2011, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Typ krajiny

Stupava

Hits: 6379

Stu­pa­va – men­šie mes­to pri Bra­ti­sla­ve. Zho­dou osu­du som Stu­pa­vu naj­mä v minu­los­ti čas­to nav­šte­vo­val pri prá­ci na svo­jej dip­lo­mov­ke. Počas troch rokov som do Stu­pa­vy a jej oko­lia cho­dil veľ­mi čas­to. Po 14 rokoch som sem zaví­tal s foto­apa­rá­tom a veľ­mi som sa čudo­val ako sa zme­ni­lo cen­trum pri kaštieli.

Mes­to Stu­pa­va sa leží medzi západ­ný­mi svah­mi Malých Kar­pát a juž­nou čas­ťou Záhor­skej níži­ny vo výš­ke 174 met­rov nad morom (stu​pa​va​.sk). Na roz­lo­he 6718 hek­tá­rov, v nad­mor­skej výš­ke 182 met­rov nad morom žilo začiat­kom roku 201610597 oby­va­te­ľov. Nemec­ký názov pre mes­to je Stamp­fen, maďar­ský Stom­fa (Maj­tán, 1998). V kata­stri obce sa nachá­dza časť prí­rod­nej rezer­vá­cie Pod Pajš­tú­nom. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1269. Juž­nú časť Stu­pa­vy tvo­rí Mást, kto­rá je súčas­ťou od roku 1953. Nie­kto­ré čas­ti Más­tu: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Čas­ti mes­ta: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia). 

Stu­pav­ské jaze­ro sa nachá­dza v cen­tre mes­ta, pri kaš­tie­li. Za ním nasle­du­je park. Ten­to park pri­po­mí­na skôr Arbo­ré­tum ako mest­ský park. Baro­ko­vý kaš­tieľ leží na okra­ji v par­ku v his­to­ric­kom cen­tre Stu­pa­vy. Na jeho mies­te stál pôvod­ne vod­ný hrad, kto­rý bol v roku 1280 stre­dis­kom pajš­tún­ske­ho pan­stva. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia ho Pál­fy­ov­ci pre­sta­va­li na ran­no­ba­ro­ko­vý opev­ne­ný kaš­tieľ. Prí­rod­ný park bol zalo­že­ný v roku 1867 Káro­ly­i­ov­ca­mi. V are­áli par­ku bol v minu­los­ti grófs­ky pivo­var, mlyn a nie­koľ­ko ryb­ní­kov (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). V súčas­nos­ti kaš­tieľ slú­ži ako domov seni­orov (stu​pa​va​.sk). V par­ku sa nachá­dza napr. jed­ľa Nord­ma­no­vá, cyp­ruš­tek Lawso­nov, gin­ko dvoj­la­loč­né, boriev­ka čín­ska, ľali­ov­ník tuli­pá­no­kve­tý, sofo­ra japon­ská. Súčas­ťou par­ku je pagaš­ta­no­vá alej (stu​pa​va​.sk). Rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na bol posta­ve­ný v polo­vi­ci 14. sto­ro­čia ako kos­tol­ný hrad. Čas­to menil svo­ju podo­bu prí­stav­ba­mi (stu​pa​va​.sk). 

Kon­com 18. sto­ro­čia sa v Stu­pa­ve usa­dil džbán­kar­sky maj­ster Šte­fan Putz so zna­los­ťa­mi výro­by habán­skej kera­mi­ky, kto­rá bola polie­va­ná olovnato-​cínovou majo­li­kou (fajan­sou). Jeho nasle­dov­ník­mi sa sta­li Ján a Fer­di­nand Kos­tkov­ci, neskôr Fer­diš Kos­t­ka, kto­rý sa okrem tra­dič­nej tvor­by veno­val aj figu­rál­nej tvor­be, kto­rá ho pre­slá­vi­la. Stal sa prvým národ­ným umel­com his­tó­rii Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Jeho pec je jedi­nou zacho­va­nou habán­skou pecou v stred­nej Euró­pe (stu​pa​va​.sk). V Stu­pa­ve pôso­bil Ján Nálep­ka, spi­so­va­teľ Rudo Moric. V Stu­pa­ve pôso­bí sku­pi­na his­to­ric­ké­ho šer­mu Ursus. V mes­te sa kona­jú via­ce­ré tra­dič­né podu­ja­tia. V mar­ci sa koná Veľ­ko­noč­ná výsta­va kras­líc a výši­viek, v júli Svä­to­ja­kub­ský jar­mok, v augus­te Stu­pav­ské hody, fes­ti­val coun­try hud­by Stu­pav­ský širák a Sláv­nos­ti kapus­ty – Deň zelá. V októb­ri Svä­to­mar­tin­ský jar­mok. V novem­bri Miku­láš­sky jar­mok (Wiki­pe­dia).

Úze­mie Stu­pa­vy bolo osíd­le­né už v dobe bron­zo­vej. Prvý­mi etnic­ky zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Kel­ti (stu​pa​va​.sk). Rima­nia tu zrej­me v obdo­bí mar­ko­man­ských vojen (160180) posta­vi­li men­šiu sta­ni­cu na nevy­so­kej vyvý­še­ni­ne, na kto­rej už pred­tým stá­la ger­mán­ska osa­da. Vzni­kol tu roz­siah­ly dvo­rec, chrá­ne­ný obvo­do­vým múrom 7070 met­rov. Pobyt doka­zu­jú nále­zy zbra­ní, zbyt­ky krúž­ko­vé­ho pan­cie­ra, kera­mi­ka, šper­ky, min­ce, frag­men­ty skle­ných nádob a hos­po­dár­ske nára­die. O Slo­van­skom osíd­le­ní sved­čia nále­zy poh­re­bis­ka s kera­mic­ký­mi pred­met­mi zo 6 . – 9. sto­ro­čia v miest­nej čas­ti Mást. Uhor­ský kráľ Belo IV. v daro­va­cej lis­ti­ne po prvý­krát spo­mí­na Stu­pa­vu v roku 1269 pod náz­vom Ztum­pa. V dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bol na úze­mí Stu­pa­vy vybu­do­va­ný Stu­pav­ský kamen­ný hrad, neskôr zná­my pod menom Pajš­tún ako síd­lo pajš­tún­ske­ho a stu­pav­ské­ho pan­stva. Posled­ní maji­te­lia Káro­ly­i­ov­ci ho opus­ti­li v roku 1945. Miest­ne trho­vis­ko a sláv­ne trhy boli zná­me v celom oko­lí a prá­ve pre túto sku­toč­nosť v mes­teč­ku vznik­la trid­siat­ko­vá sta­ni­ca, kde sa vybe­ral popla­tok za pre­vá­ža­ný tovar v sume troch per­cent z ceny tova­ru. Naj­dô­le­ži­tej­ší­mi plo­di­na­mi boli ľankono­pe, z nich sa liso­va­ním zís­ka­val olej. Mly­ny na liso­va­nie tzv. stu­py boli posta­ve­né na Stu­pav­skom poto­ku (stu​pa​va​.sk). Maďa­ri pre­vza­li toto pome­no­va­nie a ešte za čias Veľ­kej Mora­vy vyslo­vo­va­li názov Stom­fa (čitaj Štom­fa) s nosov­kou, ston­pa. Neskôr vo vývo­ji reči doš­lo k záni­ku nosov­ky a ustá­li­la sa stu­pa. Pri­da­ním kon­cov­ky ava vznik­lo pome­no­va­nie Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Stu­pa­va – a smal­ler town near Bra­ti­sla­va. Fun­ni­ly enough, I used to visit Stu­pa­va quite often, espe­cial­ly in the past, whi­le wor­king on my the­sis. Over three years, I fre­qu­en­ted Stu­pa­va and its sur­roun­dings. After 14 years, I retur­ned with a came­ra and was ama­zed at how the cen­ter around the cast­le has changed.

The town of Stu­pa­va is situ­ated bet­we­en the wes­tern slo­pes of the Small Car­pat­hians and the sout­hern part of the Záhor­ská Lowland at an ele­va­ti­on of 174 meters abo­ve sea level (stu​pa​va​.sk). Cove­ring an area of 6,718 hec­ta­res, with an alti­tu­de of 182 meters abo­ve sea level, it had a popu­la­ti­on of 10,597 at the begin­ning of 2016. The Ger­man name for the town is Stamp­fen, and in Hun­ga­rian, it’s Stom­fa (Maj­tán, 1998). The vil­la­ge­’s cadas­tral ter­ri­to­ry inc­lu­des a part of the natu­ral reser­ve Pod Pajš­tú­nom. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1269. The sout­hern part of Stu­pa­va inc­lu­des Mást, which beca­me part of the town in 1953. Some parts of Mást are: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Parts of the town: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia).

Stu­pa­va Lake is loca­ted in the town cen­ter, near the cast­le. Fol­lo­wing it is a park that resem­bles more of an arbo­re­tum than an urban park. The Baro­que cast­le lies on the edge of the park in the his­to­ri­cal cen­ter of Stu­pa­va. Ori­gi­nal­ly, the­re was a water cast­le on its site, which beca­me the cen­ter of the Pajš­tún esta­te in 1280. In the mid-​17th cen­tu­ry, the Pál­fys rebu­ilt it into an ear­ly Baro­que for­ti­fied cast­le. The natu­ral park was estab­lis­hed in 1867 by the Káro­ly­is. The park area used to hou­se a Coun­t’s bre­we­ry, mill, and seve­ral ponds (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). Cur­ren­tly, the cast­le ser­ves as a seni­or home (stu​pa​va​.sk). In the park, you can find, for exam­ple, Nord­mann fir, Lawso­n’s cyp­ress, gink­go bilo­ba, Chi­ne­se juni­per, tulip tree, Japa­ne­se pago­da tree. The park also fea­tu­res a chest­nut alley (stu​pa​va​.sk). The Roman Cat­ho­lic Church of St. Step­hen was built in the mid-​14th cen­tu­ry as a church cast­le. It often chan­ged its appe­a­ran­ce due to exten­si­ons (stu​pa​va​.sk).

