2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2014, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Piešťany – pokojné kúpeľné mesto na Považí

Hits: 63514

Pieš­ťa­ny sú krás­ne mes­to, pre­dov­šet­kým pre­to, lebo tu sa dá vní­mať pokoj. V Pieš­ťa­noch sa ľudia nepo­náh­ľa­jú. Vlád­ne tu poho­da, pri­čom mes­to žije kul­túr­ne, je cel­kom pek­ne upra­ve­né. Par­ky zabe­ra­jú roz­siah­lu plo­chu, v mes­te vlád­ne turis­tic­ký ruch. Mes­to leží 162 met­rov nad morom, GPS 48°35‘03“ zeme­pis­nej šír­ky a 17°50‘01“ zeme­pis­nej dĺž­ky. Roz­lo­ha mes­ta je 44,201 km2. Sto­py osíd­le­nia oko­lia pochá­dza­jú už zo štvr­to­hor­né­ho ple­is­to­cé­nu. Kamen­né nástro­je člo­ve­ka nean­der­tál­ske­ho typu boli obja­ve­né v neďa­le­kej obci Ban­ka a v jas­ky­ni Čer­to­va pec. V posled­nej dobe ľado­vej sa ku neza­mŕ­za­jú­cim pra­me­ňom sťa­ho­val lovec mamu­tov. Pra­me­ne vyhľa­dá­va­li oby­va­te­lia nesko­rej i mlad­šej doby kamen­nej, no naj­mä z doby bron­zo­vej. V oko­lí sú sto­py po ľuďoch maďa­rov­skej kul­tú­ry, vys­trie­da­nej ľuď­mi mohy­lo­vej a čačian­skej kul­tú­ry. V mlad­šej dobe želez­nej, asi v 4. sto­ro­čí pred Kris­tom, pri­chá­dza­jú Kel­ti. V prvom až štvr­tom sto­ro­čí tu bolo osíd­le­nie ger­mán­sky­mi Kvád­mi. V pia­tom až šies­tom sto­ro­čí do oblas­ti pri­chá­dza­jú prvé slo­van­ské kme­ne. Časy Veľ­kej Mora­vy z 9. sto­ro­čia pri­po­mí­na veľ­mož­ský dvo­rec v blíz­kom Duco­vom. V rokoch 1299, 1301 – 1321 boli Pieš­ťa­ny súčasť pan­stva Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho. Pieš­ťa­ny boli aj krá­ľov­ským majet­kom a súčas­ťou hrad­né­ho pan­stva Tema­tín. V roku 1348 daro­val kráľ Ľudo­vít I. hrad a pan­stvo Tema­tín magis­tro­vi Miku­lá­šo­vi Kon­to­vi. Po vymre­tí toh­to rodu ich od krá­ľa Ľudo­ví­ta II. zís­kal Ale­xej Thur­zo (Wiki­pé­dia).

V minu­los­ti boli Pieš­ťa­ny spo­me­nu­té v his­tó­rii ako Pes­sen, Pest­hy­en (Mod​ro​va​.eu​.sk). Názov Pieš­ťa­ny je odvo­de­ný od pies­či­té­ho cha­rak­te­ru pod­lo­žia napla­ve­nín Váhu. His­to­ric­ké náz­vy Pieš­ťan: 1113 – Pes­can, 1299 – Pek­chen, 1348 – Posse­en, 1357 – Pechen, 1429 – Pes­tien, Pes­ty­en, 1435 – Pes­ty­én, 1436 – Pest­hy­en, 1442 – Piest­hen, 1546 – Pes­tien, 1552 – Pes­ti­ien, 1564 – Pyš­ten, 1588 – Pes­tien, 1642 – Pis­tin, 1689 – Pös­té­ny, 1709 – Pus­tin, 1742 – Pus­te­ny, 1745 – Pöst­he­ni­mu, Piest­han, Pisch­tan, 1747- Piss­te­ny, 1774 – Püs­tin, Piessc­ža­ny, Tep­licz, Tep­lic­ze, 1786 – Pűsch­tin, Pie­ča­ny, 1787 – Tep­licz, 1808 – Pös­té­ny, Püs­té­ny, Pjess­ča­ny, Pěss­ťa­ny, 1863 – 1907 – Pös­ty­én, 1913 – Pös­ty­é­ny, do 1918 – Pis­ty­an, Pis­ty­án, Pies­ty­an, Píš­ťa­ny, Pyst­jan, Pys­ty­an, Pys­ty­án, 1920 – Pieš­ťa­ny. Maďar­sky sú Pieš­ťa­ny Pös­ty­én, nemec­ky Pis­ty­an, poľ­sky Piesc­za­ny. Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1113 zo Zobor­skej lis­ti­ny vyda­nej uhor­ským krá­ľom Kolo­ma­nom I.. His­tó­ria mes­ta je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva v 16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632 a naj­sláv­nej­ší opis pochá­dza od Ada­ma Tra­ja­na v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642 (Wiki­pe­dia).  V roku 1598 bolo v Pieš­ťa­noch 144 domov (obec​lu​ka​.sk). 

