2006-2010, 2007, 2009, 2010, Biotopy, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné, Považské, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské

Marhát

Hits: 12308

Vrch Mar­hát je naj­vyš­ším bodom Kra­hul­čích vrchov, leží v nad­mor­skej výš­ke 748.2 met­rov. Na vrchu bolo pra­ve­ké osíd­le­nie – výšin­né síd­lis­ko z nesko­rej doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. Hallš­tas­ké hra­dis­ko bolo opev­ne­né valom s kamen­nou deštruk­ci­ou. Hra­dis­ko tvo­ri­lo význam­nú fun­kciu stráž­ne­ho bodu obchod­nej tra­sy cez Považ­ský Ino­vec z Ponit­ria na Pova­žie. Síd­lis­ko­vé tera­sy sa zacho­va­li na juho­vý­chod­ných sva­hoch (idnes​.cz). Pome­no­va­nie Mar­hát sa odvo­dzu­je od náz­vov Mar­ha­rii, Mere­he­ni“, čo bolo pome­no­va­nie pre sta­ro­mo­rav­ské kme­ne (rotun​da​jur​ko​.sk). Neskôr sa obchod­ná tra­sa pre­su­nu­la a hra­dis­ko stra­ti­lo svoj význam ako stráž­ny bod. V oko­lí sa našla kera­mi­ka a oje­di­ne­le aj nále­zy želez­ných a bron­zo­vých pred­me­tov z nesko­rej doby bron­zo­vej a z doby želez­nej. Z halš­tat­skej doby želez­ný seke­rom­latskýt­ske strel­ky. Neďa­le­ko hra­dis­ka na juž­nom sva­hu Mar­há­tu sa našlo osem otvo­re­ných nákrč­ní­kov so sto­če­ný­mi očka­mi na kon­coch, otvo­re­ný nákrč­ník so zašpi­ca­te­ný­mi kon­ca­mi, dva kosá­ky s jazy­ko­vi­tou ruko­vä­ťou, seker­ka s tuľaj­kou a postran­ným uškom, dlá­to s tuľaj­kou, dva tyčin­ko­vi­té náram­ky s geomet­ric­ky rytou výzdo­bou a ple­cho­vý špi­rá­lo­vi­tý nára­mok bez výzdo­by z doby 8. sto­ro­čia p.n.l.. Nález spa­dá do lužic­kej kul­tú­ry. Z doby latén­skej pochá­dza strie­bor­ná bój­ska min­ca s okríd­le­ným koní­kom z polo­vi­ce 2. st. pnl., frag­men­ty spônstrel­ky so spät­ným háči­kom a spo­na s voľ­nou pät­kou. Pri­bliž­ne polo­vi­ca síd­lisk z doby haltš­tat­skej v oko­lí sa nachá­dza v oko­lí hra­dis­ka Mar­hát (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). V 9. sto­ro­čí vznik­lo na Mar­há­te výšin­né hra­dis­ko, zrej­me úto­čišt­né refú­gium (Marek).

Mar­hát tvo­rí hrad­bu chrá­nia­cu pre­dov­šet­kým obce Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny Lipov­ník. Vďa­ka geolo­gic­kým pome­rom je tu terén veľ­mi čle­ni­tý. Je prav­de­po­dob­né, že naj­mä his­to­ric­ký kon­text, majes­tát­nosť a blíz­kosť Mar­há­tu pod­nie­ti­la oko­lo roku 1947 blat­ni­ča­nov ku vzni­ku tra­dí­cie sil­ves­trov­ských výstu­pov. Dňa 28. októb­ra 1947 blat­ni­ča­nia posta­vi­li na vrchu veľ­ký želez­ný kríž ako vďa­ku Pánu Bohu za ochra­nu počas 2. sve­to­vej voj­ny (mana2​.sk). Ini­ciá­to­rom stav­by bol vte­daj­ší blat­nic­ký kňaz Ján Lak­tiš (mana2​.sk). Na tom­to krí­ži bol nápis Bože, ochra­ňuj turis­tov“. Neskôr bola na Mar­há­te posta­ve­ná roz­hľad­ňa, z kto­rej bol pek­ný pohľad na oko­lie. Od jese­ne 2008 je posta­ve­ná nová, 17 met­rov vyso­ká roz­hľad­ňa. Je z nej vid­no na hra­dy Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš a Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Vraj za ide­ál­nych pod­mie­nok je z Mar­há­tu vid­no hra­ni­ce Čes­ka, Maďar­ska aj Rakús­ka (rotun​da​jur​ko​.sk). Na naj­vyš­šom bode je dnes už nový kríž.

Výstu­py sa kona­jú vždy 31. decem­bra. Od roku 1971 sa výstu­py zača­li orga­ni­zo­vať pod hla­vič­kou orga­ni­zo­va­ných turis­tov. Aj dnes orga­ni­zu­je výstu­py Klub slo­ven­ských turis­tov TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Vďa­ka nim účast­ní­ci výstu­pu dosta­nú dip­lom, kto­rý oce­nia pre­dov­šet­kým deti. Cel­kom zau­jí­ma­vým nápa­dom bol Mar­hát­sky euro­du­kát v roku 2008. Na vrcho­le čaká turis­tov malé občerstve­nie – sla­nin­ka, neja­ká špe­kač­ka, čaj. Pri­pra­ve­né sú ohnis­ká. Mno­hým pad­ne vhod po fyzic­kej náma­he dopl­niť si sily, zaba­viť sa, ale­bo sa aspoň pozdra­viť a zaže­lať si šťast­ný nový rok. Poniek­to­rí si aj spo­loč­ne zaspie­va­jú. Mno­hí sa tak­to stret­nú iba na Sil­ves­tra. Kaž­dý rok pre­beh­ne spo­loč­né foto­gra­fo­va­nie pod trans­pa­ren­tom. Tie­to a aj iné podob­né foto­gra­fie sú potom pek­nou spo­mien­kou. Nie­kto­ré z tých­to foto­gra­fií z minu­los­ti sa nachá­dza­jú na prí­streš­koch pod roz­hľad­ňou. Navy­še bez­o­vec­ký klub má kro­ni­ku z takých­to foto­gra­fií. Archi­vo­va­né sú aj vrcho­lo­vé kni­hy, kto­ré sa nachá­dza­jú pod roz­hľad­ňou. Nachá­dza­jú sa v nich mno­hé zau­jí­ma­vé odka­zy, z kto­rých je mož­né si uro­biť pes­trý obraz o tom, kto a odkiaľ na Mar­hát pri­chá­dza. Ofi­ciál­ne sa kon­čí akcia na obed. Napriek tomu, mno­hí pri­chá­dza­jú na Mar­hát aj neskôr. V posled­ných roč­ní­koch pre­siah­la náv­štev­nosť tisíc účast­ní­kov.

