Akvaristika, Technika

Filtrácia

Hits: 24054

Filtrovanie akvária je prakticky nevyhnutné. Zabezpečuje rovnomerné rozmiestnenie pozitívnych aj negatívnych zložiek vody v nádrži a filtráciu vody cez filtračné hmoty – zadržiavanie nečistôt, prípadne ich transformácia. Uvažovať o prosperujúcom akváriu bez filtra sa dá iba v nádržiach úzko zameraných na rastliny. Ako filtračná hmota sa používa najmä tzv. biomolitan – ide o látku blízku molitanu, ktoré však neobsahuje fenoly. Zväčša je vyrobený na báze polyuretánu. Filtrovať sa dá aj cez kompresor a malý obyčajný mechanický molitanový filter. Hlavne do elementiek a malých nádrží sa používajú filtre, ktoré sú často označované ako elementkové filtre. Ak je takýto filter veľmi zaškrtený ventilom, v akvaristickej praxi je zaužívaný názov prekvapkávací filter. Takýto filter, len minimálne ženie vodu, čo však pre čerstvo vyliahnutý poter, prípadne vyvíjajúce sa ikry úplne postačuje. Filtre sú buď vonkajšie alebo vnútorné. Rozdiel je v tom, že hlavná časť vonkajšieho filtra je umiestnená mimo akvária, čo nesie zo sebou množstvo výhod. Je však drahší ako vnútorný filter.

Pre jazierka sa používajú špeciálne filtre, podľa toho ako silné majú byť, či budú ponorné, či budú vodu tlačiť dohora, alebo dodola. Často sa najmä v prípade chovateľov, prípadne v obchodoch – akvaristikách stretnúť s riešením, kedy je na objemovo malé čerpadlo nasadený jednoducho molitan bez akéhokoľvek obalu. Treba si uvedomiť, že dôležitejšia úloha filtrácie sa deje vnútri molitanu – úloha mechanického filtrovania je druhoradá. Je samozrejme možná aj ich kombinácia, prípadne prispôsobenia vonkajšieho a vnútorného filtra. Za bežných okolností vnútorný filter funguje ako oxidovadlo. Na filtračných hmotách sa zachytávajú okrem iného všetky živiny, a perfektným požieračom železa – Fe je práve vnútorných filter. Tomuto zabraňuje použitie organických komplexov, ktoré sú schopné Fe viazať a takto poskytovať rastlinám – a to napr. rozkladom lístia (najlepšie starého), rozkladom dreva. Vnútorný filter treba čistiť nielen z estetického, ale najmä z fyziologického dôvodu. Ak by sme tak neučinili, rozkladné procesy by v ňom do takej miery spotrebúvali kyslík, že by to ohrozovalo existenciu rýb v akváriu. Ako často, to však už závisí od charakteru našej osádky, či ryby vylučujú veľké množstvo exkrementov, ako tieto dokážu spracovať rastliny, koľko kŕmime, ale dá sa povedať, že radšej skôr ako neskoro.

Výkon filtra je vážna otázka pre akvaristu. Asi neexistuje nejaký všemocný recept, podľa ktorého by sme sa mohli riadiť. Filtre v ponukách špecializovaných obchodov majú obyčajne na sebe uvedený odporúčaný objem nádrže, pre ktorý sú určené. Pre osádku náročnú na objem filtra odporúčam si zaobstarať filter s prietokom viac ako dva krát prevyšujúcim objem nádrže, naopak pre akvárium s rastlinami odporúčam filter s prietokom menším ako objem nádrže. Pre bežné spoločenské akvárium bude zrejme optimum filter schopný prečerpať zhruba 1.5 násobok nádrže. Pre rastlinné nádrže pri dodržaní správneho kŕmenia odporúčam výkon nižší ako 0.5 násobok nádrže – pomaly tečúci filter. Pokiaľ sa rozhodnete pre vonkajší filter, musíte rátať s väčšou investíciou. Takéto riešenie je však všeobecne lepšie. Aj pre ryby, aj pre rastliny, aj pre jeho údržbu. Za určitých okolností sa dá uvažovať o jeho biologickej povahe, preto sa niekedy v tejto súvislosti môžeme stretnúť s pojmom biologický filter. Všetko závisí od riešenia a pohľadu na vec. Väčšia časť vonkajšieho filtra je pri jeho použití mimo nádrže, na to nemožno zabudnúť – je potrebný preň priestor. Chemickú a fyzikálnu filtráciu akýchkoľvek filtrov dokáže zabezpečiť rašelina, hnedé uhlie, drvený vápenec, mramor, jelšové šišky, aktívne uhlie, ióntomeniče, piesok obohatený o soľ, prípadne jedlú sóda, zeolit. Biologickú filtráciu zabezpečí napr. už spomínaný molitan, keramický materiál, láva, tuf, nejaký materiál s veľkým povrchom. Ja používam najradšej Powerheadové hlavice, alebo niečo podobné a biomolitan, ktorý si narežem sám. V niektorých nádržiach používam pomaly tečúci filter. Stáva sa občas, že do nádrže potrebujete dostať viac vzduchu. Odporúčam do časti na to určenej na vrchu filtra pripojiť hadičku tak, že na konci hadičky ju zaškrtíte podľa potreby. Vzduch totiž potom ide účelnejšie – silnejším tlakom a vháňajúci plyn je zložený z menších častí. Príliš silné vzduchovanie nie je vhodné.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Správanie rýb

