2016, 2016-2020, Biotopy, Časová línia, Česko, Krajina, Les, Organizmy, Príroda, Rastliny, Severná Morava, Stromy, Zahraničie

Lázy

Hits: 161

Lázy sa nachá­dza­jú v okre­se Vse­tín, sú čas­ťou obce Louč­ka. Žije tu 80 oby­va­te­ľov. Kedy­si sa tu kona­li pre­te­ky mini­kár. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1763 (Wiki­pe­dia). V dru­hej polo­vi­ci 14. sto­ro­čia tu bola pev­nosť, kto­rá bola neskôr pre­bu­do­va­ná na zámok. V roku 1948 pre­šiel do vlast­níc­tva štá­tu a bol znač­ne poško­de­ný. Od roku 1993 pre­bie­ha jeho rekon­štruk­cia s cie­ľom zacho­vať ten­to his­to­ric­ký sym­bol obce. Okrem zám­ku je tu aj kos­tol svä­té­ho Petra.


Lázy, loca­ted in the dis­trict of Vse­tín, are a part of the muni­ci­pa­li­ty of Louč­ka. The­re are 80 inha­bi­tants living here. Once, mini kart races were held here. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1763 (Wiki­pe­dia). In the second half of the 14th cen­tu­ry, the­re was a for­tress here, which was later rebu­ilt into a cast­le. In 1948, it pas­sed into sta­te owners­hip and was sig­ni­fi­can­tly dama­ged. Sin­ce 1993, its recons­truc­ti­on has been under­way with the aim of pre­ser­ving this his­to­ri­cal sym­bol of the muni­ci­pa­li­ty. In addi­ti­on to the cast­le, the­re is also the Church of St. Peter.


Lázy se nachá­ze­jí v okre­se Vse­tín a jsou sou­čás­tí obce Louč­ka. Zde žije 80 oby­va­tel. V minu­los­ti se zde kona­ly závo­dy minia­tu­ri­zo­va­ných vozů. Prv­ní písem­ná zmín­ka o Lázích pochá­zí z roku 1763 (Wiki­pe­dia). V dru­hé polo­vi­ně 14. sto­le­tí zde stá­va­la pev­nost, kte­rá byla později pře­sta­věna na zámek. V roce 1948 pře­šel zámek do vlast­nic­tví stá­tu a byl znač­ně poško­zen. Od roku 1993 pro­bí­há jeho rekons­truk­ce s cílem zacho­vat ten­to his­to­ric­ký sym­bol obce. Kro­mě zám­ku se zde nachá­zí také kos­tel sva­té­ho Petra.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Česko, Krajina, Les, Príroda, Severné Čechy, Zahraničie

Tanečnica

Hits: 280

Na vrchu Taneč­ni­ca sa nachá­dza roz­hľad­ňa v nad­mor­skej výš­ke 598 met­rov nad morom. Tri km na západ sú Miku­lá­šo­vi­ce. 500 met­rov je vzdia­le­ná hra­ni­ca s Nemec­kom. Názov Taneč­ni­ca je odvo­de­ný od poves­ti, pod­ľa kto­rej sem cho­die­va­lo tan­co­vať a zvá­dzať les­ní­kov pre­krás­na mla­dé diev­ča – taneč­ni­ca (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Je naj­se­ver­nej­šou roz­hľad­ňou v Čes­ku. Žulo­vý kopec na kto­rom sto­jí sa nazý­va rov­na­ko Taneč­ni­ca. Na vrchol vedie 138 scho­dov. Z rohľad­ne vid­no Čes­ko­sas­ké Švaj­čiar­sko, Šluk­nov­ský výbe­žok a nie­ke­dy aj Krko­no­še (Infor­mač­ný leták).


On the top of Taneč­ni­ca hill stands a lookout tower at an alti­tu­de of 598 meters abo­ve sea level. Three kilo­me­ters to the west are Miku­lá­šo­vi­ce. The bor­der with Ger­ma­ny is 500 meters away. The name Taneč­ni­ca is deri­ved from a legend accor­ding to which a beau­ti­ful young girl, the dan­cer (ces​kes​vy​car​sko​.cz), used to come here to dan­ce and enchant the fores­ters. It is the nort­hern­most lookout tower in the Czech Repub­lic. The gra­ni­te hill on which it stands is also cal­led Taneč­ni­ca. The­re are 138 steps lea­ding to the top. From the obser­va­ti­on tower, you can see the Czech-​Saxon Swit­zer­land, the Šluk­nov Hook, and some­ti­mes even the Giant Moun­tains (Infor­ma­ti­on leaflet).