Trú­fam si pove­dať, že sa mení aj sprá­va­nie ľudí, kto­rí sem pri­chá­dza­jú. Sú kaž­dým rokom mier­nej­ší. Vzhľa­dom na niž­šiu kapa­ci­tu Mar­há­tu sa na vrcho­le a tes­ne pod ním ľudia viac sepa­ru­jú do sku­pi­niek. Napo­kon mno­hí sem cho­dia v sku­pi­nách. Účast­ní­ci rešpek­tu­jú aj žia­dosť o zdr­ža­nie pou­ží­vať zábav­nú pyro­tech­ni­ku v horách. Hluk je povo­le­ný len for­mou výbu­chov smie­chu a výstre­lov sektu.

Kra­ji­na na Mar­há­te je vždy iná ako v niž­ších polo­hách, odkiaľ sa zvy­čaj­ne začí­na. Iste pred­sta­vu­je čaro, pre kto­ré sú mno­hí ochot­ní šlia­pať do kop­cov. Stá­va sa, že dole je bla­to a hore je sne­ho­vá peri­na. Občas je ino­vať na stro­moch. Nie­ke­dy sil­no fúka, ino­ke­dy je zas kra­ji­na zalia­ta sln­kom. Na Mar­hát sa dá ísť rôz­ny­mi tra­sa­mi. Kaž­dá je tro­chu iná, dajú sa vybrať ces­ty krat­šie, ľah­šie, vhod­né pre bicyk­le aj pre bež­ky. Väč­ši­na si prav­de­po­dob­ne vybe­rie ces­tu z Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Na tej­to tra­se sa ide cez Jur­ka“, čo je román­ska rotun­da sv. Jura­ja, kto­rá je dru­hou naj­star­šou stav­bou z Veľ­kej Mora­vy u nás. Pra­vi­del­ne sa tu kona­jú viac­krát do roka púte. Troš­ku iný cha­rak­ter posky­tu­je najk­rat­šia tra­sa z Vozo­kán, resp. z Lipov­ní­ka. Veľ­mi čas­tá je tra­sa z Výto­kov. Naj­mä dolu z Mar­há­tu sa dá prejsť na lopá­ri veľ­mi rých­lo prá­ve na Výto­ky. Menej čas­té tra­sy sú z Mod­ro­vej horár­ne, zo Sta­rej Leho­ty, z Bez­ov­ca, z Hav­ra­na, zo Zla­té­ho vrchu, z Tema­tí­nu. Samoz­rej­me dá sa vyjsť autom na Jele­nie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja pova­žu­jem za najk­raj­šiu tra­su z Mod­ro­vej horár­ne a zo Sta­rej Leho­ty. Zvy­čaj­ne sa však odve­ziem auto­bu­som do Vozo­kán, vyšlia­pem na Mar­hát a nas­päť pokra­ču­jem cez Jele­nie jamy, Gono­ve lazy až na Výto­ky. Pre­chá­dzam oko­lo Strie­bor­ni­ce, cez Mora­va­ny, kde sa nie­ke­dy zasta­vím najesť, násled­ne prej­dem cez kúpeľ­ný ostrov až do Pieš­ťan. Po prí­cho­de som prí­jem­ne una­ve­ný po prej­de­ných kilo­met­roch a mám pocit, že som uro­bil nie­čo dob­ré pre seba aj dru­hých. V roku 2009 bolo najk­raj­šie poča­sie, aké som počas svo­jich výstu­poch absol­vo­val. V niž­ších polo­hách boli lesy pono­re­ne do hmly, vyš­šie vykú­ka­lo sln­ko, kto­ré páli­lo na pev­nú sne­ho­vú pokrýv­ku a do toho pre­svi­ta­lo mod­ré nebo s oblak­mi. Dúfam, že som vás inšpi­ro­val ku mož­nos­ti ako sa dá oslá­viť posled­ný deň v roku.

Na kon­ci roka 2007 nás auto­bus dovie­zol z Pieš­ťan do Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Potom zača­la moja ces­ta hore po vlast­ných :-). Aj ten­to rok priš­lo na vrch” kopec ľudí. Ja som pri­šiel zhru­ba o 11-​ej. Puto­val som po krás­nej, zasne­že­nej kra­ji­ne. Orga­ni­zá­to­ri hore pri­pra­vi­li ohnis­ko, kde sa ope­ka­lo, zohrie­va­lo, odo­vzdá­va­li sa regis­trá­cie, čaje, špe­kač­ky, sla­nin­ky .… Postup­ne, keď­že mi bola aj zima, som sa vybral nas­päť, ale inou ces­tou. Šiel som na Jele­nie jamy, na ráz­ces­tie a z neho som zišiel na Gono­ve lazy. Z nich som pokra­čo­val cez Výto­ky, Mora­va­ny až do Pieš­ťan.


