2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Veľký Lipník – obec na styku Spišskej Magury a Pienin

Hits: 2227

Obec Veľ­ký Lip­ník leží na sty­ku Pie­nin a Spiš­skej Magu­ry, v doli­ne poto­ka Lip­ník a jeho prí­to­ku Šol­ty­sa. Názov obce sa odvo­dzu­je od líp. V obci žije tak­mer 1000 oby­va­te­ľov (vel​ky​lip​nik​.sk). Veľ­ký Lip­ník osíd­ľo­va­li v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia Rusí­ni a Nemci povo­la­ní Bélom IV. na zaľud­ne­nie okra­jo­vých oblas­ti uhor­ské­ho krá­ľov­stva po tatár­skom vpá­de – tzv. šol­týs­ka kolo­ni­zá­cia na nemec­kom prá­veKarol Róbert, uhor­ský kráľ v rokoch 1308 – 1342 daro­val úze­mie Lip­nic­ký les – sil­vam Lyp­ni­ce v roku 1314 Juliu­so­vi Gor­ge­y­o­vi – syno­vi Hanu­sa zo Spiš­ské­ho Hrhova-​Gargowa) a v krát­kom čase sa tu roz­rá­stla obec s nasle­dov­ný­mi dobo­vý­mi náz­va­mi: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. Počas 15. a 16. sto­ro­čia pre­bie­ha­lo dosíd­ľo­va­nie pre­važ­ne Rusín­mi z pra­vlas­ti Halí­ča, kto­rí sa veno­va­li pas­tier­stvu a cho­vu dobyt­ka – tzv. šol­týs­ka kolo­ni­zá­cia po valaš­skom prá­ve. Neskôr sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva oby­va­te­lia obce zača­li zaobe­rať aj reme­sel­níc­tvom, zná­me je napr. van­drov­né dro­tár­stvo. Na pre­lo­me 19. a 20. sto­ro­čia zača­lo hro­mad­né vysťa­ho­va­lec­tvo oby­va­te­ľov obce za prá­cou do cudzi­ny, hlav­ne do USA a Kana­dy. Po skon­če­ní 2. sve­to­vej voj­ny v roku 1945 sa nie­koľ­ko rodín z obce vysťa­ho­va­lo – opto­va­lo na Ukra­ji­nu, nie­kto­ré rodi­ny sa neskôr vrá­ti­li späť na Slo­ven­sko (vel​ky​lip​nik​.sk).


The vil­la­ge of Veľ­ký Lip­ník is loca­ted at the con­flu­en­ce of the Pie­ni­ny and Spiš­ská Magu­ra moun­tains, in the val­ley of the Lip­ník stre­am and its tri­bu­ta­ry Šol­ty­sa. The name of the vil­la­ge is deri­ved from lime tre­es. The vil­la­ge is home to near­ly 1000 inha­bi­tants (vel​ky​lip​nik​.sk). In the second half of the 13th cen­tu­ry, Veľ­ký Lip­ník was sett­led by Rut­he­nians and Ger­mans sum­mo­ned by Béla IV to popu­la­te the perip­he­ral are­as of the Hun­ga­rian King­dom after the Tatar inva­si­on – the so-​called Šol­týs colo­ni­za­ti­on under Ger­man law. In 1314, Char­les Robert, the Hun­ga­rian king from 1308 to 1342, dona­ted the ter­ri­to­ry of Lip­ník Forest – sil­vam Lyp­ni­ce to Julius Gor­gey – the son of Hanus from Spiš­ské Hrhov-​Gargow. In a short time, the vil­la­ge grew with the fol­lo­wing peri­od names: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. During the 15th and 16th cen­tu­ries, resett­le­ment, main­ly by Rut­he­nians from the ori­gi­nal home­land of Halych, who were enga­ged in shep­her­ding and catt­le bre­e­ding – the so-​called Šol­týs colo­ni­za­ti­on under Vala­chian law, took pla­ce. Later, in addi­ti­on to agri­cul­tu­re, the inha­bi­tants of the vil­la­ge also star­ted enga­ging in crafts­mans­hip, with iti­ne­rant wire­wor­king being well-​known, for exam­ple. At the turn of the 19th and 20th cen­tu­ries, mass emig­ra­ti­on of the vil­la­ge resi­dents for work abro­ad began, main­ly to the USA and Cana­da. After the end of World War II in 1945, seve­ral fami­lies from the vil­la­ge emig­ra­ted – opted for Ukrai­ne, some fami­lies later retur­ned to Slo­va­kia (vel​ky​lip​nik​.sk).


