IBA - Skala - Page 3

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny, Zámky

Bytča

20/11/201918/03/2024 skala

Bytča je mesto na Hornom Považí. Nachádza sa neďaleko od Žiliny.

Leží v Bytčianskej doline v nadmorskej výške 337 metrov nad morom. Na rozlohe 43.17 km² tu žije 11 320 obyvateľov. Má tieto mestské časti: Beňov, Hliník nad Váhom, Hrabové, Malá Bytča, Mikšová, Pšurnovice, Veľká Bytča a osady Jabloňovský majer, Kypúsy, Šagáty, Tomborov Salaš. V meste sa nachádza Bytčiansky zámok (kaštieľ), ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho súčasťou je renešančný Sobášny palác (Wikipedia). Sobášny palác bol postavený v roku 1601 a stavali ho pravdepodobne talianski majstri na pokyn Juraja Thurza. Svadobná sála má 34.5 x 12.5 metra. Palác v roku 1647 vyhorel. Bol síce opravený, ale používal sa iba ako sklady, dreváreň a sýpka (bytca.sk). V roku 1856 vyhorel znovu, čo podnietilo stavebné úpravy tohto objektu a zmeny jeho využitia (muzeum.sk). Popperovci palác vnútri celkom prestavali a v roku 1886 sa z neho stala administratívna budova okresného súdu. Palác bol rekonštruovaný a 23. októbra 2009 slávnostne otvorený (bytca.sk). Kaštieľ vznikol vďaka Františkovi Thurzovi zrejme v roku 1575. Základnú koncepciu tohto diela vytvoril Ján Kilian de Syroth z Milána (bytca.sk). V Bytči je aj pomerne monumentálna synagóga, ktorá úzko súvisela s veľkým počtom židovského obyvateľstva, ktoré v meste žilo najmä na konci 18. a na začiatku 19. storočia. Postavená bola v roku 1801, ale jej súčasná podoba je zo začiatku 20. storočia (bytca.sk).

Prvá písomná zmienka o Bytči je z roku 1234. Asi v roku 1512 sa narodil František Thurzo, zakladateľ bytčianko – oravskej vetvy Thurzovcov. V roku 1555 je Bytča súčasťou Hričovského panstva. V roku 1601 sa postavil Sobášny palác. V roku 1708 obsadilo mesto nemecké cisárske vojsko. V oddieli v zámku slúžil Juraj Jánošík. V rokoch 1708 – 1710 postihol Bytču mor. V roku 1766 zomrel Mikuláš Lukáči vo veku 112 rokov, čim sa stal pravdepodobne najstarším obyvateľom Bytče v celých jej dejinách. V roku 1831 a 1849 zasiahla mesto cholera. V roku 1858 zemetrasenie. V roku 1946 došlo k pripojeniu Hliníka nad Hronom a Malej Bytče k Veľkej Bytči (bytca.sk).

Osobnosti mesta: básnik Samo Chalupka, básnik, publicita Viliam Paulíny-Tóth, kňaz a prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso, lekár Ján Červeňanský, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej ortopédie (Wikipedia).

Bytča is a town in Upper Považie, located near Žilina.

It lies in the Bytčianska Valley at an elevation of 337 meters above sea level. Covering an area of 43.17 km², the town is home to 11,320 residents. It consists of the following districts: Beňov, Hliník nad Váhom, Hrabové, Malá Bytča, Mikšová, Pšurnovice, Veľká Bytča, and settlements Jabloňovský majer, Kypúsy, Šagáty, Tomborov Salaš. The town features the Bytča Castle (chateau), designated as a national cultural monument. It includes the Renaissance Wedding Palace (Wikipedia). The Wedding Palace was built in 1601, probably by Italian masters under the instruction of Juraj Thurza. The wedding hall measures 34.5 x 12.5 meters. In 1647, the palace suffered a fire but was only used for storage, a lumberyard, and a granary (bytca.sk). In 1856, it burned again, prompting renovations and changes in its use (muzeum.sk). The Popper Palace underwent significant internal renovations and, in 1886, it became the administrative building of the district court. The palace was reconstructed and officially reopened on October 23, 2009 (bytca.sk). The castle, likely established in 1575 by František Thurzo, was conceived by Ján Kilian de Syroth from Milan (bytca.sk). Bytča is also home to a relatively monumental synagogue closely connected to the large Jewish population in the late 18^th and early 19^th centuries. Built in 1801, its current form dates from the early 20^th century (bytca.sk).

The first written mention of Bytča dates back to 1234. Around 1512, František Thurzo, the founder of the Bytča-Orava branch of the Thurzo family, was born. In 1555, Bytča became part of the Hričov estate. The Wedding Palace was constructed in 1601. In 1708, the town was occupied by German imperial forces. Juraj Jánošík served in the castle’s unit. Between 1708 and 1710, Bytča was struck by a plague. In 1766, Mikuláš Lukáči died at the age of 112, likely becoming the oldest resident in the history of Bytča. Cholera affected the town in 1831 and 1849, followed by an earthquake in 1858. In 1946, Hliník nad Hronom and Malá Bytča were annexed to Veľká Bytča (bytca.sk).

