2011-2015, 2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Bojnice

skala
Hits: 3202

Boj­ni­ce ležia na juho­vý­chod­nom úpä­tí Malej Magu­ry, na okra­ji Hor­no­nit­rian­skej kot­li­ny, v nad­mor­skej výš­ke 291 met­rov nad morom. Na roz­lo­he tak­mer 20 km2 tu žije 4 922 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Boj­ni­ce sú aj v zahra­ni­čí zná­mou pale­on­to­lo­gic­kou loka­li­tou a pat­ria medzi loka­li­ty z naj­star­ším pale­oli­tic­kým osíd­le­ním na Slo­ven­sku. Prví ľudia sa tu usa­di­li už asi pred 100 000 rok­mi. Zrej­me už ľud púchov­skej kul­tú­ry na hrad­nej kope posta­vil hra­dis­ko, kto­ré si neskôr pris­pô­so­bi­li Slo­va­nia. Našla sa tu po nich kera­mi­ka, želez­né pred­me­ty, ale dolo­že­né je aj dech­tár­stvo. Zo stráž­nej osa­dy sa v polo­vi­ci 9. sto­ro­čia Boj­ni­ce sta­li hrad­ným špán­stvom (boj​ni​ce​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Boj­ni­ciach pochá­dza z roku 1113 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy Boj­níc: Mal­moz, Boy­much, Bay­much, Bay­mach, Boy­nic­ze (infor​ma​cie​boj​ni​ce​.sk).

Výsa­dy mes­ta zís­ka­li v roku 1366. Boj­ni­ce boli v rokoch 1613 až 1823 jed­nou z poš­to­vých sta­níc. Koná­va­li sa tu trhy so soľou, žele­zom, dra­hý­mi kov­mi, šaf­ra­nom. Prvý cech tu vytvo­ri­li šev­ci v roku 1653. Pôso­bi­li tu murá­ri, čiž­má­ri, kraj­čí­ri, tká­či, far­bia­ri, kožuš­ní­ci, deb­ná­ri a iní. Do roku 1872 boli cen­trom hor­nej Nit­ry a okres­ným mes­tom (boj​ni​ce​.sk). Boj­ni­ce sa v novo­do­bých deji­nách sta­li kúpeľ­ným mes­tom a význam­ným turis­tic­kým cen­trom. Tep­lé pra­me­ne sa spo­mí­na­jú v doku­men­toch z 13. sto­ro­čia. V roku 1918 voj­sko kúpe­le opus­ti­lo a pone­cha­lo v zde­vas­to­va­nom sta­ve. Rekon­štruk­cii brá­nil spor o dedič­stvo po gró­fo­vi Jáno­vi Pál­fym, kto­rý sa skon­čil až v roku 1938 (Wiki­pe­dia). Kúpe­le Boj­ni­ce sú zame­ra­né na lieč­bu cho­rôb pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva a ner­vo­vých cho­rôb. V Boj­ni­ciach sa nachá­dza kúpa­lis­ko Čaj­ka, Mine­ra­lo­gic­ké a baníc­ke múze­um Jaku­ba Dre­ven­ná­ka a Múze­um pra­ve­ku Slo­ven­ska – Pre­pošt­ská jas­ky­ňa, kos­tol svä­té­ho Mar­ti­na, kapl­n­ka svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho (K. Cson­gá­ro­vá, Ani­ta Bog­da­no­vi­čo­vá). Osob­nos­ti mes­ta: tenis­ta Milo­slav Mečíř, humo­ris­ti Andrej Kraus, Juraj Mok­rý, tenis­t­ka Karin Hab­šu­do­vá, hoke­jis­ta Andrej Seke­ra, fut­ba­lis­ta Juraj Kuc­ka (Wiki­pe­dia).

