2011-2015, 2013, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Nitra – najstaršie mesto na Slovensku

Hits: 23789

Na plo­che 108 km2 v nej žije ku 1.10.2010 82 661 oby­va­te­ľov (nit​ra​.sk). Pre­te­ká ňou rov­no­men­ná rie­ka Nit­ra. Zo sever­nej stra­ny sa nad mes­tom týči vrch Zobor (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Nit­ra­wa, Nit­ria, Nit­ra­hwa. V indo­európ­skych jazy­koch Nid zna­me­ná tok, a ahwa vodu (Wikipedia.en). Delí sa na nie­koľ­ko mest­ských čas­tí: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré mes­to, Šúdol a Zobor. 92.0% oby­va­teľ­stva je slo­ven­skej národ­nos­ti, 6.8 % maďar­skej (Wiki­pe­dia). Nit­ra je naj­star­ším mes­tom na Slo­ven­sku. Prvé potvr­de­né his­to­ric­ké zmien­ky sia­ha­jú na začia­tok 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia), kon­krét­ne do roku 828. Zmien­ka je o Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do pra­ve­ku, ako to doku­men­tu­jú počet­né arche­olo­gic­ké nále­zy. Už pred 30 000 rok­mi bola hus­to osíd­le­ným úze­mím. Roľ­níc­ke osa­dy boli na úze­mí mes­ta už pred 6 000 rok­mi. Bolo tu význam­né kelt­ské stre­dis­ko, neskôr ger­mán­ske a napo­kon slo­van­ské. Síd­li­li tu Kvá­di, od 8. sto­ro­čia do roku 1108 Nit­rian­ske knie­žat­stvo (Wiki­pe­dia).

O Nit­re sa hovo­rí, že bola podob­ne ako Rím, zalo­že­ná na sied­mych pahor­koch: Zobor, hrad­ný kopec, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok a Mar­tin­ský vrch. Na mies­te dneš­ných Páro­viec bola dolo­že­ná prvé slo­van­ské síd­lis­ko na úze­mí Nit­ry. Dru­há, zatiaľ zis­te­ná osa­da bola na Mar­tin­skom vrchu v blíz­kos­ti poto­ka Tor­moš (nit​ra​li​ve​.sk). V 9. sto­ro­čí tu vlá­dol knie­ža Pri­bi­na, mes­to bolo jed­ným s cen­tier Veľ­kej Mora­vy. Nit­rian­ska aglo­me­rá­cia bola v čase Veľ­kej Mora­vy a v poveľ­ko­mo­rav­skom obdo­bí väč­šia ako dneš­né mes­to (Rutt­kay). Nachá­dza sa tu prvý zná­my kres­ťan­ský kos­tol v stred­nej a východ­nej Euró­pe z roku 828. Na Zobo­ri bol za vlá­dy Svä­top­lu­ka v rokoch 880881 posta­ve­ný prvý zná­my kláš­tor na Slo­ven­sku. Nit­rian­sky hrad pochá­dza z 11. sto­ro­čia, neskôr bol v 15. sto­ro­čí pre­sta­va­ný (Wiki­pe­dia). Patrí medzi naj­star­šie kamen­né hra­dy u nás. Jeho najv­zác­nej­šou čas­ťou je zakon­zer­vo­va­ný hrad­ný val9. sto­ro­čia. Od roku 1961 je Nit­rian­sky hrad národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Súčas­ná jeho podo­ba pochá­dza zo 17. sto­ro­čia. (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvé nit­rian­ske divad­lo bolo posta­ve­né v roku 1883 (Wiki­pe­dia). V Nit­re pôso­bí Divad­lo Andre­ja Baga­ra, v kto­rom sa koná od roku 1992 posled­ný sep­tem­bro­vý týž­deň medzi­ná­rod­ný fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra. Okrem toho v mes­te je aj Sta­ré divad­lo Karo­la Spi­šá­ka (Wiki­pe­dia).

Nit­ra je aj domo­vom via­ce­rých špor­to­vých klu­bov: fut­ba­lo­vé­ho FC Nit­ra, hoke­jo­vé­ho HC K‑CERO Nit­ra, bas­ket­ba­lo­vé­ho BK Cas­ta SPU Nit­ra. Síd­lia tu via­ce­ré význam­né fir­my: Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Nachá­dza­jú sa tu dve uni­ver­zi­ty: Uni­ver­zi­ta Kon­štan­tí­na Filo­zo­fa a Slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska uni­ver­zi­ta. Sú domo­vom via­ce­rých hudob­ných sku­pín: Gla­diá­ror, Hor­ký­že Slí­že a Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra má množ­stvo osob­nos­tí, napr.: knie­ža Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), kráľ Veľ­kej Mora­vy, nit­rian­ske knie­ža Svä­top­luk I., Pri­bi­nov syn Koceľ (Wikipedia.en), aka­de­mic­ký sochár Július Bárt­fay, poli­tik Fran­ti­šek Mik­loš­ko, her­ci Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, hereč­ky Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, mode­rá­tor Peter Kočiš, hoke­jis­ti Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik a Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), fut­ba­lis­ti Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), streľ­ky­ňa Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).


Cove­ring an area of 108 km², Nit­ra is home to app­ro­xi­ma­te­ly 82,661 resi­dents as of Octo­ber 1, 2010. The Nit­ra River flo­ws through the city, and to the north, the pro­mi­nent Zobor hill rises abo­ve the town (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for Nit­ra inc­lu­de Nit­ra­wa, Nit­ria, and Nit­ra­hwa. In the Indo-​European lan­gu­ages, Nid” means river, and ahwa” means water (Wikipedia.en). The city is divi­ded into seve­ral dis­tricts: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, Kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré Mes­to, Šúdol, and Zobor. The popu­la­ti­on con­sists of 92.0% Slo­vaks and 6.8% Hun­ga­rians (Wiki­pe­dia).

Nit­ra holds the dis­tinc­ti­on of being the oldest city in Slo­va­kia, with the first con­fir­med his­to­ri­cal men­ti­ons dating back to the ear­ly 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia), pre­ci­se­ly in the year 828 when it was refer­red to as Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). The city­’s ori­gins tra­ce back to pre­his­to­ric times, as evi­den­ced by nume­rous archa­e­olo­gi­cal fin­dings. It was den­se­ly inha­bi­ted over 30,000 years ago, with agri­cul­tu­ral sett­le­ments estab­lis­hed 6,000 years ago. Nit­ra was a sig­ni­fi­cant Cel­tic cen­ter and later beca­me Ger­ma­nic and final­ly Sla­vic. The Quadi tri­be resi­ded here, and from the 8th cen­tu­ry until 1108, it was the Nit­rian Prin­ci­pa­li­ty (Wiki­pe­dia).

Nit­ra is often com­pa­red to Rome, as it is said to be foun­ded on seven hills: Zobor, Cast­le Hill, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok, and Mar­tin­ský vrch. The first docu­men­ted Sla­vic sett­le­ment in the Nit­ra area was loca­ted in the present-​day Párov­ce. The second dis­co­ve­red sett­le­ment was on Mar­tin­ský vrch near the Tor­moš stre­am (nit​ra​li​ve​.sk). In the 9th cen­tu­ry, Prin­ce Pri­bi­na ruled here, and the city was one of the cen­ters of the Gre­at Mora­vian Empi­re. During the time of Gre­at Mora­via, the Nit­ra agg­lo­me­ra­ti­on was more exten­si­ve than the cur­rent city (Rutt­kay). The first kno­wn Chris­tian church in Cen­tral and Eas­tern Euro­pe was built in 828. During the rule of Svä­top­luk, the first kno­wn monas­te­ry in Slo­va­kia was erec­ted on Zobor bet­we­en 880 and 881. The Nit­rian­sky Cast­le dates back to the 11th cen­tu­ry and was later reno­va­ted in the 15th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). It ranks among the oldest sto­ne cast­les in the coun­try, and its most valu­ab­le part is the pre­ser­ved cast­le ram­part from the 9th cen­tu­ry. Sin­ce 1961, Nit­rian­sky Cast­le has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. Its cur­rent appe­a­ran­ce dates back to the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board). The first the­a­ter in Nit­ra was built in 1883 (Wiki­pe­dia). Nit­ra is home to the Andrej Bagar The­at­re, which has been hos­ting the inter­na­ti­onal fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra eve­ry Sep­tem­ber sin­ce 1992. Addi­ti­onal­ly, the­re is the Old The­at­re of Karol Spi­šák (Wiki­pe­dia).

