2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

skala
Hits: 5530

Svä­tý Anton, pred­tým Antol, sa nachá­dza len kúsok od Ban­skej Štiav­ni­ce. Súčas­ťou je kaš­tieľ s krás­nym parkom.

K obci pat­ria usad­los­ti Rov­ne, Baža­nia a Mac­ko. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1266. Názov obce vychá­dza z náz­vu pôvod­né­ho kos­to­la zasvä­te­né­ho svä­té­mu Anto­no­vi Pus­tov­ní­ko­vi. His­to­ric­ké náz­vy obce: Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. Maďar­ský názov je Sze­nan­tal. Oby­va­te­lia sa živi­li pre­važ­ne baníc­tvom, hut­níc­tvom, les­níc­tvom, v kame­ňo­lo­me a v prie­my­sel­ných pod­ni­koch v Ban­skej Štiav­ni­ci. V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia je zná­ma výro­ba vyre­zá­va­ných a maľo­va­ných bet­le­he­mov. V 17. sto­ro­čí zís­kal pan­stvo Peter Kohá­ry. Rodi­na Kohá­ry­ov­cov sa zaslú­ži­la o roz­voj Svä­té­ho Anto­na. Od roku 1826 pat­ri­la obec Cobur­gov­com. Fer­di­nand Coburg, brat posled­né­ho vlast­ní­ka kaš­tie­ľa, nav­šte­vo­val obec až do roku 1944. Zná­mym rodá­kom bol slo­ven­ský herec, diva­del­ný reži­sér a scé­nic­ký výtvar­ník Karol Zachar, vlast­ným menom Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

Vo Svä­tom Anto­ne sa nachá­dza kaš­tieľ s par­kom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Šty­ri kríd­la budo­vy sym­bo­li­zu­jú šty­ri roč­né obdo­bia, 12 komí­nov mesia­ce, 52 izieb týžd­ne a 365 okien, dni v roku. Dnes je síd­lom Les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľ­no­hos­po­dár­ske­ho múzea s mno­hý­mi zbra­ňa­mi a tro­fe­ja­mi. Kaž­do­roč­ne začiat­kom sep­tem­bra sa v kaš­tie­li uspo­ra­dú­va­jú atrak­tív­ne poľov­níc­ke sláv­nos­ti – Dni sv. Huber­ta (SACR). Baro­ko­vý kaš­tieľ je posta­ve­ný na mies­te býva­lé­ho hra­du, začiat­kom 19. sto­ro­čia je kla­si­cis­tic­ky upra­ve­ný (wiki​pe​dia​.sk).

Poľov­níc­ka expo­zí­cia je jedi­nou špe­cia­li­zo­va­nou s celo­slo­ven­skou pôsob­nos­ťou. V roku 1808 sa v Ban­skej Štiav­ni­ci začal vyučo­vať pred­met poľov­níc­tvo (geopark​.sk). Je naj­väč­šou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Chod­by kaš­tie­ľa pre­zen­tu­jú viac ako tisíc tro­fe­jí zve­ri (msa​.sk). Baro­ko­vo – kla­si­cis­tic­ké­mu kaš­tie­ľu v Svä­tom Anto­ne pred­chá­dzal men­ší opev­ne­ný hrá­dok, kto­rý je spo­mí­na­ný už v 15. sto­ro­čí. V 16. sto­ro­čí bol pre­sta­va­ný a mal chrá­niť Ban­skú Štiav­ni­cu pred turec­ký­mi nájaz­da­mi (geopark​.sk). Kaš­tieľ býva ozna­čo­va­ný aj ako kaš­tieľ Antol, ale­bo Kohá­ry­ov­ský kaš­tieľ. Je síd­lom les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľov­níc­ke­ho múzea (Wiki­pe­dia). Dali ho posta­viť na začiat­ku 18. sto­ro­čia vlast­ní­ci pan­stva Sit­no, Kohá­ry­ov­ci (Buj­no­vá et all, 2003). Svo­je let­né síd­lo tu mal bul­har­ský cár Fer­di­nand Coburg, pat­ril do Sit­nian­ske­ho pan­stva Kohá­ry­ov­cov (Terem). V roku 1826 sa jedi­ná dcé­ra posled­né­ho z muž­ských potom­kov rodu Kohá­ry­ov­cov vyda­la za Fer­di­nan­da Jura­ja Cobur­ga zo Sas­ka. Posled­ným z Cobur­gov­cov, kto­rý žil v kaš­tie­li, bol vše­stran­ne nada­ný Fer­di­nand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bul­har­ský cár. Dovŕ­šil šťast­nú tra­dí­ciu osvie­te­ných, roz­hľa­de­ných a cti­žia­dos­ti­vých maji­te­ľov, kto­rí zve­ľa­ďo­va­li majet­ky a zaria­di­li ich vkus­ne (Buj­no­vá et all, 2003).