Auf dem Gip­fel des Tanečnica-​Hügels befin­det sich ein Aus­sichts­turm in einer Höhe von 598 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Drei Kilo­me­ter west­lich lie­gen Miku­lá­šo­vi­ce. Die Gren­ze zu Deutsch­land ist 500 Meter ent­fernt. Der Name Taneč­ni­ca lei­tet sich von einer Legen­de ab, nach der eine schöne jun­ge Frau, die Tän­ze­rin (ces​kes​vy​car​sko​.cz), hier­her kam, um zu tan­zen und die Förs­ter zu ver­zau­bern. Es ist der nörd­lichs­te Aus­sichts­turm in der Tsche­chis­chen Repub­lik. Der Gra­nit­hügel, auf dem er steht, wird eben­falls Taneč­ni­ca genannt. Es gibt 138 Stu­fen, die zum Gip­fel füh­ren. Vom Aus­sichts­turm aus kön­nen Sie die tsche­chis­che Säch­sis­che Sch­we­iz, den Šluk­nov­ský výběžek und manch­mal sogar das Rie­sen­ge­bir­ge sehen (Infor­ma­ti­onsb­ros­chüre).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Plesá, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Morské oko – najväčšie tatranské pleso

Hits: 4297

Mor­ské oko je naj­väč­šie ple­so Vyso­kých Tatier, leží však na poľ­skej stra­ne Tatier, pod Rys­mi vo výš­ke 1395 met­rov nad morom. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 35 hek­tá­rov, naj­väč­šia hĺb­ka tak­mer 51 met­rov, bre­ho­vá čia­ra dosa­hu­je 2613 met­rov. Za zmien­ku sto­jí, že oko­li­té ští­ty sú 1000 met­rov nad hla­di­nou ple­sa. Nazý­va­lo sa aj Rybie ple­so. Pome­no­va­nie Mor­ské oko je pochá­dza z legen­dy, pod­ľa kto­rej bolo ple­so pod zemou spo­je­né s morom. Naj­star­šia zmien­ka o ple­se je z roku 1575. Čaro Mor­ské­ho oka inšpi­ro­va­lo mno­hých poľ­ských malia­rov, bás­ni­kov aj hudob­ní­kov (wiki​pe​dia​.sk).


Mor­skie Oko is the lar­gest lake in the High Tatras, but it is loca­ted on the Polish side of the Tatras, below Rysy at an alti­tu­de of 1395 meters abo­ve sea level. Its area is almost 35 hec­ta­res, with a maxi­mum depth of almost 51 meters, and the sho­re­li­ne rea­ches 2613 meters. It is worth men­ti­oning that the sur­roun­ding peaks are 1000 meters abo­ve the lake­’s sur­fa­ce. It was also cal­led Rybie Ple­so. The name Mor­skie Oko comes from a legend accor­ding to which the lake was con­nec­ted under­ground to the sea. The oldest men­ti­on of the lake dates back to 1575. The charm of Mor­skie Oko has ins­pi­red many Polish pain­ters, poets, and musicians.


Mor­skie Oko jest naj­wi­ęks­zym jezi­orem w Tat­rach Wyso­kich, ale znaj­du­je się po stro­nie pol­skiej, pod Rysa­mi na wyso­ko­ści 1395 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jego powierzch­nia wyno­si nie­mal 35 hek­ta­rów, naj­wi­ęks­za głębo­ko­ść sięga pra­wie 51 met­rów, a linia brze­go­wa ma dłu­go­ść 2613 met­rów. War­to wspom­nieć, że otac­za­jące szc­zy­ty znaj­du­ją się 1000 met­rów nad pozi­omem wody jezi­ora. Kie­dyś nazy­wa­ne było również Rybim Jezi­orem. Nazwa Mor­skie Oko pocho­dzi z legen­dy, według któ­rej jezi­oro było podziem­nie połąc­zo­ne z mor­zem. Naj­stars­za wzmian­ka o jezi­or­ze pocho­dzi z roku 1575. Urok Mor­skie­go Oka zains­pi­ro­wał wie­lu pol­skich malar­zy, poetów i muzyków.


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rakúsko, Rastliny, V čase, Zahraničie

Jar na Braunsbergu

Hits: 1751

Jar na Brauns­ber­gu je skve­lou prí­le­ži­tos­ťou zažiť pre­bu­de­nie prí­ro­dy a vidieť jedi­neč­né výhľa­dy na oko­li­tú kra­ji­nu. V jar­nom obdo­bí sa Brauns­berg mení na oázu fareb­ných kve­tov a zele­nej vege­tá­cie. Stro­my začí­na­jú pučať, na sva­hoch kop­ca sa obja­vu­jú prvé jara­bi­ny, mar­hu­le a čereš­ne, kto­ré vytvá­ra­jú pôso­bi­vú pale­tu farieb a vôní. Je síce ešte chlad­nej­šie poča­sie, ale opla­tí sa sem zájsť. Na Brauns­ber­gu sa nachá­dza množ­stvo turis­tic­kých chod­ní­kov a cyk­lot­rás, kto­ré umož­ňu­jú pohodl­ný a prí­jem­ný spô­sob, ako pre­skú­mať ten­to úžas­ný kra­jin­ný park v jar­nom období.