In the late 18th cen­tu­ry, the mas­ter potter Šte­fan Putz sett­led in Stu­pa­va, brin­ging with him the kno­wled­ge of making Haban cera­mics cast with lead-​tin gla­ze (faien­ce). His suc­ces­sors were Ján and Fer­di­nand Kos­tkov­ci, later Fer­diš Kos­t­ka, who, in addi­ti­on to tra­di­ti­onal potte­ry, also enga­ged in figu­ra­ti­ve art that made him famous. He beca­me the first nati­onal artist in the his­to­ry of Cze­cho­slo­va­kia. His kiln is the only pre­ser­ved Haban kiln in Cen­tral Euro­pe (stu​pa​va​.sk). Stu­pa­va was also home to Ján Nálep­ka, wri­ter Rudo Moric. The his­to­ri­cal fen­cing group Ursus ope­ra­tes in Stu­pa­va. Seve­ral tra­di­ti­onal events take pla­ce in the town. In March, the­re is an Eas­ter exhi­bi­ti­on of eggs and embro­ide­ries, in July St. James’ Fair, in August Stu­pa­va fes­ti­vi­ties, the Stu­pa­va Coun­try Music Fes­ti­val, and Cab­ba­ge Fes­ti­vi­ties – Cab­ba­ge Day. In Octo­ber, the­re is St. Mar­ti­n’s Fair in Novem­ber, St. Nicho­las’ Fair (Wiki­pe­dia).

The ter­ri­to­ry of Stu­pa­va was sett­led in the Bron­ze Age. The first eth­ni­cal­ly kno­wn inha­bi­tants were Celts (stu​pa​va​.sk). The Romans like­ly built a smal­ler sta­ti­on on a low ele­va­ti­on here during the Mar­co­man­nic Wars (160180), whe­re a Ger­ma­nic sett­le­ment alre­a­dy sto­od. An exten­si­ve cour­ty­ard, pro­tec­ted by a 7070 meter wall, was estab­lis­hed. Arti­facts found inc­lu­de wea­pons, remains of ring armor, cera­mics, jewel­ry, coins, frag­ments of glass ves­sels, and agri­cul­tu­ral tools. Sla­vic sett­le­ment evi­den­ce inc­lu­des a burial ground with cera­mic items from the 6th9th cen­tu­ries in the local Mást dis­trict. Hun­ga­rian King Belo IV men­ti­oned Stu­pa­va for the first time in 1269 in a dona­ti­on deed, cal­ling it Ztum­pa. In the second half of the 13th cen­tu­ry, the Stu­pa­va Sto­ne Cast­le was built, later kno­wn as Pajš­tún, the seat of the Pajš­tún and Stu­pa­va esta­tes. The last owners, the Káro­ly­is, aban­do­ned it in 1945. The local mar­ket and famous fairs were kno­wn throug­hout the regi­on, lea­ding to the estab­lish­ment of a cus­toms sta­ti­on in the town whe­re a three per­cent fee was col­lec­ted for tran­s­por­ted goods. The most impor­tant crops were flax and hemp, from which oil was extrac­ted by pre­ssing. Mills for pre­ssing, cal­led stu­py,” were built on the Stu­pa­va Stre­am (stu​pa​va​.sk). Hun­ga­rians adop­ted this name and even during the times of Gre­at Mora­via pro­noun­ced the name Stom­fa (pro­noun­ced Štom­fa) with a nasal sound, ston­pa. Later, in the evo­lu­ti­on of lan­gu­age, the nasal sound disap­pe­a­red, and stu­pa” sta­bi­li­zed. Adding the suf­fix ava” resul­ted in the name Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Turie

Hits: 2015

Turie leží medzi Lúčan­skou Malou Fat­rou a Strá­žov­ský­mi vrch­mi v nad­mor­skej výš­ke 300 met­rom nad morom (obec​tu​rie​.eu), 446 pod­ľa Wiki­pe­die. Pozdĺž Tur­ské­ho poto­ka. Tur­ská doli­na sa kol­mo napá­ja na Rajec­kú doli­nu (obec​tu​rie​.eu). Na plo­che 27.2 km2 tu žije 1995 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1386 pod náz­vom Turo. Obec Turie vznik­la zlú­če­ním osád Turo a Tri dvo­ry, názov Turo tri dvo­ry sa pou­ží­val až do roku 1930. Názov Turie je pre obec od roku 1949 (obec​tu​rie​.eu). V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Micha­la archan­je­la, kto­rý bol posta­ve­ný oko­lo roku 1580. Je chrá­ne­ný lipou s obvo­dom kme­ňa 450 cm (obec​tu​rie​.eu).


Turie is situ­ated bet­we­en Lúčan­ská Malá Fat­ra and Strá­žov­ské Vrchy at an alti­tu­de of 300 meters abo­ve sea level (obec​tu​rie​.eu), or 446 meters accor­ding to Wiki­pe­dia. It is loca­ted along the Tur­ský potok (Turie Stre­am). Tur­ská doli­na (Turie Val­ley) inter­sects per­pen­di­cu­lar­ly with the Rajec­ká doli­na (Rajec­ká Val­ley) (obec​tu​rie​.eu). Cove­ring an area of 27.2 km², the vil­la­ge is home to 1995 resi­dents (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1386 under the name Turo. Turie was for­med by mer­ging the sett­le­ments of Turo and Tri dvo­ry. The name Turo tri dvo­ry was used until 1930, and the name Turie has been in use sin­ce 1949 (obec​tu​rie​.eu). The vil­la­ge hosts the Church of St. Micha­el the Archan­gel, cons­truc­ted around 1580, and is pro­tec­ted by a lime tree with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 450 cm (obec​tu​rie​.eu).


Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2009, 2013, Biotopy, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Les, Malé Karpaty, Organizmy, Príroda, Rastliny, Skaly, Slovenská krajina, Stromy, Záhorie

Devínska Kobyla – unikátna lokalita celosvetového významu

Hits: 5763

Devín­ska Koby­la pat­rí k naj­dl­h­šie osíd­le­ným loka­li­tám na Slo­ven­sku. Už v obdo­bí 5000 rokov pred n.l. si tu neoli­tic­kí roľ­ní­ci sta­va­li svo­je prvé síd­la. V 4 sto­ro­čí pred n.l. sa tu usa­di­li Kel­ti, kto­rí zača­li klčo­vať lesy. Po nich ovlád­li úze­mie v 1. sto­ro­čí n.l. Rima­nia a zalo­ži­li na juho­zá­pad­ných sva­hoch Devín­skej Koby­ly vini­ce (devin​ska​ko​by​la​.sk). Pod seve­ro­vý­chod­ný­mi svah­mi medzi Dúb­rav­kou a Tech­nic­kým sklom” sa odkry­li pozos­tat­ky vidiec­kej usad­los­ti rím­ske­ho typu – vil­la rus­ti­ca z 3. sto­ro­čia (pano​ra​ma​.sk). 

Masív Devín­skej Koby­ly nazý­va­jú geoló­go­via aj kle­not­ni­cou roz­ma­ni­tos­ti geolo­gic­kých javov”. Pri­bliž­ne pred 300 mili­ón­mi rokov bolo toto úze­mie súčas­ťou pra­kon­ti­nen­tu Pan­gea. V nasle­du­jú­cich obdo­biach bolo toto úze­mie nie­koľ­ko­krát zapla­ve­né morom, v kto­rom sa tvo­ri­li vápen­ce a dolo­mi­ty – Devín­ska hrad­ná ska­la, Wait­tov lom, Što­ke­rav­ská vápen­ka, Sand­bergBáden­ské more, kto­ré sa nachá­dza­lo na tom­to úze­mí pred 1416 mil. rok­mi, mode­lo­va­lo význam­nú loka­li­tu ska­me­ne­lín na Devín­skej Koby­le – Sand­berg. Nema­lou mie­rou sa na for­mo­va­ní Devín­skej Koby­ly podie­ľa­jú rie­ky Mora­vaDunaj. Ich kory­tá sa postup­ne pre­miest­ňo­va­li a pri­bliž­ne pred 600 tis. rok­mi vzni­kol ich sútok tých­to riek v oblas­ti dneš­nej Devín­skej Novej Vsi. Geolo­gic­ký­mi zme­na­mi sa pod Devín­sku hrad­nú ska­lu pre­su­nul asi pred 130 tisíc rok­mi (devin​ska​ko​by​la​.sk). Devín­skou hrad­nou ska­lou sa na našom úze­mí začí­na mohut­ný oblúk Kar­pát. Geolo­gic­ky ku Kar­pa­tom pat­ria aj Hunds­he­im­ské kop­ce na pra­vom bre­hu Duna­jaRakús­ku. Juž­né sva­hy sú tvo­re­né pre­važ­ne sivý­mi vápen­ca­mi, dolo­mit­mi a kar­bo­ná­to­vý­mi brek­cia­mi. Súvrstvia sú 160180 mili­ó­nov rokov. Vrchol je z dru­ho­hor­ných kre­men­cov, kto­ré vznik­li stme­le­ním plá­žo­vé­ho pies­ku (Infor­mač­ná tabuľa).Devínskou hrad­nou ska­lou sa na našom úze­mí začí­na mohut­ný oblúk Kar­pát. Geolo­gic­ky ku Kar­pa­tom pat­ria aj Hunds­he­im­ské kop­ce na pra­vom bre­hu Duna­jaRakús­ku. Juž­né sva­hy sú tvo­re­né pre­važ­ne sivý­mi vápen­ca­mi, dolo­mit­mi a kar­bo­ná­to­vý­mi brek­cia­mi. Súvrstvia sú 160180 mili­ó­nov rokov. Vrchol je z dru­ho­hor­ných kre­men­cov, kto­ré vznik­li stme­le­ním plá­žo­vé­ho pies­ku (Infor­mač­ná tabuľa).

