Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Najzobrazovanejšie spišské fotografie

Hits: 185

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Slovensko – krajina v srdci Európy

Hits: 11592

Slo­ven­sko leží v srd­ci Euró­py. Hra­ni­čí s Poľ­skom, Čes­kom, Rakús­kom, Maďar­skom a Ukra­ji­nou. Je to hor­na­tá kra­ji­na, na Slo­ven­sku sú krás­ne hory, napr. Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, Vyso­ké Tat­ry. Tak­mer celým úze­mím pre­chá­dza časť Kar­pat­ské­ho oblú­ka. Z geolo­gic­ké­ho a geoter­mál­ne­ho hľa­dis­ka je Slo­ven­sko veľ­mi boha­tá krajina. 

Slo­ven­sko dis­po­nu­je 1200 obja­ve­ný­mi jas­ky­ňa­mi, prí­stup­ných verej­nos­ti je len 14. Naj­dl­h­šou je Demä­nov­ský jas­kyn­ný sys­tém, kto­rý má viac ako 30 km. Naj­hl­b­šou je Sta­rý hrad v Níz­kych Tat­rách, s hĺb­kou 432 met­rov. Naj­dl­h­šou rie­kou je Váh, kto­rý tečie 406 km. 80 met­rov má naj­vyš­ší Kme­ťov vodo­pád vo Vyso­kých Tat­rách. Naj­ve­ter­nej­ším mies­tom je Cho­pok. Naj­daž­di­vej­ším mies­tom je Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­roz­siah­lej­ším poho­rím je Ondav­ská vrcho­vi­na, kto­rá sa rozp­res­tie­ra na plo­che 1 320 km2 (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší dre­ve­ných oltár na sve­te – Kos­tol svä­té­ho Jaku­ba v Levo­či, geo­gra­fic­ký stred Euró­py v Krem­nic­kých vrchoch, jedi­ný stu­de­ný artéz­sky pra­meň v Euró­pe – Her­lian­sky gej­zír pri Koši­ciach, naj­roz­siah­lej­ší hrad­ný kom­plex v stred­nej Euró­pe – Spiš­ský hrad, naj­vyš­ší vrch v Kar­pa­toch – Ger­la­chov­ský štít, naj­star­ší verej­ný park v stred­nej Euró­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa v Bra­ti­sla­ve (visit​slo​va​kia​.com). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší počet hra­dov a zám­kov v Euró­pe. 425 kaš­tie­ľov, 180 hra­dov, zám­kov a zrú­ca­nín (slo​va​kia​.eu​.sk). Ku 21.5.2011 tu žilo 5 397 036 oby­va­te­ľov (sta​tis​tics​.sk). V mes­tách žije viac ako 57 % z nich (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Slo­ven­sku žijú pre­važ­ne Slo­vá­ci. Z men­šín sú zastú­pe­ní Maďa­rí, Rómo­via, Ukra­jin­ci, Češi, Nemci. Na Slo­ven­sku sa nachá­dza­jú rôz­ne špe­ci­fic­ké oblas­ti, kto­ré majú svoj pôvod v minu­los­ti: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Nie­ke­dy v 5. sto­ro­čí sem priš­li Slo­va­nia, kto­rí boli neskôr napá­da­ní okrem iné­ho Avar­mi, kto­rých sme neskôr vyhna­li. Cca z tohto úze­mia. Kaž­do­pád­ne mno­ho Ava­rov sa asi­mi­lo­va­lo. Pod­ľa nov­ších pra­me­ňov je otáz­ne kam až sia­ha­lo v istom obdo­bí rím­ske osíd­le­nie. Kaž­do­pád­ne aj na Slo­ven­sku sa našli pozos­tat­ky rím­ske­ho osíd­le­nia na via­ce­rých miestach.

Prvé osíd­le­nie Slo­ven­ska pochá­dza z kon­ca pale­oli­tu, spred 250 tisíc rokov, s loka­li­ty Gánov­ce, kde sa našla leb­ka nean­der­tál­ca a z Mora­vian, kde sa našla soš­ka Venu­še – tzv. Mora­vian­ska Venu­ša. Prví roľ­ní­ci sa tu obja­vi­li asi 5 0004 000 rokov pred Kris­tom. Od kon­ca 4. sto­ro­čia pred Kris­tom sem pri­chá­dza­jú Kel­ti. V 1. sto­ro­čí pre Kris­tom Dáko­via. Od začiat­ku 1. sto­ro­čia sem priš­li Ger­má­ni – Van­ni­ove krá­ľov­stvo. Prví slo­va­nia osíd­ľo­va­li naše úze­mie zrej­me v 5. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Prvým štát­nym útva­rom Slo­va­nov na úze­mí dneš­né­ho Slo­ven­ska bola Samo­va ríša7. sto­ro­čí. Neskôr Nit­rian­ske knie­žat­stvo, kto­ré­ho spo­je­ním s Morav­ským knie­žat­stvom vnik­la v roku 833 Veľ­ká Mora­va (Wiki­pe­dia). Čo bola veľ­mi význam­ná epi­zó­da v deji­nách v tom obdo­bí to bol pomer­ne sil­ný štát. Zhru­ba do toh­to obdo­bia pat­rí aj náv­šte­va Solún­skych bra­tov Cyri­la a Meto­da9. sto­ro­čí, kto­rí hlá­sa­li kres­ťan­skú vie­ru na našom úze­mí. Z hľa­dis­ka kul­túr­ne­ho šlo o veľ­mi význam­ný posun. Dosiah­li, že pop­ri latin­či­ne sa sta­ros­lo­vien­či­na sta­la litur­gic­kým jazy­kom, čo uznal aj pápež. Za zvá­že­nie sto­jí fakt, že to boli vte­dy jedi­né dva jazy­ky, v kto­rých sa moh­li viesť omše. Zhru­ba v 10. sto­ro­čí sem priš­li Maďa­ri, kto­rí podob­ne ako Ava­ri v 5. sto­ro­čí kočo­va­li. Nara­zi­li však na odpor Slo­va­nov, ale aj Rima­nov a Ger­má­nov. Viac­me­nej nema­li kam ísť, tak sa tu usa­di­li a nauči­li sa obhos­po­da­ro­vať pôdu. Od 10. sto­ro­čia bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Uhor­ska, od 19. sto­ro­čia Rakúsko-​Uhorska. Bra­ti­sla­va, dneš­né hlav­né mes­to, bola veľ­mi dlho koru­no­vač­ným mes­tom. Od roku 1918 bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Čes­ko­slo­ven­ska, s krát­kou pre­stáv­kou samos­tat­né­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu počas dru­hej sve­to­vej voj­ny. Od 1.1.1993 je Slo­ven­ská repub­li­ka samos­tat­ným štá­tom. Od 1. mája 2004 sme člen­mi Európ­skej únie, od 29.3.2004 sme člen­mi NATO, od 1.1.2009 sme člen­mi Euro­zó­ny – Európ­skej meno­vej únie, ofi­ciál­nou menou sa sta­lo euro

Počas celej his­tó­rie bolo Slo­ven­sko mno­ho­krát napá­da­né Tatár­mi, Tur­ka­mi, ale z hľa­dis­ka celis­tvos­ti úze­mia odo­lá­va­lo. Je prav­da, že Tur­ci aj Tatá­ri mali aj iné cie­le, kto­ré ich mno­ho­krát donú­ti­li odísť z úze­mia Slo­ven­ska. Kaž­do­pád­ne ani ger­mán­ske, ale­bo rím­ske úto­ky nebo­li pri­veľ­ké. Hra­dy, kto­ré na Slo­ven­sku boli v minu­los­ti boli pomer­ne dob­re opev­ne­né a v minu­los­ti doká­za­li úspeš­ne odo­lá­vať nepria­te­ľom. Neraz našim pro­tiv­ní­kom pomoh­la zra­da na ich obsa­de­nie. Do stre­do­ve­ku boli napr. hra­dy v Deví­ne, vo Fiľa­ko­ve veľ­kou pre­káž­kou pre nepria­te­ľov. Napo­kon aj Bra­ti­slav­ský hrad. Veď Bra­ti­sla­va bola dlho nazý­va­ná aj ako kamen­né mes­to. Zlé obdo­bie obdo­bie pre jed­no­du­chý ľud bolo po roku 1526 a trva­lo zhru­ba do roku 1868. Je zau­jí­ma­vé, že nie­kto­ré rea­li­ty z vte­daj­šie­ho obdo­bia sa dosta­li aj do slov­ní­ka – pojem turec­ké hos­po­dár­stvo pochá­dza prá­ve zo stre­do­ve­ku. Ide o to, že Turek len bral a nesta­ral sa. Tur­kom nezá­le­ža­lo na tom, čo bude, keď oni využi­jú úro­du, nesta­ra­li sa o budúc­nosť, jed­no­du­cho šli ďalej, zdie­ra­li nie­ko­ho iného.

Z hľa­dis­ka kul­tú­ry bola význam­ná exis­ten­cia Aca­de­mie Istro­po­li­ta­ny – jed­nej z naj­star­ších uni­ver­zít v Euró­pe. Zalo­žil je Matej Kor­vín v Bra­ti­sla­ve oko­lo roku 1466. V roku 1787 bola prvý krát kodi­fi­ko­va­ná spi­sov­ná slo­ven­či­na Anto­nom Ber­no­lá­kom na zákla­de zápa­do­slo­ven­ské­ho náre­čia – ber­no­lá­kov­či­na. Od roku 1843 je vďa­ka Ľudo­ví­to­vi Štú­ro­vi spi­sov­ná slo­ven­či­na kodi­fi­ko­va­ná na zákla­de stre­do­slo­ven­ské­ho nárečia. 

Naj­viac ľudí žije v mes­tách Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Národ­né par­ky: TANAP – Tatrans­ký národ­ný park, NAPANT – Národ­ný park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Slo­ven­ský kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­výz­nam­nej­šie sviat­ky: Via­no­ce, Veľ­ká noc, Miku­láš, Svä­tá Lucia, Sil­ves­ter, Nový rok, Deň detí, Deň matiek, Pamiat­ka zosnu­lých, Fašian­gy (slo​va​kia​si​te​.com). Význam­né osob­nos­ti: Juraj Jáno­šík – zboj­ník a ľudo­vý hrdi­na, kto­rý boha­tým bral a chu­dob­ným dával, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ká­tor spi­sov­nej slo­ven­či­ny, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – vedec, poli­tik, vojak, zakla­da­teľ čes­ko­slo­ven­ské­ho štá­tu, Ale­xan­der Dub­ček – štát­nik, osob­nosť Praž­skej jari 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic­ké cha­rak­te­ris­tic­ké jed­lá: pare­ni­ca, ovčí syr, syro­vé kor­bá­či­ky, oštie­pok, bryn­dra, ska­lic­ký trdel­ník, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), tokaj­ské víno, kapust­ni­ca, piro­hy, lok­še, tla­čen­ka, jater­ni­ce, pagá­če a napo­kon aj kofo­la. Z tvr­dé­ho alko­ho­lu sú zná­me: boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, demä­nov­ka. Slo­ven­sko je veľ­mi boha­té na mine­rál­ne pra­me­ne – mine­rál­ky: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka a mno­ho iných.


Slo­va­kia lies in the heart of Euro­pe. It bor­ders Poland, the Czech Repub­lic, Aus­tria, Hun­ga­ry, and Ukrai­ne. It is a moun­tai­nous coun­try, with beau­ti­ful moun­tains such as the Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, and Vyso­ké Tat­ry. Almost the enti­re ter­ri­to­ry is part of the Car­pat­hian arc. From a geolo­gi­cal and geot­her­mal per­spec­ti­ve, Slo­va­kia is a very rich country.

Slo­va­kia boasts 1200 dis­co­ve­red caves, of which only 14 are acces­sib­le to the pub­lic. The lon­gest is the Demä­nov­ský Cave Sys­tem, which spans more than 30 km. The dee­pest is Sta­rý hrad in the Níz­ke Tat­ry, with a depth of 432 meters. The lon­gest river is the Váh, which flo­ws for 406 km. The hig­hest water­fall is Kme­ťov vodo­pád in the Vyso­ké Tat­ry, at 80 meters. The win­diest pla­ce is Cho­pok. The rai­niest pla­ce is Zboj­níc­ka cha­ta. The lar­gest moun­tain ran­ge is the Ondav­ská vrcho­vi­na, cove­ring an area of 1,320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Slo­va­kia is home to the worl­d’s lar­gest wooden altar – the Church of St. James in Levo­ča, the geog­rap­hi­cal cen­ter of Euro­pe in the Krem­nic­ké vrchy, the only cold arte­sian spring in Euro­pe – Her­lian­sky gej­zír near Koši­ce, the lar­gest cast­le com­plex in Cen­tral Euro­pe – Spiš­ský hrad, the hig­hest peak in the Car­pat­hians – Ger­la­chov­ský štít, the oldest pub­lic park in Cen­tral Euro­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Slo­va­kia has the lar­gest num­ber of cast­les and cha­te­aus in Euro­pe: 425 cast­les, 180 ruins of cast­les and cha­te­aus (slo​va​kia​.eu​.sk). As of May 21, 2011, the popu­la­ti­on was 5,397,036 inha­bi­tants (sta​tis​tics​.sk). More than 57% of them live in cities (slo​va​kia​.eu​.sk).

Slo­vaks pre­do­mi­nan­tly inha­bit Slo­va­kia. Mino­ri­ty groups inc­lu­de Hun­ga­rians, Roma, Ukrai­nians, Czechs, and Ger­mans. Slo­va­kia has vari­ous spe­ci­fic regi­ons with his­to­ri­cal ori­gins: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Some­ti­me in the 5th cen­tu­ry, the Slavs arri­ved, who were later attac­ked, among others, by the Avars, whom we later expel­led. App­ro­xi­ma­te­ly from this ter­ri­to­ry. Nevert­he­less, many Avars assi­mi­la­ted. Accor­ding to newer sour­ces, it is ques­ti­onab­le how far Roman sett­le­ment exten­ded at a cer­tain peri­od. Nevert­he­less, rem­nants of Roman sett­le­ment have been found in seve­ral pla­ces in Slovakia.

