mi aj skok­mi nad hladinu.

Tet­rám sa čas­to pre ich záu­jem o ikry, kla­die ako pre­káž­ka, z náš­ho cho­va­teľ­ské­ho pohľa­du rošt – fil­ter, kto­rý odde­ľu­je ikry od ostat­ných rýb. Netý­ka sa to však iba tetier, pre tet­ry je však pou­ži­tie tre­cie­ho roš­tu príz­nač­né. Rošt môže byť polo­že­ný na holom dne po celom obsa­hu. Počas tre­nia pada­jú ikry na dno, kde sa nachá­dza rošt, kto­rý je tro­chu nadvi­hnu­tý nad dno, aby na ikry rodi­čia nedo­siah­li. Samoz­rej­me rošt môže byť polo­že­ný aj inak, pod­stat­né je aby sa dospe­lé ryby ku ikrám nedos­ta­li, ale­bo mali túto úlo­hu sťa­že­nú. Mate­riál, z kto­ré­ho je vyro­be­ný, je takis­to rôz­ny, závi­sí od veľ­kos­ti rýb, ikier pre kto­rý má byť pou­ži­tý. Pou­ží­va­jú sa rôz­ne naj­čas­tej­šie ple­ti­vá pre záh­rad­ká­rov apod. Exis­tu­je aj for­ma skle­ne­né­ho per­fo­ro­va­né­ho roštu.

Pôrod­nič­ka je nádo­ba, uzav­re­tý pries­tor, prí­pad­ne akvá­ri­um, v kto­rom sa rodí poter. Opo­me­niem teraz nádrž, ako mate­riál sa komerč­ne pou­ží­va ume­lá hmo­ta. Tie­to sú vhod­né pre živo­rod­ky. Sú kon­štru­ova­né tak, aby napr. gra­vid­ná gup­ka moh­la v nej poro­diť svo­je mla­dé. Exis­tu­jú prin­ci­piál­ne dva typy: pri prvom naro­de­né ryb­ky opúš­ťa­jú telo mat­ky a pre­pa­dá­va­jú cez liš­ty do spod­nej čas­ti pôrod­nič­ky, kam sa samič­ka nemá šan­cu dostať, ale­bo pri dru­hom ryb­ky opúš­ťa­jú mat­ku do voľ­nej vody – v tom­to prí­pa­de musí byť samoz­rej­me toto akvá­ri­um bez rýb, inak čerstvo naro­de­né ryb­ky čosko­ro pože­rie. Oba typy pôrod­ni­čiek na vode plá­vu – pohy­bu­jú sa na hla­di­ne Ako lep­šia alter­na­tí­va pou­ži­té­ho mate­riá­lu ku takým­to pôrod­nič­kám je pou­ži­tie sie­ťo­vi­ny, podob­ne ako pri tre­com roš­te. Ple­ti­vo sta­čí zošiť napr. satur­nou to žela­né­ho tva­ru a zabez­pe­čiť napr. polys­ty­ré­nom, aby ple­ti­vo nepad­lo na dno. Výho­da také­ho­to rie­še­nia je zjav­ná – ple­ti­vo môže byť ove­ľa väč­šie ako v obcho­de zakú­pe­nej pôrod­nič­ke, a cel­ko­vo je šité tak­po­ve­diac na mie­ru. Zakú­pe­né pôrod­nič­ky z obcho­du som však malý­mi vrták­mi pre­vŕ­tal, aby medze­ry pre únik plô­di­ka boli ešte šir­šie. O svoj­po­moc­ne vytvo­re­ných pôrod­nič­kách píše Ivan Vyslú­žil v tom­to člán­ku.

Ako sub­strát pre nie­kto­ré dru­hy poslú­žia jem­no­lis­té rast­li­ny, ste­ny nádr­že, lis­ty rast­lín, kame­ne na plo­chu, ale­bo strop kamen­ných “jas­ky­niek”, atď. Pre nie­kto­ré dru­hy rýb sa pri­pra­vu­jú rôz­ne výlu­hy. Néon­ka čier­na – Hypes­sob­ry­con her­ber­ta­xel­ro­di je toho názor­ným prí­kla­dom – pre ten­to druh sa čas­to výlu­hy pri­pra­vu­jú ako napo­kon aj pre ostat­né tetrovité.