Devín­ska Koby­la je jed­na z naju­ni­kát­nej­ších loka­lít celé­ho Slo­ven­ska. Brit­ský bota­nik D. Moore v pub­li­ká­cii Plant Life pri­pra­vil celo­sve­to­vý výber prí­ro­do­ved­ne oso­bit­ne zau­jí­ma­vých loka­lít a z desia­tich vyme­dze­ných pre celú Euró­pu veno­val dve stra­ny Devín­skej Koby­le (inba​.sk). Pat­rí do Devín­skych Kar­pát. Nachá­dza sa v tes­nej blíz­kos­ti Deví­na – mest­skej čas­ti Bra­ti­sla­vy. Leží pri súto­ku rie­ky Mora­vaDuna­jom. Ku nej pat­rí aj Sand­berg. Je veľ­mi čas­to nav­šte­vo­va­ná. Koby­la, ako ju v Bra­ti­sla­ve fami­liár­ne nazý­va­me je sku­toč­ne veľ­mi boha­tá na pes­trú pale­tu foriem prí­ro­dy. Vyka­zu­je vyso­ký stu­peň bio­di­ver­zi­ty, aj z dôvo­du, že pôvod­ne šlo o zales­ne­nú loka­li­tu, na kto­rej však člo­vek his­to­ric­ky hos­po­dá­ril, odles­ňo­val, kosil apod (Wiki­pe­dia). Pás­li sa tu ovce, ale aj kozy a hovä­dzí doby­tok. Zhru­ba v polo­vi­ci 20. sto­ro­čia pas­tva postup­ne zanik­la (broz​.sk). Na Devín­skej Koby­le žije nie­koľ­ko­ti­síc dru­hov živo­čí­chov. Napr. kobyl­ka Saga pedo, mod­liv­ka Man­tis reli­gi­osa. Viac ako 600 dru­hov motý­ľov, napr. vid­lo­chvost fenik­lo­vý Papi­lio macha­on, jasoň choch­lač­ko­vý Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, viac ako 380 dru­hov chro­bá­kov, napr. roháč oby­čaj­ný Luca­nus cer­vus, fúzač veľ­ký Ceram­byx cer­do. Z vtá­kov na ska­lách hniez­di sokol myšiar Fal­co tin­nun­cu­lus, zalie­ta­va sem Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Fal­co cher­rug (devin​ska​ko​by​la​.sk). Žijú tu via­ce­ré dru­hy na svo­jej sever­nej hra­ni­ci roz­ší­re­nia. Vysky­tu­je tu zried­ka­vá pamod­liv­ka dlho­kr­ká Man­tis­pa sty­ria­ca, vid­lo­chvost ovoc­ný Iphic­li­des poda­li­rius (sazp​.sk).

Z vege­tá­cie tu domi­nu­jú tep­lo­mil­né a váp­no­mil­né rast­li­ny, cel­kom je tu ras­tie viac ako 1 100 dru­hov vyš­ších rast­lín. Medzi nimi 26 dru­hov orchi­deí. Vysky­tu­jú sa tu tep­lo­mil­né dru­hy hmy­zu, pris­pô­so­be­né extrém­nym a dlho­do­bým obdo­biam sucha (broz​.sk). Vysky­tu­je sa tu kavyľ pôvab­ný Sti­pa pul­cher­ri­naSti­pa joan­nis, 26 dru­hov vsta­va­čov (Orchi­de­a­ce­ae), hla­vá­čik jar­ný Ado­nis ver­na­lis, ponik­lec čer­nas­tý Pul­sa­til­la nig­ri­cans, ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­til­la gran­dis, ľalia zla­to­hla­vá Lilium mar­ta­gon, kosa­tec níz­ky Iris pumi­la, kosa­tec dvoj­fa­reb­ný Iris varie­ga­ta, Pla­tant­he­ra bifo­lia. Vzác­nos­ťou je ihli­ca níz­ka Ono­nis pusil­la, Lat­hy­rus spha­e­ri­cus, Con­rin­gia aus­tria­ca, Poten­til­la peda­ta, Smyr­nium por­fo­lia­tum, Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, Con­so­li­da orien­ta­lis ssp. pani­cu­la­ta, Aple­nium adiant­hum nig­rum (sazp​.sk), step­ný relikt Gyp­sop­hi­la fas­ti­gia­ta (devin​ska​ko​by​la​.sk).

Devín­ska Koby­la je naj­vyš­ším vrchom Devín­skych Kar­pát s nad­mor­skou výš­kou 514 m nad morom a záro­veň je naj­juž­nej­ším výbež­kom Malých Kar­pát. Má aj zákon­nú ochra­nu, od roku 1964 je Národ­nou prí­rod­nou rezer­vá­ci­ouNPR s roz­lo­hou 101.12 ha (Wiki­pe­dia). Devín­ska Koby­la je aj tzv. úze­mím európ­ske­ho význa­mu, je súčas­ťou Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Malé Kar­pa­ty a je súčas­ťou chrá­ne­ných úze­mí NATURA 2000 (broz​.sk). Wai­tov lom, kto­rý je na foto­gra­fiách sa nachá­dza neďa­le­ko od Sand­ber­gu, cca 600 met­rov sme­rom ku Deví­nu. Slú­žil v minu­los­ti ako vápen­ka (slo​va​kia​.tra​vel).


Devín­ska Koby­la is one of the lon­gest inha­bi­ted sites in Slo­va­kia. As ear­ly as 5000 years BC, Neolit­hic far­mers estab­lis­hed the­ir first sett­le­ments here. In the 4th cen­tu­ry BC, Celts sett­led, ini­tia­ting defo­re­sta­ti­on. Fol­lo­wing them, in the 1st cen­tu­ry AD, the Romans domi­na­ted the area and foun­ded vine­y­ards on the sout­hwest slo­pes of Devín­ska Koby­la (devin​ska​ko​by​la​.sk). Under the nort­he­as­tern slo­pes, rem­nants of a Roman-​type rural sett­le­ment – vil­la rus­ti­ca from the 3rd cen­tu­ry, were unco­ve­red bet­we­en Dúb­rav­ka and Tech­nic­ké sklo” (pano​ra​ma​.sk).

Geolo­gists refer to the mas­sif of Devín­ska Koby­la as the tre­a­su­ry of geolo­gi­cal phe­no­me­na.” App­ro­xi­ma­te­ly 300 mil­li­on years ago, this area was part of the super­con­ti­nent Pan­ga­ea. In sub­se­qu­ent peri­ods, the regi­on was repe­a­ted­ly flo­oded by the sea, for­ming limes­to­nes and dolo­mi­tes – Devín­ska hrad­ná ska­la, Wait­tov lom, Što­ke­rav­ská vápen­ka, Sand­berg. The Baden Sea, which exis­ted here 14 – 16 mil­li­on years ago, sha­ped a sig­ni­fi­cant fos­sil site on Devín­ska Koby­la – Sand­berg. Mora­va and Danu­be rivers sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­te to the for­ma­ti­on of Devín­ska Koby­la. The­ir beds gra­du­al­ly shif­ted, and about 600 thou­sand years ago, the­ir con­flu­en­ce was for­med in the area of toda­y­’s Devín­ska Nová Ves. The geolo­gi­cal chan­ges moved Devín­ska hrad­ná ska­la about 130 thou­sand years ago (devin​ska​ko​by​la​.sk). Devín­ska Koby­la is the star­ting point of the mas­si­ve Car­pat­hian arc. The Hunds­he­im Hills on the right bank of the Danu­be in Aus­tria also belo­ng geolo­gi­cal­ly to the Car­pat­hians. Sout­hern slo­pes con­sist main­ly of gray limes­to­nes, dolo­mi­tes, and car­bo­na­te brec­cias, dating back 160 – 180 mil­li­on years. The sum­mit is com­po­sed of Meso­zo­ic cherts, for­med by cemen­ta­ti­on of beach sand (Infor­ma­ti­on Board).

Devín­ska Koby­la is one of Slo­va­kia­’s most uni­que loca­ti­ons. Bri­tish bota­nist D. Moore, in the pub­li­ca­ti­on Plant Life,” selec­ted glo­bal­ly scien­ti­fi­cal­ly inte­res­ting loca­ti­ons, dedi­ca­ting two pages to Devín­ska Koby­la for the who­le of Euro­pe (inba​.sk). It is part of the Devín­ske Kar­pa­ty, loca­ted in clo­se pro­xi­mi­ty to Devín – a dis­trict of Bra­ti­sla­va, near the con­flu­en­ce of the Mora­va River with the Danu­be. It inc­lu­des Sand­berg and is high­ly fre­qu­en­ted. Fami­liar­ly kno­wn as Koby­la, it boasts a rich varie­ty of natu­ral forms. It exhi­bits a high degree of bio­di­ver­si­ty due to its his­to­ry as a ori­gi­nal­ly fores­ted area that humans have his­to­ri­cal­ly mana­ged, defo­res­ted, and cul­ti­va­ted (Wiki­pe­dia). Devín­ska Koby­la used to be gra­zed by she­ep, goats, and catt­le, but pas­tu­re gra­du­al­ly dimi­nis­hed around the mid-​20th cen­tu­ry (broz​.sk). Devín­ska Koby­la hosts thou­sands of ani­mal spe­cies, such as the Saga pedo bush-​cricket and the Man­tis reli­gi­osa man­tis. Over 600 but­terf­ly spe­cies, inc­lu­ding the Papi­lio macha­on swal­lo­wtail and Par­nas­sius mne­mo­sy­ne clou­ded Apol­lo, more than 380 beet­le spe­cies, like Luca­nus cer­vus stag beet­le, and Ceram­byx cer­do gre­at cap­ri­corn beet­le. Fal­cons, such as the Fal­co tin­nun­cu­lus kestrel, nest on the rocks, whi­le Mon­ti­co­la saxa­ti­lis rock thrush occa­si­onal­ly visits. The rare long-​necked man­tis Man­tis­pa sty­ria­ca and the scar­ce swal­lo­wtail Iphic­li­des poda­li­rius are also found here (devin​ska​ko​by​la​.sk, sazp​.sk).

The vege­ta­ti­on is domi­na­ted by ther­mop­hi­lic and cal­ci­co­lous plants, with over 1,100 spe­cies of hig­her plants. Among them are 26 spe­cies of orchids, ther­mop­hi­lic insect spe­cies adap­ted to extre­me and pro­lon­ged peri­ods of drought (broz​.sk). The ele­gant feat­her grass Sti­pa pul­cher­ri­na and Sti­pa joan­nis, 26 spe­cies of orchids (Orchi­de­a­ce­ae), Ado­nis ver­na­lis, Pul­sa­til­la nig­ri­cans, Pul­sa­til­la gran­dis, Lilium mar­ta­gon, Iris pumi­la, Iris varie­ga­ta, Pla­tant­he­ra bifo­lia. Rare spe­cies inc­lu­de Ono­nis pusil­la, Lat­hy­rus spha­e­ri­cus, Con­rin­gia aus­tria­ca, Poten­til­la peda­ta, Smyr­nium por­fo­lia­tum, Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, Con­so­li­da orien­ta­lis ssp. pani­cu­la­ta, and the step­pe relic Gyp­sop­hi­la fas­ti­gia­ta (devin​ska​ko​by​la​.sk, sazp​.sk).