The first sett­le­ment of Slo­va­kia dates back to the end of the Pale­olit­hic, 250 thou­sand years ago, with loca­li­ties such as Gánov­ce, whe­re the skull of a Nean­dert­hal was found, and Mora­va­ny, whe­re the Venus figu­ri­ne was found – the so-​called Mora­vian Venus. The first far­mers appe­a­red here around 5,0004,000 years befo­re Christ. From the end of the 4th cen­tu­ry BC, the Celts arri­ved. In the 1st cen­tu­ry BC, the Dacians. From the begin­ning of the 1st cen­tu­ry, the Ger­mans arri­ved – the King­dom of Van­nio. The first Slo­vaks pro­bab­ly sett­led our ter­ri­to­ry in the 5th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The first sta­te enti­ty of the Slavs in the ter­ri­to­ry of toda­y­’s Slo­va­kia was the Samo­’s Empi­re in the 7th cen­tu­ry. Later, the Prin­ci­pa­li­ty of Nit­ra, which mer­ged with the Mora­vian Prin­ci­pa­li­ty in 833 to form Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). This was a very sig­ni­fi­cant epi­so­de in the his­to­ry of that peri­od, as it was a rela­ti­ve­ly strong sta­te. Rough­ly until this peri­od falls the visit of the Thes­sa­lo­nian brot­hers Cyril and Met­ho­dius in the 9th cen­tu­ry, who pre­a­ched the Chris­tian faith in our ter­ri­to­ry. From a cul­tu­ral per­spec­ti­ve, this was a very sig­ni­fi­cant shift. They suc­ce­e­ded in making Old Church Sla­vo­nic the litur­gi­cal lan­gu­age along­si­de Latin, which was recog­ni­zed by the pope. It is worth con­si­de­ring the fact that the­se were the only two lan­gu­ages in which Mass could be celeb­ra­ted at that time. Around the 10th cen­tu­ry, the Hun­ga­rians arri­ved, who, like the Avars in the 5th cen­tu­ry, were noma­dic. Howe­ver, they encoun­te­red resis­tan­ce from the Slavs, as well as from the Romans and Ger­mans. More or less, they had nowhe­re to go, so they sett­led here and lear­ned to cul­ti­va­te the land. From the 10th cen­tu­ry, Slo­va­kia was part of Hun­ga­ry, and from the 19th cen­tu­ry, Austria-​Hungary. Bra­ti­sla­va, toda­y­’s capi­tal, was for a long time the coro­na­ti­on city. Sin­ce 1918, Slo­va­kia has been part of Cze­cho­slo­va­kia, with a brief bre­ak as an inde­pen­dent Slo­vak sta­te during World War II. Sin­ce Janu­ary 1, 1993, the Slo­vak Repub­lic has been an inde­pen­dent sta­te. Sin­ce May 1, 2004, we have been mem­bers of the Euro­pe­an Uni­on, sin­ce March 29, 2004, mem­bers of NATO, sin­ce Janu­ary 1, 2009, mem­bers of the Euro­zo­ne – the Euro­pe­an Mone­ta­ry Uni­on, with the euro beco­ming the offi­cial currency.

Throug­hout his­to­ry, Slo­va­kia has been inva­ded many times by the Tatars, Turks, but in terms of ter­ri­to­rial integ­ri­ty, it has withs­to­od. It is true that the Turks and Tatars had other goals, which often for­ced them to lea­ve Slo­vak ter­ri­to­ry. Howe­ver, even Ger­ma­nic or Roman attacks were not exces­si­ve. The cast­les that were in Slo­va­kia in the past were rela­ti­ve­ly well-​fortified and in the past, they suc­cess­ful­ly resis­ted ene­mies. Often our oppo­nents were hel­ped to cap­tu­re them by bet­ra­y­al. Until the Midd­le Ages, for exam­ple, the cast­les in Devín, in Fiľa­ko­vo, were a major obstac­le to ene­mies. Final­ly, even Bra­ti­sla­va Cast­le. After all, Bra­ti­sla­va was long cal­led the sto­ne city.” A bad peri­od for the com­mon peop­le was after 1526 and las­ted rough­ly until 1868. It is inte­res­ting that some rea­li­ties from that peri­od also ente­red the voca­bu­la­ry – the term Tur­kish eco­no­my” comes pre­ci­se­ly from the Midd­le Ages. The point is that the Turk just took and did not care. The Turks did­n’t care what would hap­pen when they used the har­vest; they did­n’t care about the futu­re, they just went on, squ­e­e­zing some­one else.

In terms of cul­tu­re, the exis­ten­ce of the Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – one of the oldest uni­ver­si­ties in Euro­pe – was sig­ni­fi­cant. It was foun­ded by Matt­hias Cor­vi­nus in Bra­ti­sla­va around 1466. In 1787, Anton Ber­no­lák codi­fied the writ­ten Slo­vak lan­gu­age for the first time based on the Wes­tern Slo­vak dia­lect – Ber­no­lá­k’s Slo­vak. Sin­ce 1843, thanks to Ľudo­vít Štúr, the writ­ten Slo­vak lan­gu­age has been codi­fied based on the Cen­tral Slo­vak dialect.

The most peop­le live in the cities of Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal parks: TANAP – Tat­ra Nati­onal Park, NAPANT – Low Tatras Nati­onal Park, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, Slo­vak Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). The most sig­ni­fi­cant holi­da­ys: Chris­tmas, Eas­ter, St. Nicho­las Day, St. Lucia Day, New Yea­r’s Eve, New Yea­r’s Day, Chil­dre­n’s Day, Mot­he­r’s Day, All Saints’ Day, Car­ni­val (slo​va​kia​si​te​.com). Sig­ni­fi­cant per­so­na­li­ties: Juraj Jáno­šík – a bri­gand and folk hero who took from the rich and gave to the poor, Ľudo­vít Štúr – codi­fier of the writ­ten Slo­vak lan­gu­age, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – scien­tist, poli­ti­cian, sol­dier, co-​founder of the Cze­cho­slo­vak sta­te, Ale­xan­der Dub­ček – sta­tes­man, figu­re of the Pra­gue Spring of 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic cha­rac­te­ris­tic dis­hes: pare­ni­ca, she­ep che­e­se, che­e­se whips, oštie­pok, bryn­dza, Ska­li­ca trdel­ník, Bra­ti­sla­va rolls (mpsr​.sk), Tokaj wine, cab­ba­ge soup, pie­ro­gi, pota­to pan­ca­kes, tla­čen­ka, liver sau­sa­ge, pagá­če, and final­ly kofo­la. From hard alco­hol, boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, Demä­nov­ka are well kno­wn. Slo­va­kia is very rich in mine­ral springs – mine­ral waters: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka, and many others.


Slo­wa­kei liegt im Her­zen Euro­pas. Es grenzt an Polen, die Tsche­chis­che Repub­lik, Öster­re­ich, Ungarn und die Ukrai­ne. Es ist ein ber­gi­ges Land, mit wun­ders­chönen Ber­gen wie der Malá Fat­ra, den Níz­ke Tat­ry und den Vyso­ké Tat­ry. Fast das gesam­te Gebiet gehört zum Kar­pa­ten­bo­gen. Aus geolo­gis­cher und geot­her­ma­ler Sicht ist die Slo­wa­kei ein sehr rei­ches Land.

Die Slo­wa­kei ver­fügt über 1200 ent­dec­kte Höh­len, von denen nur 14 für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich sind. Die läng­ste ist das Demänovský-​Höhlensystem, das mehr als 30 km lang ist. Die tiefs­te ist der Sta­rý hrad in den Níz­kych Tat­rách, mit einer Tie­fe von 432 Metern. Der läng­ste Fluss ist die Váh, der über 406 km flie­ßt. Der höchs­te Was­ser­fall ist der Kme­ťov vodo­pád in den Vyso­ké Tat­ry, mit 80 Metern. Der win­digs­te Ort ist Cho­pok. Der regen­re­ichs­te Ort ist Zboj­níc­ka cha­ta. Das größte Berg­mas­siv ist die Ondav­ská vrcho­vi­na, die eine Flä­che von 1.320 km² umfasst (slo​va​kia​.eu​.sk). Die Slo­wa­kei beher­bergt den größten höl­zer­nen Altar der Welt – die Kir­che St. Jakob in Levo­ča, das geo­gra­fis­che Zen­trum Euro­pas in den Krem­nic­ké vrchy, die ein­zi­ge kal­te arte­sis­che Quel­le Euro­pas – Her­lian­sky gej­zír bei Koši­ce, die größte Sch­los­san­la­ge in Mit­te­le­uro­pa – Spiš­ský hrad, den höchs­ten Gip­fel der Kar­pa­ten – Ger­la­chov­ský štít, den ältes­ten öffen­tli­chen Park in Mit­te­le­uro­pa – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Die Slo­wa­kei hat die größte Anzahl von Bur­gen und Sch­lös­sern in Euro­pa: 425 Sch­lös­ser, 180 Ruinen von Bur­gen und Sch­lös­sern (slo​va​kia​.eu​.sk). Zum 21. Mai 2011 bet­rug die Bevöl­ke­rung 5.397.036 Ein­woh­ner (sta​tis​tics​.sk). Mehr als 57% von ihnen leben in Städ­ten (slo​va​kia​.eu​.sk).

Die Slo­wa­ken über­wie­gend bevöl­kern die Slo­wa­kei. Min­der­he­itsg­rup­pen umfas­sen Ungarn, Roma, Ukrai­ner, Tsche­chen und Deuts­che. Die Slo­wa­kei hat vers­chie­de­ne spe­zi­fis­che Regi­onen mit his­to­ris­chen Urs­prün­gen: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Irgen­dwann im 5. Jahr­hun­dert kamen die Sla­wen, die spä­ter unter ande­rem von den Awa­ren angeg­rif­fen wur­den, die spä­ter ver­trie­ben wur­den. Etwa aus die­sem Gebiet. Den­noch assi­mi­lier­ten sich vie­le Awa­ren. Nach neue­ren Quel­len ist frag­lich, wie weit die römis­che Besied­lung zu einem bes­timm­ten Zeit­punkt reich­te. Den­noch wur­den Res­te römis­cher Besied­lung an meh­re­ren Stel­len in der Slo­wa­kei gefunden.

Die ers­te Besied­lung der Slo­wa­kei datiert aus dem Ende des Palä­o­lit­hi­kums, vor 250.000 Jah­ren, mit Loka­li­tä­ten wie Gánov­ce, wo der Schä­del eines Nean­der­ta­lers gefun­den wur­de, und Mora­va­ny, wo die Venus­fi­gu­ri­ne gefun­den wur­de – die soge­nann­te Mora­vis­che Venus. Die ers­ten Bau­ern ers­chie­nen hier vor etwa 5.000 bis 4.000 Jah­ren vor Chris­tus. Ab Ende des 4. Jahr­hun­derts v. Chr. kamen die Kel­ten. Im 1. Jahr­hun­dert v. Chr. die Daker. Ab dem Beginn des 1. Jahr­hun­derts kamen die Ger­ma­nen – das König­re­ich Van­nio. Die ers­ten Slo­wa­ken sie­del­ten wahrs­che­in­lich im 5. Jahr­hun­dert unser Gebiet (Wiki­pe­dia).

Die ers­te sta­at­li­che Ein­he­it der Sla­wen auf dem Gebiet der heuti­gen Slo­wa­kei war das Reich von Samo im 7. Jahr­hun­dert. Spä­ter das Fürs­ten­tum von Nit­ra, das sich im Jahr 833 mit dem Mäh­ris­chen Fürs­ten­tum vere­i­nig­te, um Gro­ßmäh­ren zu bil­den (Wiki­pe­dia). Dies war eine sehr bede­uten­de Epi­so­de in der Ges­chich­te die­ser Zeit, da es ein rela­tiv star­ker Sta­at war. Etwa bis zu die­sem Zeit­punkt fällt der Besuch der Thes­sa­lo­ni­cher Brüder Kyrill und Met­ho­dius im 9. Jahr­hun­dert, die den christ­li­chen Glau­ben auf unse­rem Gebiet pre­d­ig­ten. Aus kul­tu­rel­ler Sicht war dies eine sehr bede­uten­de Vers­chie­bung. Es gelang ihnen, das Alt­kir­chens­la­wis­che neben Late­in zur litur­gis­chen Spra­che zu machen, was vom Papst aner­kannt wur­de. Es ist erwäh­nen­swert, dass dies die ein­zi­gen bei­den Spra­chen waren, in denen zu die­ser Zeit Mes­sen gefe­iert wer­den konn­ten. Etwa im 10. Jahr­hun­dert kamen die Ungarn, die wie die Awa­ren im 5. Jahr­hun­dert noma­disch waren. Sie tra­fen jedoch auf Widers­tand von den Sla­wen, aber auch von den Römern und Ger­ma­nen. Mehr oder weni­ger hat­ten sie kei­nen ande­ren Ort, an den sie gehen konn­ten, also lie­ßen sie sich hier nie­der und lern­ten, das Land zu bewirts­chaf­ten. Seit dem 10. Jahr­hun­dert gehör­te die Slo­wa­kei zu Ungarn, und seit dem 19. Jahr­hun­dert zu Österreich-​Ungarn. Bra­ti­sla­va, die heuti­ge Haupts­tadt, war lan­ge Zeit die Krönungss­tadt. Seit 1918 gehört die Slo­wa­kei zu der Tsche­chos­lo­wa­kei, mit einer kur­zen Pau­se als unab­hän­gi­ger slo­wa­kis­cher Sta­at wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs. Seit dem 1. Janu­ar 1993 ist die Slo­wa­kis­che Repub­lik ein unab­hän­gi­ger Sta­at. Seit dem 1. Mai 2004 sind wir Mitg­lie­der der Euro­pä­is­chen Uni­on, seit dem 29. März 2004 Mitg­lie­der der NATO, seit dem 1. Janu­ar 2009 Mitg­lie­der der Euro­zo­ne – der Euro­pä­is­chen Wäh­rung­su­ni­on, wobei der Euro zur offi­ziel­len Wäh­rung wurde.

Im Lau­fe der Ges­chich­te wur­de die Slo­wa­kei vie­le Male von Tata­ren, Tür­ken und ande­ren angeg­rif­fen, aber was die ter­ri­to­ria­le Integ­ri­tät bet­rifft, hat sie stand­ge­hal­ten. Es stimmt, dass die Tür­ken und Tata­ren ande­re Zie­le hat­ten, was sie oft zwang, das slo­wa­kis­che Gebiet zu ver­las­sen. Aber auch ger­ma­nis­che oder römis­che Angrif­fe waren nicht über­mä­ßig. Die Bur­gen, die in der Slo­wa­kei in der Ver­gan­gen­he­it waren, waren rela­tiv gut befes­tigt und konn­ten früher erfolg­re­ich Fein­den widers­te­hen. Oft wur­de unse­ren Geg­nern gehol­fen, sie zu ero­bern, indem sie ver­ra­ten wur­den. Bis ins Mit­te­lal­ter waren zum Beis­piel Bur­gen in Devín, in Fiľa­ko­vo ein gro­ßes Hin­der­nis für Fein­de. Sch­lie­ßlich auch Bra­ti­sla­va Cast­le. Nach allem war Bra­ti­sla­va lan­ge Zeit als Ste­ins­tadt” bekannt. Eine sch­lech­te Zeit für das ein­fa­che Volk war nach 1526 und dau­er­te unge­fähr bis 1868. Es ist inte­res­sant, dass eini­ge Rea­li­tä­ten aus die­ser Zeit auch in den Worts­chatz ein­ge­gan­gen sind – der Beg­riff tür­kis­che Wirts­chaft” stammt genau aus dem Mit­te­lal­ter. Es geht darum, dass der Tür­ke ein­fach genom­men und sich nicht darum geküm­mert hat. Den Tür­ken war es egal, was pas­sie­ren wür­de, wenn sie die Ern­te nutz­ten; sie inte­res­sier­ten sich nicht für die Zukunft, sie gin­gen ein­fach wei­ter und drüc­kten jemand ande­ren aus.

