2011-2015, 2013, Časová línia, Divadlo, Ľudia, Podujatia, Podunajské, Reportáže, Slovenské, Umenie, Vystúpenia, Zábavné

Záleská divadelná púť

Hits: 1563

Prvý roč­ník sa konal v roku 2011, hlav­ným orga­ni­zá­to­rom je Občian­ske zdru­že­nie Naše Zále­síč­ko (zales​ka​di​va​del​na​put​.sk). Záles­ká diva­del­ná púť je podu­ja­tie, na kto­rom hrá prím divad­lo, ale náj­de­te tu aj výtvar­né ume­nie, hud­bu, lite­ra­tú­ru, občerstve­nie a snáď dob­rú nála­du. Cez deň pre­bie­hal hlav­ný prog­ram pod veľ­kým sta­nom zame­ra­ný na det­ské­ho divá­ka (roz­práv­ky), večer bolo na prog­ra­me divad­lo a kon­cert pre star­ších a dospe­lých. V deň, kto­rý som sa fes­ti­va­lu zúčast­nil bola na prog­ra­me ohňo­vá šou a kon­cert Pet­ra Lipu. Mne sa veľ­mi páči­li nápa­dy a aj ich rea­li­zá­cia. Dre­vo, kameň a iný pri­ro­dze­nej­šie pôso­bia­ci mate­riál a nie elek­tro­ni­ka. Počú­val som mno­ho roz­prá­vok pop­ri foto­gra­fo­va­ní. Vystu­po­va­li v nich pro­fe­si­onál­ne súbo­ry, divad­lá. Zmo­der­ni­zo­va­né úpra­vy kla­sic­kých roz­prá­vok občas u mňa vyvo­la­li úsmev, poču­do­va­nie a občas aj šok. Zrej­me je to správ­na adap­tá­cia. V zná­mej Soľ nad zla­to” zazne­lo – mám ťa rada ako Ryt­mu­sa”.


The first edi­ti­on took pla­ce in 2011, and the main orga­ni­zer is the Civic Asso­cia­ti­on Naše Zále­síč­ko (zales​ka​di​va​del​na​put​.sk). Záles­ká Diva­del­ná Púť is an event that fea­tu­res pri­ma­ri­ly the­a­ter but also inc­lu­des visu­al arts, music, lite­ra­tu­re, ref­resh­ments, and hope­ful­ly good vibes. During the day, the main prog­ram unfol­ded under a lar­ge tent, focu­sing on the young audien­ce with fai­ry tales. In the eve­ning, the prog­ram inc­lu­ded the­a­ter and con­certs for older audiences.

On the day I atten­ded the fes­ti­val, the­re was a fire show and a con­cert by Peter Lipa. I was impres­sed by the ide­as and the­ir exe­cu­ti­on. Wood, sto­ne, and other natu­ral­ly occur­ring mate­rials took pre­ce­den­ce over elect­ro­nics. I lis­te­ned to many fai­ry tales whi­le taking pho­tog­raphs. Pro­fes­si­onal ensem­bles and the­a­ters per­for­med them. The moder­ni­zed adap­ta­ti­ons of clas­sic fai­ry tales occa­si­onal­ly brought a smi­le, admi­ra­ti­on, and some­ti­mes even shock. It seems to be the right kind of adap­ta­ti­on. In the well-​known Soľ nad zla­to” per­for­man­ce, the line I love you like Ryt­mus” was heard.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Smolenice