V par­ku bol do roku 1995 vysa­de­ný, Fili­pom Cobur­gom v roku 1878, sek­vo­jo­vec mamu­tí – Sequ­oia­den­dron gigan­te­um. V roku 1996 po vysc­hnu­tí bola vysa­de­ná iná sek­vo­ja. Oko­lie je boha­té na chrá­ne­né dru­hy, mno­hé ende­mi­ty. V par­ku a pri­ľah­lom leso­par­ku sa nachá­dza napr. Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sies­si, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus. V oko­lí je vzác­ny výskyt prí­rod­ných ruží, kto­ré v 19. sto­ro­čí tu pôso­bia­ci Andrej Kmeť popí­sal tak­mer 300 kul­ti­va­rov (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Súčas­ťou are­álu je his­to­ric­ký park (5 ha) a leso­park (25 ha). Hor­né a dol­né jazier­ko je spo­je­né kas­ká­da­mi a vodo­pád­mi je napá­ja­né nie­koľ­ko kilo­met­rov dlhým náho­nom z Kop­laš­ské­ho poto­ka s uni­kát­ny­mi akva­duk­ta­mi. V par­ku sa okrem toho nachá­dza grot­ta – ume­lo navŕ­še­ná jas­ky­ňa, stud­nič­ka s kamen­ný­mi lavič­ka­mi, dre­ve­né mos­tí­ky, altá­ny, kapl­n­ka Svä­té­ho Huber­ta (geopark​.sk).

Celo­slo­ven­ské poľov­níc­ke sláv­nos­ti Dni svä­té­ho Huber­ta uspo­ra­dú­va múze­um vo Svä­tom Anto­ne zvy­čaj­ne začiat­kom sep­tem­bra cez víkend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

St. Ant­ho­ny, for­mer­ly kno­wn as Antol, is loca­ted just a short dis­tan­ce from Ban­ská Štiav­ni­ca. It fea­tu­res a cast­le with a beau­ti­ful park.

The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Rov­ne, Baža­nia, and Mac­ko. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1266. The vil­la­ge­’s name comes from the ori­gi­nal church dedi­ca­ted to Saint Ant­ho­ny the Her­mit. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. The Hun­ga­rian name is Sze­nan­tal. The resi­dents were main­ly enga­ged in mining, metal­lur­gy, fores­try, quar­ry­ing, and indus­trial enter­pri­ses in Ban­ská Štiav­ni­ca. In the mid-​20th cen­tu­ry, the pro­duc­ti­on of car­ved and pain­ted nati­vi­ty sce­nes beca­me kno­wn. In the 17th cen­tu­ry, the Kohá­ry fami­ly acqu­ired the esta­te. The Kohá­rys con­tri­bu­ted to the deve­lop­ment of St. Ant­ho­ny. From 1826, the vil­la­ge belo­n­ged to the Cobur­gs. Fer­di­nand Coburg, the brot­her of the last owner of the cast­le, visi­ted the vil­la­ge until 1944. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge was the Slo­vak actor, the­a­ter direc­tor, and set desig­ner Karol Zachar, who­se real name was Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

In St. Ant­ho­ny, the­re is a cast­le with a park, now a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The four wings of the buil­ding sym­bo­li­ze the four sea­sons, 12 chim­ne­ys repre­sent the months, 52 rooms sig­ni­fy the weeks, and 365 win­do­ws stand for the days in a year. Today, it hou­ses the Fores­try, Woodc­raft, and Agri­cul­tu­ral Muse­um with nume­rous wea­pons and trop­hies. Eve­ry year, at the begin­ning of Sep­tem­ber, the cast­le hosts att­rac­ti­ve hun­ting fes­ti­vi­ties – St. Huber­t’s Days (SACR). The baro­que cast­le was built on the site of a for­mer for­tress and was clas­si­ci­zed in the ear­ly 19th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk).