In kul­tu­rel­ler Hin­sicht war die Exis­tenz der Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – einer der ältes­ten Uni­ver­si­tä­ten Euro­pas – bede­ut­sam. Sie wur­de von Matt­hias Cor­vi­nus um 1466 in Bra­ti­sla­va geg­rün­det. 1787 kodi­fi­zier­te Anton Ber­no­lák ers­tmals die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che auf der Grund­la­ge des wests­lo­wa­kis­chen Dia­lekts – Ber­no­láks Slo­wa­kisch. Seit 1843 wur­de die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che dank Ľudo­vít Štúr auf der Grund­la­ge des zen­trals­lo­wa­kis­chen Dia­lekts kodifiziert.

Die meis­ten Men­schen leben in den Städ­ten Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal­parks: TANAP – Tatra-​Nationalpark, NAPANT – Nati­onal­park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­wa­kis­ches Para­dies, Slo­wa­kis­cher Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Die wich­tigs­ten Feier­ta­ge: Weih­nach­ten, Ostern, St. Niko­laus, St. Lucia, Sil­ves­ter, Neujahr, Kin­der­tag, Mut­ter­tag, Aller­he­i­li­gen, Kar­ne­val (slo​va​kia​si​te​.com). Bede­uten­de Per­sön­lich­ke­i­ten: Juraj Jáno­šík – ein Bri­gand und Volks­held, der den Rei­chen nahm und den Armen gab, Ľudo­vít Štúr – Kodi­fi­zie­rer der gesch­rie­be­nen slo­wa­kis­chen Spra­che, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – Wis­sen­schaft­ler, Poli­ti­ker, Sol­dat, Mit­beg­rün­der des tsche­chos­lo­wa­kis­chen Sta­a­tes, Ale­xan­der Dub­ček – Sta­ats­mann, Figur des Pra­ger Früh­lings von 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mis­che cha­rak­te­ris­tis­che Gerich­te: Pare­ni­ca, Schafs­kä­se, Käse­pe­its­chen, Oštie­pok, Bryn­dza, Ska­lit­zer Trdel­ník, Bra­ti­sla­va­er Rol­len (mpsr​.sk), Toka­jer Wein, Kraut­sup­pe, Pie­ro­gi, Kar­tof­fel­puf­fer, Tla­čen­ka, Leber­wurst, Pagá­če und sch­lie­ßlich Kofo­la. Bekann­te har­te Alko­ho­li­ka sind Boro­vič­ka, Sli­vo­vitz, Demä­nov­ka. Die Slo­wa­kei ist sehr reich an Mine­ra­lqu­el­len – Mine­ra­lwäs­ser: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka und vie­le andere.


Sło­wac­ja leży w ser­cu Euro­py. Gra­nic­zy z Pol­ską, Cze­cha­mi, Aus­trią, Węgra­mi i Ukrai­ną. Jest to gór­zys­ty kraj, w któ­rym znaj­du­ją się pięk­ne góry, takie jak Mała Fat­ra, Niżne Tat­ry, Wyso­kie Tat­ry. Pra­wie całe tery­to­rium prze­ci­na frag­ment łuku Kar­pat. Z geolo­gicz­ne­go i geoter­mal­ne­go punk­tu widze­nia Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­tym krajem.

Sło­wac­ja posia­da 1200 odkry­tych jas­kiń, z któ­rych tyl­ko 14 jest dostęp­nych dla pub­licz­no­ści. Naj­dłu­żs­zy jest sys­tem jas­kiń Demä­nov­ský, któ­ry ma ponad 30 km. Naj­głębs­za to Sta­rý hrad w Niżnych Tat­rach, o głębo­ko­ści 432 met­rów. Naj­dłu­żs­zą rze­ką jest Wáh, któ­ra ma 406 km dłu­go­ści. Naj­wy­żs­zy wodos­pad to Kme­ťov vodo­pád w Wyso­kich Tat­rach, mający 80 met­rów wyso­ko­ści. Naj­bar­dziej wietrz­nym miejs­cem jest Cho­pok. Naj­bar­dziej deszc­zo­wym miejs­cem jest Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­wi­ęks­zym masy­wem gór­skim jest Ondav­ská vrcho­vi­na, zaj­mu­jący obszar 1320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­zy dre­wnia­ny ołtarz na świe­cie – Kości­ół św. Jaku­ba w Levo­či, geo­gra­ficz­ne cen­trum Euro­py w Krem­nic­kich Wier­chach, jedy­ny zim­ny arte­zyj­ski źró­dło­wy w Euro­pie – Her­lian­sky gej­zír koło Kos­zyc, naj­wi­ęks­zy kom­pleks zamko­wy w Euro­pie Środ­ko­wej – Zamek Spis­ki, naj­wy­żs­zy szc­zyt Kar­pat – Ger­la­chov­ský štít, naj­stars­zy park pub­licz­ny w Euro­pie Środ­ko­wej – Sad Jan­ka Krá­ľa w Bra­ty­sła­wie (visit​slo​va​kia​.com). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­za licz­ba zamków i pała­ców w Euro­pie: 425 zamków, 180 ruin zamków i pała­ców (slo​va​kia​.eu​.sk). Według danych z 21 maja 2011 roku miesz­ka­ło tu 5 397 036 miesz­ka­ńców (sta​tis​tics​.sk). Ponad 57% z nich miesz­ka w mias­tach (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Sło­wac­ji prze­wa­ża­jący udział mają Sło­wa­cy. Spo­śród mniejs­zo­ści wys­tępu­ją Węgr­zy, Romo­wie, Ukrai­ńcy, Cze­si i Niem­cy. Na tere­nie Sło­wac­ji znaj­du­ją się różne spe­cy­ficz­ne regi­ony o his­to­rycz­nym pocho­dze­niu: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tów, Spisz, Sza­rysz, Abov, Zem­plín, Uh, Nowog­ród, Ora­wa. Pier­wsi Sło­wia­nie poja­wi­li się tutaj pra­wdo­po­dob­nie w V wie­ku naszej ery (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­zą jed­no­stką państ­wo­wą Sło­wian na tere­nie dzi­siejs­zej Sło­wac­ji było państ­wo Samo­na w VII wie­ku. Później Ksi­ęst­wo Nitr­za­ńs­kie, któ­re połąc­zy­ło się w 833 roku z Ksi­ęst­wem Mora­ws­kim, twor­ząc Wiel­ką Mora­wę (Wiki­pe­dia). Była to bar­dzo istot­na epo­ka w his­to­rii tego okre­su, ponie­waż był to sto­sun­ko­wo sil­ny państ­wo. W oko­ło ten okres przy­pa­da także wizy­ta the­sa­lo­ńs­kich bra­ci Cyry­la i Meto­de­go w IX wie­ku, któr­zy gło­si­li wia­rę chr­ze­ści­ja­ńs­ką na tym obszar­ze. Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia był to bar­dzo istot­ny prze­skok. Uda­ło im się uczy­nić sta­ro­sło­wia­ńs­ki obok łaci­ny języ­kiem litur­gicz­nym, co zosta­ło uzna­ne przez papie­ża. War­to zau­wa­żyć, że były to jedy­ne dwa języ­ki, w któ­rych w tym cza­sie można było odpra­wiać msze. W oko­ło X wie­ku przy­by­li Węgr­zy, któr­zy podob­nie jak Awa­ro­wie w V wie­ku byli koc­zo­wni­ka­mi. Spot­ka­li się jed­nak z opo­rem Sło­wian, ale także Rzy­mian i Ger­ma­nów. W zasa­dzie nie mie­li dokąd iść, więc osied­li­li się tutaj i nauc­zy­li się upra­wiać zie­mię. Od X wie­ku Sło­wac­ja nale­ża­ła do Węgier, a od XIX wie­ku do Austro-​Węgier. Bra­ty­sła­wa, obec­na sto­li­ca, była przez dłu­gi czas mias­tem koro­na­cyj­nym. Od 1918 roku Sło­wac­ja była częścią Cze­cho­sło­wac­ji, z krót­ką przer­wą na nie­pod­le­głe państ­wo sło­wac­kie w cza­sie II woj­ny świa­to­wej. Od 1 stycz­nia 1993 roku Repub­li­ka Sło­wac­ka jest nie­pod­le­głym państ­wem. Od 1 maja 2004 roku jes­te­śmy człon­kiem Unii Euro­pej­skiej, od 29 mar­ca 2004 roku człon­kiem NATO, od 1 stycz­nia 2009 roku człon­kiem stre­fy euro – Unii Walu­to­wej, gdzie euro sta­ło się ofic­jal­ną walutą.

Podc­zas całej his­to­rii Sło­wac­ja była wie­lok­rot­nie ata­ko­wa­na przez Tata­rów, Tur­ków, ale pod wzg­lędem integ­ral­no­ści tery­to­rial­nej przetr­wa­ła. Pra­wdą jest, że Tur­cy i Tatar­zy mie­li inne cele, co częs­to zmus­za­ło ich do opuszc­ze­nia tery­to­rium Sło­wac­ji. Jed­nak ata­ki ger­ma­ńs­kie czy rzym­skie nie były zbyt licz­ne. Zamki, któ­re ist­nia­ły na tere­nie Sło­wac­ji w przes­zło­ści, były sto­sun­ko­wo dobr­ze ufor­ty­fi­ko­wa­ne i potra­fi­ły sku­tecz­nie prze­ci­ws­ta­wiać się wro­gom. Częs­to naszym prze­ci wni­kom poma­ga­ła zdra­da, by je zdo­być. Do śred­ni­owiec­za zamki w Deví­nie, Fiľa­ko­vie były na przy­kład dużą przesz­ko­dą dla wro­gów. W końcu także zamek bra­ty­sła­ws­ki. Bra­ty­sła­wa była dłu­go zna­na jako mias­to z kamie­nia”. Cza­sa­mi nazwa turec­ka gos­po­dar­ka” pocho­dzi wła­śnie ze śred­ni­owiec­za. Cho­dzi o to, że Tur­ko­wi zale­ża­ło tyl­ko na zabra­niu, nie dbał o nic. Tur­kom nie zale­ża­ło na tym, co się sta­nie, gdy wykor­zys­ta­ją plo­ny, nie dba­li o przys­zło­ść, po pros­tu szli dalej, wyzys­ku­jąc kogoś innego.

Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia ist­nie­nie Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – jed­ne­go z naj­stars­zych uni­wer­sy­te­tów w Euro­pie – mia­ło znac­ze­nie. Zało­żył go Matej Kor­vín w Bra­ty­sła­wie oko­ło 1466 roku. W 1787 roku po raz pier­ws­zy znor­ma­li­zo­wa­no język sło­wac­ki na pod­sta­wie dia­lek­tu zachod­ni­osło­wac­kie­go – język ber­no­lá­ko­wy. Od 1843 roku, dzi­ęki Ľudo­ví­to­wi Štú­ro­wi, język sło­wac­ki jest znor­ma­li­zo­wa­ny na pod­sta­wie dia­lek­tu środkowosłowackiego.

Naj­wi­ęcej ludzi miesz­ka w mias­tach Bra­ty­sła­wie, Kos­zy­cach, Pre­szo­wie, Nitr­ze, Żyli­nie, Bańs­kiej Bys­tr­zy­cy, Trna­wie, Mar­ti­nie, Trenc­zy­nie, Pop­ra­dzie, Prie­vi­dzy, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Par­ki naro­do­we: TANAP – Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, NAPANT – Park Naro­do­wy Niżne Tat­ry, Wiel­ka Fat­ra, Mała Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Sło­wac­ki Raj, Sło­wac­ki Kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­wa­żniejs­ze świ­ęta: Boże Naro­dze­nie, Wiel­ka­noc, św. Miko­łaj, św. Łuc­ja, Sylwes­ter, Nowy Rok, Dzień Dziec­ka, Dzień Mat­ki, Wszys­tkich Świ­ętych, Kar­na­wał (slo​va​kia​si​te​.com). Wybit­ne oso­bis­to­ści: Juraj Jáno­šík – zbój­nik i boha­ter ludo­wy, któ­ry zabie­rał boga­tym i dawał bied­nym, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ka­tor języ­ka sło­wac­kie­go, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – nauko­wiec, poli­tyk, żołnierz, wspó­łza­ło­ży­ciel państ­wa cze­cho­sło­wac­kie­go, Ale­xan­der Dub­ček – poli­tyk, postać Pras­kiej Wios­ny 1968 roku (slo​va​kia​si​te​.com). Cha­rak­te­rys­tycz­ne potra­wy gas­tro­no­micz­ne: pare­ni­ca, ser owc­zy, kor­bá­či­ky sero­we, oštie­pok, bryn­dza, trdel­ník ska­lic­ki, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), wino tokaj­skie, kapust­ni­ca, pie­ro­gi, plac­ki ziem­niac­za­ne, tla­čen­ka, kas­zan­ka, pagá­če i wresz­cie kofo­la. Z moc­nych alko­ho­li zna­ne są: boro­vič­ka, śli­wo­wi­ca, demä­nov­ka. Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­ta w źró­dła mine­ral­ne – wody mine­ral­ne: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka i wie­le innych.


Szlo­vá­kia közép-​Európában talál­ha­tó. Hatá­ros Len­gy­elors­zág­gal, Cse­hors­zág­gal, Auszt­riá­val, Magy­arors­zág­gal és Ukraj­ná­val. Ez egy hegy­vi­dé­ki ors­zág, Szlo­vá­kiá­ban szép hegy­ek talál­ha­tók, pél­dá­ul a Kis-​Fátra, a Nagy-​Fátra, a Magas-​Tátra. Majd­nem az egész terüle­ten átha­lad a Kár­pá­tok íve. Geoló­giai és geoter­mi­kus szem­pont­ból Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ország.

Szlo­vá­kiá­nak 1200 fel­fe­de­zett bar­lang­ja van, közülük csak 14 nyit­va áll a nyil­vá­nos­ság előtt. A leg­hoss­zabb a Demé­ny­fal­vi bar­lan­grends­zer, ame­ly több mint 30 km hoss­zú. A leg­mé­ly­ebb a Sta­rý hrad a Alacsony-​Tátrában, 432 méte­res mély­ség­ben. A leg­hoss­zabb folyó a Vág, ame­ly 406 km hoss­zú. A leg­ma­ga­sabb víze­sés a Magas-​Tátrában a Kmeť-​vízesés, 80 méter magas. A legs­zél­se­be­sebb hely Cho­pok. A lege­sősebb hely a Zboj­níc­ka cha­ta. A leg­na­gy­obb hegy­ség az Ondavai-​dombság, ame­ly 1320 km² terüle­ten terül el. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a világ leg­na­gy­obb fából kés­zült oltá­ra, a Levo­čai Szent Jakab-​templom, Euró­pa geog­rá­fiai közép­pont­ja a Kremnica-​hegységben, az egy­et­len hideg arte­zi kút Euró­pá­ban a Her­lian­sky gej­zír Kas­sá­nál, a közép-​európai régió leg­na­gy­obb várá­gy­ai a Sze­pe­si vár, a leg­ma­ga­sabb hegyc­súcs a Kár­pá­tok­ban a Gerlachovský-​gerinc, a legöre­gebb köz­park a közép-​európai régi­ó­ban a Jan­ka Krá­ľa Park Pozso­ny­ban. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a leg­több vár és kas­té­ly Euró­pá­ban. 425 kas­té­ly, 180 vár, kas­té­ly és rom (slo​va​kia​.eu​.sk). 2011. május 21-​én 5 397 036 lakos élt itt (sta​tis​tics​.sk). Lakos­sá­gá­nak több mint 57%-a él váro­sok­ban (slo​va​kia​.eu​.sk).