Peak Mar­hát is the hig­hest point of the Kra­hul­čie vrchy, situ­ated at an ele­va­ti­on of 748.2 meters abo­ve sea level. The sum­mit hos­ted pre­his­to­ric sett­le­ments, inc­lu­ding a hill­fort from the late Bron­ze Age and ear­ly Iron Age. The Halls­tatt hill­fort was for­ti­fied with an embank­ment and sto­ne struc­tu­re, ser­ving as a cru­cial guard point for the tra­de rou­te across Považ­ský Ino­vec from Ponit­ria to Pova­žie. Ter­ra­ced sett­le­ments have been pre­ser­ved on the sout­he­ast slo­pes (idnes​.cz). The name Mar­hát is deri­ved from the names Mar­ha­rii, Mere­he­ni,” which refer­red to ancient Mora­vian tri­bes (rotun​da​jur​ko​.sk). As the tra­de rou­te shif­ted over time, the sig­ni­fi­can­ce of the hill­fort as a guard post dimi­nis­hed. Cera­mics and occa­si­onal fin­dings of iron and bron­ze objects from the late Bron­ze Age and Iron Age have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty. Note­wort­hy arti­facts inc­lu­de an Iron Age axe-​hammer and Scyt­hian arro­ws. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with poin­ted ends, two sic­kles with tongue-​shaped hand­les, an axe with a soc­ket, a chi­sel with a soc­ket, two rod-​shaped bra­ce­lets with geomet­ri­cal­ly inci­sed deco­ra­ti­ons, and a spiral-​like metal bra­ce­let wit­hout orna­men­ta­ti­on from the 8th cen­tu­ry BCE were found near the hill­fort. This dis­co­ve­ry is asso­cia­ted with the Lusa­tian cul­tu­re. From the La Tène peri­od, a sil­ver Boii coin with a win­ged hor­se from the mid-​2nd cen­tu­ry BCE, frag­ments of buc­kles, and arro­ws with a bar­bed hook and a buck­le with a free heel have been une­art­hed. App­ro­xi­ma­te­ly half of the sett­le­ments from the Halls­tatt peri­od in the vici­ni­ty are loca­ted around the Mar­hát hill­fort (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). In the 9th cen­tu­ry, a hill­fort refu­ge was estab­lis­hed on Mar­hát (Marek).

Mar­hát forms a bar­rier pri­ma­ri­ly pro­tec­ting the vil­la­ges of Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny, and Lipov­ník. Due to geolo­gi­cal con­di­ti­ons, the ter­rain is very rug­ged. The his­to­ri­cal con­text, majes­ty, and pro­xi­mi­ty of Mar­hát like­ly ins­pi­red the tra­di­ti­on of New Yea­r’s Eve hikes, which began around 1947. On Octo­ber 28, 1947, the peop­le of Blat­ni­ca erec­ted a lar­ge iron cross on the sum­mit as thanks to God for pro­tec­ti­on during World War II (mana2​.sk). The ini­tia­ti­ve for the cons­truc­ti­on came from the then-​priest of Blat­ni­ca, Ján Lak­tiš (mana2​.sk). The cross bore the insc­rip­ti­on God, pro­tect the tou­rists.” Later, an obser­va­ti­on tower was built on Mar­hát, offe­ring a beau­ti­ful view of the sur­roun­dings. Sin­ce the fall of 2008, a new 17-​meter-​high obser­va­ti­on tower has been in pla­ce. It pro­vi­des a view of the cast­les Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš, and Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Sup­po­sed­ly, under ide­al con­di­ti­ons, the bor­ders of the Czech Repub­lic, Hun­ga­ry, and Aus­tria can be seen from Mar­hát (rotun​da​jur​ko​.sk). A new cross has now been pla­ced at the hig­hest point.

Climbs are alwa­ys orga­ni­zed on Decem­ber 31. Sin­ce 1971, the­se climbs have been orga­ni­zed under the aus­pi­ces of orga­ni­zed tou­rists. Today, the climbs are orga­ni­zed by the Slo­vak Tou­rist Club TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Par­ti­ci­pants rece­i­ve a dip­lo­ma, pri­ma­ri­ly app­re­cia­ted by chil­dren. An inte­res­ting idea was the Mar­hát euro-​ducat in 2008. A small ref­resh­ment awaits tou­rists at the sum­mit – bacon, sau­sa­ges, tea. Firep­la­ces are pre­pa­red. Many find it use­ful to reple­nish the­ir strength, have some fun, or at least gre­et and wish each other a hap­py New Year. Some even sing toget­her. Many only meet this way on New Yea­r’s Eve. Eve­ry year, a group pho­to is taken under the ban­ner. The­se and other simi­lar pho­tos are a nice memo­ry. Some of the­se pho­tos from the past are on the shel­ters under the obser­va­ti­on tower. The Bez­o­vec club also has a chro­nic­le of such pho­tos. Sum­mit books, con­tai­ning many inte­res­ting refe­ren­ces, are also archi­ved under the obser­va­ti­on tower. They offer a diver­se pic­tu­re of who comes to Mar­hát and from whe­re. The event offi­cial­ly ends at lunch­ti­me. Nevert­he­less, many con­ti­nue to visit Mar­hát later. In recent years, atten­dan­ce has exce­e­ded a thou­sand participants.

I dare say that the beha­vi­or of peop­le coming here is chan­ging. They are more con­si­de­ra­te each year. Due to the lower capa­ci­ty of Mar­hát, peop­le tend to sepa­ra­te into smal­ler groups at the sum­mit and just below. Many come in groups. Par­ti­ci­pants also res­pect the requ­est to ref­rain from using pyro­tech­nics in the moun­tains. Noise is allo­wed only in the form of bursts of laugh­ter and sect shots.

The lands­ca­pe on Mar­hát is alwa­ys dif­fe­rent from the lower ele­va­ti­ons whe­re the climb usu­al­ly begins. It undoub­ted­ly posses­ses a charm for which many are wil­ling to tre­ad the hills. It hap­pens that the­re is mud at the bot­tom and a sno­wy blan­ket on top. Occa­si­onal­ly, the­re are inno­va­ti­ons on the tre­es. Some­ti­mes, it blo­ws stron­gly; other times, the lands­ca­pe is bat­hed in sun­light. Mar­hát can be rea­ched by vari­ous rou­tes, each slight­ly dif­fe­rent. Shor­ter, easier rou­tes suitab­le for bicyc­les and cross-​country skis can be cho­sen. Most like­ly, many will opt for the rou­te from Nit­rian­ska Blat­ni­ca. On this rou­te, you pass through Jur­ko,” a Roma­ne­sque rotun­da of St. Geor­ge, the second oldest struc­tu­re from Gre­at Mora­via in our regi­on. Pilg­ri­ma­ges are regu­lar­ly held here seve­ral times a year. A slight­ly dif­fe­rent cha­rac­ter is pro­vi­ded by the shor­test rou­te from Vozo­ka­ny or Lipov­ník. The rou­te from Výto­ky is very com­mon. Espe­cial­ly down­hill from Mar­hát to Výto­ky can be done on sleds very quick­ly. Less com­mon rou­tes are from Mod­rá horár­na, Sta­ra Lehot­ka, Bez­o­vec, Hav­ran, Zla­tý vrch, and Tema­tín. Of cour­se, you can dri­ve by car to Jele­nie jamy and go only from there.

