2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Lietava

Hits: 1393

Lie­ta­va leží 12 km juho­zá­pad­ne od Žili­ny, v nad­mor­skej výš­ke 429 met­rov nad morom. Nad obcou je zrú­ca­ni­na jed­né­ho z naj­roz­siah­lej­ších hra­dov na Slo­ven­sku – hra­du Lie­ta­va. Žije tu 1441 oby­va­te­ľov na 10 km2. Názov obce je odvo­de­ný od mena slo­van­skej bohy­ne mla­dos­ti a jari Lyty-​Lietavy-​Lady”. His­tó­ria osíd­le­nia kata­stra obce sia­ha do stred­nej doby bron­zo­vej (1500700 pred n. l.) (lie​ta​va​.info). Samot­ná obec exis­to­va­la už v roku 1208 a tvo­ri­la súčasť Lie­tav­ské­ho pan­stva. Pred rokom 1332 sa spo­mí­na­la ako Pro­vin­cia de Lyt­va (Wiki­pe­dia).


Lie­ta­va is loca­ted 12 km sout­hwest of Žili­na, at an alti­tu­de of 429 meters abo­ve sea level. Abo­ve the vil­la­ge lies the ruins of one of the lar­gest cast­les in Slo­va­kia – Lie­ta­va Cast­le. The vil­la­ge is home to 1441 resi­dents wit­hin an area of 10 km². The name of the vil­la­ge is deri­ved from the name of the Sla­vic god­dess of youth and spring, Lyty-​Lietavy-​Lady.” The his­to­ry of sett­le­ment in the vil­la­ge dates back to the Midd­le Bron­ze Age (1500700 BC) (lie​ta​va​.info). The vil­la­ge itself exis­ted as ear­ly as 1208 and was part of the Lie­ta­va esta­te. Befo­re the year 1332, it was men­ti­oned as Pro­vin­cia de Lyt­va (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Turiec, Typ krajiny

Martin – mesto Matice Slovenskej

Hits: 5032

Na nece­lých 68 km2 žije asi 60000 oby­va­te­ľov v Tur­čian­skej kot­li­ne v Mar­ti­ne. Do roku 1950 nie­sol meno Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin. Nemec­ký názov je Turz-​Sankt Mar­tin, maďar­ský Turócs­zent­már­ton, latin­ský Sanc­tus Mar­ti­nus, prí­pad­ne Mar­ti­no­po­lis (wiki​pe​dia​.sk). Mar­tin je admi­ni­stra­tív­nym a hos­po­dár­skym stre­dis­kom Tur­ca. Prvá zmien­ka o mes­te je z roku 1284 (mar​tin​.sk). V oblas­ti síd­lis­ka Jahod­ník bolo odkry­té poh­re­bis­ko z mlad­šej doby bron­zo­vej. Táto časť Mar­ti­na bola samos­tat­nou osa­dou, kto­rej meno bolo Malá Bys­tri­ca a neskôr Jahod­ník. Písom­ná zmien­ka o nej z roku 1258 (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Osa­da Jor­dán exis­to­va­la medzi Draž­kov­ca­mi, Skla­bi­ňou, Dol­ným Jase­nom a Hor­ným Kal­ní­kom. Meno nies­la zrej­me pod­ľa maji­te­ľa – Jor­dá­na, mož­no pod­ľa zásluh na kri­žiac­kych výpra­vách (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Mod­ly – leží na mies­te súčas­nej Mest­skej špor­to­vej haly na Pod­há­ji. Názov zod­po­ve­dal mies­tu, kde sa vyko­ná­va­li obe­ty sta­rým slo­van­ským bož­stvám. Pochá­dza od sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va, na mies­to, kde sa cho­di­li ľudia mod­liť a a vyko­ná­vať obe­ty. Pri tom­to mies­te vznik­la nie­ke­dy v 11. – 12. sto­ro­čí dedi­na Mod­ly (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). O Prie­ko­pe sú zmien­ky z nále­získ pra­ve­kých poh­reb­ných miest. Na dneš­nom Ren­de­zo­ve bolo odkry­té poh­re­bis­ko. Sta­ro­slo­van­ské opev­ne­nia a vyvý­še­ni­ny boli na tom­to mies­te vybu­do­va­né už v 8. sto­ro­čí. V roku 1364 sa Pre­ko­pa spo­mí­na ako orien­tač­ný bod na ces­te do Košíc pri pre­cho­de úži­nou cez Streč­no do Tur­ca (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