V roku 1642 dosta­li Pieš­ťa­ny mest­ské výsa­dy a jar­moč­né prá­vo a vyví­ja­li sa ako zeme­pan­ské mes­teč­ko. V 18. sto­ro­čí vzni­ká oko­lo pra­me­ňov kúpeľ­ná osa­da Tep­li­ce. V jej cen­tre stál uby­to­va­cí hos­ti­nec a pan­ský dom pre šľach­tu. Osa­da sa postup­ne spo­ji­la s obcou Pieš­ťa­ny a dnes tvo­rí his­to­ric­ké cen­trum. V roku 1720 daro­val panov­ník Karol VI. pan­stvo Hlo­ho­vec (Pieš­ťa­ny pat­ri­li pod Hlo­ho­vec) Jáno­vi Leopol­do­vi Erdödy­mu, kto­rým pat­ri­lo mes­to až do roku 1848 a kúpe­le do roku 1940. V roku 1802 nav­ští­vil Pieš­ťa­ny Ludwig van Beet­ho­ven. Kata­stro­fic­ké roz­me­ry mala na Pieš­ťa­ny povo­deň 26.8.1813, kedy boli poško­de­né všet­ky budo­vy (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pé­dia).

Pieš­ťa­ny, rov­na­ko ako mno­ho iných miest západ­nej Euró­py, ale aj Slo­ven­ska, zaží­va­jú pokles sta­vu oby­va­teľ­stva. Dnes žije v Pieš­ťa­noch menej ako 30 000 oby­va­te­ľov. V roku 1731 tu pod­ľa dostup­ných pra­me­ňov žilo 1 488 ľudí (Wiki­pé­dia), v roku 1910 – 7 379, v roku 1945 – 14 519, v roku 1970 – 22 963, v roku 1980 – 30 731 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993), v roku 1991 – 33 176 (Mest­ská a obec­ná šta­tis­ti­ka, Úda­je ku 31.12.1991). Neďa­le­ko od cen­tra mes­ta, na okra­ji par­ku sa nachá­dza Dom ume­nia, v kto­rej čas­to hos­ťu­jú rôz­ne diva­del­né a taneč­né súbo­ry, koná sa tu množ­stvo výstav, sála sa pou­ží­va ako kino apod.. Inou, pomer­ne zná­mou je Malá scé­na Mest­ské­ho kul­túr­ne­ho stre­dis­ka – medzi Pieš­ťan­ca­mi zná­me ako “Kras­ko”. V Pieš­ťa­noch je zastú­pe­né vyso­ké škols­tvo Inšti­tú­tom fyzi­ote­ra­pie, bal­neo­ló­gie a reha­bi­li­tá­ce Uni­ver­zi­ty svä­té­ho Cyri­la a Meto­da v Trna­ve. Gym­ná­zia sú tu dve: Pier­ra de Cou­ber­ti­na a svä­té­ho Micha­la Archan­je­la. Zná­ma je Hote­lo­vá aka­dé­mia Ľudo­ví­ta Win­te­ra. Na úze­mí mes­ta pôso­bia tri múzeá. Hlav­ná budo­va Bal­neo­lo­gic­ké­ho múzea je situ­ova­ná do budo­vy Kúpeľ­nej dvo­ra­ny. Pod jeho sprá­vu pat­rí pamät­ná izba Iva­na Kras­ku na náb­re­ží Váhu medzi Kolo­nád­nym a Kra­jin­ským mos­tom, Vila dokto­ra Lis­ku a asi 6 km vzdia­le­né hra­dis­ko Kos­to­lec. Vojen­ské his­to­ric­ké múze­um je v are­áli letic­ka a bohu­žiaľ sprí­stup­ne­ná je iba časť expo­ná­tov a otvo­re­né je iba sezón­ne (Wiki­pé­dia). Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny má svo­je múze­um situ­ova­né v neďa­le­kých Mora­va­noch. Význam­ný­mi pod­nik­mi v minu­los­ti bola Tes­la Pieš­ťa­ny, dnes naj­mä ON Semi­con­duc­tor (Wiki­pé­dia). Chi­ra­na Pieš­ťa­ny vyrá­ba­la zdra­vot­níc­ke zaria­de­nia a dnes sa vlast­ne rozdro­bi­la na množ­stvo men­ších firiem. Význam­ným pra­co­vis­kom aj dnes v oblas­ti met­ro­ló­gie, skú­šob­níc­tva, nor­ma­li­zá­cie a cer­ti­fi­ká­cie je Tech­nic­ký skú­šob­ný ústav Pieš­ťa­ny, š. p. – TSÚ (Wiki­pé­dia).