Nit­ra is also the base for seve­ral sports clubs, inc­lu­ding the foot­ball club FC Nit­ra, the ice hoc­key club HC K‑CERO Nit­ra, and the bas­ket­ball club BK Cas­ta SPU Nit­ra. The city is host to seve­ral sig­ni­fi­cant com­pa­nies, such as Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, and Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Two uni­ver­si­ties, the Cons­tan­ti­ne the Phi­lo­sop­her Uni­ver­si­ty and the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Agri­cul­tu­re, are loca­ted in Nit­ra. The city is also the home­to­wn of vari­ous musi­cal groups, inc­lu­ding Gla­diá­tor, Hor­ký­že Slí­že, and Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra boasts a rich his­to­ry and is asso­cia­ted with notab­le figu­res such as Prin­ce Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), King of Gre­at Mora­via Svä­top­luk I, Pri­bi­na­’s son Koceľ (Wikipedia.en), aca­de­mic sculp­tor Július Bárt­fay, poli­ti­cian Fran­ti­šek Mik­loš­ko, actors Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, act­res­ses Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, pre­sen­ter Peter Kočiš, hoc­key pla­y­ers Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik, and Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), foot­bal­lers Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), sho­oter Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Matejovec – krajina na úpätí Myjavských Karpát

Hits: 4645

Prvá zmien­ka o Mate­jov­ci je z roku 1678, kedy sa mal v Cha­lu­pách usa­diť Matej s rodi­nou. Dnes tu žije trva­lo 480 oby­va­te­ľov (matej​to​vec​.eu). Mate­jo­vec vďa­ka svoj­mu prí­rod­né­mu pro­stre­diu a typic­kých domov zo začiat­ku 20. sto­ro­čia láka fil­má­rov. V roku 1980 sa tu natá­čal film Naja­tý klaun. V réžii Sta­ni­sla­va Pár­nic­ké­ho sa tu pred­sta­vi­li Petr Čepek, Milan Lasi­ca, Zden­ka Stu­den­ko­vá, Dušan Kap­rá­lik, Ľudo­vít Kró­ner a ďal­ší. V roku 1981 film Prí­pad Evy Bur­do­vej (Július Pán­tik, Mária Krá­ľo­vi­čo­vá, Ivan Kri­vo­sud­ský). V roku 1986 film Hriech (reži­sér Miloš Pie­tor, her­ci Leopold Haverl, Zde­na Grú­be­ro­vá, Dag­mar Sanit­ro­vá, Ivan Gogál, Ivan Raj­niak …). V roku 2000 film Kra­jin­ka reží­ro­val Mar­tin Šulík her­cov ako Cson­gor Kas­sai, Peter Bzdúch, Marián Labu­da, Anna Šiš­ko­vá, Doro­ta Nvo­to­vá (matej​to​vec​.eu).


The first men­ti­on of Mate­jo­vec dates back to 1678 when Matej and his fami­ly were sup­po­sed to sett­le in Cha­lu­py. Today, it is home to a per­ma­nent popu­la­ti­on of 480 resi­dents (matej​to​vec​.eu). Mate­jo­vec, with its natu­ral envi­ron­ment and typi­cal ear­ly 20th-​century hou­ses, att­racts film­ma­kers. In 1980, the film Naja­tý klaun” was shot here. Direc­ted by Sta­ni­slav Pár­nic­ký, the cast inc­lu­ded Petr Čepek, Milan Lasi­ca, Zden­ka Stu­den­ko­vá, Dušan Kap­rá­lik, Ľudo­vít Kró­ner, and others. In 1981, the film Prí­pad Evy Bur­do­vej” was fil­med (Július Pán­tik, Mária Krá­ľo­vi­čo­vá, Ivan Kri­vo­sud­ský). In 1986, the film Hriech” was made (direc­tor Miloš Pie­tor, actors Leopold Haverl, Zde­na Grú­be­ro­vá, Dag­mar Sanit­ro­vá, Ivan Gogál, Ivan Raj­niak…). In 2000, the film Kra­jin­ka,” direc­ted by Mar­tin Šulík, fea­tu­red actors such as Cson­gor Kas­sai, Peter Bzdúch, Marián Labu­da, Anna Šiš­ko­vá, and Doro­ta Nvo­to­vá (matej​to​vec​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Poľsko, TOP, Zahraničie

Poľsko

Hits: 3602

V Poľ­sku žije na 312 679 km2 tak­mer 39 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska je 9‑tym naj­väč­ším európ­skym štá­tom. Je roz­de­le­ný na 16 voj­vod­stiev. Pome­no­va­nie Poľ­sko sa odvo­dzu­je od náz­vu kme­ňa Poľa­nia, kto­rý žil v čas­ti Poľ­ska. Slo­vo Pola­nie sa dá pre­lo­žiť ako obý­va­jú­ci otvo­re­né polia (Wiki­pe­dia)

Tak­mer celé úze­mie Poľ­ska je nížin­né­ho cha­rak­te­ru, prie­mer­ná nad­mor­ská výš­ka je 173 met­rov nad morom. Hory sú len na juhu – Sude­ty a Kar­pa­ty (aj Vyso­ké Tat­ry). Naj­vyš­ší bod Poľ­ska sú Rysy, 2 499 met­rov nad morom. Na seve­re Poľ­ska je pobre­žie Balt­ské­ho mora. V Poľ­sku je 9 300 jazier, zacho­va­lo sa tu via­ce­ro pra­le­sov, napr. Bia­lo­vež­ský pra­les, poľ­sky Pus­za Bia­lo­wies­ka. V Bia­lo­vež­skom pra­le­se, ako jedi­nom v Euró­pe, žijú vo voľ­nej prí­ro­de zub­ry európ­ske. V Poľ­sku pre­vlá­da stre­do­európ­ska les­ná vege­tá­cia na seve­re a v hor­ských oblas­tiach a step­ná vege­tá­cia na výcho­de kra­ji­ny. Lesy pokrý­va­jú asi 30 % úze­mia. Šte­tín­sky záliv je oblasť ochra­ny vtác­tva, močiar­ne oblas­ti v Pod­la­sii, Mazur­sku, War­mii a Pomo­ran­sku sú chrá­ne­né. Nachá­dza sa tu 23 národ­ných par­kov (Wiki­pe­dia).

Poľ­sko má záze­mie pre turiz­mus vybu­do­va­né na vyso­kej úrov­ni. Má 16 oblas­tí UNESCO. Naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá sú Var­ša­va, Lub­lin, Kra­kov, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Osvien­čím, Zako­pa­ne, Čens­to­cho­vá, Vroc­lav, Poznaň, Hniez­dno, Šte­tín, Gdan­sk. Prí­rod­né oblas­ti: Tat­ry, Pod­ha­lie, Gor­ce, Bes­ky­dy, Svä­tok­ríž­ske hory, Krko­no­še, Bia­lo­vež­ský národ­ný park, Biebr­zan­ský národ­ný park, jaze­ro Sniar­dwy, Šte­tín­sky záliv, pobre­žie Balt­ské­ho mora (Wiki­pe­dia).

Zná­mi poľ­skí hudob­ní skla­da­te­lia: Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, Woj­ciech Kilar. Pre­slá­ve­ná je poľ­ská fil­mo­vá tvor­ba, reži­sé­ri: Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, Krzysz­tof Zanus­si (Wiki­pe­dia). Zná­mi sú aj poľ­skí her­ci. Ja sám poľ­skú fil­mo­vú ško­lu pova­žu­jem za jed­nu z naj­lep­ších a navy­še našej men­ta­li­te blíz­ku. Polia­ci vždy ink­li­no­va­li ku Fran­cúz­sku, čo je vid­no aj v nie­kto­rých fil­mo­vých pro­jek­toch. Z oblas­ti vedy je zná­my Maria Curie Sklo­do­ws­ka. Polia­kom bol pápež Ján Pavol II., vlast­ným menom Karol Wojtyla.

V 6. sto­ro­čí obý­va­li úze­mie slo­van­ské kme­ne, kto­ré boli zjed­no­te­né v 10. sto­ro­čí (sme​.sk). Rok 966 je rokom zalo­že­nia Poľ­ska (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Krá­ľov­stvom sa Poľ­sko sta­lo v roku 1025 za Bole­slav I. Chrab­ré­ho. Väč­šiu časť svo­jej his­tó­rie bolo Poľ­sko nezá­vis­lým a mno­ho­ná­rod­nost­ným štá­tom s mno­hý­mi vie­ro­vyz­na­nia­mi. V roku 1798 bolo roz­de­le­né medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Nezá­vis­losť zís­ka­lo až v roku 1918 po 1. sve­to­vej voj­ne (Wiki­pe­dia). V 12. sto­ro­čí sa Poľ­sko roz­pad­lo na men­šie štá­ty, kto­ré boli spus­to­še­né mon­gol­mi v roku 1241. Za vlá­dy Jage­lov­cov uzav­re­lo Poľ­sko spo­je­nec­tvo s Lit­vou – Kre­ws­ká únia. Spo­loč­ne sa sa im poda­ri­lo pora­ziť Rád nemec­kých rytie­rov. V roku 1569 sa Poľ­sko sta­lo súčas­ťou únie s Lit­vou. Do roku 1795. Spo­je­nie s Lit­vou pri­nies­lo radi­kál­ny nárast počtu oby­va­te­ľov Poľ­ska. Kon­com 16. sto­ro­čia dosia­hol pri­bliž­ne 9 mili­ó­nov. Oko­lo roku 1772 dosa­ho­val počet oby­va­te­ľov 1314 mili­ó­nov, pri­čom oko­lo 60 %, neho­vo­ri­la po poľ­sky, ale naj­mä po ukra­jin­sky a bie­lo­rus­ky (Wiki­pe­dia). 