Hits: 31182

Správanie rýb môže každý z nás pozorovať. Svojím správaním vlastne ryby s nami komunikujú. Keďže nedokážeme zachytiť ich prípadné zvukové prejavy, nemáme inú možnosť. Ak sa niečo dozvieme o ich správaní, budeme vedieť im lepšie pomôcť, pomôže nám to v odhade ich kondície, vo fyziologických potrebách apod. Preto sa posnažím predostrieť vám zopár svojich postrehov. Celkové správanie rýb je druhovo špecifické, napr. labyrintky sú za bežných podmienok pokojné, tetrovité sú často hejnové, spoločenské typy. Niektoré ryby svoj životný priestor nachádzajú v rôznych častiach vodného stĺpca. Sumčeky obývajú prevažne dno, tetry plávajú v strede akvária, dánia v hornej časti, mrenky prakticky v celom vodnom stĺpci. Ryby sa z času na čas otierajú o pevný podklad. V prípade, že túto aktivitu zvýšia, zrejme nepôjde o sociálne správanie, ale o vznikajúcu, prípadne už jestvujúcu plesňovú alebo inú nákazu napádajúcu povrch tela.

V prípade, že máme v nádrži príliš malý počet rýb, môžu sa správať vyľakane a bojazlivo. Situácia závisí od stavby akvária – dekorácie, rozmiestnenia rastlín, ich veľkosti, morfológie, veľkosti akvária, no samozrejme aj od okolitých rýb. V takom prípade je zrejme vhodné zasiahnuť, zvýšiť počet úkrytov (niekedy ale aj znížiť, alebo zmeniť), nechať viac zarásť nádrž, prípadne šetrnejšie zapínať osvetlenie, znížiť tok filtra, vzduchovania, alebo jednoducho zvýšiť počet rýb v akváriu. Pozor však, niektoré druhy rýb sú vyslovenie bojazlivé, prípadne sa vyznačujú viac-menej nočným životom – napr. viaceré druhy sumcovitých.

Ryby aj rastliny reagujú na svetlo viac-menej pozitívne. Rastliny fotosyntetizujú a dýchajú, prípadne sa obracajú za svetlom atď. Ryby počas dostatku svetla intenzívne plávajú, vykonávajú väčšinu aktivít. Svetelné šoky neznášajú, preto niektorí akvaristi používajú stmievače – takýmto spôsobom zmierňujú prípadný náhly prísun svetla. Imituje sa tým východ a západ slnka. Každopádne pomôže, ak umelé osvetlenie zapneme ešte pre zotmením. Horší prípad totiž je náhly prísun svetla, ako jeho náhly nedostatok. Pomôže aj to, ak najprv zapneme stolnú lampu mimo akvária (slabší zdroj svetla), prípadne luster, a nakoniec samotné svetlo nad akváriom. Na náhly nárast svetla reagujú ryby podráždene – prudko začnú plávať, niektoré druhy sa snažia vyskočiť, vtedy môže dôjsť k úrazu spôsobeného dekoráciou. Ryby nie sú síce schopné zatvoriť oči, ale v noci spia. Zjavne to závisí na množstve svetla – oveľa viac ako na zachovaní prirodzeného striedania napr. 12 hodinového cyklu. Čiže, tým že svietime viac než je prirodzené, resp. nepravidelne, ryby unavujeme, pretože ich nútime nespať. Drvivá väčšina druhov mení v noci aj svoje sfarbenie – stráca sa kontrast, farebnosť, celkovo obyčajne ryba stmavne.

