2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dokumenty, Technika, TOP

Odrazy

Hits: 2674

Odra­zy nás spre­vá­dza­jú, môžu to byť jed­no­du­ché fyzi­kál­ne javy odrá­ža­jú­ce svet­lo. Avšak záro­veň môžu vyjad­ro­vať hlbo­ký sym­bo­lic­ký význam. Umel­ci využí­va­jú odra­zy ako moc­ný nástroj na vyjad­re­nie hĺb­ky a kon­tem­plá­cie. V maľ­be, foto­gra­fii a sochár­stve odra­ze­ný obraz čas­to posky­tu­je alter­na­tív­ny pohľad na objekt, či už je to kra­ji­nár­sky motív, por­trét ale­bo abs­trakt­ný kon­cept. Ume­lec­ké die­la zame­ra­né na odra­zy môžu vytvá­rať ilú­zie, kto­ré ohro­mu­jú divá­ka a spúš­ťa­jú dis­ku­siu o vní­ma­ní rea­li­ty. Odra­zy môžu sym­bo­li­zo­vať ove­ľa viac než len fyzi­kál­ny jav. V mno­hých kul­tú­rach sú odra­zy pova­žo­va­né za okno do duše. Zrkad­lá sú spo­je­né s intros­pek­ci­ou a schop­nos­ťou vidieť samé­ho seba bez závo­ja klam­stva. V lite­ra­tú­re a filo­zo­fii sa čas­to hovo­rí o odra­ze ako meta­fo­re pre intros­pek­ciu a hľa­da­nie skry­tých právd. Odra­zy pred­sta­vu­jú roz­ma­ni­tú tému, kto­rá nám umož­ňu­je pre­skú­mať spo­je­nie medzi fyzi­kou, ume­ním, filo­zo­fi­ou a tech­no­ló­gi­ou. Sú to viac než len obra­zy odrá­ža­jú­ce svet­lo. Odra­zy nám posky­tu­jú nástroj na hlb­šie pocho­pe­nie seba, sve­ta oko­lo nás a našej inte­rak­cie s ním. Je to téma, kto­rá nám stá­le ponú­ka nové pohľa­dy a otvá­ra pries­tor na kre­a­ti­vi­tu a zázra­ky v našom neus­tá­le sa menia­com sve­te. V našom bež­nom živo­te sme obklo­pe­ní odraz­mi. Od odra­zu v zrkad­le pri odra­zy v oknách v moder­ných mra­ko­dra­poch. Voda na hla­di­ne jaze­ra nám pri­ná­ša zrkad­lo­vý obraz oblo­hy a stro­mov. Aj naša medzi­ľud­ská inte­rak­cia môže byť for­mou odra­zu, keď sa odzr­kad­ľu­je­me v poci­toch a reak­ciách druhých.

Fyzi­kál­ny odraz je pro­ces, kto­rým svet­lo, zvuk ale­bo iný druh vlne­nia mení smer, keď nara­zí na povrch. Zrkad­lá, voda a iné hlad­ké povr­chy majú schop­nosť vytvá­rať jas­né a pres­né odra­zy oko­li­té­ho pro­stre­dia. Ten­to jav, pozo­ro­va­ný už od pra­dáv­nych čias, našiel svo­je mies­to v roz­vo­ji opti­ky a ďal­ších ved­ných dis­cip­lín. V súčas­nom sve­te hra­jú odra­zy kľú­čo­vú úlo­hu v tech­no­lo­gic­kých ino­vá­ciách. Odra­ze­né svet­lo v optic­kých vlák­nach, odra­zy v obra­zo­vých sen­zo­roch a odraz v obvo­doch umož­ňu­jú fun­kciu mno­hých moder­ných zaria­de­ní. Okrem toho sa odra­zy čas­to využí­va­jú v dizaj­ne uží­va­teľ­ských roz­hra­ní a her­nom prie­mys­le na dosia­hnu­tie vizu­ál­nych efek­tov a pôso­bi­vých interakcií.