V roku 1918 v Poľ­sku viac ako tre­ti­nu tvo­ri­li men­ši­ny, naj­mä Židia, Ukra­jin­ci, Bie­lo­ru­si a Nemci. Poľ­sko je dnes tak­mer jed­no­ná­rod­nou kra­ji­nou, men­ši­ny netvo­ria viac ako 5%. Polia­ci pat­ria do zápa­do­slo­van­skej jazy­ko­vej sku­pi­ny. 90 % Polia­kov je rím­sko­ka­to­líc­ke­ho vyzna­nia, 7.5 % je bez vyzna­nia. Z veľ­kej 3 mili­ó­no­vej židov­skej men­ši­ny po 2. sve­to­vej voj­ne zosta­lo menej ako 10 000 prí­sluš­ní­kov. 17. sto­ro­čí vypuk­lo kozác­ke povs­ta­nie vede­né Boh­da­nom Chmel­nic­kým, ako násle­dok polo­ni­zá­cie východ­ných oblas­tí a vied­li k odcu­dze­niu Rusí­nov Poľ­sku – pri­pá­ja­niu tých­to úze­mí k Rus­ku (dnes oblas­ti Ukra­ji­ny). Poľ­sko vied­lo voj­ny pro­ti Rádu nemec­kých rytie­rov, Prus­ku, Švéd­sku, Krym­ské­mu cha­ná­tu, Tur­kom až do roku 1699. Cen­trál­na vlá­da slab­la a Poľ­sko sa stá­lo závis­lé od Rus­ka. 3. mája 1791 Polia­ci schvá­li­li ako prví v Euró­pe písa­nú ústa­vu, avšak reform­ný pro­ces zasta­vi­lo dele­nie kra­ji­ny medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Počas napo­le­on­ských vojen bolo Poľ­sko obno­ve­né pod náz­vom Var­šav­ské voj­vod­stvo (Wiki­pe­dia).

Po poráž­ke Napo­le­ona v roku 1815 vznik­lo Poľ­ské krá­ľov­stvo, na jeho čele však stál rus­ký cár. Rus­ký cár bol z čela toh­to útva­ru zosa­de­ný v roku 1831, avšak ten poľ­ský par­la­ment roz­pus­til a Poľ­sko sa sta­lo súčas­ťou Rus­ka ako Pri­vis­lin­skij Kraj. Dokon­ca po roku 1863 sa sta­la ruš­ti­na úrad­nou rečou a poľš­ti­na bola zaká­za­ná. K obno­ve­niu Poľ­ska doš­lo až po 1. sve­to­vej voj­ne, 11. novem­bra 1918. V rokoch 191819 vybo­jo­va­lo úze­mie východ­nej Halí­če s Ukra­ji­nou. V rokoch 191921 bolo Poľ­sko napad­nu­té Rus­kom, ale svo­ju nezá­vis­losť Poľ­sko obhá­ji­lo. V roku 1920 sa súčas­ťou Poľ­ska sta­li aj Tešín­sko, a čas­ti Spi­šaOra­vy. 1. sep­tem­bra Poľ­sko napad­li Nemci, čím sa zača­la 2. sve­to­vá voj­na. Po voj­ne si Rus­ko pone­cha­lo východ­nú časť Poľ­ska obý­va­nú hlav­ne Bie­lo­rus­mi a Ukra­jin­ca­mi (Wiki­pe­dia).


In Poland, near­ly 39 mil­li­on inha­bi­tants live wit­hin an area of 312,679 km². The Repub­lic of Poland is the 9th lar­gest Euro­pe­an coun­try and is divi­ded into 16 voivo­des­hips. The name Poland is deri­ved from the Pola­nie tri­be, who inha­bi­ted a part of the coun­try. The word Pola­nie” can be trans­la­ted as peop­le living in open fields (Wiki­pe­dia).

Almost the enti­re ter­ri­to­ry of Poland is of lowland cha­rac­ter, with an ave­ra­ge ele­va­ti­on of 173 meters abo­ve sea level. Moun­tains are only found in the south, name­ly the Sude­tes and Car­pat­hians (inc­lu­ding the High Tatras). The hig­hest point in Poland is Rysy, stan­ding at 2,499 meters abo­ve sea level. The nort­hern part of Poland bor­ders the Bal­tic Sea. Poland boasts 9,300 lakes, pre­ser­ving seve­ral pri­me­val forests, such as the Bia­ło­wie­ża Forest (Puszc­za Bia­ło­wies­ka), whe­re Euro­pe­an bison live fre­e­ly in the­ir natu­ral habi­tat. Poland exhi­bits Cen­tral Euro­pe­an forest vege­ta­ti­on in the north and moun­tai­nous regi­ons, whi­le step­pe vege­ta­ti­on pre­vails in the eas­tern part of the coun­try. Forests cover app­ro­xi­ma­te­ly 30% of the ter­ri­to­ry. The Szc­ze­cin Lago­on is a bird pro­tec­ti­on area, and mars­hy regi­ons in Pod­la­sie, Masu­ria, War­mia, and Pome­ra­nia are also pro­tec­ted. Poland is home to 23 nati­onal parks (Wiki­pe­dia).

Poland has well-​developed tou­rism infras­truc­tu­re, inc­lu­ding 16 UNESCO-​listed sites. The most visi­ted cities inc­lu­de War­saw, Lub­lin, Kra­kow, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Ausch­witz, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin, and Gda­ńsk. Notab­le natu­ral are­as inc­lu­de the Tat­ra Moun­tains, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­kids, Świ­ętokr­zys­kie Moun­tains, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wie­ża Nati­onal Park, Biebr­za Nati­onal Park, Lake Śniar­dwy, Szc­ze­cin Lago­on, and the Bal­tic Sea coast (Wiki­pe­dia).

Reno­wned Polish com­po­sers inc­lu­de Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, and Woj­ciech Kilar. Polish cine­ma­tog­rap­hy is celeb­ra­ted, with direc­tors like Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, and Krzysz­tof Zanus­si. Famous Polish actors con­tri­bu­te to the coun­try­’s vib­rant film indus­try. Per­so­nal­ly, I con­si­der the Polish film scho­ol to be one of the best, clo­se­ly alig­ned with our men­ta­li­ty. Poles have alwa­ys inc­li­ned towards Fran­ce, which is evi­dent in some film pro­jects. In the field of scien­ce, Maria Curie Skło­do­ws­ka is well-​known. Pope John Paul II, born Karol Woj­ty­ła, was also of Polish descent.

In the 6th cen­tu­ry, Sla­vic tri­bes inha­bi­ted the ter­ri­to­ry, which was uni­fied in the 10th cen­tu­ry (sme​.sk). The year 966 marks the foun­da­ti­on of Poland (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Poland beca­me a king­dom in 1025 under Bole­sław I the Bra­ve. Throug­hout much of its his­to­ry, Poland was an inde­pen­dent and multi-​ethnic sta­te with diver­se reli­gi­ous beliefs. In 1795, it was divi­ded among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. Inde­pen­den­ce was regai­ned only in 1918 after World War I (Wiki­pe­dia). In the 12th cen­tu­ry, Poland frag­men­ted into smal­ler sta­tes, devas­ta­ted by the Mon­gols in 1241. Under the rule of the Jagiel­lon dynas­ty, Poland for­med an allian­ce with Lit­hu­ania — the Uni­on of Kre­wo. Toget­her, they defe­a­ted the Teuto­nic Order. In 1569, Poland beca­me part of the Polish – Lit­hu­anian Com­mon­we­alth until 1795. The uni­on with Lit­hu­ania led to a radi­cal inc­re­a­se in Polan­d’s popu­la­ti­on, rea­ching around 9 mil­li­on by the late 16th cen­tu­ry. Around 1772, the popu­la­ti­on rea­ched 13 – 14 mil­li­on, with about 60% not spe­a­king Polish but main­ly Ukrai­nian and Bela­ru­sian (Wiki­pe­dia).

In 1918, over a third of Polan­d’s popu­la­ti­on com­pri­sed mino­ri­ties, espe­cial­ly Jews, Ukrai­nians, Bela­ru­sians, and Ger­mans. Today, Poland is almost a mono-​ethnic coun­try, with mino­ri­ties making up less than 5%. Poles belo­ng to the West Sla­vic lan­gu­age group. 90% of Poles are Roman Cat­ho­lic, whi­le 7.5% are wit­hout reli­gi­ous affi­lia­ti­on. Of the once 3 million-​strong Jewish mino­ri­ty befo­re World War II, fewer than 10,000 remain. In the 17th cen­tu­ry, a Cos­sack upri­sing led by Boh­dan Khmel­nyt­sky erup­ted due to the Polo­ni­za­ti­on of eas­tern regi­ons, resul­ting in the alie­na­ti­on of Rut­he­nians to Rus­sia (now are­as of Ukrai­ne). Poland fought wars against the Teuto­nic Order, Prus­sia, Swe­den, the Cri­me­an Kha­na­te, and the Otto­mans until 1699. The cen­tral govern­ment wea­ke­ned, and Poland beca­me depen­dent on Rus­sia. On May 3, 1791, Poles app­ro­ved Euro­pe­’s first writ­ten cons­ti­tu­ti­on, but the reform pro­cess was hal­ted by the par­ti­ti­oning of the coun­try among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. During the Napo­le­onic Wars, Poland was res­to­red as the Duchy of War­saw in 1807 but was ruled by the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the

offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 111918.