Hits: 3571

Smo­le­ni­ce sú obec, kto­rá leží na úpä­tí Malých Kar­pát. Prvá zmien­ka o Smo­le­ni­ciach, vil­le Sol­mus, je z roku 1256. Vte­dy pat­ri­la pezin­sko – svä­to­jur­ským gró­fom. Kon­com 14. sto­ro­čia Sti­bo­ro­vi zo Sti­bo­ríc, násled­ne opäť pezin­sko – svä­to­jur­ským gró­fom. V 16. sto­ro­čí Orsá­gov­com, po 17. sto­ro­čí Pál­fy­ov­com. V cho­tá­ri obce sa nachá­dza Smo­le­nic­ký zámok s krás­nym pri­ľah­lým par­kom. Význam­nou pamiat­kou je Mol­pír – haltš­tat­ské hra­dis­ko. Je to knie­ža­cie hra­dis­ko zo star­šej doby želez­nej (76 st. pr. n. l.), kto­ré tvo­ri­lo mohut­né kamen­né opev­ne­nie s brá­na­mi a veža­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na plo­che 1214 hek­tá­rov sa rozp­res­tie­ra­lo veľ­ké hra­dis­ko. Tri nádvo­ria chrá­ni­li valy. Opev­ne­nie tvo­ril voľ­ne sypa­ný kameň, spev­ne­ný násyp a dre­ve­né kon­štruk­cie. Na mies­te sa našli aj zákla­dy veží a okrúh­la baš­ta, obyt­né dre­ve­né zru­by. Vyrá­ba­li sa tu nástro­je, nože, zbra­ne, odlie­val sa bronz, vyrá­ba­li sa kamen­né žar­no­vy. Naj­dô­le­ži­tej­šou bola zrej­me výro­ba nitítka­nín. V čase roz­kve­tu tu žilo asi 800 oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Mol­pír sa pova­žu­je za nie­kdaj­šie mocen­ské a hos­po­dár­ske cen­trum širo­ké­ho oko­lia. Hra­dis­ko zanik­lo v 4. sto­ro­čí pred n. l. ( Infor­mač­ná tabuľa). 

Neďa­le­ko od hra­dis­ka je slo­van­ské poh­re­bis­ko z pred­veľ­ko­mo­rav­ské­ho a veľ­ko­mo­rav­ské­ho obdo­bia, kto­ré poru­ši­lo mohyl­ník zo stred­nej doby bron­zo­vej. V oko­lí Smo­le­níc sa našlo pomer­ne veľ­ké množ­stvo neoli­tic­kých arte­fak­tov, ako napr. seke­rom­la­ty, kamen­né seke­ry, kame­ne na drve­nie obi­lia, kera­mi­ka. Asi z obdo­bia oko­lo rokov 17001500 pred. n.l sa tu našli pozos­tat­ky mohy­lo­vej kul­tú­ry stre­do­du­naj­skej, z jej výraz­ným prv­kom žliab­ko­va­nej kera­mi­ky. Ku Smo­le­ni­ciam sa via­že Smo­le­nic­ký kras, kto­ré­ho súčas­ťou je rov­no­men­ný náuč­ný chod­ník. Jeho súčas­ťou je Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia jas­ky­ňa Dri­ny, kto­rá je jedi­nou verej­ne prí­stup­nou jas­ky­ňou Malých Kar­pát. Nad obcou je ďal­šia národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia, Doli­na Hlbo­če. Nad Smo­le­ni­ca­mi sa čnie naj­vyš­ší vrch Malých Kar­pát – Záru­by (767 m), okrem neho napr. vrch Veter­lín (Zdroj: Infor­mač­ná tabuľa).

Pod­ľa miest­ne poves­ti bol na mies­te dneš­nej obce les, cez kto­rý vied­la ces­ta. Raz tadiaľ šiel smo­liar a na voze vie­zol smo­lu. V lese poľo­va­li páni. Hna­li sa za jele­ňom, kto­rý spla­še­ný vbe­hol na ces­tu rov­no do smo­lia­ra! Sko­čil mu do voza a pre­vrá­til ho. Smo­la sa roz­lia­la po zemi. Smo­liar celý pre­ľak­nu­tý skrí­kol: Smo­le nic!”. A tak toto mies­to zača­li nazý­vať Smo­le­ni­ca­mi (pano​ra​ma​.sk).

Smo­le­ni­ce majú dve čas­ti: Smo­le­ni­ce a Smo­le­nic­kú Novú Ves (pôvod­ne Neštich). Gróf Jozef Pál­fy posta­vil v rokoch 18801883 v doli­ne pod Maj­dá­nom pri obci Hor­né Ore­ša­ny che­mic­ký závod na spra­co­va­nie dre­va. Zača­la sa sta­vať les­ná kon­ská želez­ni­ca, neskôr prie­my­sel­ná želez­ni­ca z továr­ne na sta­ni­cu. Celá sieť bola zlik­vi­do­va­ná po roku 1960. V roku 1968 sa zača­la písať his­tó­ria iné­ho che­mic­ké­ho závo­du na výro­bu farieb – Che­mo­la­ku. Zná­my­mi osob­nos­ťa­mi Smo­le­níc sú napr.: vyná­lez­ca padá­ka Šte­fan Banič, regi­onál­ny his­to­rik Šte­fan Jas­tra­bík (Wiki​pe​dia​.sk).