I con­si­der the most beau­ti­ful rou­te to be from Mod­rá horár­na and Sta­ra Lehot­ka. Usu­al­ly, howe­ver, I take the bus to Vozo­ka­ny, climb to Mar­hát, and then con­ti­nue back through Jele­nie jamy, Gono­ve lazy, to Výto­ky. I pass by Strie­bor­ni­ca, through Mora­va­ny, whe­re I some­ti­mes stop for a meal. Then I cross the spa island to Pieš­ťa­ny. Upon arri­val, I am ple­a­san­tly tired after the kilo­me­ters wal­ked, and I feel that I have done somet­hing good for myself and others. In 2009, the weat­her was the most beau­ti­ful I had expe­rien­ced during my climbs. In the lower alti­tu­des, the forests were shrou­ded in fog, whi­le hig­her up, the sun pee­ked out, shi­ning on the solid snow cover bene­ath a blue sky with clouds. I hope I have ins­pi­red you with a way to celeb­ra­te the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Pieš­ťa­ny to Nit­rian­ska Blat­ni­ca. Then my jour­ney upwards began on my own :-). This year, a lot of peop­le came to the ” sum­mit.” I arri­ved around 11 AM. I wan­de­red through the beau­ti­ful, sno­wy lands­ca­pe. Orga­ni­zers had pre­pa­red a bon­fi­re at the top, whe­re peop­le gril­led, war­med up, regis­te­red, and rece­i­ved tea, sau­sa­ges, and bacon. Gra­du­al­ly, sin­ce I was also cold, I set off back, but by a dif­fe­rent rou­te. I went to Jele­nie jamy, to the cross­ro­ads, and from the­re, I des­cen­ded to Gono­ve lazy. From the­re, I con­ti­nu­ed through Výto­ky, Mora­va­ny, all the way to Piešťany.


Odka­zy

Tra­sa Mod­ro­vá horá­reň – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2010

V roku 2010 som na Mar­hát pri­šiel veľ­mi nesko­ro, na vrchu už nebol sko­ro nikto. Pre foto­gra­fo­va­nie to bolo svo­jím spô­so­bom veľ­mi vhod­né. Navy­še kra­ji­na bola v ten deň naozaj kva­lit­ne zasne­že­ná.

Tra­sa Vozo­ka­ny – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2009

Tra­sa Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Biotopy, Časová línia, Česko, Krajina, Les, Organizmy, Príroda, Rastliny, Severná Morava, Stromy, Zahraničie

Lázy

Hits: 170

Lázy sa nachá­dza­jú v okre­se Vse­tín, sú čas­ťou obce Louč­ka. Žije tu 80 oby­va­te­ľov. Kedy­si sa tu kona­li pre­te­ky mini­kár. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1763 (Wiki­pe­dia). V dru­hej polo­vi­ci 14. sto­ro­čia tu bola pev­nosť, kto­rá bola neskôr pre­bu­do­va­ná na zámok. V roku 1948 pre­šiel do vlast­níc­tva štá­tu a bol znač­ne poško­de­ný. Od roku 1993 pre­bie­ha jeho rekon­štruk­cia s cie­ľom zacho­vať ten­to his­to­ric­ký sym­bol obce. Okrem zám­ku je tu aj kos­tol svä­té­ho Petra.


Lázy, loca­ted in the dis­trict of Vse­tín, are a part of the muni­ci­pa­li­ty of Louč­ka. The­re are 80 inha­bi­tants living here. Once, mini kart races were held here. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1763 (Wiki­pe­dia). In the second half of the 14th cen­tu­ry, the­re was a for­tress here, which was later rebu­ilt into a cast­le. In 1948, it pas­sed into sta­te owners­hip and was sig­ni­fi­can­tly dama­ged. Sin­ce 1993, its recons­truc­ti­on has been under­way with the aim of pre­ser­ving this his­to­ri­cal sym­bol of the muni­ci­pa­li­ty. In addi­ti­on to the cast­le, the­re is also the Church of St. Peter.


Lázy se nachá­ze­jí v okre­se Vse­tín a jsou sou­čás­tí obce Louč­ka. Zde žije 80 oby­va­tel. V minu­los­ti se zde kona­ly závo­dy minia­tu­ri­zo­va­ných vozů. Prv­ní písem­ná zmín­ka o Lázích pochá­zí z roku 1763 (Wiki­pe­dia). V dru­hé polo­vi­ně 14. sto­le­tí zde stá­va­la pev­nost, kte­rá byla později pře­sta­věna na zámek. V roce 1948 pře­šel zámek do vlast­nic­tví stá­tu a byl znač­ně poško­zen. Od roku 1993 pro­bí­há jeho rekons­truk­ce s cílem zacho­vat ten­to his­to­ric­ký sym­bol obce. Kro­mě zám­ku se zde nachá­zí také kos­tel sva­té­ho Petra.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP, Zamagurie