Roz­mno­žo­va­nie cich­líd je zrej­me jed­no z naj­zau­jí­ma­vej­ších medzi ryba­mi. Napr. samič­ka ostrie­ži­ka pur­pu­ro­vé­ho si vyhliad­ne vhod­nú jas­kyn­ku, napr. koko­so­vý orech, kde doká­že držať v papu­li svo­je mla­dé celé hodi­ny. Samoz­rej­me pred­tým pre­beh­lo tre­nie. Naj­mä u ame­ric­kých dru­hov sa páry musia nájsť samé, čas­to vydr­žia spo­lu aj celý život. Nie­kto­ré dru­hy kla­dú ikry na sub­strát, napr. na plo­chý kameň, na pod­ne­bie kame­ňa apod. Zospo­du kla­die ikry napr. prin­cez­ná – Neolam­pro­lo­gus bri­char­di. Ten­to druh je pomer­ne nezná­šan­li­vý voči sebe, tak­že domi­nant­né páry eli­mi­nu­jú svo­ju kon­ku­ren­ciu, a potom sa plnou silou pus­tia do roz­mno­žo­va­nia. Keď začnú, čas­to v pomer­ne pra­vi­del­ných inter­va­loch pri­ná­ša­jú nové gene­rá­cie. Ich ikry sú sla­bo ružo­vé, pomer­ne veľ­ké, počet ikier je 20 – 100. Veľa dru­hov cich­líd pat­ria medzi tzv. papu­ľov­ce (čes­ky tla­mov­ce). Čiže sú to také dru­hy, kto­ré svo­je potom­stvo ucho­vá­va­jú vo svo­jej papuľ­ke, avšak papu­ľov­ce náj­de­me aj medzi iný­mi taxón­mi, napr. aj medzi druh­mi rodu Bet­ta. Ich rodi­čov­ský inštinkt je však čas­to dosť sla­bý, je to samoz­rej­me dru­ho­vo špe­ci­fic­ké, napr. Neolam­pro­lo­gus bri­char­di, väč­ši­na ame­ric­kých cich­líd svo­je potom­stvo urput­ne brá­ni, na roz­diel od napr. mala­wij­ských rodov Pse­udot­rop­he­us, May­lan­dia, Mela­noc­hro­mis, Labi­doc­hro­mis. Ikry držia poc­ti­vo v papu­li, necha­jú ich strá­viť žĺt­ko­vý vak, pri­pra­via ich na opus­te­nie úst­nej duti­ny mat­ky, vypus­tia ich. Nie­ke­dy sa sta­ne, že ich ešte neja­ký čas opäť pozbie­ra­jú a ten­to jav sa môže opa­ko­vať, no keď už tak nespra­via, ich rodi­čov­ský inštinkt ide veľ­mi rých­lo bokom. Samec, v pod­sta­te po oplod­ne­ní iba chrá­nil samič­ku, ale teraz svo­je mla­dé väč­ši­nou pokla­dá za votrel­cov, prí­pad­ne za spes­tre­nie menu. Samič­ka je na tom podob­ne, ona sa ale skôr “pomý­li”. Najprv si mla­dé nevší­ma, ako­by sa diš­tan­co­va­la, no časom sa môže stať, že svo­je potom­stvo začne prenasledovať.

Typic­ké kap­ro­zúb­ky (halan­čí­ky) nakla­dú ikry, kto­ré v prí­ro­de jed­no­du­cho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárod­ku done­sie so sebou až opä­tov­ný dážď na začiat­ku obdo­bia daž­ďov. Simu­lá­cia toh­to pro­ce­su je aj zákla­dom úspe­chu pri ich roz­mno­žo­va­ní v zaja­tí, v našich nádr­žiach. Čiže po tre­ní v akvá­riu je nut­né ikry vybrať a umiest­niť na suchom mies­te. Po dru­ho­vo špe­ci­fic­kom čase ikry vybe­rie­me, umiest­ni­me do vhod­nej nádr­že a zale­je­me vodou. Vte­dy začne pokra­čo­vať repro­duk­cia až po vylia­hnu­tie mla­dých rýb. Tie­to ryby ras­tú veľ­mi rých­lo, pre­to­že jed­no­roč­né dru­hy musia počas krát­kej dobe dospieť a sami sa rozmnožovať.