Je zaujímavé ako sa ryby budia. Je známe, že mnohé druhy sa skoro ráno trú. Niektoré druhy sa zobúdzajú veľmi rýchlo, iné naopak veľmi ťažko. Ľahko to môžeme vypozorovať počas noci, keď zrazu zasvietime. Živorodky, tetry, mrenky nám zakrátko potom ožijú, pričom skalárom, ostatným cichlidám prebúdzanie bude trvať oveľa dlhšie – akoby neochotne. Správanie rýb ovplyvňuje aj ročné obdobie. My to len veľmi ťažko vieme napodobniť. V prírode často dochádza k rozmnožovaniu na konci obdobia sucha, ryby sa často vyvíjajú počas prvých dní dažďového obdobia. Pre väčšinu druhov je najprirodzenejšia doba na trenie v zajatí jar. Vtedy je aj ich hormonálna aktivita pohlavných funkcií na najvyššej úrovni. Treba si uvedomiť, že druhy, ktoré chováme sú z tropických a subtropických oblastí, kde nie sú ročné obdobia ako u nás. Preto, ak chceme byť dôsledný, dbajme na túto skutočnosť.

V prírode je častá promiskuita, niektoré druhy sú však verné – tvoria páry na celý život. Tento jav je častý u amerických cichlíd. Počas obdobia párenia, ktoré môže byť časovo ohraničené, ale nemusí sa ryby samozrejme správajú inak. Často menia aj svoje sfarbenie. V tomto období je jasnejšie, krajšie, najmä samec sa snaží ukázať pred samičkou v plnej kráse. Napr. samce gupiek Poecilia reticulata prenasledujú samičky často hodiny a hodiny. Každopádne správanie počas párenia, a snažiace sa o získanie priazne je sprevádzané zníženou obozretnosťou voči nebezpečenstvu, samce sú často krát akoby v tranze, trepú celým telom, najmä plutvami, neustále získavajú vhodnejší pozíciu pre oči vyhliadnutej samičky, resp. pre viacero samíc. Doslova sa predbiehajú v predvádzaní, na obdiv vystavujú čo najviac. Samotný rozmnožovací akt takisto prebieha rôzne. Napr. samička po neustálom prenasledovaní vypúšťa ikry do voľnej vody a samec reaguje vylučovaním spermií rovnako do voľného priestoru. Ikry môžu ryby lepiť na listy, na kamene, do vrchnú stranu kvetináča zospodu, fantázií sa medze nekladú. Avšak vrátim sa k správaniu – niektoré druhy sa pred vypustením pohlavných buniek priblížia k sebe, bruškami sa dotknú a vtedy nastane prudké trhnutie, počas ktorého dôjde k oplodneniu. Alebo samček prehodí časť svojho tela cez samičku, nastane prudké trhnutie a situácia je podobná.

Pri rozmnožovaní papuľovcov pozorujeme z nášho pohľadu orálny sex. Samička pri ňom vypúšťa ikry, samec vypúšťa spermie, obaja tieto produkty naberajú do úst, samec ich napokon obyčajne prenechá samičke. Pomenovaním papuľovce sa označujú druhy, ktoré držia svoje potomstvo v ústnej dutine – v papuľke. Nepatria sem len cichlidy, ale aj niektoré bojovnice. Zaujímavé správanie – prejav džentlmenstva pozorujeme u bojovníc, o ktorých je známe, že samce zvádzajú neľútostné boje. Avšak bojovnica pomocou labyrintu dýcha atmosférický kyslík, a keď počas takéhoto boja naňho doľahne biologická potreba, boj na chvíľu utíchne a sok úplne akceptuje svojho protivníka, keď sa ide na hladinu nadýchnuť. Potom boj pokračuje.