Zamagurie

Hits: 2656

Zama­gu­rie je oblasť seve­ro­zá­pad­né Spi­ša, medzi Spiš­skou Magu­rou a rie­kou Duna­jec. Vyzna­ču­je sa maleb­nou kra­ji­nou a zacho­va­lo ľudo­vou archi­tek­tú­rou. Úzky­mi švík­mi polí­čok pre­tká­va­ných str­mý­mi medza­mi a lesík­mi, kto­ré na hre­be­ňoch pre­chá­dza­jú do hlbo­kých lesov (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Prví stá­li oby­va­te­lia priš­li na Zama­gu­rie kon­com 13. sto­ro­čia – šol­týs­ka kolo­ni­zá­cia. Spo­čí­va­lo na prá­ve, kde šlo o zmluv­ný vzťah medzi šol­tý­som – člo­ve­kom kto­rý osíd­lil nevy­uží­va­nú pôdu, a jej maji­te­ľom. Prvou zná­mou osa­dou za Magu­rou bola Les­ni­ca, spo­mí­na­ná už v roku 1297. Rich­vald, dnes Veľ­ká Les­ná v roku 1323, Lip­ník 1330, Hali­gov­ce 1338. Zalo­ži­li ich Gör­gy­ov­ci zo Sta­ré­ho Topor­ca. Ďal­ší­mi vzni­ka­jú­ci­mi obca­mi boli Spiš­ská Sta­rá Ves, Frid­man, Kac­vin, Fran­ko­vá, Nede­ca, Matia­šov­ce, Lech­ni­ca, Keheľ, Spiš­ské Hanu­šov­ce, Reľov, Durš­týn, Krem­pach, Tribš, Nová Belá. Väč­ši­nu z tých­to obcí zalo­ži­li šol­tý­si a osíd­len­ci od poľ­ské­ho Mie­cho­va. Tre­tiu vrstvu tvo­ri­li osad­ní­ci z Geme­ra (Marec).

V dru­hej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia bola všet­ka roľ­ník­mi využi­teľ­ná pôda obsa­de­ná, ďal­šie osíd­ľo­va­nie už bolo zalo­že­né na valaš­skom prá­ve. Boli to pas­tie­ri, obý­va­jú­ci západ­nú časť dneš­ných rumun­ských Kar­pát, kto­rí ute­ka­li pre Tur­ka­mi. Hľa­da­li od polo­vi­ce 14. sto­ro­čia vhod­né mies­ta pre život. Strá­ži­li hra­ni­ce, ces­ty, nepla­ti­li cir­kev­ný desia­tok, pás­li ovce a doby­tok, moh­li nosiť zbraň. Na Zama­gu­rí doosíd­li­li jes­tvu­jú­ce obce, iné, ako napr. Jur­gov, vznik­li ako nové. Vala­si postup­ne splý­va­li s usa­de­ným oby­va­teľ­stvom – sfor­mo­va­lo sa etni­kum Gora­lov (Marec).

Lazo­vá kolo­ni­zá­cia bola posled­nou fázou osíd­ľo­va­nia Zama­gu­ria. Pre­na­ja­té úze­mia sa deli­lo na toľ­ko čas­tí – zaremb­kov (lazov), koľ­ko rodín osa­du zakla­da­lo. Vznik­li tak­to súbež­né pásy, vďa­ka čomu vznik­li nezvy­čaj­ne dlhé dedi­ny ako Ostur­ňa, Ždiar, Čier­na Hora, Repis­ká, Malá Fran­ko­vá, Jezer­sko, Hágy. Už v 14. sto­ro­čí sa tu usa­di­li Rusí­ni – v Ostur­ni, vo Veľ­kom Lip­ní­ku, v Strá­ňa­vách (Marec).


Zama­gu­rie is a regi­on in the nort­hwest of Spiš, bet­we­en Spiš­ská Magu­ra and the Duna­jec River. It is cha­rac­te­ri­zed by pic­tu­re­sque lands­ca­pes and pre­ser­ved folk archi­tec­tu­re. Nar­row strips of fields inter­sper­sed with ste­ep mea­do­ws and small woods, which on the rid­ges trans­form into deep forests (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

The first per­ma­nent resi­dents arri­ved in Zama­gu­rie at the end of the 13th cen­tu­ry through the šol­týs­ka” colo­ni­za­ti­on sys­tem. This sys­tem was based on a con­trac­tu­al rela­ti­ons­hip bet­we­en the šol­týs” – a per­son who sett­led unu­sed land, and its owner. The first kno­wn sett­le­ment bey­ond Magu­ra was Les­ni­ca, men­ti­oned as ear­ly as 1297. Rich­vald, now Veľ­ká Les­ná, in 1323, Lip­ník 1330, Hali­gov­ce 1338. They were foun­ded by the Gör­gy fami­ly from Sta­rý Topoľč. Other emer­ging vil­la­ges inc­lu­ded Spiš­ská Sta­rá Ves, Frid­man, Kac­vin, Fran­ko­vá, Nede­ca, Matia­šov­ce, Lech­ni­ca, Keheľ, Spiš­ské Hanu­šov­ce, Reľov, Durš­týn, Krem­pach, Tribš, Nová Belá. Most of the­se vil­la­ges were foun­ded by šol­týs and sett­lers from the Polish town of Mie­chov. The third lay­er con­sis­ted of sett­lers from Gemer (Marec).

In the second half of the 16th cen­tu­ry, all arab­le land was occu­pied by far­mers, and furt­her sett­le­ment was based on the Vala­chian Law.” The­se were shep­herds inha­bi­ting the wes­tern part of the present-​day Roma­nian Car­pat­hians who fled from the Turks. They looked for suitab­le pla­ces to live from the mid-​14th cen­tu­ry. They guar­ded bor­ders, roads, did not pay church tit­hes, gra­zed she­ep and catt­le, and were allo­wed to car­ry wea­pons. In Zama­gu­rie, they resett­led exis­ting vil­la­ges, whi­le others, such as Jur­gov, emer­ged as new sett­le­ments. The Vlachs gra­du­al­ly mer­ged with the sett­led popu­la­ti­on, for­ming the eth­nic group of Gorals (Marec).

The Lazo­vá kolo­ni­zá­cia” was the final pha­se of sett­ling Zama­gu­rie. Lea­sed ter­ri­to­ries were divi­ded into as many parts, cal­led zaremb­kov” (lazov), as fami­lies foun­ding the sett­le­ment. This resul­ted in paral­lel strips, cre­a­ting unu­su­al­ly long vil­la­ges like Ostur­ňa, Ždiar, Čier­na Hora, Repis­ká, Malá Fran­ko­vá, Jezer­sko, Hágy. In the 14th cen­tu­ry, Rusyns sett­led here in pla­ces such as Ostur­nia, Veľ­ký Lip­ník, and Strá­ňa­vy (Marec).