Notable personalities from the town include the poet Samo Chalupka, poet and publicist Viliam Paulíny-Tóth, priest and president of the wartime Slovak State Jozef Tiso, and the physician Ján Červeňanský, considered the founder of modern Slovak orthopedics (Wikipedia).

Odkazy

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Európske, Krajina, Maďarské, Maďarsko, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Ostrihom – kráľovské mesto na brehu Dunaja

20/11/201907/03/2024 skala

Ostrihom je mesto v Maďarsku, ktoré leží na brehu Dunaja (Peter Kaclík), na úpätí Pilišského pohoria v nadmorskej výške 105 metrov nad morom. Jeho latinské pomenovanie je Strigonium, nemecké Gran, maďarské Esztergom. Žije tu na ploche 100.35 km² 30 928 obyvateľov (Wikipedia). Oproti, na druhom brehu Dunaja sa nachádza mesto Štúrovo. Obe mestá spája most Márie Valérie, ktorý bol obnovený v roku 2001 (Karin Bogschová). Zničili ho Nemci počas vojny v roku 1944 (Wikipedia). Centrum mesta tvoria budovy v barokovom, rokokovom a klasicistickom slohu. Neďaleko od centra sa nachádzajú termálne kúpele (Karin Bogschová).

Kedysi tu žili Kelti, v rímskej dobe tu Rimania mali osadu Salvio Mansio (Wikipedia). V 2. storočí tu stál vojenský tábor Solva. Jeho predmestím bol Anavum – dnešné Štúrovo. Odtiaľto Rimania podnikali výpravy proti Germánom. Zastavil sa tu aj rímsky cisár Marcus Aurelius a napísal tu prvú knihu svojho diela Hovory k sebe samému (Jan Potůček). Asi kolo roku 500 sa sem dostali Slovania, ktorý bývalú rímsku pevnosť nazvali Strěgom, podľa funkcie stráženia. Ostrihom bol jedným z hlavných hradísk Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Začiatkom 10. storočia sem prišli starí Maďari, mesto sa stáva sídlom veľkokniežaťa Gejzu. Štefan tu bol korunovaný za prvého uhorského kráľa (Wikipedia). Narodil sa tu. Založil arcibiskupstvo a dal postaviť na hradnom vrhu baziliku svätého Štefana na mieste staršieho kostola (Karin Bogschová). V roku mongolského vpádu v roku 1242 bolo nimi dobyté mesto, ale hrad ostal zachovaný. V roku 1543 Ostrihom obsadili Turci a ostrihomský arcibiskup sa takmer na 300 rokov presťahoval do Bratislavy, hoci jeho oficiálne sídlo bolo v Trnave. V Osmanskej ríši bol Ostrihom sídla bega sandžbega – okresu. V rokoch 1594 – 1605 sa viedli o mesto neúspešné boje a mesto bolo takmer úplne zničené. V tomto osmanskom období sa usadilo v Ostrihome veľa Srbov, ktorí sa časom asimilovali. Mesto bolo oslobodené vojskami Jána Sobieskeho a Karola V. Lotrinského v roku 1683. Po porážke Turkov bolo dosídlené najmä Slovákmi, ktorí sa postupne asimilovali (Wikipedia).

V stredoveku zmienky hovoria o siedmych kostoloch na hradnom návrší. Približne na mieste dnešnej baziliky stála katedrála Svätého Vojtecha, bola postavená okolo roku 1010. Pri severnej veži dnešnej baziliky sa nachádzal kostol Svätého Štefana Protomartýra. Ďalším kostolom bola dobová kruhová kaplnka Svätého Štefana. Pozostatky kaplnky svätého Víta boli odhalené iba nedávno. Piatym je hradná kaplnka svätého Vojtecha III. v paláci Arpádovcov. V novoveku bola postavená katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (bazilika-esztergom.hu), ktorá je dominantou Ostrihomu. Postavili ju v rokoch 1822 – 1869 v klasicistickom štýle na mieste stredovekého kostola (bazilika-esztergom.hu), ktorý bo spustošený v roku 1543 (Wikipedia). Bazilika je tretím najväčším kostolom v Európe, rozprestiera sa na ploche 5 660 m² (wellnesstips.sk). Dlhá je 118 metrov, široká 49 metrov, výška kupoly je 71.5 metra. Stĺpy, ktoré podopierajú timpanon sú 57 metrov vysoké. Steny sú hrubé 17 metrov. Oltárny obraz, ktorý sa nachádza v nej je najväčším oltárnym obrazom na svete na jednom plátne. Namaľoval ho Michelangelo Grigoletti (wellnesstips.sk). Je veľký 13 x 6,5 metra (esztergom.hu). Na poschodí baziliky sa nachádza arcibiskupská klenotnica, v ktorej je zbierka stredovekých i novších sakrálnych predmetov, medzi ktorými sa nachádza aj renesančná Kalvária kráľa Mateja (travelguide.sk). Bazilika – katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha sa začala stavať na podnet arcibiskupa Alexadra Rudnaya (Wikipedia). Vedľa baziliky sa vchádza do hradného komplexu. Archeológovia v ňom odokryli časť stredovekého kráľovského hradu, ktorý zničili Turci v roku 1543. Najcennejšou časťou hradného komplexu je románska Kráľovská kaplnka s ružičkovým oknom nad vchodom. Jej klenba patrí medzi najstaršie diela v strednej Európe (travelguide.sk). Na sever od stĺpovej siene baziliky sa nachádza socha kráľa svätého Štefana na koni (esztergom.hu).