V Pieš­ťa­noch sa od roku 1955 koná Pieš­ťan­ský hudob­ný fes­ti­val. Od roku 1999 Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni. Pra­vi­del­ne začiat­kom leta sa koná Otvo­re­nie kúpeľ­nej sezó­ny. Obno­ve­ná bola aj tra­dí­cia Sochy pieš­ťan­ských par­kov, od roku 2006 sa pra­vi­del­ne usku­toč­ňu­je fil­mo­vý fes­ti­val Cine­ma­tik. Ďal­ší­mi fil­mo­vý­mi fes­ti­val­mi sú Kine­a­ma, Astro­film a Euro­tour. V lete už tra­dič­ne sa koná Truck Coun­try, Coun­try Lode­ni­ca. Súťaž v aran­žo­va­ní kve­tov Vic­to­ria Regia, kto­rej vrcho­lom je ale­go­ric­ký sprie­vod, sa koná kon­com leta a je ukon­če­ním let­nej kúpeľ­nej sezó­ny. Na letis­ku sa konal v nedáv­nej minu­los­ti hudob­ný fes­ti­val Hodok­vas. Túto šta­fe­tu pre­vzal fes­ti­val Gra­pe. Od roku 2010 vznik­la tra­dí­cia Carat Tuning Pár­ty, od 2011 fes­ti­val elek­tro­nic­kej hud­by BeeF­ree. Koná­va­li sa tú aj Národ­né letec­ké dni, kto­ré boli od roku 2011 pre­su­nu­té do Slia­ču (Wiki­pé­dia). Od roku 1959 infor­mu­je o mes­te Revue Pieš­ťa­ny, kto­rý bol kedy­si mesač­ní­kom, dnes vychá­dza štvť­roč­ne. Týž­den­ník Pieš­ťan­ský týž­deň vychá­dza od roku 1991 a s ním ma via­že aj osob­ná skú­se­nosť, keď­že som ho cca od jeho tre­tie­ho vyda­nia pre­dá­val ako kol­por­tér do roku 1995. Od kon­ca roku 2010 sa Pieš­ťa­ny pýšia vlast­nou roz­hla­so­vou sta­ni­cou Rádio Pieš­ťa­ny, kto­rá vysie­la ma 90.2 MHz (Wiki­pé­dia).

Z Pieš­ťan pochá­dza herec Marián Geiš­berg, zná­ma mode­rá­tor­ka Ale­na Heri­ba­no­vá, kano­is­ta Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, kaja­kár Róbert Erban, kaja­kár­ka Mar­ce­la Erba­no­vá, plav­ky­ňa Mar­ti­na Morav­co­vá, hoke­jis­ti Bran­ko Radi­vo­je­vič a Michel Mik­lík, fut­ba­lis­ta Filip Hološ­ko, tenis­tki Mag­da­lé­na Rybá­ri­ko­vá a Domi­ni­ka Cibul­ko­vá. V minu­los­ti tu pôso­bi­li mno­hí umel­ci: Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko, Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pé­dia), her­ci Juraj Sle­zá­ček, Marián Vaj­da, hudob­ník Pat­rik Vrbov­ský (Ryt­mus), tenis­ti Lukáš Lac­ko, horo­lo­zec Vla­di­mír Plu­lík. Pôso­bi­li tu bás­nik, pro­zaik Ivan Kras­ko, dra­ma­tik a spi­so­va­teľ Ivan Sto­do­la, maliar Mar­tin Ben­ka, Alojz Kli­mo, spi­so­va­teľ a maliar Jan­ko Ale­xy, sochár Valér Vav­ro, dže­zo­vý hudob­ník Jozef Dodo Šošoka.

Lite­ra­tú­ra

  • Drob­ný Dušan, Micha­lec Peter, Bača Róbert, Hovor­ka Ján, 1993: Pieš­ťa­ny tro­chu inak, PMDD, Pieš­ťa­ny, ISBN 80−966992−0−2
  • Med­ny­an­ský Alojz, 1971: Maleb­ná ces­ta dolu Váhom, Tat­ran, Bra­ti­sla­va, p. 57, 188

