2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Doprava, Neživé, Stavby, TOP

Mosty

skala
Hits: 2418

Mos­ty sú inži­nier­ske štruk­tú­ry, kto­ré slú­žia na pre­ko­ná­va­nie pre­ká­žok, ako sú rie­ky, poto­ky, prie­pas­ti ale­bo ces­ty. Ich hlav­nou fun­kci­ou je poskyt­núť pre­chod cez pre­káž­ky pre chod­cov, cyk­lis­tov, vozid­lá a iné doprav­né pros­tried­ky. Mos­ty môžu byť veľ­mi rôz­no­ro­dé vo svo­jom dizaj­ne a kon­štruk­cii a ich výber môže závi­sieť od mno­hých fak­to­rov, vrá­ta­ne tech­nic­kých požia­da­viek, oko­li­tej topo­gra­fie a este­tic­kých pre­fe­ren­cií. Mos­ty nie sú len prak­tic­ký­mi štruk­tú­ra­mi na pre­ko­ná­va­nie pre­ká­žok, ale aj dôle­ži­tý­mi prv­ka­mi v urba­nis­tic­kom a archi­tek­to­nic­kom plá­no­va­ní, kto­ré môžu pris­pieť k cha­rak­te­ru a iden­ti­ty miest.

Oce­ľo­vé mos­ty sú popu­lár­ne pre svo­ju pev­nosť a schop­nosť pre­ko­ná­vať väč­šie vzdia­le­nos­ti. Beto­no­vé sú trvan­li­vé a odol­né voči pove­ter­nost­ným vply­vom. Záves­né mos­ty sú cha­rak­te­ri­zo­va­né zave­se­ním mos­ta na káb­lov, sú schop­né pre­kle­núť veľ­ké vzdia­le­nos­ti. Takým je Zla­tý most v San Fran­cis­cu. Lano­vé mos­ty pou­ží­va­jú laná ale­bo lanov­ky na pod­po­ru pre­cho­du, majú ľah­kú kon­štruk­ciu a sú čas­to využí­va­né v hor­ských oblas­tiach. Kamen­né mos­ty sú his­to­ric­ky význam­né, majú tra­dič­ný cha­rak­ter a boli čas­to stav­by s vyso­kou este­tic­kou hod­no­tou. Dvoj­pod­laž­né mos­ty obsa­hu­jú dva odde­le­né úrov­ne pre rôz­ne dru­hy dopra­vy, ako sú diaľ­nič­né mos­ty s ces­tou pre moto­ro­vé vozid­lá a vyš­šou úrov­ňou pre chod­cov a cyk­lis­tov. Exis­tu­jú aj dre­ve­né mosty.

Brid­ges are engi­ne­e­ring struc­tu­res desig­ned to over­co­me obstac­les such as rivers, stre­ams, ravi­nes, or roads. The­ir main func­ti­on is to pro­vi­de pas­sa­ge over obstac­les for pedes­trians, cyc­lists, vehic­les, and other modes of tran­s­por­ta­ti­on. Brid­ges can be high­ly diver­se in the­ir design and cons­truc­ti­on, and the­ir selec­ti­on depends on vari­ous fac­tors, inc­lu­ding tech­ni­cal requ­ire­ments, sur­roun­ding topog­rap­hy, and aest­he­tic pre­fe­ren­ces. Brid­ges are not only prac­ti­cal struc­tu­res for over­co­ming obstac­les but also cru­cial ele­ments in urban and archi­tec­tu­ral plan­ning that can con­tri­bu­te to the cha­rac­ter and iden­ti­ty of cities.

Ste­el brid­ges are popu­lar for the­ir strength and abi­li­ty to span lon­ger dis­tan­ces. Conc­re­te brid­ges are durab­le and resis­tant to weat­her con­di­ti­ons. Sus­pen­si­on brid­ges are cha­rac­te­ri­zed by the sus­pen­si­on of the brid­ge on cab­les and can span gre­at dis­tan­ces, such as the Gol­den Gate Brid­ge in San Fran­cis­co. Cable-​stayed brid­ges use cab­les or sta­ys to sup­port the brid­ge deck, com­bi­ning a light­we­ight struc­tu­re often used in moun­tai­nous are­as. Sto­ne brid­ges are his­to­ri­cal­ly sig­ni­fi­cant, having a tra­di­ti­onal cha­rac­ter and often being struc­tu­res with high aest­he­tic value. Double-​deck brid­ges inc­lu­de two sepa­ra­te levels for dif­fe­rent types of traf­fic, such as hig­hway brid­ges with a road for motor vehic­les on one level and a hig­her level for pedes­trians and cyc­lists. The­re are also wooden brid­ges. Each type of brid­ge ser­ves a uni­que pur­po­se, and the cho­ice of mate­rials and design con­tri­bu­tes to the func­ti­ona­li­ty and visu­al appe­al of the­se engi­ne­e­ring marvels.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Liptovské, Neživé, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Žehra – lokalita UNESCO a zároveň cesta do minulosti