Ref­lec­ti­ons accom­pa­ny us; they can be sim­ple phy­si­cal phe­no­me­na ref­lec­ting light. Howe­ver, they can also express a deep sym­bo­lic mea­ning. Artists use ref­lec­ti­ons as a power­ful tool to con­vey depth and con­tem­pla­ti­on. In pain­ting, pho­tog­rap­hy, and sculp­tu­re, a ref­lec­ted ima­ge often pro­vi­des an alter­na­ti­ve view of the sub­ject, whet­her it’s a lands­ca­pe, por­trait, or abs­tract con­cept. Art­works focu­sed on ref­lec­ti­ons can cre­a­te illu­si­ons that ama­ze vie­wers and spark dis­cus­si­ons about the per­cep­ti­on of rea­li­ty. Ref­lec­ti­ons can sym­bo­li­ze much more than just a phy­si­cal phe­no­me­non. In many cul­tu­res, ref­lec­ti­ons are con­si­de­red a win­dow to the soul. Mir­rors are asso­cia­ted with intros­pec­ti­on and the abi­li­ty to see one­self wit­hout the veil of decep­ti­on. In lite­ra­tu­re and phi­lo­sop­hy, ref­lec­ti­ons are often spo­ken of as a metap­hor for intros­pec­ti­on and the search for hid­den truths.

Ref­lec­ti­ons repre­sent a diver­se topic that allo­ws us to explo­re the con­nec­ti­on bet­we­en phy­sics, art, phi­lo­sop­hy, and tech­no­lo­gy. They are more than just ima­ges ref­lec­ting light. Ref­lec­ti­ons pro­vi­de us with a tool for a dee­per unders­tan­ding of our­sel­ves, the world around us, and our inte­rac­ti­on with it. It is a the­me that con­ti­nu­al­ly offers new per­spec­ti­ves and opens up spa­ce for cre­a­ti­vi­ty and won­ders in our ever-​changing world. In our eve­ry­day lives, we are sur­roun­ded by ref­lec­ti­ons. From the ref­lec­ti­on in the mir­ror to ref­lec­ti­ons in the win­do­ws of modern skysc­ra­pers. The water on the sur­fa­ce of a lake brings us a mir­ro­red ima­ge of the sky and tre­es. Even our inter­per­so­nal inte­rac­ti­on can be a form of ref­lec­ti­on as we mir­ror our­sel­ves in the fee­lings and reac­ti­ons of others.

Phy­si­cal ref­lec­ti­on is the pro­cess by which light, sound, or other types of waves chan­ge direc­ti­on when they encoun­ter a sur­fa­ce. Mir­rors, water, and other smo­oth sur­fa­ces have the abi­li­ty to cre­a­te cle­ar and pre­ci­se ref­lec­ti­ons of the sur­roun­ding envi­ron­ment. This phe­no­me­non, obser­ved sin­ce ancient times, has found its pla­ce in the deve­lop­ment of optics and other scien­ti­fic dis­cip­li­nes. In the modern world, ref­lec­ti­ons play a cru­cial role in tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons. Ref­lec­ted light in opti­cal fibers, ref­lec­ti­ons in ima­ge sen­sors, and ref­lec­ti­ons in cir­cu­its enab­le the func­ti­oning of many modern devi­ces. More­over, ref­lec­ti­ons are often used in user inter­fa­ce design and the gaming indus­try to achie­ve visu­al effects and impres­si­ve interactions.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Považský Inovec – jadrové pohorie na západnom Slovensku