W Pols­ce miesz­ka pra­wie 39 mili­onów miesz­ka­ńców na obszar­ze 312 679 km². Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska jest dzie­wi­ątym co do wiel­ko­ści państ­wem euro­pej­skim i podzie­lo­na jest na 16 woje­wó­dztw. Nazwa Pol­ska wywo­dzi się od nazwy ple­mie­nia Polan, któ­re zamiesz­ki­wa­ło część obsza­ru Pol­ski. Sło­wo Pola­nie” można prze­tłu­mac­zyć jako ludzie zamiesz­ku­jący otwar­te pola (Wiki­pe­dia).

Pra­wie całe tery­to­rium Pol­ski ma cha­rak­ter nizin­ne­go kra­job­ra­zu, śred­nia wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za wyno­si 173 met­ry. Góry znaj­du­ją się tyl­ko na połud­niu – Sude­ty i Kar­pa­ty (w tym Tat­ry). Naj­wy­żs­zym punk­tem Pol­ski są Rysy, wznos­zące się na wyso­ko­ść 2499 met­rów nad pozi­omem mor­za. Północ­na część Pol­ski gra­nic­zy z Mor­zem Bałtyc­kim. Pol­ska może poszc­zy­cić się 9300 jezi­ora­mi, zacho­wa­ło się tu kil­ka pier­wot­nych lasów, takich jak Puszc­za Bia­ło­wies­ka, gdzie euro­pej­skie żub­ry żyją w natu­ral­nym śro­do­wis­ku. Pol­ska cha­rak­te­ry­zu­je się środ­ko­wo­euro­pej­ską roślin­no­ścią leśną na półno­cy i w obsza­rach gór­skich oraz roślin­no­ścią ste­po­wą na wscho­dzie kra­ju. Lasy zaj­mu­ją oko­ło 30% powierzch­ni. Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka jest obsza­rem ochro­ny pta­ków, a obsza­ry bagien­ne na Pod­la­siu, Mazu­rach, War­mii i Pomor­zu są chro­ni­one. Pol­ska ma 23 par­ki naro­do­we (Wiki­pe­dia).

Pol­ska posia­da rozwi­ni­ętą infras­truk­tu­rę turys­tycz­ną, w tym 16 obiek­tów wpi­sa­nych na lis­tę UNESCO. Najc­zęściej odwie­dza­ne mias­ta to Wars­za­wa, Lub­lin, Kra­ków, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Oświ­ęcim, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin i Gda­ńsk. Zna­ne obsza­ry przy­rod­nic­ze to Tat­ry, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­ki­dy, Góry Świ­ętokr­zys­kie, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wies­ki Park Naro­do­wy, Biebr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, jezi­oro Śniar­dwy, Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka i wybr­ze­że Bałty­ku (Wiki­pe­dia).

Zna­ni pols­cy kom­po­zy­tor­zy to Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner i Woj­ciech Kilar. Pol­ska kine­ma­to­gra­fia jest ceni­ona, a wśród reży­se­rów znaj­du­ją się tacy twór­cy jak Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki i Krzysz­tof Zanus­si. Zna­ni pols­cy aktor­zy przyc­zy­nia­ją się do kwit­nącej bra­nży fil­mo­wej w kra­ju. Oso­bi­ście uwa­żam pol­ską szko­łę fil­mo­wą za jed­ną z naj­leps­zych, ści­śle zwi­ąza­nych z naszą men­tal­no­ścią. Pola­cy zaws­ze mie­li ink­li­nac­je ku Franc­ji, co widać także w nie­któ­rych pro­jek­tach fil­mo­wych. W dzie­dzi­nie nauki zna­na jest Maria Curie-​Skłodowska. Pola­kiem był papież Jan Paweł II, a jego pra­wdzi­we imię to Karol Wojtyła.

W VI wie­ku tery­to­rium zamiesz­ki­wa­ły sło­wia­ńs­kie ple­mi­ona, któ­re zjed­noc­zy­ły się w X wie­ku (sme​.sk). Rok 966 to rok zało­że­nia Pol­ski (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Pol­ska sta­ła się kró­lest­wem w 1025 roku za pano­wa­nia Bole­sła­wa Chrob­re­go. Przez więks­zo­ść swo­jej his­to­rii Pol­ska była nie­pod­le­głym i wie­lo­na­ro­do­wym państ­wem o wie­lu wyz­na­niach reli­gij­nych. W 1795 roku zosta­ła podzie­lo­na między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Nie­pod­le­gło­ść odzys­ka­ła dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej (Wiki­pe­dia). W XII wie­ku Pol­ska roz­pa­dła się na mniejs­ze państ­wa, któ­re zosta­ły zniszc­zo­ne przez Mon­go­łów w 1241 roku. Pod pano­wa­niem Jagiel­lo­nów Pol­ska nawi­ąza­ła sojusz z Lit­wą – Unię w Kre­wie. Razem uda­ło im się poko­nać zakon krzy­żac­ki. W 1569 roku Pol­ska sta­ła się częścią Polsko-​Litewskiej Wiel­kiej Unii do 1795 roku. Zwi­ązek z Lit­wą przy­ni­ó­sł rady­kal­ny wzrost licz­by lud­no­ści Pol­ski. Koniec XVI wie­ku osi­ąg­nął oko­ło 9 mili­onów. Oko­ło roku 1772 licz­ba lud­no­ści wyni­osła 13 – 14 mili­onów, z cze­go oko­ło 60% nie mówi­ło po pol­sku, głó­wnie po ukrai­ńs­ku i bia­ło­rus­ku (Wiki­pe­dia).

W 1918 roku ponad jed­ną trze­cią popu­lac­ji Pol­ski sta­no­wi­li przed­sta­wi­cie­le mniejs­zo­ści, głó­wnie Żydzi, Ukrai­ńcy, Bia­ło­ru­si­ni i Niem­cy. Obe­cnie Pol­ska jest nie­mal mono­et­nicz­nym kra­jem, mniejs­zo­ści nie sta­no­wią więcej niż 5%. Pola­cy nale­żą do zachod­ni­osło­wia­ńs­kiej gru­py języ­ko­wej. 90% Pola­ków to kato­li­cy, 7,5% jest bez wyz­na­nia. Z nieg­dyś 3‑milionowej żydo­ws­kiej mniejs­zo­ści przed II woj­ną świa­to­wą pozos­ta­ło mniej niż 10 000 osób. W XVII wie­ku wybu­chło pows­ta­nie kozac­kie pod wodzą Boh­da­na Chmiel­nic­kie­go jako wynik polo­ni­zac­ji wschod­nich obsza­rów i dopro­wa­dzi­ło do oder­wa­nia Rusi­nów od Pol­ski – dołąc­ze­nia tych obsza­rów do Ros­ji (dzi­siejs­ze obszary

Ukrai­ny). Pol­ska pro­wa­dzi­ła woj­ny prze­ci­wko Zako­no­wi Krzy­żac­kie­mu, Pru­som, Szwec­ji, Cha­na­to­wi Krym­skie­mu, Tur­kom aż do 1699 roku. Cen­tral­na wła­dza osła­bła, a Pol­ska sta­ła się zale­żna od Ros­ji. 3 maja 1791 roku Pola­cy zatwier­dzi­li jako pier­wsi w Euro­pie pisa­ną kons­ty­tuc­ję, jed­nak pro­ces reform zatr­zy­ma­ło podział kra­ju między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Podc­zas wojen napo­le­ońs­kich Pol­ska zosta­ła przy­wró­co­na pod nazwą Ksi­ęst­wo Wars­za­ws­kie w 1807 roku, ale była rządzo­na przez rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra:

  • Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, tom 2 J‑P. Var­ša­va, 1999: Wyda­wnict­wo Nauko­we PWN SA, ISBN 8301128445., p. 899.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Ľudia, TOP, Umenie, Vystúpenia

Divadlo – fotografie z dosiek, ktoré znamenajú svet

Hits: 3625

Divad­lo zahŕňa javis­ko­vé for­my: činoh­ru, ope­ru, ope­re­tu, muzi­kál, spe­voh­ru, balet, pan­to­mí­mu, tanec, báb­ko­vé divad­lo, tie­ňo­vé divad­lo a neja­vis­ko­vé: roz­hla­so­vú hru, tele­víz­nu hru, film. Neja­vis­ko­vé for­my sa čas­to nepo­va­žu­jú za divad­lo, ale za dra­ma­tic­ké (scé­nic­ké) ume­nie. Počiat­ky diva­del­né­ho ume­nia sia­ha­jú do antic­ké­ho Gréc­ka. Medzi význam­né osob­nos­ti pat­ril Ais­chy­los, Sofo­kles, Aris­to­fa­nes. Latin­ský ter­mín herec (his­tri­ones) pochá­dza od akté­rov (ister) etrus­kých pred­sta­ve­ní, kto­ré zahr­ňo­va­li pan­to­mí­mu, spev, tanec a neskôr aj impro­vi­zo­va­ný dia­lóg. Her­ci sa po vzo­re Etrus­kov líči­li. Medzi zná­mych dra­ma­ti­kov pat­ria: tvor­ca nemec­kej meš­tian­skej drá­my Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Ser­ge­je­vič Puš­kin, Michail Jurie­vič Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­laj Vasi­lie­vič Gogoľ, Anton Pav­lo­vič Čechov, Ivan Ser­ge­je­vič Tur­ge­nev, Ale­xan­der Niko­la­je­vič Ostrov­skij, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Medzi význam­ných slo­ven­ských dra­ma­ti­kov pat­rí: Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Reži­sé­ri: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Her­ci: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).