skala
Hits: 323

Žeh­ra je zlo­že­ná z troch loka­lít: vlast­nej obce Žeh­ra, Síd­lis­ka Dre­ve­ník a miest­nej čas­ti Hod­kov­ce. V roku 1869 v Žeh­re žilo 408 oby­va­te­ľov. V roku 1991 1126, v roku 2021 2616 oby­va­te­ľov (obec​zeh​ra​.sk). Inte­ri­é­ry kos­to­la svä­té­ho Ducha tvo­ria vzác­ne gotic­ké fres­ky sve­to­vé­ho význa­mu. On samot­ný už z diaľ­ky púta pozor­nosť bie­lou far­bou kos­to­la a cha­rak­te­ris­tic­kým dre­ve­ným cibu­ľo­vi­tým zakon­če­ním veže. Navy­še sa vypí­na nad obcou na návrší. Kos­tol bol dokon­če­ný v roku 1275, v prie­be­hu sto­ro­čí bol viac­krát upra­vo­va­ný. Od roku 1985 je národ­nou kul­tú­rou pamiat­kou a od roku 1993 je zapí­sa­ný aj do Zozna­mu sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (obec​zeh​ra​.sk).

Žeh­ra leží v regi­ó­ne Slo­ven­ské­ho raja. Spá­ja his­to­ric­ký pôvab s prí­rod­nou krá­sou. Jedi­neč­ný exkurz do minu­los­ti. Žeh­ra sa pýši boha­tou his­tó­ri­ou, kto­rá sa odrá­ža v zacho­va­lých pamiat­kach. V román­skom kos­to­le svä­té­ho Šte­fa­na sa nachá­dza uni­kát­na fres­ko­vá výzdo­ba. Žeh­ra si ucho­vá­va ľudo­vý cha­rak­ter, kona­jú sa tu tra­dič­né podu­ja­tia zacho­vá­va­jú sa miest­ne folk­lór­ne akti­vi­ty. Ponú­ka zažiť atmo­sfé­ru miest­nych sviat­kov, kde sa stre­tá­va­jú tra­dí­cie, hud­ba a chu­te domá­cej kuchy­ne. Žeh­ra je mies­tom, kde sa spá­ja kul­tú­ra s neza­bud­nu­teľ­nou prí­ro­dou. Náv­šte­va tej­to maleb­nej dedi­ny je ako ces­ta do minu­los­ti. Národ­ný park Slo­ven­ský raj je na dosah ruky. Chod­ník Kysel pre­chá­dza cez čaro­vný kaňon s množ­stvom dre­ve­ných mos­tov, ponú­ka­jú­ce neza­bud­nu­teľ­ný zážitok.

Žeh­ra is com­po­sed of three loca­ti­ons: the vil­la­ge of Žeh­ra itself, the Dre­ve­ník Hou­sing Esta­te, and the local part of Hod­kov­ce. In 1869, Žeh­ra had 408 inha­bi­tants. In 1991, it had 1,126, and in 2021, it had 2,616 inha­bi­tants (obec​zeh​ra​.sk). The inte­ri­ors of the Church of the Holy Spi­rit fea­tu­re rare Got­hic fres­co­es of glo­bal sig­ni­fi­can­ce. The church itself stands out from a dis­tan­ce with its whi­te color and cha­rac­te­ris­tic wooden onion-​shaped tower. More­over, it towers over the vil­la­ge on a hill. The church was com­ple­ted in 1275 and has been modi­fied seve­ral times over the cen­tu­ries. Sin­ce 1985, it has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, and sin­ce 1993, it has been lis­ted in the UNESCO World Cul­tu­ral Heri­ta­ge List (obec​zeh​ra​.sk).

