2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

Hits: 4406

Čach­ti­ce sú obec ležia­ca medzi rie­kou VáhMalý­mi Kar­pat­mi. Nad dedi­nou sa vypí­na hrad, kto­rý je však ove­ľa lep­šie vidi­teľ­ný z obce Viš­ňo­vé. Prvá písom­ná zmčaien­ka o obci je z roku 1248. Úze­mie bolo osíd­le­né už v neoli­te, čo doka­zu­jú nále­zy, hra­dis­ko, popol­ni­co­vé poh­re­bis­ko lužic­kej kul­tú­ry z doby bron­zo­vej, haltš­tat­skej, rím­skej, slo­van­skej a z ran­né­ho stre­do­ve­ku (Infor­mač­ná tabu­ľa). Slo­van­ské síd­lis­ko je dolo­že­né z 8. až 9. sto­ro­čia (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). Ležia v nad­mor­skej výš­ke 203 met­rov, v roku 2004 tu žilo 3630 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Našli sa tu mamu­tie kos­ti. Z mlad­šej doby kamen­nej sú nále­zy volú­to­vej kera­mi­ky. Z nesko­rej doby kamen­nej sa našla kane­lo­va­ná kera­mi­ka. Z bron­zo­vej doby je cen­ný žia­ro­vý hrob prav­de­po­dob­ne vela­tic­kej kul­tú­ry a kera­mi­ka maďa­rov­skej kul­tú­ry. Význam­né sú nále­zy z doby rím­skej, o osíd­le­ní Slo­van­mi sved­čia poľ­no­hos­po­dár­ske nástro­je a nádo­by. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bola obec spo­mí­na­ná ako Ček­če. Neskor­šie náz­vy: Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký tvr­dil, že názov pochá­dza zo sta­ro­slo­van­ské­ho čecha­ti”, čo zna­me­ná kutať, kopať. Pod­zem­ných laby­rin­tov tu bolo veľa (Wiki​pe​dia​.sk).

V 14. sto­ro­čí boli Čach­ti­ce krá­ľov­ským mes­tom, hra­li význam­nú úlo­hu pri obra­ne pred nepria­te­ľom. Kamen­ný most je vzác­na oje­di­ne­lá pamiat­ka stre­do­ve­kej archi­tek­tú­ry u nás (Ammer). Oby­va­te­lia sa tu pôvod­ne zaobe­ra­li roľ­níc­tvom, vinoh­rad­níc­tvom a remes­la­mi, kto­ré roz­vi­nu­li naj­mä habán­ski usad­lí­ci zo 17. sto­ro­čia (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu pôvod­ne gotic­ký kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va z roku 13731390 ( Infor­mač­ná tabu­ľa). V roku 1680 bol pre­sta­va­ný. Roz­ší­ri­li ho a zba­ro­ki­zo­va­li (Wiki​pe​dia​.sk). Je spo­je­ný s farou uni­kát­nym kamen­ným mos­tom. Ved­ľa kos­to­la je v kamen­nej pev­nos­ti star­šia kapl­n­ka (Infor­mač­ná tabu­ľa). Gotic­ká kapl­n­ka svä­té­ho Anto­na Padu­án­ske­ho je naj­star­šia stav­ba a to z roku 1330, vid­no na nej via­ce­ré veľ­ko­mo­rav­ské prv­ky (Wiki​pe​dia​.sk). V roku 1599 bola obec spus­to­še­ná Tur­ca­mi (Hanuš). Ďal­šou pamiat­kou je rene­sanč­ný kaš­tieľ Draš­ko­vi­čov­cov, v kto­rom je múze­um his­tó­rie Čach­tíc a lite­rár­ne­ho spol­ku Tat­rín, kto­rý v roku 1847 uzá­ko­nil spi­sov­nú slo­ven­či­nu (Infor­mač­ná tabu­ľa). Miku­láš Draš­ko­vič si ho nechal posta­viť v roku 1668. Zo sta­vieb maji­te­ľov Čach­tic­ké­ho hra­du sa zacho­va­la kúria Dru­ge­tov­cov, kto­rá bola začiat­kom 17. sto­ro­čia posta­ve­ná ako men­šie šľach­tic­ké síd­lo ma mies­tach, kde stál kaš­tieľ rodu Orság­hov. Cisár­sky Nádaš­dy­ov­ský kaš­tieľ posta­ve­ný pred rokom 1645, a kto­rý obý­va­la Alž­be­ta Bát­ho­ry­o­vá, sa neza­cho­val (Hanuš).