The­at­re encom­pas­ses vari­ous sta­ge forms: dra­ma, ope­ra, ope­ret­ta, musi­cal, play with music, bal­let, pan­to­mi­me, dan­ce, pup­pet the­at­re, sha­dow the­at­re, and non-​stage forms such as radio play, tele­vi­si­on play, and film. Non-​stage forms are often not con­si­de­red the­at­re but are seen as dra­ma­tic (sce­nic) arts. The ori­gins of the­at­ri­cal art can be tra­ced back to ancient Gre­e­ce, with sig­ni­fi­cant figu­res inc­lu­ding Aes­chy­lus, Sop­hoc­les, and Aris­top­ha­nes. The Latin term for actor (his­tri­ones) deri­ves from the Etrus­can per­for­mers (ister) who incor­po­ra­ted pan­to­mi­me, sin­ging, dan­cing, and later impro­vi­sed dia­lo­gue into the­ir sho­ws. Actors ador­ned them­sel­ves simi­lar­ly to the Etruscans.

Pro­mi­nent pla­y­wrights inc­lu­de the cre­a­tor of Ger­man bour­ge­ois dra­ma Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Push­kin, Mik­hail Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­lai Gogol, Anton Chek­hov, Ivan Tur­ge­nev, Ale­xan­der Ostrov­sky, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Notab­le Slo­vak pla­y­wrights inc­lu­de Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Direc­tors: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Actors: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

1991, Časová línia, Do roku 2005, Francúzsko, Krajina, Zahraničie

Francúzsko – krajina šesťuholníková

Hits: 11616

Fran­cúz­sko leží v západ­nej Euró­pe. Zo zápa­du ho obmý­va Atlan­tic­ký oce­án a z juho­vý­cho­du Stre­do­zem­né more. Od Špa­niel­ska ho delia Pyre­ne­je. Od roku 1768 Kor­zi­ka pat­rí ku Fran­cúz­sku. Väč­ši­na kra­ji­ny má rovi­na­tý ráz (des​ti​na​cie​.sk). Meno Fran­ce pochá­dza z latin­ské­ho Fran­cia, čo zna­me­ná kra­ji­na Fran­kov” (Jean Car­pen­tier et al.). Je mož­né, že slo­vo Frank je odvo­de­né od pro­to­ger­mán­ske­ho slo­va fran­kon”, čo zna­me­ná oštep, kopi­ja, kto­rá sa vrha­la ako seke­ra – Fran­cis­ca (Taras­suk et al.), dru­há hypo­té­za hovo­rí o tom, že v pra­ve­kej nemčí­ne frank” zna­me­ná voľ­ný (Wiki­pe­dia ENG). Vzhľa­dom k svoj­mu tva­ru je občas opi­so­va­ná ako I‘HexagonNaj­star­šie znám­ky ľud­ské­ho živo­ta sú z doby pred 1.8 mili­ón­mi rokov. Z doby spred 18 000 rokov pred n. l. pochá­dza jed­na z mno­hých zdo­be­ných mla­do­pa­le­oli­tic­kých jas­kýň Las­caux (Jean Car­pen­tier et al.).

Vo Fran­cúz­sku žije asi 66 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Je tre­ťou naj­väč­šou kra­ji­nou Euró­py (Wiki­pe­dia ENG). Suse­dí s Atlan­tic­kým oce­ánom na zápa­de, Sever­ným morom na seve­re a so Stre­do­zem­ným morom na juhu. Medzi Fran­cúz­skom a Veľ­kou Bri­tá­ni­ou je zná­my kanál La Man­che. Pobrež­ná línia má 5500 km. Národ­nou hym­nou je Mar­se­il­lai­se (fran​cuz​sko​.sk), kto­rá je zná­ma aj u nás. Hlav­ným mot­tom Fran­cúz­skej repub­li­ky je slo­bo­da, rov­nosť, brat­stvo (fran​cuz​sko​.sk).

Naj­star­ším mes­tom je Mar­se­il­le. Jeho his­tó­ria sa zača­la písať 600 rokov pred naším leto­poč­tom, kedy bola zalo­že­ná kelt­ský­mi Gal­mi koló­nia Mas­sa­lia (Cam­brid­ge ancient his­to­ry). Oko­lo roku 125 pred n.l. bola doby­tá juž­ná Galia Riman­mi, kto­rý nazý­va­li ten­to regi­ón Roman Pro­vin­ce, z čoho vzni­kol názov Pro­ven­ce (Life Maga­zi­ne, 13.07.1953, p. 76, Goog­le Books). Hra­ni­ce súčas­né­ho Fran­cúz­ska zhru­ba zod­po­ve­da­jú sta­ro­ve­kej kelt­skej Galii. Galia bola pod­ro­be­ná Riman­mi1. sto­ro­čí pred n.l. V 4. sto­ro­čí sem zača­li pre­ni­kať ger­mán­ski Fran­ko­via. V roku 843 sa Fran­ská ríša roz­pad­la na Výcho­dof­ran­skú (dneš­né Nemec­ko), Zápa­dof­ran­skú ríšu (dneš­né Fran­cúz­sko) a Lot­rin­sko. Zná­ma je Fran­cúz­ska revo­lú­cia z roku 1789, zo začiat­ku 19. sto­ro­čia pôso­be­nie Napo­le­ona Bona­par­te­ho. V roku 1958 stál na čele Fran­cúz­ska Char­les de Gaul­le (Wiki­pe­dia). Nie­kto­rí panov­ní­ci: knie­ža Salic­kých Fran­kov Mero­vech v 5. sto­ro­čí, Chlo­do­vik, Dago­bert I. v 7. sto­ro­čí, Pipin Krát­ky v 8. sto­ro­čí kráľ Fran­cúz­ska, Karol I. Veľ­ký, Karol­man II. v 9. sto­ro­čí, Ľudo­vít XIV. – Kráľ Sln­ko (wiki​pe​dia​.sk).

Hlav­ným mes­tom je Paríž. Naj­viac uzná­va­ným národ­ným sviat­kom je Doby­tie Bas­ti­ly, kto­ré sa slá­vi 14. júla. Medzi naj­zná­mej­ších Fran­cú­zov pat­rí Johan­ka z Arku, vedec Lou­is Pas­te­ur, spi­so­va­teľ Emi­le Zola, sta­vi­teľ Gusta­ve Eif­fel, šan­so­nier­ka Edit Piaf, malia­ri Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, her­ci Alain Delon, Jean Reno. Kaž­do­roč­ne v júli sa kona­jú naj­sláv­nej­šie cyk­lis­tic­ké pre­te­ky Tour de Fran­ce. Fran­cúz­sko oplý­va význam­ný­mi prí­stav­mi v Le Hav­re, Nan­tes, Bor­de­aux, Cher­bourg, Brest, Calais, La Rochel­le, Tou­lon, Nice, Can­nes a naj­väč­ší fran­cúz­sky prí­stav v Mar­se­il­le (netway​.cz). Veľ­ké fran­cúz­ske auto­mo­bil­ky: Renault, Peuge­ot, Cit­ro­ën (wiki​pe​dia​.sk).

V kra­ji­ne je štvr­tý naj­väč­ší počet kul­túr­nych pamia­tok sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO, takmer 40. Zná­mi sú malia­ri Édou­ard Manet, Edgar Degas, Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, Paul Cézan­ne, Paul Gau­gu­in, Hen­ri Matis­se. Pôso­bi­li tu Pab­lo Picas­so, Vin­cent van Gogh, Marc Cha­gall, Ame­deo Modig­lia­ni, Was­si­ly Kan­din­sky. Fran­cúz­sko je zakla­da­jú­cim čle­nom Orga­ni­zá­cie spo­je­ných náro­dov – OSN, kde je jeden z pia­tich stá­lych čle­nov Bez­peč­nost­nej rady (Wiki­pe­dia ENG). Nachá­dza­jú sa tu tie­to hory: Alpy, Pyre­ne­je, Fran­cúz­ske stre­do­ho­rie, Švaj­čiar­ska Jura, Vogé­zy, Armo­ric­ký masív, Arde­ny (Wiki­pe­dia).