Boj­ni­ce are situ­ated at the sout­he­as­tern foot­hills of the Litt­le Car­pat­hians, on the edge of the Upper Nit­ra Basin, at an ele­va­ti­on of 291 meters abo­ve sea level. With an area of near­ly 20 km², the town is home to 4,922 resi­dents (Wiki­pe­dia). Boj­ni­ce is inter­na­ti­onal­ly reno­wned as a pale­on­to­lo­gi­cal site and is among the loca­ti­ons with the oldest Pale­olit­hic sett­le­ments in Slo­va­kia. The first humans sett­led here app­ro­xi­ma­te­ly 100,000 years ago. It is belie­ved that peop­le from the Púchov cul­tu­re cons­truc­ted a hill­fort on the cast­le hill, later adap­ted by the Slavs. Archa­e­olo­gi­cal fin­dings inc­lu­de potte­ry, iron arti­facts, and evi­den­ce of tar pro­duc­ti­on. Boj­ni­ce beca­me a cast­le domain in the mid-​9th cen­tu­ry from the watch­ful sett­le­ment (boj​ni​ce​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Boj­ni­ce dates back to 1113 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for Boj­ni­ce inc­lu­de Mal­moz, Boy­much, Bay­much, Bay­mach, and Boy­nic­ze (infor​ma​cie​boj​ni​ce​.sk).

Boj­ni­ce acqu­ired town pri­vi­le­ges in 1366. From 1613 to 1823, Boj­ni­ce ser­ved as one of the postal sta­ti­ons. The town hos­ted mar­kets fea­tu­ring salt, iron, pre­ci­ous metals, and saff­ron. The first guild, for­med by cobb­lers, emer­ged in 1653. Other tra­des pre­sent inc­lu­ded masons, cobb­lers, tai­lors, wea­vers, dyers, fur­riers, coopers, and more. Until 1872, Boj­ni­ce ser­ved as the cen­ter of Upper Nit­ra and the dis­trict town (boj​ni​ce​.sk). In modern his­to­ry, Boj­ni­ce evol­ved into a spa town and a sig­ni­fi­cant tou­rist des­ti­na­ti­on. Warm springs are docu­men­ted in records from the 13th cen­tu­ry. The mili­ta­ry vaca­ted the spa in 1918, lea­ving it in a dila­pi­da­ted sta­te. Recons­truc­ti­on was hin­de­red by a dis­pu­te over the inhe­ri­tan­ce of Count Ján Pálf­fy, final­ly resol­ved in 1938 (Wiki­pe­dia). Boj­ni­ce Spa focu­ses on tre­a­ting mus­cu­los­ke­le­tal and ner­vous sys­tem disor­ders. Boj­ni­ce fea­tu­res the Čaj­ka swim­ming pool, the Mine­ra­lo­gi­cal and Mining Muse­um of Jakub Dre­ven­nák, the Muse­um of Pre­his­to­ry of Slo­va­kia – Pre­pošt­ská Cave, the Church of St. Mar­tin, and the cha­pel of St. John Nepo­muk (K. Cson­gá­ro­vá, Ani­ta Bog­da­no­vi­čo­vá). Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de ten­nis pla­y­er Milo­slav Mečíř, humo­rists Andrej Kraus and Juraj Mok­rý, ten­nis pla­y­er Karin Hab­šu­do­vá, hoc­key pla­y­er Andrej Seke­ra, and foot­bal­ler Juraj Kuc­ka (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Braunsberg – vrch nad Hainburgom

skala
Hits: 3604

Brauns­berg je kopec nad Hain­bur­gom. Je z neho pek­ný výhľad na Bra­ti­sla­vu, hrad Devín.

Naj­star­šie význam­né osíd­le­nie Brauns­ber­gu je z doby halš­tat­skej, v 7. až 6. sto­ro­čí pred naším leto­poč­tom. Kedy­si bol osíd­le­ný Kelt­mi. Na západ­nej stra­ne kop­ca je napo­do­be­ni­na stráž­nej kelt­skej veže (Hara­tí­ko­vá). Je jed­ným z troch kelt­ských hra­dísk v oblas­ti Uhor­skej brá­ny. Vrch dosa­hu­je 376 met­rov nad morom. Devín ako ďal­šie hra­dis­ko sa nachá­dza nece­lé 2 km seve­ro­vý­chod­ne. Naj­výz­nam­nej­ším bolo oppi­dum na Bra­ti­slav­skom hra­de. Pred­po­kla­dá sa, že hra­dis­ká vybu­do­va­li pred 2000 rok­mi Bójo­via (Urban). Na Brauns­ber­gu čas­to cho­dia mode­lá­ri so svo­ji­mi model­mi lie­tať. Je zau­jí­ma­vé sle­do­vať túto ich vášeň.