Baro­ko­vý marián­sky stĺp na námes­tí je z roku 1742. Bol posta­ve­ný, aby sa odvrá­ti­li čas­té požia­re, kto­ré sužo­va­li obec v 18. sto­ro­čí. Baro­ko­vá gol­go­ta je z roku 1620, dala ju posta­viť Judi­ta Révai­ová, neves­ta Alž­be­ty Bát­ho­ry­o­vej ako pros­bu o odpus­te­nie svok­ri­ných hrie­chov. Sochu svä­té­ho Flo­riá­na (pat­ró­na hasi­čov) dal posta­viť Pavel For­gáč. Kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho z roku 1801, pom­ník pad­lým voja­kom v 1. a 2. sve­to­vej voj­ne od Pav­la Bána a socha pan­ny Márie Lurd­skej v jas­ky­ni, kto­rú dal vytvo­riť barón Fran­ti­šek Horec­ký sa nachá­dza­jú na Urba­nov­ské­ho uli­ci. Za nie­kto­rý­mi vinoh­rad­níc­ky­mi kamen­ný­mi lis­tov­ňa­mi a piv­ni­ca­mi sa nachá­dza­li chod­by – kata­kom­by. Vyko­pa­né boli do spra­še s hlad­ký­mi ste­na­mi, román­sky­mi a gotic­ký­mi klen­ba­mi. Dnes sú na mno­hých mies­tach zasy­pa­né, zne­hod­no­te­né (Wiki​pe​dia​.sk).

V Čach­ti­ciach som zachy­til zopár foto­gra­fia­mi život, kto­rý tu pre­bie­ha. Nepo­da­ri­lo sa mi zachy­tiť sobot­né trhy a trhy cez pra­cov­ný deň, kto­rých som ale­bo bol pár­krát sved­kom. Z pohľa­du mest­ské­ho člo­ve­ka je v Čach­ti­ciach pokoj. Novi­ny v stán­ku som mal nárok kúpiť iba do 11-​ej, potom už bolo zavre­té. Žije to azda naj­viac na ces­te z Pieš­ťan do Nové­ho Mes­ta nad Váhom.


Čach­ti­ce is a vil­la­ge situ­ated bet­we­en the Váh River and the Small Car­pat­hians. Abo­ve the vil­la­ge rises a cast­le, more pro­mi­nen­tly visib­le from the vil­la­ge of Viš­ňo­vé. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1248. The area was inha­bi­ted as ear­ly as the Neolit­hic peri­od, as evi­den­ced by fin­dings such as a hill­fort, burial grounds from the Bron­ze Age, Halls­tatt, Roman, Sla­vic, and ear­ly medie­val peri­ods (Infor­ma­ti­on Board). A Sla­vic sett­le­ment is docu­men­ted from the 8th to the 9th cen­tu­ry (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 203 meters, and in 2004, it had a popu­la­ti­on of 3,630 (Wiki­pe­dia). Mam­moth bones have been dis­co­ve­red here. Sto­ne tools from the later Sto­ne Age and potte­ry with volu­te deco­ra­ti­on have been found. From the late Sto­ne Age, the­re is rib­bed potte­ry. A valu­ab­le gra­ve from the Bron­ze Age, like­ly of the Vĕla­tic cul­tu­re, and potte­ry from the Hun­ga­rian cul­tu­re have also been dis­co­ve­red. Sig­ni­fi­cant Roman peri­od finds inc­lu­de agri­cul­tu­ral tools and ves­sels, pro­vi­ding evi­den­ce of Sla­vic sett­le­ment. In the first half of the 13th cen­tu­ry, the vil­la­ge was men­ti­oned as Ček­če. Later names inc­lu­de Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký clai­med that the name comes from the Old Sla­vic čecha­ti,” mea­ning to for­ge or dig. The­re were many under­ground laby­rinths here (Wiki​pe​dia​.sk).