Smo­le­ni­ce is a vil­la­ge situ­ated at the foot­hills of the Small Car­pat­hians. The first men­ti­on of Smo­le­ni­ce, then cal­led Sol­mus, dates back to the year 1256. At that time, it belo­n­ged to the Pezinok-​Saint Geor­ge Counts. By the end of the 14th cen­tu­ry, it was owned by Sti­bor of Sti­bo­ri­ce, and later again by the Pezinok-​Saint Geor­ge Counts. In the 16th cen­tu­ry, it belo­n­ged to the Orság fami­ly, and after the 17th cen­tu­ry, to the Pál­fy fami­ly. Wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry lies Smo­le­ni­ce Cast­le, sur­roun­ded by a beau­ti­ful park. A sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal site is Mol­pír, a Halls­tatt hill­fort, a prin­ce­ly for­ti­fi­ca­ti­on dating back to the older Iron Age (7 – 6th cen­tu­ry BC), fea­tu­ring mas­si­ve sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons with gates and towers (Infor­ma­ti­on Board). The hill­fort cove­red an area of 12 – 14 hec­ta­res, with three cour­ty­ards pro­tec­ted by ram­parts. The for­ti­fi­ca­ti­ons con­sis­ted of loose sto­nes, rein­for­ced embank­ments, and wooden struc­tu­res. Foun­da­ti­ons of towers, a round bas­ti­on, and resi­den­tial wooden huts were dis­co­ve­red on-​site. The inha­bi­tants enga­ged in tool-​making, kni­fe pro­duc­ti­on, wea­pon craf­ting, bron­ze cas­ting, and the pro­duc­ti­on of sto­ne grin­ders. The most impor­tant was like­ly the pro­duc­ti­on of thre­ads and fab­rics, and at its peak, around 800 peop­le lived here (Wiki​pe​dia​.sk). Mol­pír is con­si­de­red a for­mer poli­ti­cal and eco­no­mic cen­ter of the wider regi­on and disap­pe­a­red in the 4th cen­tu­ry BC (Infor­ma­ti­on Board).

Near the hill­fort is a Sla­vic burial site from the pre-​Great Mora­vian and Gre­at Mora­vian peri­ods, which dis­tur­bed a bar­row from the Midd­le Bron­ze Age. In the vici­ni­ty of Smo­le­ni­ce, a rela­ti­ve­ly lar­ge num­ber of Neolit­hic arti­facts were found, such as axe ham­mers, sto­ne axes, grin­ding sto­nes, and cera­mics. From the peri­od around 1700 – 1500 BC, remains of the Midd­le Danu­bian bar­row cul­tu­re with its dis­tinc­ti­ve gro­oved potte­ry were dis­co­ve­red. Smo­le­ni­ce is asso­cia­ted with Smo­le­ni­ce Karst, which inc­lu­des a natu­re trail of the same name. The Nati­onal Natu­re Reser­ve Dri­ny Cave, the only pub­lic­ly acces­sib­le cave in the Small Car­pat­hians, is part of it. Anot­her nati­onal natu­re reser­ve, Doli­na Hlbo­če, is loca­ted abo­ve the vil­la­ge. Záru­by (767 m) is the hig­hest peak in the Small Car­pat­hians, over­lo­oking Smo­le­ni­ce, along with other peaks like Veter­lín (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board).

Accor­ding to local legend, the site of the cur­rent vil­la­ge was once a forest with a road pas­sing through it. Once, a resin wor­ker (smo­liar) was tra­ve­ling along the road with a wagon full of resin. Nob­les were hun­ting in the forest, cha­sing a deer that, start­led, ran onto the road right into the resin wor­ker! It jum­ped into his wagon and over­tur­ned it. The resin spil­led on the ground. The ter­ri­fied resin wor­ker exc­lai­med, Smo­le nic!” which means Not­hing but resin!” And so, this pla­ce began to be cal­led Smo­le­ni­ce (pano​ra​ma​.sk).