Odka­zy

Rie­ka Váh Rym­ple­ro­va važi­na – Medzi kúpa­lis­kom Sĺňa­va a Rat­nov­skou záto­kou sa nachá­dza tzv. Rym­ple­ro­va važi­na. Pred viac ako sto rok­mi to bol are­ál mäk­ké­ho lúhu s pre­vlá­da­jú­cou vŕbou bie­lou – Salix alba, topo­ľom čier­nym – Popu­lus nig­ra, topo­ľom bie­lym – Popu­lus alba a topo­ľom sivým – Popu­lus x canes­cens. Ras­tú tu črem­chy, hloh, baza, kro­vi­té vŕby. Na bre­hoch poto­ka ras­tie kosa­tec žltý – Iris pse­uda­co­rus. Naj­mä v minu­los­ti to bola oblasť cho­vu hydi­ny a pase­nia dobyt­ka (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Sĺňa­va bola vybu­do­va­ná v rokoch 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va - vod­ná nádrž Sĺňa­va vznik­la zahra­de­ním rie­ky Váh. Pri pre­chádz­kach na náb­re­ží Váhu mož­no zazrieť naj­roz­lič­nej­šie dru­hy vod­né­ho vtác­tva. Pozor­nosť vzbu­dzu­jú pre­dov­šet­kým majes­tát­ne labu­te hrbo­zo­bé. Naj­rad­šej sa zhro­maž­ďu­jú spo­lu s čaj­ka­mi sme­ji­vý­mi a kači­ca­mi divý­mi pod Kolo­ná­do­vým mos­tom, kde ich už tra­dič­ne pri­kr­mu­jú nie­len deti, ale i mno­hí náv­štev­ní­ci Pieš­ťan. Naj­mä v zim­ných mesia­coch sa k labu­tiam pri­pá­ja­jú aj kači­ce divé, lys­ky čier­ne. Údo­lím Váhu sa tiah­ne dôle­ži­tá mig­rač­ná ces­ta vtá­kov. Vod­nú nádrž Sĺňa­va, využí­va­jú ope­ren­ci pri jar­nom a jesen­nom ťahu ako odpo­čin­ko­vú sta­ni­cu na svo­jich ďale­kých ces­tách. Nie­kto­ré dru­hy čajok a kačíc zo sever­nej Euró­py, hlav­ne z Pobal­tia a Rus­ka, na Sĺňa­ve i zimu­jú. Vďa­ka priaz­ni­vým mik­ro­kli­ma­tic­kým pod­mien­kam, kto­ré súvi­sia s ter­mál­ny­mi pra­meň­mi, urči­té úse­ky vod­ných plôch neza­mŕ­za­jú ani v sil­ných mra­zoch. Pre­to pat­rí Sĺňa­va medzi naj­výz­nam­nej­šie zimo­vis­ká vod­né­ho vtác­tva v SR. Na Vtá­čom ostro­ve upro­stred Sĺňa­vy kaž­do­roč­ne vyhniez­di nie­koľ­ko tisíc párov čajok sme­ji­vých. K zau­jí­ma­vos­tiam pat­rí, že prá­ve tu zahniez­di­la prvý­krát na Slo­ven­sku aj veľ­ká čaj­ka bie­lo­hla­vá a čaj­ka sivá. Naj­väč­šiu pozor­nosť si však zaslu­hu­je hniezd­na koló­nia rybá­ra rieč­ne­ho. Ten­to štíh­ly vzduš­ný akro­bat je zara­de­ný do Čer­ve­nej kni­hy ohro­ze­ných dru­hov a pre­to vyža­du­je prí­snu ochra­nu. Na Sĺňa­ve pre­bie­ha inten­zív­ny orni­to­lo­gic­ký výskum. Dlho­roč­né výsku­my pre­uká­za­li význam a dôle­ži­tosť tej­to loka­li­ty pre vod­né a pri vode žijú­ce vtác­tvo. Pre­to bola Sĺňa­va v roku 1980 zara­de­ná do sie­te chrá­ne­ných úze­mí. V súčas­nos­ti má šta­tút chrá­ne­né­ho are­álu a jeho roz­lo­ha je 430 hek­tá­rov (Kor­nel Duffek).

Cen­trum Kur­sa­lon – reštau­rá­cia, pries­tor pre kona­nie spo­lo­čen­ských a kul­túr­nych podu­ja­tí. Pod­ľa Tibo­ra Urbán­ka (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4) Kur­sa­lon bola prvá repre­zen­ta­tív­na budo­va posta­ve­ná Ľudo­ví­tom Win­te­rom v roku 1894 (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon je mlad­ší názov celé­ho objek­tu, v kto­rom je od roku 1928 múze­um, a kto­rý nesie názov Kúpeľ­ná dvo­ra­na (ies​ta​ny​.sk). Kapl­n­ka Bož­ské­ho srd­ca Ježi­šov­ho – sa nachá­dza pred Kolo­nád­nym mos­tom. Je to novo­go­tic­ká stav­ba posta­ve­ná v roku 1897 (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Hotel Vic­to­ria Regia je na začiat­ku Win­te­ro­vej uli­ce, opro­ti hote­lu Lipa. Ide o pôvod­ne kla­si­cis­tic­kú vilu Türöky­ho z 19. sto­ro­čia, pre­sta­va­nú na roman­tic­kú (pies​ta​ny​.sk). Evan­je­lic­ký kos­tol (Win­te­ro­va 1) – je jed­no­lo­ďo­vý gotic­ký chrám posta­ve­ný v roku 1905 (pies​ta​ny​.sk). Sta­rá leká­reň na Win­te­ro­vej uli­ci má boha­tú seces­nú výzdo­bu na hlav­nej fasá­de. Na ulič­nej fasá­de je posled­ný skri­ňo­vý seces­ný výklad s pôvod­ný­mi rekla­ma­mi lekár­ne (pies​ta​ny​.sk). Ria­di­teľ­stvo kúpe­ľov na Win­te­ro­vej 29 je naj­star­šou funkč­nou budo­vou v mes­te (pies​ta​ny​.sk). Vojen­ský kúpeľ­ný ústav na Tep­lic­kej 81 vybu­do­va­li v roku 1863. Od prvo­po­čiat­ku slú­žil uby­to­va­niu a stra­vo­va­niu kúpeľ­ných pacien­tov z radov prí­sluš­ní­kov armá­dy (pies​ta​ny​.sk). Zele­ný strom na Win­te­ro­vej uli­ci bol za dobu svo­jej exis­ten­cie rezi­den­ci­ou nájom­cu a ria­di­te­ľa kúpe­ľov, hote­lom a nako­niec sa stal lie­čeb­ným domom (pies​ta​ny​.sk). Lie­čeb­ný dom Slo­van bol pôvod­ne funkč­ný hotel Grand Hotel Roy­al, posta­ve­ný v roku 1906. Veľ­ko­le­po zdo­be­ná sála slú­ži­la ako kon­cert­né audi­tó­rium, uspo­ra­dú­va­li sa v nej medzi­ná­rod­né kon­fe­ren­cie a iné význam­né podu­ja­tia. Od roku 1986 je objekt uzat­vo­re­ný (pies​ta​ny​.sk). Slo­van bol pýchou Pieš­ťan, dnes bohu­žiaľ je jeho han­bou. Chát­ra čoraz viac, všet­ky sna­hy čokoľ­vek s kedy­si krás­nym hote­lom, zly­ha­li. Bojím sa toho, že celý objekt bude asa­no­va­ný. Hotel Lipa bol posta­ve­ný v roku 1912 (pies​ta​ny​.sk). V 90-​tych rokov 20. sto­ro­čia Lipu pos­ti­hol požiar a odvte­dy je zničená.