V roku 1708 sa Ostrihom stáva slobodným kráľovským mestom. Začiatkom 19. storočia sa do mesta vrátil arcibiskup, aj kapitula. Ostrihom bol strediskom arcidiecézy, ktorej územie bolo najmä na Slovensku, preto tu študovalo a pôsobilo veľa slovenských národovcov, napr. Ján Palárik, Andrej Kmeť (Wikipedia). Vedľa baziliky stojí niekdajší Kráľovský palác s Hradným múzeom. So stavbou starých hradieb sa začalo už v 10. storočí (Ľubomír Motyčka). Okrem iného sa v Ostrihome nachádza Kresťanské múzeum, ktoré disponuje bohatými a vzácnymi dielami maliarstva a sochárstva. V Arcibiskupskej knižnici sa nachádza asi 250 000 tlačovín (Karin Bogschová). Medzi osobnosti mesta patrí česká kráľovná, manželka Přemysla Otakara I., Konštancia Uhorská, spisovateľ Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).

Ostrihom is a city in Hungary located on the banks of the Danube, at the foothills of the Pilis Mountains, with an elevation of 105 meters above sea level (Peter Kaclík). Its Latin name is Strigonium, German name is Gran, and Hungarian name is Esztergom. The city covers an area of 100.35 km² and is home to 30,928 inhabitants (Wikipedia). Across the Danube on the opposite bank lies the town of Štúrovo. The two towns are connected by the Mária Valéria Bridge, which was reconstructed in 2001 (Karin Bogschová). The bridge was destroyed by the Germans during the war in 1944 (Wikipedia). The city center features buildings in Baroque, Rococo, and Classical styles. Thermal baths are located near the city center (Karin Bogschová).

In ancient times, the area was inhabited by Celts, and during the Roman era, the Romans established the settlement of Salvio Mansio (Wikipedia). In the 2^nd century, a military camp called Solva stood here, with its suburb Anavum located in present-day Štúrovo. Romans launched expeditions against the Germans from this area, and Roman Emperor Marcus Aurelius even stopped here and wrote the first book of his work “Meditations” (Jan Potůček). Around the year 500, Slavs arrived, naming the former Roman fortress Strěgom, signifying its guarding function. Ostrihom became one of the main fortifications of the Principality of Nitra and Great Moravia. In the early 10^th century, the Magyars, ancient Hungarians, settled here, and the city became the residence of Grand Prince Geza. King Stephen I was born here, and he established the archbishopric and built the Basilica of St. Stephen on the site of an older church (Karin Bogschová). During the Mongol invasion in 1242, the city was conquered, but the castle remained intact. In 1543, the Turks occupied Ostrihom, and the archbishop moved to Bratislava for nearly 300 years, even though his official seat was in Trnava. Ostrihom served as the seat of the Ottoman Empire’s Beglerbeg – a district. From 1594 to 1605, unsuccessful battles were fought for the city, and it was nearly completely destroyed. During the Ottoman period, many Serbs settled in Ostrihom, gradually assimilating. The city was liberated by the armies of John III Sobieski and Charles V, Duke of Lorraine, in 1683. After the defeat of the Turks, it was resettled mainly by Slovaks, who assimilated over time (Wikipedia).

Medieval records mention seven churches on the castle hill. Approximately at the location of today’s basilica stood the Cathedral of St. Adalbert, built around 1010. Near the north tower of today’s basilica was the Church of St. Stephen the Protomartyr. Another church was the contemporary circular chapel of St. Stephen. Remains of St. Vitus Chapel were only recently discovered. The fifth is the castle chapel of St. Adalbert III in the Arpadian palace. In modern times, the Cathedral of Our Lady and St. Adalbert (bazilika-esztergom.hu) was built between 1822 and 1869 in a neoclassical style on the site of a medieval church (bazilika-esztergom.hu), which was destroyed in 1543 (Wikipedia). The basilica is the third-largest church in Europe, covering an area of 5,660 m² (wellnesstips.sk). It is 118 meters long, 49 meters wide, and the dome’s height is 71.5 meters. The columns supporting the tympanum are 57 meters high. The walls are 17 meters thick. The altarpiece inside, the largest single-canvas altarpiece in the world, was painted by Michelangelo Grigoletti (wellnesstips.sk). It measures 13 x 6.5 meters (esztergom.hu). The basilica’s upper floor houses the Archdiocesan Treasury, which contains a collection of medieval and more recent sacred objects, including the Renaissance Calvary of King Matthias (travelguide.sk). The Basilica – Cathedral of Our Lady and St. Adalbert began construction at the urging of Archbishop Alexander Rudnay (Wikipedia). Next to the basilica is the former Royal Palace with the Castle Museum. Archaeologists have uncovered a part of the medieval royal castle, which was destroyed by the Turks in 1543. The most valuable part of the castle complex is the Romanesque Royal Chapel with a rose window above the entrance. Its vault is among the oldest works in Central Europe (travelguide.sk). North of the column hall of the basilica is the statue of King St. Stephen on horseback (esztergom.hu).