Smo­le­ni­ce con­sists of two parts: Smo­le­ni­ce and Smo­le­nic­ká Nová Ves (ori­gi­nal­ly Neštich). Count Jozef Pál­fy built a che­mi­cal plant for wood pro­ces­sing in the val­ley below Maj­dán near the vil­la­ge of Hor­né Ore­ša­ny bet­we­en 1880 and 1883. A forest hor­se rai­lway began to be built, later an indus­trial rai­lway from the fac­to­ry to the sta­ti­on. The enti­re network was dis­man­tled after 1960. In 1968, the his­to­ry of anot­her che­mi­cal plant pro­du­cing paints, Che­mo­lak, began. Notab­le per­so­na­li­ties from Smo­le­ni­ce inc­lu­de para­chu­te inven­tor Šte­fan Banič and regi­onal his­to­rian Šte­fan Jas­tra­bík (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Vysoká pri Morave

Hits: 2648

Vyso­ká pri Mora­ve bola pra­dáv­nym síd­lis­kom a poh­re­bis­kom (rec​.sk). Nachá­dza­jú sa tu žia­ro­vé hro­by zo 6. – 7. sto­ro­čia a z 9. sto­ro­čia (wiki​pe​dia​.sk). Prí­tom­nosť prvých oby­va­te­ľov sa datu­je do mlad­šej doby kamen­nej. Prvé písom­né zmien­ky o obci Zno­ys­sa sú z roku 1271. V 16. sto­ro­čí sa tu usa­di­li chor­vát­ski kolo­nis­ti. Rie­ka Mora­va zabez­pe­čo­va­la obci zdroj obži­vy a príj­mu. His­to­ric­ké náz­vy obce: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Význam­nou pamiat­kou je rím­sko­ka­to­lic­ky kos­tol svä­té­ho Andre­ja Apoš­to­la (rec​.sk). Už v roku 1697 tu zalo­ži­li cech rybá­rov. Okrem toho sa ľudia veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, vče­lár­stvu a výro­be úžit­ko­vých pred­me­tov z tŕs­tia (wiki​pe​dia​.sk). V kata­stri obce sú prí­rod­né rezer­vá­cie Dol­ný lesHor­ný lesRoz­po­rec (rec​.sk). Obci dnes žije 2183 oby­va­te­ľov na plo­che nece­lých 34 km2 (wiki​pe​dia​.sk). V obci sa kona­jú sláv­nos­ti slno­vra­tu, pri kto­rom sa do rie­ky Mora­va púš­ťa­jú horia­ce kahan­ce (mkre​gi​on​.sk).


Vyso­ká pri Mora­ve was an ancient sett­le­ment and burial site (rec​.sk). The­re are gra­ves with fire pits dating back to the 6th-​7th cen­tu­ries and the 9th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk). The pre­sen­ce of the first inha­bi­tants dates back to the Neolit­hic peri­od. The first writ­ten men­ti­ons of the vil­la­ge of Zno­ys­sa are from the year 1271. In the 16th cen­tu­ry, Cro­atian colo­nists sett­led here. The Mora­va River pro­vi­ded the vil­la­ge with a sour­ce of live­li­ho­od and inco­me. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Hochs­te­ten and Hochs­täd­ten. A sig­ni­fi­cant monu­ment is the Roman Cat­ho­lic Church of Saint Andrew the Apost­le (rec​.sk). As ear­ly as 1697, a guild of fis­her­men was estab­lis­hed here. In addi­ti­on, peop­le were enga­ged in agri­cul­tu­re, bee­ke­e­ping, and the pro­duc­ti­on of uti­li­ty items from reeds (wiki​pe​dia​.sk). In the vil­la­ge­’s cadas­tral area, the­re are natu­ral reser­ves Dol­ný les, Hor­ný les, and Roz­po­rec (rec​.sk). The vil­la­ge is cur­ren­tly home to 2,183 inha­bi­tants on an area of​just under 34 km² (wiki​pe​dia​.sk). The vil­la­ge hosts sols­ti­ce celeb­ra­ti­ons during which bur­ning bund­les are rele­a­sed into the Mora­va River (mkre​gi​on​.sk).