Žeh­ra is loca­ted in the Slo­vak Para­di­se regi­on. It com­bi­nes his­to­ri­cal charm with natu­ral beau­ty, offe­ring a uni­que excur­si­on into the past. Žeh­ra boasts a rich his­to­ry ref­lec­ted in its pre­ser­ved land­marks. The Roma­ne­sque Church of St. Step­hen fea­tu­res uni­que fres­co deco­ra­ti­on. Žeh­ra main­tains its folk cha­rac­ter, hos­ting tra­di­ti­onal events and pre­ser­ving local folk­lo­re acti­vi­ties. It offers the chan­ce to expe­rien­ce the atmo­sp­he­re of local fes­ti­vals, whe­re tra­di­ti­ons, music, and the fla­vors of home­ma­de cuisi­ne come toget­her. Žeh­ra is a pla­ce whe­re cul­tu­re mer­ges with unfor­get­tab­le natu­re. A visit to this pic­tu­re­sque vil­la­ge is like a jour­ney into the past. The Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park is wit­hin easy reach. The Kysel Trail pas­ses through a magi­cal cany­on with nume­rous wooden brid­ges, offe­ring an unfor­get­tab­le experience.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina, TOP

Podunajsko

skala
Hits: 3472

Podu­naj­sko leží na juhu Slo­ven­ska. Pre­važ­nú časť úze­mia tvo­rí Podu­naj­ská níži­na. V posled­nom čase sa tu roz­ví­ja­jú ter­mál­ne kúpa­lis­ká s celo­roč­nou pre­vádz­kou v Dunaj­skej Stre­de, vo Veľ­kom Mede­ri, v Štú­ro­ve, v Komár­ne, v Patin­ciach. Dunaj posky­tu­je mož­nos­ti plav­by na výlet­ných lodiach a vod­nú turis­ti­ku. Atrak­tív­ne sú vod­né mly­ny na Malom Duna­ji, luž­né lesy, dunaj­ské záku­tia. Z Bra­ti­sla­vy do Komár­na vedie cyk­lo­tra­sa ako súčasť Dunaj­skej cyk­lis­tic­kej tra­sy z Pas­sau až do Čier­ne­ho mora (slo​va​kia​.tra​vel). Ofi­ciál­ne Podu­naj­sko zahŕňa okre­sy Komár­no, Dunaj­ská Stre­da, Nové Zám­ky, čias­toč­ne Galan­ta a Senec (web​no​de​.sk). Podu­naj­ská níži­na je inten­zív­ne využí­va­ná na poľ­no­hos­po­dár­ske úče­ly. Vysky­tu­jú sa tu mok­ra­de, kto­ré majú medzi­ná­rod­ný význam. Step­ný, nížin­ný cha­rak­ter posky­tu­je pries­tor pre mno­hé step­né dru­hy vtá­kov. V men­šej mie­re sú na Podu­naj­sku aj lesy, či už ako luž­né lesy, ale aj ako tep­lé panón­ske lesy. Na Podu­naj­sku hniez­dia step­né dru­hy vtá­kov, zimu­jú tu mno­hé vtá­ky zo seve­ru (podu​naj​sko​.sk).

Nevyč­le­ňu­jem z Podu­naj­ska sever­nej­šie oblas­ti a oblasť Bra­ti­sla­vy.

Podu­naj­sko, loca­ted in the sout­hern part of Slo­va­kia, is pre­do­mi­nan­tly com­po­sed of the Podu­naj­ská Lowland. In recent times, the regi­on has seen the deve­lop­ment of ther­mal spas ope­ra­ting year-​round in Dunaj­ská Stre­da, Veľ­ký Meder, Štú­ro­vo, Komár­no, and Patin­ce. The Danu­be River offers oppor­tu­ni­ties for boat trips and water tou­rism. The area is ador­ned with char­ming water mills along the Litt­le Danu­be, ripa­rian forests, and sec­lu­ded cor­ners of the Danu­be. A cyc­ling rou­te from Bra­ti­sla­va to Komár­no is part of the Danu­be Cyc­le Path, which extends from Pas­sau to the Black Sea (slo​va​kia​.tra​vel).