Devín­ska Koby­la is the hig­hest peak of the Devín­ske Kar­pa­ty, with an alti­tu­de of 514 meters abo­ve sea level, and simul­ta­ne­ous­ly the sout­hern­most exten­si­on of the Malé Kar­pa­ty. It has legal pro­tec­ti­on, desig­na­ted as a Nati­onal Natu­ral Reser­ve sin­ce 1964, cove­ring an area of 101.12 hec­ta­res (Wiki­pe­dia). Devín­ska Koby­la is also a so-​called area of Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce, part of the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Malé Kar­pa­ty and part of the NATURA 2000 pro­tec­ted are­as (broz​.sk). Wait­tov lom, depic­ted in the pho­tog­raphs, is loca­ted near Sand­berg, app­ro­xi­ma­te­ly 600 meters towards Devín. In the past, it ser­ved as a limes­to­ne quar­ry (slo​va​kia​.tra​vel).


Devín­ska Koby­la gehört zu den am läng­sten besie­del­ten Orten in der Slo­wa­kei. Schon in der Zeit 5000 Jah­re vor Chris­tus errich­te­ten hier neolit­his­che Bau­ern ihre ers­ten Sied­lun­gen. Im 4. Jahr­hun­dert vor Chris­tus lie­ßen sich die Kel­ten nie­der, die began­nen, die Wäl­der zu roden. Nach ihnen über­nah­men die Römer im 1. Jahr­hun­dert nach Chris­tus das Gebiet und grün­de­ten Wein­ber­ge an den südwest­li­chen Hän­gen der Devín­ska Koby­la (devin​ska​ko​by​la​.sk). Unter den nor­döst­li­chen Hän­gen zwis­chen Dúb­rav­ka und Tech­nic­ký sklom” wur­den Über­res­te einer römis­chen Dorf­sied­lung vom Typ vil­la rus­ti­ca aus dem 3. Jahr­hun­dert aus­geg­ra­ben (pano​ra​ma​.sk).

Die Geolo­gen bez­e­ich­nen den Mas­siv der Devín­ska Koby­la auch als Schatz­kam­mer der Viel­falt geolo­gis­cher Phä­no­me­ne”. Vor etwa 300 Mil­li­onen Jah­ren war die­ses Gebiet Teil des Urkon­ti­nents Pan­gäa. In den fol­gen­den Peri­oden wur­de die­ses Gebiet mehr­mals vom Meer überf­lu­tet, in dem sich Kalks­te­i­ne und Dolo­mi­te bil­de­ten – Devín­ska hrad­ná ska­la, Wait­tov lom, Što­ke­rav­ská vápen­ka, Sand­berg. Das Bade­nian­me­er, das vor 14 – 16 Mil­li­onen Jah­ren in die­sem Gebiet exis­tier­te, form­te eine bede­uten­de Fos­si­liens­tät­te auf der Devín­ska Koby­la – Sand­berg. Die Flüs­se Mora­va und Donau tru­gen maßgeb­lich zur For­mung der Devín­ska Koby­la bei. Ihre Bet­ten vers­cho­ben sich all­mäh­lich, und vor etwa 600.000 Jah­ren ents­tand ihre Mün­dung in der Gegend des heuti­gen Devín­ska Nová Ves. Geolo­gis­che Verän­de­run­gen führ­ten dazu, dass sich die Devín­ska hrad­ná ska­la vor etwa 130.000 Jah­ren auf unser Gebiet vers­chob (devin​ska​ko​by​la​.sk). Die Devín­ska hrad­ná ska­la mar­kiert den Beginn eines mäch­ti­gen Bogens der Kar­pa­ten auf unse­rem Gebiet. Geolo­gisch gehören auch die Hundsheim-​Hügel am rech­ten Ufer der Donau in Öster­re­ich zu den Kar­pa­ten. Die süd­li­chen Hän­ge bes­te­hen haupt­säch­lich aus grau­en Kalks­te­i­nen, Dolo­mi­ten und Kar­bo­natb­rek­zien. Die Schich­ten sind 160 – 180 Mil­li­onen Jah­re alt. Der Gip­fel bes­teht aus Ges­te­i­nen des Meso­zo­ikums, die durch Ver­fes­ti­gung von Strand­sand ents­tan­den sind (Informations-​Tafel).

Die Devín­ska Koby­la ist einer der ein­zi­gar­tigs­ten Orte in der Slo­wa­kei. Der bri­tis­che Bota­ni­ker D. Moore wähl­te es in sei­nem Werk Plant Life als eine der welt­we­it natur­wis­sen­schaft­lich beson­ders inte­res­san­ten Stät­ten aus und wid­me­te Devín­ska Koby­la zwei Sei­ten von zehn, die für ganz Euro­pa fest­ge­legt wur­den (inba​.sk). Es gehört zu den Devín­ske Kar­pa­ty und befin­det sich in unmit­tel­ba­rer Nähe von Devín, einem Stadt­te­il von Bra­ti­sla­va. Es liegt am Zusam­men­fluss der Flüs­se Mora­va und Donau. Dazu gehört auch der Sand­berg. Es wird sehr oft besucht. Die Koby­la, wie wir sie in Bra­ti­sla­va umgangss­prach­lich nen­nen, ist wirk­lich reich an einer viel­fäl­ti­gen Palet­te von Natur­for­men. Sie zeigt einen hohen Grad an Bio­di­ver­si­tät, auch aufg­rund der Tat­sa­che, dass es sich urs­prün­glich um einen bewal­de­ten Ort han­del­te, auf dem jedoch his­to­risch gewirts­chaf­tet wur­de, gero­det, gemäht usw. (Wiki­pe­dia). Hier wei­de­ten Scha­fe, aber auch Zie­gen und Rin­der. In der Mit­te des 20. Jahr­hun­derts versch­wand die Wei­de all­mäh­lich (broz​.sk). Auf der Devín­ska Koby­la leben Tau­sen­de von Arten von Tie­ren. Zum Beis­piel die Heusch­rec­ke Saga pedo, die Got­te­san­be­te­rin Man­tis reli­gi­osa. Über 600 Arten von Sch­met­ter­lin­gen, wie der Sch­wal­ben­sch­wanz Papi­lio macha­on, der Sch­war­ze Apol­lo­fal­ter Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, über 380 Arten von Käfern, wie der Hirsch­ka­fer Luca­nus cer­vus, der Gro­ße Sch­mal­bock Ceram­byx cer­do. Unter den Vögeln brütet der Turm­fal­ke Fal­co tin­nun­cu­lus auf den Fel­sen, der Bergb­lausch­wan Mon­ti­co­la saxa­ti­lis fliegt hier­her, Fal­ke Fal­co cher­rug (devin​ska​ko​by​la​.sk). Es gibt hier meh­re­re Arten an ihrer nörd­li­chen Verb­re­i­tungsg­ren­ze. Die sel­te­ne Ame­i­sen­löwe Man­tis­pa sty­ria­ca kommt hier vor, eben­so wie der Sch­wal­ben­sch­wanz Iphic­li­des poda­li­rius (sazp​.sk).

Die Vege­ta­ti­on wird von warm- und kalk­lie­ben­den Pflan­zen domi­niert, ins­ge­samt wach­sen hier mehr als 1.100 Arten höhe­rer Pflan­zen. Darun­ter 26 Arten von Orchi­de­en. Es gibt hier warm ange­pass­te Insek­te­nar­ten, die auf extre­me und lang anhal­ten­de Troc­ken­pe­ri­oden ein­ges­tellt sind (broz​.sk). Es gibt den schönen Feder­gras Sti­pa pul­cher­ri­na und Sti­pa joan­nis, 26 Arten von Orchi­de­en (Orchi­de­a­ce­ae), die Frühlings-​Adonisröschen Ado­nis ver­na­lis, das Sch­war­ze Küchen­schel­le Pul­sa­til­la nig­ri­cans, das Gro­ße Küchen­schel­le Pul­sa­til­la gran­dis, die Türkenbund-​Lilie Lilium mar­ta­gon, die Nied­ri­ge Sch­wert­li­lie Iris pumi­la, die Zwe­i­far­bi­ge Sch­wert­li­lie Iris varie­ga­ta, Pla­tant­he­ra bifo­lia. Eine Sel­ten­he­it ist der Nie­der­lie­gen­de Gän­seb­lüm­chen Ono­nis pusil­la, Lat­hy­rus spha­e­ri­cus, Con­rin­gia aus­tria­ca, Poten­til­la peda­ta, Smyr­nium por­fo­lia­tum, Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, Con­so­li­da orien­ta­lis ssp. pani­cu­la­ta, Aple­nium adiant­hum nig­rum (sazp​.sk), der Step­pen­re­likt Gyp­sop­hi­la fas­ti­gia­ta (devin​ska​ko​by​la​.sk).

Die Devín­ska Koby­la ist der höchs­te Gip­fel der Devín­ske Kar­pa­ty mit einer Höhe von 514 m über dem Mee­ress­pie­gel und gle­i­ch­ze­i­tig der süd­lichs­te Aus­lä­u­fer der Kle­i­nen Kar­pa­ten. Sie hat auch gesetz­li­chen Schutz, seit 1964 ist sie ein Nati­ona­les Natur­re­ser­vat – NNR mit einer Flä­che von 101,12 Hek­tar (Wiki­pe­dia). Die Devín­ska Koby­la ist auch ein soge­nann­tes Gebiet von euro­pä­is­cher Bede­utung, sie gehört zum Ges­chütz­ten Lands­chafts­ge­biet Malé Kar­pa­ty und ist Teil der ges­chütz­ten NATURA 2000-​Gebiete (broz​.sk). Der Waittov-​Steinbruch, der auf den Fotos zu sehen ist, befin­det sich in der Nähe des Sand­ber­gs, etwa 600 Meter in Rich­tung Devín. Früher dien­te er als Kalks­te­inb­ruch (slo​va​kia​.tra​vel).