The Hun­ting Exhi­bi­ti­on is the only spe­cia­li­zed one with nati­on­wi­de sco­pe. Hun­ting was first taught in Ban­ská Štiav­ni­ca in 1808 (geopark​.sk). It is the lar­gest of its kind in Slo­va­kia. The cast­le cor­ri­dors sho­wca­se more than a thou­sand game trop­hies (msa​.sk). Pre­ce­ding the Baroque-​classical cast­le in St. Ant­ho­ny was a smal­ler for­ti­fied cast­le men­ti­oned in the 15th cen­tu­ry. In the 16th cen­tu­ry, it was rebu­ilt to pro­tect Ban­ská Štiav­ni­ca from Tur­kish inva­si­ons (geopark​.sk). The cast­le is also refer­red to as Antol Cast­le or Kohá­ry Cast­le. It is the seat of the Fores­try, Woodc­raft, and Hun­ting Muse­um (Wiki­pe­dia). It was built at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry by the owners of the Sit­no esta­te, the Kohá­rys (Buj­no­vá et all, 2003). The Bul­ga­rian tsar Fer­di­nand Coburg, belo­n­ging to the Sit­no esta­te of the Kohá­rys, had his sum­mer resi­den­ce here. In 1826, the only daugh­ter of the last male des­cen­dant of the Kohá­ry fami­ly mar­ried Fer­di­nand Georg of Saxe-​Coburg. The last of the Cobur­gs who lived in the cast­le was the ver­sa­ti­le Fer­di­nand Coburg, the Bul­ga­rian tsar from 1908 to 1918. He con­ti­nu­ed the hap­py tra­di­ti­on of enligh­te­ned, kno­wled­ge­ab­le, and ambi­ti­ous owners who impro­ved the­ir pro­per­ties tas­te­ful­ly (Buj­no­vá et all, 2003).

In the park, a giant sequ­oia (Sequ­oia­den­dron gigan­te­um) was plan­ted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Anot­her sequ­oia was plan­ted in 1996. The sur­roun­dings are rich in pro­tec­ted spe­cies, inc­lu­ding many ende­mics. In the park and the adja­cent forest park, spe­cies such as Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sie­sii, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus can be found. The rare occur­ren­ce of natu­ral roses, desc­ri­bed by Andrej Kmeť, who wor­ked here in the 19th cen­tu­ry, is also pre­sent, with almost 300 cul­ti­vars (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). The area inc­lu­des a his­to­ri­cal park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are con­nec­ted by cas­ca­des and water­falls, fed by a several-​kilometer-​long mill­ra­ce from the Kop­laš­ský stre­am with uni­que aqu­e­ducts. In the park, the­re is also a grot­to – an arti­fi­cial­ly cre­a­ted cave, a well with sto­ne ben­ches, wooden brid­ges, gaze­bos, and the Cha­pel of St. Hubert (geopark​.sk).

The Muse­um in St. Ant­ho­ny typi­cal­ly orga­ni­zes the All-​Slovak Hun­ting Fes­ti­vi­ties, St. Huber­t’s Days, at the begin­ning of Sep­tem­ber over the wee­kend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Neživé, TOP, Umenie

Umelecké predmety

skala
Hits: 6071

Ume­lec­ké zahŕňa­jú rôz­ne for­my z rôz­nych mate­riá­lov. Maľo­va­nie na plát­ne je tra­dič­nou for­mou výtvar­né­ho ume­nia. Sochy môžu byť vytvo­re­né z rôz­nych mate­riá­lov, ako sú dre­vo, kameň, kov ale­bo hli­ník. Kera­mi­ka a por­ce­lán sa môžu pou­ží­vať na výro­bu nádob, plas­tík ale­bo deko­ra­tív­nych prv­kov. Šper­ky sú ume­lec­ký­mi pred­met­mi, kto­ré sa nosia na sebe a čas­to majú deko­ra­tív­ny cha­rak­ter. Môžu byť vyro­be­né z dra­hých kame­ňov, kovov ale­bo iných mate­riá­lov. Tex­til­né ume­nie zahŕňa vytvá­ra­nie ume­lec­kých diel pro­stred­níc­tvom tka­nia, vyší­va­nia, ale­bo iných tex­til­ných tech­ník. – Foto­gra­fie mož­no pou­žiť na zachy­te­nie krá­sy, emó­cií a prí­be­hov. Gra­fi­ka zahŕňa rôz­ne tech­ni­ky, ako sú rytie, lept, lito­gra­fia a iné, kto­ré umož­ňu­jú tvor­bu ume­lec­kých diel v repro­du­ko­va­teľ­nej for­me. Tvor­ba ume­lec­kých pred­me­tov zo skla a kriš­tá­ľu je ume­ním, kto­ré kom­bi­nu­je zruč­nos­ti reme­sel­ní­ka so zmys­lom pre dizajn a este­ti­ku. Kolá­že a mon­tá­že vzni­ka­jú kom­bi­no­va­ním rôz­nych mate­riá­lov, ako sú časo­pi­sy, foto­gra­fie ale­bo iné prí­rod­né a ume­lé prv­ky. S nástu­pom digi­tál­nej éry vznik­li ume­lec­ké pred­me­ty, kto­ré kom­bi­nu­jú kla­sic­ké tech­no­ló­gie a digi­tál­ne umenie.