Offi­cial­ly, Podu­naj­sko inc­lu­des the dis­tricts of Komár­no, Dunaj­ská Stre­da, Nové Zám­ky, and par­tial­ly Galan­ta and Senec (web​no​de​.sk). The Podu­naj­ská Lowland is inten­si­ve­ly used for agri­cul­tu­ral pur­po­ses, fea­tu­ring wet­lands of inter­na­ti­onal impor­tan­ce. Its steppe-​like, lowland cha­rac­ter pro­vi­des habi­tat for nume­rous step­pe bird spe­cies. To a les­ser extent, the­re are also forests in Podu­naj­sko, inc­lu­ding ripa­rian forests and warm Pan­no­nian wood­lands. The regi­on is a nesting ground for step­pe bird spe­cies, and many birds from the north win­ter here (podu​naj​sko​.sk).

It’s worth noting that I do not dis­tin­gu­ish the nort­hern are­as and the Bra­ti­sla­va regi­on as part of Podunajsko.

Podu­naj­sko, po maďar­sky Podo­ny­ép­vi­dék, talál­ha­tó Szlo­vá­kia déli rés­zén. Az terület dön­tően a Podu­naj­ská alac­so­ny­föld­ből áll. Az utób­bi időben a tér­ség­ben egész évben üze­me­lő ter­mál­für­dők fej­lőd­tek ki Dunas­zer­da­he­ly­en, Nagy­me­gy­eren, Esz­ter­gom­ban, Komá­rom­ban és Patin­cán. A Duna folyó lehe­tősé­get kínál hajó­ki­rán­du­lá­sok­ra és vízi turiz­mus­ra. Az terüle­tet bájos vízi­mal­mok­kal, a Kis-​Duna men­ti lomb­hul­la­tó erdők­kel és a Duna eldu­gott zugai­tal jel­lem­zik. Egy kerék­pá­rút Bra­ti­sla­vá­tól Komá­ro­mig a Duna kerék­pá­rút rés­ze, ame­ly Pas­sau­tól a Fekete-​tengerig ter­jed (slo​va​kia​.tra​vel).

Hiva­ta­lo­san a Podu­naj­sko a Komá­rom, Dunas­zer­da­he­ly, Újvár és rész­ben Galán­ta és Sze­nec kerüle­te­ket fog­lal­ja magá­ban (web​no​de​.sk). A Podu­naj­ská alac­so­ny­föl­det inten­zí­ven mezőgaz­da­sá­gi célok­ra hasz­nál­ják, nemzet­közi jelen­tősé­gű moc­sa­rak­kal. A szty­ep­pes­ze­rű, alac­so­ny­föl­di jel­leg ott­hont ad szá­mos szty­ep­pei madár­faj­nak. Kisebb mér­ték­ben erdők is talál­ha­tók Podunajsko-​ban, bele­ér­tve a lomb­hul­la­tó erdőket és a meleg Pannon-​táj erde­it. A régió fés­zek­te­lep a szty­ep­pes­ze­rű madár­fa­jok­nak, és sok észa­ki madár itt telel (podu​naj​sko​.sk).

Fon­tos meg­je­gy­ez­ni, hogy én nem különí­tem el a Podu­naj­sko észa­ki terüle­te­it és a Pozso­ny kör­ze­tet a területtől.

Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Vodný mlyn v Kolárove s dreveným mostom

skala
Hits: 1690

Vod­ný mlyn v Kolá­ro­ve je zre­kon­štru­ova­ný plá­va­jú­ci mlyn – lod­ný mlyn, kto­rý kot­ví na bre­hu mŕt­ve­ho rame­na Malé­ho Duna­ja (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Tie­to mly­ny majú byzant­ský pôvod s využi­tím naj­mä na Bal­ká­ne (tra​vel​gu​ide​.sk). Plá­va­jú­ce mly­ny sa vždy ukot­vi­li v mies­tach s naj­sil­nej­ším prú­dom, kto­rý využí­va­li na pohon mlyn­ských kolies, vďa­ka čomu nebo­li závis­lé od zmien výš­ky hla­di­ny rie­ky (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). Mlyn je repli­kou mly­nu z Rad­va­ne nad Duna­jom (Jiří Výbor­ný). Pôvod­ný mlyn bol posta­ve­ný v roku 1920. Pod­kla­dom pre teraj­ší mlyn boli dobo­vé foto­gra­fie, a naj­mä ver­ný model býva­lé­ho zamest­nan­ca mly­na, Suha­ja Lajo­sa (tra​vel​gu​ide​.sk). Pria­mo v mly­ne bolo zria­de­né Múze­um vod­né­ho mly­nár­stva (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). V ňom mož­no vidieť okrem iné­ho, uni­kát­ny stroj na výro­bu rybár­skych sie­tí, jeden z prvých na sve­te (slo​va​kian​gu​ide​.com). Lod­ný mlyn je zara­de­ný i medzi národ­né kul­túr­ne pamiat­ky. Pôvod­ný mlyn bol v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia pre­su­nu­tý do Múzea slo­ven­skej dedi­ny v Mar­ti­ne (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Dneš­ný mlyn je mier­ne upra­ve­ný, ale je plne funkč­ný. Are­ál leží na polo­stro­ve, kto­ré­ho hra­ni­ce tvo­ria toky Malé­ho Duna­ja a Váhu z jed­nej stra­ny a mŕt­ve­ho rame­na Malé­ho Duna­ja zo stra­ny dru­hej (muze​um​.sk).