Wieś Veľ­ký Lip­ník poło­żo­na jest na sty­ku Pie­nin i Gór Spiš­skiej Magu­ry, w doli­nie poto­ku Lip­ník i jego dopły­wu Šol­ty­sa. Nazwa wsi pocho­dzi od lip. W wios­ce miesz­ka pra­wie 1000 miesz­ka­ńców (vel​ky​lip​nik​.sk). W dru­giej poło­wie XIII wie­ku Veľ­ký Lip­ník został zasied­lo­ny przez Rusi­nów i Niem­ców, spro­wa­dzo­nych przez Belę IV, w celu zasied­le­nia pery­fe­ryj­nych obsza­rów kró­lest­wa węgier­skie­go po najaz­dach Tata­rów – tzw. kolo­ni­zac­ja szol­tyj­ska według pra­wa nie­miec­kie­go. W 1314 roku Karol Robert, król węgier­ski w latach 1308 – 1342, poda­ro­wał Juliu­so­wi Gor­ge­y­o­wi – syno­wi Hanu­sa ze Spiš­ské Hrhov-​Gargowa – obszar Lasu Lip­nic­kie­go – sil­vam Lyp­ni­ce. W krót­kim cza­sie wieś roz­ro­sła się pod następu­jący­mi ówc­zes­ny­mi nazwa­mi: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. W XVXVI wie­ku mia­ła miejs­ce prze­sied­la­nia głó­wnie przez Rusi­nów z ojc­zys­te­go regi­onu Halic­za, któr­zy zaj­mo­wa­li się pas­terst­wem i hodo­wlą bydła – tzw. kolo­ni­zac­ja szol­tyj­ska według pra­wa wołos­kie­go. Później, oprócz rol­nict­wa, miesz­ka­ńcy wios­ki zaczęli zaj­mo­wać się również rze­mi­osłem, zna­ne jest np. węd­ro­wne dru­ciarst­wo. Na prze­ło­mie XIXXX wie­ku roz­poc­zęła się maso­wa emig­rac­ja miesz­ka­ńców wios­ki za pra­cą za gra­ni­cą, głó­wnie do USA i Kana­dy. Po zako­ńc­ze­niu II woj­ny świa­to­wej w 1945 roku kil­ka rodzin z wios­ki emig­ro­wa­ło – zde­cy­do­wa­ło się na Ukrai­nę, nie­któ­re rodzi­ny później wró­ci­ły na Sło­wac­ję (vel​ky​lip​nik​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské

Spišský Hrhov

Hits: 2383

Úze­mie dneš­nej obec bolo osíd­ľo­va­né v neoli­te, 450 pred n.l.. Slo­va­nia sa tu usá­dza­li od obdo­bia Veľ­kej Mora­vy (910. sto­ro­čie). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1243. Usa­dil sa tu význam­ný spiš­ský kolo­ni­zač­ný rod, kto­rý neskôr dostal šľach­tic­ké rodo­vé meno pod­ľa náz­vu obce – Ger­gew, ale­bo de Gyr­gow. V čase nemec­kej kolo­ni­zá­cie sa za poto­kom Lodzi­na usa­di­li Sasi a vytvo­ri­li novú dedi­nu – Nemec­ký Hrhov. V roku 1280 sa Slo­vá­ci a Sasi spá­ja­jú do jed­nej dedi­ny. Rod de Gyr­gow sa poma­ďar­čil na Gyor­gy, obec im pat­ri­la až do roku 1885, kedy vše­tok ich maje­tok kúpil uhor­ský šľach­tic Vidor Csá­ky. Hrhov bol ich až do novem­bra 1944. Na pre­lo­me sto­ro­čí pozva­li Csá­ky­ov­ci poľ­no­hos­po­dár­skych odbor­ní­kov zo Sas­ka, kto­rí pri­nies­li aj moder­né tech­no­ló­gie v cho­ve dobyt­ka, záh­rad­níc­tve, zele­ni­nár­stve a iných remes­lách (spiss​kyhr​hov​.sk).