Spring on Brauns­berg is a gre­at oppor­tu­ni­ty to expe­rien­ce the awa­ke­ning of natu­re and see uni­que vie­ws of the sur­roun­ding lands­ca­pe. In the spring­ti­me, Brauns­berg trans­forms into an oasis of color­ful flo­wers and gre­en vege­ta­ti­on. Tre­es begin to bud, and on the slo­pes of the hill, the first rowans, apri­cots, and cher­ries appe­ar, cre­a­ting an impres­si­ve palet­te of colors and scents. Whi­le the weat­her may still be cooler, it’s worth a visit here. Brauns­berg boasts nume­rous hiking trails and cyc­ling rou­tes, pro­vi­ding a com­for­tab­le and enjo­y­ab­le way to explo­re this ama­zing lands­ca­pe park in the springtime.


Der Früh­ling auf dem Brauns­berg ist eine gro­ßar­ti­ge Gele­gen­he­it, das Erwa­chen der Natur zu erle­ben und ein­zi­gar­ti­ge Ausb­lic­ke auf die umlie­gen­de Lands­chaft zu genie­ßen. Im Früh­ling ver­wan­delt sich der Brauns­berg in eine Oase aus bun­ten Blu­men und grüner Vege­ta­ti­on. Bäu­me begin­nen zu knos­pen, und an den Hän­gen des Hügels ers­che­i­nen die ers­ten Ebe­res­chen, Apri­ko­sen und Kirs­chen, die eine bee­in­druc­ken­de Palet­te von Far­ben und Düf­ten erze­ugen. Auch wenn das Wet­ter noch etwas küh­ler sein kann, lohnt sich ein Besuch hier. Der Brauns­berg ver­fügt über zahl­re­i­che Wan­der­we­ge und Radwe­ge, die einen bequ­e­men und ange­neh­men Weg bie­ten, um die­sen ers­taun­li­chen Lands­chafts­park im Früh­ling zu erkunden.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Záhorie

Železná Studienka

Hits: 3113

Želez­ná Stu­dien­ka (Stud­nič­ka) je hod­not­ná loka­li­ta Bra­ti­sla­vy. Časť prí­ro­dy pri betó­no­vej džun­gli. Nachá­dza sa tu via­ce­ro jazier, rôz­nych zaria­de­ní vhod­ných pre oddych, turis­ti­ku. Všet­ko obklo­pu­je les.

Vo Vydric­kej doli­ne sa už veľ­mi dáv­no usa­di­li mly­ná­ri, kto­rí tu posta­vi­li mly­ny (Brna). Jeden z nich je pre­zen­to­va­ný v inom prís­pev­ku. V roku 1830 tu boli otvo­re­né Fer­di­nan­do­ve kúpe­le (Eisenb­run­del), kto­ré vybu­do­val Jozef Per­ga­me­ny (Brna). Avšak v roku 1844 ich Jakub Palu­gay pre­ro­bil na hotel. Mes­to zača­lo spra­vo­vať loka­li­tu v roku 1894. V roku 1938 sa usku­toč­ni­la roz­siah­la revi­ta­li­zá­cia celé­ho are­álu. Objekt ale v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia devas­to­val až v roku 1970 budo­vu asa­no­va­li. Úpra­va Vydri­ce v minu­los­ti spô­so­bi­la naru­še­nie spod­ných vôd a pra­meň zani­kol. Súčas­ťou mly­nov boli vod­né nádr­že. Prvá je dato­va­ná už do roku 1761. V roku 1846 boli vybu­do­va­né šty­ri. K ich oži­ve­niu po záni­ku mly­nov priš­lo v roku 1901. Sta­li sa z nich ryb­ní­ky s mož­nos­ťou kúpa­nia, čln­ko­va­nia a v zime kor­ču­ľo­va­nia (Brna).


Želez­ná Stu­dien­ka (Stud­nič­ka) is a valu­ab­le loca­ti­on in Bra­ti­sla­va. It’s a part of natu­re amidst the conc­re­te jun­gle. Here, you can find seve­ral lakes, vari­ous faci­li­ties suitab­le for rela­xa­ti­on, hiking, all sur­roun­ded by forests.

In the Vydri­ca Val­ley, mil­lers sett­led long ago, cons­truc­ting mills (Brna). One of them is pre­sen­ted in anot­her con­tri­bu­ti­on. In 1830, Fer­di­nan­d’s baths (Eisenb­run­del) were ope­ned here, built by Jozef Per­ga­me­ny (Brna). Howe­ver, in 1844, Jakub Palu­gay con­ver­ted them into a hotel. The city began to mana­ge the area in 1894. In 1938, exten­si­ve revi­ta­li­za­ti­on of the enti­re area took pla­ce. Howe­ver, the buil­ding was devas­ta­ted in the 1960s, and it was demo­lis­hed in 1970. Past modi­fi­ca­ti­ons to Vydric­ka led to dis­rup­ti­on of groun­dwa­ter, and the spring disap­pe­a­red. Water reser­vo­irs were part of the mills. The first one dates back to 1761. In 1846, four were built. They were revi­ved after the mills cea­sed in 1901. They beca­me ponds suitab­le for swim­ming, boating, and win­ter ska­ting (Brna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post