In 1708, Ostrihom became a free royal city. In the early 19^th century, the archbishop and chapter returned to the city. Ostrihom became the center of an archdiocese, with its territory mainly in Slovakia, attracting many Slovak nationalists, such as Ján Palárik and Andrej Kmeť (Wikipedia). Next to the basilica stands the former Royal Palace with the Castle Museum. The construction of old walls began in the 10^th century (Ľubomír Motyčka). Besides, Ostrihom is home to the Christian Museum, which possesses rich and rare works of painting and sculpture. The Archdiocesan Library houses around 250,000 prints (Karin Bogschová). Among the city’s notable personalities are the Czech queen and wife of Přemysl Otakar I, Constance of Hungary, and the writer Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).

Osztrák város Magyarországon, a Duna partján fekszik (Peter Kaclík), a Pilis-hegység lábánál, tengerszint feletti 105 méter magasságban. Latin neve Strigonium, német neve Gran, magyar neve Esztergom. Lakossága 100,35 km² területen 30 928 fő (Wikipedia). A Dunántúli részen, a Duna másik partján található Štúrovo városa. A városokat a Mária Valéria híd köti össze, amelyet 2001-ben állítottak helyre (Karin Bogschová). A németek lerombolták a hidat a 1944-es háború alatt (Wikipedia). A városközpontban barokk, rokoko és klasszicista stílusú épületek találhatók. A városközponttól nem messze termál fürdők is megtalálhatók (Karin Bogschová).

Régen kelták éltek itt, a római időkben pedig a rómaiaknak volt a Salvio Mansio településük (Wikipedia). A 2. században itt állt a Solva nevű katonai tábor. Annak a városnak a külvárosa volt Anavum, a mai Štúrovo. A római császár, Marcus Aurelius is megállt itt, és itt írta meg Hozzám magamhoz című művének első könyvét (Jan Potůček). Kb. az 500-as évek körül a szlávok érkeztek ide, akik a régi római erődöt Strěgomnak nevezték el, őrzési funkciójuk szerint. Esztergom az Egyesült Fejedelemségek és a Nagy-Morvaország egyik fő erődje volt. A 10. század elején a magyarok is ideérkeztek, a város Géza nagyfejedelem székhelyévé vált. I. István itt lett az első magyar királyként megkoronázva (Wikipedia). Itt született. Létrehozta az érsekséget és az idősebb templom helyén megépítette Szent István bazilikáját (Karin Bogschová). A várost a mongol támadás idején, 1242-ben elfoglalták, de a várat megőrizték. 1543-ban a törökök elfoglalták Esztergomot, és az esztergomi érsek közel 300 évig Pozsonyba költözött, bár hivatalos székhelye Trnava volt. Az Oszmán Birodalomban Esztergom a szandzsábég – körzet székhelye volt. 1594 és 1605 között sikertelen háborúkat vívtak a városért, amely majdnem teljesen elpusztult. Ebben az oszmán időszakban sok szerb telepedett le Esztergomban, akik idővel asszimilálódtak. A várost Ján Sobieski és III. Károly Lorraine csapatai szabadították fel 1683-ban. A törökök legyőzése után főként szlovákok települtek be, akik fokozatosan asszimilálódtak (Wikipedia).

A középkorban hét templomról beszélnek a vári dombon. Kb. a mai bazilika helyén állt Szent Adalbert katedrális, amelyet kb. 1010 körül építettek. A mai bazilika északi tornya mellett állt Szent István Protomártír temploma. Egy másik templom volt a kortárs Szent István körtemploma. Szent Vitus kápolna maradványait csak nemrég fedezték fel. Az ötödik a Szent Vitus III. kápolna a palotában. Az újkorban építették meg a Szűz Mária és Szent Vitus katedrálist (bazilika-esztergom.hu), amely Esztergom jellegzetessége. 1822 és 1869 között épült klasszicista stílusban, a középkori templom helyén (bazilika-esztergom.hu), amelyet 1543-ban leromboltak (Wikipedia). A bazilika Európa harmadik legnagyobb temploma, 5,660 m²-en terül el (wellnesstips.sk). Hossza 118 méter, szélessége 49 méter, a kupola magassága 71,5 méter. A timpanon alátámasztására szolgáló oszlopok 57 méter magasak. A falak vastagsága 17 méter. A bazilika emeletén található az érseki kincstár, ahol középkori és újabb szakrális tárgyak gyűjteménye található, köztük Mátyás király reneszánsz kálváriája is (travelguide.sk). Az építését Esztergom érseke, Alexander Rudnay kezdeményezte (Wikipedia). A bazilika mellett a várfalak közé vezet be. Az építészek részben feltárták benne a középkori királyi vár egy részét, amelyet a törökök 1543-ban leromboltak. A várfal komplexum legértékesebb része a román stílusú Királyi Kápolna a bejárat felett lévő rózsakert ablakkal. Keresztény múzeum is található Esztergomban, gazdag és ritka festményekkel és szobrokkal. Az érseki könyvtárban körülbelül 250 000 nyomtatvány található (Karin Bogschová). A város kiemelkedő személyiségei közé tartozik a cseh királyné, I. Přemysl Otakar felesége, Konstancia magyar királyné, valamint a író, Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).