Szlo­vá­kiá­ban főként szlo­vá­kok élnek. Kisebb­sé­gi cso­por­tok közé tar­to­znak a magy­arok, a romák, az ukrá­nok, a cse­hek és a néme­tek. Szlo­vá­kiá­ban külön­böző tör­té­nel­mi régi­ók talál­ha­tók, mint pél­dá­ul Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Sze­pes, Šariš, Abov, Zem­plén, Uh, Novoh­rad, Ora­va. A szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban érkez­tek Szlo­vá­kiá­ba, aki­ket külön­böző táma­dá­sok értek, töb­bek között az Ava­ro­ké, aki­ket később elűz­tek. A népes­sé­gük egy rés­ze azon­ban Szlo­vá­kiá­ban maradt. A legf­ris­sebb ada­tok sze­rint kér­dé­ses, hogy az egy­es idős­za­kok­ban a római tele­pülé­sek mily­en mess­zi­re ter­jed­tek. Min­de­ne­set­re Szlo­vá­kiá­ban is talál­tak római tele­pülé­si marad­vá­ny­o­kat több helyen.

Szlo­vá­kia első tele­pülé­se a pale­olit végén, min­te­gy 250 000 évvel eze­lőtt kelet­ke­zett, oly­an hely­eken, mint Gánov­ce, ahol nean­der­völ­gyi kopo­ny­át talál­tak, és Mora­vian­ban, ahol Vénusz szob­rot talál­tak – a Mora­vai Vénuszt. Az első gaz­dál­ko­dók valós­zí­nűleg Kr. e. 5 0004 000 évvel eze­lőtt jelen­tek meg itt. Kr. e. 4. szá­zad vége óta a kel­ták érkez­tek ide. Kr. e. 1. szá­zad­ban jöt­tek a dákok. Az 1. szá­zad ele­jé­től kezdve a ger­má­nok – Van­ni­ove kirá­ly­sá­ga – is ide érkez­tek. Az első szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban tele­ped­tek le erre a terület­re (Wiki­pe­dia).

A szlá­vok első álla­ma­la­ku­la­ta Szlo­vá­kiá­ban a 7. szá­zad­ban lét­re­jött Samo biro­da­lom volt. Később az Nit­ri her­ceg­ség, ame­ly­nek 833-​ban Mor­va her­ceg­ség­gel tör­té­nő egy­esí­té­sé­vel nagy Mor­va­ors­zág ala­kult ki (Wiki­pe­dia). Ez egy nagy­on fon­tos epi­zód volt a tör­té­ne­lem­ben ebben az idős­zak­ban, mivel ez egy vis­zo­ny­lag erős álla­ma­la­ku­lat volt. Ehhez az idős­zak­hoz tar­to­zik Cyril és Metód miss­zi­ó­ja a 9. szá­zad­ban, akik a keresz­té­ny hitet hir­det­ték ezen a terüle­ten. Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból ez egy nagy­on fon­tos vál­to­zás volt. Sike­rült elér­ni, hogy a latin mel­lett a sta­rosz­láv a litur­gi­kus nyelv is legy­en, amit még a pápa is eli­smert. Így ők let­tek az egy­et­len két nyelv, ame­ly­ek­ben misét lehe­tett celeb­rál­ni. Kb. a 10. szá­zad­ban érkez­tek a magy­arok, akik hason­ló­an az 5. szá­za­di ava­rok­hoz nomá­dok vol­tak. Azon­ban elle­nál­lás­ba ütköz­tek a szlá­vok, vala­mint a rómaiak és a ger­má­nok rés­zé­ről. Kevés lehe­tősé­gük volt, ezért lete­le­ped­tek és meg­ta­nul­ták művel­ni a föl­det. A 10. szá­zad­tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Magy­arors­zág­nak, a 19. szá­zad­tól Ausztria-​Magyarországnak. Pozso­ny, a mai fővá­ros hoss­zú ide­ig koro­ná­zá­si város volt. 1918-​tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Csehsz­lo­vá­kiá­nak, rövid időre önál­ló Szlo­vák Állam­ként a máso­dik világ­há­bo­rú alatt. 1993. janu­ár 1‑jétől Szlo­vá­kia önál­ló állam. 2004. május 1‑jétől az Euró­pai Unió tag­ja vagy­unk, 2004. már­cius 29-​től a NATO tag­ja vagy­unk, 2009. janu­ár 1‑jétől az euró­öve­zet tag­ja vagy­unk – az euró lett az hiva­ta­los fizetőeszköz.

Tör­té­nel­mi szem­pont­ból Szlo­vá­kia soks­zor volt táma­dá­sok­nak kitett, Tatá­rok, törökök által, de az ors­zág terüle­ti integ­ri­tá­sa szem­pont­já­ból elle­nállt. Igaz, hogy a törökök­nek és a tatá­rok­nak más célok is vol­tak, ami soks­zor arra kénys­ze­rí­tet­te őket, hogy elha­gy­ják Szlo­vá­kia terüle­tét. Min­de­ne­set­re sem a ger­mán, sem a római táma­dá­sok nem vol­tak túl nagy­ok. A múlt­ban a szlo­vá­kiai várak vis­zo­ny­lag jól mege­rősí­tet­tek vol­tak, és sike­re­sen elle­náll­tak az ellen­sé­gek­nek. Gyak­ran a meg­ny­eré­sük­höz áru­lás is hoz­zá­já­rult. A közép­kor­ban pél­dá­ul a Dévé­nyi, a Fülek várak nagy aka­dá­lyt jelen­tet­tek az ellen­sé­gek szá­má­ra. Végül is a Pozso­nyi vár is. His­zen Pozso­nyt soká­ig kővá­ros­nak is nevez­ték. Rossz idős­zak volt az egys­ze­rű embe­rek szá­má­ra 1526 után és körül­be­lül 1868-​ig. Érde­kes, hogy néhá­ny való­ság az akko­ri idős­zak­ból beke­rült a szó­tár­ba – a török gaz­da­ság kife­je­zés éppen a közép­kor­ból szár­ma­zik. Arról van szó, hogy a török csak vett, és nem törődött azzal, mi lesz, ha ők hasz­nál­ják a ter­mést, nem törődött a jövővel, egys­ze­rűen csak tovább men­tek, máso­kat zsaroltak.

Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból fon­tos volt az Istro­po­li­ta­na Aca­de­mia léte­zé­se is – Euró­pa egy­ik leg­ré­geb­bi egy­ete­me. Matej Kor­vín ala­pí­tot­ta Pozso­ny­ban körül­be­lül 1466-​ban. 1787-​ben Anton Ber­no­lák elős­zör kodi­fi­kál­ta a szlo­vák nyel­vet Nyugat-​Szlovákiai dia­lek­tus alap­ján – ber­no­lá­ki szlo­vák nyelv. 1843 óta Ľudo­vít Štúr miatt a közép­ső szlo­vák dia­lek­tus alap­ján kodi­fi­kál­ták a szlo­vák nyelvet.

A leg­több ember Pozso­ny­ban, Kas­sán, Pre­sov­ban, Nit­rá­ban, Zsol­nán, Besz­ter­ce­bá­ny­án, Trenc­sén­ben, Mar­ton­ban, Trenc­sén­ben, Pop­rád­ban, Prie­vi­dzá­ban, Zsol­nán él (slo​va​kia​si​te​.com). Nemze­ti par­kok: TANAP – Tát­rai Nemze­ti Park, NAPANT – Alacsony-​Tátrai Nemze­ti Park, Nagy-​Fátra, Kis-​Fátra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Szlo­vák Para­dic­som, Szlo­vák Karszt, Murá­nyi sík­ság (slo​va​kia​si​te​.com). Leg­fon­to­sabb ünne­pek: Karác­so­ny, Hús­vét, Miku­lás, Szent Lucia, Szil­vesz­ter, Újév, Gyer­mek­nap, Any­ák napja, Halot­tak napja, Far­sang (slo​va​kia​si​te​.com). Jelen­tős sze­mé­ly­i­sé­gek: Juraj Jáno­šík – rab­ló és népi hős, aki a gaz­da­gok­tól vett és a sze­gé­ny­ek­nek adott, Ľudo­vít Štúr – a szlo­vák írás­be­li nyelv kodi­fi­ká­to­ra, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – tudós, poli­ti­kus, kato­na, a Csehsz­lo­vák állam meg­te­rem­tője, Ale­xan­der Dub­ček – poli­ti­kus, 1968-​as Prá­gai Tavasz jelen­tős alak­ja (slo​va​kia​si​te​.com). Gaszt­ro­nó­miai jel­leg­ze­tes­sé­gek: pare­ni­ca, juh­sajt, sajt­ko­ron­gok, oštie­pok, bryn­dza, szil­vás­vi­rágh, pozso­nyi kif­li (mpsr​.sk), toka­ji bor, káposz­ta­le­ves, gom­bóc, palac­sin­ta, tla­čen­ka, hur­ka, pás­ká, és végül a kofo­la. Az erős alko­ho­lok közül ismer­tek: boro­vič­ka, szil­vó­rium, demä­nov­ka. Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ásvá­ny­vi­zek­ben – ásvá­ny­vi­zek­ben: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka és sok más.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Česko, Krajina, Severné Čechy, Zahraničie

Hřensko

Hits: 2009

Hřen­sko je vstup­nou brá­nou do Národ­né­ho par­ku Čes­ké Švaj­čiar­sko. Leží pri súto­ku Labe a Kame­ni­ce v naj­niž­šom bode Čes­kej repub­li­ky v nad­mor­skej výš­ke 115 met­rov nad morom. Labe tvo­rí mohut­ný kaňon vyte­sa­ný do vyso­kej hrad­by skál. Vďa­ka níz­kym tep­lo­tám v ska­lách sa tu darí hor­ským rast­li­nám. Hřen­sko je výcho­dzím bodom pre výle­ty na Prav­čic­kú brá­nu (hren​sko​.cz). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1408. Pri ústí Kame­ni­ce bol skla­dis­ko dre­va a mlyn. Po Labe sa tu pla­vi­lo a skla­do­va­lo aj obi­lie, sklo a soľ. V 19. sto­ro­čí sa začí­na viac roz­ví­jať ces­tov­ný ruch (hren​sko​.cz). Nemec­ký názov pre Hřen­sko je Herrn­skrets­chen. Čas­ti obce: Hřen­sko, Mez­ná, rekre­ač­ná osa­da Mez­ní lou­ka (Wiki­pe­dia CS). Majú tu his­to­ric­kú skú­se­nosť s pada­ním skál, kto­ré nie­ke­dy bori­li aj domy (hren​sko​.eu). Pôvod slo­va Hřen­sko je odvo­de­ný od krč­my na rohu – Hot­niss Kretz­mar. Od mena Hern­skrez, Hrzen­sko až po Hřen­sko (hren​sko​.eu).


Hřen­sko ser­ves as the gate­way to the Čes­ké Švaj­čí­ar­sko Nati­onal Park, situ­ated at the con­flu­en­ce of the Elbe and Kame­ni­ce rivers, mar­king the lowest point in the Czech Repub­lic at an ele­va­ti­on of 115 meters abo­ve sea level. The Elbe forms a mas­si­ve cany­on car­ved into a towe­ring wall of rocks. The lower tem­pe­ra­tu­res in the rocks cre­a­te a favo­rab­le envi­ron­ment for moun­tain plants. Hřen­sko is the star­ting point for trips to Prav­čic­ká brá­na (hren​sko​.cz). The first writ­ten men­ti­on of Hřen­sko dates back to 1408. The­re was a wood ware­hou­se and mill at the con­flu­en­ce of the Kame­ni­ce, and the Elbe was used for tran­s­por­ting and sto­ring wood, grain, glass, and salt. In the 19th cen­tu­ry, tou­rism began to flou­rish (hren​sko​.cz). The Ger­man name for Hřen­sko is Herrn­skrets­chen. The vil­la­ge con­sists of Hřen­sko, Mez­ná, and the rec­re­a­ti­onal sett­le­ment Mez­ní lou­ka (Wiki­pe­dia CS). The area has a his­to­ri­cal expe­rien­ce of rock­falls that some­ti­mes dama­ged hou­ses (hren​sko​.eu). The ori­gin of the word Hřen­sko is deri­ved from a tavern at the cor­ner – Hot­niss Kretz­mar, prog­res­sing from names like Hern­skrez and Hrzen­sko to Hřen­sko (hren​sko​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Šariš, Šarišské, Slovenská krajina, Slovenské

Kamenica – obec v Spišskošarišskom medzihorí

Hits: 2798

Kame­ni­ca je obec ležia­ca v Spiš­sko­ša­riš­skom medzi­ho­rí. Na ces­te z Pre­šo­va do Sta­rej Ľubov­ne. Nad obcou sa čnie hrad Kame­ni­ca.

Z obdo­bia 10. – 12. sto­ro­čia sa tu zis­ti­lo slo­van­ské poh­re­bis­ko. Obec vznik­la v polo­vi­ci 13. sto­ro­čia pod krá­ľov­ským poľov­níc­kym hra­dom Kame­ni­ca. Prvá zmien­ka je z roku 1248 po prvom tatár­skom vpá­de, prí­pad­ne z roku 1270 (hod­no­ver­nej­šia). Hrad­ný vrch Kame­ni­ca, bra­lo vyso­ké 725 met­rov nad morom, bolo úto­čis­kom pred Tatár­mi (kame​ni​ca​.sk). Kame­nic­ký hrad dal pod­ľa docho­va­ných písom­nos­tí posta­viť v prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia Diet­rich – gróf spiš­ských Sasov oko­lo roku 1248 (kamen​na​ve​za​.sk). Kame­ni­ca uvá­dza ako Tor­ku­e­ley, Thorkw, Tor­kow. Admi­ni­stra­tív­ne toto úze­mie spra­vo­va­li z pan­stva a hra­du Šariš do dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia. V roku 1600 bolo v obci 31 obý­va­ných domov (kame​ni​ca​.sk). Hrad bol zni­če­ný voj­ska­mi Šimo­na For­gá­ča v roku 1556 (Wiki­pe­dia). V roku 1816 doš­lo k zbú­ra­niu hrad­ných múrov. V Kame­ni­ci žilo v minu­los­ti sed­liac­ke a želiar­ske oby­va­teľ­stvo, neskôr roľ­níc­tvom, dre­vo­ru­bač­stvom, pas­tier­stvom. V 20-​tych rokoch 20. sto­ro­čia a po skon­če­ní II. sve­to­vej voj­ny, sa mno­hí oby­va­te­lia vysťa­ho­va­li do Ame­ri­ky (kame​ni​ca​.sk). V obci žije dnes asi 1830 oby­va­te­ľov (kame​ni​ca​.sk). O zacho­va­nie hra­du sa v súčas­nos­ti sta­rá občian­ske zdru­že­nie Kamen­ná veža (Wiki­pe­dia).