Zama­gu­rie to obszar na północ­ny zachód od Spis­zu, między Magu­rą Spis­ką a rze­ką Duna­jec. Cha­rak­te­ry­zu­je się malo­wnic­zym kra­job­ra­zem i zacho­wa­ną archi­tek­tu­rą ludo­wą. Wąs­kie pola prze­ci­na­ne stro­my­mi łąka­mi i mały­mi lasa­mi, któ­re na grz­bie­tach prze­cho­dzą w głębo­kie lasy (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Pier­wsi sta­łe miesz­ka­nia przy­by­ły na Zama­gu­rie pod koniec XIII wie­ku popr­zez sys­tem kolo­ni­zac­ji šol­týs­ka”. Sys­tem ten opie­rał się na relac­ji umo­wnej między šol­tý­sem” – oso­bą osied­la­jącą nie­uży­wa­ną zie­mię, a jej wła­ści­cie­lem. Pier­ws­zym zna­nym osied­lem za Magu­rą była Les­ni­ca, wspom­nia­na już w 1297 roku. Rich­vald, obe­cnie Veľ­ká Les­ná, w 1323 roku, Lip­ník w 1330 roku, Hali­gov­ce w 1338 roku. Zało­ży­ła je rodzi­na Gör­gy z Sta­ré­ho Topoľč. Inne pows­ta­jące wsie to m.in. Spiš­ská Sta­rá Ves, Frid­man, Kac­vin, Fran­ko­vá, Nede­ca, Matia­šov­ce, Lech­ni­ca, Keheľ, Spiš­ské Hanu­šov­ce, Reľov, Durš­týn, Krem­pach, Tribš, Nová Belá. Więks­zo­ść z tych wsi zało­ży­li šol­tý­si i osad­ni­cy z pol­skie­go Mie­cho­wa. Trze­cią warst­wę sta­no­wi­li osad­ni­cy z Gemer (Marec).

W dru­giej poło­wie XVI wie­ku wszys­tkie użyt­ki rol­ne zosta­ły zajęte przez rol­ni­ków, a dals­ze osad­nict­wo opie­ra­ło się na tzw. Pra­wie Wołos­kim”. Byli to pas­ter­ze zamiesz­ku­jący zachod­nią część dzi­siejs­zych rumu­ńs­kich Kar­pat, któr­zy uciek­li przed Tur­ka­mi. Szu­ka­li od poło­wy XIV wie­ku odpo­wied­nich miejsc do życia. Str­zeg­li gra­nic, dróg, nie pła­ci­li dzie­si­ęci­ny kości­oło­wi, wypa­sa­li owce i bydło, mie­li pra­wo nosić broń. W Zama­gu­rie pono­wnie osied­li­li ist­nie­jące wsie, podc­zas gdy inne, takie jak Jur­gov, pows­ta­ły jako nowe osied­la. Wala­si stop­ni­owo łąc­zy­li się z osa­dzo­nym lud­no­ścią, twor­ząc gru­pę etnicz­ną Góra­li (Marec).

Lazo­vá kolo­ni­zá­cia” była ostat­nią fazą osad­nict­wa Zama­gu­ria. Wyna­jęte tery­to­ria dzie­lo­no na tyle części, zwa­nych zaremb­kov” (lazov), ile rodzin zakła­da­ło osa­dę. W rezul­ta­cie pows­ta­ły równo­le­głe pasy, twor­ząc nie­zwyk­le dłu­gie wsie, takie jak Ostur­ňa, Ždiar, Čier­na Hora, Repis­ká, Malá Fran­ko­vá, Jezer­sko, Hágy. Już w XIV wie­ku osied­li­li się tutaj Rusi­ni, m.in. w Ostur­ni, Veľ­ký Lip­ník i Strá­ňa­vách (Marec).


Замагур’я – та обласьць на паўночны захад ад Спіша, паміж Спіськаю Магураю і ракай Дунаец. Яе характарызуе выдатны пейзаж і захаваная народная архітэктура. Вузкія смугі полі на фоне крутых лугаў і малых лесаў, якія на грэбенях пераходзяць у глыбокія лесы (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Першыя пастаянныя жыхары прыйшлі на Замагур’е канцом XIII стагоддзя праз сістэму коланізацыі шольцкі”. Гэтая сістэма аснавалася на дагаворным адносінах паміж шольцкім” – асабістасцю, якая засяляла неўжываную зямлю, і яе ўладальнікам. Першай вядомай пасяленьню за Магурай была Лесніца, ужо ў 1297 годзе. Рыхвальд, зараз Вялікая Лесная, у 1323 годзе, Ліпнік у 1330 годзе, Галігаўцы ў 1338 годзе. Іх заснавала сям’я Гёргі з Старога Топорца. Іншымі развиваючыміся вёскамі былі м.і. Спісьская Старая Вес, Фрыдман, Кацвін, Франкова, Нядэца, Мацяшоўцы, Лехніца, Кегель, Спісьскія Ганушавцы, Рельов, Дурсцін, Крэмпах, Трыбш, Новая Бела. Большасць з гэтых вёс стварылі шольцы і посельцы з польскага Мехова. Трэцюю сферу складалі посельцы з Гемэра (Марец).

У другой палове XVI стагоддзя ўся сельская зямля была захоплена селянамі, і далейшая коланізацыя аснована на Валахскім Законе”. Гэта былі пастухі, якія населялі захадную частку сучасных румунскіх Карпатаў і паўтэкалі ад Туркаў. Яны шукалі ўласныя месцы для жыцця з середзіны XIV стагоддзя. Абаранялі мяжы, дарогі, не плацілі царкве дзесяціну, пасілалі авечак і худобу, мелі права на носіць зброю. На Замагур’і яны паўторна засялі існуючыя вёскі, а іншыя, такія як Юргаў, узніклі як новыя. Валасы паступова зліваліся з мясцовым насельніцтвам – склалася этнічная група Гараліў (Марец).

Лазова каланізацыя” была апошняй фазай засялення Замагур’я. Арэндаваныя тэрыторыі дзеляцца на столькі частак – зарэмбкаў” (лазоў), сколькі сямей заснавала вёску. У выніку атрымліваюцца паралельныя смугі, ствараючы надзвычай даўгія вёскі, такія як Остурня, Ждіар, Чярна Гора, Рэпіскі, Мала Франкова, Єжарскае, Гагі. Ужо ў XIV стагоддзі асідляціся тут Русіны, м.і. ў Остурні, Вялікім Ліпніку і Странавых (Марец).