1708-ban Esztergom szabad királyi várossá vált. A 19. század elején az érsek és a káptalan is visszatért a városba. Esztergom az érseki központ volt, amelynek területe főként Szlovákiára terjedt ki, ezért itt tanult és tevékenykedett sok szlovák nemzeti ébresztő, például Ján Palárik, Andrej Kmeť (Wikipedia). A bazilika mellett áll a volt Királyi Palota az Vár Múzeummal. A várfalak építését már a 10. században megkezdték (Ľubomír Motyčka). Az esztergomi területen található továbbá a Keresztény Múzeum, amely gazdag és ritka festményekkel és szobrokkal rendelkezik. Az érseki könyvtárban körülbelül 250 000 nyomtatvány található (Karin Bogschová). A város kiemelkedő személyiségei közé tartozik a cseh királyné, I. Přemysl Otakar felesége, Konstancia magyar királyné, valamint a író, Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2010, 2011, 2011-2015, 2014, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Reportáže

Fotopark Bratislava

14/09/201907/03/2024 skala

20.9. 2014 sa konal ďalší Fotopark

Fotoparky sú výbornou príležitosťou na to, aby aj širšia verejnosť videla umenie. Je to aj dobrá príležitosť pre vystavovateľa prezentovať svoj pohľad na svet.

On September 0.9, 2014, another PhotoPark took place.

PhotoParks are an excellent opportunity for the broader public to experience art. It also provides exhibitors with a good chance to showcase their perspective on the world.

Odkazy

Rok 2011 25.6.2011 sa konal ďalší ročník parkovej výstavy fotografií, ktoré poriada FOPA na Tyršovom nábreží. Až na jednu krátkodobú silnú prehánku to bolo fajn. Počas nej mi síce fotografie zmokli, ale neroztopil som sa ani ja, ani fotky ;-). Tentokrát bol program bohatší napr. o hudobné vystúpenie bubeníkov, o grafiti diela, ktoré sa tvorili priamo na mieste. V neposlednom rade sa organizátori postarali o bagety, ktoré boli naozaj výborné, napriek tomu, že boli balené a o pivko. Vystavujúcim a asi organizátorom padli určite vhod. Výborná bola aj široká diskusia nad vystavenými fotografiami na konci akcie, aj keď je pravda, že začala príliš neskoro na to, ako veľmi dlho trvala :-). Obdržané čestné uznanie za sépiové fotografie slovenskej krajiny potešilo.

In the year 2011, on June 25, another edition of the park photography exhibition organized by FOPA took place on Tyršovo nábrežie. Except for a short but intense rain shower, it was great. Although the rain soaked my photographs, neither I nor the pictures melted ;-). This time, the program was enriched with features such as a musical performance by drummers and graffiti artworks created directly on-site. Last but not least, the organizers took care of baguettes, which were truly delicious, despite being packaged, and some beer. This surely pleased both exhibitors and, likely, the organizers themselves. The wide-ranging discussion about the exhibited photographs at the end of the event was excellent, even though it started a bit too late considering how long it lasted :-). Receiving an honorable mention for sepia-toned photographs of the Slovak landscape was a delightful recognition.

Facebook Temnokomorník

Rok 2010 19. júna 2010 sa konal v Bratislave Fotopark. Zúčastnil som sa ho a vybral som naň fotografie v sépiovej forme z Talianskych miest. Konkrétne z Benátok, Verony a Padovy. A k tomu som pridal fotky muzikantské, ktoré som nafotil v Banskej Štiavnici. Šlo o českú rómsku kapelu Terne Čhave. Atmosféra bola fajn. Ja sa nemal chuť sa socializovať, takže som sa venoval hlavne svojim fotografiám. Spokojný som odchádzal domov o 18-ej. O Fotojatku som záujem nemal, vzhľadom na to, že som mal toho dosť a komáre mojej chuti ostať nepridali. Fotojatka bolo premietanie a diskusia nad dielami majstrov fotografie. Určite to bolo zaujímavé a podnetné, ja som však mal iné zámery. Možno nabudúce. Fotografovať samotnú akciu sa mi veľmi nechcelo, preto som to trošku odflákol a pofotil som takmer iba vystavované fotografie, ktoré ma zaujali.

On June 19, 2010, Fotopark took place in Bratislava. I participated in it and selected sepia-toned photographs of Italian cities, specifically Venice, Verona, and Padua. Additionally, I included pictures of musicians taken in Banská Štiavnica, featuring the Czech Roma band Terne Čhave. The atmosphere was enjoyable. I didn’t feel like socializing, so I focused mainly on my photographs. I left home satisfied around 6 PM. I wasn’t interested in Fotojatko due to having had enough and the mosquitoes not encouraging me to stay. Fotojatko involved screenings and discussions about the works of photography masters. It was certainly interesting and inspiring, but I had different intentions. Maybe next time. I wasn’t particularly eager to photograph the event itself, so I took it easy and captured mostly the exhibited photographs that caught my interest.