Od čias Veľ­kej Mora­vy je pre oblasť Spi­ša typic­ké pes­to­va­nie a spra­co­va­nie ľanu, v čom vyni­ka­li oby­va­te­lia osád na úze­mí dneš­né­ho Spiš­ské­ho Hrho­va. Od pome­no­va­nia reme­sel­ní­kov s ľanom, kto­rých vola­li gar­go­via pochá­dza­jú aj naj­star­šie pome­no­va­nia obce – Gar­gow, Gur­gow, Gur­hew. Gar­go­via vyni­ka­li aj zho­to­vo­va­ním pred­me­tov na spra­co­va­nie ľanu, aký­mi boli bar­da, bid­la, ostat­né čas­ti kro­sien: cepi, cer­ľi­ce – trli­ce na ruč­né tre­pa­nie, cjef­ki na naví­ja­nie pria­dze, vre­te­ná, sno­vad­li­ny, hasp­ľe – moto­vid­lá, kolo­vrát­ky, kúde­le, tĺky, šmert­ki – mota­cie zaria­de­nia, pies­ty, rafi – na odstra­ňo­va­nie semien z ľanu, česá­ky, gram­ple – na myka­nie ľanu. Roz­vi­nu­té bolo aj koši­kár­stvo, kováč­stvo, kožiar­stvo, dre­vo­ru­bač­stvo, mly­nár­stvo, výro­ba zvon­cov, výro­ba pred­me­tov pre stra­vo­va­nie, odie­va­nie, sta­vi­teľ­stvo, tkáč­stvo, teh­liar­stvo, šind­liar­stvo, výro­ba svie­čok, výšiv­kár­stvo, čip­kár­stvo, výro­ba šper­kov, hudob­ných nástro­jov, hra­čiek. V súčas­nos­ti dochá­dza k rene­san­cii ľudo­vej ume­lec­kej výro­by, na čo má Spiš­ský Hrhov výbor­né pred­po­kla­dy (spiss​kyhr​hov​.sk).

Spiš­ský Hrhov je obec nachá­dza­jú­ca sa na výcho­de Slo­ven­ska v okre­se Spiš­ská Nová Ves. Pat­rí do Pre­šov­ské­ho kra­ja a leží v blíz­kos­ti poho­ria Levočs­ké vrchy. Medzi význam­né budo­vy pat­rí aj kos­tol svä­té­ho Micha­la Archa­nie­la. Neďa­le­ko je Záro­veň Slo­ven­ský raj.


The ter­ri­to­ry of the present-​day vil­la­ge was sett­led in the Neolit­hic peri­od around 450 BC. Slavs began to inha­bit the area during the Gre­at Mora­vian peri­od (9th10th cen­tu­ry). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to the year 1243. A sig­ni­fi­cant Spiš colo­ni­za­ti­on fami­ly sett­led here, later acqu­iring a nob­le fami­ly name based on the vil­la­ge­’s name – Ger­gew or de Gyr­gow. During the time of Ger­man colo­ni­za­ti­on, Saxons sett­led across the Lodzi­na stre­am, for­ming a new vil­la­ge – Ger­man Hrhov. In 1280, Slo­vaks and Saxons mer­ged into a sin­gle vil­la­ge. The de Gyr­gow fami­ly Hun­ga­ria­ni­zed the­ir name to Gyor­gy, and they owned the vil­la­ge until 1885 when all the­ir pro­per­ty was bought by the Hun­ga­rian nob­le Vidor Csá­ky. Hrhov was under the­ir owners­hip until Novem­ber 1944. At the turn of the cen­tu­ry, the Csá­ky fami­ly invi­ted agri­cul­tu­ral experts from Saxo­ny, who brought modern tech­no­lo­gies in catt­le far­ming, hor­ti­cul­tu­re, vege­tab­le far­ming, and other crafts (spiss​kyhr​hov​.sk).

Sin­ce the times of Gre­at Mora­via, the Spiš regi­on has been cha­rac­te­ri­zed by the cul­ti­va­ti­on and pro­ces­sing of flax, in which the inha­bi­tants of sett­le­ments in the present-​day Spiš­ský Hrhov excel­led. The oldest names of the vil­la­ge, such as Gar­gow, Gur­gow, Gur­hew, ori­gi­na­ted from the naming of flax crafts­men cal­led gar­go­via. Gar­go­via excel­led in the pro­duc­ti­on of tools for flax pro­ces­sing, such as bar­da, bid­la, other parts of looms: cepi, cer­ľi­ce – reels for hand spin­ning, cjef­ki for win­ding yarn, vre­te­ná, sno­vad­li­ny, hasp­ľe – win­ding devi­ces, kolo­vrát­ky, kúde­le, tĺky, šmert­ki – win­ding devi­ces, pies­ty, rafi – for remo­ving seeds from flax, česá­ky, gram­ple – for com­bing flax. Bas­ket­ry, blacks­mit­hing, tan­ning, log­ging, mil­ling, bell making, pro­duc­ti­on of items for food, clot­hing, cons­truc­ti­on, wea­ving, brick making, shin­gle making, cand­le making, embro­ide­ry, lace making, jewel­ry making, musi­cal ins­tru­ments, and toy making were also well-​developed. Cur­ren­tly, the­re is a renais­san­ce in folk artis­tic pro­duc­ti­on, for which Spiš­ský Hrhov has excel­lent con­di­ti­ons (spiss​kyhr​hov​.sk).