Mos­ty Kolo­nád­ny most – spá­ja cen­trum mes­ta s kúpeľ­ným ostro­vom. Bol posta­ve­ný v roku 1933 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom “Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” pochá­dza z roku 1642 a zna­me­ná “Uzdra­vu­jú­ce pieš­ťan­ské kúpe­le” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – die­lo Rober­ta Küh­ma­y­era sa nachá­dza začiat­ku Kolo­nád­ne­ho mos­ta, je sym­bo­lom Pieš­ťan. Pod­ľa pra­me­ňa, Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4, kres­liar Artur Hey­er naski­co­val Ľudo­ví­to­vi Win­te­ro­vi obraz “Láma­ča bar­lí”, kto­rý dal Ľudo­vít paten­to­vať. Neskôr, v roku 1930 dal bar­lo­la­ma­ča zveč­niť do bron­zu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Kra­jin­ský most – na mies­te, kde je teraz Kra­jin­ský most, bol pred­tým sta­rý dre­ve­ný most Erdödy­ov­cov. V roku 1932 Ľudo­vít Win­ter posta­vil efekt­ný most, kto­rý umož­nil posta­viť prí­jaz­do­vú ces­tu ku Ther­mii (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové roz­pä­tie oblú­ka je 52 met­rov. Nos­ná kon­štruk­cia je zlo­že­ná z dvoch hor­ných upnu­tých oblú­kov. Pre­to sa tomu­to mos­tu čas­to hovo­rí aj oblú­ko­vý. V tej dobe pat­ril k najod­váž­nej­ším most­ným kon­štruk­ciám u nás. V roku 1932 bola na mos­te pamät­ná tabu­ľa s nápi­som: “Most prvé­ho pre­zi­den­ta Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky T. G. Masa­ry­ka pome­no­va­ný Slo­ven­skou kra­ji­nou na pamäť jeho 80. naro­de­nín (1850 – 1930).” Nemci cez dru­hú sve­to­vú voj­nu, keď Pieš­ťa­ny opúš­ťa­li v noci z 3. na 4. aprí­la 1945, most poško­di­li. Soviet­ska armá­da hneď 5. aprí­la zača­la most opra­vo­vať a čosko­ro ho aj opra­vi­la a dopl­ni­la o sta­vid­lo na sta­bi­li­zá­ciu hla­di­ny Obto­ko­vé­ho rame­na (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Uli­ce Úze­mie dneš­né­ho Flo­re­átu bola do roku 1918 zápla­vo­vým úze­mím, plný vege­tá­cie. Vte­dy ho Ľudo­vít Win­ter kúpil od gró­fa Vilia­ma Erdödy­ho. Nazval ho Flo­re­át (z latin­či­ny – nech rozk­vi­tá) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Na cin­to­rí­ne na Bra­ti­slav­skej ces­te sa nachá­dza Pamät­ník obe­tí holo­kaus­tu. Na Šte­fá­ni­ko­vej uli­ci sa nachá­dza Pra­nier – pies­kov­co­vý stĺp han­by vytvo­re­ný oko­lo roku 1830. Čel­nú stra­nu pra­nie­ra zdo­bí nápis: “Newo­lám žád­ne­ho, prí­mam kaž­dé­ho”. Ku stĺpu pri­pú­ta­va­li delik­ven­ta za nohy a oko­lo pása oko­va­mi (pies​ta​ny​.sk).

Budo­vy Sta­rý kláš­tor je na Det­vian­skej uli­ci č. 9. Pred­sta­vu­je pozos­tat­ky naj­star­šej muro­va­nej sak­rál­nej budo­vy na úze­mí dneš­né­ho mes­ta. Pochá­dza zo 14. sto­ro­čia. Na plo­che lode chrá­mo­vej stav­by sa nachá­dza­jú zvyš­ky zákla­dov star­šej budo­vy, zrej­me román­skej kamen­nej stav­by. Naj­star­šie tu náj­de­né min­ce pochá­dza­jú z čias vlá­dy uhor­ské­ho krá­ľa Kolo­ma­na I. (1095 – 1116). O Sta­rom kláš­to­re sa uva­žo­va­lo ako o kláš­to­re tem­plá­rov, avšak ide iba o legen­du (Kru­pa V., Klčo M., 2004: Sta­rý kláš­tor v Pieš­ťa­noch, arche­olo­gic­ký výskum loka­li­ty v rokoch 1991 – 1994, Zbor­ník Pamiat­ky Trna­vy a trnav­ské­ho kra­ja, č. 7, Trna­va). Dnes zosta­li z kláš­to­ra už len ruiny. Ružo­vý mlyn – Ružo­vý mlyn dal posta­viť v roku 1917 Ľudo­vít Win­ter ako výkrm­ňu oší­pa­ných (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odke­dy ho dali opra­viť ;-). Dom ume­nia je prvá mimob­ra­ti­slav­ská stav­ba divad­la po 2. sve­to­vej voj­ne, rea­li­zo­va­ná v rokoch 1974 – 1979 (pies​ta​ny​.sk).