Brauns­berg is a hill abo­ve Hain­burg. The­re is a beau­ti­ful view of Bra­ti­sla­va and Devin Cast­le from it.

The oldest sig­ni­fi­cant sett­le­ment on Brauns­berg dates back to the Halls­tatt peri­od, around the 7th to 6th cen­tu­ries BCE. It was once inha­bi­ted by Celts. On the wes­tern side of the hill, the­re is a repli­ca of a Cel­tic watch­to­wer (Hara­tí­ko­vá). It is one of three Cel­tic hill­forts in the area of the Hun­ga­rian Gate. The sum­mit rea­ches 376 meters abo­ve sea level. Devin, anot­her hill­fort, is loca­ted less than 2 km to the nort­he­ast. The most sig­ni­fi­cant was the oppi­dum at Bra­ti­sla­va Cast­le. It is assu­med that the for­ti­fi­ca­ti­ons were built by the Boii over 2000 years ago (Urban). Model airc­raft ent­hu­siasts often fre­qu­ent Brauns­berg to fly the­ir models, making it inte­res­ting to obser­ve the­ir passion.

Brauns­berg ist ein Hügel ober­halb von Hain­burg. Von dort aus hat man einen schönen Blick auf Bra­ti­sla­va und die Burg Devin.

Die ältes­te bede­uten­de Sied­lung auf dem Brauns­berg stammt aus der Halls­tatt­ze­it, etwa im 7. bis 6. Jahr­hun­dert v. Chr. Er war einst von Kel­ten bewohnt. Auf der West­se­i­te des Hügels befin­det sich eine Nach­bil­dung eines kel­tis­chen Wach­turms (Hara­tí­ko­vá). Es ist eines von drei kel­tis­chen Oppi­da in der Gegend des Ungar­to­res. Der Gip­fel erre­icht eine Höhe von 376 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Devin, ein wei­te­res Oppi­dum, liegt weni­ger als 2 km nor­döst­lich. Das bede­utend­ste war das Oppi­dum auf der Burg Bra­ti­sla­va. Es wird ange­nom­men, dass die Bóier vor über 2000 Jah­ren die Befes­ti­gun­gen errich­te­ten (Urban). Modellflugzeug-​Enthusiasten besu­chen den Brauns­berg oft, um ihre Model­le flie­gen zu las­sen, was es inte­res­sant macht, ihre Lei­den­schaft zu beobachten.

Lite­ra­tú­ra

Ausg­ra­bun­gen am Brauns­berg, in: Otto Hel­mut Urban, Kata­log: Archa­e­olo­gie in Hain­burg, Auss­tel­lung im Wienertor-​Museum, Wien 1990, 13 – 20.

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Hričovský hrad

skala
Hits: 2099

Hri­čov­ský hrad sa nachá­dza nad Hri­čov­ským Pod­hra­dím v nad­mor­skej výš­ke 507 met­rov nad morom. (Wiki­pe­dia). Na naj­se­ver­nej­šom výbež­ku Súľov­ských vrchov (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk). Slo­va­nia oko­lie hra­du osíd­li­li v 9. sto­ro­čí. Názov Hri­čov je odvo­de­ný od slo­va Grič (ska­la, skal­na­tý). Rov­na­ký význam má slo­vo v srbo­chor­vát­či­ne. Zem Hri­čov sa prvý­krát spo­mí­na v roku 1208 (hradh​ri​cov​.sk). Náz­vy Hri­čov­ské­ho hra­du: Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, Hri­chou. Pat­rí roz­lo­hou k naj­men­ším slo­ven­ským hra­dom. Posta­vi­li ho krát­ko po tatár­skom vpá­de ako dre­ve­né hra­dis­ko. Začiat­kom 2. polo­vi­ce 13. sto­ro­čia ho pre­sta­va­li na kamen­ný hrad (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).