Kame­ni­ca is a vil­la­ge loca­ted in the Spišsko-​šarišské Medzi­ho­rie, on the road from Pre­šov to Sta­rá Ľubov­ňa. Abo­ve the vil­la­ge stands Kame­ni­ca Castle.

From the 10th to the 12th cen­tu­ry, a Sla­vic ceme­te­ry was dis­co­ve­red in this area. The vil­la­ge was estab­lis­hed in the mid-​13th cen­tu­ry bene­ath the roy­al hun­ting cast­le of Kame­ni­ca. The first men­ti­on is from 1248, after the first Mon­gol inva­si­on, possib­ly from 1270 (more reliab­le). Kame­ni­ca Cast­le, rising 725 meters abo­ve sea level, ser­ved as a refu­ge against the Mon­gols (kame​ni​ca​.sk). Accor­ding to pre­ser­ved docu­ments, Diet­rich, the count of Spiš Saxons, built Kame­ni­ca Cast­le in the first half of the 13th cen­tu­ry, around 1248 (kamen​na​ve​za​.sk). Kame­ni­ca is also men­ti­oned as Tor­ku­e­ley, Thorkw, Tor­kow. Admi­ni­stra­ti­ve­ly, this ter­ri­to­ry was mana­ged from the Šariš esta­te and cast­le until the second half of the 13th cen­tu­ry. In 1600, the­re were 31 inha­bi­ted hou­ses in the vil­la­ge (kame​ni​ca​.sk). The cast­le was des­tro­y­ed by the for­ces of Šimon For­gáč in 1556 (Wiki­pe­dia). In 1816, the cast­le walls were demo­lis­hed. In the past, Kame­ni­ca was home to pea­sants and iron­wor­kers, later enga­ged in agri­cul­tu­re, log­ging, and shep­her­ding. In the 1920s and after the end of World War II, many resi­dents emig­ra­ted to Ame­ri­ca (kame​ni​ca​.sk). The vil­la­ge is cur­ren­tly inha­bi­ted by app­ro­xi­ma­te­ly 1830 peop­le (kame​ni​ca​.sk). The pre­ser­va­ti­on of the cast­le is now the res­pon­si­bi­li­ty of the civic asso­cia­ti­on Kamen­ná veža (Wiki­pe­dia).


Kame­ni­ca to wieś poło­żo­na na obszar­ze Spišsko-​šarišské Medzi­ho­rie, na dro­dze z Pre­šo­va do Sta­rá Ľubov­ňa. Ponad wsią wzno­si się zamek Kamenica.

Z okre­su X‑XII wie­ku odkry­to tu sło­wia­ńs­kie cmen­tar­zys­ko. Wieś pows­ta­ła w poło­wie XIII wie­ku pod kró­le­ws­kim łowiec­kim zamkiem Kame­ni­ca. Pier­ws­za wzmian­ka pocho­dzi z roku 1248, po pier­ws­zym najaz­dzie Mon­go­łów, pra­wdo­po­dob­nie z roku 1270 (bar­dziej wia­ry­god­na). Zamek Kame­ni­ca, wznos­zący się na wyso­ko­ść 725 met­rów nad pozi­omem mor­za, słu­żył jako sch­ro­nie­nie przed Mon­go­ła­mi (kame​ni​ca​.sk). Według zacho­wa­nych doku­men­tów, Diet­rich, hra­bia spiš­skich Sasów, wzni­ó­sł zamek Kame­ni­ca w pier­ws­zej poło­wie XIII wie­ku, oko­ło roku 1248 (kamen​na​ve​za​.sk). Kame­ni­ca wys­tępu­je także jako Tor­ku­e­ley, Thorkw, Tor­kow. Admi­nis­tra­cyj­nie obszar ten był zarządza­ny z posia­dło­ści i zamku Šariš do dru­giej poło­wy XIII wie­ku. W 1600 roku we wsi było 31 zamiesz­ka­łych domów (kame​ni​ca​.sk). Zamek został zniszc­zo­ny przez siły Šimo­na For­gá­ča w 1556 roku (Wiki­pe­dia). W 1816 roku mury zamku zosta­ły zbur­zo­ne. W przes­zło­ści Kame­ni­ca było domem dla chło­pów i hut­ni­ków żela­za, później zaj­mo­wa­li się rol­nict­wem, wycin­ką drze­wa i pas­terst­wem. W latach 20. XX wie­ku i po zako­ńc­ze­niu II woj­ny świa­to­wej wie­lu miesz­ka­ńców wyemig­ro­wa­ło do Ame­ry­ki (kame​ni​ca​.sk). Obe­cnie wieś zamiesz­ku­je oko­ło 1830 osób (kame​ni​ca​.sk). O zacho­wa­nie zamku troszc­zy się obe­cnie sto­war­zys­ze­nie oby­wa­tel­skie Kamen­ná veža (Wiki­pe­dia).


Камениця – село, розташоване в міжгір’ї Спішсько-​Шарішське, на дорозі з Прешова до Старої Любовні. Над селом видно замок Камениця.

З епохи X‑XII століть тут виявлено слов’янське кладовище. Село з’явилося в середній частині XIII століття під королівським мисливським замком Камениця. Перша згадка відноситься до 1248 року після першого нашестя монголів, можливо до 1270 року (надійніша). Замок Камениця, що підіймається на висоту 725 метрів над рівнем моря, слугував притулком від монголів (kame​ni​ca​.sk). За збереженими документами, Дітрих, граф спішських Сасів, збудував замок Камениця в першій половині XIII століття, близько 1248 року (kamen​na​ve​za​.sk). Камениця також згадується як Tor­ku­e­ley, Thorkw, Tor­kow. Адміністративно цю територію управляли з маєтку і замку Шаріш до другої половини XIII століття. У 1600 році в селі було 31 заселений будинок (kame​ni​ca​.sk). Замок був знищений військами Шимона Форгача в 1556 році (Вікіпедія). У 1816 році стіни замку були з

руйновані. Камениця в минулому була домом для селян і залізярів, пізніше займалася сільським господарством, рубкою лісу та пастушеством. У 20‑х роках XX століття і після закінчення Другої світової війни багато мешканців емігрували в Америку (kame​ni​ca​.sk). В селі зараз проживає приблизно 1830 осіб (kame​ni​ca​.sk). Збереженням замку наразі займається громадське об’єднання Kamen­ná veža (Вікіпедія).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Floristika

Hits: 3985

Futák Ján Fló­ra Slo­ven­ska 0 bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO kniha

Futák Ján Slo­ven­ský her­bár 0 bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO kniha

Dostál Jozef, Čer­ven­ka Kľúč na určo­va­nie vyš­ších rast­lín I. diel 1991 SPN Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO kľúč

Dostál Jozef Kľúč na určo­va­nie vyš­ších rast­lín II. diel 1992 SPN Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO kľúč

Hej­ný Sla­vo­mil, Sla­vík Bohu­mil Květe­na ČSR 1. 1988 Aca­de­mia Pra­ha bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka CES kľúč

Hej­ný Sla­vo­mil, Sla­vík Bohu­mil Květe­na ČSR 1988 bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka CES kľúč

Dostál Josef Nová květe­na ČSSR I, II 0 bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka CES kľúč

Roth­ma­ler Wer­ner Exur­si­onsf­lo­ra 1986 VEB Ver­lag bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka GER kľúč rast­lín kľúč

Kri­žo Milan (ed.) Fló­ra Poľa­ny 1994 Semi­nár Zvo­len 16. – 17. 6. 1994 ÚVT Tech­nic­ká Uni­ver­zi­ta Zvo­len fyto­ge­o­gra­fia, flo­ris­ti­ka SLO Poľa­na nezná­my 8022803715

Sta­no­vá Vie­ra, Gru­lich Vítek Flo­ris­ti­cal and phy­to­ge­og­rap­hi­cal cha­rac­te­ris­tics of Ruda­va river allu­vium 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 407410 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ge­o­gra­fia, flo­ris­ti­ka SLO Ruda­va, raše­li­nis­ko, Agri­mo­nia pro­ce­ra, Sper­gu­la pen­tan­dra, Lipa­ris loese­lii, Boeoth­ry­on alpi­num, Rhyn­cho­spo­ra alba, Blech­num spi­cant, Hei­roch­loe repens, Carex puli­ca­ris, Coral­lor­hi­za tri­fi­da, Kochia lanif­lo­ra, Pul­sa­til­la pra­ten­sis člá­nok 0006 – 3088

Sta­no­vá Vie­ra, Gru­lich Vítek Flo­ris­ti­cal and phy­to­ge­og­rap­hi­cal cha­rac­te­ris­tics of Ruda­va river allu­vium 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 407410 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ge­o­gra­fia, flo­ris­ti­ka SLO Arme­ria elon­ga­ta sub­sp. elon­ga­ta, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Sile­ne coni­ca, Tara­xa­cum palus­tre agg., Bis­cu­tel­la lae­vi­ga­ta agg., Carex bri­zo­ides, Viola palus­tris, Chi­map­hi­la umbel­la­ta, Equ­ise­tum tel­ma­te­ia, Hes­pe­ris mat­ro­na­lis sub­sp. can­di­da člá­nok 0006 – 3088

Dani­hel­ka Jiří, Gru­lich Vítek (redig.) Trid­sia­ty­štvr­tý flo­ris­tic­ký kurs Čes­ké bota­nic­ké spo­leč­nos­ti v Břec­la­vi I 1995 Zprá­vy Čes­ké bota­nic­ké spo­leč­nos­ti, roč. 30, pří­lo­ha 19951, čer­ve­nec 1995 ČBS – Čes­ká bota­nic­ká spo­leč­nost Pra­ha flo­ris­ti­ka, fyto­ce­no­ló­gia CES Břec­lav­sko, Pála­va, Nové Mlý­ny, Bul­ha­ry, Juž­ná Mora­va zbor­ník 0009 – 0662

Bur­kov­ský Július RNDr. Dez­ider Magic sedem­de­siat­päť­roč­ný 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca flo­ris­ti­ka, geobo­ta­ni­ka, bota­ni­ka SLO Magic Dez­ider člá­nok 8085559137

Čač­ko Ľubor Dac­ty­lor­hi­za ochro­le­uca – nový taxón slo­ven­skej fló­ry 1995 Živa No. 4 Aca­de­mia Pra­ha bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Dac­ty­lor­hi­za ochro­le­uca člá­nok 0044 – 4812

Ferá­ko­vá Vie­ra, Michál­ko­vá A., Ondrá­šek I., Pap­ší­ko­vá M., Zema­no­vá Anna Ohro­ze­ná fló­ra Bra­ti­sla­vy 1994 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO ohro­ze­né dru­hy spravodaj

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Husák Šte­pán Prís­pe­vok k pozna­niu fló­ry rie­ky Mora­vy 1992 Bul­le­tin SBS No. 14, p. 3642 SBS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka SLO Mora­va článok

Ferá­ko­vá Vie­ra Flo­ris­tic remarks to the lowest part of Mora­va river flo­odp­lain area with spe­cial atten­ti­on to natu­ra­li­za­ti­on of neop­hy­tes 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, Supp­le­ment 1: 2935 SAP Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­ló­gia rast­lín ENG rast­lin­né neofy­ty, Mora­va, Záho­rie článok

Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol. Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET 1996 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ló­gia, fau­nis­ti­ka, flo­ris­ti­ka, bio­ge­o­gra­fia SLO prí­rod­né pome­ry Slo­ven­ska, NECONET, GNRÚSES, bio­cen­trá, roz­ší­re­nie rast­lín, roz­ší­re­nie živo­čí­chov, bio­ge­o­gra­fia, jad­ro­vé úze­mia, eko­lo­gic­ky význam­né úze­mia kni­ha 2831703239

Mag­loc­ký Šte­fan Xero­term­ná vege­tá­cia v Považ­skom Inov­ci 1979 Bio­lo­gic­ké prá­ce Vol. 25, No. 3, p. 5129 SAV Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka SLO Považ­ský Ino­vec, xero­ter­my článok

Kri­žo Milan, Mani­ca M. Flo­ris­tic­ký výskum les­ných eko­sys­té­mov Pie­nin­ské­ho národ­né­ho par­ku 1990 Msc. flo­ris­ti­ka SLO les, Pie­ni­ny neznámy

Már­ton­fi P. (ed.) Fló­ra okre­su Sta­rá Ľubov­ňa 1992 Koši­ce, Sta­rá Ľubov­ňa flo­ris­ti­ka SLO Sta­rá Ľubov­ňa neznámy

Niž­nan­ská M., Vlčá­ko­vá A. Flo­ris­tic­ký a fyto­ce­no­lo­gic­ký výskum PIENAP‑u 1990 Msc. flo­ris­ti­ka SLO Pie­ni­ny neznámy

Kri­žo Milan O vege­tá­cii Poľa­ny v Slo­ven­skom stre­do­ho­rí 1980 Zbor­ník refe­rá­tov 3. zjaz­du SBS, Zvo­len, p. 1521 SBS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka SLO Poľa­na článok

Mani­ca M. Prís­pe­vok k pozna­niu fló­ry Ponic­ké­ho a Lehot­ské­ho kra­su 1961 Zbor­ník vedec­kých prác VŠLD No. 3, p. 117121 VŠLD Zvo­len flo­ris­ti­ka SLO Ponic­ký kras, Lehot­ský kras článok

Mani­ca M. Roz­ší­re­nie nie­kto­rých xero­term­ných rast­lín v oko­lí Zvo­le­na 1975 Bio­ló­gia No. 30, p. 795797 Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, cho­ro­ló­gia SLO xero­term­né rast­li­ny článok

Suza J. Flo­ris­tic­ké paběr­ky za Slo­ven­ské­ho stře­do­ho­ří 1935 Věda pří­rod­ní, No. 16, p. 134136 flo­ris­ti­ka CES Slo­ven­ské stre­do­ho­rie článok

Suza J. Ukáz­ka tep­lo­mil­né fló­ry na Horeh­ro­ní 1941 Věda pří­rod­ní No. 20, p. 2728 flo­ris­ti­ka CES Horeh­ro­nie, tep­lo­mil­né rast­li­ny článok

