Krajina, Slovenská krajina, Obce, Slovenské, Považské, Horné Považie

Zliechov

skala
Hits: 3033

Zliechov sa nachádza v Zliechovskej hornatine, v centrálnej časti Strážovských vrchov, v kotline na západnom úpätí Strážova. Leží v nadmorskej výške 603 metrov nad morom. Na ploche 54.38 km2 tu žije 596 obyvateľov. K obci patrí aj osada Košecké Rovné. Do roku 1960 bola súčasťou obce aj osada Gápel, pre tamojšiu sklársku huť sa tu varilo pivo. Obec bola počas 1. a 2. svetovej vojny značne zničená a z veľkej časti vypálená. Mnoho obyvateľov odišlo po roku 1945 do Mostu pri Bratislave (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1272 ako terra Zlieho. Zliechov spadá do Území európskeho významu NATURA 2000. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, podomovým predajom, pláteníctvom, kožušníctvom, vyšívaním a pletením čepcov a pásov (zliechov.sk). Na východnom okraji obce sa nachádza Zliechovský močiar (Wikipedia), ktorý je prírodnou pamiatkou. V obci je viacero chránených stromov. 27 metrov vysoký jaseň štíhly je 300 rokov starý, s obvodom kmeňa 720 cm. Dve vŕby majú 150 rokov, 15 metrov a obvody kmeňov 490 a 550 cm. Kostol svätého Vavrinca je z roku 1480. V interiéri bola neskorogotická socha Madony z roku cca 1500, ktorá však bola v roku 1980 odcudzená (zliechov.sk). V prvej polovici 20. storočia bola medzi Zliechovom a Ilavou úzkorozchodná železnica (Wikipedia). Zliechovský kroj patrí k najkrajším na Slovensku, bol zdokumentovaný vo filme Zem spieva a na fotografiách Karola Plicku (zliechov.sk). Každoročne sa tu v auguste koná hudobný festival Pustohlav (Wikipedia). Za účelom udržania a zachovania kultúrnych a prírodných zdrojov nášho územia bol v roku 2004 založený mikroregión Magura – Strážov, do ktorého patrí aj obec Zliechov (zliechov.sk).

Zliechov is located in the Zliechov Highlands, in the central part of the Strážov Mountains, in a basin on the western slope of Strážov. It lies at an elevation of 603 meters above sea level. With an area of 54.38 km2, the village is home to 596 residents. The settlement also includes the hamlet of Košecké Rovné. Until 1960, the village also encompassed the settlement of Gápel, known for its glassworks and brewery. During the 1st and 2nd World Wars, Zliechov suffered significant destruction and was largely burned down. Many residents left for Most pri Bratislave after 1945 (Wikipedia).

The first written mention of the village dates back to 1272 as terra Zlieho. Zliechov falls within the NATURA 2000 European Significant Areas. The inhabitants historically engaged in agriculture, cottage industry, weaving, furrier trade, embroidery, and crafting hats and belts (zliechov.sk). On the eastern edge of the village lies the Zliechov Swamp (Wikipedia), a natural monument. Several protected trees are found in the village, including a 27-meter-tall slender ash tree that is 300 years old, with a trunk circumference of 720 cm. Two willows, aged 150 years, stand at 15 meters with trunk circumferences of 490 and 550 cm. The Church of St. Lawrence dates back to 1480. Inside, there was a late Gothic statue of Madonna from around 1500, which was unfortunately stolen in 1980 (zliechov.sk). In the first half of the 20th century, a narrow-gauge railway connected Zliechov and Ilava (Wikipedia). The Zliechov folk costume is among the most beautiful in Slovakia, documented in the film „Zem spieva“ and in photographs by Karol Plicka (zliechov.sk). The annual Pustohlav music festival takes place in August (Wikipedia). In 2004, the microregion Magura – Strážov was established to preserve the cultural and natural resources of the area, of which Zliechov is a part (zliechov.sk).x