Hri­čov Cast­le is loca­ted abo­ve Hri­čov­ské Pod­hra­die at an ele­va­ti­on of 507 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Posi­ti­oned on the nort­hern­most edge of the Súľov Moun­tains (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), the area around the cast­le was sett­led by the Slavs in the 9th cen­tu­ry. The name Hri­čov is deri­ved from the word Grič, mea­ning rock or roc­ky, with a simi­lar mea­ning in Serbo-​Croatian. The land of Hri­čov is first men­ti­oned in 1208 (hradh​ri​cov​.sk). The vari­ous names for Hri­čov Cast­le inc­lu­de Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, and Hri­chou. In terms of area, it is one of the smal­lest cast­les in Slo­va­kia. Ori­gi­nal­ly built short­ly after the Tatar inva­si­on as a wooden for­ti­fi­ca­ti­on, it was recons­truc­ted into a sto­ne cast­le in the ear­ly second half of the 13th cen­tu­ry (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie

Trenčiansky hrad

skala
Hits: 4510

Tren­čian­sky hrad pat­rí ku naj­zná­mej­ším slo­ven­ským hra­dom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou, posta­vi­li ho na vápen­co­vom bra­le. Dneš­ný hrad vzni­kol v 11. sto­ro­čí (muze​umtn​.sk). Na mies­te star­šie­ho osíd­le­nia z doby bron­zo­vej, kto­ré obý­va­li Kel­ti, Ger­má­ni a napo­kon Slo­va­nia (tren​cin​.sk). V rokoch 1972 – 1975 boli pri arche­olo­gic­kom výsku­me obja­ve­né zákla­dy pred­ro­mán­skej rotun­dy, čo Tren­čian­sky hrad zara­di­lo medzi naj­star­šie sak­rál­ne objek­ty u nás. Rotun­da má oje­di­ne­lý štvo­r­ap­si­do­vý pôdo­rys, tak­mer totož­ný je v morav­ských Mikul­či­ciach (muze​umtn​.sk). Rotun­da je prá­ve naj­star­šou kamen­nou stav­bou hra­du (tren​cin​.sk). Na mies­te dneš­né­ho hra­du stá­lo v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy hra­dis­ko (muze​umtn​.sk). Nikdy nebol doby­tý pria­mym úto­kom (muze​umtn​.sk).Naj­star­šou stav­bou obyt­né­ho a obran­né­ho cha­rak­te­ru je hlav­ná Matú­šo­va veža – bergf­rid, don­jon, kto­rú posta­vi­li kon­com 11. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Najm­lad­ším palá­com hra­du je Palác Zápoľ­ských zo začiat­ku 16. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Rím­sky nápis je naj­výz­nam­nej­šia epi­gra­fic­ká pamiat­ka v stred­nej Euró­pe na sever od Duna­ja, zacho­va­ná in situ (tren​cin​.sk). 24.8.1335 sa na Tren­čian­skom hra­de stre­tol uhor­ský panov­ník Karol Róbert so synom Ľudo­ví­tom a s poľ­ským krá­ľom Kazi­mí­rom a čes­kým Janom Luxem­bur­ským. V roku 1534 hrad dostal do zálo­hu pala­tín Ale­xius Thur­zo. V roku 1790 požiar zni­čil aj hrad (tren​cin​.sk).

Ku hrad­nej stud­ni lás­ky sa via­že povesť o lás­ke turec­ké­ho šľach­ti­ca Oma­ra ku krás­nej Fati­me, zajat­ky­ni tren­čian­ske­ho hrad­né­ho pána Šte­fa­na Zápoľ­ské­ho (muze​umtn​.sk). Na hra­de sa koná­va­jú aj noč­né pre­hliad­ky, na kto­rých sa tešia veľ­kej pozor­nos­ti vystú­pe­nia Sku­pi­ny his­to­ric­ké­ho šer­mu Wagus (muze​umtn​.sk).

