2011, Časová línia, Dokumenty, Interiéry, Liptov, Liptovské dokumenty, Liptovské obce, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Stavby, Stavby, Stavebné dokumenty

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Hits: 1778

Skanzen liptovskej dediny v Pribyline je peknou ukážkou minulosti Liptova. Areál je otvorený celoročne a počas roka sa v ňom koná veľa rôznorodých podujatí. Do expozície patrí aj expozícia lesnej železničky, ktorej sa venuje samostatný príspevok.

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Leží v ústí Račkovej doliny (liptov.sk). V roku 1991 bola verejnosti sprístupnená jeho prvá časť (pribylinaobjektivom.sk). Je najmladším múzeom v prírode na Slovensku, bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. Sídelná štruktúra dediny je podobná, akú mávali v minulosti väčšie liptovské obce s výsadami a právami mestečiek. Uprostred dediny je väčšie priestranstvo tzv. rínok, kde sa schádzali obyvatelia , kde sa konali trhy a jarmoky. Je tu možné ukázať sociálne a spoločenské rozdiely v kultúre a spôsobe života, od bývania najchudobnejších vrstiev dedinského obyvateľstva až po bývanie najbohatších, čím sa odlišuje od ostatných múzeí v prírode na Slovensku. Nachádza sa tu napr. goticko renesančný kaštieľ zo zátopovej obce Parížovce, najstaršie zemianske sídlo Liptova. Najstaršiu gotickú časť možno datovať do prvej tretiny 14. storočia. Druhou je drevená zemianska kúria z Paludze z roku 1858. Neobyčajne atraktívnu expozíciu tvorí ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Najstaršia písomná správa o tomto kostole je zroku 1288, na základe archeologických výskumov však možno predpokladať, že pod základmi pôvodného kostola stála staršia sakrálna stavba, ktorú možno datovať do 11. až 12.-teho storočia (Zuskinová et al.).

Jedným z hlavných zámerov je snaha vytvoriť živé múzeum. Preto remeselnícke dielne, kolárska a kováčska dieľňa, kde zruční majstri môžu predviesť návštevníkom tajomstvá dávnych remesiel. Do múzea prichádzajú aj ďalší výrobcovia, ktorí ukazujú ako sa pletie košík z prútia alebo drevených lubov, jednoduché rezbárske techniky, prácu s kožou, zdobenie praciek, medovníkov, či vyvŕtanie fujary z kmeňa bazy. Múzeum pripravuje počas roka rôzne podujatia, napr. „Ovčiarska nedeľa“ s ukážkami pastierskeho rezbárskeho umenia, pastierskym folklórom, „Hasičská nedeľa“ s výstavou a ukážkami dobovej hasičskej techniky. „Včelárska nedeľa“ ponúka expozíciu dobových úľov a včelárskych pomôcok, s bohatou ponukou včelích produktov. „Nedeľa rodákov“ je nielen stretnutím obyvateľov zaniknutých obcí pod priehradou Liptovská Mara, obyvateľov a rodákov z Liptova, ale v programe sa v úlohe hostiteľa predstaví vždy jedna z väčších a bohatých obcí regiónu. „Deň sv. Huberta“ je príležitosťou pre stretnutie poľovníkov, lesníkov. „Stredoveká nedeľa“ ukazuje historické bojové umenia, dobový spôsob života a odievania. A mnohé ďalšie, ako „Vianoce v Liptove“ (Zuskinová et al.). 

V zooexpozícii sa chované pôvodné karpatské plemená zvierat, ktorých chov je v súčasnosti na ústupe. Napr. tmavé karpatské kozy, biele a čierne ovce valašky, sliepky, husi, kačky, morky, perličky a huculské kone, ktoré sú potomkami pôvodného divého koňa na Slovensku, ktorý bol po stáročia polodivo chovaným pracovným zvieraťom horského obyvateľstva (Zuskinová et al.).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Dokumenty, Liptovské dokumenty, Neživé, Slovenské dokumenty, Technické dokumenty, Technika

Považská lesná železnička v Pribyline

Hits: 2935

Považská lesná železnička je súčasťou expozície Liptovského múzea – Liptovskej dediny v Pribyline. Samotný „skanzen“ sa nachádza v obci a železnička je len asi kilometer od konca expozície liptovskej dediny. Okrem iného expozíciu tvorí „hangár“, v ktorom je okrem vlakov aj zopár áut. Predtým bola lesná železnička umiestnená v Liptovskom Hrádku. Ide o expozíciu historického vozového parku úzkorozchodnej železnice, ktorá premávala v doline Čierneho Váhu od 1. svetovej vojny do roku 1972. Je sprístupnená od 13.6. 2004 (virtualne.sk). V časoch najväčšej slávy mala viac ako 100 km. Z Liptovského Hrádku smerovala až po úpätie Kráľovej hole (lesmedium.sk). Najzaujímavejší je motorový vozeň M210006 a parný rušeň KČ 4 (Kačena). Najstaršia lokomotíva je z roku 1912 (Kramarovičová). Železnica slúžila predovšetkým na odvoz dreva. Po jej odstavení chátrala, aj značná časť trate bola rozkradnutá. Vďaka snahám zväčša nadšencov dnes železnička existuje. Štát opäť raz ukázal svoju pravú, zlú tvár. Napokon, urobte si obraz sami – plz.sk.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post