Drvivá väčšina druhov rýb sa nestará o svoje potomstvo po akte oplodnenia. No z druhov, ktoré tak činia, väčšinou sa v prvej fáze stará o potomstvo samička, neskôr preberá zodpovednosť skôr samica. Avšak často sa pri afrických papuľovcoch stane, že rodičovský inštinkt im vydrží len počas doby, kým ma samička mladé v papuli, najmä pri malawských druhoch. Tanganické cichlidy a predovšetkým americké cichlidy majú vyššiu potrebu po odchovaní potomstva. Často svoje mladé držia v papuli, niekedy ich vypustia a znovu naberú, jednak ich učia prežiť, jednak tak robia, dokiaľ ich vládzu vôbec udržať. Názorným príkladom je rod Neolamprologus, ktorý urputne bráni svoje potomstvo voči votrelcom. Neuveriteľne bojovne sa dokáže správať voči neškodným prísavníkom. Zaujímavým správaním pri ochrane vlastného potomstva pri princeznách (Neolamprologus brichardi). U nich je známe, že svoje potomstvo dokážu nielen úspešne brániť, ale dokonca starší potomkovia pomáhajú niekedy brániť mladšie potomstvo. Sám som bol neraz svedkom pomerne komického javu, kedy 0.5 cm jedince spomínanej Neolamprologus brichardi zastrašovali 10 – 20 cm jedince iných druhov, čím pomáhali najmä rodičom chrániť ešte menšie druhy. Tento jav nepozorujem, keď chovám princezny v samostatnej nádrži. Avšak aj v nej pozorujem jav, ktorý popisujem na inom mieste. Keď totiž princezny dospejú, dokážu sa až fyzicky likvidovať veľmi úspešne.

Ak si kladiete logickú otázku, prečo mečovky, platy, tetry, aj cichlidy si často svoje potomstvo požierajú a následne sa znovu vrhajú do rozmnožovania, tak vedzte že je tomu tak pretože akvárium poskytuje iba malý životný priestor. Keď porodí živorodka v prírode, alebo keď sa vypudia ikry, resp. rozpláva plôdik, vo vodnom toku, v jazere je dostatok priestoru na to, aby sa ikry, ryby v tom objeme stratili – zachránili. V akváriu sú ich možnosti obmedzené.

Rivalita medzi rybami existuje. Väčšinou sa jedná o vnútrodruhovú, ale nie je neznáma ani medzidruhová. Jestvujú medzi rybami neznášanlivé druhy, ktoré neznesú pri sebe v akváriu nikoho. Všeobecne sa za takéto považujú mäsožravé pirane. Na samotné pirane je v ich domovine vyvíjaný tiež predačný tlak. Domáci majú väčší rešpekt pred inými druhmi ako sú pirane. Aj v akváriu sú ale druhy, s ktorými sú schopné pirane existovať za určitých podmienok. V prvom rade nesmú byť hladné, z čoho vyplýva že sa rozhodujú podľa dostupnosti potravy, ak jej majú dostatok, dokážu nažívať s bežnými druhmi rýb. Vhodné sú napr. Astronotusy, Hemichromisy. Náznaky rivality, konkurencie môžeme vidieť aj pri mierumilovných druhoch. Často sa snáď aj z komerčných dôvodov označujú niektoré druhy za druhy takzvane spoločenské – myslí sa tým, že ich bojovnosť medzi sebou je minimálna. Zaradil by som sem napr. dánia, kardinálky, neónky, gupky, mečovky, blackmolly, guramy. Iné druhy sú viac neznášanlivé, iné menej. Ako som spomínal na inom mieste – napr. niektoré americké cichlidy sú neznášanlivé voči všetkým, aj voči svojmu druhu, aj voči iným druhom. Naopak u veľa afrických cichlíd sa rivalita prejavuje najmä v rámci jedného druhu. Typickým príkladom sú Tropheusy.. Niekedy sa však stane, že samca niektorého druhu si vezmú ostatné druhy na paškál viaceré jedince a tento jedinec má, ak si to nevšimneme, zrejme zrátané. Napokon ak nejaká ryba dostane týmto spôsobom zabrať, je možné že sa stane apatickou – až do takej miery, že ďalšie útoky rezignovane znáša – vlastne čaká na smrť ubitím – nedokáže sa brániť. Boje medzi sebou zvádzajú ryby o potomstvo, o potravu, o priestor atď. Prejavy sú rôzne, od miernych až po surové nekompromisné. Takéto správanie je závislé aj od veku, čím sú ryby staršie, tým tolerujú menej. Napr. Neolamprologus brichardi je druh, ktorý je priam rodinným vzorom v mladom veku, no ako mladé princezné dospievajú, začnú sa u nich prejavovať nevraživosť. Doslova likvidačné správanie.