Juraj Jakubík – Trnavský Fotopark 2010

Rok 2008 21.6.2008 na Tyršovom nábreží, v Bratislavskej Petržalke usporiadal Bratislavský fotoklub profesionálov a amatérov – FOPA parkovú výstavu fotografií – FOTOPARK Šlo o druhý ročník. Zúčastnil som sa jej aj ja s desiatimi fotografiami. Bolo to veľmi zaujímavé stretnutie pre mňa, videl som tvorbu iných, počul rôzne názory a niekedy s úžasom sledoval aj fotografie, aj rôzne reakcie. Úžas bol aj pozitívny aj negatívny :-)). Videl som, že na FOTOPARK do Bratislavy prišli vystavovať aj ľudia pre mňa známi z Piešťan. Moje fotografie som nepovažoval za extra úžasné ;-), aj vzhľadom na to, že som si vybral fotky mestského až pohľadnicového typu. Potešilo ma, že deviatim mojim fotografiám sa ušlo po nejakom štipci. Každý dostal tri štipce, pomocou ktorých mohol prejaviť svoj vkus. Ja som svoje tri štipce dal trom výtvarne ladených fotografiám Igora Šperku. Veľmi sa mi páčia takéto fotografie.

In 2008, on June 21, the Bratislava Photoclub of Professionals and Amateurs – FOPA organized a park exhibition of photographs – FOTOPARK on Tyršovo nábrežie in Bratislava’s Petržalka. It was the second edition. I participated with ten photographs. It was a very interesting encounter for me, as I got to see the work of others, heard various opinions, and sometimes watched photographs and reactions with amazement, both positive and negative :-)). I noticed that people I knew from Piešťany also came to exhibit at FOTOPARK in Bratislava. I didn’t consider my photographs exceptionally amazing ;-), especially since I chose cityscape and postcard-type photos. It pleased me that my nine photographs received some recognition. Everyone was given three tokens to express their taste. I allocated my three tokens to three artistically styled photographs by Igor Šperka. I really like such photographs.

Rok 2007

Martin Ondko, Štefan Kučkovský – rok 2007
Marek Nagy – rok 2007

Fotografie z podujata 24BA, ktoré stvárňujú 24 hodín v Bratislave

Medzi prvým a druhým stromom zľava mal svoje fotografie Igor Šperka

FOPAci a iní spriaznenci sedeli úžasne do kruhu pod stromom

Prebiehajúci workshop Dušana Beláňa. Myslím že bol venovaný použitiu ND filtrov pri fotografovaní portrétov

Svoju časť zabrala expozícia časopisu DIGI REVUE

Príprava fotografií. Väčšina sme ich na siete pripevňovali pomocou štipcov na prádlo. Na tomto zábere sú však vidno šnúrky

Aj tentokrát sa tu objavili víťazné fotografie z 24BA

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Európske, Krajina, Maďarské, Maďarsko, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Győr – starobylé, živé, slobodné a kráľovské mesto

26/12/201630/03/2024 skala

Győr sa nachádza severozápade Maďarska. Slovenský názov pre Győr je Ráb, nemecký Raab, latincký Arrebona. Je vzdialený 65 km od Bratislavy a 10 km od slovenských hraníc. Je župným mestom župy Győr-Moson-Sopron. Mesto malo do polovice 19. storočia prevažne nemeckých obyvateľov. Od roku 1009 je sídlom Rábskej diecézy (Wikipedia). Na 174.62 km²tu žije takmer 130 000 obyvateľov. K nárastu počtu obyvateľov došlo najmä po skončení 2. svetovej vojny do roku 1980. Leží v nadmorskej výške 108 metrov nad morom (Wikipedia ENG).

Je to starobylé živé mesto. Nachádza sa tu veľké množstvo umeleckých pamiatok, ich počtom sa radí na druhé miesto v Maďarsku. Ale je aj festivalovým mestom, Staré mesto je laureátom európskej ceny ochrany pamiatok. Cez mesto tečú tri rieky (gyor.hu). Najstaršiu časť mesta predstavuje Kapitulný vrch (Káptalan-domb), kde stojí biskupská katedrála – bazilika, ktorá má románske základy z 11. storočia (Alena Ilčíková). V gotickej kaplnke svätého Ladislava sa nachádza vrcholné dielo uhorského stredovekého zlatníckeho umenia, pozlátená strieborná helma svätého Ladislava (aktualne.cz). V meste sú aj kúpele s liečivou termálnou vodou (Richard Šedý).