In the 14th cen­tu­ry, Čach­ti­ce beca­me a roy­al town and pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in defen­se against ene­mies. The sto­ne brid­ge is a rare medie­val archi­tec­tu­ral monu­ment in the regi­on (Ammer). The ori­gi­nal inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, and crafts, espe­cial­ly deve­lo­ped by the Haban sett­lers in the 17th cen­tu­ry (Wiki​pe​dia​.sk). The ori­gi­nal­ly Got­hic Church of St. Ladis­laus from 1373 – 1390 still stands here (Infor­ma­ti­on Board). It was rebu­ilt in 1680, expan­ded, and baro­qu­ized (Wiki​pe​dia​.sk). It is con­nec­ted to the rec­to­ry by a uni­que sto­ne brid­ge. Next to the church is an older cha­pel in the sto­ne for­tress. The Got­hic Cha­pel of St. Ant­ho­ny of Padua, dating back to 1330, sho­ws seve­ral ele­ments of the Gre­at Mora­vian Empi­re (Wiki​pe​dia​.sk). In 1599, the vil­la­ge was devas­ta­ted by the Turks (Hanuš). Anot­her monu­ment is the Renais­san­ce Draš­ko­vič Cast­le, hou­sing the Čach­ti­ce His­to­ry and Tat­rín Lite­ra­ry Asso­cia­ti­on Muse­um, which estab­lis­hed the stan­dard Slo­vak lan­gu­age in 1847 (Infor­ma­ti­on Board). Miku­láš Draš­ko­vič had it built in 1668. From the buil­dings of the owners of Čach­ti­ce Cast­le, the Dru­ge­tov­cov manor remains, built in the ear­ly 17th cen­tu­ry as a smal­ler nob­le resi­den­ce whe­re the Orságh Cast­le once sto­od. The Impe­rial Nádaš­dy Cast­le, built befo­re 1645 and inha­bi­ted by Eli­za­beth Bát­ho­ry, did not sur­vi­ve (Hanuš).

The baro­que Marian column in the squ­are dates back to 1742 and was built to ward off fre­qu­ent fires that pla­gu­ed the vil­la­ge in the 18th cen­tu­ry. The baro­que Cal­va­ry from 1620 was erec­ted by Judi­ta Révai­ová, the daughter-​in-​law of Eli­za­beth Bát­ho­ry, as a plea for for­gi­ve­ness for her mother-​in-​law’s sins. The sta­tue of St. Flo­rian (pat­ron saint of fire­figh­ters) was erec­ted by Pavel For­gáč. The cha­pel with the sta­tue of St. John of Nepo­muk from 1801, the monu­ment to fal­len sol­diers in World War I and II by Pavel Bán, and the sta­tue of Our Lady of Lour­des in a cave, com­mis­si­oned by Baron Fran­ti­šek Horec­ký, are loca­ted on Urba­nov­ské­ho Stre­et. Behind some vine­y­ard sto­ne lod­ges and cel­lars were tun­nels – cata­combs. Exca­va­ted into smooth-​walled ash, they had Roma­ne­sque and Got­hic vaults. Today, many of them are fil­led and degra­ded (Wiki​pe​dia​.sk).

In Čach­ti­ce, I cap­tu­red a few pho­tog­raphs of the life unfol­ding here. Unfor­tu­na­te­ly, I could­n’t cap­tu­re the Satur­day and week­day mar­kets that I wit­nes­sed a few times. From the per­spec­ti­ve of a city per­son, Čach­ti­ce exu­des tra­nqu­ili­ty. I was only allo­wed to buy news­pa­pers until 11 AM at the kiosk; after that, it was clo­sed. Life seems to be most acti­ve on the road from Pieš­ťa­ny to Nové Mes­to nad Váhom.


Odka­zy

  • Čach­ti­ce
  • Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bratislave

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Polia, Slovenská krajina, Spiš, Typ krajiny

Hodkovce – krajina pod Spišským hradom

Hits: 2467

Hod­kov­ce sa nachá­dza­jú pod Spiš­ským hra­dom. Z inej stra­ny ako Spiš­ské Pod­hra­die. Na náv­šte­vu Spiš­ské­ho hra­du sú pre blíz­kosť vhod­nej­šie. Sú miest­nou čas­ťou Žeh­ry (Peter Kac­lík). Nachá­dza sa tu kaš­tieľ gró­fa Csá­ky­ho (ter​rain​cog​ni​ta​.sk).


