2006, 2008, 2011, 2013, 2015, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Devín – mestská časť Bratislavy

Hits: 3163

leží pri sútoku riek Morava a Dunaj v nadmorskej výške 158 metrov nad morom. Na ploche 13.98 km2 tu žije 1382 obyvateľov. Maďarský názov pre Devín je , nemecký . Nachádza sa tu zrúcanina hradu Devín, gotický kostol svätého Kríža – Panny Márie z druhej polovice 13. storočia a pomník padlým hrdinom I. a II. svetovej  (Wikipedia).

Najstaršie v Devíne je známe z neolitu – príchod neolitických roľníkov 5 000 – 3 500 rokov pred n. l. V staršej dobe železnej je zrejme najvýznamnejším objavom nález obilnej jamy, v ktorej sa našla v klasoch pôvodne uložená v tom čase pestovaná – . V období mladšej doby železnej je územie späté s Keltami. V období 1. – 4. storočia bolo územie súťou opevňovacieho systému , ako jedno z predhradí rímskeho Carnunta (sazp.sk). Koncom 1. storočia pred n. l.  sa tu usadzovali aj (Goláň et al.). Našli sa tu (Richard Miške). V 1. storočí tu postavili strážnu stanicu, sídlila tu posádka légie z Carnunta. Po jej opustení v 4. storočí sa v nej usadili (Goláň et al.). Našli sa tu aj starogermánske (sazp.sk). Po Germánoch (najmä Markomanoch a Kvádoch) sa našiel . Podľa bol pšenično – ražný (hradiska.sk). Medzi prvé písomné zmienky o Devíne patri listina z roku 1237 pod názvom . Mestečko bolo poddané Devínskemu hradu. V roku 1568 získalo od cisára Maximiliána osamostatnenie a privilégia. V 16. storočí bolo významným trhovým miestom, existovali tu viaceré cechy: lodníkov, rybárov, hrnčiarov, obuvníkov a vinohradníkov. Prekvitalo a zeleniny. V roku 1829 bola založená . Devínu významne prospel v rokoch 1870 – 1890 ktorý dodával na reguláciu Dunaja. sa na území Devína spomínajú už v roku 1254, avšak Devín je známy ríbezľovým vínom, s výrobou ktorého začal v roku 1922 . Do konca druhej svetovej vojny tu žili , , , aj . Súčasťou Bratislavy je Devín od roku 1946 (devin.sk).

Goláň Karol, Kropilák Miroslav, Ratkoš Peter, Tibenský Ján, 1961: Československé dejiny, Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. : Vydavateľstvo , 384 p, 40. patriarchálneho rodového zriadenia 4, p. 21.

Use to Comment on this Post

2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Hvar – známy ostrov v Chorvátsku

Hits: 4833

je najdlhším ostrovom v Chorvátsku. Jeho rozloha je 299.66 km2, pobrežná línia je 269.2 km. Podľa amerického The Traveller patrí medzi desať najkrajších turistických oblastí na svete (sucuraj-hvar.com). Žije tu asi 11 500 obyvateľov. Hvar sa vyznačuje príjemnou stredozemskou klímou. Miernymi zimami, teplými letami, množstvo slnečného svitu. Najvyššia bola 37 °C bola zaznamenaná v roku 1935 (island-hvar.info). Bol známy od antiky svojou dôležitou strategickou a námornou polohou, kultúrnymi a prírodnými pamiatkami. Nachádzajú sa tu , staré , v jedinečnej harmónii človeka a prírody (hvarinfo.com). V čase poslednej doby ľadovej bola Jadranského mora o 96.4 metra nižšie než dnes. Hvar bol podľa súčasných poznatkov vtedy vystavený extrémnym búrkam a vetrom z vnútrozemia, čo formovalo vzhľad Hvaru. Severné pobrežie v západnej časti je mimoriadne členité, často ho vyhľadávajú jachtári. V minulosti pokrývali značnú ť ostrova borovicové (, P. nigra dalmatica). Povrchové Hvar nemá (ihvar.cz). Hvar sa vyznačuje veľmi vysoké množstvo slnečného svitu (ihvar.cz). K najvyhľadávanejším plážam tie na na ostrove Ščedro a západne od Zavaly. Pakleni otoci, poloostrov Kabal, zátoka , čeky , zátoka sú vyhľadávané potápačmi. V posledných rokoch boli vybudované cyklotrasy, niektoré z nich vedú po makadamových cestách a poskytujú tak vidieť aj odľahlejšie časti ostrova (ihvar.cz).