Devín­ska Koby­la az egy­ik leg­ré­geb­ben lakott terület Szlo­vá­kiá­ban. Már az i. e. 5000 évvel eze­lőt­ti idős­zak­ban itt tele­ped­tek le a neoli­ti­kus föld­műve­sek, és épí­tet­ték első tele­pülé­se­i­ket. Kr. e. 4. szá­zad­ban a kel­ták tele­ped­tek le itt, akik elkezd­ték erdőket irta­ni. Utá­nuk a rómaiak vet­ték át a terüle­tet a Kr. u. 1. szá­zad­ban, és szőlőül­tet­vé­ny­eket ala­pí­tot­tak a Devín­ska Koby­ly dél­ny­uga­ti lej­tőin (devin​ska​ko​by​la​.sk). Az észak­ke­le­ti lej­tők alatt, Dúb­rav­ka és a Tech­nic­ký sklom” között, fel­tár­ták a római típu­sú vidé­ki tele­pülés, a vil­la rus­ti­ca marad­vá­ny­ait a 3. szá­zad­ból (pano​ra​ma​.sk).

A Devín­ska Koby­ly töme­ge a geoló­gu­sok sze­rint is a geoló­giai jelen­sé­gek sok­fé­le­sé­gé­nek kinc­ses­kam­rá­já­nak” nevez­he­tő. Közel 300 mil­lió évvel eze­lőtt ez a terület a Pan­gea őscon­ti­nen­tum rés­ze volt. A követ­ke­ző idős­za­kok­ban többs­zör is elá­rasz­tot­ta a ten­ger ezt a terüle­tet, ahol mész­kövek és dolo­mi­tok kelet­kez­tek – Devín­ska hrad­ná ska­la, Wait­tov lom, Što­ke­rav­ská vápen­ka, Sand­berg. A báden­si ten­ger, ame­ly 14 – 16 mil­lió évvel eze­lőtt itt volt, jelen­tős foss­zí­lia lelőhe­ly­et for­mált a Devín­ska Koby­ly­on – Sand­berg. A Mora­va és a Duna foly­ók jelen­tős mér­ték­ben hoz­zá­já­rul­tak a Devín­ska Koby­ly kia­la­ku­lá­sá­hoz. Az árkok foko­za­to­san elmoz­dul­tak, és körül­be­lül 600 ezer évvel eze­lőtt a foly­ók talál­ko­zó­ja kia­la­kult a mai Devín­ska Nová Vsi terüle­tén. A geoló­giai vál­to­zá­sok­nak kös­zön­he­tően a Devín­ska hrad­ná ska­la min­te­gy 130 ezer évvel eze­lőtt került át a terület­re (devin​ska​ko​by​la​.sk). A Devín­ska hrad­ná ska­lán kez­dődik a Kár­pá­tok hatal­mas íve terüle­tün­kön. Geoló­giai érte­lem­ben a Kár­pá­tok­hoz tar­to­znak Auszt­ria jobb part­ján talál­ha­tó Hundsheim-​hegyek is. A déli lej­tőket főként szür­ke mész­kők, dolo­mi­tok és kar­bo­nát brek­ciák alkot­ják. Az üle­dé­kek 160 – 180 mil­lió évvel eze­lőtt kelet­kez­tek. A csúcs másod­la­gos kvarc­tar­tal­mú homok­ból kia­la­kult a mezo­zo­ikum kors­zak­ban (Infor­má­ci­ós táb­la). A Devín­ska Koby­ly­on keresz­tül indul a Kár­pá­tok hatal­mas íve terüle­tün­kön. Geoló­giai érte­lem­ben a Kár­pá­tok­hoz tar­to­znak Auszt­ria jobb part­ján talál­ha­tó Hundsheim-​hegyek is. A déli lej­tőket főként szür­ke mész­kők, dolo­mi­tok és kar­bo­nát brek­ciák alkot­ják. Az üle­dé­kek 160 – 180 mil­lió évvel eze­lőtt kelet­kez­tek. A csúcs másod­la­gos kvarc­tar­tal­mú homok­ból kia­la­kult a mezo­zo­ikum kors­zak­ban (Infor­má­ci­ós tábla).

A Devín­ska Koby­la az egy­ik legs­zi­go­rúb­ban védett hely Szlo­vá­kia egész terüle­tén. A brit bota­ni­kus, D. Moore, a Plant Life című mun­ká­já­ban a világ szá­mos ter­més­ze­ti szem­pont­ból érde­kes hely­é­ből válasz­tott ki, és a tíz euró­pai hely közül két oldalt szen­telt a Devín­ska Koby­ly­nak (inba​.sk). A Devín­ske Kar­pa­ty rés­ze. Bra­ti­sla­va város­rés­zé­hez, a Devín­höz, nagy­on közel talál­ha­tó. A Mora­va és a Duna foly­ók tor­ko­la­ta mel­lett feks­zik. Ide tar­to­zik a Sand­berg is. Nagy­on gyak­ran láto­ga­tott hely. A Koby­la”, aho­gy­an Bra­ti­sla­vá­ban hoz­zás­zok­tak nevez­ni, való­ban gaz­dag a ter­més­zet vál­to­za­tos for­má­i­nak palet­tá­já­ban. Magas fokú bio­di­ver­zi­tást mutat, rész­ben azért, mert ere­de­ti­leg erdős terület volt, ahol azon­ban tör­té­nel­mi­leg gaz­dál­kod­tak, erdőt irtot­tak, kas­zál­tak stb. (Wiki­pe­dia). Itt legel­tet­tek juho­kat, de kecs­ké­ket és mar­hát is. A lege­lők körül­be­lül a 20. szá­zad köze­pé­ig foko­za­to­san megs­zűn­tek (broz​.sk). A Devín­ska Koby­ly­on több ezer állat­faj él. Pél­dá­ul a Saga pedo sás­ka, a Man­tis reli­gi­osa imád­ko­zó sás­ka. Több mint 600 pil­lan­gó­faj, pél­dá­ul a lep­ke­far­kú lep­ke Papi­lio macha­on, a Par­nas­sius mne­mo­sy­ne tol­la­slep­kű, több mint 380 bogár­faj, pél­dá­ul a szar­vas­bo­gár Luca­nus cer­vus, a nagy szar­vas­bo­gár Ceram­byx cer­do. A szik­lá­kon fész­kel a vérc­se Fal­co tin­nun­cu­lus, és ide is repül a Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, a kele­ti réti­sas Falco

cher­rug (devin​ska​ko​by​la​.sk). Több észa­ki elter­je­dé­si hatá­ron élő faj is él itt. Rit­ka hoss­zú­ny­akú imád­ko­zó sás­ka, Iphic­li­des poda­li­rius sás­ka is előfor­dul itt (sazp​.sk).

Itt a meleg­ked­ve­lő és mész­követ ked­ve­lő növé­ny­ek domi­nál­nak, öss­ze­sen több mint 1100 faj maga­sabb növé­ny nő itt. Közöt­tük 26 orchi­dea faj. Itt élnek a szá­raz idős­za­kok­hoz alkal­maz­ko­dott meleg­ked­ve­lő rovar­fa­jok is (broz​.sk). Itt talál­ha­tó a szép Sti­pa pul­cher­ri­na és Sti­pa joan­nis, 26 orchi­de­a­faj (Orchi­de­a­ce­ae), a tavas­zi sáf­rá­ny Ado­nis ver­na­lis, a feke­te kan­ka­lin Pul­sa­til­la nig­ri­cans, a nagy­vi­rá­gú kan­ka­lin Pul­sa­til­la gran­dis, a tör­pe lili­om Lilium mar­ta­gon, az alac­so­ny írisz Iris pumi­la, a kéts­zí­nű írisz Iris varie­ga­ta, a Pla­tant­he­ra bifo­lia. Rend­kí­vüli rit­ka­ság a kis ono­nis Ono­nis pusil­la, a göm­bölyű leve­lű pil­lan­gós Lat­hy­rus spha­e­ri­cus, a Con­rin­gia aus­tria­ca, a Poten­til­la peda­ta, a Smyr­nium por­fo­lia­tum, a Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, a Con­so­li­da orien­ta­lis ssp. pani­cu­la­ta, az Aple­nium adiant­hum nig­rum szik­lai relik­via (devin​ska​ko​by​la​.sk).

A Devín­ska Koby­la a Devín­ske Kar­pa­ty leg­ma­ga­sabb csúc­sa, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 514 m, és egy­ben a Kis-​Kárpátok leg­dé­libb kiter­jesz­té­se. Tör­vé­nyi védel­met is élvez, 1964 óta Nemze­ti Ter­més­ze­ti Rezer­vá­tum (NPR) 101,12 hek­tá­ros terület­tel (Wiki­pe­dia). A Devín­ska Koby­la az Euró­pai Unió fon­tos terüle­te, rés­ze a Kis-​Kárpátok Védett Táj­te­rüle­té­nek és a NATURA 2000 védett terüle­tek­nek (broz​.sk). A fotó­kon lát­ha­tó Wait­tov lom a Sand­berg­től nem mess­ze, körül­be­lül 600 méter­re Devín felé. Régeb­ben mész­kőbá­ny­aként szol­gált (slo​va​kia​.tra​vel).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Biotopy, Časová línia, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Typ krajiny, Záhorie

Malina

Hits: 3435

Mali­na je záhor­ský kanál, ľavo­stran­ný prí­tok rie­ky Mora­va s dĺž­kou 47 km. Pra­me­ní v Pezin­ských Kar­pa­toch, pod vrchom Tri kop­ce, v nad­mor­skej výš­ke 610 met­rov. Spo­čiat­ku tečie na seve­ro­zá­pad, tvo­rí Mod­ran­skú doli­nu a obra­cia sa na západ na Bor­skú níži­nu, napá­ja vod­nú nádrž Kuchy­ňa, pre­te­ká obcou Kuchy­ňa v dvoch odde­le­ných kory­tách. Okrem iné­ho pre­te­ká aj Malac­ka­mi. V oblas­ti Devín­ske­ho jaze­ra ústi do Mora­vy (Wiki­pe­dia). Mali­na dala zrej­me meno mes­tu Malac­ky (Mar­tin Macej­ka).


Mali­na is a Záho­rie canal, a left tri­bu­ta­ry of the Mora­va River, with a length of 47 km. It ori­gi­na­tes in the Pezi­nok Car­pat­hians, below the peak of Tri kop­ce, at an ele­va­ti­on of 610 meters. Ini­tial­ly flo­wing nort­hwest, it forms the Mod­ra Val­ley, then turns west into the Bor Lowland, feeds the Kuchy­ňa reser­vo­ir, pas­ses through the vil­la­ge of Kuchy­ňa in two sepa­ra­te chan­nels. Among other pla­ces, it also flo­ws through Malac­ky. In the area of Devín Lake, it emp­ties into the Mora­va River (Wiki­pe­dia). Mali­na like­ly gave its name to the town of Malac­ky (Mar­tin Macejka).


Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské mestá, Poľsko, Typ krajiny

Kráľovské mesto Krakov

Hits: 3787

Kra­kov som mal mož­nosť nav­ští­viť na veľ­mi krát­ku dobu. Urči­te sa stal objek­tom môj­ho záuj­mu v najb­liž­ších rokoch. Je dru­hým naj­väč­ším mes­tom Poľ­ska s 800 tisíc­mi oby­va­teľ­mi (top​ky​.sk), jeho roz­lo­ha je 327 km2. V roku 1791 tu žilo 23 591 oby­va­te­ľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 tak­mer 300 000 (wiki­pe­dia). V met­ro­po­lit­nej oblas­ti žije 1.3 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Poľ­ské pome­no­va­nie je Kra­ków [kra­kuf], nemec­ké Kra­kau. Leží na hor­nom toku Vis­ly (wiki​pe​dia​.sk). Pome­no­va­nia pochá­dza od knie­ža­ťa Kra­ka (Dlugosz,1961). V Poľ­sku je pova­žo­va­ný za Slo­va­na, avšak veľ­mi prav­de­po­dob­ne to bol Kelt. Jeho kelt­ské meno zne­lo asi Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­kov je mes­tom kul­tú­ry, fes­ti­va­lov, celý rok sú na uli­ciach pou­lič­ní muzi­kan­ti v dobo­vých šatách (sme​.sk). Oblasť sta­ré­ho mes­ta spo­lu s his­to­ric­kou zástav­bou je od roku 1978 na zozna­me sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (Wiki­pe­dia CZ). Kra­kov je iba jed­ným zo šies­tich miest na sve­te, v kto­rých je obraz Leonar­da da Vin­ci­ho. Jeho Dáma s hra­nos­ta­jom je vysta­ve­ná v múzeu Czar­to­ryj­ských (sme​.sk).

Počas dru­hej sve­to­vej voj­ny malo mes­to Kra­kov šťas­tie, zosta­lo nepo­ru­še­ný (top​ky​.sk). V Sta­rom mes­te je množ­stvo his­to­ric­kých budov, v celom mes­te je viac ako 6 tisíc his­to­ric­kých objek­tov (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius je naj­star­šia budo­va uni­ver­zi­ty v Poľ­sku, pochá­dza z 15. sto­ro­čia. Pat­rí jed­nej z naj­star­ších európ­skych uni­ver­zít – Kra­kov­skej jage­lov­skej, zalo­že­nej v roku 1364Rynek Głó­wny je veľ­ké stre­do­ve­ké trho­vis­ko, naj­väč­šie poľ­ské, dve­sto met­rov širo­ké a 200 met­rov dlhé. Bolo zalo­že­né v roku 1257 (top​ky​.sk). Nachá­dza sa tu kos­tol Pan­ny Márie, kto­ré­ho dve veže sa výraz­ne od seba odli­šu­jú. V stre­de námes­tia sa nachá­dza­jú Sukien­ni­ce (Dom súken­ní­kov), kde sa kedy­si obcho­do­va­lo s tex­ti­lom. Dnes sa tu pre­dá­va­jú reme­sel­né výrob­ky a suve­ní­ry a na pre­zen­tu­je sa poľ­ské výtvar­né ume­nie 19. sto­ro­čia (nomad​.sk).

Marián­sky kos­tol je dru­hý chrám, kto­rý bol zni­če­ný počas tatár­skych nájaz­dov, dneš­ná podo­ba je rekon­štruk­ci­ou z 15. sto­ro­čia (top​ky​.sk). Jeho zvlášt­nos­ťou je jed­no z naj­väč­ších stre­do­ve­kých súso­ší z 15. sto­ro­čia, kto­ré vytvo­ril Wit Stwosz. Tvo­rí ho 12 pozlá­te­ných a polych­ró­mo­va­ných postáv z lipo­vé­ho dre­va, kto­ré sú veľ­mi pre­cíz­ne opra­co­va­né. Na námes­tí sa nachá­dza aj šik­má veža Ratusz, kto­rá je vyso­ká 70 met­rov a jej odchý­le­nie 55 cm spô­so­bi­la vích­ri­ca v roku 1703 (sme​.sk).

Krá­ľov­ský hrad – Wawel je sym­bo­lom Poľ­ska, srd­com poľ­skej his­tó­rie. 500 rokov bol síd­lom poľ­ských krá­ľov. Bol koru­no­vač­ným mes­tom aj potom, čo sa Var­ša­va sta­la hlav­ným mes­tom. Prvá pev­nosť tu stá­la už v 11. sto­ro­čí, dneš­ný hrad pochá­dza zo 16. sto­ro­čia. Wawel­ská kated­rá­la bola dokon­če­ná v roku 1364 (top​ky​.sk). Vo Wawe­li sa nachá­dza obrí zvon Zyg­mun­da, kto­rý je tre­tím naj­ťaž­ším zvo­nom na sve­te. Váži 18 ton, je vyso­ký 199 cm, prie­mer má 242 cm, hru­bý od 7 do 21 cm, na jeho roz­ký­va­nie je tre­ba 10 mužov. Je o 350 rokov star­ší ako Big Ben v Lon­dý­ne. Odlial ho Hans Beham za krá­ľa Žig­mun­da I. Sta­ré­ho v roku 1520. Rozo­zvu­čí sa na Via­no­ce, Nový rok, Veľ­kú noc a na iné nábo­žen­ské sviat­ky (sme​.sk).

Neďa­le­ko od cen­tra sa nachá­dza­jú nezvy­čaj­né tva­ro­va­né kop­ce, kto­ré sa podo­ba­jú na nie­koľ­ko­pos­cho­do­vé tor­ty ozdo­be­né špi­rá­lo­vi­tý­mi chod­ník­mi. Väč­ši­na z nich bola navŕ­še­ná člo­ve­kom s dre­ve­ným zákla­dom. Arche­oló­go­via sa dom­nie­va­jú, že sys­tém kop­cov tvo­rí aký­si astro­no­mic­ký kalen­dár Kel­tov. Naj­viac opra­de­ný poves­ťa­mi je Krze­mi­on­ky – kopec Kra­ku­sakto­rý je mohy­lou dáv­ne­ho vod­cu Kra­ku­sa. Je vyso­ký tak­mer 17 met­rov a bol posta­ve­ný prav­de­po­dob­ne v 7. sto­ro­čí. Z kop­ca Kos­ciusz­ki vám bude ležať pri nohách celý Kra­kov (sme​.sk). 

Kra­kov vzni­kol oko­lo roku 800, bol posta­ve­ný obran­ný hrad Vis­la­nov na kri­žo­vat­ke obchod­ných ciest. Kon­com 9. sto­ro­čia bol súčas­ťou Veľ­kej Mora­vy. V 10. sto­ro­čí bol posta­ve­ný hrad Wawel a oko­lo roku 999 sa mes­to sta­lo súčas­ťou Poľ­ska. V 14. až 16. sto­ro­čí mes­to pre­kvi­ta­lo, bolo hlav­ným mes­tom, od roku 1320 koru­no­vač­ným mes­tom (wiki​pe​dia​.sk). Do roku 1734 (Wiki­pe­dia CZ). Od roku 1795 do 1809 a násled­ne po roku 1846 pat­ri­lo do Rakúsko-​Uhorskej monar­chie. V obdo­bí 18091815 bol Kra­kov súčas­ťou Var­šav­ské­ho knie­žat­stva. Po roku 1918 je mes­to opäť súčas­ťou Poľ­ska. Po roku 1945 sa vďa­ka prie­my­sel­né­mu stre­dis­ku Nowa Huta stal mes­tom s naj­väč­ším meta­lur­gic­kým závo­dom v Poľ­sku (wiki​pe​dia​.sk).

Povesť o Kra­ko­vi a dra­kov vra­ví, že v dáv­nych dobách sa v ska­lách usa­dil nebez­peč­ný sed­mo­hla­vý drak. Tyra­ni­zo­val oby­va­te­ľov, napá­dal doby­tok, nikto sa jej neve­del posta­viť. Až sa pri­hlá­sil mla­dý kraj­čír. Napl­nil ovcu sírou, poma­zal ju krvou a pred­ho­dil ju dra­ko­vi. Drak ovcu zožral, ale v bru­chu sa mu vznie­til oheň. Pre­to sa šiel napiť vody do Vis­ly. Hlta­vo pil, až vybu­chol. Za odme­nu dostal za ženu prin­cez­nú a kráľ Krak pre­nie­sol svo­je síd­lo na Wawel­ský kopec a zalo­žil mes­to Kra­kov (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­kov ponú­ka boha­tý kul­túr­ny prog­ram počas celé­ho roka. V júni sa kona­jú Dni Kra­ko­va s množ­stvo kon­cer­tov, diva­del­ných pred­sta­ve­ní. Laj­ko­nik je veľ­trh ľudo­vé­ho ume­nia a sláv­nosť zalo­že­ná na prí­be­hu plt­ní­ka, kto­rý pora­zil Tatá­rov pre­zle­če­ním sa za chá­na. Zná­me sú orga­no­vé kon­cer­ty na pred­mes­tí v opát­ske Tyniec. Od mája do sep­tem­bra sa koná Bie­ná­le gra­fi­ky. Koniec mája pat­rí Kra­kov­ské­mu fil­mo­vé­mu fes­ti­va­lu, kde sa súťa­ží o cenu Zla­té­ho dra­ka. Osob­nos­ti Kra­ko­wa: fil­má­ri Andr­zej Vaj­da, Roman Polan­ski (top​ky​.sk), astro­nóm, vedec Miku­láš Koper­nik, čes­ký a uhor­ský kráľ Vla­di­slav II. Jage­lov­ský, komor­ský gór Ján III. Tur­zo, pod­ni­ka­teľ a záchran­ca židov Oskar Schind­ler, pápež Ján Pavol II. (Karol Woj­ty­la), herec a reži­sér Jer­zy Stuhr, tenis­t­ka Agniesz­ka Radwan­ska, pilot for­mu­ly 1 Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). V cen­tre je plno reštau­rá­ií, bis­tier, piz­zé­rií, kaviar­ní a čoko­lá­dov­ní. Na uli­ciach dostať prac­lí­ky – obwar­zan­ky. Množ­stvo nápo­jov zo sla­du a chme­ľu, veľ­mi veľ­ký výber mor­ských rýb a plo­dov, napriek veľ­kej vzdia­le­nos­ti od mora (Fol­ta). Všet­ky uli­ce pek­ne do seba zapa­da­jú, ťaž­ko vás prek­va­pí moder­ná budo­va. Palá­ce, syna­gó­gy, zapria­hnu­té kone vás pre­ne­sú do dáv­nej minu­los­ti. Na pre­chádz­ke mes­tom sa je na čo poze­rať. Nie nadar­mo je Kra­kov pre­zý­va­ný aj mes­tom krá­ľov (Koc­zo­vá).