Hits: 9867

Považ­ský Ino­vec je jad­ro­vé poho­rie na západ­nom Slo­ven­sku. Pat­rí do Fatransko-​tatranskej oblas­ti. Pri jeho dĺž­ke 48 km a pre­men­li­vej šír­ke 1525 km zabe­rá roz­lo­hu 600 km². Naj­vyš­ším bodom čle­ni­tej vrcho­vi­ny je vrch Ino­vec (1 042 m n.m.). Má zlo­ži­tú geolo­gic­kú stav­bu. Je boha­tý na pra­me­ne mine­rál­nych vôd. Stre­tá­va­jú sa tu tep­lo­mil­né a hor­ské dru­hy rast­lín. Ľud­ské osíd­le­nie je tu dolo­že­né od star­šej kamen­nej doby. Naj­mä v sever­nej čas­ti je pomer­ne vyso­ký výskyt pra­me­ňov mine­rál­nej vody – takz­va­né kysel­ky. Medzi naj­dô­le­ži­tej­šie pra­me­ne pat­ria ter­my vyvie­ra­jú­ce cez tek­to­nic­ké zlo­my v Pieš­ťa­noch, v oblas­ti Kúpeľ­né­ho ostro­va. Ide o vzác­ny druh lie­či­vej vody dosa­hu­jú­cej tep­lo­tu až 60°C. Živo­čí­chy sa tu vysky­tu­jú v hoj­nom množ­stve. Od zástup­cov hmy­zu (fuzá­če, rohá­če, rôz­ne motý­le) cez oboj­ži­vel­ní­ky (sala­man­dra škvr­ni­tá, sko­ka­ny), pla­zy (sle­púch, jaš­te­ri­ce, vre­te­ni­ca), vtá­ky (z drav­cov oje­di­ne­le orol krá­ľov­ský a sokol rároh, myšia­ky, jas­tra­by, zo spe­vav­cov napr. sýkor­ky, žlto­chvos­ty, ďat­le) (Wiki­pe­dia). Pome­no­va­nie Ino­vec” súvi­sí s tým, že vrchol naj­vyš­šej hory sa čas­to zalesk­ne podob­ne ako ino­vať (infog​lo​be​.sk). Medzi naj­výz­nam­nej­šie pamiat­ky pat­rí veľ­ko­mo­rav­ský dvo­rec Kos­to­lec nad obcou Duco­vé, kos­to­lík svä­té­ho Jura­ja pri Nit­rian­skej Blat­ni­ci, hra­dy Bec­kov, Topoľ­ča­ny, Tema­tín a Hlo­ho­vec. V jas­ky­ni Čer­to­va pec pod Hav­ra­nom sa našlo naj­star­šie jas­kyn­né osíd­le­nie na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk). Zau­jí­ma­vý­mi loka­li­ta­mi je aj napr. Zoofar­ma Mod­ro­vá, vrch Mar­hát.


Považ­ský Ino­vec is a vol­ca­nic moun­tain ran­ge in wes­tern Slo­va­kia, belo­n­ging to the Fatra-​Tatra regi­on. Stret­ching for 48 km with a variab­le width of 15 to 25 km, it covers an area of 600 km². The hig­hest point of this diver­se ter­rain is the peak Ino­vec at an ele­va­ti­on of 1,042 meters abo­ve sea level. The regi­on has a com­plex geolo­gi­cal struc­tu­re and is rich in mine­ral water springs. The moun­tain ran­ge exhi­bits a varie­ty of flo­ra, with both ther­mop­hi­lic (heat-​loving) and moun­tai­nous plant spe­cies thri­ving in the area. Human sett­le­ment in this regi­on dates back to the Sto­ne Age. Par­ti­cu­lar­ly in the nort­hern part, the­re is a rela­ti­ve­ly high occur­ren­ce of mine­ral water springs, kno­wn local­ly as kysel­ky.” Among the most impor­tant springs are the ther­mal waters emer­ging through tec­to­nic faults in Pieš­ťa­ny, in the area of Kúpeľ­ný ostrov. The­se ther­mal waters are a rare type of hea­ling water rea­ching tem­pe­ra­tu­res of up to 60°C.