Na to, aby sa agresivita medzi jedincami znížila, je vhodné zvýšenie množstva úkrytov. Pre africké cichlidy platí, že agresivitu napr. rodov Tropheus, Pseudotropheus eliminuje väčšie množstvo jedincov rovnakého druhu. Toto množstvo však musí byť dostatočné, pretože inak je možné, že docielime opak. Pre Tropheusy je odporúčaný minimálny počet, desať chovaných jedincov v jednom akváriu. Dôležitý je aj pomer pohlaví, odporúčaný je v tomto prípade tri samce ku siedmim samiciam. Pre mbuna cichlidy odporúčam kombináciu jeden samce na dve – tri samice. V prípade nedostatku priestoru hrozí najmä u niektorých väčších druhov prílišná agresivita – kombinácia dvoch samcov akar modrých s jednou samicou je v malom priestore nežiaduca, podobne ako kombinácia dvoch samíc akar a jedného samca. Napr. aj na prvý pohľad mierumilovné samce mečovky mexickej, dokážu medzi sebou vytvárať prísnu hierarchiu, v ktorej prípadné slabšie jedince sú utláčané. U niektorých druhov existuje sociálna hierarchia, kde je pánom dominantný samec, prípadne dominantná samica. U druhov, kde je silný prejav vonkajšieho pohlavného dimorfizmu, môže napriek tomu vyvolať fakt, že samce sú často sfarbené ako samice. Ak však dominantný samec prestane existovať v prítomnosti predtým recesívnych samcov, môže sa stať, že naraz sa zrazu sfarbí aj niekoľko ďalších samcov. Situácia sa môže neskôr zopakovať, keď si opäť vybojuje nejaký samec výsadnú dominanciu, a „nedovolí“ ostatným samcom byť vyfarbenými ako samce. Pri rozmnožovaní sa stáva, že dominantný samec sa trie s niekoľkými samicami, no ostatné samce ostávajú bokom.

Teritorialitou sa prejavuje aj u rýb. Teritorialita je jav, kedy organizmus sa viac zaujíma o určitý životný priestor, ktorý prípadne často háji. Teritorialita sa často prejaví veľmi negatívne aj v akváriu, kde je často málo priestoru. Pre uzavretý priestor to môže skončiť tragicky. Značnou teritorialitou sa prejavujú skôr druhy veľkých jazier a mohutných tokov, často cichlidy. Svoje vybrané teritórium dokážu brániť veľmi vehementne. Veľkosť teritória závisí aj od konkurencie iných jedincov, môže zaberať jeden kameň, jednu ulitu, ale aj celé akvárium. Ak sa nejakému jedincovi podarí obsadiť teritórium, je vo veľkej výhode. Všeobecne sa dá povedať, že jedince pridané do spoločenstva akvária neskôr si ťažšie nachádzajú svoje miesto, a to aj v prípade že sú silné. Ak chceme teritórium narušiť, stačí často zmeniť stavebné prvky v akváriu – dekoráciu, presadiť rastliny, premiestniť techniku. Často stačí presunúť kameň, pridať nový kameň, to závisí od konkrétneho prípadu. Aj malá zmena často celkom zmení správanie, čo vlastne dokazuje silnú teritorialitu rýb. Samozrejme niektoré druhy sa takto prejavujú menej, alebo vôbec, iné viac. Bojovnice, resp. samce bojovníc Betta splendens si svoje nároky obhajujú veľmi vehementne. V nádrži, kde nie je pre viac samcov dostatok životného priestoru nie je miesto pre viac samcov. Na to aby kondícia našich bojovníc bola čo najlepšia, aby plutvy krásne vynikali, alebo na to aby sme mohli pozorovať správanie sa bojovníc, vezmime zrkadlo a nastavme ho samcovi bojovnice. Tento bude hroziť svojmu domnelému sokovi, aj naňho zrejme zaútočí.

Úloha učenia nie je u rýb až tak vyvinutá ako u cicavcov, prípadne u vtákov, ale existuje. Ryby napodobňujú staršie jedince. Počas životného cyklu rýb sa prejavujú aj nacvičovaním rôznych situácií – súbojov, rozmnožovacieho správania. Svoju úlohu iste hrá inštinkt. Ryby nám dokážu predviesť aj svoje geneticky vpečatené rituály, ktorými sa snažia zaliečať svojim partnerom, alebo v ktorých predvádzajú svoju silu pre sokom. Tieto prejavy sú najsilnejšie u druhov, ktorých sociálne správanie je výraznejšie. Dodnes sa nevie dostatočne vysvetliť, ako sa dokážu napr. neónky červené v jedinom momente “ dohodnúť“ a zmeniť smer plávania. Napokon aj mnohé morské druhy žijúce v skupinách.