Hod­kov­ce are situ­ated bene­ath Spiš Cast­le, on the oppo­si­te side from Spiš­ské Pod­hra­die. Due to the­ir pro­xi­mi­ty, they are more con­ve­nient for visi­ting Spiš Cast­le. They are a local part of Žeh­ra (Peter Kac­lík). In this area, you can find the man­si­on of Count Csá­ky (ter​rain​cog​ni​ta​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Beckov

Hits: 3622

Bec­kov leží na Pova­ží sever­ne od Nové­ho Mes­ta nad Váhom. Nad obcou sa týči hrad. Bec­kov­ská brá­na je naj­se­ver­nej­šia časť Podu­naj­skej níži­ny. Je to niva rie­ky Váh medzi Novým Mes­tom nad Váhom a Bec­ko­vom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1208. Z lis­ti­ny Belu IV. vyplý­va, že Bec­kov bol krá­ľov­ským mes­tom od roku 1238. Bec­kov­ská brá­na je naj­se­ver­nej­šia časť Podu­naj­skej níži­ny. Je to niva rie­ky Váh medzi Novým Mes­tom nad Váhom a Bec­ko­vom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Bol jed­ným z prvých stre­do­ve­kých miest na Pova­ží (Wiki­pe­dia). Dôle­ži­tú úlo­hu pri osíd­ľo­va­ní hra­lo povo­die Váhu, sta­rá diaľ­ko­vá ces­ta, brod pod vyčnie­va­jú­cim bra­lom, roz­siah­le pas­tvi­ny a les (obec​-bec​kov​.sk). Naj­star­šie osíd­le­nie kata­stru Bec­ko­va je dolo­že­né už z pale­oli­tu (Bár­ta J., 1985: Nové. pale­oli­tic­ké síd­lis­ká v okre­se Tren­čín. In: Are­che­olo­gic­ké výsku­my a nále­zy na Slo­ven­sku, v r. 1984, Nit­ra, s. 267). Z rím­skej doby (0400 n.l) pochá­dza síd­lis­ko na Ráte. Obja­ve­ných bolo 31 polo­zem­níc, 46 zásob­ných jám, 45 kolo­vých jám, 6 pecí (jed­na chle­bo­vá, dve žele­ziar­ske) a iné pred­me­ty. V tej­to, vte­dy ger­mán­skej osa­de, vyrá­ba­li žele­zo, kera­mi­ku, tka­li lát­ku, mle­li obi­lie, brú­si­li nástro­je. Osíd­le­nie tu pre­tr­vá­va­lo do začiat­ku 5. sto­ro­čia (Var­sik V., Hanu­liak M., Kovár B., 2004: Záchran­ný výskum v Bec­ko­ve, AVANS, Nit­ra). V ran­nom stre­do­ve­ku sa arche­olo­gic­kým výsku­mom potvr­di­la exis­ten­cia vyspe­lé­ho veľ­ko­mo­rav­ské­ho síd­lis­ka na hra­de (Kodo­ňo­vá M., Tót­ho­vá Š., 1995: Hrad Bec­kov, Pamiat­ko­vý ústav Bra­ti­sla­va, p. 28). Potvr­de­ná bola aj slo­van­ská osa­da (Točík A.: Nále­zo­vá sprá­va 731275, SAV, Nit­ra). V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Pes­tú­na, kláš­tor Fran­tiš­ká­nov z roku 16901692, gotic­ký rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na Krá­ľa z roku 1424evan­je­lic­ký kos­tol z rokov 17911792. Kaž­dý dru­hý júlo­vý víkend sa kona­jú Bec­kov­ské let­né sláv­nos­ti (Infor­mač­ná tabu­ľa). V Bec­ko­ve sa naro­di­li: spi­so­va­teľ Jozef Milo­slav Hur­ban, maliar Ladi­slav Med­ňan­ský, geológ a pale­on­to­lóg Dionýz Štúr (Wiki­pe­dia), Hugo­lín Gav­lo­vič (skon​li​ne​.sk). Ladi­slav Med­ňan­ský pat­ril k naj­výz­nam­nej­ším stre­do­európ­skym malia­rov posled­nej tre­ti­ny 19. a začiat­ku 20. sto­ro­čia (obec​-bec​kov​.sk).