The area is abun­dant in wild­li­fe, hos­ting vari­ous insects (beet­les, stag beet­les, dif­fe­rent but­terf­lies), amp­hi­bians (spot­ted sala­man­der, frogs), repti­les (slo­wworms, lizards, vipers), birds (birds of prey such as the gol­den eag­le and pereg­ri­ne fal­con, owls, hawks, and pas­se­ri­nes like tits, wag­tails, wood­pec­kers), among others. The name Ino­vec” is rela­ted to the fact that the sum­mit of the hig­hest moun­tain often glo­ws simi­lar­ly to an inno­va­ti­on. Among the notab­le land­marks are the Gre­at Mora­vian court in Kos­to­lec abo­ve the vil­la­ge of Duco­vé, the church of St. Geor­ge near Nit­rian­ska Blat­ni­ca, and the cast­les of Bec­kov, Topoľ­ča­ny, Tema­tín, and Hlo­ho­vec. The cave Čer­to­va pec under Hav­ran has reve­a­led the oldest cave sett­le­ment in Slo­va­kia. Other inte­res­ting loca­ti­ons inc­lu­de Zoofar­ma Mod­ro­vá and the Mar­hát peak.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, TOP

Malé Karpaty

Hits: 3257

V rám­ci poho­ria Malých Kar­pát bola v roku 1976 vyhlá­se­ná Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Malé Kar­pa­ty. Rozp­res­tie­ra sa na 65 504 hek­tá­roch, od ľavé­ho bre­hu Duna­ja až po Nové Mes­to nad Váhom s dĺž­kou 100 kilo­met­rov. Súčas­ťou je via­ce­ro kra­sov, v kto­rých sa nachá­dza via­ce­ro jas­kýň: Borin­ský, Pla­vec­ký, Dob­ro­vod­ský a Čach­tic­ký (stu​pa​va​.sk).

Malé Kar­pa­ty je poho­rie na západ­nom Slo­ven­sku, tiah­ne sa z juho­vý­cho­du na seve­ro­zá­pad a odde­ľu­je Záhor­skú níži­nu od cen­trál­nych a východ­ných čas­tí kra­ji­ny. Na jeho úpä­tí a sva­hoch náj­de­me množ­stvo turis­tic­kých chod­ní­kov, cyk­lot­rás a prí­le­ži­tos­tí na aktív­ny oddych. Malé Kar­pa­ty sa vyzna­ču­jú pes­trým reli­é­fom, kde sa strie­da­jú zales­ne­né kop­ce, lúky a skal­na­té úse­ky. Ich roz­ma­ni­tý cha­rak­ter posky­tu­je úto­čis­ko množ­stvu rast­lín a živo­čí­chov. Boha­tá bio­di­ver­zi­ta poho­ria zahŕňa vzác­ne dru­hy rast­lín a živo­čí­chov. Okrem prí­rod­nej krá­sy nesie Malé Kar­pa­ty aj boha­tú his­tó­riu a kul­túr­ne dedič­stvo. Nachá­dza­jú sa tu zrú­ca­ni­ny, hra­dy, kaš­tie­le a pev­nos­ti. Malé Kar­pa­ty sú tiež zná­me vinár­skou tra­dí­ci­ou. Vini­ce na ich juž­ných sva­hoch pro­du­ku­jú vyni­ka­jú­ce vína, a náv­štev­ní­ci môžu ochut­nať vína v tra­dič­ných vinár­ňach a pivniciach.


In 1976, the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Malé Kar­pa­ty (Litt­le Car­pat­hians) was estab­lis­hed wit­hin the Malé Kar­pa­ty moun­tain ran­ge. Cove­ring an area of 65,504 hec­ta­res, it stret­ches from the left bank of the Danu­be River to Nové Mes­to nad Váhom, span­ning a length of 100 kilo­me­ters. The area is ador­ned with seve­ral karsts, hou­sing notab­le caves such as Borin­ský, Pla­vec­ký, Dob­ro­vod­ský, and Čachtický.