Spiš­ský Hrhov is a vil­la­ge loca­ted in the eas­tern part of Slo­va­kia, in the Spiš­ská Nová Ves dis­trict. It belo­ngs to the Pre­šov Regi­on and is situ­ated near the Levočs­ké vrchy moun­tains. Among the sig­ni­fi­cant buil­dings is the Church of St. Micha­el the Archan­gel. Near­by is also the Slo­vak Paradise.


Obszar dzi­siejs­zej wsi był zasied­la­ny już w neoli­cie, oko­ło 450 lat przed naszą erą. Sło­wia­nie zaczęli się osied­lać tutaj od cza­sów Wiel­kiej Mora­wy (IX – X wiek). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1243. Osied­li­li się tu znac­zący spiš­ski ród kolo­ni­za­cyj­ny, któ­ry później przy­jął szla­chec­kie nazwis­ko od nazwy wsi – Ger­gew lub de Gyr­gow. W cza­sie nie­miec­kiej kolo­ni­zac­ji, za poto­kiem Lodzi­na, osied­li­li się Saso­wie, zakła­da­jąc nową wios­kę – Nie­miec­ki Hrhov. W 1280 roku Sło­wa­cy i Saso­wie połąc­zy­li się w jed­ną wios­kę. Rodzi­na de Gyr­gow zmie­ni­ła swo­je nazwis­ko na Gyor­gy, a wieś była ich włas­no­ścią aż do 1885 roku, kie­dy całą ich posia­dło­ść zaku­pił węgier­ski szlach­cic Vidor Csá­ky. Hrhov był ich do lis­to­pa­da 1944 roku. Na prze­ło­mie wie­ku Csá­ky­o­wie zapro­si­li spec­ja­lis­tów rol­nict­wa z Sak­so­nii, któr­zy wpro­wa­dzi­li nowoc­zes­ne tech­no­lo­gie w hodo­wli bydła, ogrod­nict­wie, war­zy­wnict­wie i innych rze­mi­osłach (spiss​kyhr​hov​.sk).

Od cza­sów Wiel­kiej Mora­wy, cha­rak­te­rys­tycz­ną cechą dla obsza­ru Spis­za jest upra­wa i przet­war­za­nie lnu, w czym wyró­żnia­li się miesz­ka­ńcy osad na obszar­ze dzi­siejs­ze­go Spiš­ské­ho Hrho­va. Od nazwy rze­mie­śl­ni­ków pra­cu­jących z lnem, któ­rych nazy­wa­no gar­go­via, pocho­dzą naj­stars­ze nazwy wsi – Gar­gow, Gur­gow, Gur­hew. Gar­go­via wyró­żnia­li się również wyt­war­za­niem przed­mi­otów do przet­war­za­nia lnu, takich jak sztyc, cep, pozos­ta­łe części kros­na: cepi, cer­ľi­ce – trli­ce do ręcz­ne­go przędze­nia, cjef­ki do nawi­ja­nia nici, wrze­ci­ona, sno­vad­li­ny, hasp­ľe – moto­wi­dła, koło­wrąb­ki, kúde­le, tłu­ki, szmert­ki – urządze­nia do nawi­ja­nia lnu. Rozwi­ni­ęte było również wik­li­niarst­wo, kowalst­wo, gar­barst­wo, wycin­ka drze­wa, mły­narst­wo, pro­dukc­ja dzwo­nów, pro­dukc­ja przed­mi­otów do jedze­nia, ubi­oru, budo­wnict­wo, tkact­wo, ceg­larst­wo, dachó­wkarst­wo, pro­dukc­ja świec, haf­to­wa­nie, koron­karst­wo, pro­dukc­ja biżu­te­rii, ins­tru­men­tów muzycz­nych, zaba­wek. Obe­cnie docho­dzi do rene­san­su ludo­we­go rze­mi­osła artys­tycz­ne­go, do cze­go Spiš­ský Hrhov ma dosko­na­łe warun­ki (spiss​kyhr​hov​.sk).

Spiš­ský Hrhov to wieś poło­żo­na na wscho­dzie Sło­wac­ji, w powie­cie Spiš­ská Nová Ves. Nale­ży do kra­ju Pre­szo­ws­kie­go i znaj­du­je się w pobli­żu gór Levočs­ké vrchy. Wśród ważnych budo­wli jest Kości­ół św. Micha­ła Archa­ni­oła. W pobli­żu znaj­du­je się także Sło­wac­ki Raj.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post