Bec­kov is loca­ted in the Pova­žie regi­on north of Nové Mes­to nad Váhom. Abo­ve the vil­la­ge stands a cast­le. The Bec­kov Gate is the nort­hern­most part of the Danu­be Lowland. It is the flo­odp­lain of the Váh River bet­we­en Nové Mes­to nad Váhom and Bec­kov (Infor­ma­ti­on board). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1208. Accor­ding to a char­ter from Béla IV, Bec­kov beca­me a roy­al town in 1238. The Bec­kov Gate is the nort­hern­most part of the Danu­be Lowland, the flo­odp­lain of the Váh River bet­we­en Nové Mes­to nad Váhom and Bec­kov (Infor­ma­ti­on board). It was one of the first medie­val towns in the Pova­žie regi­on (Wiki­pe­dia). The Váh River basin, an ancient long-​distance road, a ford under the pro­mi­nent bral, exten­si­ve pas­tu­res, and forests pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the sett­le­ment (obec​-bec​kov​.sk). The oldest sett­le­ment in the Bec­kov ter­ri­to­ry dates back to the Pale­olit­hic peri­od (Bár­ta J., 1985: New Pale­olit­hic Sett­le­ments in the Tren­čín Dis­trict. In: Archa­e­olo­gi­cal Rese­arch and Finds in Slo­va­kia, in 1984, Nit­ra, p. 267). From the Roman era (0400 AD), the­re is a sett­le­ment at Ráte. 31 pit-​houses, 46 sto­ra­ge pits, 45 post holes, 6 ovens (one bre­ad oven, two iron­wor­king ovens), and other items were dis­co­ve­red. In this, then-​Germanic sett­le­ment, they pro­du­ced iron, cera­mics, wove fab­ric, ground grain, and shar­pe­ned tools. The sett­le­ment per­sis­ted until the ear­ly 5th cen­tu­ry (Var­sik V., Hanu­liak M., Kovár B., 2004: Res­cue Rese­arch in Bec­kov, AVANS, Nit­ra). In the ear­ly Midd­le Ages, archa­e­olo­gi­cal rese­arch con­fir­med the exis­ten­ce of an advan­ced Gre­at Mora­vian sett­le­ment on the cast­le (Kodo­ňo­vá M., Tót­ho­vá Š., 1995: Bec­kov Cast­le, Monu­ment Ins­ti­tu­te Bra­ti­sla­va, p. 28). The Sla­vic sett­le­ment was also con­fir­med (Točík A.: Report 731275, SAV, Nit­ra). In the vil­la­ge, the­re is the Church of Saint Pes­tún, the Fran­cis­can Monas­te­ry from 1690 – 1692, the Got­hic Roman Cat­ho­lic Church of Saint Step­hen the King from 1424, and the Evan­ge­li­cal Church from 1791 – 1792. Bec­kov Sum­mer Fes­ti­vi­ties take pla­ce eve­ry second wee­kend in July (Infor­ma­ti­on board). Notab­le indi­vi­du­als born in Bec­kov inc­lu­de wri­ter Jozef Milo­slav Hur­ban, pain­ter Ladi­slav Med­ňan­ský, geolo­gist and pale­on­to­lo­gist Dionýz Štúr (Wiki­pe­dia), Hugo­lín Gav­lo­vič (skon​li​ne​.sk). Ladi­slav Med­ňan­ský was one of the most sig­ni­fi­cant Cen­tral Euro­pe­an pain­ters of the late 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries (obec​-bec​kov​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, TOP