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Mora­va, bio­di­ver­zi­ta, vzdu­tie Mora­vy, Pota­mo­ge­ton nodo­sus, Pota­mo­ge­ton cris­pus, Oenat­he aqu­ati­ca, Bol­bos­cho­enus mari­ti­mus, Rumez hyd­ro­la­pat­hum, Bot­ry­dium gra­nu­la­tum, Rorip­pa amp­hi­bia, Poly­go­num amp­hi­bium, Pha­la­ris arun­di­na­cea, Urti­ca dioica zborník

Tomaš­ko Ivan Spô­so­by ochra­ny bio­di­ver­zi­ty a den­drof­ló­ry v Arbo­ré­te Mly­ňa­ny 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 367377 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, flo­ris­ti­ka SLO bio­di­ver­zi­ta, den­rof­ló­ra, Arbo­ré­tum Mly­ňa­ny, stro­my, kro­vi­ny, mik­ro­pro­pa­gá­cia, Amyg­da­lus nana, Andro­me­da poli­fo­lia, Daph­ne arbus­cu­la, Ephed­ra dis­ta­chya, Juni­pe­rus sabi­na, Ledum palus­tre, Loni­ce­ra alpi­ge­na, Oxy­coc­cus mic­ro­car­pus, Oxy­coc­cus palus­tris zborník

Potú­ček O. Kľúč na určo­va­nie vsta­va­čo­vi­tých Čes­ko­slo­ven­ska 1990 Rosa­lia Nit­ra flo­ris­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Orchi­da­ce­ae, vsta­va­čo­vi­té kľúč

Svo­bo­do­vá Z., Řeho­řek V. Flo­ris­tic­ké pome­ry Zobor­skej sku­pi­ny Trib­ča 0 Zobor (zbor­ník prác) 1. časť flo­ris­ti­ka SLO Zobor, Trí­beč zborník

Ben­ča­ťo­vá Bla­že­na Štú­dium fyto­ge­no­fon­du Pie­nin 1990 Msc. flo­ris­ti­ka SLO Pie­ni­ny, fyto­ge­no­fond neznámy

Devá­no­vá K. (Gaj­doš­ti­no­vá) Fló­ra Bošác­kej doli­ny 1992 PRIF UK Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka SLO Bošác­ka doli­na práca

Holu­by J.Ľ. Pha­ne­ro­ga­me Flo­ra von Nemes – Pod­hra­gy 1866 Ver­had­lun­gen des Vere­i­nes für Natur­kun­de zu Pre­ss­burg No. 9, p. 35100 flo­ris­ti­ka GER článok

Holu­by J.Ľ. Flo­ra des Trenc­si­ner Comi­ta­tes 1888 Fran­ti­šek Xaver Skar­nitzl Tren­čín flo­ris­ti­ka GER Tren­čín neznámy

Tlus­ták V., Jon­ge­pie­ro­vá Iva­na, (Hlo­bi­lo­vá) Orchi­de­je Bílých Kar­pat 1990 Kraj­ské vlas­ti­věd­né muze­um, odbor pří­rod­ních věd Olo­mouc flo­ris­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Orchi­da­ce­ae, Bie­le Kar­pa­ty neznámy

Eliáš Pavol Kve­te­na Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Ponit­rie (poho­rie Trí­beč a Vtáč­nik). 1. Zoznam taxó­nov ciev­na­tých rast­lín 1992 Rosa­lia No. 8, p. 3756 Nit­ra flo­ris­ti­ka SLO Ponit­rie, Trí­beč, Vtáč­nik článok

Blaž­ko­vá D. Inven­ta­ri­zač­ný výskum ŠPR Stu­ži­ca. Suk­ce­sia polo­nin­ských lúk za posled­ných 20 rokov 1989 Ms. (záve­reč­ná sprá­va) fau­nis­ti­ka, flo­ris­ti­ka SLO Stu­ži­ca správa

Hadač Emil Kve­te­na Bukov­ských vrchov 1991 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka SLO Bukov­ské vrchy neznámy

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Arte­mi­sia vul­ga­ris, Asc­le­pias syria­ca, Aster novi bel­gii, Cha­e­rop­hyl­lum bul­bo­sum, Car­du­us per­so­na­ta, Echi­no­cys­tis loba­ta, Heliant­hus deca­pe­ta­lus, Impa­tiens glan­du­li­fe­ra, Rey­nout­ria japo­ni­ca, Archan­ge­li­ca offi­ci­na­lis, Ulmus minor, Salix vimi­na­lis zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Salix alba, Salix x rubens, Popu­lus nig­ra, Popu­lus alba, Cera­top­hyl­lum demer­sum, Mali­na, Pota­mo­ge­ton nodo­sus, Pota­mo­ge­ton per­fo­lia­tus, Nup­har lutea, Sagit­ta­ria sagit­ti­fo­lia, Utri­cu­la­ria vul­ga­ris, Ruda­va, Pha­la­ris arun­di­na­cea, Zan­ni­chel­lia palus­tris zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Buto­mus umbel­la­tus, sto­ja­té vody, prí­to­ky Mora­vy, sto­ja­té vody, relikt­né mean­dre, ple­si­opo­ta­mál, para­po­ta­mál, Ric­cia flu­itans, Tra­pa natans, tero­fy­ty, Cype­rus fus­cus, Dichos­ty­lis miche­lia­na, Erag­ros­tis pilo­sa, Leer­sia ory­zo­ides, Limo­sel­la aqu­ati­ca zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Lin­der­nia pro­cum­bens, Puli­ca­ria vul­ga­ris, Rumex ste­nop­hyl­lus, Ric­cia caver­no­sa, Ror­rip­pa amp­hi­bia, Suchoh­rad, Morav­ský Ján, mŕt­ve rame­ná, palo­po­ta­mál, Lem­na minor, Spi­ro­de­la polyr­hi­za, Bat­ra­chium tri­chop­hyl­lum, Hot­to­nia palus­tris, Najas mari­na zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Najas minor, Nymp­ha­ea alba, Utri­cu­la­ria vul­ga­ris, Ric­ci­ocar­pus natans, Bar­ba­rea stric­ta, Bol­bos­cho­enus mari­ti­mus, Carx ela­ta, Lat­hy­rus palus­tris, Leuco­jum aes­ti­vum, Oenat­he aqu­ati­ca, Rumex hyd­ro­la­pat­hum, neofy­ty, Šrek, Kak­vi­ca, Rudav­né jaze­ro, Hru­bá lúka zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Sta­rá Mora­va, močia­re, terén­ne dep­re­sie, Bidens fron­do­sa, Bidens tri­par­ti­ta, Che­no­po­dium polys­per­mum, Che­no­po­dium rub­rum, Ele­ocha­ris palus­tris, Salix cine­rea, Salix trian­dra, Phrag­mi­tes aus­tra­lis, Scho­enop­lec­tus lacus­tris, Gly­ce­ria maxi­ma, Carex gra­ci­lis zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Carex ripa­ria, Gly­ce­ria maxi­ma, Alis­ma lan­ce­ola­tum, Car­da­mi­ne par­vif­lo­ra, Cal­lit­ri­che palus­tris, Ceras­tium dubium, Stel­la­ria palus­tris, Cle­ma­tis rec­ta, Cucu­ba­lus bac­ci­fer, Malé Levá­re, lúky, puk­li­ny, výky­vy vlh­kost­ných pome­rov, Carex pra­e­cox zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Gra­ti­ola offi­ci­na­lis, Poen­til­la reptans, Inu­la bri­tan­ni­ca, Alo­pe­cu­rus pra­ten­sis, Elyt­ri­gia repens, Carex gra­ci­lis, Carex vul­pi­na, jed­no­kos­né lúky, dvoj­kos­né lúky, Allium angu­lo­sum, Carex dis­ti­cha, Carex mela­nos­ta­chya, Cle­ma­tis integ­ri­fo­lia zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Cni­dium dubium, Iris sibi­ri­ca, Lyth­rum vir­ga­tum, Peuce­da­num alsa­ti­cum, Plan­ta­go altis­si­ma, Scir­po­ides holos­cho­enus, Silaum silaus, Pse­udo­ly­si­ma­chi­on lon­gi­fo­lium, Scu­tel­la­ria has­ti­fo­lia, Seli­num car­vi­fo­lia, Suc­ci­sa pra­ten­sis, Tha­lict­rum fla­vum zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Tha­lict­rum luci­dum, Vale­ria­na offi­ci­na­lis, Viola ela­ti­or, Viola pumi­la, Viola per­si­fo­lia, Fes­tu­ca nig­res­cens, Col­chi­cum autum­na­le, Ser­ra­tu­la tinc­to­ria, Allium angu­lo­sum, Ornit­ho­gal­lum kochii, Eryn­gium pla­num, Iris gra­mi­nea zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Lat­hy­rus pan­no­ni­cus ssp. pan­no­ni­cus, Vyso­ká pri Mora­ve, Pru­nus spi­no­sa, Quer­cus robur, pies­ko­vé duny, Boro­vá, Cory­nep­ho­rus canes­cens, Poten­til­la are­na­ria, Fes­tu­ca vagi­na­ta ssp. domi­nii, Thy­mus angus­ti­fo­lius, Cera­to­don pur­pu­re­us, Cla­do­nia mitis zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Par­me­lia tho­ra­di­ca, Alys­sum mon­ta­num ssp. gme­li­nii, Andro­sa­ce elon­ga­ta, Ant­he­mis rut­he­ni­ca, Carex ste­nop­hyl­la, Ery­si­mum dif­fu­sum, Hie­ra­cium echi­oides, Kochia lanif­lo­ra, Pece­da­num ore­ose­li­num, Sti­pa borys­te­ni­ca, alu­viál­ne lesy, odvo­dňo­va­cie kana­ly zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO les­né hos­po­dá­re­nie, pro­ti­po­vo­dňo­vé hrá­dze, napria­me­nie toku, uľah­če­nie prí­stu­pu neofy­tom, Ulmus minor, Fra­xi­nus angus­ti­fo­lia, Fra­xi­nus excel­si­or, topoľ šlach­te­ný, Impa­tiens glan­du­li­fe­ra, Soli­da­go gigan­tea, vŕbo­vo – topo­ľo­vé lesy, Salix alba zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Salix fra­gi­lis, Popu­lus nig­ra, Popu­lus canes­cens, Urti­ca dioica, Galium apa­ri­ne, Rubus cae­sius, Carex acu­ti­for­mis, Iris pse­uaco­rus, Gle­cho­ma hede­ra­cea, Calys­te­gia sepium, Lysi­ma­chia num­mu­la­ria, Rumex san­gu­ine­us, jel­šo­vé lesy, Alnus glu­ti­no­sa zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Carex pani­cu­la­ta, Sola­num dul­ca­ma­ra, Lyco­pus euro­pe­us, Galium palus­tre, Agros­tis sto­lo­ni­fe­ra, jase­ňo­vo – bres­to­vé lesy, Ulmus lae­vis, Acer cam­pes­tre, Car­pi­nus betu­lus, Cra­ta­e­gus lae­vi­ga­ta, Coryl­lus avel­la­na, geofy­ty, hemik­ryp­to­fyt, Cory­da­lis cava zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Fica­ria bul­bi­fe­ra, Ane­mo­ne ranun­cu­lo­ides, Galant­hus niva­lis, Con­va­la­ria maja­lis, Viola rei­chen­ba­chia­nam, tero­fy­ty, Vero­ni­ca sub­lo­ba­ta, Galium apa­ri­ne, Bra­chy­po­dium syl­va­ti­cum, Carex syl­va­ti­ca, Cir­ca­ea lute­tia­na, Sta­chys syl­va­ti­ca, Cle­ma­tis rec­ta zborník

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Ružič­ko­vá Hele­na, Sta­no­vá Vie­ra, Zali­be­ro­vá M. Vege­tá­cia inun­dač­né­ho úze­mia Mora­vy z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty a ohro­ze­nos­ti 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 317331 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Cucu­ba­lus bac­ci­fer, Hor­ný les, Dol­ný les, Suchoh­rad, hrá­dze, Arte­mi­sia sco­pa­ria, Diant­hus pon­te­de­re, Gagea pra­ten­sis, Hie­roch­loë repens, Peuce­da­num cer­va­ria, Ranun­cu­lus illy­ri­cus, Scle­roch­loa dura, xero­ter­my, ces­ty, zošľa­pá­va­nie, Myo­su­rus mini­mus zborník

Tomaš­ko Ivan Spô­so­by ochra­ny bio­di­ver­zi­ty a den­drof­ló­ry v Arbo­ré­te Mly­ňa­ny 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 367377 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, flo­ris­ti­ka SLO Pinus unci­na­ta, Rham­nus saxa­ti­lis, Rosa arven­sis, Rus­cus hypog­los­sum, Salix star­ke­a­na, Vitis sil­ves­tris, Colu­tea arbo­res­cens, Cra­ta­e­gus lind­ma­nii, Daph­ne cne­orum, Empet­rum nig­rum, Fra­xi­nus ornus, Loni­ce­ra cap­ri­fo­lium, Quer­cus frai­net­to, Salix has­ta­ta zborník

Tomaš­ko Ivan Spô­so­by ochra­ny bio­di­ver­zi­ty a den­drof­ló­ry v Arbo­ré­te Mly­ňa­ny 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 367377 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, flo­ris­ti­ka SLO Salix heve­ti­ca, Salix bico­lor, Sor­bus aus­tria­ca, Sor­bus cha­ma­e­mes­pi­lus, Sor­bus domes­ti­ca, Spi­ra­ea cha­ma­ed­ry­fo­lia, Spi­ra­ea media, Spi­ra­ea sali­ci­fo­lia, Vac­ci­nium uli­gi­no­sum, Abies alba, Ame­lan­chier ova­lis, Arc­tos­tap­hy­los uva-​ursi, Coto­ne­as­ter niger zborník

Tomaš­ko Ivan Spô­so­by ochra­ny bio­di­ver­zi­ty a den­drof­ló­ry v Arbo­ré­te Mly­ňa­ny 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 367377 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, flo­ris­ti­ka SLO Dry­as octo­pe­ta­la, Empet­rum hemaph­ro­di­tum, Ribes pet­ra­em, Rosa gal­li­ca, Rosa pim­pi­nel­li­fo­lia, Salix her­ba­cea, Salix kitai­be­lia­na, Salix repens ssp. ros­ma­ri­ni­fo­lia, Salix reti­cu­la­ta, Čen­kov, Muž­la, Sal­ka, Lup­ka, Devín, Podu­naj­ská níži­na, Bur­da, Trí­beč zborník

Tomaš­ko Ivan Spô­so­by ochra­ny bio­di­ver­zi­ty a den­drof­ló­ry v Arbo­ré­te Mly­ňa­ny 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 367377 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, flo­ris­ti­ka SLO Devín­ska Koby­la, Jelenc, Gábor­ka, Pod­ta­trans­ké kot­li­ny, Ružom­be­rok, Ský­cov, Kozá­rov­ce, Orav­ská Magu­ra, Klín, Habov­ka, Suchá Hora, Štr­b­ské ple­so, Pods­pá­dy, Vyso­ké Tat­ry, IS EVIGEZ zborník