Tren­čín Cast­le is one of the most well-​known Slo­vak cast­les. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, situ­ated on a limes­to­ne rid­ge. The cur­rent cast­le was built in the 11th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). It stands on the site of an older sett­le­ment from the Bron­ze Age, once inha­bi­ted by Celts, Ger­mans, and final­ly Slavs (tren​cin​.sk). During archa­e­olo­gi­cal exca­va­ti­ons from 1972 to 1975, the foun­da­ti­ons of a pre-​Romanesque rotun­da were dis­co­ve­red, pla­cing Tren­čín Cast­le among the oldest sac­ral objects in the coun­try. The rotun­da has a uni­que four-​apse flo­or plan, almost iden­ti­cal to the one in Mikul­či­ce, Mora­via (muze​umtn​.sk). The rotun­da is the oldest sto­ne struc­tu­re on the cast­le grounds (tren​cin​.sk). In the peri­od of Gre­at Mora­via, the­re was a hill­fort on the site of the cur­rent cast­le (muze​umtn​.sk). It was never direct­ly conqu­e­red by a mili­ta­ry assault (muze​umtn​.sk). The oldest resi­den­tial and defen­si­ve struc­tu­re is the main Matt­he­w’s Tower – bergf­ried, don­jon, built at the end of the 11th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). The youn­gest pala­ce of the cast­le is the Zápoľ­ský Pala­ce from the ear­ly 16th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). A Roman insc­rip­ti­on is the most sig­ni­fi­cant epig­rap­hic monu­ment in Cen­tral Euro­pe north of the Danu­be, pre­ser­ved in situ (tren​cin​.sk). On August 24, 1335, Hun­ga­rian ruler Char­les Robert met with his son Lou­is, Polish King Casi­mir, and Czech John of Luxem­bourg at Tren­čín Cast­le. In 1534, the cast­le was pled­ged to pala­ti­ne Ale­xius Thur­zo. A fire in 1790 also dama­ged the cast­le (tren​cin​.sk).

The legend of the Love Well is con­nec­ted to the sto­ry of the love of the Tur­kish nob­le­man Omar for the beau­ti­ful Fati­ma, a cap­ti­ve of Tren­čín Cast­le­’s lord, Step­hen Zápoľ­ský (muze​umtn​.sk). Night tours are held at the cast­le, fea­tu­ring per­for­man­ces by the His­to­ri­cal Fen­cing Group Wagus, which att­ract con­si­de­rab­le atten­ti­on (muze​umtn​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Čachtické Karpaty, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie, Zrúcaniny

Čachtický hrad

skala
Hits: 4191

Hrad­ný vrch bol obý­va­ný už v pre­his­to­ric­kej dobe, o čom sved­čia arche­olo­gic­ké nále­zy. Je veľ­mi prav­de­po­dob­né, že tu bolo hra­dis­ko (Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bra­ti­sla­ve). Zrej­me v 8 – 9 sto­ro­čí (Hanuš). His­to­ric­ky hrad nie­sol aj tie­to pome­no­va­nia: Chek­che, Cheh­te, Csej­te. Leží medzi obca­mi Čach­ti­ce a Viš­ňo­vé v Čach­tic­kom kra­se v nad­mor­skej výš­ke 375 met­rov (hra​dy​-zamky​.org).