Prvé osídlenie na mieste dnešného Győru je z praveku. Osídlené bolo aj v dobe rímskej. Prvé písomné doklady sú z obdobia Keltov, ktorí mesto pomenovali Arrabona. V 6. storočí územie osídlili Slovania (aktualne.cz). Neskôr Longobardi a Avari, ktorí tu vybudovali kruhovú pevnosť gyuru, z čoho je odvodený názov mesta Győr. Územie bol v rokoch 880 až 894 súčasťou Veľkomoravskej ríše (Richard Šedý). Slovanov v 9. a 10. storočí napadli Maďari (aktualne.cz). Maďari opravili opustenú rímsku pevnosť (Richard Šedý). V 13. storočí mesto napadli Mongoli (aktualne.cz) a v roku 1271 české vojská Přemysla Otakara II. (Wikipedia). V 16. storočí mesto pred Turkami spálil miestny vojenský veliteľ Kristóf Lambert (aktualne.cz). Z tejto doby je turecký názov pre mesto Janik Kala – spálené mesto (Wikipedia). Po oslobodení bolo mesto znovu vybudované pomocou talianskych architektov v renesančnom a barokovom štýle. V roku 1743 získalo štatút slobodného kráľovského mesta. Rast mesta však zastavili napoleonské vojny. Počas 2. svetovej vojny sem boli deportovaní maďarskí židia (aktualne.cz). V meste sa vyrábali lokomotívy a iná technika. Neskôr sa výroba presunula ďalej od mesta. Avšak, od roku 1994 v meste sídli pobočka Audi AG, ktorá tu prevádzkuje továreň, vyrábajú sa tu športové vozidlá a množstvo typov benzínových motorov. V marci 1945 bol, počas 2. svetovej vojny, Győr tri dni bombardovaný spojeneckými lietadlami, čím zo 6 000 budov v meste zostalo iba asi 200 budov, akoby zázrakom práve v historickom centre mesta (Wikipedia).

Győr is located in northwestern Hungary. The Slovak name for Győr is Ráb, German Raab, Latin Arrebona. It is 65 km away from Bratislava and 10 km from the Slovak borders. It is the county seat of Győr-Moson-Sopron County. Until the mid-19th century, the city had a predominantly German population. Since 1009, it has been the seat of the Diocese of Győr (Wikipedia). Almost 130,000 people live on 174.62 km². The population increased mainly after the end of World War II until 1980. It is situated at an elevation of 108 meters above sea level (Wikipedia ENG).

Győr is an ancient vibrant city with numerous artistic monuments, ranking second in Hungary by their number. It is also a festival city, and the Old Town is the laureate of the European Heritage Protection Award. Three rivers flow through the city (gyor.hu). The oldest part of the city is represented by Capitulary Hill (Káptalan-domb), where the bishop’s cathedral stands – a basilica with Romanesque foundations from the 11^th century (Alena Ilčíková). In the Gothic chapel of St. Ladislaus, there is a masterpiece of Hungarian medieval goldsmith art, the gilded silver helmet of St. Ladislaus (aktualne.cz). There are also thermal baths with healing thermal water in the city (Richard Šedý).

The first settlement on the site of present-day Győr dates back to prehistoric times. It was inhabited during the Roman era. The first written records are from the Celtic period when the city was named Arrabona. In the 6^th century, the territory was settled by Slavs (aktualne.cz). Later, Lombards and Avars, who built a circular fortress called gyuru, giving the city its name Győr. The area was part of the Great Moravian Empire from 880 to 894 (Richard Šedý). Hungarians attacked the Slavs in the 9^th and 10^th centuries (aktualne.cz). The Hungarians repaired the abandoned Roman fortress (Richard Šedý). In the 13^th century, the city was attacked by the Mongols (aktualne.cz), and in 1271 by the Czech armies of Přemysl Otakar II. (Wikipedia). In the 16^th century, the city was burned by the local military commander Kristóf Lambert to prevent the Turks (aktualne.cz). From this time comes the Turkish name for the city Janik Kala – the burnt city (Wikipedia). After liberation, the city was rebuilt by Italian architects in the Renaissance and Baroque styles. In 1743, it gained the status of a free royal city. However, the city’s growth was halted by the Napoleonic Wars. During World War II, Hungarian Jews were deported from here (aktualne.cz). The city used to manufacture locomotives and other machinery. Later, production moved away from the city. However, since 1994, a branch of Audi AG has been based in the city, operating a factory producing sports vehicles and various types of gasoline engines. In March 1945, during World War II, Győr was bombed by Allied aircraft for three days, reducing the city’s 6,000 buildings to about 200, miraculously preserving the historical center (Wikipedia).

Győr északnyugati részén található Magyarországon. A szlovák neve Győrnek Ráb, a német Raab, a latin Arrebona. 65 km-re van Pozsonytól és 10 km-re a szlovák határtól. Győr-Moson-Sopron megye székhelye. A város közepéig, a 19. század közepéig főként német lakosok éltek itt. 1009 óta a Győri egyházmegye székhelye (Wikipédia). Majdnem 130 000 ember él 174,62 km²-en. A lakosság főként a második világháború után, 1980-ig növekedett. A tengerszint feletti magasság 108 méter (Wikipedia ENG).

Győr ősi, vibráló város, számos művészeti emlékkel, amely a második helyet foglalja el Magyarországon. Emellett fesztiválváros is, az Óváros pedig az európai örökségvédelmi díj nyertese. Három folyó áramlik a városon keresztül (gyor.hu). A város legrégebbi részét a Káptalan-domb (Káptalan-domb) képezi, ahol az érseki székesegyház áll – egy bazilika, amelynek a 11. századból származó román alapjai vannak (Alena Ilčíková). A Szent László-gótikus kápolnában található a magyar középkori aranyozott ezüst Szent László sisakjának csúcsa (aktualne.cz). A városban gyógyító termálvízzel rendelkező fürdők is vannak (Richard Šedý).