Osa­da Mar­tin leža­la na krá­ľov­skej pôde pat­ria­cej pod prá­vo­moc krá­ľov­ské­ho kas­te­lá­na síd­lia­ce­ho na Skla­bin­skom hra­de. Pre vznik a vývoj Mar­ti­na v stre­do­ve­ku mala význam­nú úlo­hu komu­ni­kač­ná polo­ha. Sme­rom na Lip­tov, Žili­nu aj na Skla­bin­ský hrad (mar​tin​.sk). V Mar­ti­ne sa kona­li gene­rál­ne kon­gre­gá­cie tur­čian­skej a orav­skej šľach­ty. Úra­do­val tu pod­žu­pan a sto­lič­ný súd. Kaž­dý štvr­tok bol na námes­tí trh (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). V rokoch 144314451453 pos­tih­lo Mar­tin a oko­lie zeme­tra­se­nie, v roku 1452 mor (mar​tin​.sk). Od roku 1340 slo­bod­né krá­ľov­ské mes­to (mar​tin​.sk). V roku 1869 tu žilo 2235 oby­va­te­ľov (mar​tin​.sk). Od 17. sto­ro­čia do roku 1922 sa mes­to sta­lo cen­trom Tur­čian­skej župy. Kon­com 19. sto­ro­čia sahttps://www.martin.sk/historia-mesta/d‑1312 tu zača­lo Slo­ven­ské národ­né obro­de­nie, od roku 1863 tu síd­li Mati­ca slo­ven­ská. 30.10.2018 sa prá­ve Mar­tin­skou dekla­rá­ci­ou pri­po­ji­lo Slo­ven­sko k Čes­ku a vznik­la Čes­ko­slo­ven­ská repub­li­ka. 24.8.1994 bol Mar­tin záko­nom vyhlá­se­ný za národ­né kul­túr­ne cen­trum Slo­vá­kov. Mes­to má tie­to mest­ské čas­ti: Jahod­ní­ky, Košú­ty, Ľado­veň, Pod­háj, Prie­ko­pa, Sever, Stred, Tom­ča­ny, Zátur­čie (wiki​pe​dia​.sk). 

Osob­nos­ti Mar­ti­na: malia­ri Jan­ko Ale­xy, Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, Mar­tin Ben­ka, herec Ľuboš Kos­tel­ný (wikipedia.en), Oľga Boro­dá­čo­vá, Zuza­na Kro­ne­ro­vá, Hana Melič­ko­vá (wiki​pe​dia​.sk), hoke­jis­ti Róbert Šveh­la, Rado­van Somík, Zde­no Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haš­čák, Peter Bar­toš (wiki​pe​dia​.sk), spi­so­va­teľ Jan­ko Jesen­ský (wikipedia.en), Oľga Fel­de­ko­vá, rod. Luká­či­ová (wiki​pe​dia​.sk), vedec Andrej Kmeť, moto­cyk­lis­ta Jaro­slav Kat­ri­ňák, atlét­ka Jana Klo­co­vá (wikipedia.en). V Mar­ti­ne pôso­bil Jan­ko Jesen­ský, Ele­na Maróthy-​Šoltésová, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Mar­tin Kuku­čín, Fran­ti­šek Heč­ko, Šte­fan Krč­mé­ry, Emil Bole­slav Lukáč, Ľudo Mis­trík Ondre­jov, Jozef Cíger Hron­ský, Július Barč Ivan, Mária Rázu­so­vá Mar­tá­ko­vá, Mar­tin Rázus, Ľudo­vít Ful­la, Karel Plic­ka (mar​tin​.sk).