Čach­tic­ký hrad je spo­mí­na­ný v roku 1276. Posta­ve­ný bol prav­de­po­dob­ne po roku 1260 a pri­pi­su­je sa Kazi­mí­ro­vi z rodu Hunt-​Poznanovcov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Vzni­kol ako dôle­ži­tá pev­nosť tvo­ria­ca súčasť ochra­ny západ­nej hra­ni­ce Uhor­ska (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). Pat­ril medzi prvé hra­dy, kto­ré zabez­pe­čo­va­li túto hra­ni­cu (Wiki​pe​dia​.sk). Vo svo­jej his­tó­rii. ako jeden z mála odo­lal voj­skám Pře­mys­la Ota­ka­ra II (Infor­mač­ná tabu­ľa), kto­rý ho však v rok 1273 sil­ne poško­dil (Hanuš). Ubrá­ni­li ho Kazi­mí­ro­vi syno­via Peter a Pon­grác (Wiki​pe​dia​.sk). Hrad je zná­my naj­mä vďa­ka Alž­be­te Bát­ho­ri­ovej. V roku 1392 zís­kal hrad Sti­bor zo Sti­bo­ríc od krá­ľa Žig­mun­da. Po roku 1434 kráľ daro­val hrad Orsá­gov­com, kto­rí ho vlast­ni­li do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršu­le Kani­ža­jo­vej, vdo­ve po Tomá­šo­vi Nádaš­dym. Od nej pan­stvo zís­kal Fran­ti­šek Nádaš­dy, man­žel Alž­be­ty Báto­ri­ovej. V roku 1708 bol doby­tý a vypá­le­ný voj­ska­mi Fran­tiš­ka Rákoc­zi­ho II. Neskôr v 18. sto­ro­čí slú­žil ako väz­ni­ca. Odvte­dy hrad pust­ne. Hrad je súčas­ťou chrá­ne­nej prí­rod­nej rezer­vá­cie Čach­tic­ký hrad­ný vrch (Infor­mač­ná tabu­ľa). Nikdy neslú­žil ako repre­zen­tač­né síd­lo svo­jich maji­te­ľov, bol vždy budo­va­ný a udr­žia­va­ný ako vojen­ská pev­nosť. Maji­te­lia hra­du si svo­je síd­la sta­va­li v obci (Hanuš).

Z naj­star­ších čas­tí hra­du je zacho­va­né okrem iné­ho tor­zo päť­bo­kej veže s domi­nant­nou juho­zá­pad­nou ste­nou, dosa­hu­jú­cou výš­ku cca 15 met­rov. V roku 1992 bolo vyko­na­né sta­tic­ké zabez­pe­če­nie najo­hro­ze­nej­ších čas­tí. Začiat­kom 21. sto­ro­čia bol vymu­ro­va­ný oblúk brá­ny dru­hé­ho pred­hra­dia. Neskôr akti­vi­ty pokra­čo­va­li odstra­ňo­va­ním nále­to­vých dre­vín, zabez­pe­čo­va­cí­mi a kon­zer­vač­ný­mi prá­ca­mi, mini­mál­ne do roku 2010 (Aleš Hofe­rek).

Čach­tic­ký hrad­ný vrch je význam­nou loka­li­tou tep­lo­mil­nej vápen­co­vej fló­ry. Ras­tie tu jara­bi­na slo­ven­ská Sor­bus slo­ve­ni­ca, jara­bi­na Kme­ťo­va Sor­bus kme­tia­na, klin­ček Lum­nit­ze­rov Diant­hus lum­nit­ze­ri, senov­ka tesál­ska Tri­go­nel­la mons­pe­lia­ca, kavy­le (Sti­pa spp.). Via­ce­ré orchi­de­je ako hmy­zov­ník Holu­by­ho Oph­rys holo­se­ri­ca ssp. Holu­by­ana, hmy­zov­ník vče­lo­vi­tý Oph­rys api­fe­ra, kruš­tík Epi­pac­tis muel­le­ri, E. pla­cen­ti­na, E. hel­le­bo­ri­ne (pies​ta​ny​.sk). Hrad­ný vrch so svo­jim najb­liž­ším oko­lím je od roku 1964 prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (Hanuš).

Cast­le Hill was inha­bi­ted in pre­his­to­ric times, as evi­den­ced by archa­e­olo­gi­cal finds. It is very like­ly that the­re was a hill­fort here (Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Pub­lis­hing Cen­ter of ZsK­NV at the Regi­onal Peda­go­gi­cal Ins­ti­tu­te in Bra­ti­sla­va). Pro­bab­ly in the 8th-​9th cen­tu­ries (Hanuš). His­to­ri­cal­ly, the cast­le had vari­ous names, such as Chek­che, Cheh­te, Csej­te. It is loca­ted bet­we­en the vil­la­ges of Čach­ti­ce and Viš­ňo­vé in the Čach­ti­ce Karst at an alti­tu­de of 375 meters (hra​dy​-zamky​.org).