Odkazy

zliechov 23775

Krajina, Slovenská krajina, Príroda, Ľudská príroda, Horné Považie, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nosice – priehrada mládeže

skala
Hits: 3751

Vodná nádrž je nádržou na rieke Váh pred mestom Púchov. Postavená bola v roku 1949 až 1957 ako Priehrada mládeže (Wikipedia). Je najstaršou priehradou na rieke Váh. Počas jej stavby vytryskol prameň uhličitej vody z hĺbky 67.5 metra. Voda sa agresívne chovala voči železu a betónu, preto sa stavba natiahla na dlhší čas (teraz.sk). Na horninový podklad museli navŕšiť čadičové kocky, ktoré zaliali betónom (Miro Mikáč). Prameň bol liečivý, vďaka čomu vznikli liečebné kúpele Nimnica. Prehradením Váhu došlo k zatopeniu obce Okrut a časti obce Nosice (teraz.sk), presídlení boli aj obyvatelia obce Milochov. Pred výstavbou muselo byť preložených 12 km železníc a 35 km ciest (Maroš Trnik).

Rozloha Nosickej nádrže je 5.7 km2, objem 36 miliónov m3, maximálna hĺbka je 18 metrov, priehradný múr je 36 metrov vysoký a 472 metrov dlhý (Wikipedia). V najširšom mieste sú od seba brehy vzdialené 1.5 km (Maroš Trnik). Nosice sú súčasťou Vážskej kaskády. Od roku 1957 je súčasťou nádrže je vodná elektráreň (Wikipedia), ktorá má funkciu týždenného vyrovnávania prietokov (seas.sk). Nádrž Nosice je aj miestom letnej rekreácie, je tu možnosť kúpania, surfovania, člnkovania, plachtenia a rybolovu (slovakianguide.sk). Na úpätí Hradiska nad priehradným múrom je postavená vežička – rozhľadňa. Možno tu pozorovať 160 druhov vtákov (Maroš Trnik).

The water reservoir is located on the Váh River, upstream of the town of Púchov. It was constructed between 1949 and 1957 and was initially named the „Priehrada mládeže“ or „Youth Dam“ (Wikipedia). It stands as the oldest dam on the Váh River. During its construction, a carbonated water spring erupted from a depth of 67.5 meters. The water exhibited aggressive behavior towards iron and concrete, leading to an extended construction period (teraz.sk). Basalt blocks had to be piled onto the bedrock, which were then covered with concrete (Miro Mikáč). The spring was therapeutic, contributing to the establishment of the healing spa, Nimnica. The damming of the Váh River resulted in the flooding of the village of Okrut and a section of the village of Nosice, leading to the relocation of the inhabitants of the village of Milochov. Prior to construction, 12 km of railways and 35 km of roads had to be rerouted (Maroš Trnik).

The surface area of Nosice Reservoir is 5.7 km2, with a volume of 36 million m3. Its maximum depth is 18 meters, and the dam wall is 36 meters high and 472 meters long (Wikipedia). At its widest point, the shores are 1.5 km apart (Maroš Trnik). Nosice is part of the Váh Cascade. Since 1957, it has housed a hydroelectric power plant (Wikipedia), serving the purpose of weekly flow regulation (seas.sk). Nosice Reservoir also serves as a summer recreation area, providing opportunities for swimming, surfing, boating, sailing, and fishing (slovakianguide.sk). At the foot of Hradisko, above the dam wall, a tower-observatory has been erected, offering panoramic views. It’s an excellent spot for observing 160 bird species (Maroš Trnik).

Odkazy

vodna-nadrz-nosice 42287

Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Horné Považie

Konská

skala
Hits: 2366

Konská sa nachádza takmer uprostred Rajeckej kotliny, v doline Porubského potoka (obeckonska.sk), v nadmorskej výške 455 metrov nad morom. Na ploche 5.31 km2 tu žije 1 542 obyvateľov (Wikipedia). Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1228 (obeckonska.sk). Pomenovanie obce pochádza od pôvodného zamestnania svojich obyvateľov (obeckonska.sk). Po vzniku sa vyznačovala bohatstvom pasienkov, špecializovala sa na chov koní. Koniarska tradícia tu pretrvávala stáročia. Ešte v 19. storočí tu bol žrebčín Lietavského hradu (obeckonska.sk). Obec bola vo svojej histórii dosídľovaná formou šoltýsko-roľníckej kolonizácie. Kolonizovali Nemci zo Sliezska, osadníkmi však boli Slováci (obeckonska.sk). V roku 1598 tu bolo 27 domov, v roku 1828 v 40 domoch žilo 725 obyvateľov. Obyvatelia sa okrem koniarstvu venovali poľnohospodárstvu, chovu oviec, rybolovu, včelárstvu, pláteníctvu. Bola tu výrobňa cementárskych produktov a tehelňa (obeckonska.sk).