Art encom­pas­ses vari­ous forms cre­a­ted from dif­fe­rent mate­rials. Can­vas pain­ting is a tra­di­ti­onal form of visu­al art. Sculp­tu­res can be craf­ted from vari­ous mate­rials such as wood, sto­ne, metal, or alu­mi­num. Cera­mics and por­ce­lain can be used to cre­a­te ves­sels, sculp­tu­res, or deco­ra­ti­ve ele­ments. Jewel­ry ser­ves as artis­tic objects worn on the body and often car­ries a deco­ra­ti­ve cha­rac­ter. It can be made from pre­ci­ous sto­nes, metals, or other materials.

Tex­ti­le art invol­ves cre­a­ting art­works through tech­ni­qu­es such as wea­ving, embro­ide­ry, or other tex­ti­le met­hods. Pho­tog­rap­hy can be emplo­y­ed to cap­tu­re beau­ty, emo­ti­ons, and sto­ries. Grap­hics inc­lu­de vari­ous tech­ni­qu­es such as etching, engra­ving, lit­hog­rap­hy, and others that allow the cre­a­ti­on of repro­du­cib­le art­works. Craf­ting artis­tic objects from glass and crys­tal is an art that com­bi­nes the crafts­ma­n’s skills with a sen­se of design and aest­he­tics. Col­la­ges and assem­bla­ges ari­se from the com­bi­na­ti­on of vari­ous mate­rials, such as maga­zi­nes, pho­tog­raphs, or other natu­ral and arti­fi­cial ele­ments. With the advent of the digi­tal era, artis­tic objects have emer­ged that com­bi­ne clas­si­cal tech­ni­qu­es and digi­tal art.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Slavec

skala
Hits: 2427

Obec Sla­vec vznik­la v 13. sto­ro­čí osa­mos­tat­ne­ním z Brzo­tí­na. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1243. His­to­ric­ké náz­vy obce: Zalouch­ha­za, Zava­lya, Sza­ló­ka, Sza­lócz, Salo­vec. Ku obci sa via­žu via­ce­ré arche­olo­gic­ké nále­zis­ká: Maš­taľ­ná jas­ky­ňa, jas­kyn­né síd­lo z mlad­šej doby kamen­nej, doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. A jas­ky­ňa Ľud­mi­la, jas­kyn­né síd­lis­ko z mlad­šej doby kamen­nej, star­šej doby želez­nej a zo stre­do­ve­ku. V Gom­ba­se­ku síd­lis­ko zalo­že­né začiat­kom 14. sto­ro­čia. Obec má miest­ne čas­ti: Vido­vá a osa­dy Gom­ba­sek a Hámor. V 16. – 17. sto­ro­čí bola obec vysta­ve­ná turec­kým nájaz­dom a dran­co­va­niu cisár­skych voj­sk. V 19. sto­ro­čí tu bol hámor Rima­mu­rán­skej spo­loč­nos­ti a vo Vido­vej vznik­la huta a elek­trá­reň. V minu­los­ti sa oby­va­te­lia zaobe­ra­li pre­važ­ne poľ­no­hos­po­dár­stvom, pas­tier­stvom, pále­ním váp­na a hut­níc­tvom. Oby­va­te­lia už v stre­do­ve­ku páli­li uhlie pre žele­ziar­ske pod­ni­ky (sla​vec​.sk).

Obec Sla­vec sa nachá­dza v stre­de Národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský kras (sla​vec​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 232 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Roz­lo­ha obce je 17.53 km2 (sla​vec​.sk). Žije tu 463 oby­va­te­ľov. Naj­výz­nam­nej­šou pamiat­kou je are­ál zanik­nu­té­ho gotic­ké­ho kláš­to­ra Pau­lí­nov zo 14. sto­ro­čia v čas­ti Gom­ba­sek (Wiki­pe­dia). Gom­ba­sec­ká jas­ky­ňa, kto­rá je súčas­ťou sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO sa nachá­dza v kata­stri obce. Vysky­tu­je sa tu kva­lit­ný vápe­nec, kame­ňo­lom Gom­ba­sek na sva­hu Ple­ši­vec­kej pla­ni­ny fun­gu­je od roku 1906. Je však prav­da, že znač­ne zni­žu­je este­tic­kú hod­no­tu kra­ji­ny. Ras­tú tu naj­mä tep­lo­mil­né dru­hy rast­lín, kto­ré sú veľ­mi nároč­né na tep­lo (sla​vec​.sk).