Od polo­vi­ce 90-​tych rokov v sused­stve mly­nu vyras­tá are­ál aj pre cyk­lo­tu­ris­tov. Okrem obyt­nej budo­vy s krč­mou tu vznik­lo aj malé múze­um sta­rej poľ­no­hos­po­dár­skej tech­ni­ky a rodin­ná eko­far­ma s domá­ci­mi zvie­ra­ta­mi (Jiří Výbor­ný) – Far­ma Vod­ný mlyn – 133046. K are­álu pat­rí aj pries­tor na sta­no­va­nie a uby­to­va­nie v bun­ga­lo­voch – Kem­ping Mlyn. Zastre­še­né javis­ko posky­tu­je pries­tor pre kul­túr­ne podu­ja­tia. Nachá­dza­jú sa tu aj dve det­ské ihris­ká (nove​zam​ky​.sk).

K are­álu vedie dre­ve­ný most pre peších s celo­dre­ve­nou zastre­še­nou kon­štruk­ci­ou. Svo­jou dĺž­kou 86 met­rov sa radí medzi naj­dl­h­šie v Euró­pe (muze​um​.sk). Bol posta­ve­ný v roku 1992 pod­ľa výpo­ve­dí pamät­ní­kov pôvod­né­ho mos­tu, kto­rý zni­či­li ľado­vé kry­hy v polo­vi­ci 20. sto­ro­čia. Pilie­re pôvod­né­ho mos­ta sú v let­nom obdo­bí pri níz­kej hla­di­ne vidi­teľ­né. Nový most bol dva­krát pre­sta­va­ný v rokoch 1997 a 2000 (nove​zam​ky​.sk). Most je zo špe­ciál­ne napus­te­né­ho agá­to­vé­ho dre­va a mal by vydr­žať pri­bliž­ne 150 rokov (Milan Šal­ko).

The water mill in Kolá­ro­vo is a recons­truc­ted flo­ating mill – a boat mill ancho­red on the bank of the dead arm of the Litt­le Danu­be (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). The­se mills have Byzan­ti­ne ori­gins, main­ly uti­li­zed in the Bal­kans (tra​vel​gu​ide​.sk). Flo­ating mills were alwa­ys ancho­red in pla­ces with the stron­gest cur­rents, which they used to dri­ve the mill whe­els, making them inde­pen­dent of chan­ges in the rive­r’s water level (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). The mill is a repli­ca of a mill from Rad­van nad Duna­jom (Jiří Výbor­ný). The ori­gi­nal mill was built in 1920, and the cur­rent mill is based on peri­od pho­tog­raphs, espe­cial­ly a faith­ful model cre­a­ted by a for­mer mill emplo­y­ee, Lajos Suhaj (tra​vel​gu​ide​.sk). The mill itself hou­ses the Muse­um of Water Mil­ling (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Among other exhi­bits, visi­tors can see a uni­que machi­ne for making fis­hing nets, one of the first in the world (slo​va​kian​gu​ide​.com). The boat mill is also lis­ted among the nati­onal cul­tu­ral monu­ments. The ori­gi­nal mill was relo­ca­ted to the Muse­um of Slo­vak Vil­la­ge in Mar­tin in the 1960s (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). The cur­rent mill has under­go­ne slight modi­fi­ca­ti­ons but remains ful­ly func­ti­onal. The area is loca­ted on a penin­su­la, bor­de­red by the waters of the Litt­le Danu­be and Váh rivers on one side and the dead arm of the Litt­le Danu­be on the other (muze​um​.sk).