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Orava, Oravské, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, V čase

Oravská dedina v Zuberci

Hits: 2541

Využi­tím ľudo­vých sta­vieb pre múzej­né úče­ly sa zaobe­ral už v 20-​tych rokoch 20. sto­ro­čia Pavol Flo­rek. Po roku 1945 dochá­dza­lo k lik­vi­dá­cii kul­túr­ne­ho dedič­stva. Ochra­na dre­ve­nej ľudo­vej archi­tek­tú­ry na pôvod­nom mies­te je nere­ál­na. Juraj Lan­ger usku­toč­nil v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia pries­kum vo všet­kých orav­ských dedi­nách. 24.9.1967 bol polo­že­ný základ­ný kameň budú­ce­ho múzea na poľa­ne Bres­to­vá pri Zuber­ci v nad­mor­skej výš­ke 830 met­rov. Pri výstav­be boli zamest­na­ní zuber­skí a habov­skí tesá­ri, kto­rí mali skú­se­nos­ti so stav­bou zru­bo­vých domov. Väč­šiu časť tvo­ria pre­ne­se­né ori­gi­ná­ly. Prvý krát bolo múze­um sprí­stup­ne­né verej­nos­ti 31.8.1975 po ukon­če­ní prvej eta­py (zube​rec​.sk). Cez are­ál pre­te­ká potok Stu­de­ná, z kto­ré­ho je rekon­štru­ova­ný náhon na mlyn a val­chu (zube​rec​.sk). Cel­ko­vo sa tu nachá­dza 56 domov, hos­po­dár­skych sta­vieb, tech­nic­kých a sak­rál­nych objek­tov na roz­lo­he 8 hek­tá­rov (zube​rec​.sk).

Múze­um je roz­de­le­né na 5 cel­kov: Dol­no­orav­ský rínok, Hor­no­orav­ská uli­ca, Goral­ské lazy, Kos­tol s cin­to­rí­nom a Mly­nis­ko s vod­ný­mi tech­nic­ký­mi stav­ba­mi. Dol­no­orav­ský rínok pred­sta­vu­je zemian­sku osa­du s námes­tíč­kom. Nachá­dza­jú sa tu objek­ty s Mala­ti­nej, Žaš­ko­va, zvo­ni­ca zo Zás­ka­lia, zemian­ska kúria Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, man­geľ a reme­sel­ný dom z Velič­nej, želiar­sky dom zo Bzi­ny, sýp­ka zo Srňa­cie­ho. Hor­no­orav­ská uli­ca je ukáž­kou rado­vej zástav­by mno­hých orav­ských dedín. Je tu hrn­čiar­ska pec z Trs­te­nej, roľ­níc­ka usad­losť s Čim­ho­vej, z Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, plá­ten­níc­ka kúria zo Šte­fa­no­va, šol­týs­ka usad­losť z Vasi­ľo­va a Rab­číc, komo­ra z Lom­nej, kováčs­ka vyh­ňa z Habov­ky, V goral­ských lazoch je dre­vo­ru­bačs­ko – pas­tier­ska usad­losť z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, salaš­níc­ka koli­ba zo Zuber­ca, šol­týs­ky dom a lisov­ňa z Novo­ti, Rab­čic­ká zvo­ni­ca, roľ­níc­ka usad­losť z Orav­skej Les­nej. V rám­ci čas­ti Kos­tol: már­ni­ca z Rab­číc, nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný kos­tol svä­tej Alž­be­ty Uhor­skej zo Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sen­ní­ky z Orav­skej Jase­ni­ce. V rám­ci Mly­nis­ka: Novoťs­ký mlyn, val­cha z Lom­nej (zube​rec​.sk).


The uti­li­za­ti­on of folk buil­dings for muse­um pur­po­ses was alre­a­dy under­ta­ken in the 1920s by Pavol Flo­rek. After 1945, the­re was a trend of cul­tu­ral heri­ta­ge des­truc­ti­on. Pre­ser­ving wooden folk archi­tec­tu­re in its ori­gi­nal loca­ti­on beca­me unre­a­lis­tic. Juraj Lan­ger con­duc­ted a sur­vey in all Ora­va vil­la­ges in the 1960s. On Sep­tem­ber 24, 1967, the foun­da­ti­on sto­ne of the futu­re muse­um was laid on the Bres­to­vá mea­dow near Zube­rec at an ele­va­ti­on of 830 meters. The cons­truc­ti­on invol­ved crafts­men from Zube­rec and Habov­ka with expe­rien­ce in buil­ding log hou­ses. The majo­ri­ty of the muse­um con­sists of relo­ca­ted ori­gi­nals. The muse­um was first ope­ned to the pub­lic on August 31, 1975, after com­ple­ting the ini­tial pha­se (zube​rec​.sk). A stre­am cal­led Stu­de­ná flo­ws through the area, and a recons­truc­ted mill­ra­ce and mill­pond are also pre­sent (zube​rec​.sk). Ove­rall, the­re are 56 hou­ses, farm buil­dings, tech­ni­cal struc­tu­res, and sac­red objects spre­ad across 8 hec­ta­res (zube​rec​.sk).