Čach­ti­ce Cast­le is men­ti­oned in 1276. It was pro­bab­ly built after 1260 and is att­ri­bu­ted to Kazi­mír from the Hunt-​Poznanovci fami­ly (Infor­ma­ti­on board). It was estab­lis­hed as an impor­tant for­tress for­ming part of the defen­se of the wes­tern bor­der of Hun­ga­ry (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). It belo­n­ged to the first cast­les that secu­red this bor­der (Wiki​pe​dia​.sk). In its his­to­ry, it was one of the few that resis­ted the armies of Pře­mysl Ota­kar II (Infor­ma­ti­on board), who, howe­ver, seve­re­ly dama­ged it in 1273 (Hanuš). It was defen­ded by Kazi­mí­r’s sons Peter and Pon­grác (Wiki​pe​dia​.sk). The cast­le is kno­wn main­ly due to Eli­za­beth Bát­ho­ry. In 1392, Sti­bor from Sti­bo­ri­ce acqu­ired the cast­le from King Sigis­mund. After 1434, the king dona­ted the cast­le to the Orság fami­ly, who owned it until 1567. From them, the cast­le pas­sed into the hands of Ursu­la Kani­ža­jo­vá, the widow of Tomáš Nádaš­dy. From her, the esta­te was acqu­ired by Fran­ti­šek Nádaš­dy, the hus­band of Eli­za­beth Bát­ho­ry. In 1708, it was conqu­e­red and bur­ned by the for­ces of Fran­cis II Rákóc­zi. Later, in the 18th cen­tu­ry, it ser­ved as a pri­son. Sin­ce then, the cast­le has fal­len into ruin. The cast­le is part of the Čach­tic­ký Cast­le Hill pro­tec­ted natu­re reser­ve (Infor­ma­ti­on board). It has never ser­ved as a repre­sen­ta­ti­ve resi­den­ce for its owners; it was alwa­ys built and main­tai­ned as a mili­ta­ry for­tress. The owners of the cast­le built the­ir resi­den­ces in the vil­la­ge (Hanuš).

Among the oldest parts of the cast­le, the rem­nants of a five-​lobed tower with a domi­nant sout­hwest wall, rea­ching a height of about 15 meters, are pre­ser­ved. In 1992, sta­tic secu­ring of the most endan­ge­red parts was car­ried out. At the begin­ning of the 21st cen­tu­ry, the arch of the gate of the second bai­ley was bric­ked up. Later acti­vi­ties inc­lu­ded the remo­val of over­gro­wn tre­es, secu­ri­ty, and con­ser­va­ti­on work, at least until 2010 (Aleš Hoferek).

Čach­tic­ký Cast­le Hill is a sig­ni­fi­cant site for ther­mop­hi­lic limes­to­ne flo­ra. The Slo­vak rowan Sor­bus slo­ve­ni­ca, Kme­ť’s rowan Sor­bus kme­tia­na, Lum­nit­ze­r’s car­na­ti­on Diant­hus lum­nit­ze­ri, clo­ver Tri­go­nel­la mons­pe­lia­ca, and feat­her grass (Sti­pa spp.) grow here. Seve­ral orchids, such as Holu­by­’s Oph­rys holo­se­ri­ca ssp. Holu­by­ana, bee orchid Oph­rys api­fe­ra, hel­le­bo­ri­ne Epi­pac­tis muel­le­ri, E. pla­cen­ti­na, E. hel­le­bo­ri­ne, thri­ve in the area (pies​ta​ny​.sk). The Cast­le Hill and its imme­dia­te sur­roun­dings have been a natu­re reser­ve sin­ce 1964 (Hanuš).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post