Sin­ce the mid-​90s, a com­plex for cyc­lists has been deve­lo­ping in the vici­ni­ty of the mill. Besi­des a resi­den­tial buil­ding with a pub, the­re is also a small muse­um of old agri­cul­tu­ral machi­ne­ry and a fami­ly eco-​farm with domes­tic ani­mals (Jiří Výbor­ný) – Vod­ný mlyn Farm – 133046. The com­plex inc­lu­des a cam­ping area with bun­ga­lo­ws – Kem­ping Mlyn. A cove­red sta­ge pro­vi­des spa­ce for cul­tu­ral events, and the­re are two pla­yg­rounds for chil­dren (nove​zam​ky​.sk).

A wooden footb­rid­ge with a ful­ly wooden roof struc­tu­re leads to the area. With a length of 86 meters, it is con­si­de­red one of the lon­gest in Euro­pe (muze​um​.sk). It was built in 1992 accor­ding to the tes­ti­mo­nies of wit­nes­ses to the ori­gi­nal brid­ge, which was des­tro­y­ed by ice flo­es in the mid-​20th cen­tu­ry. The pil­lars of the ori­gi­nal brid­ge are visib­le in the sum­mer when the water level is low. The new brid­ge was rebu­ilt twi­ce in 1997 and 2000 (nove​zam​ky​.sk). The brid­ge is made of spe­cial­ly impreg­na­ted aga­te wood and is expec­ted to last app­ro­xi­ma­te­ly 150 years (Milan Šalko).

A Kolá­ro­voi vízi­ma­lom egy felú­jí­tott úszó malom – hajó malom, ame­ly a Kis-​Duna hol­tá­gá­nak part­ján hor­go­ny­zik (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Ezek­nek a malom­nak a byzan­tin ere­de­te van, főként a Bal­ká­non hasz­nál­ták (tra​vel​gu​ide​.sk). Az úszó malom min­dig azo­kon a hely­eken volt leköt­ve, ahol a lege­rősebb áram­la­tok vol­tak, ame­ly­eket a malom­ke­re­kek meg­haj­tá­sá­ra hasz­nál­tak, így füg­get­le­nek vol­tak a folyó vízs­zint­jé­nek vál­to­zá­sai­tól (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). A malom egy repli­ka a Rad­ván nad Duna­jom talál­ha­tó malom­ról (Jiří Výbor­ný). Az ere­de­ti malo­mot 1920-​ban épí­tet­ték. A jelen­le­gi malom alap­ját a kora­be­li fény­ké­pek és a malom egy­ko­ri alkal­ma­zott­já­nak, Lajos Suhaj­nak a hű máso­la­ta képe­zi (tra​vel​gu​ide​.sk). A malom­ban köz­vet­le­nül kia­la­kí­tot­ták a Vízi­mal­má­riu­mot is (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Itt lát­ha­tó töb­bek között egy egy­edi háló­kés­zí­tő gép is, az egy­ik első a vilá­gon (slo​va​kian​gu​ide​.com). A hajó malom sze­re­pel a nemze­ti kul­tu­rá­lis emlé­kek között is. Az ere­de­ti malo­mot az 1960-​as évek­ben áthe­ly­ez­ték a Mar­ti­ni Szlo­vák Falu Múze­umá­ba (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). A jelen­le­gi malom eny­he módo­sí­tá­so­kon esett át, de tel­je­sen működőké­pes maradt. A terület egy féls­zi­ge­ten feks­zik, az egy­ik olda­lon a Kis-​Duna és a Vág folyó vize­i­vel, a másik olda­lon pedig a Kis-​Duna hol­tá­gá­val hatá­rol­va (muze​um​.sk).

Az 1990-​es évek köze­pé­től kerék­pá­ro­sok szá­má­ra is kia­la­kí­tot­ták a malom köze­lé­ben a kom­ple­xu­mot. Egy lakó­é­pület­tel és kocs­ma rész­leg­gel, vala­mint egy kis múze­um­mal az öreg mezőgaz­da­sá­gi tech­ni­ká­ról és egy csa­lá­di öko­farm­mal háziál­la­tok­kal (Jiří Výbor­ný) – Vod­ný mlyn Farm – 133046. A kom­ple­xum­hoz tar­to­zik egy kem­ping terület is bun­ga­lók­kal – Kem­ping Mlyn. Egy fedett szín­pad kul­tu­rá­lis ese­mé­ny­ek helys­zí­né­ül szol­gál, és két játs­zó­tér is talál­ha­tó a gyere­kek­nek (nove​zam​ky​.sk).