Drvivá väčšina druhov úplne samozrejme reaguje pri prenose v sieťke veľmi negatívne. Je to úplne pochopiteľné, z ich pohľadu im ide o život. No ak rybám poskytneme oporu v podobu našej ruky, dokážu sa skôr upokojiť. Možno ste si niekedy všimli ako chovateľ chytá ryby lyžičkou, alebo rukou. Pre rybu je to v každom prípade tolerantnejšie. Zrejme nereagujú len na samotnú mechanickú podporu, ale snáď aj na teplo ľudskej ruky, možno aj na iné fyzikálne, možno aj chemické vlastnosti takéhoto prenosu. Veľakrát som takto prenášal najmä samičky afrických cichlíd.

Niektoré druhy správania

Hejnovitosť – mnoho druhov rýb sa vyznačuje takýmto sociálnym správaním. Iste ste v televízii videli ako sa obrovské kvantá rýb zoskupujú a v priebehu okamihu reagujú – menia smer. V malom merítku to môžeme pozorovať aj v našom akváriu. Najmä ak chováte nejaké tetrovité ryby, napr. pravé neónky, aj tetry neónové sú typické hejnové druhy. Tento jav sa stupňuje s početnosťou spoločenstva – 5 neóniek sa bude chovať inak, ako 200 jedincov.

Samostatnosť – druhy rýb, ktoré žijú viac-menej samostatne, prípadne v pároch. Takýchto druhov je najviac. Úzko to súvisí s teritorialitou.

Ukrývanie – počas svojich bežných chovateľských činností som mal možnosť porovnať rôzne správanie rýb pri tak bežnom úkone ako je chytanie rýb sieťkou. Väčšina druhov rýb ak vložíme do vody sieťku sa správa pomerne vystrašene a zbrklo. Len málo druhov svoj útek vykonáva cieľavedomejšie. V týchto situáciách sa občas stane, že nám ryby vyskakujú z akvária. Iným prípadom je správanie sa mbuna cichlíd. Sú to druhy, ktoré žijú v skalách afrického jazera Malawi. Tieto sa snažia schovať do svojho prirodzeného prostredia – do skál. Ostatné ryby majú tendenciu sa schovať maximálne za filter, ale mbuna cichlidy sa schovajú šikovnejšie. Dokážu sa schovať pod pomerne malý kameň. Vy tesne okolo nich neustále prechádzate, ale ryba, ktorá je pod svojím úkrytom pomerne pokojne čaká. Ak má priestor a nik ju neatakuje, čaká na odoznenie obavy – na vytiahnutie sieťky. Toto správanie je často zreteľné aj v predajni. Považujem to za prejav inteligencie. Možno sa už aj vám stalo, že ste sa snažili chytiť podobne rybu v nádrži plnej úkrytov a po hodine ste to vzdali. Inak reagujú ryby aj na farbu sieťky. Bežne sa používajú sieťky zelené, biele a čierne. Za najvhodnejšie považujem sieťky zelené. Biele a čierne sú príliš kontrastné. No aj na takto sfarbené sieťky si dokážu ryby zvyknúť. Ak však nie sú na napr. bielu sieťku zvyknuté, je pravdepodobné, že sa tejto výraznejšej sieťky budú báť viac.

 

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Živá potrava z prírody – blchy: cyklop, dafnia, vírnik, prach

Hits: 36533

Systematicky ide o kôrovce podtriedy Phyllopoda, Ostracoda, Copepoda a o kmeň Rotifera. Tieto drobné živočíchy žijú v stojatej vode, ideálne podmienky im poskytuje organické znečistenie. Za prach akvaristi označujú všetko, čo je menšie ako vírnik. Akvaristi ich obyčajne nerozlišujú, takže sa veľmi rýchlo ujalo označenie „prach“ – hodia sa napr. pre čerstvo vyliahnuté skaláre, alebo napr. pre kolizy. Rad perloočiek patrí do podtriedy Phyllopoda – lupeňonôžky. triedy kôrovcov Crustacea. Niektoré z nich: Daphnia pulex, D. magna, D. cucullata, D. psittacea, D. pulex, D. longispina, Bosmina longirostris, Scapholeberis mucronata, Camptocercus rectirostris, Leptodora kindti, Ceriodaphnia, Chydorus sphaericus, Euricercus lamellatus, Sida cristallina, Rynchotalona, Simocephalus vetulus, Moina rectirostris, M. macropa. Dafnia dosahuje veľkosť 0.2 až 5 mm. Rod Daphnia zahŕňa asi 150 druhov, je rozdelený na tri podrody: Daphnia, Hyalodaphnia a Ctenodaphnia. Ich vek v prírode silne závisí od teploty. V studenej vode dosiahnu trojnásobný vek ako v teplej vode. Sú vhodné aj na toxikologické štúdie ekosystému. Niektoré druhy patria medzi ohrozené podľa IUCN: Daphnia nivalis, D. coronata, D. occcidentalis, D. jollyi. [1].