Nálezy prehistorického človeka z jaskýň sú z obdobia 3500 – 2500 pred n. l. (ihvar.cz). V prvom tisícročí pred n. l. tu žili  (ihvar.cz). Ilýri si stavali opevenené sídliská – gradiny (ihvar.cz). V rokoch 385 – 384 pred n. l. sa na mieste Stareho Gradu usadili gréci a založili . Práve z tohto gréckeho názvu bolo odvodené neskoršie pomenovanie ostrova Hvar (ihvar.cz). V 3. storočí pred n. l. sa objavuje aj názov Piteyeia (Wikipedia.sk). Na územie si vtedy robili zálusk . Ilýr Demetrius (, resp. ) bol spojenec ilýrskej kráľovni Teuty, ktorá bola odbojným nepriateľom Ríma. Podarilo sa mu v tretej tretine 3. storočia pred n. l. ovládnuť oblasť od dnešnej severnej Dalmácie po dnešný Durres v Albánsku. Rimania však Demetriusa aj Teutu porazili. V polovici 1. storočia pred n. l. boli Rimania pánmi celého Jadranu (ihvar.cz). Za rímskej sa objavuje pre ostrov názov a Fara (Wikipedia.sk). Na prelome 5 a 6. storočia ohrozovali Hvar . V 7. storočí prišli na Hvar Slovania (ihvar.cz). Vtedy sa v názve ostrova Fara zmenilo f za staroslovanské hv – Hvar. Rímski usadlíci používali pomenovanie Quarra, neskôr aj Lesina, (Wikipedia.sk). Neskôr bol ostrov pod správou Byzanstskej ríše. V 11. storočí sa Hvar stal súčasťou chorvátskeho kráľovstva. Od 11. do 19. storočia sa ostrov nazýva , prípadne , Lessna. V roku 1278 sa Hvar rozhodol byť spojencom Benátskej republiky, čo sa mu trvalejšie podarilo od roku 1420. Tento stav trval do konca 18. storočia, kedy Benátska republika zanikla. V tomto období vzrástol ekonomický a strategický kredit ostrova. V rokoch 1813 – 1918 bol Hvar pod Rakúskou správou. Po roku 1918 tri roky okupovalo ostrov , ale od roku 1921 sa stal ostrov súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávii. Od roku 1992 je súčasťou Chorvátskej republiky (ihvar.cz).

Hvar sa vyznačuje výrazne stredomorskou pôvodnou vegetáciou.  rastie na najvyššom horskom hrebeni Hvaru. Okrem toho sa vyskytuje už len v najvyšších polohách ostrova Brač a rástla na obdobných miestach ostrova Endemitmi sú , Centaurea ragusina, , dalmatica. Na ostrove sa darí opuncii , , A. ingens, , Levandula vera, Salvia officinalis, , Myrtus communis, Ceratonica siliqua, , Arbutus unedo (ihvar.cz). Okrem levandule sa na Hvare zbierajú aj , fenykel, Rozvinuté je aj , ktoré má rímsku tradíciu. Cca 130 včelárov má okolo 3000 úľov (ihvar.cz). 

Na Hvare sa, napr. v obci Humac, Malo Grablje, , dochovala pozoruhodná starobylá pôvodná . Kamenné domy boli zväčša prízemné, a rýny boli takisto kamenné. Vnútri bola veľká obytná miestnosť bez prepážok, v strede s ohniskom, bez komína a bez okien. Poschodové domy zámožnejších občanov mali obytnú miestnosť na poschodí, ku ktorému viedlo kamenné schodište. Táto miestnosť už mala komín. Iné hospodárske priestory spolu so studňou boli ohradené na dvore. Najstarším stavebným typom však sú tzv. trimy – totožné s či na ostatnom jadranské pobreží. Sú to malé nízke kamenné domy kruhového pôdorysu, postavené vo voľnej krajine z lomového kameňa nasucho. Veľmi obľúbené boli malé trimy u starých Ilýrov, ktorým slúžily ako úkryty a úschovne náradia. K rovnakému účelu sa stavali až do novej doby (ihvar.cz).