Konská is situated nearly in the center of the Rajec Basin, in the valley of the Porubský Creek (obeckonska.sk), at an elevation of 455 meters above sea level. With an area of 5.31 km2, the village is home to 1,542 residents (Wikipedia). The oldest written mention of the village dates back to 1228 (obeckonska.sk). The name of the village derives from the original occupation of its inhabitants (obeckonska.sk).

Following its establishment, Konská distinguished itself with the wealth of its pastures and specialized in horse breeding. The equestrian tradition endured for centuries, with a horse stud at Lietava Castle in the 19th century (obeckonska.sk). Throughout its history, the village experienced resettlement through a form of soltys (local administrator) and farmer colonization. Germans from Silesia were involved in the colonization, but the settlers were Slovaks (obeckonska.sk). In 1598, there were 27 houses in the village, and by 1828, 725 inhabitants lived in 40 houses. Besides horse breeding, residents were engaged in agriculture, sheep farming, fishing, beekeeping, and weaving. There was also a production facility for cement products and a brickyard (obeckonska.sk).

Odkazy

konska 13315

Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Príroda, Skaly, Horné Považie, Biotopy

Manínska tiesňava

skala
Hits: 5598

Manínska úžina získala zákonnú ochranu v roku 1967. Od roku 1994 nesie pomenovanie Manínska tiesňava ako národná prírodná rezervácia. Vznikla epigeneticky zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového brala. Vznikla hlboká a úzka tiesňava (Jozef Cyprich). Postupné zarezávanie Manínskeho potoka rozdelilo manínske bradlo na Veľký a Malý Manín. Územie formovali fluviokrasové procesy, vďaka ktorým tu vznikli rôzne formy podzemného aj povrchového krasu. Na úbočiach Manínov je zdokumentovaných 40 jaskýň (Informačná tabuľa). Vírivý pohyb väčších skalných úlomkov obrusoval v stenách krútňavové kotly a obrie hrnce, z ktorých najmohutnejšie sú v prvých vrátach. Vznikali skalné útvary, ktoré nesú dnes tieto názvy: Kačacia skala, Veža nad úžinou, Tisia veža, Dračí hrebeň, Jašteričí hrebeň, Slnečné steny s Líščím kuloárom, Manínska stráž, Stratené veže, Skala nad Rozprávkovou lúčkou, Ostrá, Posledná. Pukliny v skalách Manínov hlboké až 16 metrov vytvorili mnohé jaskyne. Na severozápadnom úpätí vyviera niekoľko minerálnych prameňov. Je najužšou tiesňavou na Slovensku, cez ktorú bola vybudovaná cesta. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Tiesňava je necelý kilometer dlhá a na niektorých miestach veľmi úzka. Najužšie miesto bolo v minulosti pre vozy neprejazdné. V roku 1933 bola odstrelená časť  brala a bola vybudovaná asfaltka (Pajger).

Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien umožňuje výskyt horských druhov rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške (Informačná tabuľa). Skalné steny sú miestami 400 metrov vysoké. Zo strmých svahov je dno doliny často zasypávané snehovými lavínami. Sneh sa v tônistých polohách pomaly topí, niekedy vydrží až do mája (pxcentrumpb.sk). Rastie tu napr. Pulsatilla slavica, Primula auricula subsp. hungarica, Aurinia saxatilis, Aster alpinus, Dianthus praecox, Jovibarba globifera subsp. hirta, Cortusa matthioli, Aconitum firmus subsp. moravicum, Ophrys holubyana, Phyllitis scolopendrium. Z fauny je tu zastúpený napr.: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Bubo bubo, Coronela austriaca (Jozef Cyprich). Vládnu tu rôzne mikroklimatické podmienky – výslnné stanovištia poskytujú biotop pre teplomilné druhy. Vlhké tienisté miesta sú zasa priestorom pre horské chladnomilnejšie druhy (manin.sk).