**English:**
I had the oppor­tu­ni­ty to visit Kra­kow for a very short time. It cer­tain­ly beca­me an object of my inte­rest for the coming years. It is the second-​largest city in Poland with 800,000 inha­bi­tants (top​ky​.sk), cove­ring an area of 327 km². In 1791, 23,591 peop­le lived here, in 1900, 85,300, and in 1945, almost 300,000 (wiki­pe­dia). The met­ro­po­li­tan area is home to 1.3 mil­li­on resi­dents. The Polish name is Kra­ków [kra­kuf], Ger­man Kra­kau. It lies on the upper cour­se of the Vis­tu­la River (wiki​pe​dia​.sk). The name comes from Prin­ce Krak (Dlu­gosz, 1961). In Poland, he is con­si­de­red a Slav, but most like­ly, he was a Celt. His Cel­tic name was pro­bab­ly Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­kow is a city of cul­tu­re, fes­ti­vals, with stre­et musi­cians in peri­od cos­tu­mes throug­hout the year (sme​.sk). The Old Town, along with its his­to­ric buil­dings, has been on the UNESCO World Heri­ta­ge List sin­ce 1978 (Wiki­pe­dia CZ). Kra­kow is one of six cities in the world to have a pain­ting by Leonar­do da Vin­ci. His Lady with an Ermi­ne is exhi­bi­ted in the Czar­to­rys­ki Muse­um (sme​.sk).

During World War II, Kra­kow was for­tu­na­te to remain unda­ma­ged (top​ky​.sk). In the Old Town, the­re are nume­rous his­to­ri­cal buil­dings, with over 6,000 his­to­ri­cal objects throug­hout the city (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius is the oldest buil­ding of the Uni­ver­si­ty of Kra­kow, dating back to the 15th cen­tu­ry. It belo­ngs to one of the oldest Euro­pe­an uni­ver­si­ties – the Jagiel­lo­nian Uni­ver­si­ty, foun­ded in 1364. Rynek Głó­wny is a lar­ge medie­val mar­ket squ­are, the lar­gest in Poland, two hun­dred meters wide and two hun­dred meters long. It was foun­ded in 1257 (top​ky​.sk). The squ­are fea­tu­res the Church of Our Lady with towers that sig­ni­fi­can­tly dif­fer from each other. In the cen­ter of the squ­are are the Cloth Hall (Sukien­ni­ce), whe­re tex­ti­le tra­de once took pla­ce. Today, it sells craft pro­ducts and sou­ve­nirs whi­le sho­wca­sing Polish visu­al arts from the 19th cen­tu­ry (nomad​.sk).

St. Mary­’s Basi­li­ca is the second church des­tro­y­ed during the Tar­tar inva­si­ons, and its cur­rent form is a recons­truc­ti­on from the 15th cen­tu­ry (top​ky​.sk). Its uni­qu­e­ness lies in one of the lar­gest medie­val sculp­tu­res from the 15th cen­tu­ry, cre­a­ted by Wit Stwosz. It con­sists of 12 gil­ded and polyc­hro­med lime-​wood figu­res, fine­ly craf­ted. The lea­ning Ratusz Tower, 70 meters high with a devia­ti­on of 55 cm cau­sed by a storm in 1703, is also loca­ted on the squ­are (sme​.sk).

Wawel Roy­al Cast­le is a sym­bol of Poland, the heart of Polish his­to­ry. For 500 years, it was the resi­den­ce of Polish kings. It remai­ned the coro­na­ti­on city even after War­saw beca­me the capi­tal. The first for­tress was here in the 11th cen­tu­ry, and the cur­rent cast­le dates back to the 16th cen­tu­ry. Wawel Cat­hed­ral was com­ple­ted in 1364 (top​ky​.sk). In Wawel, the­re is the giant bell Zyg­munt, the third hea­viest bell in the world. Weig­hing 18 tons, 199 cm high, with a dia­me­ter of 242 cm, it is 350 years older than Big Ben in Lon­don. It was cast by Hans Beham for King Sigis­mund I the Old in 1520. It rings on Chris­tmas, New Year, Eas­ter, and other reli­gi­ous holi­da­ys (sme​.sk).

Near the cen­ter, the­re are unu­su­al­ly sha­ped hills resem­bling multi-​tiered cakes deco­ra­ted with spi­ral paths. Most of them were man-​made with a wooden base. Archa­e­olo­gists belie­ve this hill sys­tem forms some Cel­tic astro­no­mi­cal calen­dar. The most sur­roun­ded by legends is Krze­mi­on­ki – the Kra­kus Mound, a mound of an ancient lea­der Kra­kus. It is almost 17 meters high and was pro­bab­ly built in the 7th cen­tu­ry. From the Kos­ciusz­ko Mound, the enti­re Kra­kow lies at your feet (sme​.sk).

Kra­kow was foun­ded around the year 800 as a defen­si­ve cast­le on the cross­ro­ads of tra­de rou­tes. In the late 9th cen­tu­ry, it was part of Gre­at Mora­via. In the 10th cen­tu­ry, Wawel Cast­le was built, and around 999, the city beca­me part of Poland. In the 14th to the 16th cen­tu­ries, the city flou­ris­hed, beco­ming the capi­tal and the coro­na­ti­on city sin­ce 1320 (wiki​pe​dia​.sk). Until 1734 (Wiki­pe­dia CZ). From 1795 to 1809 and then after 1846, it belo­n­ged to the Austro-​Hungarian Empi­re. In the peri­od 1809 – 1815, Kra­kow was part of the Duchy of War­saw. After 1918, the city is again part of Poland. After 1945, thanks to the indus­trial cen­ter Nowa Huta, it beca­me a city with the lar­gest ste­e­lworks in Poland (wiki​pe​dia​.sk).

The legend of Kra­kow and the dra­gon says that in ancient times, a dan­ge­rous seven-​headed dra­gon sett­led in the rocks. It tyran­ni­zed the inha­bi­tants, attac­ked lives­tock, and no one could oppo­se it. Until a young tai­lor appe­a­red. He fil­led a she­ep with sul­fur, sme­a­red it with blo­od, and threw it to the dra­gon. The dra­gon ate the she­ep, but a fire igni­ted in his sto­mach. So he went to drink water from the Vis­tu­la River. He drank gre­e­di­ly until he explo­ded. As a reward, he got the prin­cess for a wife, and King Krak moved his seat to Wawel Hill and foun­ded the city of Kra­kow (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­kow offers a rich cul­tu­ral prog­ram throug­hout the year. In June, the Days of Kra­kow are held with many con­certs and the­a­ter per­for­man­ces. Laj­ko­nik is a folk art fair and a celeb­ra­ti­on based on the sto­ry of a raft­man who defe­a­ted the Tatars by dis­gu­ising him­self as the­ir lea­der. Organ con­certs in the subur­ban Tyniec Abbey are well-​known. From May to Sep­tem­ber, the Bien­nial of Grap­hic Arts takes pla­ce. The end of May belo­ngs to the Kra­kow Film Fes­ti­val, whe­re the Gol­den Dra­gon award is con­tes­ted. Per­so­na­li­ties of Kra­kow: film­ma­kers Andr­zej Waj­da, Roman Polan­ski (top​ky​.sk), astro­no­mer, scien­tist Nico­laus Coper­ni­cus, Czech and Hun­ga­rian King Vla­dis­laus II Jagiel­lon, cham­ber­lain Jan III Tur­zo, entrep­re­ne­ur and savi­or of Jews Oskar Schind­ler, Pope John Paul II (Karol Woj­ty­la), actor and direc­tor Jer­zy Stuhr, ten­nis pla­y­er Agniesz­ka Radwan­ska, For­mu­la 1 pilot Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). The cen­ter is full of res­tau­rants, bis­tros, piz­ze­rias, cafes, and cho­co­la­te shops. On the stre­ets, you can get bagels – obwar­zan­ki. A varie­ty of malt and hop drinks, a wide selec­ti­on of sea fish and fru­its, des­pi­te the gre­at dis­tan­ce from the sea (Fol­ta). All the stre­ets fit toget­her nice­ly; it’s hard to be sur­pri­sed by modern buil­dings. Pala­ces, syna­go­gu­es, har­nes­sed hor­ses will tran­s­port you to the dis­tant past. The­re­’s a lot to see on a city walk. It’s no won­der Kra­kow is also cal­led the city of kings (Koc­zo­vá).


**Polish:**
Mia­łem okaz­ję odwie­dzić Kra­ków bar­dzo krót­ko. Z pewno­ścią stał się obiek­tem moje­go zain­te­re­so­wa­nia na najb­li­żs­ze lata. To dru­gie co do wiel­ko­ści mias­to w Pols­ce, lic­zące 800 tysi­ęcy miesz­ka­ńców (top​ky​.sk), zaj­mu­je obszar 327 km². W 1791 roku miesz­ka­ło tu 23 591 osób, w 1900 roku 85 300, a w 1945 roku nie­mal 300 000 (wiki­pe­dia). W obszar­ze met­ro­po­li­tal­nym żyje 1,3 mili­ona miesz­ka­ńców. Pol­ska nazwa to Kra­ków [kra­kuf], nie­miec­ka Kra­kau. Leży nad gór­nym bie­giem Wisły (wiki​pe​dia​.sk). Nazwa wywo­dzi się od ksi­ęcia Kra­ku­sa (Dłu­gosz, 1961). W Pols­ce uwa­ża się go za Sło­wia­na, ale najp­ra­wdo­po­dob­niej był Celt. Jego cel­tyc­kie imię to pra­wdo­po­dob­nie Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­ków to mias­to kul­tu­ry, fes­ti­wa­li, z ulicz­ny­mi muzy­ka­mi w kos­tiu­mach z różnych epok przez cały rok (sme​.sk). Sta­re Mias­to wraz z zabyt­ko­wą zabu­do­wą figu­ru­je na Liście Świa­to­we­go Dzie­dzict­wa UNESCO od 1978 roku (Wiki­pe­dia CZ). Kra­ków jest jed­nym z sze­ściu miast na świe­cie, w któ­rych znaj­du­je się obraz Leonar­da da Vin­ci. Jego Dama z Gro­nos­ta­jem jest eks­po­no­wa­na w Muze­um Czar­to­rys­kich (sme​.sk).