A terület­hez egy fa gyalog­híd vezet, tel­je­sen fa tetővel. 86 méte­res hoss­zá­val az egy­ik leg­hoss­zabb Euró­pá­ban (muze​um​.sk) közé tar­to­zik. 1992-​ben épült az ere­de­ti híd tanú­val­lo­má­sai sze­rint, ame­ly­et az 1950-​es évek köze­pén a jégár miatt elpusz­tí­tot­tak. Az ere­de­ti híd pil­lé­rei nyá­ron alac­so­ny vízál­lás­nál lát­ha­tók. Az új hidat kéts­zer újí­tot­ták fel, 1997-​ben és 2000-​ben (nove​zam​ky​.sk). A híd spe­ciá­li­san impreg­nált achát faa­ny­ag­ból kés­zült, és vár­ha­tó­an körül­be­lül 150 évig tart (Milan Šalko).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Orava, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Dolný Kubín

skala
Hits: 3716

Dol­ný Kubín, maďar­sky Alsó­ku­bin, nemec­ky Unter­ku­bin, je okres­né mes­to v Žilin­skom kra­ji. Leží v nad­mor­skej výš­ke 468 met­rov nad morom, Na plo­che 55 km2 tu žije cca 19 000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Zná­me osob­nos­ti: autor slo­ven­skej hym­ny Jan­ko Matúš­ka, bás­nik Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Vav­ri­nec Čap­lo­vič, pro­zaik Ladi­slav Náda­ši Jégé, Andrej Rad­lin­ský (dol​ny​ku​bin​.sk), pro­zaik Ján Joha­ni­des, biat­lo­nis­t­ka Mar­ti­na Hali­ná­ro­vá, bežec na lyžiach Mar­tin Baj­či­čák, fut­ba­lis­ta Matúš Kozá­čik (Wiki­pe­dia).

Trni­ny bola opev­ne­ným hra­dis­kom už v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy. Pôvod náz­vu Kubín je odvo­de­ný od ozna­če­nia pries­to­ru, kto­rý zaha­ľu­jú kúdo­ly dymu. V stre­do­ve­ku mes­to nies­lo názov Klu­bín (dol​ny​ku​bin​.sk). V stre­do­ve­ku obchod­nú ces­tu cez Kom­jat­nú, Dol­ný Kubín, Tvrdo­šín, Orav­skú Pol­ho­ru, Zywiec a Wie­licz­ku nazý­va­li soľ­ná, využí­va­la sa na dovoz soli a iných tova­rov. V 14. sto­ro­čí boli zalo­že­né obce, kto­ré v súčas­nos­ti tvo­ria prí­mest­ské čas­ti Dol­né­ho Kubí­na: Zás­ka­lie, Veľ­ký Bys­te­rec, Malý Bys­te­rec, Beňo­va Leho­ta, Medzi­hrad­né, Srňa­cie, Mok­raď, Kňa­žia. Mes­to sa roz­ví­ja­lo ako reme­sel­níc­ko – roľ­níc­ka osa­da. Roz­vi­nu­té bolo naj­mä kame­nár­stvo. Začiat­kom 14. sto­ro­čia sa spo­mí­na baňa na kameň pre výro­bu mle­cích pros­tried­kov – žar­no­vov. V roku 1558 sa maji­teľ­mi orav­ské­ho pan­stva sta­li Tur­zo­vi.