Stra­ka Peter, Mag­loc­ký Šte­fan, Štef­fek Jozef, Ružič­ko­vá Jana, Amre­in Rudolf Rast­lin­stvo Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 1011 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO Podu­naj­ská níži­na, Výcho­do­slo­ven­ská níži­na, via­te pies­ky, Záhor­ská níži­na, Jur­ský Šúr, Orav­ská prieh­ra­da, Lip­tov­ská Mara, Dob­ročs­ký pra­les, Komár­nic­ká jed­li­na, Badín­sky pra­les, Strá­žov­ské vrchy, Malá Fat­ra, Veľ­ká Fat­ra, Slo­ven­ský raj, ban­ská kolo­ni­zá­cia kni­ha 2831703239

Stra­ka Peter, Mag­loc­ký Šte­fan, Štef­fek Jozef, Ružič­ko­vá Jana, Amre­in Rudolf Rast­lin­stvo Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 1112 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO Slo­ven­ské rudo­ho­rie, valaš­ská kolo­ni­zá­cia, polo­ni­ny, hole kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E4 Pomo­ra­vie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 180 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Bat­ra­chium aqu­ati­le, Buto­mus umbel­la­tus, Bol­bos­cho­enus mari­ti­mus, Calt­ha palus­tris, Carex gra­ci­lis, Carex ripa­ria, Cera­top­hyl­lum demer­sum, Ele­ocha­ris palus­tris, Gly­ce­ria maxi­ma, Hyd­ro­cha­ris morsus-​ranae, Iris pse­uda­co­rus, Lem­na minor, Lem­na tri­sul­ca kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E4 Pomo­ra­vie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 180 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Leuco­jum aes­ti­vum, Najas mari­na, Phrag­mi­tes aus­tra­lis, Pota­mo­ge­ton cris­pus, Pota­mo­ge­ton nodo­sus, Pota­mo­ge­ton pec­ti­na­tus, Rorip­pa amp­hi­bia, Scho­enop­lec­tus lacus­tris, Spar­ga­nium erec­tum, Spi­ro­de­la polyr­hi­za, Agros­tis sto­lo­ni­fe­ra, Alo­pe­cu­rus pra­ten­sis kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E4 Pomo­ra­vie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 180 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Carex pra­e­cox, Carex mela­nos­ta­chya, Carex vul­pi­na, Galium bore­a­le, Galium verum, Gra­ti­ola offi­ci­na­lis, Lyth­run vir­ga­tum, Sar­ra­tu­la tinc­to­ria, Symp­hy­tum offi­ci­na­le, Ranun­cu­lus repens, Vale­ria­na offi­ci­na­lis, Cory­nep­ho­rus canes­cens, Gyp­sop­hi­la fas­ti­gia­ta kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E4 Pomo­ra­vie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 180 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Gyp­sop­hi­la pani­cu­la­ta, Poten­til­la are­na­ria, Fes­tu­ca vagi­na­ta ssp. domi­nii, Sti­pa boris­te­ni­ca, Salix rubens, Salix alba, Salix fra­gi­lis, Salix trian­dra, Popu­lus nig­ra, Popu­lus alba, Fra­xi­nus angus­ti­fo­lia ssp. danu­bia­lis, Acer negun­do, Quer­cus robus kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E4 Pomo­ra­vie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 180 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Allium angu­lo­sum, Cle­ma­tis integ­ri­fo­lia, Cni­dium dubium, Gen­tia­na pne­umo­nat­he, Hot­to­nia palus­tris, Iris sibi­ri­ca, Lat­hy­rus pan­no­ni­cus, Lin­der­nia pro­cum­bens, Nup­har lutea, Nymp­ha­ea alba, Plan­ta­go altis­si­ma, Pse­udo­ly­si­ma­chi­on lon­gi­fo­lium kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E4 Pomo­ra­vie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 180 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Silaum silaus, Stra­ti­oides alo­ides, Tha­lict­rum fla­vum, Tha­lict­rum luci­dum, Tra­pa natans, Vero­ni­ca cate­na­ta, Wolf­fia arhi­za, Diant­hus pon­te­de­re, Nymp­ha­e­i­on albae, Fra­xi­no pan­no­ni­cae – Ulme­tum kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E6 Záho­rie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 182 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO The­lyp­te­ris palus­tris, Drop­te­ris cris­ta­ta, Moli­nia coeru­lea, Maoli­na arun­di­na­cea kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Poiplie-​Burda E1 – cha­rak­te­ris­ti­ka jad­ro­vých úze­mí NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 172 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Cep­ha­la­raia trans­syl­va­ni­ca, Medi­ga­go rigi­du­la, Sal­via aet­hi­opis, Sal­via aus­tria­ca, Sti­pa pul­cher­ri­ma, Tor­dy­lium maxi­mum, Tri­go­nel­la mons­pe­lia­ca, Tur­ge­nia lati­fo­lia, Poten­til­la patu­la ssp. patu­la, Vin­ca her­ba­cea, Vicia spar­sif­lo­ra, Glau­cium cor­ni­cu­la­tum kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Poiplie-​Burda E1 – cha­rak­te­ris­ti­ka jad­ro­vých úze­mí NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 172 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia, fyto­ce­no­ló­gia SLO Euc­li­dium syria­cum, Cart­ha­mus tinc­to­rius, Cari­ce­tum dis­ti­chae, Cari­ce­tum ela­tae, Cari­ce­tum gra­ci­lis, Cari­ce­tum vul­pi­nae, Ele­ocha­ris mamil­la­ta, Rhi­nant­hus rume­li­cus, Oenat­he silai­fo­lia, Symp­hy­tum bohe­mi­cum, Quer­ci­on pubescentis-​sessiliflorae kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Poiplie-​Burda E1 – cha­rak­te­ris­ti­ka jad­ro­vých úze­mí NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 172 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia, fyto­ce­no­ló­gia, mala­ko­zo­oló­gia, arach­no­ló­gia SLO Rhamno-​Prunetea, Trifolio-​Geranietea san­gu­inei, Festuco-​Brometea, Heli­cop­sis stria­ta, Zeb­ri­na det­ri­ta, Milax buda­pes­ten­sis, Val­lo­nia enni­nien­sis, Ver­ti­go anti­ver­ti­go, Pisi­dum supi­num, Pisi­dum amni­cum, Unio cras­sus, Unio tumi­dus, Alo­pe­co­sa cur­sor kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E2 Poiplie-​Stred – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 174 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, flo­ris­ti­ka SLO Šahy, Teš­mak, Kubá­ňo­vo, Ipeľ­ský Soko­lec, Cle­ma­tis integ­ri­fo­lia, Gra­ti­ola offi­ci­na­lis, Buto­mus umbel­la­tus, Allium angu­lo­sum, Myri­op­hyl­lum ver­ti­cil­la­tum, Sagit­ta­ria sagit­ti­fo­lia, Nymp­ha­ea alba, Nup­har lutea, Carex gra­ci­lis, Carex rostra­ta kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E2 Poiplie-​Stred – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 174 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, flo­ris­ti­ka SLO Gly­ce­ria maxi­ma, Iva xan­ti­fo­lia, Ama­rant­hus retrof­le­xus, Trip­le­uros­per­mum ino­do­rum kni­ha 2831703239

Pet­ri­ko­vich J. Bota­nic­ké výsku­my na holi Kríž­nej (1 576 m) v Gade­ri a na Tls­tej (1 406 m). Prís­pe­vok k tur­čien­skej kve­te­ne 1912 Sbor­ník muze­ál­nej slo­ven­skej spo­loč­nos­ti No. 17, p. 3138 Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin flo­ris­ti­ka SLO Kríž­na, Gader, Tls­tá článok

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Poiplie-​Burda E1 – cha­rak­te­ris­ti­ka jad­ro­vých úze­mí NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 171172 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, liche­no­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Novoh­rad­ské vrchy, Kame­ni­ca nad Hro­nom, Calop­la­ca irr­bes­cens, Calop­la­ca grim­miae, Cla­do­nia con­vo­lu­ta, Leca­no­ra demis­sa, Leca­no­ra garo­vag­lii, Thy­rea pul­vi­na­ta, Cata­py­re­nium tra­chy­ti­cum, Rino­di­na tra­chy­ti­ca, Aca­ro­spo­ra ver­si­co­lor, Sal­ka, Malé Kosi­hy kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Poiplie-​Burda E1 – cha­rak­te­ris­ti­ka jad­ro­vých úze­mí NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 172 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Baj­tov, Dunaj, Ipeľ, Chľa­ba, Ape­ra inter­rup­ta, Ery­si­mum dif­fu­sum, Ple­co­nax coni­ca, Ipeľ­ská pahor­ka­ti­na, Cram­be tata­ri­ca, Cre­pis pan­no­ni­ca, Cre­pis pulch­ra, Oro­ban­che gra­ci­lis, Linum fla­vum, Orchis pur­pu­rea, Hes­pe­ris syl­ves­tris, Con­vol­vu­lus can­tab­ri­cus kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Poiplie-​Burda E1 – cha­rak­te­ris­ti­ka jad­ro­vých úze­mí NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 172 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Cru­pi­na vul­ga­ris, Bom­by­ci­la­e­na erec­ta, Ero­dium cico­nium, Minu­ar­tia glo­me­ra­ta, Sti­pa trans­car­pa­ti­ca, Vale­ria­nel­la pumi­la, Allium rotun­dum, Alys­sum deser­to­rum, Amyg­da­lus nana, Alt­ha­ea tau­ri­nen­sis, Con­so­li­da rega­lis ssp. pani­cu­la­ta, Anchu­sa azu­rea kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E3 Cero­vá vrcho­vi­na – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 175 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Chry­so­po­gon gryl­lus, Ven­te­na­ta dubia, Cle­is­to­ge­nes sero­ti­na, Aira ele­gan­tis­si­ma, Ado­nis ver­na­lis, Andro­sa­ce elon­ga­ta, Pul­sa­til­la pra­ten­sis ssp. bohe­mi­ca, Lych­nis coro­na­ria, Medi­ga­go pro­stra­ta, Scor­zo­ne­ra pur­pu­rea, Cala­mint­ha syl­va­ti­ca kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E3 Cero­vá vrcho­vi­na – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 175 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Scu­tel­la­ria altis­si­ma, Suc­ci­sel­la infle­xa, Colu­tea arbo­res­cens, Acer tata­ri­cum kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E4 Slo­ven­ský kras (Koniar, Ple­ši­vec­ká pla­ni­na, Silic­ká pla­ni­na) – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 178 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Cra­ta­e­gus domi­cen­sis, Cra­ta­e­gus x sili­cen­sis, Cra­ta­e­gus mono­gy­na var. ple­si­vi­cen­sis, Dra­ba klas­ter­skyi, Juri­nea mol­lis ssp. mac­ro­ca­lat­hia, Onos­ma tor­nen­se, Sor­bus buek­ken­sis, Sor­bus hazs­linsz­kia­na, Sor­bus hul­ja­kii, Sor­bus tuz­so­nia­na, Sor­bus zoly­o­mi kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E4 Slo­ven­ský kras (Koniar, Ple­ši­vec­ká pla­ni­na, Silic­ká pla­ni­na) – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 178 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Astra­ga­lus vasi­ca­rius ssp. albi­dus, Diant­hus pon­te­de­re, Ery­si­mum pal­li­dif­lo­rum, Feru­la sad­le­ra­na, Iris aphyl­la ssp. hun­ga­ri­ca, Pul­mo­na­ria muri­ni, Ranun­cu­lus hun­ga­ri­cus, Ses­le­ria heuf­le­ra­na, Tara­xa­cum slo­va­cum, Thlas­pi jan­kae, Aco­ni­tum mol­da­vi­cum kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E4 Slo­ven­ský kras (Koniar, Ple­ši­vec­ká pla­ni­na, Silic­ká pla­ni­na) – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 178 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Bis­cu­tel­la aus­tria­ca ssp. hun­ga­ri­ca, Cam­pa­nu­la car­pa­ti­ca, Cro­cus dis­co­lor, Cyanus tri­um­fet­ti ssp. domi­nii, Den­ta­ria glan­du­lo­sa, Minu­ar­tia lan­gii, Pri­mu­la auri­cu­la ssp. hun­ga­ri­ca, Pul­sa­til­la sub­sla­vi­ca kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E7 Malé Kar­pa­ty – Devín­ska Koby­la – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 184 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Con­rin­gia aus­tria­ca, Rham­nus saxa­ti­lis ssp. saxa­ti­lis, Oro­ban­che lori­ca­ta, Oro­ban­che artemisiae-​campestris, Ono­nis pusil­la, Vin­ca her­ba­cea, Diant­hus pra­e­cox ssp. lum­nit­ze­ri, Himan­tog­los­sum adria­ti­cum, Limo­do­rum abor­ti­vum kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E7 Malé Kar­pa­ty – Devín­ska Koby­la – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 184185 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Oph­rys holo­se­ri­ca ssp. holo­se­ri­ca, Oph­rys sphe­go­des, Orchis tri­den­ta­ta, Orchis x diet­ri­chia­na, Carex syl­va­ti­ca, Viola rei­chen­ba­chia­na, Tit­hy­ma­lus amyg­da­lo­ides, Lilium mar­ta­gon, Melit­tis mel­li­sop­hyl­lum, Cli­no­po­dium vul­ga­re, Teuc­rium cha­ma­ed­rys kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E7 Malé Kar­pa­ty – Devín­ska Koby­la – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 185 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Dic­tam­nus albus, Bug­los­so­ides pur­pu­re­oca­e­ru­lea, Cera­sus maha­leb, Chry­so­po­gon gryl­lus, Sti­pa joan­nis, Sti­pa pul­cher­ri­ma, Carex humi­lis, Fes­tu­ca vale­sia­ca, Fes­tu­ca pal­lens, Phle­um phle­oides, Ado­nis ver­na­lis, Iris pumi­la, Juri­nea mol­lis, Pul­sa­til­la gran­dis kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E7 Malé Kar­pa­ty – Devín­ska Koby­la – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 185 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Pul­sa­til­la pra­ten­sis ssp. bohe­mi­ca, Scor­zo­ne­ra aus­tria­ca, Scor­zo­ne­ra pur­pu­rea, Astra­ga­lus onob­ry­chys, Onob­ry­chis vicia­e­fo­lia ssp. are­na­ria, Cha­ma­e­cy­ti­sus aus­tria­cus kni­ha 2831703239

Fro­din D.G. Guide to the stan­dard flo­ras of the world 1985 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge flo­ris­ti­ka ENG svet sprievodca

Moore L.B., Irwin J.B. The Oxford book of New Zea­land plants 1978 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford flo­ris­ti­ka ENG Nový Zéland neznámy

Clap­ham A.R., Tutin T.G., War­burg E.F. Excur­si­on flo­ra of the bri­tish isles 1968 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge flo­ris­ti­ka ENG ostov, Bri­tá­nia kľúč