Samič­ky pan­cier­ni­ka Cory­do­ras aene­us zbie­ra oplod­ne­né ikry a dočas­ne ich nesie pod prs­ný­mi plut­va­mi, kto­ré má zlo­že­né do tzv. taš­tič­ky. Neskôr ich lepí na sklo a na rast­li­ny. Pan­cier­ni­ky sa roz­mno­žu­jú v hej­nách, pat­ria sem dru­hy obľu­bu­jú­ce niž­šiu tep­lo­tu. Zná­ma je pomôc­ka ku sti­mu­lá­cii – niten­ky a kaž­do­den­né zni­žo­va­nie hla­di­ny vody a výme­na vody za čerstvú stu­de­nú vodu, čo simu­lu­je nad­chá­dza­jú­ce obdo­bie daž­ďov – obdo­bie hoj­nos­ti. Pan­cier­ni­ky si zväč­ša vlast­né ikry veľ­mi nevší­ma­jú, odpo­rú­ča sa však, ich pre­miest­ňo­vať. Samoz­rej­me veľa dru­hov nie je tak ľah­ko roz­mno­ži­teľ­ných: Cory­do­ras ster­bai, C. pan­da atď.

Naj­čas­tej­šie sa v akvá­riách vysky­tu­jú­ci prí­sav­ník Ancis­trus cf. cirr­ho­sus sa roz­mno­žu­je v duti­nách, ale­bo pod kame­ne. Cho­va­te­lia si pomá­ha­jú napr. skle­ne­nou fľa­šou, novo­du­ro­vou trub­kou apod. Sam­ček si svo­ju samič­ku zvy­čaj­ne vybe­rie. Svo­je ikry samec do isté­ho času strá­ži, avšak nemá toľ­ko pros­tried­kov ako veľ­ké dra­vé dru­hy, ani nie je tak húžev­na­tý. Avšak v bež­nom spo­lo­čen­skom akvá­riu má prí­sav­ník šan­cu sa roz­mno­žiť a poskyt­núť aj potomstvo.

O ska­lá­roch – Pte­rop­hyl­lum sca­la­re sa vra­ví, že vyža­du­jú tlak vody – vyso­ký vod­ný stĺpec. Avšak mal som mož­nosť vidieť ich odcho­vá­vať aj vo veľ­mi malých nádr­žiach nie vyš­ších ako 25 cm. Keď­že v domo­vi­ne sa vytie­ra­jú zvy­čaj­ne na lis­ty vyso­ko ras­tú­cich rast­lín, môže­me im poskyt­núť ako tre­cí sub­strát napr. otvo­re­ný kus z PET fľa­še. Ska­lár, pokiaľ naklá­dol ikry, tak ich chrá­ni, aj sa o ne sta­rá, hneď ako sa roz­pla­vá­va­jú mla­dé, začne ich zvy­čaj­ne nemi­lo­sr­d­ne požie­rať. V prí­ro­de by sa tak­to nesprá­val a stá­va sa, že aj v akvá­riu mla­dé nepožiera.

Živo­rod­ky sú z hľa­dis­ka roz­mno­žo­va­nia vhod­né pre začia­toč­ní­ka. Dá sa pre ne pri roz­mno­žo­va­ní uplat­niť vyš­šie spo­mí­na­ná pôrod­nič­ka, ale aj vlast­ný­mi pros­tried­ka­mi zoši­té sito. Roz­mno­žu­jú sa pri tro­che sna­hy veľ­mi ochot­ne. Mečov­ka mexic­ká je tak­mer vždy voči svo­jim mla­dým kani­bal, pla­ty sú na tom obdob­ne, len pávie očká zväč­ša vlast­né potom­stvo ušet­ria. Keď dospe­jú a začnú sa roz­mno­žo­vať, cyk­lus pôro­dov sa opa­ku­je zhru­ba po 4 – 5 týžd­ňoch ako u väč­ši­ny živo­ro­diek. Gup­kypla­ty môžu mať až 100 mla­dých, dospe­lá mečún­ka aj 200. Ide o živo­ro­dé dru­hy, tak­že rodia živé mlá­ďa­tá, v bruš­nej čas­ti sa nachá­dza škvr­na plod­nos­ti, kto­rá sved­čí o pohlav­nej zre­los­ti sami­čiek. Jed­no oplod­ne­nie sam­com môže vysta­čiť aj na 3 – 4 vrhy. Počas dní pred pôro­dom sa škvr­na zväč­šu­je a tmav­ne. Black­mol­ly – tma­vá vypes­to­va­ná for­ma Poeci­lia she­nops je tro­chu ťaž­šie odcho­va­teľ­ná ryb­ka, pre­to­že vyža­du­je o nie­čo tep­lej­šiu vodu a nevid­no na nej škvr­nu plod­nos­ti. U blac­moll pri ich potom­stve máme mož­nosť vidieť pre­sa­dzo­va­nie sa génov prí­rod­nej pova­hy, pre­to­že nie všet­ky mla­dé budú celé čier­ne ako prav­de­po­dob­ne sú rodi­čia. Ide o to, že blac­mol­la je vyšľach­te­ná for­ma, kto­rá nie je cel­kom bio­lo­gic­ky ustá­le­ná. Dokon­ca sa môže stať, že nie­kto­ré jedin­ce sú v mlad­šom veku stra­ka­té a neskôr im čier­ny pig­ment pri­bú­da natoľ­ko, že cel­kom zčer­ne­jú. Aj pre black­mol­ly je vhod­né sito na ich roz­mno­žo­va­nie, resp. na ochra­nu vylia­hnu­té­ho potom­stva pred paž­ra­vos­ťou dospelcov.