Moravany nad Váhom – lokalita mnohých archeologických vykopávok

Hits: 5430

Mora­va­ny sa nachá­dza­jú pri ústí poto­ka Strie­bor­ni­ca, asi 5 km od Pieš­ťan. Roz­lo­ha Mora­vian je nece­lých 11 km2, na kto­rých žije 2041 oby­va­te­ľov. Obec bola pod­ľa nále­zov síd­lom lov­cov mamu­tov a neskôr síd­lis­kom volú­to­vej a len­gy­el­skej kul­tú­ry. Našli sa tu boha­té nále­zy štie­pa­ných kamen­ných nástro­jov, zbra­ní, šper­kov a pla­tík. V roku 1938 sa tu našla soš­ka ženy vyre­zá­va­ná z mamu­tie­ho kla, Venu­ša z Mora­vian, kto­rej vek sa odha­du­je na 22 800 rokov. Je to naj­star­ší doklad výtvar­né­ho pre­ja­vu na Slo­ven­sku (wiki​pe​dia​.sk). Má len 7.5 cm. Pred rokom 1967 bola v Nemec­ku. Po smr­ti nemec­ké­ho arche­oló­ga Lot­ha­ra Zotza ju na Slo­ven­sko donies­la jeho asis­tent­ka Gise­la Fre­un­do­vá. Bola náj­de­ná medzi rok­mi 19251937. Uvá­dza sa, že bola náj­de­ná pri orbe v loka­li­te Pod­ko­vi­ca pri Pieš­ťa­noch (nit​ra​.sme​.sk). Do rúk Lot­ha­ra Zotza sa vraj dosta­la od kúpeľ­né­ho hos­ťa. Zotz tvr­dil, že v Mora­va­noch našiel úžas­né veci, napr. aj ďal­šiu Venu­šu, vyso­kú viac ako 30 cm. Nále­zy posie­lal do Pra­ha sa vo vir­va­re 2. sve­to­vej voj­ny stra­ti­li (Anton Štev­ko). Slo­ven­ská poš­ta vyda­la 20.10.2006 prí­le­ži­tost­nú poš­to­vú znám­ku Mora­vian­ska Venu­ša. Gra­fic­kú úpra­vu znám­ky a rytec­kú trans­krip­ciu die­la vytvo­ril Arnold Feke (tele​com​.gov​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1348 – pod náz­vom Mar­wan. V 18. sto­ro­čí bola v Mora­va­noch kom­pa. V obci sa nachá­dza pôvod­ne rene­sanč­ný kaš­tieľ zo 16. sto­ro­čia. Neskôr bol zba­ro­ki­zo­va­ný. V doli­ne Strie­bor­ni­ce je malá vod­ná nádrž, oko­lo kto­rej je rekre­ač­ná oblasť. Na kon­ci Výtoc­kej doli­ny je malé kra­so­vé úze­mie – Soko­lie ska­ly (wiki​pe​dia​.sk).

Zná­ma je loka­li­ta Výto­ky, kto­rá sa nachá­dza za Striebornicou.

Vedie k nej aj náuč­ný chod­ník, kto­rý vedie chod­ník popod Soko­lie ska­ly so zacho­va­nou pôvod­nou tep­lo­mil­nou fau­nou a fló­rou. V tých­to ska­lách sú jas­ky­ne osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej (mora​va​ny​.sk).


Mora­va­ny is loca­ted near the mouth of the Strie­bor­ni­ca stre­am, about 5 km from Pieš­ťa­ny. Mora­va­ny covers an area of just under 11 km² and is home to 2,041 inha­bi­tants. Accor­ding to fin­dings, the vil­la­ge was once the sett­le­ment of mam­moth hun­ters and later a sett­le­ment of the Line­ar Potte­ry and Len­gy­el cul­tu­res. Rich finds of chip­ped sto­ne tools, wea­pons, jewel­ry, and clay figu­res have been dis­co­ve­red. In 1938, a sculp­tu­re of a woman car­ved from mam­moth ivo­ry, kno­wn as the Mora­vian Venus, was found here, esti­ma­ted to be 22,800 years old. It is the oldest evi­den­ce of artis­tic expres­si­on in Slo­va­kia (wiki​pe​dia​.sk). The sculp­tu­re is only 7.5 cm tall. It was found in Ger­ma­ny befo­re 1967 and brought to Slo­va­kia after the death of Ger­man archa­e­olo­gist Lot­har Zotz by his assis­tant Gise­la Fre­un­do­vá. The arti­fact was alle­ged­ly dis­co­ve­red bet­we­en 1925 and 1937, possib­ly during plo­wing in the Pod­ko­vi­ca loca­li­ty near Pieš­ťa­ny (nit​ra​.sme​.sk). Lot­har Zotz clai­med to have found ama­zing things in Mora­va­ny, inc­lu­ding anot­her Venus sta­tue over 30 cm tall. The fin­dings were sent to Pra­gue and were lost in the cha­os of World War II (Anton Štev­ko). The Slo­vak Post issu­ed a com­me­mo­ra­ti­ve posta­ge stamp for Mora­vian Venus on Octo­ber 20, 2006. The grap­hic design of the stamp and the engra­ving trans­c­rip­ti­on of the work were cre­a­ted by Arnold Feke (tele​com​.gov​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1348 under the name Mar­wan.” In the 18th cen­tu­ry, the­re was a kom­pa (a kind of com­mu­nal agri­cul­tu­ral esta­te) in Mora­va­ny. The vil­la­ge is home to a ori­gi­nal­ly Renais­san­ce cast­le from the 16th cen­tu­ry, later Baroque-​style. In the Strie­bor­ni­ca val­ley, the­re is a small water reser­vo­ir sur­roun­ded by a rec­re­a­ti­onal area. At the end of the Výtoc­ká val­ley, the­re is a small karst area cal­led Soko­lie ska­ly (wiki​pe​dia​.sk).