Moina je drobná dafnia, dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, často krát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním – partenogenézou (bez oplodnenia). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária – prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a vírniky, len sito môže byť prípadne aj redšie, napr. z mlynárskeho hodvábu, prípadne z tzv. dederónu. Dafnie sú väčšie ako cyklopy, ale nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná kutikula, ktorá tvorí ich kostru. Moina dosahuje aj najvyššiu výdatnosť pri prípadnom umelom chove. Pre ryby je to energeticky bohatšia strava ako „obyčajná“ dafnia – dá sa prirovnať ku cyklopu. Dafnie dosahujú najvyššiu početnosť v lete.

Cyklop patrí do podradu Cyclopoidea, radu Podoplea, podtriedy Copepoda – veslonôžky, triedy Crustacea, kmeňa Arthtopoda – článkonožce. Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides. Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb, pomerne výživné. Je kvalitným zdrojom bielkovín. Pri splnení určitých podmienok sa dá aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Všeobecne jeho populácia kulminuje na jar a na jeseň. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípal, prípadne neusmrtili náš chov. Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine – buchanka.

Cyklop, vírniky a prach dokážu aj vo väčšom množstve vydržať vo vedre, pri vzduchovaní aj týždeň. Najideálnejšie je prinesenú potravu hneď skŕmiť, ale ak to nejde a nechcem zvyšok zamraziť, dá sa pri silnom vzduchovaní čiastočne udržať aj dlhšiu dobu. Všetko závisí od množstva. Pomôže aj keď vieme planktón prechovávať vonku, v pivnici, na balkóne kde nedopadajú priame slnečné lúče – je to obdobné ako pri dafniách s tým rozdielom, že dafnie sú o dosť citlivejšie na pokles množstva kyslíku.

Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre plôdik rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu – vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodvábu, alebo monofilu. Niektoré vírniky: Philodina, Synchaeta, Lepadella, Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, Pedalion, dravé Asplanchna (Petr Novák). Rozmnožujú sa vajíčkami, niekedy aj partenogeneticky. Doživajú sa 84 – 108 hodín, pohlavne sú dospelé po 12-tich až 36 hodinách, samička znáša vajíčka každé 4 hodiny. Životný cyklus závisí od teploty, pri vyššej teplote je rýchlejší. Výhodou vírnikov niekedy je, že sa v nádrži pohybujú pomerne pokojne, čo je výhodné pre menej obratný poter rýb. Tráviaci cyklus vírnika je len 10 – 20 minút. Ako násada sa ponúka Brachionus plicatilis, ktorý potrebuje slanú vodu, resp. sladkovodný Brachionus calyciflorus. Dosahujú 25 – 50 % veľkosť s čerstvo vyliahnutou artémiouv (Petr Novák).

Lov blšiek

Na chytanie bĺch treba sito z dámskych pančúch, dederónu, mlynárskeho hodvábu alebo ideálne z monofilu. Avšak cez pančuchu, dederón a mlynársky hodváb prach prejde. Sito je dobré, keď je na dostatočne dlhej palici, pokojne aj na palici dlhšej ako tri metre. Akvaristické firmy predávajú skladateľné sitá na lov takejto potravy, aj keď samozrejme dá sa aj podomácky na tento účel podobný nástroj vyrobiť. Mlynársky hodváb sa veľmi ťažko zháňa, monofil sa predáva v obchodom s textilom (látkami). Jeho cena je nízka, občas si inak monofil kupujú aj fotografi, môže plniť funkciu difuzéra. Sitom sa vo vode nachytá potrava najlepšie, keď robíme vo vode osmičky. Popri blchách – kôrovcoch sa vode nachytajú aj koretry (hojne aj v zime pod ľadom) a niekedy aj malé množstvo patentiek. Pamätať treba na to, že ak chytáte v rybárskom revíre, tak vám na chytanie planktónu treba povolenku z rybárskeho zväzu. Nachytaná potrava sa dá triediť rozličnými sitkami s rôzne veľkými očkami. Takto sa dá selektovať potrava nachytaná spolu pre rôzne veľké ryby, od dospelých až po poter.