Naj­vyš­šia hora Mont Blanc v západ­nej Euró­pe (4810 m n.m.) je prá­ve vo fran­cúz­skych Alpách (ljly​sek​.cz). Okrem Álp sa do výš­ky čne­jú Pyre­ne­je, poho­ria Jura, Arde­ny, Fran­cúz­ske Stre­do­ho­rie a Vogé­zy. Naj­výz­nam­nej­šie rie­ky sú Loire, Garon­ne, Sei­na a Rýn. Ras­tie tu až 136 dru­hov stro­mov (fran​cuz​sko​.sk). Fran­cúz­sko je zná­me svo­jou kuchy­ňou a vínom. Žabie ste­hien­ka, sli­má­ky, muš­le, syry pat­ria k tej­to hrdej kra­ji­ne. Fran­cúz­sko bolo jed­nou z prvých kra­jín, kto­ré vytvo­ri­li minis­ter­stvo život­né­ho pro­stre­dia (Pro­tec­ti­on of the Envi­ron­ment). Je naj­čas­tej­šou turis­tic­kou des­ti­ná­ci­ou. Zná­mi spi­so­va­te­lia: Denis Dide­rot, Char­les Bau­de­lai­re, Paul Ver­lai­ne, Vic­tor Hugo, Ale­xan­dre Dumas, Jules Ver­ne, Émi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Guy de Mau­pas­sant, Albert Camus, Jean-​Paul Sar­tre, Anti­one de Saint Exu­pé­ry, Sten­dahl. Filo­zo­fo­via: Rene Des­car­tes, Jean-​Jacques Rous­se­au, Vol­tai­re, Augus­te Com­te. Veľ­mi zná­my je mik­ro­bi­ológ Lou­is Pas­te­ur, mate­ma­tik a fyzik Hen­ri Poin­ca­ré, fyzi­ci Hen­ri Becqu­e­rel, Pier­re Curie, Marie Curie, Paul Lan­ge­vin, viro­lóg Luc Mon­tag­nier. Hudob­ní skla­da­te­lia: Hec­tor Ber­li­oz, Geor­ges Bizet, Char­les Gou­nod, Jacqu­es Offen­bach, Jule­sa Mas­se­ne­ta, Camil­le Saint-​Saëns, Mau­ri­ce Ravel, Clau­de Debus­sy (Wiki­pe­dia EN). Medzi ďal­šie zná­me osob­nos­ti pat­rí bez­bo­chy­by Pier­re de Cou­ber­tin, Jacques-​Yves Cous­te­au, Bri­git­te Bar­dot (wiki​pe​dia​.org). Medzi súčas­nej­ších pred­sta­vi­te­ľov” hud­by pat­rí: Edit Piaf, Char­les Azna­vour, Ser­ge Gains­bourg, Mire­il­le Mat­hieu, Jean-​Michel Jar­re, David Guet­ta. Bra­tia Augus­te a Lou­is Lumi­é­rov­ci vytvo­ri­li kino v roku 1895. Can­nes hos­tí kaž­do­roč­ne zná­my fil­mo­vý fes­ti­val. Fran­cúz­sko ako celok až do nedáv­nej doby bolo kul­túr­nym cen­trom celé­ho sve­ta (Wiki­pe­dia EN).

Regi­ó­ny a ich hlav­né mes­tá: Alsas­ko – Štrass­burg, Akvi­tán­sko – Bor­de­aux, Auverg­ne – Clermont-​Ferrand, Bre­tón­sko – Ren­nes, Bur­gund­sko – Dijon, Cen­tre – Orlé­ans, Champagne-​Ardenne – Chalon-​en-​Champagne, Kor­zi­ka – Ajac­cio, France-​Comté – Besan­con, Ile-​de-​France – Paris, Languedoc-​Roussillon – Mont­pel­lier, Limu­zín­sko – Limo­ges, Lot­rin­sko – Metz, Dol­ná Nor­man­dia – Caen, Midi-​Pyrénées – Tou­lou­se, Nord-​Pas-​de-​Calais – Lil­le, Pays de la Loire – Nan­te­es, Pikar­dia – Amiens, Poitou-​Charentes – Poitiers, Provence-​Aples-​Côte d‘Azur – Mar­se­il­le, Rhône-​Alpes – Lyon, Hor­ná Nor­man­dia – Rou­en (Wiki­pe­dia EN). Fran­cúz­ska kuchy­ňa je širo­ko zná­ma na celom sve­te. Vyrá­ba sa tu viac ako 400 dru­hov syra, množ­stvo vín. Naprí­klad šam­pan­ské, Bor­de­aux, Bour­gog­ne, Beau­jo­lais. Zná­mi špor­tov­ci: Michel Pla­ti­ni, Just Fon­tai­ne, Thier­ry Hen­ry (Wiki­pe­dia EN).

Nie­kto­ré zau­jí­ma­vé mies­ta: Paríž – Eif­fe­lov­ka, Louv­re, Champ-​Elysées, Cen­tre Pompi­dou, Ver­sail­les; zámok Cham­bord, Che­non­ce­aux, Vil­lan­dry, Remeš (Reims), Car­cas­so­ne, záto­ka Mont St. Michel, Auverg­ne (des​ti​na​cie​.sk), mes­to zalo­že­né riman­mi Aix en Pro­ven­ce, Avig­non, Car­nac, Fon­tai­neb­lau, alp­ské cen­trum Gre­nob­le, marián­ske pút­nic­ké mies­to Lour­des, Mar­se­il­le, Mona­co, Nice, Orlé­ans, Reims, Saint Tro­pez. Fran­cú­zi sú veľ­mi zdvo­ri­lí, cenia si nevtie­ra­vú, ned­ba­lú ele­gan­ciu. Typic­ká je spon­tán­na mimi­ka a ges­ti­ku­lá­cia, emo­ci­onál­ne pre­ja­vy a komu­ni­ka­tív­nosť (cedok​.cz).


Fran­ce is loca­ted in Wes­tern Euro­pe. It is bor­de­red by the Atlan­tic Oce­an to the west and the Medi­ter­ra­ne­an Sea to the sout­he­ast. The Pyre­ne­es sepa­ra­te it from Spain. Sin­ce 1768, Cor­si­ca has been part of Fran­ce. The majo­ri­ty of the coun­try has a flat cha­rac­ter (des​ti​na​cie​.sk). The name Fran­ce” comes from the Latin Fran­cia,” mea­ning the land of the Franks” (Jean Car­pen­tier et al.). The word Frank” might be deri­ved from the Proto-​Germanic fran­kon,” mea­ning a jave­lin or spe­ar, thro­wn like an axe – Fran­cis­ca (Taras­suk et al.). Anot­her hypot­he­sis sug­gests that in ancient Ger­man, frank” meant free (Wiki­pe­dia ENG). Due to its sha­pe, Fran­ce is some­ti­mes refer­red to as l’He­xa­go­ne.” The oldest signs of human life date back to around 1.8 mil­li­on years ago. One of the many deco­ra­ted caves from around 18,000 years ago is the famous Las­caux cave (Jean Car­pen­tier et al.).

App­ro­xi­ma­te­ly 66 mil­li­on peop­le live in Fran­ce, making it the third-​largest coun­try in Euro­pe (Wiki­pe­dia ENG). It is bor­de­red by the Atlan­tic Oce­an to the west, the North Sea to the north, and the Medi­ter­ra­ne­an Sea to the south. The English Chan­nel lies bet­we­en Fran­ce and Gre­at Bri­tain. The coast­li­ne stret­ches for 5500 km. The nati­onal ant­hem is the Mar­se­il­lai­se” (fran​cuz​sko​.sk), well-​known worl­dwi­de. The prin­ci­pal mot­to of the French Repub­lic is liber­ty, equ­ali­ty, fra­ter­ni­ty (fran​cuz​sko​.sk).

The oldest city in Fran­ce is Mar­se­il­le, with its his­to­ry dating back 600 years BC when it was foun­ded as the Cel­tic colo­ny Mas­sa­lia (Cam­brid­ge ancient his­to­ry). Around 125 BC, the sout­hern Gaul was conqu­e­red by the Romans, cal­ling the regi­on Roman Pro­vin­ce, which later gave rise to the name Pro­ven­ce (Life Maga­zi­ne, 13.07.1953, p. 76, Goog­le Books). The cur­rent bor­ders of Fran­ce rough­ly cor­res­pond to ancient Cel­tic Gaul. Gaul was conqu­e­red by the Romans in the 1st cen­tu­ry BC. In the 4th cen­tu­ry, Ger­ma­nic Franks began to penet­ra­te the regi­on. In 843, the Fran­kish Empi­re split into East Fran­cia (modern Ger­ma­ny), West Fran­cia (modern Fran­ce), and Lot­ha­rin­gia. The French Revo­lu­ti­on in 1789 and the ear­ly 19th-​century era of Napo­le­on Bona­par­te are well-​known his­to­ri­cal events. In 1958, Char­les de Gaul­le took the helm of Fran­ce (Wiki­pe­dia). Some rulers inc­lu­de Mero­vech, the prin­ce of the Salian Franks in the 5th cen­tu­ry, Clo­vis, Dago­bert I in the 7th cen­tu­ry, Pepin the Short in the 8th cen­tu­ry, and Char­le­mag­ne, Char­les the Gre­at, Caro­lin­gian Empi­re­’s king in the 9th cen­tu­ry, and Lou­is XIV, the Sun King (wiki​pe​dia​.sk).

The capi­tal city is Paris. The most recog­ni­zed nati­onal holi­day is Bas­til­le Day, celeb­ra­ted on July 14th. Notab­le French figu­res inc­lu­de Joan of Arc, scien­tist Lou­is Pas­te­ur, wri­ter Emi­le Zola, buil­der Gusta­ve Eif­fel, chan­te­use Edith Piaf, pain­ters Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, actors Alain Delon, Jean Reno. The famous Tour de Fran­ce cyc­ling race takes pla­ce annu­al­ly in July. Fran­ce has sig­ni­fi­cant ports in Le Hav­re, Nan­tes, Bor­de­aux, Cher­bourg, Brest, Calais, La Rochel­le, Tou­lon, Nice, Can­nes, and the lar­gest French port in Mar­se­il­le (netway​.cz). Fran­ce has the fourth-​largest num­ber of UNESCO World Heri­ta­ge cul­tu­ral sites glo­bal­ly, with almost 40. Reno­wned pain­ters inc­lu­de Édou­ard Manet, Edgar Degas, Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, Paul Cézan­ne, Paul Gau­gu­in, Hen­ri Matis­se. Pab­lo Picas­so, Vin­cent van Gogh, Marc Cha­gall, Ame­deo Modig­lia­ni, Was­si­ly Kan­din­sky also spent time in Fran­ce. Fran­ce is a foun­ding mem­ber of the Uni­ted Nati­ons (UN), whe­re it holds one of the five per­ma­nent seats in the Secu­ri­ty Coun­cil (Wiki­pe­dia ENG). The coun­try fea­tu­res moun­tain ran­ges such as the Alps, Pyre­ne­es, Mas­sif Cen­tral, Swiss Jura, Vos­ges, Armo­ri­can Mas­sif, Arden­nes (Wiki­pe­dia).