The muse­um is divi­ded into 5 sec­ti­ons: Dol­no­orav­ský Mar­ket, Hor­no­orav­ská Stre­et, Goral­ské Mea­do­ws, the Church with a Ceme­te­ry, and Mly­nis­ko with Water Tech­ni­cal Buil­dings. Dol­no­orav­ský Mar­ket repre­sents a nob­le sett­le­ment with a small squ­are. Here, you­’ll find objects from Mala­ti­na, Žaš­kov, a bell tower from Zás­ka­lie, nob­le manor Meš­kov­cov from Vyšný Kubín, a trough and craft hou­se from Velič­ná, a blacks­mit­h’s hou­se from Bzi­ny, a gra­na­ry from Srňa­cie. Hor­no­orav­ská Stre­et sho­wca­ses the typi­cal row cons­truc­ti­on of many Ora­va vil­la­ges. It inc­lu­des a potte­ry kiln from Trs­te­ná, a far­me­r’s sett­le­ment from Čim­ho­vá, Beňa­do­vo, Pod­biel, Zube­rec, Hruš­tín, Dol­ná Leho­ta, a linen manor from Šte­fa­no­vá, a bai­liff sett­le­ment from Vasi­ľo­vo and Rab­či­ce, a cham­ber from Lom­ná, a blacks­mit­h’s for­ge from Habov­ka. In the Goral­ské Mea­do­ws, the­re is a lumberjack-​shepherd sett­le­ment from Orav­ské Vese­lé, a shep­her­d’s hut from Zube­rec, a bai­lif­f’s hou­se and pre­ss hou­se from Novoť, Rab­či­ce bell tower, a far­me­r’s sett­le­ment from Orav­ská Les­ná. Under the Church sec­ti­on: a mor­tu­ary from Rab­či­ce, a late Got­hic wooden church of St. Eli­za­beth of Hun­ga­ry from Zábrež, a small room from Hruš­tín, hay­lofts from Orav­ská Jase­ni­ca. In the Mly­nis­ko sec­ti­on: Novoť Mill, a mill­pond from Lom­ná (zube​rec​.sk).


Wykor­zys­ta­nie ludo­wych budyn­ków do celów muze­al­nych zaj­mo­wał się już w latach 20. XX wie­ku Pavol Flo­rek. Po roku 1945 doszło do lik­wi­dac­ji dzie­dzict­wa kul­tu­ro­we­go. Ochro­na dre­wnia­nej archi­tek­tu­ry ludo­wej w miejs­cu pier­wot­nym sta­ła się nie­re­al­na. Juraj Lan­ger przep­ro­wa­dził w latach 60. XX wie­ku bada­nia we wszys­tkich wios­kach Ora­vy. 24 wrze­śnia 1967 roku na pola­nie Bres­to­vá koło Zuber­ca, na wyso­ko­ści 830 met­rów, poło­żo­no kamień węgiel­ny pod przys­złe muze­um. Przy budo­wie zatrud­nie­ni byli cie­śle z Zuber­ca i Habov­ki, któr­zy mie­li doświadc­ze­nie w budo­wie domów z bali. Więks­zo­ść muze­um sta­no­wią prze­nie­si­one ory­gi­na­ły. Muze­um po raz pier­ws­zy otwar­to dla pub­licz­no­ści 31 sierp­nia 1975 roku po zako­ńc­ze­niu pier­ws­ze­go eta­pu (zube​rec​.sk). Przez teren prze­pły­wa stru­mień Stu­de­ná, z któ­re­go odtwor­zo­no kanał mły­ńs­ki i staw mły­ńs­ki (zube​rec​.sk). Ogól­nie na tere­nie znaj­du­je się 56 domów, budyn­ków gos­po­darc­zych, obiek­tów tech­nicz­nych i sak­ral­nych, zaj­mu­jących powierzch­nię 8 hek­ta­rów (zube​rec​.sk).

Muze­um podzie­lo­ne jest na 5 sekc­ji: Dol­no­ora­ws­ki Rynek, Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka, Goral­skie Łąki, Kości­ół z Cmen­tar­zem oraz Mly­nis­ko z Budo­wla­mi Tech­nicz­ny­mi. Dol­no­ora­ws­ki Rynek repre­zen­tu­je osa­dę szla­chec­ką z małym pla­cem. Znaj­du­ją się tu obiek­ty z Mala­ti­ny, Žaš­ko­va, dzwon­ni­ca ze Zás­ka­lia, szla­chec­ka karcz­ma Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, kory­to i dom rze­mie­śl­nic­zy z Velič­nej, dom kowa­la z Bzi­ny, spich­lerz ze Srňa­cie. Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka jest przy­kła­dem sze­re­go­wej zabu­do­wy wie­lu ora­ws­kich wiosek. Znaj­du­je się tu piec garn­car­ski z Trs­te­nej, rol­nic­ze osied­le z Čim­ho­vej, Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, dwór płó­cien­ni­ka ze Šte­fa­no­va, szla­chec­kie osied­le z Vasi­ľo­va i Rab­čic, komo­ra z Lom­nej, kuźnia z Habov­ki. W Goral­skich Łąkach znaj­du­je się osa­da drwala-​pasterza z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, sala pas­ter­ska z Zuber­ca, szla­chec­ka cha­łu­pa i kuźnia z Novo­ti, Rab­čic­ka dzwon­ni­ca, rol­nic­ze osied­le z Orav­skej Les­nej. W ramach sekc­ji Kości­ół: kost­ni­ca z Rab­čic, dre­wnia­ny kości­ół św. Elżbie­ty Węgier­skiej z Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sto­do­ła z Orav­skej Jase­ni­ce. W ramach sekc­ji Mly­nis­ko: Młyn Novoť, kuźnia z Lom­nej (zube​rec​.sk).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Gonove lazy

Hits: 5455

Gono­ve lazy sa nachá­dza­jú v Považ­skom Inov­ci. Kedy­si tu stá­li domy, v kto­rých sa býva­lo. Časom v 80-​tych a 90-​tych rokoch tie­to stav­by defi­ni­tív­ne zbú­ra­li. Pod tými­to budo­va­mi je ráz­ces­tie – sú tu ces­ty z Výto­kov, z Mar­há­tu a z Mod­ro­vej horár­ne. V blíz­kos­ti je lyžiar­sky vlek, kde sa ešte nie tak dáv­no v lete kona­li lyžiar­ske pre­te­ky na tráve.


Gono­ve lazy are loca­ted in Považ­ský Ino­vec. In the past, the­re were hou­ses whe­re peop­le used to live. Over time, in the 80s and 90s, the­se buil­dings were per­ma­nen­tly demo­lis­hed. Bene­ath the­se buil­dings is a cross­ro­ads – the­re are roads from Výto­ky, Mar­hát, and Mod­rá horár­na. Near­by is a ski lift whe­re, not so long ago, grass ski­ing com­pe­ti­ti­ons were held in the summer.


Use Facebook to Comment on this Post