Az első település a mai Győr helyén a prehisztorikus korból származik. A római időkben is lakott terület volt. Az első írásos emlékek a kelta időszakból származnak, amikor a várost Arrabonának nevezték. A 6. században a területet a szlávok telepítették be (aktualne.cz). Később longobárdok és avarok, akik egy kör alakú erődöt, a gyurut építettek, innen származik a város neve Győr. A terület 880 és 894 között része volt a Nagy Morva Birodalomnak (Richard Šedý). A magyarok megtámadták a szlávokat a 9. és 10. században (aktualne.cz). A magyarok helyreállították az elhagyott római erődöt (Richard Šedý). A várost a 13. században mongolok támadták (aktualne.cz

), és 1271-ben a cseh Přemysl Otakar II. hadserege (Wikipedia). A 16. században a várost Kristóf Lambert helyi katonai parancsnok elégette, hogy megakadályozza a törököket (aktualne.cz). Ebből az időből származik a város török neve Janik Kala – a leégett város (Wikipedia). A felszabadulás után az olasz építészek által a reneszánsz és barokk stílusban újjáépítették a várost. 1743-ban elnyerte a szabad királyi város státuszát. A város növekedését azonban a napóleoni háborúk állították meg. A második világháború alatt innen deportálták a magyar zsidókat (aktualne.cz). A városban gyártottak mozdonyokat és más gépeket. Később a termelés távolabb került a várostól. Azonban 1994 óta az Audi AG egyik részlege van a városban, ahol sportjárművek és különféle típusú benzinmotorok készülnek. 1945 márciusában, a második világháború alatt, Győröt három napig bombázták az szövetséges repülőgépek, ami 6000 épületből csak mintegy 200 épületet hagyott meg, mintha csoda történt volna, éppen a történelmi városközpontban (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Umenie

Slanický ostrov umenia

26/11/201607/03/2024 skala

Slanický ostrov je ostrov v Oravskej priehrade, ktorý nebol zatopený Oravskou priehradou.

Zatopených bolo 5 osád v roku 1953. Zachovalo sa iba návršie s barokovým kostolom a kalváriou, ktoré tvoril dominantu obce Slanica (oravskagaleria.sk). Zatopené osady: Hámry (Oravské Hámre), Lavkovo (Osada Dolného Štefanova), Osada, Slanica (Wikipedia). Kostol Povýšenia Svätého kríža bol postavený v rokoch 1766 – 1769 (racibor.eu). Slanický ostrov je prístupný pre verejnosť od 15. mája do 15. septembra (Informačná tabuľa). Jeho rozloha je 3.5 hektára. Leží v nadmorskej výške 609 metrov nad morom (Wikipedia). Na ostrove sa nachádza stála expozícia Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Sú tu tradičné ľudové plastiky a maľby. Expozícia má celoslovenský charakter (Informačná tabuľa). V Slanici sa narodil v roku 1762 Anton Bernolák (wbl.sk).

Slanický Island is an island in the Orava Reservoir that remained unaffected by the Orava Dam flooding.

Five settlements were submerged in 1953, and only the hill with a Baroque church and calvary, forming the dominant feature of the village Slanica, has been preserved (oravskagaleria.sk). The submerged settlements include Hámry (Oravské Hámre), Lavkovo (settlement of Dolné Štefanov), Osada, and Slanica (Wikipedia). The Church of the Exaltation of the Holy Cross was built between 1766 and 1769 (racibor.eu). Slanický Island is accessible to the public from May 15^th to September 15^th (Information board). It covers an area of 3.5 hectares and is situated at an altitude of 609 meters above sea level (Wikipedia). The island hosts a permanent exhibition of the Orava Gallery in Dolný Kubín, showcasing traditional folk sculptures and paintings with a nationwide character (Information board). Anton Bernolák, born in 1762, was a native of Slanica (wbl.sk).

Wyspa Slanický to wyspa w Zbiorniku Oravskim, która nie została zalana przez tamę Oravską.

W roku 1953 zalanych zostało pięć osad, a ocalało jedynie wzgórze z barokowym kościołem i kalwarią, stanowiące dominujący element wioski Slanica (oravskagaleria.sk). Zalane osady to: Hámry (Oravské Hámre), Lavkovo (Osada Dolného Štefanova), Osada, Slanica (Wikipedia). Kościół Podwyższenia Świętego Krzyża został zbudowany w latach 1766 – 1769 (racibor.eu). Wyspa Slanický jest dostępna dla publiczności od 15 maja do 15 września (Tablica informacyjna). Jej powierzchnia wynosi 3,5 hektara, a znajduje się na wysokości 609 metrów nad poziomem morza (Wikipedia). Na wyspie znajduje się stała wystawa Oravskiej Galerii w Dolnym Kubínie. Prezentuje tradycyjne rzeźby i obrazy ludowe o ogólnokrajowym charakterze (Tablica informacyjna). Anton Bernolák, urodzony w 1762 roku, pochodził ze Slanicy (wbl.sk).

Odkazy