Laby­rint­ky žijú oby­čaj­ne v pre­tep­le­ných oblas­tiach, kde sa nachá­dza veľ­mi veľa súčas­tí vo vode: rýb, rast­lín, orga­nic­kých zvyš­kov, driev apod. Dospe­lé jedin­ce dýcha­jú atmo­sfé­ric­ký kys­lík. Veľa dru­hov laby­rin­tiek tvo­rí peno­vé hniez­do – pri ochra­ne ikier využi­jú svo­ju schop­nosť nabe­rať atmo­sfé­ric­ký vzduch. Peno­vé hniez­do je tvo­re­né čias­toč­ka­mi vzdu­chu, kto­ré ryby pre­me­lú v úst­nej duti­ne. Na vode plá­va. To zna­me­ná, že hniez­do pre ikry plá­va na hla­di­ne, nie je vhod­né aby v akvá­riu bolo sil­né prú­de­nie vody – to by moh­lo poško­diť stav­bu peno­vé­ho hniez­da. Ako pod­po­ra preň slú­žia napr. plá­va­jú­ce rast­li­ny Ric­cia, Sal­vi­nia, Myri­op­hyl­lum, Lem­na apod. Hniez­do oby­čaj­ne sta­via samec, nie­kto­ré dru­hy ale­bo jedin­ce je tre­ba po tre­ní z nádr­že odlo­viť, iné nie. Tým­to spô­so­bom sa roz­mno­žu­jú gura­my, bojov­ni­ce, koli­zy. O koli­zách – Coli­sa je zná­me, že ich poter je jeden z naj­men­ších, pre­to sa odpo­rú­ča udr­žia­vať hla­di­nu vody počas jeho vývo­ja pod 10 cm. Sú veľ­mi náchyl­né na zme­nu tep­lo­ty a na chlad, pre­to je vhod­né zabez­pe­čiť výbor­né utes­ne­nie kry­cím sklom ale­bo nie­čím iným, a udr­žia­va­nie rov­na­kej tep­lo­ty vody, a vzdu­chu nad hla­di­nou ak medzi kry­cím sklom a hla­di­nou je neja­ký pries­tor. Fil­tro­va­nie by malo byť veľ­mi sla­bé ale­bo žiad­ne a prú­de­nie vody mini­mál­ne, ale­bo žiad­ne. Kri­tic­ké obdo­bie je doba tvor­by laby­rin­tu. Dochá­dza k tomu po 50 dni a toto obdo­bie je kri­tic­ké, vte­dy je vhod­né ešte viac zvý­šiť obo­zret­nosť, aby sme prí­pad­né stra­ty mini­ma­li­zo­va­li. Pred roz­mno­žo­va­ním bojov­níc Bet­ta splen­dens môže v ich sprá­va­ní dôjsť ku pre­ja­vu džen­tl­men­stva. Vte­dy sok pri fyzi­olo­gic­kej potre­be soka nadých­nuť sa, čaká na to aby mohol pokra­čo­vať v súbo­ji. Spo­lo­čen­ské boje sam­cov sú u bojov­ní dosť drsné.

Vod­né rast­li­ny sa roz­mno­žu­jú v akvá­riách, ale čas­to aj v prí­ro­de, hlav­ne nepo­hlav­ne. Vege­ta­tív­ne roz­mno­žo­va­nie nastá­va rôz­ny­mi spô­sob­mi, napr. odrez­ka­mi, pop­laz­mi, odno­ža­mi atď. Pohlav­ný spô­sob nie je taký čas­tý ako u ich sucho­zem­ských prí­buz­ných. Rast­li­ny čas­to v akvá­riu nek­vit­nú a k ope­le­niu – k začiat­ku úspeš­né­ho roz­mno­že­nia dochá­dza ešte menej čas­to, čo je pocho­pi­teľ­né aj vzhľa­dom na pries­to­ro­vé bariéry.

Use Facebook to Comment on this Post