The hig­hest moun­tain, Mont Blanc, in Wes­tern Euro­pe (4810 meters abo­ve sea level), is loca­ted in the French Alps (ljly​sek​.cz). Besi­des the Alps, Fran­ce is home to the Pyre­ne­es, Jura Moun­tains, Arden­nes, Mas­sif Cen­tral, and Vos­ges. Major rivers inc­lu­de the Loire, Garon­ne, Sei­ne, and Rhi­ne. The coun­try hosts up to 136 spe­cies of tre­es (fran​cuz​sko​.sk). Fran­ce is famous for its cuisi­ne and wine, pro­du­cing more than 400 types of che­e­se and a varie­ty of wines, inc­lu­ding Cham­pag­ne, Bor­de­aux, Bour­gog­ne, Beau­jo­lais. Deli­ca­cies like frog legs, snails, mus­sels, and che­e­ses are proud repre­sen­ta­ti­ons of the coun­try. Fran­ce was one of the first coun­tries to estab­lish an envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on minis­try. It is a popu­lar tou­rist des­ti­na­ti­on and has a rich cul­tu­ral heri­ta­ge. Famous wri­ters inc­lu­de Denis Dide­rot, Char­les Bau­de­lai­re, Paul Ver­lai­ne, Vic­tor Hugo, Ale­xan­dre Dumas, Jules Ver­ne, Émi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Guy de Mau­pas­sant, Albert Camus, Jean-​Paul Sar­tre, Anto­ine de Saint Exu­pé­ry, Stend­hal. Reno­wned phi­lo­sop­hers inc­lu­de René Des­car­tes, Jean-​Jacques Rous­se­au, Vol­tai­re, Augus­te Com­te. Notab­le figu­res also inc­lu­de mic­ro­bi­olo­gist Lou­is Pas­te­ur, mat­he­ma­ti­cian and phy­si­cist Hen­ri Poin­ca­ré, phy­si­cists Hen­ri Becqu­e­rel, Pier­re Curie, Marie Curie, Paul Lan­ge­vin, viro­lo­gist Luc Mon­tag­nier. Music com­po­sers inc­lu­de Hec­tor Ber­li­oz, Geor­ges Bizet, Char­les Gou­nod, Jacqu­es Offen­bach, Jules Mas­se­net, Camil­le Saint-​Saëns, Mau­ri­ce Ravel, Clau­de Debus­sy (Wiki­pe­dia EN). Some other well-​known per­so­na­li­ties inc­lu­de Pier­re de Cou­ber­tin, Jacques-​Yves Cous­te­au, Bri­git­te Bar­dot (wiki​pe​dia​.org). Con­tem­po­ra­ry” music repre­sen­ta­ti­ves inc­lu­de Edith Piaf, Char­les Azna­vour, Ser­ge Gains­bourg, Mire­il­le Mat­hieu, Jean-​Michel Jar­re, David Guet­ta. The Lumi­ère Brot­hers, Augus­te, and Lou­is, cre­a­ted cine­ma in 1895. Can­nes hosts the famous annu­al film fes­ti­val. Fran­ce, until recen­tly, was a cul­tu­ral cen­ter of the world (Wiki­pe­dia EN).

Regi­ons and the­ir capi­tals: Alsa­ce – Stras­bourg, Aqu­itai­ne – Bor­de­aux, Auverg­ne – Clermont-​Ferrand, Brit­ta­ny – Ren­nes, Bur­gun­dy – Dijon, Cen­tre – Orlé­ans, Champagne-​Ardenne – Chalon-​en-​Champagne, Cor­si­ca – Ajac­cio, Franche-​Comté – Besa­nçon, Ile-​de-​France – Paris, Languedoc-​Roussillon – Mont­pel­lier, Limou­sin – Limo­ges, Lor­rai­ne – Metz, Lower Nor­man­dy – Caen, Midi-​Pyrénées – Tou­lou­se, Nord-​Pas-​de-​Calais – Lil­le, Pays de la Loire – Nantes

, Picar­dy – Amiens, Poitou-​Charentes – Poitiers, Provence-​Alpes-​Côte d’A­zur – Mar­se­il­le, Rhône-​Alpes – Lyon, Upper Nor­man­dy – Rou­en (Wiki­pe­dia EN). French cuisi­ne is wide­ly kno­wn worl­dwi­de. The­re are more than 400 types of che­e­se and a varie­ty of wines pro­du­ced, inc­lu­ding Cham­pag­ne, Bor­de­aux, Bur­gun­dy, Beau­jo­lais. Famous athle­tes inc­lu­de Michel Pla­ti­ni, Just Fon­tai­ne, Thier­ry Hen­ry (Wiki­pe­dia EN).

Some inte­res­ting pla­ces: Paris – Eif­fel Tower, Louv­re, Champs-​Élysées, Cen­tre Pompi­dou, Ver­sail­les; Cham­bord Cast­le, Che­non­ce­au, Vil­lan­dry, Reims, Car­cas­son­ne, Mont St. Michel Bay, Auverg­ne (des​ti​na​cie​.sk), Roman-​founded city Aix-​en-​Provence, Avig­non, Car­nac, Fon­tai­neb­le­au, alpi­ne cen­ter Gre­nob­le, Marian pilg­ri­ma­ge site Lour­des, Mar­se­il­le, Mona­co, Nice, Orle­ans, Reims, Saint Tro­pez. The French are very poli­te, value unin­tru­si­ve, casu­al ele­gan­ce. Typi­cal are spon­ta­ne­ous facial expres­si­ons, ges­tu­res, emo­ti­onal expres­si­ons, and com­mu­ni­ca­ti­ve­ness (cedok​.cz).


La Fran­ce est situ­ée en Euro­pe occi­den­ta­le. Elle est bor­dée par l’o­cé­an Atlan­ti­que à l’ou­est et la mer Médi­ter­ra­née au sud-​est. Les Pyré­né­es la sépa­rent de l’Es­pag­ne. Depu­is 1768, la Cor­se fait par­tie de la Fran­ce. La majo­ri­té du pays a un carac­tère plat (des​ti​na​cie​.sk). Le nom Fran­ce” vient du latin Fran­cia”, sig­ni­fiant le pays des Francs” (Jean Car­pen­tier et al.). Le mot Frank” pour­rait déri­ver du mot proto-​germanique fran­kon”, sig­ni­fiant une jave­li­ne ou une lan­ce, jetée com­me une hache – Fran­cis­ca (Taras­suk et al.). Une aut­re hypot­hèse sug­gère qu’en ancien alle­mand, frank” sig­ni­fiait lib­re (Wiki­pe­dia ENG). En rai­son de sa for­me, la Fran­ce est par­fo­is appe­lée l’He­xa­go­ne”. Les plus anciens sig­nes de vie humai­ne remon­tent à envi­ron 1,8 mil­li­on d’an­né­es. L’u­ne des nom­bre­uses grot­tes déco­ré­es datant d’en­vi­ron 18 000 ans est la célèb­re grot­te de Las­caux (Jean Car­pen­tier et al.).

Envi­ron 66 mil­li­ons de per­son­nes vivent en Fran­ce, ce qui en fait le tro­isi­ème plus grand pays d’E­uro­pe (Wiki­pe­dia ENG). Elle est bor­dée par l’o­cé­an Atlan­ti­que à l’ou­est, la mer du Nord au nord et la mer Médi­ter­ra­née au sud. La Man­che sépa­re la Fran­ce de la Grande-​Bretagne. La lig­ne côti­ère s’é­tend sur 5500 km. L’hym­ne nati­onal est la Mar­se­il­lai­se” (fran​cuz​sko​.sk), mon­dia­le­ment con­nue. La devi­se prin­ci­pa­le de la Répub­li­que fra­nçai­se est liber­té, éga­li­té, fra­ter­ni­té (fran​cuz​sko​.sk).

