2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Popradské pleso

Hits: 3020

Pop­rad­ské ple­so leží v záve­re Men­gu­sov­skej doli­ny. Je to krás­ne ple­so obko­le­se­né nád­her­ný­mi kop­ca­mi. Je pomer­ne dostup­né aj pre menej zdat­ných turis­tov.

Pop­rad­ské ple­so sa nachá­dza v doli­ne pod hre­be­ňom Kri­vá­ňa. Vyzna­ču­je sa jas­ne mod­rou vodou. V lete sú jeho bre­hy pokry­té fareb­ný­mi kvet­mi, v zime je zamrz­nu­té. Oko­lie Pop­rad­ské­ho ple­sa je obľú­be­ným výcho­dis­kom pre mno­hé turis­tic­ké tra­sy. Pop­rad­ské ple­so je súčas­ťou boha­tej tatrans­kej his­tó­rie. V minu­los­ti slú­ži­lo ako zastáv­ka pre pas­tie­rov s ich stá­da­mi. Pop­rad­ské ple­so je prí­stup­né po turis­tic­kej chod­ní­koch. Nachá­dza sa tu neďa­le­ko nie­koľ­ko hor­ských chát. Táto oblasť je obľú­be­ná nie­len pre jed­no­dňo­vé výle­ty, ale aj pre viac­dňo­vé túry a hor­ské expe­dí­cie. Aby sa zacho­va­la krá­sa Pop­rad­ské­ho ple­sa a jeho oko­lia, je dôle­ži­té dodr­žia­vať pra­vid­lá ochra­ny prí­ro­dy. Náv­štev­ní­ci by mali rešpek­to­vať prí­rod­né pro­stre­die, nene­chá­vať odpad­ky a dodr­žia­vať všet­ky pokyny.

Pop­rad­ské ple­so sa v minu­los­ti nazý­va­lo Rybie ple­so. Je ľadov­co­vé­ho pôvo­du, má roz­lo­hu 6.88 hek­tá­rov, je 17 met­rov hlbo­ké, leží v nad­mor­skej výš­ke 1494 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia).


Pop­rad­ské ple­so is situ­ated at the end of Men­gu­sov­ská Val­ley. It is a beau­ti­ful lake sur­roun­ded by stun­ning peaks and is rela­ti­ve­ly acces­sib­le even for less expe­rien­ced hikers. Loca­ted in the val­ley bene­ath the rid­ge of Kri­váň, Pop­rad­ské ple­so is cha­rac­te­ri­zed by its cle­ar blue water. In the sum­mer, its sho­res are cove­red with color­ful flo­wers, whi­le in the win­ter, it fre­e­zes over, trans­for­ming into a sere­ne icy lands­ca­pe. The sur­roun­dings of Pop­rad­ské ple­so ser­ve as a popu­lar star­ting point for nume­rous hiking trails, making it a hub for out­do­or enthusiasts.

This lake holds a sig­ni­fi­cant pla­ce in the rich his­to­ry of the Tat­ra regi­on. In the past, it ser­ved as a sto­po­ver for shep­herds and the­ir flocks, adding a his­to­ri­cal dimen­si­on to its natu­ral beau­ty. Acces­sib­le via hiking trails, Pop­rad­ské ple­so is con­ve­nien­tly loca­ted near seve­ral moun­tain cha­lets. This area is favo­red not only for day trips but also for multi-​day hikes and moun­tain expe­di­ti­ons. To pre­ser­ve the beau­ty of Pop­rad­ské ple­so and its sur­roun­dings, it is cru­cial to adhe­re to the rules of natu­re con­ser­va­ti­on. Visi­tors should res­pect the natu­ral envi­ron­ment, ref­rain from lit­te­ring, and fol­low all guide­li­nes set in place.

In the past, Pop­rad­ské ple­so was kno­wn as Rybie ple­so. It is of gla­cial ori­gin, cove­ring an area of 6.88 hec­ta­res, with a depth of 17 meters. Situ­ated at an ele­va­ti­on of 1494 meters abo­ve sea level, it stands as a tes­ta­ment to the geolo­gi­cal won­ders of the Tat­ra Moun­tains (Wiki­pe­dia).


Pop­rad­ské ple­so leży na końcu Doli­ny Men­gu­so­ws­kiej. To pięk­ne jezi­oro otoc­zo­ne jest pięk­ny­mi szc­zy­ta­mi i jest sto­sun­ko­wo dostęp­ne nawet dla mniej doświadc­zo­nych turystów.

Poło­żo­ne w doli­nie pod gra­nią Kri­vá­ňa, Pop­rad­ské ple­so cha­rak­te­ry­zu­je się jas­no­nie­bies­ką wodą. Latem brze­gi jezi­ora pokry­wa­ją się kolo­ro­wy­mi kwia­ta­mi, podc­zas gdy zimą zamar­za, przeksz­ta­łca­jąc się w spo­koj­ny kra­job­raz lodo­wy. Oko­li­ce Pop­rad­ské­ho ple­sa są popu­lar­nym punk­tem wyjścia na licz­ne szla­ki turys­tycz­ne, co czy­ni je cen­tral­nym miejs­cem dla miło­śni­ków akty­wno­ści na świe­żym powietrzu.