The vil­la­ge of Sla­vec ori­gi­na­ted in the 13th cen­tu­ry through its inde­pen­den­ce from Brzo­tín. The first writ­ten men­ti­on is from 1243. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Zalouch­ha­za, Zava­lya, Sza­ló­ka, Sza­lócz, Salo­vec. The regi­on is asso­cia­ted with seve­ral archa­e­olo­gi­cal sites: Maš­taľ­ná Cave, a cave sett­le­ment from the Neolit­hic, Bron­ze Age, and Iron Age. And the cave Ľud­mi­la, a cave sett­le­ment from the Neolit­hic, Iron Age, and the medie­val peri­od. In Gom­ba­sek, a sett­le­ment was foun­ded at the begin­ning of the 14th cen­tu­ry. The vil­la­ge has local parts: Vido­vá, and the ham­lets of Gom­ba­sek and Hámor. In the 16th-​17th cen­tu­ries, the vil­la­ge faced attacks from the Otto­man Empi­re and pil­la­ging by impe­rial for­ces. In the 19th cen­tu­ry, the­re was a ham­mer mill of the Rima­mu­ráňs­ka Com­pa­ny and a smel­ter and power plant in Vido­vá. His­to­ri­cal­ly, resi­dents were main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re, her­ding, lime bur­ning, and metal­lur­gy. In medie­val times, resi­dents pro­du­ced coal for iron­works (sla​vec​.sk).

The vil­la­ge of Sla­vec is loca­ted in the cen­ter of the Slo­vak Karst Nati­onal Park, at an ele­va­ti­on of 232 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). The area of the vil­la­ge is 17.53 km² (sla​vec​.sk). It is home to 463 inha­bi­tants. The most sig­ni­fi­cant land­mark is the com­plex of the extinct Got­hic Pau­li­ne monas­te­ry from the 14th cen­tu­ry in the part of Gom­ba­sek (Wiki­pe­dia). The Gom­ba­sec­ká Cave, which is part of the UNESCO World Heri­ta­ge, is loca­ted in the vil­la­ge­’s cadas­tre. Quali­ty limes­to­ne is found here, and the Gom­ba­sek quar­ry on the slo­pe of Ple­ši­vec­ká Pla­ni­na has been in ope­ra­ti­on sin­ce 1906. Howe­ver, it sig­ni­fi­can­tly dimi­nis­hes the aest­he­tic value of the lands­ca­pe. Warm-​loving plant spe­cies, high­ly deman­ding of warmth, pri­ma­ri­ly grow in this area (sla​vec​.sk).

A Sla­vec a 13. szá­zad­ban jött lét­re, mint önál­ló tele­pülés a Brzo­tín­ból való kivá­lá­sá­val. Az első írá­sos emlí­tés 1243-​ból szár­ma­zik. A tele­pülés tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik a Zalouch­ha­za, Zava­lya, Sza­ló­ka, Sza­lócz, Salo­vec. A terület szá­mos régés­ze­ti lelőhe­ly­hez kapc­so­ló­dik: a Maštaľná-​barlang, ahol a neoli­ti­kum, a bronz­kor és a vaskor marad­vá­ny­ai talál­ha­tók. És a Ľudmila-​barlang, ahol a neoli­ti­kum, a vaskor és a közép­kor marad­vá­ny­ai lát­ha­tók. Gom­ba­sek­ben egy tele­pülést az 14. szá­zad ele­jén ala­pí­tot­tak. A falu helyi rés­zek­ből áll: Vido­vá és a Gom­ba­sek és Hámor tele­pülé­sek. A 16. és 17. szá­zad­ban a falut az Osz­mán Biro­da­lom táma­dá­sai­nak és a csás­zá­ri erők fosz­to­ga­tá­sá­nak volt kité­ve. A 19. szá­zad­ban volt egy hámor a Rima­mu­ráňs­ka Tár­sa­ság­tól, és a Vido­vá­ban kohás­zat és erőmű is lét­re­jött. Tör­té­nel­mi­leg a lako­sok főként mezőgaz­da­ság­gal, állat­te­ny­ész­tés­sel, més­zé­ge­tés­sel és fémi­par­ral fog­lal­koz­tak. A közép­kor­ban a lako­sok vasi­pa­ri üze­mek szá­má­ra szé­nét ter­mel­ték (sla​vec​.sk).