Malé Kar­pa­ty is a moun­tain ran­ge in wes­tern Slo­va­kia, exten­ding from the sout­he­ast to the nort­hwest, ser­ving as a natu­ral boun­da­ry bet­we­en the Záho­rie Lowland and the cen­tral and eas­tern parts of the coun­try. Along its foot­hills and slo­pes, nume­rous hiking trails, cyc­ling rou­tes, and oppor­tu­ni­ties for acti­ve rec­re­a­ti­on await ent­hu­siasts. The ran­ge is cha­rac­te­ri­zed by diver­se ter­rain, fea­tu­ring wooded hills, mea­do­ws, and roc­ky sec­ti­ons. This varied lands­ca­pe pro­vi­des a habi­tat for a mul­ti­tu­de of plants and ani­mals, sho­wca­sing rich bio­di­ver­si­ty with rare species.

Bey­ond its natu­ral beau­ty, Malé Kar­pa­ty bears a rich his­to­ry and cul­tu­ral heri­ta­ge. The regi­on is dot­ted with ruins, cast­les, man­si­ons, and for­tres­ses. Addi­ti­onal­ly, Malé Kar­pa­ty is reno­wned for its wine­ma­king tra­di­ti­on. Vine­y­ards on the sout­hern slo­pes of the moun­tains pro­du­ce excel­lent wines, invi­ting visi­tors to savor the local vin­ta­ges in tra­di­ti­onal wine cellars.

The estab­lish­ment of the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area emp­ha­si­zes the com­mit­ment to pre­ser­ving the uni­que natu­ral and cul­tu­ral fea­tu­res of Malé Kar­pa­ty. Whet­her explo­ring his­to­ri­cal land­marks, embar­king on out­do­or adven­tu­res, or enjo­y­ing the local wines, Malé Kar­pa­ty offers a mul­ti­fa­ce­ted expe­rien­ce that cap­ti­va­tes both locals and visi­tors alike.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Východná

Hits: 1471

Obec Východ­ná na Lip­to­ve ma výraz­ne este­tic­ky neos­lo­vi­la. Pries­tor, v kto­rom sa pra­vi­del­ne koná­va folk­lór­ny fes­ti­val som zasti­hol v zamra­če­nom poča­sí. Pre­chá­dzal som sa ním tak­mer sám. Kon­štrukč­ne je to zau­jí­ma­vé, ale nemo­hol som sa zba­viť poci­tu odcudzenosti.

Východ­ná leží v nad­mor­skej výš­ke 775 met­rov nad morom. Žije tu 2144 oby­va­te­ľov. Folk­lór­ny fes­ti­val sa tra­dič­ne koná prvý júlo­vý víkend. V are­áli sa nachá­dza stá­la expo­zí­cia dre­ve­ných ľudo­vých plas­tík (vychod​na​.eu). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1269. Východ­ná bola osíd­le­ná valaš­skou kolo­ni­zá­ci­ou. Východ­ňa­nia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, naj­mä pes­to­va­ním obi­lia, kapus­ty, neskôr zemia­kov. Cho­val sa doby­tok a ovce, roz­má­ha­lo sa dre­vár­stvo. 16.8.1841 doš­lo k prvé­mu národ­né­mu výstu­pu na Kri­váň Štú­rov­ca­mi (vychod​na​.eu). Východ­ná je cha­rak­te­ris­tic­kou archi­tek­tú­rou. Vyzna­ču­je sa nepra­vi­del­nou, úzkou rado­vou zástav­bou, bez sta­veb­ných čiar. Typic­ké sú drob­né domy, dve malé okná v prie­če­lí, šind­ľo­vá stre­cha a pod­stien­ka (vychod​na​.eu).