A well-​known site in Mora­va­ny is Výto­ky, loca­ted bey­ond Striebornica.

The­re is an edu­ca­ti­onal trail lea­ding to it, pas­sing bene­ath Soko­lie ska­ly, pre­ser­ving the ori­gi­nal ther­mop­hi­lic fau­na and flo­ra. The­se rocks have caves that were inha­bi­ted in the youn­ger Sto­ne Age (mora​va​ny​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Kočovský park

Hits: 5846

V Kočov­ciach sa nachá­dza pek­ný park. Je vyhlá­se­ný ako Chrá­ne­ný are­ál. Je to park Kočov­ské­ho kaš­tie­ľa. Ved­ľa neho sa nachá­dza jaz­dec­ký are­ál, kto­rý je aj cen­trom hipo­te­ra­pie. V are­áli par­ku je baro­ko­vý kaš­tieľ, kto­rý bol posta­ve­ný pod­žu­pa­nom Jura­jom Prí­les­kým v roku 1730. V 1880 bol v duchu roman­tiz­mu pre­sta­va­ný vďa­ka Gej­zo­vi Rakov­ské­mu (Regi­na Hul­ma­no­vá). Po roku 1884 bol zalo­že­ný park. Kaš­tieľ je od roku 1967 v uží­va­ní Sta­veb­nej fakul­ty STU Bra­ti­sla­va (Leták Učebno-​výcvikové zaria­de­nie Sta­veb­nej fakul­ty STU v Bra­ti­sla­ve). Súčas­ťou kaš­tie­ľa je aj konia­reň, kde okrem výcvi­ko­vých jázd pre verej­nosť sa posky­tu­je hip­po­te­ra­pia pre pos­ti­hnu­té deti. Kaž­do­roč­ne sa orga­ni­zu­je v augus­te Deň otvo­re­ných dve­rí pre deti s pos­ti­hnu­tím – súťaž v par­kú­ro­vom ská­ka­ní O Považ­ský pohár” (Wiki­pe­dia).


In Kočov­ce, the­re is a beau­ti­ful park desig­na­ted as a Pro­tec­ted Area. It is the park of Kočov­ský Manor. Next to it is an equ­es­trian area, which also ser­ves as the cen­ter for hip­pot­he­ra­py. Wit­hin the park area stands a baro­que manor, built by depu­ty Šte­fan Juraj Prí­les­ký in 1730. In 1880, it was reno­va­ted in the spi­rit of roman­ti­cism thanks to Gej­za Rakov­ský (Regi­na Hul­ma­no­vá). After 1884, the park was estab­lis­hed. Sin­ce 1967, the manor has been used by the Facul­ty of Civil Engi­ne­e­ring at the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy in Bra­ti­sla­va (Bro­chu­re Edu­ca­ti­onal and Trai­ning Faci­li­ty of the Facul­ty of Civil Engi­ne­e­ring at STU in Bra­ti­sla­va”). The manor also inc­lu­des a stab­le whe­re, in addi­ti­on to trai­ning rides for the pub­lic, hip­pot­he­ra­py is pro­vi­ded for chil­dren with disa­bi­li­ties. Eve­ry year in August, an Open Day for chil­dren with disa­bi­li­ties is orga­ni­zed, fea­tu­ring a show jum­ping com­pe­ti­ti­on cal­led Považ­ský Cup” (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post