A Sla­vec falu köz­pon­ti elhe­ly­ez­ke­dé­sű a Szlo­vák Karszt Nemze­ti Park­ban, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 232 méter (Wiki­pe­dia). A falu terüle­te 17,53 km² (sla​vec​.sk). Itt él 463 lakos. A leg­je­len­tősebb lát­ni­va­ló a kihalt góti­kus pál­ma­fa kolos­tor kom­ple­xu­ma a Gom­ba­sek rés­zén (Wiki­pe­dia). A Gombasecká-​barlang, ame­ly a UNESCO Vilá­görök­ség rés­ze, a falu kata­strá­lis terüle­tén talál­ha­tó. Itt minősé­gi mész­kő talál­ha­tó, és a Ple­ši­vec­ká Pla­ni­na lej­tőjén lévő Gom­ba­sek kőfej­tő 1906 óta működik. Azon­ban szá­mot­te­vően csök­ken­ti a táj esz­té­ti­kai érté­két. Az itt élő növé­ny­fa­jok főként meleg­ked­ve­lők és nagy meleg­sé­get igé­ny­el­nek (sla​vec​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny, Zamagurie

Kamienka

skala
Hits: 1770

Kamien­ka sa nachá­dza neďa­le­ko Sta­rej Ľubov­ne, na pome­dzí Spiš­skej Magu­ry a Ľubov­nian­skej vrcho­vi­ny (obec​ka​mien​ka​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 600 met­rov nad morom. Roz­lo­ha obce je 29.16 km2 (Wiki­pe­dia). Naj­star­ší názov obce je Eva. Ďal­ším je Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Eva zanik­la, vznik­la dedin­ka Kameň (obec​ka​mien​ka​.sk). Poľ­ský his­to­rik Andr­zej Žaki pri­púš­ťa exis­ten­ciu obce už pre 12. sto­ro­čím. Za zakla­da­te­ľa obce je pova­žo­va­ný gróf Viliam Dru­geth. Oby­va­te­lia sa veno­va­li aj remes­lám, ešte v 19. sto­ro­čí tu pôso­bi­li gar­bia­ri, sto­lá­ri, ková­či, obuv­ní­ci, kraj­čí­ri (obec​ka​mien​ka​.sk). Už viac ako 40 rokov sa v obci koná folk­lór­ny fes­ti­val (obec​ka​mien​ka​.sk), v obci pôso­bí folk­lór­na sku­pi­na Bar­vi­nok,. Žije tu 1 400 oby­va­te­ľov (obec​ka​mien​ka​.sk).

Kamien­ka is loca­ted near Sta­ra Lubov­na, on the bor­der bet­we­en the Spis Magu­ra and Lubov­nian­ska High­lands (obec​ka​mien​ka​.sk), at an alti­tu­de of 600 meters abo­ve sea level. The area of the muni­ci­pa­li­ty is 29.16 km² (Wiki­pe­dia). The oldest name of the vil­la­ge is Eva. Other names inc­lu­de Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Eva disap­pe­a­red, and the vil­la­ge of Kameň emer­ged (obec​ka​mien​ka​.sk). Polish his­to­rian Andr­zej Žak ack­no­wled­ges the exis­ten­ce of the vil­la­ge as ear­ly as the 12th cen­tu­ry. Count Viliam Dru­geth is con­si­de­red the foun­der of the vil­la­ge. The inha­bi­tants were also enga­ged in crafts; in the 19th cen­tu­ry, the­re were coopers, car­pen­ters, blacks­miths, sho­ema­kers, and tai­lors (obec​ka​mien​ka​.sk). For more than 40 years, a folk fes­ti­val has been held in the vil­la­ge (obec​ka​mien​ka​.sk), and the folk group Bar­vi­nok ope­ra­tes in the vil­la­ge. The­re are 1,400 inha­bi­tants (obec​ka​mien​ka​.sk).