V roku 1604 mes­to spus­to­ši­li Boč­ka­jo­vi haj­dú­si, pod­pá­li­li obec, osta­lo len 7 domov. Avšak už v roku 1624 žilo v Kubí­ne 67 rodín a asi 340 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). V roku 1632 gróf Gaš­par Illeš­há­zy za roč­ný popla­tok 400 zla­tých oslo­bo­dil jeho oby­va­te­ľov od robot­ných povin­nos­tí a pový­šil ich na meš­ťa­nov. Ude­lil mu prá­vo konať týž­den­né trhy a dva výroč­né jar­mo­ky (dol​ny​ku​bin​.sk a Wiki­pe­dia). Po roku 1712 sa stal Dol­ný Kubín síd­lom Orav­skej župy. V rokoch 1715 – 16 si Ora­va uži­la zamrz­nu­té roky – ešte v júni mrz­lo a v sep­tem­bri priš­la nová zima. Rok 1813 je rokom straš­nej povod­ne, zača­lo sa s budo­va­ním vod­nej nádr­že. V roku 1858 vznik­la Spo­loč­nosť Čap­lo­vi­čo­vej kniž­ni­ce, kto­rá sa sta­ra­la o dar Vav­rin­ca Čap­lo­vi­ča mes­tu – kniž­ni­ca mala 45 000 zväz­kov (Wiki­pe­dia).

Dol­ný Kubín, in Hun­ga­rian Alsó­ku­bin, and in Ger­man Unter­ku­bin, is a dis­trict town in the Žili­na Regi­on. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 468 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 55 km², and is home to app­ro­xi­ma­te­ly 19,000 resi­dents (Wiki­pe­dia). Notab­le per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Dol­ný Kubín inc­lu­de Jan­ko Matúš­ka, the aut­hor of the Slo­vak ant­hem, poet Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Vav­ri­nec Čap­lo­vič, pro­se wri­ter Ladi­slav Náda­ši Jégé, Andrej Rad­lin­ský (dol​ny​ku​bin​.sk), pro­se wri­ter Ján Joha­ni­des, biat­hle­te Mar­ti­na Hali­ná­ro­vá, cross-​country skier Mar­tin Baj­či­čák, and foot­bal­ler Matúš Kozá­čik (Wiki­pe­dia).

Trni­ny ser­ved as a for­ti­fied sett­le­ment during the Gre­at Mora­vian peri­od. The name Kubín is deri­ved from the term deno­ting an area enve­lo­ped in smo­ke clouds. In the medie­val era, the town was kno­wn as Klu­bín (dol​ny​ku​bin​.sk). During the Midd­le Ages, a tra­de rou­te pas­sing through Kom­jat­ná, Dol­ný Kubín, Tvrdo­šín, Orav­ská Pol­ho­ra, Zywiec, and Wie­licz­ka was cal­led the salt rou­te, used for impor­ting salt and other goods. In the 14th cen­tu­ry, vil­la­ges were estab­lis­hed, which cur­ren­tly form subur­ban parts of Dol­ný Kubín: Zás­ka­lie, Veľ­ký Bys­te­rec, Malý Bys­te­rec, Beňo­va Leho­ta, Medzi­hrad­né, Srňa­cie, Mok­raď, and Kňa­žia. The town deve­lo­ped as a craft and far­ming sett­le­ment, with sto­ne­ma­son­ry being a par­ti­cu­lar­ly deve­lo­ped tra­de. In the ear­ly 14th cen­tu­ry, a quar­ry for sto­nes used in the pro­duc­ti­on of grin­ding tools (mills­to­nes) is men­ti­oned. In 1558, the Tur­zo fami­ly beca­me owners of the Ora­va estate.

In 1604, the town was rava­ged by Bocs­kai­’s haj­duks; they set fire to the vil­la­ge, lea­ving only seven hou­ses stan­ding. Howe­ver, by 1624, Dol­ný Kubín had 67 fami­lies and around 340 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). In 1632, Count Gaš­par Illeš­há­zy libe­ra­ted its inha­bi­tants from serf­dom duties for an annu­al fee of 400 gold coins and ele­va­ted them to burg­hers. He gran­ted the town the right to hold week­ly mar­kets and two annu­al fairs (dol​ny​ku​bin​.sk and Wiki­pe­dia). After 1712, Dol­ný Kubín beca­me the seat of the Ora­va coun­ty. In 1715 – 16, Ora­va expe­rien­ced fro­zen years — June was still cold, and a new win­ter arri­ved in Sep­tem­ber. The year 1813 saw a ter­rib­le flo­od, lea­ding to the cons­truc­ti­on of a reser­vo­ir. In 1858, the Čap­lo­vič Lib­ra­ry Socie­ty was estab­lis­hed, taking care of the dona­ti­on of Vav­ri­nec Čap­lo­vič to the town — the lib­ra­ry held 45,000 volu­mes (Wiki­pe­dia).

Use Facebook to Comment on this Post