W cza­sie II woj­ny świa­to­wej Kra­ków miał szc­zęście, że pozos­tał niet­kni­ęty (top​ky​.sk). Na Sta­rym Mie­ście znaj­du­je się licz­ba his­to­rycz­nych budo­wli, a w całym mie­ście ponad 6 tysi­ęcy obiek­tów his­to­rycz­nych (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius to naj­stars­zy budy­nek Uni­wer­sy­te­tu Jagiel­lo­ńs­kie­go pocho­dzący z XV wie­ku. Nale­ży do jed­ne­go z naj­stars­zych uni­wer­sy­te­tów euro­pej­skich – Uni­wer­sy­te­tu Jagiel­lo­ńs­kie­go, zało­żo­ne­go w 1364 roku. Rynek Głó­wny to duży śred­ni­owiecz­ny rynek, naj­wi­ęks­zy w Pols­ce, dwus­tu­met­ro­wej sze­ro­ko­ści i dłu­go­ści. Został zało­żo­ny w 1257 roku (top​ky​.sk). Na pla­cu stoi Kości­ół Mariac­ki z wie­ża­mi różni­ący­mi się od sie­bie znac­ząco. W cen­trum pla­cu znaj­du­ją się Sukien­ni­ce, gdzie kie­dyś hand­lo­wa­no teks­ty­lia­mi. Dzi­siaj spr­ze­da­je się tu ręko­dzie­ła i pami­ąt­ki, a pre­zen­to­wa­ne jest pol­skie malarst­wo z XIX wie­ku (nomad​.sk).

Bazy­li­ka Mariac­ka to dru­gi kości­ół zniszc­zo­ny podc­zas najaz­dów Tata­rów, a jego obec­na for­ma to rekons­trukc­ja z XV wie­ku (top​ky​.sk). Jego wyjąt­ko­wo­ść pole­ga na jed­nym z naj­wi­ęks­zych śred­ni­owiecz­nych rze­źb z XV wie­ku, autorst­wa Wita Stwos­za. Skła­da się z 12 pozła­ca­nych i polic­hro­mo­wa­nych posta­ci z dre­wna lipo­we­go, pre­cy­zyj­nie wyko­na­nych. Nachy­lo­na Wie­ża Ratus­za, o wyso­ko­ści 70 met­rów i odchy­le­niu 55 cm spo­wo­do­wa­nym bur­zą w 1703 roku, również znaj­du­je się na pla­cu (sme​.sk).

Zamek Kró­le­ws­ki na Wawe­lu to sym­bol Pol­ski, ser­ce pol­skiej his­to­rii. Przez 500 lat był sie­dzi­bą kró­lów Pol­ski. Pozos­tał mias­tem koro­na­cyj­nym nawet po tym, jak Wars­za­wa sta­ła się sto­li­cą. Pier­ws­za waro­wnia pows­ta­ła tu już w XI wie­ku, a obec­ny zamek pocho­dzi z XVI wie­ku. Kated­ra Wawel­ska zosta­ła uko­ńc­zo­na w 1364 roku (top​ky​.sk). Na Wawe­lu znaj­du­je się gigan­tycz­ny dzwon Zyg­munt, trze­ci co do wiel­ko­ści dzwon na świe­cie. Waży 18 ton, ma 199 cm wyso­ko­ści, śred­ni­cę 242 cm, gru­bo­ść od 7 do 21 cm, do jego dzwo­nie­nia potr­zeb­nych jest 10 mężc­zyzn. Jest o 350 lat stars­zy niż Big Ben w Lon­dy­nie. Odla­ny został przez Han­sa Beha­ma na rzecz kró­la Zyg­mun­ta I Sta­re­go w 1520 roku. Dzwo­ni on w Boże Naro­dze­nie, Nowy Rok, Wiel­ka­noc i inne świ­ęta reli­gij­ne (sme​.sk).

Nie­opo­dal cen­trum znaj­du­ją się nie­zwyk­le uksz­ta­łto­wa­ne wzgór­za przy­po­mi­na­jące tor­ty wie­lo­po­zi­omo­we ozdo­bi­one spi­ral­ny­mi ście­żka­mi. Więks­zo­ść z nich zosta­ła wyko­na­na przez czło­wie­ka na dre­wnia­nym podło­żu. Arche­olo­dzy uwa­ża­ją, że ten sys­tem wzgórz sta­no­wi swe­go rodza­ju kalen­darz astro­no­micz­ny Cel­tów. Naj­bar­dziej otoc­zo­ny legen­da­mi jest Kopiec Kra­ka, Krze­mi­on­ki, któ­ry jest mogi­łą dawnych wład­ców Kra­ku­sa. Ma pra­wie 17 met­rów wyso­ko­ści i został zbu­do­wa­ny pra­wdo­po­dob­nie w VII wie­ku. Z Kop­ca Kościusz­ki roz­po­ście­ra się cały Kra­ków (sme​.sk).

Kra­ków pows­tał oko­ło roku 800 jako zamek obron­ny na skr­zy­żo­wa­niu szla­ków hand­lo­wych. Pod koniec IX wie­ku stał się częścią Wiel­kiej Mora­wy. W X wie­ku zbu­do­wa­no zamek na Wawe­lu, a oko­ło roku 999 mias­to sta­ło się częścią Pol­ski. W XIV do XVI wie­ku mias­to kwi­tło, sta­jąc się sto­li­cą i mias­tem koro­na­cyj­nym od 1320 roku (wiki​pe​dia​.sk). Do 1734 roku (Wiki­pe­dia CZ). Od 1795 do 1809 roku, a następ­nie po 1846 roku, nale­ża­ło do monar­chii austro-​węgierskiej. W okresie

1809 – 1815 Kra­ków był częścią Ksi­ęst­wa Wars­za­ws­kie­go. Po 1918 roku mias­to pono­wnie sta­ło się częścią Pol­ski. Po 1945 roku, dzi­ęki prze­my­sło­we­mu ośrod­ko­wi Nowa Huta, sta­ło się mias­tem z naj­wi­ęks­zą hutą meta­lur­gicz­ną w Pols­ce (wiki​pe​dia​.sk).

Legen­da o Kra­ko­wie i smo­ku mówi, że w dawnych cza­sach nie­bez­piecz­ny smok o sied­miu gło­wach osied­lił się w ska­łach. Tyra­ni­zo­wał miesz­ka­ńców, ata­ko­wał bydło, nikt nie potra­fił mu się prze­ci­ws­ta­wić. Dopie­ro mło­dy kra­wiec zgło­sił się do wal­ki. Wype­łnił owcę siar­ką, poma­zał ją krwią i wrzu­cił smo­ko­wi. Smok zja­dł owcę, ale w jego brzu­chu zapa­lił się ogień. Dla­te­go posze­dł napić się wody z Wisły. Chło­nął ją żarłocz­nie, aż eksp­lo­do­wał. Za nag­ro­dę dostał za żonę ksi­ężnicz­kę, a król Krak prze­ni­ó­sł swo­ją sie­dzi­bę na wzgór­ze wawel­skie i zało­żył mias­to Kra­ków (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­ków ofe­ru­je boga­ty prog­ram kul­tu­ral­ny przez cały rok. W czer­wcu odby­wa­ją się Dni Kra­ko­wa z wie­lo­ma kon­cer­ta­mi i przed­sta­wie­nia­mi teat­ral­ny­mi. Laj­ko­nik to jar­mark sztu­ki ludo­wej i świ­ęto opar­te na his­to­rii fli­sa­ka, któ­ry poko­nał Tata­rów przeb­ra­ny za cha­na. Zna­ne są kon­cer­ty orga­no­we na przed­mie­ściu w opac­kim Tyńcu. Od maja do wrze­śnia odby­wa się Bien­na­le Gra­fi­ki. Koniec maja nale­ży do Kra­ko­ws­kie­go Fes­ti­wa­lu Fil­mo­we­go, gdzie rywa­li­zu­je się o Zło­te­go Smo­ka. Oso­bis­to­ści Kra­ko­wa to fil­mo­wcy Andr­zej Waj­da, Roman Pola­ńs­ki (top​ky​.sk), astro­nom i uczo­ny Miko­łaj Koper­nik, czes­ki i węgier­ski król Wła­dy­sław II Jagiel­lo­ńc­zyk, gór­nik komo­ro­wy Ján III. Tur­zo, przed­si­ębi­or­ca i rato­wnik Żydów Oskar Schind­ler, papież Jan Paweł II (Karol Woj­ty­ła), aktor i reży­ser Jer­zy Stuhr, teni­sis­t­ka Agniesz­ka Radwa­ńs­ka, kie­ro­wca For­mu­ły 1 Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). W cen­trum znaj­du­je się wie­le res­tau­rac­ji, bis­trów, piz­ze­rii, kawiar­ni i cze­ko­la­dziar­ni. Na uli­cach można dostać obwar­zan­ki – chru­pi­ące pie­rście­nie chle­bo­we. Duży wybór piw z jęcz­mie­nia i chmie­lu, mimo dużej odle­gło­ści od mor­za (Fol­ta). Wszys­tkie uli­ce ład­nie do sie­bie pasu­ją; trud­no jest być zaskoc­zo­nym nowoc­zes­nym budyn­kiem. Pała­ce, syna­go­gi, zapr­zęg­ni­ęte konie prze­ni­osą cię do dawnej przes­zło­ści. Spa­cer po mie­ście to pra­wdzi­wa ucz­ta dla oczu. Nie bez powo­du Kra­ków nazy­wa­ny jest także mias­tem kró­lów (Koc­zo­vá).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post