Kamien­ka znaj­du­je się nie­da­le­ko Sta­rej Lubov­ny, na pog­ra­nic­zu Spiš­skiej Magu­ry i Lubo­wia­ńs­kie­go Pogór­za (obec​ka​mien​ka​.sk), na wyso­ko­ści 600 met­rów nad pozi­omem mor­za. Powierzch­nia gmi­ny wyno­si 29,16 km² (Wiki­pe­dia). Naj­stars­zą nazwą wsi jest Eva. Inne nazwy to Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Eva znik­nęła, a pows­ta­ła wieś Kameň (obec​ka​mien​ka​.sk). Pol­ski his­to­ryk Andr­zej Žak uzna­je ist­nie­nie wsi już w XII wie­ku. Za zało­ży­cie­la wsi uwa­ża­ny jest hra­bia Viliam Dru­geth. Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się także rze­mi­osłem; w XIX wie­ku dzia­ła­li tu becz­kar­ze, sto­lar­ze, kowa­le, sze­wcy i kra­wcy (obec​ka​mien​ka​.sk). Od ponad 40 lat w miejs­co­wo­ści odby­wa się fes­ti­wal folk­lo­rys­tycz­ny (obec​ka​mien​ka​.sk), dzia­ła tutaj zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Bar­vi­nok. Miesz­ka tu 1400 osób (obec​ka​mien​ka​.sk).

Каменка розташована неподалік від Старої Любовні, на кордоні Спишської Магури та Любовнянського Предгір’я (obec​ka​mien​ka​.sk), на висоті 600 метрів над рівнем моря. Площа муніципалітету становить 29,16 км2 (Wiki­pe­dia). Найстаріше ім’я селища – Ева. Інші назви включають Pet­ri Vil­la, Kam­jon­ka, Koves­fal­va, Ste­in (obec​ka​mien​ka​.sk), Lapi­dis, Vil­la Lapi­dis, Kame­nyk, Vil­la Kamien (obec​ka​mien​ka​.sk). Ева зникла, і з’явилася село Камінь (obec​ka​mien​ka​.sk). Польський історик Анджей Жак визнає існування селища ще в XII столітті. За засновника селища вважається граф Віліам Другет. Мешканці також займалися ремеслом; у XIX столітті тут діяли бочкарі, столяри, кузнеці, черевикові та портни (obec​ka​mien​ka​.sk). Понад 40 років в селі проводиться фольклорний фестиваль (obec​ka​mien​ka​.sk), діє фольклорний ансамбль Bar­vi­nok. Тут проживає 1400 осіб (obec​ka​mien​ka​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Plavecké Podhradie

skala
Hits: 3783

Pla­vec­ké Pod­hra­die sa nachá­dza pod Pla­vec­kým hra­dom.

Pla­vec­ké Pod­hra­die je obec nachá­dza­jú­ca sa na západ­nom Slo­ven­sku. Kon­krét­ne leží v Trnav­skom kra­ji, v okre­se Malac­ky. Pla­vec­ké Pod­hra­die sa rozp­res­tie­ra na pome­dzí Malých Kar­pát a Podu­naj­skej níži­ny. Je zná­me svo­jou prí­rod­nou krá­sou a atrak­ci­ami, vrá­ta­ne hra­du Pla­vec­ký hrad, kto­rý domi­nu­je oko­li­té­mu pro­stre­diu. Táto loka­li­ta ponú­ka aj mož­nos­ti turis­ti­ky a výle­tov do oko­li­tých prí­rod­ných rezervácií.

Pla­vec­ké Pod­hra­die leží na výcho­de Záhor­skej níži­ny, v doli­ne na úpä­tí Malých Kar­pát. Nachá­dza sa tu jas­ky­ňa Havia­reň a Pla­vec­ká jas­ky­ňa, vápen­co­vé kame­ňo­lo­my. V roku 1953 bola vyhlá­se­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Roš­tún – vápen­co­vý bral­na­tý hre­beň s hniez­dis­kom soko­la ráro­ha. V oko­lí Pla­vec­ké­ho hra­du je na plo­che 39 km2 Pla­vec­ký kras s množ­stvom vyvie­ra­čiek, kra­so­vých pra­me­ňov, jas­kýň, prie­pas­tí, závr­tov, jas­kyn­ných výklen­kov, komí­nov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). Na vrchu Pohan­ská sa nachá­dza­jú síd­lis­ko­vé nále­zy lužic­kej kul­tú­ry a kelt­ské oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ric­ké náz­vy obce: Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hra­dí, Pla­vec­ký Pod­hrad. Maďar­ský názov – Det­re­ko­vá­ral­ja, nemec­ký – Bla­sens­te­in, Pla­sens­te­in. V roku 1828 bolo v obci 105 domov a 757 oby­va­te­ľov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). V obci žije 708 oby­va­te­ľov (ppodh​ra​die​.sk).