The vil­la­ge of Východ­ná in Lip­tov did not aest­he­ti­cal­ly appe­al to me sig­ni­fi­can­tly. I encoun­te­red the spa­ce whe­re the folk­lo­re fes­ti­val regu­lar­ly takes pla­ce in over­cast weat­her. I strol­led through it almost alo­ne. It is struc­tu­ral­ly inte­res­ting, but I could­n’t sha­ke the fee­ling of alienation.

Východ­ná is situ­ated at an ele­va­ti­on of 775 meters abo­ve sea level, and it is home to 2,144 resi­dents. The folk­lo­re fes­ti­val tra­di­ti­onal­ly takes pla­ce on the first wee­kend of July. The area fea­tu­res a per­ma­nent exhi­bi­ti­on of wooden folk sculp­tu­res (vychod​na​.eu). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1269. Východ­ná was sett­led through Wal­la­chian colo­ni­za­ti­on. The inha­bi­tants of Východ­ná were enga­ged in agri­cul­tu­re, par­ti­cu­lar­ly cul­ti­va­ting whe­at, cab­ba­ge, and later pota­to­es. They rai­sed catt­le and she­ep, and fores­try flou­ris­hed. On August 16, 1841, the first nati­onal ascent to Kri­váň by Štú­ro­vo resi­dents took pla­ce (vychod​na​.eu). Východ­ná is cha­rac­te­ri­zed by its dis­tinc­ti­ve archi­tec­tu­re, mar­ked by irre­gu­lar, nar­row row cons­truc­ti­on wit­hout defi­ned buil­ding lines. Typi­cal fea­tu­res inc­lu­de small hou­ses, two small win­do­ws in the faça­de, a shin­gle roof, and a porch (vychod​na​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Modrová – obec s dávnou minulosťou