To jezi­oro zaj­mu­je istot­ne miejs­ce w boga­tej his­to­rii regi­onu Tatr. W przes­zło­ści pełni­ło rolę przys­tan­ku dla pas­ter­zy i ich stad, doda­jąc his­to­rycz­ny wymiar do swo­je­go natu­ral­ne­go pięk­na. Pop­rad­ské ple­so jest dostęp­ne dzi­ęki szla­kom turys­tycz­nym, dogod­nie poło­żo­nym w pobli­żu kil­ku sch­ro­nisk gór­skich. To miejs­ce cies­zy się popu­lar­no­ścią nie tyl­ko jako cel wyciec­zek jed­nod­ni­owych, ale również jako punkt wyjścia na wie­lod­ni­owe węd­ró­wki i wyp­ra­wy górskie.

Aby zacho­wać pięk­no Pop­rad­ské­ho ple­sa i jego otoc­ze­nia, ważne jest przes­tr­ze­ga­nie zasad ochro­ny przy­ro­dy. Odwie­dza­jący powin­ni sza­no­wać śro­do­wis­ko natu­ral­ne, uni­kać pozos­ta­wia­nia śmie­ci i przes­tr­ze­gać wszys­tkich wytycznych.

W przes­zło­ści Pop­rad­ské ple­so zna­ne było jako Rybie ple­so. Jest jezi­orem polo­do­wco­wym o powierzch­ni 6,88 hek­ta­ra, o głębo­ko­ści 17 met­rów, poło­żo­nym na wyso­ko­ści 1494 met­rów nad pozi­omem mor­za (Wiki­pe­dia).


Odka­zy



TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Taliansko, Zahraničie

Severné Taliansko – prímorská krajina aj s horami

Hits: 3530

Sever­né Talian­sko obklo­pu­je Slo­vin­sko, Rakús­ko, Švaj­čiar­sko a Fran­cúz­sko. Nachá­dza­jú sa tu také mes­tá ako Milá­no, Turín, Janov, Benát­ky, Bolo­ňa, Vero­na, Pado­va. Blíz­ko hra­níc s Rakús­kom sú krás­ne hory – Dolo­mi­ty.

V Dolo­mi­toch sú hor­ské cha­ty otvo­re­né od 20. júna do 20. sep­tem­bra. Na horách sa poča­sie občas poka­zí, v Dolo­mi­toch vraj nikdy nie nadl­ho. Naj­lep­šia vidi­teľ­nosť a najis­tej­šie poča­sie na turis­ti­ku je v sep­tem­bri (Koval­čík). Ďal­ším lákad­lom sú Jul­ské Alpy, zná­me je prí­mor­ské leto­vis­ko Terst, his­to­ric­ké mes­to Fer­ra­ra, nemec­ky hovo­ria­ce Bol­za­no. Raven­na bola kedy­si prí­sta­vom, dnes je z Jad­ra­nom spo­je­ná 10 km dlhým kaná­lom. Nachá­dza sa tu mno­ho sta­vieb s ran­né­ho stre­do­ve­ku. San Mari­no je samos­tat­ná repub­li­ka ležia­ca 27 km od Rimi­ni. Je nav­šte­vo­va­né vďa­ka Mon­te Tita­no, kto­ré­ho tri skal­né ští­ty koru­nu­jú hra­dy. V Tren­ti­ne je 297 jazier, tak­mer všet­ky sú ľadov­co­vé­ho pôvo­du (ckma​y​er​.cz). Ber­ga­mo je z nemec­ké­ho berg – hora a amo – milo­vať. Svoj slo­bod­ný a nezá­vis­lý ráz si udr­ža­lo od 6. sto­ro­čia pred n.l., kedy ho zalo­ži­li Etrus­ko­via. Polen­ta je už stá­ro­čia rov­na­ko žltá (dama​.cz).


Nort­hern Ita­ly is sur­roun­ded by Slo­ve­nia, Aus­tria, Swit­zer­land, and Fran­ce. Cities like Milan, Turin, Genoa, Veni­ce, Bolog­na, Vero­na, and Padua can be found here. Clo­se to the Aus­trian bor­der are the beau­ti­ful moun­tains – the Dolomites.

In the Dolo­mi­tes, moun­tain huts are open from June 20th to Sep­tem­ber 20th. Weat­her in the moun­tains can occa­si­onal­ly turn, but in the Dolo­mi­tes, they say it never lasts for long. The best visi­bi­li­ty and the most reliab­le weat­her for hiking are in Sep­tem­ber (Koval­čík). Anot­her att­rac­ti­on is the Julian Alps, and the sea­si­de resort of Tries­te is well-​known, as is the his­to­ric city of Fer­ra­ra and the German-​speaking Bol­za­no. Raven­na was once a port; today, it is con­nec­ted to the Adria­tic by a 10 km-​long canal. Many buil­dings from the ear­ly Midd­le Ages can be found here. San Mari­no is an inde­pen­dent repub­lic loca­ted 27 km from Rimi­ni, kno­wn for Mon­te Tita­no, cro­wned with three roc­ky peaks and cast­les. In Tren­ti­no, the­re are 297 lakes, almost all of gla­cial ori­gin (ckma​y​er​.cz). Ber­ga­mo comes from the Ger­man words berg – moun­tain and amo – to love. It has main­tai­ned its free and inde­pen­dent cha­rac­ter sin­ce the 6th cen­tu­ry BCE when it was foun­ded by the Etrus­cans. Polen­ta has been equ­al­ly yel­low for cen­tu­ries (dama​.cz).