Pla­vec­ké Pod­hra­die is loca­ted bene­ath Pla­vec­ký hrad (Pla­vec­ký Castle).

Pla­vec­ké Pod­hra­die lies in the eas­tern part of Záhor­ská níži­na (Záho­rie Lowland), in a val­ley at the foot of the Small Car­pat­hians. The area is home to the caves Havia­reň and Pla­vec­ká jas­ky­ňa, as well as limes­to­ne quar­ries. In 1953, the natu­ral reser­ve Roš­tún – a limes­to­ne bral­na­tý rid­ge with the nesting site of the Saker Fal­con, was dec­la­red. In the vici­ni­ty of Pla­vec­ký hrad, the­re is the Pla­vec­ký kras cove­ring an area of 39 km², fea­tu­ring nume­rous springs, kars­tic springs, caves, abys­ses, sin­kho­les, cave niches, and chim­ne­ys (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). On the sum­mit of Pohan­ská, the­re are sett­le­ment finds from the Lusa­tian cul­tu­re and a Cel­tic oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hrad. The Hun­ga­rian name is Det­re­ko­vá­ral­ja, and the Ger­man names are Bla­sens­te­in and Pla­sens­te­in. In 1828, the vil­la­ge had 105 hou­ses and 757 inha­bi­tants (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). The­re are cur­ren­tly 708 inha­bi­tants in the vil­la­ge (ppodh​ra​die​.sk).

Pla­vec­ké Pod­hra­die liegt unter­halb der Burg Pla­vec­ký hrad.

Pla­vec­ké Pod­hra­die ist eine Geme­in­de im west­li­chen Teil der Slo­wa­kei. Genau­er gesagt befin­det sie sich im Trnav­ský kraj, im Bez­irk Malac­ky. Pla­vec­ké Pod­hra­die ers­trec­kt sich zwis­chen den Kle­i­nen Kar­pa­ten und der Donau­e­be­ne. Die Geme­in­de ist bekannt für ihre natür­li­che Schön­he­it und Sehen­swür­dig­ke­i­ten, ein­sch­lie­ßlich der Burg Pla­vec­ký hrad, die die umlie­gen­de Umge­bung domi­niert. Die­se Regi­on bie­tet auch Mög­lich­ke­i­ten für Wan­der­tou­ren und Ausf­lüge in die umlie­gen­den Naturschutzgebiete.

Pla­vec­ké Pod­hra­die liegt im Osten der Záhor­ská níži­na (Záhorie-​Ebene), in einem Tal am Fuße der Kle­i­nen Kar­pa­ten. Hier befin­den sich die Höh­le Havia­reň und die Pla­vec­ká jas­ky­ňa, sowie Kalks­te­inb­rüche. Im Jahr 1953 wur­de das Naturs­chutz­ge­biet Roš­tún – ein kalks­te­i­ni­ger Grat mit einem Wanderfalken-​Nistplatz – aus­ge­wie­sen. In der Umge­bung der Burg Pla­vec­ký hrad ers­trec­kt sich auf einer Flä­che von 39 km² der Pla­vec­ký kras, der vie­le Quel­len, Kars­tqu­el­len, Höh­len, Schluch­ten, Doli­nen, Höh­len­ver­tie­fun­gen und Schäch­te umfasst (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). Auf dem Gip­fel des Pohan­ská fin­den sich Sied­lungs­fun­de der Lau­sit­zer Kul­tur und ein kel­tis­ches Oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ris­che Namen der Geme­in­de: Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hra­dí, Pla­vec­ký Pod­hrad. Unga­ris­cher Name – Det­re­ko­vá­ral­ja, deuts­cher Name – Bla­sens­te­in, Pla­sens­te­in. Im Jahr 1828 gab es in der Geme­in­de 105 Häu­ser und 757 Ein­woh­ner (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). In der Geme­in­de leben heute 708 Ein­woh­ner (ppodh​ra​die​.sk).

Odka­zy

  • Face­bo­ok
  • Bohu­slav Novot­ný a kolek­tív, 1986: Encyk­lo­pé­dia arche­oló­gie, Vyda­va­teľ­stvo Obzor, Bratislava
  • Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977: Encyk­lo­pe­dic­ký ústav SAV, Vyda­va­teľ­stvo Veda, Bra­ti­sla­va, 2. zväzok

Use Facebook to Comment on this Post