On just under 68 km², about 60,000 inha­bi­tants live in the Turiec Basin in Mar­tin. Until 1950, it was cal­led Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin. The Ger­man name is Turz-​Sankt Mar­tin, Hun­ga­rian Turócs­zent­már­ton, Latin Sanc­tus Mar­ti­nus, or Mar­ti­no­po­lis (wiki​pe​dia​.sk). Mar­tin is the admi­ni­stra­ti­ve and eco­no­mic cen­ter of Turiec. The first men­ti­on of the town is from 1284 (mar​tin​.sk). In the area of the Jahod­ník sett­le­ment, a burial site from the Youn­ger Bron­ze Age was dis­co­ve­red. This part of Mar­tin was a sepa­ra­te sett­le­ment cal­led Malá Bys­tri­ca and later Jahod­ník. A writ­ten men­ti­on of it dates back to 1258 (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). The sett­le­ment Jor­dán exis­ted bet­we­en Draž­kov­ce, Skla­bi­ňa, Dol­ný Jase­nov, and Hor­ný Kal­ník. The name was pro­bab­ly deri­ved from the owner – Jor­dán, possib­ly from achie­ve­ments in the Cru­sa­des (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Mod­ly – loca­ted at the site of the cur­rent City Sports Hall in Pod­háj. The name cor­res­ponds to the pla­ce whe­re sac­ri­fi­ces were made to ancient Sla­vic dei­ties. It comes from the Old Sla­vic word for the pla­ce whe­re peop­le went to pray and make sac­ri­fi­ces. A vil­la­ge cal­led Mod­ly was estab­lis­hed here some­ti­me in the 11th12th cen­tu­ry (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). The­re are men­ti­ons of Prie­ko­pa from the fin­dings of pre­his­to­ric burial sites. A burial site was dis­co­ve­red on toda­y­’s Ren­de­zo­ve. Old Sla­vic for­ti­fi­ca­ti­ons and ele­va­ti­ons were built at this loca­ti­on as ear­ly as the 8th cen­tu­ry. In 1364, Prie­ko­pa was men­ti­oned as a land­mark on the road to Koši­ce when cros­sing the strait through Streč­no to Turiec (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

The sett­le­ment of Mar­tin was situ­ated on roy­al land under the juris­dic­ti­on of the roy­al cas­tel­lan resi­ding at Skla­bin­ský hrad. The stra­te­gic loca­ti­on pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the emer­gen­ce and deve­lop­ment of Mar­tin in the Midd­le Ages, exten­ding towards Lip­tov, Žili­na, and Skla­bin­ský hrad (mar​tin​.sk). Gene­ral con­gre­ga­ti­ons of the Turiec and Ora­va nobi­li­ty were held in Mar­tin. The depu­ty and coun­ty court ope­ra­ted here. A mar­ket was held on the squ­are eve­ry Thurs­day (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

In the years 1443 to 1445 and 1453, eart­hqu­akes struck Mar­tin and its sur­roun­dings, and in 1452, the­re was an outb­re­ak of pla­gue (mar​tin​.sk). Sin­ce 1340, it has been a free roy­al town (mar​tin​.sk). In 1869, the­re were 2,235 inha­bi­tants living here (mar​tin​.sk). From the 17th cen­tu­ry until 1922, the city beca­me the cen­ter of Turiec Coun­ty. In the late 19th cen­tu­ry, the Slo­vak Nati­onal Revi­val began here, and sin­ce 1863, Mati­ca slo­ven­ská has been hea­dqu­ar­te­red here. On Octo­ber 30, 2018, Slo­va­kia joined Cze­cho­slo­va­kia through the Mar­tin Dec­la­ra­ti­on, for­ming the Cze­cho­slo­vak Repub­lic. On August 24, 1994, Mar­tin was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral cen­ter of the Slo­vaks by law. The city has the fol­lo­wing dis­tricts: Jahod­ní­ky, Košú­ty, Ľado­veň, Pod­háj, Prie­ko­pa, Sever, Stred, Tom­ča­ny, Zátur­čie (wiki​pe​dia​.sk).