Pieš­ťa­ny a Váh

Cen­trum

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2010, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Príroda, Rakúsko, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, TOP, Zahraničie

Dunaj

Hits: 3955

Dunaj pat­rí ku väč­ším rie­kam na svete.

V rám­ci rie­ky Dunaj sa pri Bra­ti­sla­ve nachá­dza úze­mie európ­ske­ho význa­mu Bra­ti­slav­ské luhy. Pred­sta­vu­je cen­né pozos­tat­ky zacho­va­ných luž­ných lesov pozdĺž Duna­ja na roz­lo­he 668.23 ha. Úze­mie luhov v Bra­ti­sla­ve má za sebou aj boha­tú vojen­skú his­tó­riu. Toto úze­mie, kedy­si zná­me ako súčasť Želez­nej opo­ny v prí­sne strá­že­nom hra­nič­nom páse, dnes nazý­va­me Zele­ným pásom, nakoľ­ko dlho­do­bým obme­dze­ním ľud­ských akti­vít tu dosta­li voľ­ný pries­tor prí­rod­né pro­ce­sy a vytvo­ri­li tak kus hod­not­nej prí­ro­dy. Tak­tiež sa tu nachá­dza­jú uni­kát­ne záso­by kva­lit­nej pit­nej vody, naj­roz­siah­lej­šie v celej stred­nej Euró­pe, a via­ce­ro vod­ných zdro­jov, kto­ré záso­bu­jú hlav­né mes­to a jeho oko­lie (broz​.sk). Luž­né lesy sú pome­nú­va­né ako zamok­re­né pra­le­sy mier­ne­ho pás­ma (Infor­mač­ná tabu­ľa)Úze­mie je pokry­té vŕbovo-​topoľovými a dubovo-​brestovo-​jaseňovými luž­ný­mi les­mi, ale aj pozos­tat­ka­mi lesoste­pí (broz​.sk). 

Nachá­dza­jú sa tu význam­né rast­lin­né spo­lo­čen­stvá sto­ja­tých vôd a vod­ných tokov. Bút­ľa­vé stro­my a popa­da­né kme­ne obý­va množ­stvo živo­čí­chov. Má šesť čas­tí: prí­rod­nú rezer­vá­ciu Slo­van­ský ostrov v mest­skej čas­ti Devín. Je to ostrov obko­le­se­ný rame­nom Duna­ja – Devín­skym rame­nom. Chrá­ne­ný are­ál Sihoť leží na ostro­ve, z jed­nej stra­ny je obko­le­se­ný hlav­ným tokom Duna­ja a z dru­hej Kar­lo­ves­kým rame­nom – posled­ným voľ­ne tečú­cim rame­nom Duna­ja na Slo­ven­sku. Dyna­mi­ka tečú­cej vody tu umož­ňu­je vznik štr­ko­vých lavíc a kol­mých bre­hov, kto­ré pred­sta­vu­jú význam­né hniezd­ne a potrav­né bio­to­py pre via­ce­ré dru­hy vtá­kov. Na úze­mí ostro­va bola v roku 1882 vyko­pa­ná prvá stud­ňa a v roku 1886 spus­te­ná do pre­vádz­ky prvá mest­ská vodá­reň. Ostrov je pre verej­nosť sprí­stup­ne­ný len nie­koľ­ko­krát do roka (broz​.sk).

Chrá­ne­ný are­ál Peč­nian­sky les sa nachá­dza na mies­te býva­lé­ho dunaj­ské­ho ostro­va. Kedy­si tu mali Bra­ti­slav­ča­nia svo­je záh­ra­dy a ovoc­né sady, vo veľ­kom sa tu pes­to­va­li viš­ne, kto­ré posky­to­va­li mate­riál na výro­bu fajok a vychádz­ko­vých pali­čiek pre­slá­ve­ných aj za hra­ni­ca­mi. Nachá­dza sa tu aj malá zem­ná pev­nosť z čias napo­le­ón­skych vojen a nie­koľ­ko žele­zo­be­tó­no­vých bun­krov čes­ko­slo­ven­skej armá­dy. Výni­moč­ný je úsek bre­hu Duna­ja od rakús­kej hra­ni­ce po most Laf­ran­co­ni, kto­rý je neopev­ne­ný, na roz­diel od väč­ši­ny bre­hov Duna­ja na Slo­ven­sku. Chrá­ne­ný are­ál Soví les – leží na pra­vej stra­ne Duna­ja neďa­le­ko Prí­stav­né­ho mos­ta. Prí­rod­ná rezer­vá­cia Sta­rý háj je sta­rý dunaj­ský ostrov obko­le­se­ný rieč­nym rame­nom, v star­ších čas­tiach nado­bud­li poras­ty stro­mov pra­les­ný cha­rak­ter. Chrá­ne­ný are­ál Chor­vát­ske rame­no pred­sta­vu­je naj­za­cho­va­lej­ší úsek býva­lé­ho dunaj­ské­ho rame­na s pri­ľah­lým luž­ným lesom medzi Dol­no­zem­skou ces­tou a dunaj­skou hrá­dzou (broz​.sk).