La plus ancien­ne vil­le de Fran­ce est Mar­se­il­le, dont l’his­to­ire remon­te à 600 ans avant not­re ère, lor­squ­’el­le a été fon­dée com­me colo­nie cel­ti­que de Mas­sa­lia (Cam­brid­ge ancient his­to­ry). Vers 125 av. J.-C., la Gau­le méri­di­ona­le a été conqu­ise par les Romains, qui appe­laient la régi­on Pro­vin­ce romai­ne, d’où le nom de Pro­ven­ce (Life Maga­zi­ne, 13.07.1953, p. 76, Goog­le Books). Les fron­ti­ères actu­el­les de la Fran­ce cor­res­pon­dent app­ro­xi­ma­ti­ve­ment à l’an­cien­ne Gau­le cel­ti­que. La Gau­le a été conqu­ise par les Romains au 1er sièc­le av. J.-C. Au 4e sièc­le, les Francs ger­mains ont com­men­cé à pénét­rer dans la régi­on. En 843, l’Em­pi­re franc s’est divi­sé en Fran­cie orien­ta­le (l’Al­le­mag­ne moder­ne), Fran­cie occi­den­ta­le (la Fran­ce moder­ne) et Lot­ha­rin­gie. La Révo­lu­ti­on fra­nçai­se en 1789 et l’é­po­que du début du 19e sièc­le de Napo­lé­on Bona­par­te sont des évé­ne­ments his­to­ri­qu­es bien con­nus. En 1958, Char­les de Gaul­le prend la tête de la Fran­ce (Wiki­pe­dia). Cer­tains sou­ve­rains inc­lu­ent Méro­vée, le prin­ce des Francs saliens au 5e sièc­le, Clo­vis, Dago­bert Ier au 7e sièc­le, Pépin le Bref au 8e sièc­le, et Char­le­mag­ne, Char­les le Grand, roi de l’Em­pi­re caro­lin­gien au 9e sièc­le, et Lou­is XIV, le Roi Sole­il (wiki​pe​dia​.sk).

La capi­ta­le est Paris. La fête nati­ona­le la plus recon­nue est la pri­se de la Bas­til­le, céléb­rée le 14 juil­let. Des figu­res fra­nçai­ses notab­les inc­lu­ent Jean­ne d’Arc, le scien­ti­fi­que Lou­is Pas­te­ur, l’éc­ri­vain Emi­le Zola, le cons­truc­te­ur Gusta­ve Eif­fel, la chan­te­use Edith Piaf, les pein­tres Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, les acte­urs Alain Delon, Jean Reno. Le célèb­re Tour de Fran­ce a lieu cha­que année en juil­let. La Fran­ce possède des ports impor­tants à Le Hav­re, Nan­tes, Bor­de­aux, Cher­bourg, Brest, Calais, La Rochel­le, Tou­lon, Nice, Can­nes et le plus grand port fra­nçais à Mar­se­il­le (netway​.cz). La Fran­ce comp­te le quat­ri­ème plus grand nom­bre de sites cul­tu­rels du pat­ri­mo­ine mon­dial de l’U­NES­CO, avec près de 40 sites. Des pein­tres renom­més inc­lu­ent Édou­ard Manet, Edgar Degas, Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, Paul Cézan­ne, Paul Gau­gu­in, Hen­ri Matis­se. Pab­lo Picas­so, Vin­cent van Gogh, Marc Cha­gall, Ame­deo Modig­lia­ni, Was­si­ly Kan­din­sky ont éga­le­ment pas­sé du temps en Fran­ce. La Fran­ce est mem­bre fon­da­te­ur des Nati­ons unies (ONU), où elle détient l’un des cinq sièges per­ma­nents au Con­se­il de sécu­ri­té (Wiki­pe­dia ENG). Le pays pré­sen­te des cha­înes de mon­tag­nes tel­les que les Alpes, les Pyré­né­es, le Mas­sif Cen­tral, le Jura suis­se, les Vos­ges, le Mas­sif armo­ri­cain, les Arden­nes (Wiki­pe­dia).

La plus hau­te mon­tag­ne, le mont Blanc, en Euro­pe occi­den­ta­le (4810 mèt­res d’al­ti­tu­de), se trou­ve dans les Alpes fra­nçai­ses (ljly​sek​.cz). Out­re les Alpes, la Fran­ce abri­te les Pyré­né­es, le Jura, les Arden­nes, le Mas­sif Cen­tral et les Vos­ges. Les prin­ci­paux fle­uves com­pren­nent la Loire, la Garon­ne, la Sei­ne et le Rhin. Le pays comp­te jusqu­’à 136 espèces d’arb­res (fran​cuz​sko​.sk). La Fran­ce est célèb­re pour sa cuisi­ne et son vin, pro­du­isant plus de 400 types de fro­ma­ges et une vari­é­té de vins, dont le cham­pag­ne, le bor­de­aux, la bour­gog­ne, le beau­jo­lais. Des mets tels que les cuis­ses de gre­nou­il­le, les escar­gots, les mou­les et les fro­ma­ges sont des repré­sen­ta­ti­ons fières du pays. La Fran­ce a été l’un des pre­miers pays à cré­er un minis­tère de la pro­tec­ti­on de l’en­vi­ron­ne­ment. C’est une des­ti­na­ti­on tou­ris­ti­que popu­lai­re et possède un riche pat­ri­mo­ine cul­tu­rel. Des écri­vains célèb­res inc­lu­ent Denis Dide­rot, Char­les Bau­de­lai­re, Paul Ver­lai­ne, Vic­tor Hugo, Ale­xan­dre Dumas, Jules Ver­ne, Émi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Guy de Mau­pas­sant, Albert Camus, Jean-​Paul Sar­tre, Anto­ine de Saint Exu­pé­ry, Stend­hal. Des phi­lo­sop­hes renom­més com­pren­nent René Des­car­tes, Jean-​Jacques Rousse

au, Vol­tai­re, Augus­te Com­te. Des scien­ti­fi­qu­es notab­les inc­lu­ent le mic­ro­bi­olo­gis­te Lou­is Pas­te­ur, le mat­hé­ma­ti­cien et phy­si­cien Hen­ri Poin­ca­ré, les phy­si­ciens Hen­ri Becqu­e­rel, Pier­re Curie, Marie Curie, Paul Lan­ge­vin, le viro­lo­gue Luc Mon­tag­nier. Des com­po­si­te­urs tels que Hec­tor Ber­li­oz, Geor­ges Bizet, Char­les Gou­nod, Jacqu­es Offen­bach, Jules Mas­se­net, Camil­le Saint-​Saëns, Mau­ri­ce Ravel, Clau­de Debus­sy (Wiki­pe­dia EN). Par­mi les per­son­na­li­tés con­tem­po­rai­nes figu­rent Pier­re de Cou­ber­tin, Jacques-​Yves Cous­te­au, Bri­git­te Bar­dot (wiki​pe​dia​.org). Par­mi les repré­sen­tants plus récents de la musi­que figu­rent Edith Piaf, Char­les Azna­vour, Ser­ge Gains­bourg, Mire­il­le Mat­hieu, Jean-​Michel Jar­re, David Guet­ta. Les frères Augus­te et Lou­is Lumi­ère ont créé le ciné­ma en 1895. Can­nes accu­e­il­le cha­que année le célèb­re fes­ti­val du film. La Fran­ce dans son ensem­ble a long­temps été le cen­tre cul­tu­rel du mon­de (Wiki­pe­dia EN).

Les régi­ons et leurs capi­ta­les : Alsa­ce – Stras­bourg, Aqu­itai­ne – Bor­de­aux, Auverg­ne – Clermont-​Ferrand, Brit­ta­ny – Ren­nes, Bur­gun­dy – Dijon, Cen­tre – Orlé­ans, Champagne-​Ardenne – Châlons-​en-​Champagne, Cor­si­ca – Ajac­cio, Franche-​Comté – Besa­nçon, Île-​de-​France – Paris, Languedoc-​Roussillon – Mont­pel­lier, Limou­sin – Limo­ges, Lor­rai­ne – Metz, Lower Nor­man­dy – Caen, Midi-​Pyrénées – Tou­lou­se, Nord-​Pas-​de-​Calais – Lil­le, Pays de la Loire – Nan­tes, Picar­dy – Amiens, Poitou-​Charentes – Poitiers, Provence-​Alpes-​Côte d’A­zur – Mar­se­il­le, Rhône-​Alpes – Lyon, Upper Nor­man­dy – Rou­en (Wiki­pe­dia EN). La cuisi­ne fra­nçai­se est mon­dia­le­ment con­nue. Plus de 400 types de fro­ma­ges et une vari­é­té de vins, dont le Cham­pag­ne, le Bor­de­aux, la Bour­gog­ne, le Beau­jo­lais, sont pro­du­its. Par­mi les spor­tifs célèb­res figu­rent Michel Pla­ti­ni, Just Fon­tai­ne, Thier­ry Hen­ry (Wiki­pe­dia EN).

Que­lqu­es endro­its inté­res­sants : Paris – Tour Eif­fel, Louv­re, Champs-​Élysées, Cen­tre Pompi­dou, Ver­sail­les ; châte­au de Cham­bord, châte­au de Che­non­ce­au, châte­au de Vil­lan­dry, Reims, Car­cas­son­ne, baie du Mont Saint-​Michel, Auverg­ne (des​ti​na​cie​.sk), vil­le fon­dée par les Romains Aix-​en-​Provence, Avig­non, Car­nac, Fon­tai­neb­le­au, cen­tre alpin de Gre­nob­le, lieu de pèle­ri­na­ge marial de Lour­des, Mar­se­il­le, Mona­co, Nice, Orlé­ans, Reims, Saint-​Tropez. Les Fra­nçais sont très polis, ils app­ré­cient l’é­lé­gan­ce disc­rète et décon­trac­tée. La mimi­que spon­ta­née, les ges­tes, les expres­si­ons émo­ti­on­nel­les et la com­mu­ni­ca­ti­vi­té sont typi­qu­es (cedok​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post