Pro­mi­nent per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Mar­tin inc­lu­de pain­ters Jan­ko Ale­xy, Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, Mar­tin Ben­ka, and actor Ľuboš Kos­tel­ný (wikipedia.en), as well as Oľga Boro­dá­čo­vá, Zuza­na Kro­ne­ro­vá, Hana Melič­ko­vá (wiki​pe​dia​.sk). Notab­le hoc­key pla­y­ers from Mar­tin inc­lu­de Róbert Šveh­la, Rado­van Somík, Zde­no Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haš­čák, and Peter Bar­toš (wiki​pe​dia​.sk). The city has also been con­nec­ted to wri­ter Jan­ko Jesen­ský (wikipedia.en), Oľga Fel­de­ko­vá (mai­den name Luká­či­ová) (wiki​pe​dia​.sk), scien­tist Andrej Kmeť, motor­cyc­list Jaro­slav Kat­ri­ňák, and athle­te Jana Klo­co­vá (wikipedia.en). In Mar­tin, notab­le his­to­ri­cal figu­res who have lived or wor­ked inc­lu­de Jan­ko Jesen­ský, Ele­na Maróthy-​Šoltésová, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Mar­tin Kuku­čín, Fran­ti­šek Heč­ko, Šte­fan Krč­mé­ry, Emil Bole­slav Lukáč, Ľudo Mis­trík Ondre­jov, Jozef Cíger Hron­ský, Július Barč Ivan, Mária Rázu­so­vá Mar­tá­ko­vá, Mar­tin Rázus, Ľudo­vít Ful­la, and Karel Plic­ka (mar​tin​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2006-2010, 2009, Časová línia, Do roku 2005, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

Hits: 7320

Skan­zen v Mar­ti­ne je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou (muze​um​.sk). Nachá­dza sa v Jahod­níc­kych hájoch, na východ od mes­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Podá­va obraz ľudo­vé­ho sta­vi­teľ­stva, býva­nia a spô­so­bu živo­ta našich pred­kov z obdo­bia dru­hej polo­vi­ce 19. a prvej polo­vi­ce 20. sto­ro­čia z oblas­tí seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­skaOra­vy, Lip­to­va a Kysúc. A neskôr aj Tur­ca (muze​um​.sk). Prvý zámer výstav­by vzni­kol v roku 1930. Základ­ný kameň expo­zí­cie bol polo­že­ný v roku 1967. Sprí­stup­ne­ný bol v roku 1972 (muze​um​.sk). Od roku 2004 je v celo­roč­nej pre­vádz­ke (Wiki­pe­dia). V are­áli sa nachá­dza 143 objek­tov na plo­che 15.5 hek­tá­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od roku 1991 múze­um pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je podu­ja­tia s ukáž­ka­mi tra­dič­nej ľudo­vej výro­by, reme­siel, zvy­kos­lo­via a folk­ló­ru, napr. Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne a Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

K naj­po­zo­ru­hod­nej­ším stav­bám pat­rí zemian­ska usad­losť z Vyšné­ho Kubí­na z roku 1748. Je tu napr. kováčs­ka diel­ňa zo Suchej Hory, ole­já­reň z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, horá­reň a krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, sýp­ky a zemia­ko­vé jamy zo Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­ca a Dlhej nad Ora­vou, kapl­n­ka zo Bzín a Kru­šet­ni­ce, krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z roku 1811 (wordp​ress​.com), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol z Rud­na z roku 1792, fila­gó­ria zo Slo­ven­ské­ho Prav­na, vozia­reň z Moš­kov­ca. Objekt z Tur­če­ka pred­sta­vu­je kar­pat­ských Nemcov z krem­nic­kej oblas­ti z kon­ca 30-​tych rokov 20. sto­ro­čia. Súčas­ťou je Roma­no drom – Ces­ta Rómov, kto­rá je expo­zí­ci­ou Múzea kul­tú­ry Rómov na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk).

Odka­zy


The Open-​Air Muse­um in Mar­tin is a folk exhi­bi­ti­on loca­ted in Jahod­níc­ke háje, east of the town of Mar­tin (Wiki­pe­dia). It pre­sents a por­tra­y­al of folk archi­tec­tu­re, hou­sing, and the way of life of our ances­tors from the second half of the 19th and the first half of the 20th cen­tu­ry in the nort­hwes­tern regi­ons of Slo­va­kia – Ora­va, Lip­tov, and Kysu­ce, and later also Turiec (muze​um​.sk). The ini­tial con­cept for its cons­truc­ti­on emer­ged in 1930, and the foun­da­ti­on sto­ne was laid in 1967. It was ope­ned to the pub­lic in 1972 (muze​um​.sk). Sin­ce 2004, it has been in year-​round ope­ra­ti­on (Wiki­pe­dia). The area encom­pas­ses 143 struc­tu­res on 15.5 hec­ta­res (skan​zen​mar​tin​.sk). Sin­ce 1991, the muse­um regu­lar­ly orga­ni­zes events fea­tu­ring demon­stra­ti­ons of tra­di­ti­onal folk pro­duc­ti­on, crafts, cus­toms, and folk­lo­re, such as Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne, and Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