V 80-​tych rokoch 20. sto­ro­čia dochá­dza­lo na slo­ven­skom úse­ku Duna­ja ku pokle­su hla­di­ny pod­zem­ných vôd, kto­ré spô­so­bo­va­lo naj­mä nad­mer­ná ťaž­ba štr­ku v súvis­los­ti s vod­ný­mi die­la­mi u nás a v Rakús­ku. Násled­kom toho sa zní­ži­la kva­li­ta luž­ných lesov, zača­li vysy­chať a nastal pre­chod ku sucho­mil­nej­ším spo­lo­čen­stvám. Navy­še dochá­dza­lo ku nahrá­dza­niu pôvod­ných dre­vín, nepô­vod­ný­mi rých­lo­ras­tú­ci­mi. Luž­né lesy sú limi­to­va­né vyso­kou hla­di­nou pod­zem­nej vody, mäk­ký lúh dokon­ca peri­odic­ký­mi zápla­va­mi (Infor­mač­ná tabuľa).

V mäk­kom lúhu ras­tú vŕby, napr. Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra, topo­le Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens. V tvrdom lúhu jasň Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia, bres­ty Ulmus minor, U. lae­vis, dub Quer­cus robur, Padus avium, Vibur­num lan­ta­na, Swi­da san­gu­inea. V bylin­nom pod­ras­te ras­tie napr. Gal­lium palus­tre, Lysi­ma­chia vul­ga­ris, Ment­ha aqu­ati­ca, Lyth­rum sali­ca­ria, Calys­te­gia sepium, Calt­ha palus­tris, Carex ripa­ria (Infor­mač­ná tabuľa).

Dunaj pat­rí medzi význam­né vtá­čie úze­mia IBA. Množ­stvo dru­hov vtá­kov využí­va rame­ná aj samot­ný tok Duna­ja, počet­ne sa tu zhro­maž­ďu­jú husi, volav­ky, kor­mo­rá­ny, potáp­ky, čaj­ky, labu­te a kači­ce. Hniez­diť by tu moh­li volav­ka Egret­ta gar­zet­ta, orliak mor­ský Helia­e­tus albi­cil­la, haja Mil­vus mig­rans, vod­né vtá­ky Ixob­ry­chus minu­tus, Ster­na hirun­do, Trin­ga tota­nus. Vysky­tu­je sa tu napr. bobor Cas­tor fiber, mlok Tri­tu­rus vul­ga­ris, a T. dob­ro­gi­cus, ros­nič­ka Hyla arbo­rea, žaby Rana arva­lis, R. les­so­nae, R. dal­ma­ti­na, R. klep­ton escu­len­ta, R. ridi­bun­da, Bom­bi­na bom­bi­na, Bufo bufo, B. viri­dis, Pelo­ba­tes fus­cus, užov­ka Natrix natrix, Elap­he lon­gis­si­ma, množ­stvo dru­hov motý­ľov, chro­bá­kov, hmy­zu, neto­pie­rov, rýb a iných živo­čí­chov (Infor­mač­ná tabuľa).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, 2008, 2009, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Jazerá, Príroda, Rastliny, Živočíchy

Jazierka v Piešťanoch

Hits: 10968

S nápa­dom vybu­do­vať jazier­ka údaj­ne pri­šiel bul­har­ský ex-​cár Fer­di­nand I. Coburg pri pre­chádz­ke s Imri­chom Win­te­rom. Vybu­do­va­né boli v rokoch 1934 – 35. (Infor­mač­ná tabu­ľa pred jazier­ka­mi). Sú to tri väč­šie jazier­ka a jed­no men­šie. Kaž­dé z nich je tro­chu inak zaria­de­né. Nachá­dza­jú sa v čas­ti, kto­rú nazý­va­me Kúpeľ­ný ostrov. Do jazie­rok vte­ká ter­mál­na voda. Dru­ho­vé bohat­stvo rýb v jazier­kach nie je vyso­ké, aj kvô­li vyso­ké­mu obsa­hu roz­pus­te­ných látok v ter­mál­nej vode. Hlav­ný­mi oby­va­teľ­mi sú ryby: gup­ky ( Poeci­lia reti­cu­la­ta), moli­né­zie (Poeci­lia sphe­nops), mečov­ky (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), koikap­re ( Cyp­ri­nus car­pio) a kara­sy ( Caras­sius aura­tus). Nevy­cho­va­ní cho­va­te­lia tam občas hodia svo­je ryby, kto­ré už nech­cú. Tie­to ryby však oby­čaj­ne nema­jú v jazier­ku dlhú život­nosť. Nie­kto­ré sa udr­žia, napr. Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozam­bi­cus.