Niektoré príspevky

Odkazy

 

Use to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina, TOP

Orava – nádherný kraj na severe Slovenska

Hits: 3327

Na Orave leží najsevernejší bod Slovenska. sa delí na Hornú a Dolnú Oravu. Regionálnym, historických a kultúrnym centrom Oravy je Dolný Kubín (wikipedia.sk). Názvy Oravy: , , , , . Samotný názov sa prvotne vzťahoval na rieku. Andrej Kavuljak uvádza, že pôvod slova môže byť galského pôvodu, znamenať , vodu, ale môže byť aj germánskeho pôvodu a vychádzať z názvu limby. Ako Arwa sa pomenovanie objavuje prvý krát v listine z roku 1267. Osídľovanie regiónu začalo už v dobe kamennej. Na lužickom pohrebisku v Oravskom Podzámku sa našiel z obdobia eneolitu. v strednej a mladšej dobe železnej je doložené z Dolného Kubína, Medzihradného, Tupej , Ostrej skaly, Veličnej, Oravského Podzámku, , Istebného, Medzibrodia a ďalších. sa usadili na Orave na prelome 8. a 9. storočia v oblasti nad Dolným Kubínom, v Istebnom – v Hrádku, v Oravskom Podzámku, na Ostrej skale nad Vyšným Kubínom. Orava bol kráľovským majetkom, ktorý podliehal Zvolenskému komitátu ako . Samostatná sa vyprofilovala koncom 14. storočia. Osídľovanie začalo pozdĺž vodných tokov a obchodných ciest, vznikali na základe domáceho zvykového práva, nemeckého práva, valašského práva a práva kopaničiarskeho. V 18. storočí vznikli už len dve osady: a . Obyvatelia Oravy sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Z remesiel regionálny rámec presiahlo výroba plátna, spracovanie kameňa a dreva. Protihabsburské znamenali pre Oravu skazu. Nešťastím bol prechod -litovských vojsk, ktoré tiahli z Poľska smerom do Viedne do boja proti Turkom. Následkom toho ľahlo popolom 27 oravských dedín. aj po roku 1868 predstavoval jediný väčší podnik, v ktorom beztak naďalej prevládala agrárna malovýroba. Oravu postihlo masové , predovšetkým do . V roku 1918 sa - rozpadlo, ť Hornej Oravy, 12 obcí, sa stalo od roku 1920 súčasťou Poľska. Začiatkom 2. svetovej znova obsadilo odstúpené Poľsku v roku 1920. Po roku 1945 bola vybudovaná , vznikli (Floreková, Chmelík). – Čierna Orava je región na juhu Poľska s rozlohou 389 km2. Zo severu a východu je ohraničená bývalou uhorsko-poľskou (haličskou) hranicou (Wikipedia).

Niektoré

Use to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Bojnický zámok

Hits: 2946

je postavený na travertínovej kope nad mestom Bojnice. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1113. Bol dreveným hradom, ktorý bol postavený na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia bol stavaný z kameňa ako majetok Poznanovcov (bojnicecastle.sk). Historické názvy Bojnického zámku: , , , (hrady.sk), , , , (hrady-zamky.sk). Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil . V roku 1489 bol majiteľom Korvín, do roku 1526 Bojnický zámok (hrad) obývali Zápoľského vojská. Po roku 1527 hrad prestavali na renesančné sídlo. Z gotického hradu sa stal renesančný zámok. Od roku 1637 patrilo panstvo Pálfiovcom, ktorí ho prestavali do barokovej podoby. Do romantickej podoby bol prestavaný v rokoch 1889 – 1910. 9. mája 1950 Bojnický zámok zasiahol požiar. Od roku 1970 je zámok národnou kultúrnou pamiatkou (bojnicecastle.sk). Medzi najvýznamnejšie časti zámku patrí od Narda di Cione, veľký gobelín „Jozef a jeho bratia”, ktorý bol utkaný v Bruseli začiatkom 17. storočia (muzeum.sk). Múzeum tu organizuje pravidelne napr. , , Veľkonočné zámkom, , , na zámku (muzeum.sk).

Okolo zámku sa nachádza veľmi pekný park (Peter ). Jeho súťou je , ktorú podľa zasadil Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpárdovcov ., v roku 1301 (bojnicecastle.sk). Táto lipa je pravdepodobne najstarším stromom na Slovensku (Wikipedia). Súčasťou Bojnického areálu je travertínová jaskyňa s priemerom 22 metrov a výškou 6 metrov. Obyvatelia zámku vedeli o jej existencii, ktorá im slúžila ako úkryt a zásobáreň (bojnicecastle.sk). V tesnom susedstve zámockého parku sa nachádza zoologická záhrada.

Use to Comment on this Post