Among the most notab­le buil­dings is the manor sett­le­ment from Vyšný Kubín dating back to 1748. Other struc­tu­res inc­lu­de a blacks­mith works­hop from Suchá Hora, an oil mill from Orav­ský Vese­lý, a moun­tain hut and inn from Orav­ská Pol­ho­ra, gra­na­ries, and pota­to pits from Sed­liac­ka Dubo­vá, Zuber­ca, and Dlhá nad Ora­vou, a cha­pel from Bzín and Kru­šet­ni­ca, and an inn from Orav­ská Pol­ho­ra built in 1811 (wordp​ress​.com). The Roman Cat­ho­lic church from Rud­no, cons­truc­ted in 1792, the fila­go­ria from Slo­ven­ské Prav­no, a car­ria­ge hou­se from Moš­ko­vec, and a buil­ding from Tur­ček repre­sen­ting Car­pat­hian Ger­mans from the Krem­ni­ca area in the late 1930s are also part of this impres­si­ve col­lec­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the­re is Roma­no drom – The Road of the Roma, an expo­si­ti­on repre­sen­ting the Muse­um of Roma­ni Cul­tu­re in Slo­va­kia (skon​li​ne​.sk).”


Skan­zen w Mar­ti­nie to eks­po­zyc­ja etno­gra­ficz­na (muze​um​.sk). Znaj­du­je się w Jahod­níc­kich hájoch, na wschód od mias­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Przed­sta­wia obraz ludo­wej archi­tek­tu­ry, miesz­kal­nict­wa i życia naszych przod­ków z okre­su dru­giej poło­wy XIX wie­ku i pier­ws­zej poło­wy XX wie­ku z obsza­rów północno-​zachodniej Sło­wac­ji – Ora­wy, Lip­to­wa i Kysu­cy. Później również z Tur­ca (muze​um​.sk). Pier­ws­za kon­cepc­ja budo­wy pows­ta­ła w 1930 roku. Kamień węgiel­ny eks­po­zyc­ji został poło­żo­ny w 1967 roku. Udos­tęp­ni­ony został w 1972 roku (muze​um​.sk). Od 2004 roku dzia­ła przez cały rok (Wiki­pe­dia). Na tere­nie znaj­du­je się 143 obiek­ty na powierzch­ni 15,5 hek­ta­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od 1991 roku muze­um regu­lar­nie orga­ni­zu­je wydar­ze­nia z poka­za­mi tra­dy­cyj­ne­go rze­mi­osła ludo­we­go, rze­mi­osł, zwyc­za­jów i folk­lo­ru, takie jak Jar­mark Micha­ła, Dzie­ci­ęca Nie­dzie­la, Boże Naro­dze­nie na wsi i Wiel­ka­noc na wsi (skon​li​ne​.sk).

Do naj­bar­dziej nie­zwy­kłych budo­wli nale­ży zie­mia­nin usy­tu­owa­ny w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skan­se­nie znaj­du­je się warsz­tat kowal­ski z Suchej Hory, ole­jar­nia z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, huta i karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, spich­ler­ze i piwni­ce z Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­cy i Dłhej nad Ora­vou, kap­licz­ka z Bzí­na i Kru­šet­ni­ce, karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z 1811 roku (wordp​ress​.com), kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki z Rud­na z 1792 roku, fila­go­ria ze Slo­ven­ské­ho Prav­na, wozo­wnia z Moš­kov­ca. Obiekt z Tur­če­ka przed­sta­wia Kar­pac­kich Niem­ców z oko­lic Krem­ni­cy z końca lat 30. XX wie­ku. Częścią jest Roma­no drom – Dro­ga Romów, któ­ra jest eks­po­zyc­ją Muze­um Kul­tu­ry Romów na Sło­wac­ji (skon​li​ne​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post