The Manínska Gorge gained legal protection in 1967 and has been designated as the Manínska Tiesňava National Nature Reserve since 1994. It formed through the epigenetic cutting of the Manínsky Creek into the limestone gate. This process gave rise to a deep and narrow gorge (Jozef Cyprich). The gradual incision of the Manínsky Creek divided the Manínsky Gate into Big and Small Manín. The territory was shaped by fluviokarst processes, creating various forms of underground and surface karst. There are documented 40 caves on the slopes of Manín (Information board). The swirling movement of larger rock fragments polished the walls, creating eddy kettles and giant pots, of which the most massive are found in the first gates. Rock formations with names like Kačacia skala, Veža nad úžinou, Tisia veža, Dračí hrebeň, Jašteričí hrebeň, Slnečné steny s Líščím kuloárom, Manínska stráž, Stratené veže, Skala nad Rozprávkovou lúčkou, Ostrá, Posledná were formed. The cracks in the rocks of Manín, up to 16 meters deep, gave rise to many caves. Several mineral springs emerge on the northwest slope. It is the narrowest gorge in Slovakia, traversed by a road. In 1988, an educational trail was built through Manínská and Kostolecká Tiesňava, covering 17 kilometers with 18 stops (Jozef Cyprich). The gorge is less than a kilometer long and very narrow at some points. In the past, the narrowest section was impassable for vehicles. In 1933, a portion of the gate was blasted, and an asphalt road was constructed (Pajger).

The moist microclimate of the tall rock walls allows for the presence of mountain plant and animal species at a low elevation (Information board). The rocky walls reach heights of up to 400 meters. The valley floor is often covered by snow avalanches from steep slopes. Snow in shaded areas slowly melts, sometimes lasting until May (pxcentrumpb.sk). Plant species include Pulsatilla slavica, Primula auricula subsp. hungarica, Aurinia saxatilis, Aster alpinus, Dianthus praecox, Jovibarba globifera subsp. hirta, Cortusa matthioli, Aconitum firmus subsp. moravicum, Ophrys holubyana, Phyllitis scolopendrium. Fauna includes species such as Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Bubo bubo, Coronela austriaca (Jozef Cyprich). Various microclimatic conditions prevail here – sunny sites provide a habitat for thermophilic species, while moist shaded areas offer space for mountain cold-tolerant species (manin.sk).

Odkazy

maninska-tiesnava 74716

Krajina, Slovenská krajina, Horné Považie

Stránske

skala
Hits: 2563

Stránske dostalo názov podľa príkrych stráňav, ktoré ho obklopujú. Prvá zmienka o ňom je z roku 1368. Výstavba kostolu svätej Heleny začala v roku 1368. V roku 1858 zemetrasenie kostol silne poškodilo, v roku 1877 bol uzavretý. Dnes je zo starobylého kostola len zrúcanina. Pri Stránskom sa nachádza historická cesta zo 14. storočia. Dnes je medzi Rajeckými Teplicami a Stránskym, medzi Rajeckými kúpeľmi a zrúcaninou gotického kostolíka svätej Heleny v Stránskom. Dnes je to 2 km dlhá poľná cesta, z ktorej vidno Lúčanskú Malú Fatru s vrcholmi Minčol, Veľká Lúka, Kľak. Smerom na juhozápad sú Strážovské vrchy, na západe sú Súľovské vrchy. Pozdĺž cesty bolo vysadených 25 listnatých stromov (Informačná tabuľa).

Stránske got its name from the steep slopes that surround it. The first mention of it dates back to 1368. The construction of the Church of St. Helena began in 1368. In 1858, an earthquake heavily damaged the church, and in 1877, it was closed. Today, only the ruins of the ancient church remain. Near Stránske, there is a historical road from the 14th century. It stretches between Rajecké Teplice and Stránske, connecting the spa town of Rajecké Teplice with the ruins of the Gothic Church of St. Helena in Stránske. The road, now 2 km long, offers views of Lúčanská Malá Fatra with the peaks of Minčol, Veľká Lúka, and Kľak. Towards the southwest, you can see the Strážovské Vrchy, while the Súľovské Vrchy are visible to the west. Along the road, 25 deciduous trees have been planted (Information board).

Odkazy

stranske 11961