Il Nord Ita­lia è cir­con­da­to da Slo­ve­nia, Aus­tria, Sviz­ze­ra e Fran­cia. Qui si tro­va­no cit­tà come Mila­no, Tori­no, Geno­va, Vene­zia, Bolog­na, Vero­na e Pado­va. Vici­no al con­fi­ne con l’Aus­tria si tro­va­no le bel­lis­si­me mon­tag­ne del­le Dolomiti.

Nel­le Dolo­mi­ti, i rifu­gi di mon­tag­na sono aper­ti dal 20 giug­no al 20 set­tem­bre. Il tem­po in mon­tag­na può occa­si­onal­men­te peg­gi­ora­re, ma nel­le Dolo­mi­ti si dice che non duri mai a lun­go. La mig­li­ore visi­bi­li­tà e il tem­po più affi­da­bi­le per l’es­cur­si­onis­mo sono a set­tem­bre (Koval­čík). Un’al­tra att­ra­zi­one sono le Alpi Giu­lie e la loca­li­tà bal­ne­a­re di Tries­te, famo­sa anche per la cit­tà sto­ri­ca di Fer­ra­ra e Bol­za­no di lin­gua tedes­ca. Raven­na era una vol­ta un por­to; oggi è col­le­ga­ta all’Ad­ria­ti­co da un cana­le lun­go 10 km. Qui si tro­va­no mol­te cos­tru­zi­oni del­l’al­to Medi­oevo. San Mari­no è una repubb­li­ca indi­pen­den­te situ­ata a 27 km da Rimi­ni, conos­ciu­ta per il Mon­te Tita­no, coro­na­to da tre pic­chi roc­ci­osi e cas­tel­li. In Tren­ti­no ci sono 297 lag­hi, quasi tut­ti di ori­gi­ne gla­cia­le (ckma​y​er​.cz). Ber­ga­mo deri­va dal­le paro­le tedes­che berg – mon­tag­na e amo – ama­re. Ha man­te­nu­to il suo carat­te­re libe­ro e indi­pen­den­te fin dal VI seco­lo a.C., quan­do fu fon­da­ta dag­li Etrus­chi. La polen­ta è gial­la da seco­li (dama​.cz).


Nor­di­ta­lien ist von Slo­we­nien, Öster­re­ich, der Sch­we­iz und Fran­kre­ich umge­ben. Hier fin­det man Städ­te wie Mai­land, Turin, Genua, Vene­dig, Bolog­na, Vero­na und Padua. In der Nähe der öster­re­i­chis­chen Gren­ze befin­den sich die wun­ders­chönen Ber­ge der Dolomiten.

In den Dolo­mi­ten sind die Ber­güt­ten vom 20. Juni bis zum 20. Sep­tem­ber geöff­net. Das Wet­ter in den Ber­gen kann sich gele­gen­tlich versch­lech­tern, aber in den Dolo­mi­ten hei­ßt es, dass es nie lan­ge anhält. Die bes­te Sicht und das zuver­läs­sigs­te Wet­ter zum Wan­dern sind im Sep­tem­ber (Koval­čík). Eine wei­te­re Att­rak­ti­on sind die Julis­chen Alpen, und das See­bad Triest ist bekannt, eben­so wie die his­to­ris­che Stadt Fer­ra­ra und das deutschs­pra­chi­ge Bozen. Raven­na war einst ein Hafen; heute ist es durch einen 10 km lan­gen Kanal mit der Adria ver­bun­den. Hier fin­den sich vie­le Gebä­u­de aus dem frühen Mit­te­lal­ter. San Mari­no ist eine unab­hän­gi­ge Repub­lik, die 27 km von Rimi­ni ent­fernt liegt, bekannt für den Mon­te Tita­no, gek­rönt mit drei fel­si­gen Gip­feln und Bur­gen. In Tren­ti­no gibt es 297 Seen, fast alle gla­zia­len Urs­prungs (ckma​y​er​.cz). Ber­ga­mo lei­tet sich von den deuts­chen Wör­tern berg – Berg und amo – lie­ben ab. Es hat seit dem 6. Jahr­hun­dert v. Chr., als es von den Etrus­kern geg­rün­det wur­de, sei­nen fre­ien und unab­hän­gi­gen Cha­rak­ter bewa­hrt. Polen­ta ist seit Jahr­hun­der­ten gle­ich gelb (dama​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post