Oso­bit­ná kapi­to­la sú koryt­nač­ky pís­men­ko­vé Tra­che­mys scrip­ta. Pred rokom 2005 ich tam bolo neúnos­né množ­stvo. Chá­pem, že deťom sa koryt­nač­ky ráta­jú, ale 30 koryt­na­čiek v jazier­ku je dozais­ta pri­ve­ľa. Koryt­nač­ky “odkla­da­jú” do jazie­rok tí, kto­rí sa ich potre­bu­jú zba­viť. Ape­lu­jem na všet­kých záu­jem­cov o chov koryt­na­čiek, aby si zvá­ži­li pred kúpou svo­je mož­nos­ti. Z iných živo­čí­chov sa v jazier­kach tu vysky­tu­jú sko­ka­ny rodu Rana. Z rast­lín sú tu zastú­pe­né rôz­ne dru­hy lekien a loto­sov Nymp­ha­ea, Nelum­bo, vik­tó­ria krá­ľov­skáVic­to­ria ama­zo­ni­ca, pušk­vo­recAco­rus, kal­musCala­mus, pál­kaTyp­ha mini­ma, pras­lič­kaEqu­ise­tum, kosa­tecIris (Infor­mač­ná tabu­ľa pred jazier­ka­mi). V blíz­kom oko­lí ras­tie bam­bus. Po kra­joch ras­tú rôz­ne okras­né kve­ty. Neďa­le­ko ras­tie Ging­ko bilo­ba a iné exo­tic­ké dru­hy dre­vín. Asi v roku 2007 po prvý krát vyvs­tal prob­lém s kači­ca­mi. V prie­be­hu leta so do jazie­rok natrva­lo nasťa­ho­val jeden pár Anas pla­tyr­hyn­chos. Vypa­da­lo to cel­kom milo, len­že kač­ky sa rých­lo pris­pô­so­bi­li. Naj­mä turis­ti ich cho­di­li kŕmiť, kači­ce stra­ti­li väč­ši­nu ostra­ži­tos­ti a po neja­kom čase sa pri­da­li ďal­šie. Nebo­lo prob­lém vidieť desať kačiek v jazier­kach. Časom ale nasta­lo chlad­nej­šie poča­sie a turis­ti pre­sta­li v takej mie­re kači­ce pri­kr­mo­vať. Kač­ky si však už na svo­je nové pro­stre­die zvyk­li a pus­ti­li do lekien a iných rast­lín, kto­ré mali k dis­po­zí­cii. Na kon­ci roka to vypa­da­lo, že jazier­ka sú zni­če­né.

Reak­cia priš­la – po čase sa na jazier­kach obja­vi­lo “ple­ti­vo”, kto­ré cel­kom účin­ne kač­kám brá­ni­lo. V tom čase však už bolo tro­chu nesko­ro a zele­né čas­ti rast­lín boli vyškl­ba­né až na dno. Lek­ná majú našťas­tie kore­ne veľ­mi hlbo­ko a na jar sa obno­vi­li. Na jar nasle­du­jú­ce­ho roku jazier­kam pomoh­li tým, že tam nasa­di­li nové lek­ná, kto­ré sa pes­tu­jú v skle­ní­koch. V roku 2008 sa tiež obja­vi­lo nad lek­na­mi ple­ti­vo ako zábra­na pro­ti kač­kám. Nepo­va­žu­jem to za dob­ré rie­še­nie. Nebo­lo by vhod­nej­šie infor­mo­vať a vycho­vá­vať turis­tov a domá­cich, kto­rí chcú pri­kr­mo­vať kač­ky, aby to nero­bi­li. Napo­kon aj ryby. V rám­ci toho by si kúpe­le moh­li robiť dob­rú rekla­mu. Zdá sa mi to roz­um­nej­šie, ako postá­va­nie kúpeľ­nej polí­cie o kúsok vyš­šie a strie­hnu­tie na cyk­lis­tov a kor­ču­lia­rov. Ple­ti­vo je reštrikč­né opat­re­nie a dosť nees­te­tic­ké. Infor­mo­va­nie je pre­venč­né, okrem toho vzbu­dí vyš­ší dojem sta­rost­li­vos­ti a pro­fe­si­ona­li­ty. Viem, že je milé kŕmiť kačič­ky a rybič­ky, ale násled­ky sú nežia­du­ce. Navy­še pop­ri infor­mo­va­ní by kúpe­le moh­li zabez­pe­čiť, aby turis­ti nehá­dza­li do jazie­rok min­ce, čím trpia naj­mä vik­tó­rie. Viem, že kúpe­le by muse­li inves­to­vať, ale som pre­sved­če­ný o tom, že by sa to kúpe­ľom vrátilo.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Hrhov a jeho rybníky

Hits: 1958

Hrhov ja nachá­dza v gemersko-​turnianskom kra­se, v doli­ne Tur­nian­ske­ho poto­ka. kto­rý domá­ci nazý­va­jú Derék (hrhov​.sk). Pri obci sa nachá­dza­jú Hrhov­ské ryb­ní­ky. Boli vybu­do­va­né v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia na mies­te moča­rísk, sú využí­va­né na chov rýb. Jaze­rá zarást­li pál­kou a iný­mi vod­ný­mi rast­li­na­mi a sta­li sa tak hniez­dis­kom vod­ných vtá­kov. Loka­li­ta je Význam­ným vtá­čím úze­mím. Vysky­tu­jú sa tu kači­ce, potáp­ky, volav­ky, dru­hy Podi­ceps cris­ta­tus, Tachy­babp­tus rufi­co­lis, Anas pla­tyr­hyn­chos, Ayt­hya feri­na, Ayt­hya fuli­gu­la, Ardea cine­rea, Egret­ta alba, Ixob­ry­chus minu­tus, Botau­rus stel­la­ris, Cir­cus aeru­gi­no­sus (Sla­vo­mír Sza­bó).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post