Bacon P.R. Flo­ra et fau­na of the carib­be­an 1978 Key Carib­be­an Pub­li­ca­ti­ons Tri­ni­dad flo­ris­ti­ka, fau­nis­ti­ka ENG kari­bik, fló­ra, fau­na neznámy

Har­ling G., Spar­re B., Ander­son C. Flo­ra of Ecu­ador (via­ce­ro zväz­kov) 0 NFR Stock­holm flo­ris­ti­ka, bota­ni­ka ENG Ekvá­dor neznámy

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E11 Sen­né – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 192 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Che­no­po­dium album, Che­no­po­dium fici­fo­lium, Echi­noch­loa crus-​gali, Bidens fron­do­sa, Cir­sium arven­se, Iris pse­uda­co­rus, Ele­ocha­ris aci­cu­la­ris, Gra­ti­ola offi­ci­na­lis, Lyth­rum vir­ga­tum, Scu­tel­la­ria has­ti­fo­lia, Ric­cia flu­itans, Pep­lis por­tu­la kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E11 Sen­né – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 192 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Sta­chys palus­tris, Lemno-​Utricularietum, Utri­cu­la­ria vul­ga­ris, Leuco­jum aes­ti­vum, Vero­ni­ca lon­gi­fo­lia kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E6 Záho­rie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 182 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Sper­gu­la mori­so­ni, Ceras­tium semi­de­can­drum, Fes­tu­ca vagi­na­ta, Diant­hus sero­ti­nus, Alys­sum mon­ta­tum ssp. gme­li­nii, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Myny­ant­hes tri­fo­lia­ta, Coma­rum palus­tre, Peuce­da­num palus­tre, Viola palus­tris, Spi­ra­ea sali­ci­fo­lia kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E6 Záho­rie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 182 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO The­lyp­te­ris palus­tris, Drop­te­ris cris­ta­ta, Moli­nia coeru­lea, Maoli­na arun­di­na­cea kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E6 Záho­rie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 182 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Sper­gu­la mori­so­ni, Ceras­tium semi­de­can­drum, Fes­tu­ca vagi­na­ta, Diant­hus sero­ti­nus, Alys­sum mon­ta­num ssp. gme­li­nii, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Myny­ant­hes tri­fo­lia­ta, Coma­rum palus­tre, Peuce­da­num palus­tre, Viola palus­tris, Spi­ra­ea sali­ci­fo­lia kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E8 Podu­naj­ska – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 187 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Bat­ra­chium cir­ci­na­tum, Cera­top­hyl­lum demer­sum, Lem­na minor, Lem­na tri­sul­ca, Myri­op­hyl­lum spi­ca­tum, Myri­op­hyl­lum ver­ti­cil­la­tum, Nymp­ha­ea alba, Nup­har lutea, Pota­mo­ge­ton natans, Pota­mo­ge­ton lucens, Pota­mo­ge­ton per­fo­lia­tus, Pota­mo­ge­ton pec­ti­na­tus kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E8 Podu­naj­ska – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 187 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Tra­pa natans, Najas mari­na, Najas minor, Pha­la­ris arun­di­na­cea, Phrag­mi­tes aus­tra­lis, Rorip­pa amp­hi­bia, Scho­enop­lec­tus lacus­tris, Typ­ha lati­fo­lia, Typ­ha angus­ti­fo­lia, Limo­nium gme­li­nii kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E8 Podu­naj­ska – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 187 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Fra­xi­nus angus­ti­fo­lia ssp. danu­bia­lis, Gro­en­lan­dia den­sa, Nymp­ho­ides pel­ta­ta, Sal­vi­nia natans, Hip­pu­ris vul­ga­ris, Utri­cu­la­ria vul­ga­ris, Hot­to­nia palus­tris, Scho­enop­lec­tus tri­qu­e­ter, Vitis sil­ves­tris, Col­chi­cum are­na­rium, Diant­hus sero­ti­nus kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E8 Podu­naj­ska – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 187 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Epi­pa­tis alben­sis, Minu­ar­tia glau­ci­na kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E9 Zem­plín­skych vrchov – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 189 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Coro­nil­la ele­gans, Cle­is­to­ge­nes sero­ti­na, Aster lino­sy­ris, Andro­sa­ce elon­ga­ta, Cam­pa­nu­la bono­nien­sis, Ranun­cu­lus illy­ri­cus, Minu­ar­tia fru­tes­cens, Vin­ca her­ba­cea, Phlo­mis tube­ro­sa, Hes­pe­ris tris­tis, Dic­tam­nus albus, Tri­fo­lium rubens, Acer tata­ri­cum kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E12 Bie­le Kar­pa­ty – Chvoj­ni­ca – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 193 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Sta­chys alpi­na, Hacqu­e­tia epi­pac­tis, Bro­mop­sis ramo­sa, Cicer­bi­ta alpi­na, Scrop­hu­la­ria sco­po­lii, Allium vic­to­ria­lis, Gen­tia­na kochia­na, Pedi­cu­la­ris exal­ta­ta, Pri­mu­la veris, Sal­via pra­ten­sis, Sal­via pra­ten­sis, Knau­tia kitai­be­lii, Oph­rys holo­se­ri­ca kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E12 Bie­le Kar­pa­ty – Chvoj­ni­ca – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 193 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Orchis ustu­la­ta, Equ­ise­tum pra­ten­se, Vale­ria­na sim­pli­ci­fo­lia, Tha­lict­rum luci­dum, Salix repens ssp. ros­ma­ri­ni­fo­lia, Eri­op­ho­rum vagi­na­tum, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Fló­ra E13 Malé Kar­pa­ty – stred – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 195 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Cete­rach offi­ci­na­rum ssp. biva­lens, Lyc­nis coro­na­ria, Myrr­ho­ides nodo­sa, Rus­cus hypog­los­sum, Ker­ne­ra saxa­ti­lis, Hip­poc­re­pis como­sa, The­sium alip­num, Bis­cu­tel­la lae­vi­ga­ta, Medi­ga­go rigi­du­la, Labur­num alpi­num, Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, Cau­ca­lis pla­ty­car­pos kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Fló­ra E13 Malých Kar­pát – stred – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 195 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO gaš­ta­ni­ce, vini­ce, rúny, kame­ni­ce, sege­tál­ne spo­lo­čen­stvá kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Fló­ra E14 Považ­ské­ho Inov­ca – Tema­tín­ských kop­cov, Úhra­du – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 196197 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Daph­ne cne­orum, Pla­tant­he­ra bifo­lia, Epi­pac­tis artro­ru­bens, Orchis pur­pu­rea, Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis, Orchis tri­den­ta­ta, Limo­do­rum abor­ti­vum kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E10 Lato­ri­ca a Tice – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 190 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, flo­ris­ti­ka SLO Nup­har lutea, Nymp­ha­ea alba, Tra­pa natans, Najas minor, Elo­dea cana­den­sis, Lin­der­nia pro­cum­bens, Gly­ce­ria maxi­ma, Scir­pus radi­cans, Sagit­ta­ria sagit­ti­fo­lia, Pota­mo­ge­ton cris­pus, Sta­ti­oides alo­ides, Mar­si­lea quad­ri­fo­lia, Nymp­ha­e­i­on albae, Krča­va kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E10 Lato­ri­ca a Tice – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 190 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, flo­ris­ti­ka SLO Pota­me­go­ton gra­mi­ne­us, Poly­go­num amp­hi­bium, Ele­ocha­ris palus­tris, Bol­bos­cho­enus mari­ti­mus, Isoëto-​Nanojuncetea, Bat­ra­chium cir­ci­na­tum, Utri­cu­la­ria vul­ga­ris, Typ­ha angus­ti­fo­lia, Typ­ha lati­fo­lia, Beck­man­nia eru­ci­for­mis, Wolf­fia arr­hi­za, Aco­rus cala­mus kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E10 Lato­ri­ca a Tice – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 191 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, flo­ris­ti­ka SLO Hydrochari-​Stratiotetum kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vyš­šie rast­li­ny E11 Sen­né – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 192 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Pota­mo­ge­ton bert­chol­dii, Zan­ni­chel­lia palus­tris, Poly­go­num amp­hi­bium, Typ­ha angus­ti­fo­lia, Spar­ga­nium erec­tum, Carex ripa­ria, Carex vesi­ca­ria, Gly­ce­ria maxi­ma, Gly­ce­ria flu­itans, Rorip­pa amp­hi­bia, Rorip­pa palus­tris, Ranun­cu­lus sce­le­ra­tus kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Fló­ra E14 Považ­ské­ho Inov­ca – Tema­tín­ských kop­cov, Úhra­du – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 196 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Ado­nis ver­na­lis, Sti­pa joan­nis, Inu­la oculus-​christi, Juri­nea mol­lis, Dic­tam­nus albus, Cle­is­to­ge­nes sero­ti­na, Chry­so­po­gon gryl­lus, Tri­nia glau­ca, Dra­ba lasi­ocar­pa, Diant­hus pra­e­cox ssp. lum­nit­ze­ri, Onos­ma visia­nii, Pul­sa­til­la gran­dis kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Fló­ra E14 Považ­ské­ho Inov­ca – Tema­tín­ských kop­cov, Úhra­du – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 196 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Cam­pa­nu­la mora­vi­ca ssp. mora­vi­ca, Scor­zo­ne­ra aus­tri­ca, Rese­da phy­te­uma, Lina­ria genis­ti­fo­lia, Thlas­pi mon­ta­num, Bis­cu­tel­la lae­vi­ga­ta ssp. hun­ga­ri­ca, The­sium alpi­num, Saxif­ra­ga pani­cu­la­ta, Stap­hy­lea pin­na­ta, Lilium mar­ta­gon, Aco­ni­tum lycoc­to­num kni­ha 2831703239

Ber­ná­to­vá Dana, Kli­ment Ján, Uhlí­řo­vá Jana Oro­ban­che alsa­ti­ca in the Veľ­ká Fat­ra Mts. 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 381382 SAP Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, fyto­so­ci­oló­gia ENG Oro­ban­che alsa­ti­ca, Veľ­ká Fat­ra člá­nok 0006 – 3088

Oťa­he­lo­vá Hele­na The marsh­land vege­ta­ti­on (Phragmiti-​Magnocaricetea) along the lower rea­ches of the Mora­va river 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 391403 SAP Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­ló­gia ENG Phragmiti-​Magnocaricetea, Mora­va, hra­nič­né spo­lo­čen­stvá, lemo­vé spo­lo­čen­stvá, marsh, wet­land, Aco­re­tum cala­mi, Aco­rus cala­mus, Phrag­mi­te­tum aus­tra­lis, Phrag­mi­tes aus­tra­lis, Calys­te­gia sepium, Urti­ca dioica, Scir­pe­tum lcus­tris, Scho­enop­lec­tus lacus­tris člá­nok 0006 – 3088

Oťa­he­lo­vá Hele­na The marsh­land vege­ta­ti­on (Phragmiti-​Magnocaricetea) along the lower rea­ches of the Mora­va river 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 391403 SAP Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­ló­gia ENG Gly­ce­ria maxi­ma, Poly­go­num amp­hi­bium, Rorip­pa amp­hi­bia, Oenat­hi­on aqu­ati­cae, Gly­ce­rie­tum aqu­ati­cae, Gla­ce­rie­tum maxi­mae, Gly­ce­ria lea­ves, Spar­ga­nie­tum erec­ti, Spar­ga­nium erec­tum, Typ­he­tum angus­ti­fo­liae, Typ­ha angus­ti­fo­lia, Iris pse­uda­co­rus comm. člá­nok 0006 – 3088

Oťa­he­lo­vá Hele­na The marsh­land vege­ta­ti­on (Phragmiti-​Magnocaricetea) along the lower rea­ches of the Mora­va river 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 391403 SAP Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­ló­gia ENG Iris pse­uda­co­rus, Cari­ce­tum gra­ci­lis, Carex gra­ci­lis, Galio palustris-​Caricetum ripa­riae, Cari­ce­tum ripa­riae, Carex ripa­ria, Galium palus­tre, Cari­ce­tum vesi­ca­riae, Carex vesi­ca­ria, Pha­la­ri­de­tum arun­di­na­ce­ae, Pha­la­ris arun­di­na­ce­ae, Symp­hy­tum offi­ci­na­le člá­nok 0006 – 3088

Oťa­he­lo­vá Hele­na The marsh­land vege­ta­ti­on (Phragmiti-​Magnocaricetea) along the lower rea­ches of the Mora­va river 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 391403 SAP Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­ló­gia ENG Ele­ocha­ri­te­tum palus­tris, Ele­ocha­ris palus­tris, Bol­bos­cho­ene­tum mari­ti­mi, Bol­bos­cho­enus mari­ti­mus, Agros­tis sto­lo­ni­fe­ra, Oenat­ho aquaticae-​Rorippetum amp­hi­biae, Oenat­he aqu­ati­ca, Sagittario-​Sparganietum emer­si, Sagit­ta­ria sagit­ti­fo­lia člá­nok 0006 – 3088

Oťa­he­lo­vá Hele­na The marsh­land vege­ta­ti­on (Phragmiti-​Magnocaricetea) along the lower rea­ches of the Mora­va river 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 391403 SAP Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­ló­gia ENG Spi­ro­de­la polyr­hi­za, Spar­ga­nim emer­sum, Buto­me­tum umbel­la­ti, Buto­mus umbel­la­tus, Gly­ce­rie­tum flu­itan­tis, Gly­ce­ria flu­itans člá­nok 0006 – 3088

Maje­ws­ki T. Flo­ra Pol­ska, Grz­by (Myco­ta), Tom XI., Ure­di­na­les 1979 Pol­ska Aka­de­mia Nauk War­ša­va, Kra­kov flo­ris­ti­ka, myko­ló­gia POL Poľ­sko, fló­ra, huby, Ure­di­na­les kľúč

Ehren­dor­fer F. Lis­te der Gefä­ßpf­lan­zen Mit­te­le­uro­pas 1973 Gustav Fis­cher Ver­lag Stutt­gart flo­ris­ti­ka GER rast­li­na, stred­ná Euró­pa kľúč

Ellen­berg H. Vege­ta­ti­on Mit­te­le­uro­pa mit den Alpen in Öco­lo­gis­chen Schicht 1978 E. Ulmer Verl. Stutt­gart 4 flo­ris­ti­ka, bota­ni­ka GER vege­tá­cia, rast­li­na, stred­ná Euró­pa, Alpy neznámy

Kuk­la Ján, Kon­triš Jaro­slav, Kon­tri­šo­vá Oľga, Juraj Gre­gor, Mihá­lik Anton Prí­či­ny flo­ris­tic­kej dife­ren­ciá­cie aso­ciá­cií Den­ta­rio bulbiferae-​Fagetum (Zlat­ník 1935) Hart­mann 1953 a Cari­ci pilosae-​Fagetum Oberd. 1957 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 177186 SAP Bra­ti­sla­va flo­ris­ti­ka, eko­ló­gia ENG Den­ta­rio bulbiferae-​Fagetum, Cari­ci pilosae-​Fagetum článok

Use Facebook to Comment on this Post