Vyso­ká pri Mora­ve war eine prä­his­to­ris­che Sied­lung und Grab­stät­te (rec​.sk). Hier fin­den sich Grä­ber aus der Zeit des 6. – 7. Jahr­hun­derts und des 9. Jahr­hun­derts (wiki​pe​dia​.sk). Die Anwe­sen­he­it der ers­ten Bewoh­ner reicht bis in die Jung­ste­in­ze­it zurück. Die ers­ten sch­rift­li­chen Erwäh­nun­gen des Dor­fes Zno­ys­sa stam­men aus dem Jahr 1271. Im 16. Jahr­hun­dert sie­del­ten sich kro­atis­che Kolo­nis­ten hier an. Der Fluss Mora­va sicher­te der Geme­in­de Leben­sun­ter­halt und Ein­kom­men. His­to­ris­che Namen des Dor­fes: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Eine bede­uten­de Sehen­swür­dig­ke­it ist die römisch-​katholische Kir­che des hei­li­gen Apos­tels Andre­as (rec​.sk). Schon im Jahr 1697 wur­de hier eine Fis­cher­zunft geg­rün­det. Zusätz­lich bes­chäf­tig­ten sich die Men­schen mit Lan­dwirts­chaft, Imke­rei und der Hers­tel­lung von Geb­rauchs­ge­gens­tän­den aus Rohr (wiki​pe​dia​.sk). Im Geme­in­de­ge­biet befin­den sich die Naturs­chutz­ge­bie­te Dol­ný les, Hor­ný les und Roz­po­rec (rec​.sk). In der Geme­in­de leben heute 2183 Ein­woh­ner auf einer Flä­che von knapp 34 km² (wiki​pe​dia​.sk). In der Geme­in­de fin­den Son­nen­wend­fe­ier­lich­ke­i­ten statt, bei denen bren­nen­de Fac­keln in die Mora­va gewor­fen wer­den (mkre​gi​on​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Potoky, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP, Vodopády

Malé vodopády Studeného potoka

Hits: 2671

Malé vodo­pá­dy Stu­de­né­ho poto­ka sa nachá­dza­jú v Malej Stu­de­nej doli­ne. Nedaj­te sa pomý­liť náz­vom, vodo­pá­dy sú to pomer­ne veľké :-).

Vodo­pá­dy nachá­dza­jú­ce sa 1276 met­rov nad morom, pre­ko­ná­va­jú 18 met­ro­vý výš­ko­vý roz­diel (por​tal​tat​ra​.sk).

The Small Water­falls of Stu­de­ný Potok are loca­ted in the Small Cold Val­ley. Don’t be misled by the name; the water­falls are quite large :-).

Situ­ated at an ele­va­ti­on of 1276 meters abo­ve sea level, the­se water­falls over­co­me an 18-​meter height dif­fe­ren­ce (por​tal​tat​ra​.sk).


Małe wodos­pa­dy poto­ku Stu­de­ný znaj­du­ją się w Doli­nie Małej Zim­nej. Nie daj­cie się zwie­ść nazwie; wodos­pa­dy są całkiem duże :-).

Poło­żo­ne na wyso­ko­ści 1276 met­rów nad pozi­omem mor­za, te wodos­pa­dy poko­nu­ją różni­cę wyso­ko­ści wynos­zącą 18 met­rów (por​tal​tat​ra​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Tatranská Polianka