Dafnie sú pomerne citlivé počas prenosu na obsah kyslíka. Preto je lepšie ich prenášať v tzv. rámikoch, prípadne s čo najmenším množstvom vody. Dlhšie sa dajú udržať vo väčšom vedre, pri nižšej koncentrácii dafnií a za predpokladu, že sa vo vedre nič nerozkladá. V chladnejšom období roka je to celkom ľahké. V lete je možné kratšiu napr. cez deň dafniám zabezpečiť vzduchovanie a na noc, ak nie je vonku 30°C, ich dať na balkón.

Návod pre chov blšiek

Tento typ potravy sa vyskytuje od roztopenia ľadu, až po neskorú jeseň. Populačná hustota cyklopov a vírnikov je najvyššia skoro na jar a na jeseň. Naopak dafnie kulminujú cez leto. Dá sa povedať, že sú biologickými filtrátormi. Živia sa riasami, prvokmi, baktériami. Dokážu zlikvidovať aj zákal v akváriu za predpokladu, že sa nestanú článkom potravného reťazca rýb, prípadne súčasťou silne sajúceho filtra. Táto schopnosť je vlastne aj predpokladom pri ich umelom odchove. Blšky je možné chovať aj vlastnými silami. Ideálne sú veľké jamy, do ktorých nasypeme organický odpad, napr. fekál, kefír, srvátku, zalejeme vodou a cyklop sa dozaista objaví. Organický materiál je nutné časom doplňovať. Môže ním byť napr.: trus, hnijúce zbytky, krv, kefír, pokazené mlieko, srvátka, konský trus. Takýto substrát, ktorý sa rozkladá, tvorí živnú pôdu pre baktérie, prvoky, ktoré rozkladajú tento „odpad“. Tieto dekompozitory sú potravou pre dafnie, cyklopy, vírniky drobné kôrovce. Pre správny chov je vhodné rozvíjať rozklad pomocou kvasníc. Sú známe prípady, kedy chovateľ využil obdobne časť kanálu. Z hľadiska kvantity je ideálne ak v podobnom „zariadení“ máme drobnú dafniu – moinu, ta nám poskytne 4 krát vyššiu výdatnosť oproti bežnej dafnii. Čistý cyklop je takisto perfektný zdroj živej potravy. Bežná je prax chovateľov, ktorí si chovajú dafnie pri prísavníkoch. Stačí, keď raz za čas hodia do akvária napr. šalátový list, kapustu, apod. Za dosť sa dostane aj prísavníkom, aj dafniám, keďže podobný materiál sa vo vode rýchlo rozkladá. Týmto si chovatelia zabezpečujú neustály prísun dafnií, samozrejme nejde o intenzívnu kultúru, je to na spestrenie, prípadne vzácny zdroj živej potravy, často jedinej, ktorá sa nachádza v chovni a nezaberá žiadne miesto navyše. Podmienkou samozrejme je, že v takomto akváriu sa iné ryby ako prísavníky nenachádzajú – prísavníky živé dafnie nezožerú. Keď postavíte fľašu vody na okno na slnko, počkáte kým sa zariasi a pridáte do nej násadu cyklopu a raz za dva týždne do nej kvapnete niekoľko kvapiek mlieka, je možné, že sa vám v nej cyklop udrží. Samozrejme, nie masovo. Po krátkom čase môžete fľašu premiestniť z dosahu priamych slnečných lúčov.

Skrmovanie blšiek

Odporúčam neliať do akvária vodu z lokality, odkiaľ sme si potravu zadovážili. To platí samozrejme, ak sme nechytali „na husto“ – bez vody, napr. do rámikov. Ideálne je preliať blšky cez sito a obsah sita premiestniť do čistej vody. Ak sa ešte v našej živej potrave nachádza nejaká špina, počkajme, kým sadne na dno a blchy zlejme bez nej, pomôcť si vieme aj hadičkou. Potom nám už nič nebráni v tom, aby sme naše ryby nakŕmili, snáď len to, aby sme nenaliali priveľa vody do nádrže, treba na to myslieť dopredu a radšej odliať vodu z nádrže ešte pred kŕmením. Kto sa bojí, prípadne nepozná lokalitu, môže kvapnúť napr. Multimedikal do takéhoto vedra. Ja som zástanca názoru, že zdravé ryby nemôže živá potrava ohroziť, ak nie je vyslovene nakazená, ale naopak – ich posilní.

Referencie: [1] Wikipedia

Odkazy

 

Use Facebook to Comment on this Post