Hits: 3418

Do roku 1927 sa Mod­ro­vá nazý­va­la Veľ­ká Mod­rov­ka. Maďar­ský názov pre Mod­ro­vú je Nagy­mod­ró, nemec­ký Gross­mod­ro, Gross­mod­rau. Na plo­che nece­lých 12 km2 žije asi 500 oby­va­te­ľov (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá leží v čle­ni­tom, zdví­ha­jú­com sa reli­é­fe Považ­ské­ho Inov­ca. Za zmien­ku sto­jí, že dáv­nej­šej his­tó­rii pod Mod­ro­vú pat­ri­li v minu­los­ti aj Pieš­ťa­ny. V roku 1157 latin­skí kolo­nis­ti v Mod­ro­vej posta­vi­li kos­tol­nú vežu (Mod­ro­vá). Úze­mie Mod­ro­vej bolo v 12. sto­ro­čí pod prá­vo­mo­cou hra­du Bana, nachá­dza­jú­ce­ho sa prav­de­po­dob­ne na vyvý­še­ni­nách nad obcou Ban­ka pri Pieš­ťa­noch. Po jeho záni­ku v prie­be­hu 13. sto­ro­čia jeho fun­kciu pre­bral Tema­tín. V minu­los­ti bola Mod­ro­vá spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Mad­ro”. V 15. sto­ro­čí žilo v Mod­ro­vej odha­dom 150180 oby­va­te­ľov. V roku 1970620, v roku 1989520. V noci z 23. na 24. janu­ára 1932 pos­tih­lo obec lokál­ne zeme­tra­se­nie s epi­cen­trom medzi Mod­ro­vou a Sta­rou Leho­tou, kde asi v dĺž­ke jed­né­ho kilo­met­ra sa násled­kom zeme­tra­se­nia stra­til potok (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Len nedáv­no, v roku 1991 bola neďa­le­ko obce, obja­ve­ná Mod­rov­ská jas­ky­ňa, kto­rá je naj­väč­šou v Považ­skom Inov­ci a nachá­dza sa nad obcou Mod­ro­vá. Vchod sa nachá­dza na seve­ro­zá­pad­nom úbo­čí masí­vu Grni­ce (523 m). Jas­ky­ňa vznik­la v lito­lo­gic­ky i fareb­ne pes­trých tria­so­vých vápen­coch pôso­be­ním dnes už neexis­tu­jú­ce­ho vod­né­ho toku. Pries­to­ry jas­ky­ne pred­sta­vu­jú veľ­mi čle­ni­tý dvo­jú­rov­ňo­vý laby­rint. Okrem nie­koľ­kých men­ších sie­ní ju tvo­ria dva väč­šie dómy spo­je­né 10 met­ro­vou hlbo­kou prie­pas­ťou. Naj­väč­ší pries­tor, daž­ďo­vý dóm dosa­hu­je roz­me­ry 2015 m pri výš­ke 810 m. V jas­ky­ni sa okrem živej kvap­ľo­vej výzdo­by zastú­pe­nej sta­lak­tit­mi a sta­lag­mit­mi vysky­tu­je pre­dov­šet­kým pre ňu cha­rak­te­ris­tic­ká pizo­li­to­vá výzdo­ba. Boha­to sú zastú­pe­né naj­mä roz­ma­ni­té kríč­ko­vi­té tva­ry pri­po­mí­na­jú­ce pod­mor­ské kora­ly. Cel­ko­vá dĺž­ka jas­ky­ne dosa­hu­je 570 m pri hĺb­ke 45 m, pri­čom je reál­ny pred­po­klad jej ďal­šie­ho pokra­čo­va­nia. Jas­ky­ňa je uzav­re­tá a z dôvo­du ochra­ny nie je voľ­ne prí­stup­ná verej­nos­ti. Náv­šte­va prí­pad­ných záu­jem­cov je mož­ná iba v sprie­vo­de čle­nov sku­pi­ny Ino­vec, kto­rá tu v súčas­nos­ti vyko­ná­va pries­kum (Mod­ro­vá). Naj­star­šou his­to­ric­kou pamiat­kou obce je rímsko-​katolícky kos­tol sv. Micha­la archan­je­la, roku 1157. Pat­rí k vzác­nym his­to­ric­kým román­skym pamiat­kam a je zara­de­ný do zozna­mu sta­veb­ných kul­túr­nych pamia­tok (Mod­ro­vá).

Neďa­le­ko od obce Mod­ro­vá, vlast­ne ako sa hovo­rí, za dedi­nou”, sa nachá­dza tzv. Zoofar­ma Mod­ro­vá. Je to za dedi­nou sme­rom na Bez­o­vec. Miloš Minár tu okrem iné­ho pasien­ko­vým spô­so­bom cho­vá juho­ame­ric­ké lamy, škót­sky rož­ný sta­tok, novo­zé­land­ské ovce, búr­ske­ho capa, tas­mán­ske klo­ka­ny, pri­bud­ne čosko­ro ťava dvoj­hr­bá a bizón (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Mod­ro­vej pat­rí cha­to­vá oblasť Mod­ro­vá horá­reň. Je asi 1.5 km za dedi­nou. Začí­na horár­ňou, je v nej posta­ve­ných množ­stvo chát. V tej­to doli­ne je aj rekre­ač­né cen­trum, uby­to­va­cie zariadenie.