Hits: 2494

Tatrans­ká Polian­ka leží medzi Novou Polian­kouSmo­kov­ca­mi. Nachá­dza na juž­nej stra­ne Vyso­kých Tatier. Ponú­ka nád­her­né výhľa­dy na kra­ji­nu. Je výbor­ným výcho­dis­ko­vým bodom pre turis­tov a lyžia­rov, kto­rí sa chcú vydať do Vyso­kých Tatier. Napr. na Sliez­sky dom, Rysy, Hre­bie­nok. Okrem turis­ti­ky sa tu mož­no vyžiť aj cyk­lo­tu­ris­ti­kou, well­nes­som, gas­tro­nó­mi­ou. Leží v nad­mor­skej výš­ke 1005 m. Neďa­le­ko od nej sa nachá­dza Žltá ste­na, význam­ná arche­olo­gic­ký­mi nález­mi sved­čia­ci­mi o osíd­le­ní spred 2 tisíc rokov. Tatrans­ká Polian­ka je veľ­mi dob­rou výcho­dis­ko­vou základ­ňou pre turis­ti­ku do Velic­kej doli­ny. Vznik­la v roku 1884, keď Wesz­ter, Nitsch a Guhr s Veľ­ké­ho Slav­ko­va posta­vi­li poľov­níc­ku cha­tu a neskôr tri turis­tic­ké hote­ly. V roku 1902 Michal Guhr posta­vil sana­tó­rium na lie­če­nie tuber­ku­ló­zy a astmy. Guhr bol nad­še­ným pro­pa­gá­to­rom lyžo­va­nia a v roku 1911 uspo­ria­dal v Tatrans­kej Polian­ke vôbec prvé zjaz­dár­ske lyžiar­ske pre­te­ky vo Vyso­kých Tat­rách. Nad osa­dou v roku 1912 vybu­do­val lyžiar­sky mos­tík, neskôr tu vysta­va­li aj bobo­vú drá­hu (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Tatrans­ká Polian­ka is situ­ated bet­we­en Nová Polian­ka and Smo­ko­vec, on the sout­hern side of the High Tatras. It offers stun­ning vie­ws of the lands­ca­pe and ser­ves as an excel­lent star­ting point for hikers and skiers hea­ding into the High Tatras, such as Sliez­sky dom, Rysy, and Hre­bie­nok. In addi­ti­on to hiking, visi­tors can also enjoy acti­vi­ties like cyc­ling, well­ness ser­vi­ces, and gas­tro­no­my. The vil­la­ge is loca­ted at an alti­tu­de of 1005 meters. Near­by, you­’ll find Žltá ste­na, kno­wn for sig­ni­fi­cant archa­e­olo­gi­cal fin­dings dating back 2,000 years, pro­vi­ding evi­den­ce of ear­ly sett­le­ments. Tatrans­ká Polian­ka is an ide­al base for hiking into Velic­ká doli­na. Estab­lis­hed in 1884, it ori­gi­na­ted when Wesz­ter, Nitsch, Guhr, and Veľ­ký Slav­kov built a hun­ting lod­ge and later three tou­rist hotels. In 1902, Michal Guhr erec­ted a sana­to­rium for tre­a­ting tuber­cu­lo­sis and asth­ma. Guhr was an ent­hu­sias­tic pro­mo­ter of ski­ing and orga­ni­zed the first down­hill ski­ing com­pe­ti­ti­on in the High Tatras in Tatrans­ká Polian­ka in 1911. Abo­ve the sett­le­ment in 1912, a ski­ing brid­ge was cons­truc­ted, and later, a bobs­le­igh track was built (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Tatrans­ká Polian­ka leży między Novou Polian­kou a Smo­kov­ca­mi, po połud­ni­owej stro­nie Wyso­kich Tatr. Ofe­ru­je prze­pi­ęk­ne wido­ki na kra­job­raz i sta­no­wi dosko­na­łe miejs­ce wyjścia dla turys­tów i nar­ciar­zy, któr­zy chcą udać się w Wyso­kie Tat­ry, na przy­kład do Sliez­sky dom, Rysy czy Hre­bie­nok. Oprócz turys­ty­ki, miejs­ce to ofe­ru­je również możli­wo­ść upra­wia­nia kolarst­wa, kor­zys­ta­nia z usług well­ness i degus­tac­ji lokal­nej kuch­ni. Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 1005 m n.p.m. W pobli­żu znaj­du­je się Žltá ste­na, obszar zna­ny ze znac­zących zna­le­zisk arche­olo­gicz­nych świadc­zących o osad­nict­wie spr­zed 2000 lat. Tatrans­ká Polian­ka to dosko­na­ła baza wypa­do­wa dla turys­ty­ki w Doli­nie Velic­kiej. Pows­ta­ła w 1884 roku, gdy Wesz­ter, Nitsch i Guhr z Veľ­ké­ho Slav­ko­va wybu­do­wa­li myśli­ws­ką cha­tę, a później trzy hote­le turys­tycz­ne. W 1902 roku Michal Guhr zbu­do­wał sana­to­rium lec­zące gru­źli­cę i astmę. Guhr był entuz­jas­tycz­nym pro­pa­ga­to­rem nar­ciarst­wa i w 1911 roku zor­ga­ni­zo­wał w Tatrans­kiej Polian­ce pier­ws­ze zjaz­do­we zawo­dy nar­ciar­skie w Wyso­kich Tat­rach. Powy­żej osa­dy w 1912 roku zbu­do­wa­no most nar­ciar­ski, a później także tor sanecz­ko­wy (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post