Until 1927, Mod­ro­vá was cal­led Veľ­ká Mod­rov­ka. The Hun­ga­rian name for Mod­ro­vá is Nagy­mod­ró, and the Ger­man names are Gross­mod­ro and Gross­mod­rau. The vil­la­ge covers an area of less than 12 km² and is home to around 500 resi­dents (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá is situ­ated in the diver­se and rising ter­rain of the Považ­ský Ino­vec. It’s note­wort­hy that in the dis­tant past, Pieš­ťa­ny was also part of the his­to­ri­cal con­text bene­ath Mod­ro­vá. In 1157, Latin colo­nists in Mod­ro­vá erec­ted a church tower (Mod­ro­vá). The ter­ri­to­ry of Mod­ro­vá in the 12th cen­tu­ry fell under the juris­dic­ti­on of the Bana Cast­le, pro­bab­ly loca­ted on ele­va­ti­ons near the vil­la­ge of Ban­ka near Pieš­ťa­ny. After its demi­se in the 13th cen­tu­ry, its func­ti­on was taken over by Tema­tín. Mod­ro­vá was men­ti­oned in his­to­ry as Mad­ro” in the past. In the 15th cen­tu­ry, an esti­ma­ted 150180 resi­dents lived in Mod­ro­vá. In 1970620, in 1989520. On the night of Janu­ary 23 to 24, 1932, a local eart­hqu­ake struck the vil­la­ge, cen­te­red bet­we­en Mod­ro­vá and Sta­ra Leho­ta, cau­sing a stre­am to disap­pe­ar due to the eart­hqu­ake (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Recen­tly, in 1991, the Mod­rov­ská Cave was dis­co­ve­red near the vil­la­ge, making it the lar­gest in Považ­ský Ino­vec, loca­ted abo­ve Mod­ro­vá. The entran­ce is on the nort­hwest slo­pe of the Grni­ce mas­sif (523 m). The cave for­med in lit­ho­lo­gi­cal­ly and color­ful­ly varied Trias­sic limes­to­nes due to the acti­on of a now none­xis­tent water­cour­se. The cave­’s spa­ces repre­sent a very intri­ca­te two-​level laby­rinth. Apart from seve­ral smal­ler cham­bers, it con­sists of two lar­ger domes con­nec­ted by a 10-​meter-​deep abyss. The lar­gest spa­ce, the rain dome, mea­su­res 2015 m with a height of 810 m. The cave fea­tu­res vivid drips­to­ne deco­ra­ti­ons with sta­lac­ti­tes and sta­lag­mi­tes, pri­ma­ri­ly cha­rac­te­ri­zed by cha­rac­te­ris­tic piso­li­tic orna­men­ta­ti­on. Vari­ous coral-​like for­ma­ti­ons, remi­nis­cent of under­wa­ter corals, are abun­dan­tly repre­sen­ted. The total length of the cave rea­ches 570 m at a depth of 45 m, with a rea­lis­tic assump­ti­on of its furt­her exten­si­on. The cave is clo­sed, and for con­ser­va­ti­on rea­sons, it is not fre­e­ly acces­sib­le to the pub­lic. Visits by inte­res­ted indi­vi­du­als are possib­le only accom­pa­nied by mem­bers of the Ino­vec group, which cur­ren­tly explo­res the cave (Mod­ro­vá). The oldest his­to­ri­cal monu­ment of the vil­la­ge is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el the Archan­gel, built in 1157. It belo­ngs to the rare his­to­ri­cal Roma­ne­sque monu­ments and is lis­ted among the cul­tu­ral monu­ments (Mod­ro­vá).

Not far from Mod­ro­vá, actu­al­ly, as they say, behind the vil­la­ge,” the­re is the so-​called Zoofar­ma Mod­ro­vá. It is loca­ted bey­ond the vil­la­ge towards Bez­o­vec. Besi­des other things, Miloš Minár rai­ses South Ame­ri­can lla­mas, Scot­tish High­land catt­le, New Zea­land she­ep, Bur­chel­l’s zeb­ra, Tas­ma­nian wal­la­bies, and soon the­re will be a two-​humped camel and bison (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Mod­ro­vá also inc­lu­des the cot­ta­ge area Mod­ro­vá horá­reň, about 1.5 km bey­ond the vil­la­ge. It starts with a moun­tain hut, with nume­rous cot­ta­ges built the­re. In this val­ley, the­re is also a rec­re­a­ti­on cen­ter, accom­mo­da­ti­on facility.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post