2008, Akvaristické obchody, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Rizlaci bola dobrá akvaristika v Banskej Bystrici

Hits: 11878

Pre­čo sa akva­ris­ti­ka volá RIZLACI? Nuž pre­to, lebo sa s man­žel­kou jej maji­teľ doho­dol, že názov pre­daj­ne bude zlo­že­ný z mena Richard, jej mena Zla­ti­ca a ich spo­loč­né­ho priez­vis­ka Cirák. Akva­ris­ti­ka sa nachá­dza v Ban­skej Bys­tri­ci na nám. SNP č. 20. Vchod do pre­daj­ne je z Lazov­nej uli­ce, čo je od námes­tia asi 60 met­rov. Pre­daj­ňa má len krát­ku his­tó­riu, brá­ny otvo­ri­la po prvý­krát 6. novem­bra 2006 a má roz­lo­hu 89 m2. Je orien­to­va­ná hlav­ne na pre­daj akvá­ri­ových rybi­čiek a pre­daj rast­li­niek do akvá­rií. Je to Rišov koní­ček, kto­ré­mu sa s men­ším pre­stáv­ka­mi venu­je tak­mer 30 rokov. V akvá­riách sa nachá­dza veľ­mi širo­ký výber rybi­čiek z celé­ho sve­ta. V tej­to pre­daj­ni sa v posled­nom obdo­bí kona­jú aj tzv. „akvas­tret­ká“, na kto­rých sa stre­tá­va­jú skú­se­ní ale aj menej skú­se­ní akva­ris­ti, kto­rí sa vzá­jom­ne dopĺňa­jú o skú­se­nos­ti z oblas­ti akvaristiky.

V naj­väč­šej miest­nos­ti, sa nachá­dza pre­daj­ný pult, na kto­rom sú umiest­ne­né rôz­ne dru­hy gra­nu­lo­va­né­ho, vloč­ko­vé­ho a mra­ze­né­ho krmi­va v roz­vá­že­nom sta­ve, ale aj v ori­gi­nál­nom bale­ní, terá­riá s rôz­ny­mi druh­mi hadov a iných terá­ri­ových zvie­rat. Ponu­ka krmív je pes­trá, náj­du sa tu naj­mä výrob­ky firiem TROPICAL, SAK, DAJANA. Mra­ze­né krmi­vá sú zastú­pe­né v plnej zosta­ve. Veľ­mi klad­ne hod­no­tím, že Richard máva v ponu­ke aj živú potra­vu – koret­ru, patent­ku a niten­ky. V pre­sk­le­nej čas­ti pre­daj­né­ho pul­tu sú rôz­ne pochúť­ky pre psov a mač­ky, ako aj potre­by pre akva­ris­tov a tera­ris­tov. Za pre­daj­ným pul­tom sa nachá­dza­jú tri väč­šie kovo­vé sto­ja­ny, na kto­rých sú umiest­ne­né rôz­ne dru­hy fil­trov do akvá­rií, vzdu­cho­va­cie motor­če­ky, ohrie­va­če, kore­ne a kame­ne ako aj kera­mi­ky slú­žia­ce na deko­rá­ciu do akvá­rií. Okrem iné­ho aj potre­by pre cho­va­te­ľov terá­ri­ových zvie­rat, hlo­dav­cov, vtá­kov a v nepo­sled­nom rade aj pre cho­va­te­ľov psov a mačiek. V tej­to miest­nos­ti, v ľavej čas­ti sa nachá­dza­jú kovo­vé sto­ja­ny na kto­rých je cel­kom umiest­ne­ných 50 akvá­rií, pri­čom naj­väč­šie má objem 550 lit­rov. V stre­de miest­nos­ti sa nachá­dza aj anti­ko­ro­vá tzv. „vaňa“, kto­rá má objem do 1000 lit­rov a v nej spo­koj­ne plá­va­jú rôz­ne fareb­né dru­hy kara­sov a koi kap­rov ako aj jese­te­rov, urče­ných hlav­ne do von­kaj­ších záh­rad­ných jazie­rok. V dru­hej miest­nos­ti sa nachá­dza­jú rôz­ne dru­hy terá­rií a akvá­rií a klie­tok. V tej­to miest­nos­ti sú aj terá­riá s väč­ší­mi druh­mi pla­zov a kliet­ky s rôz­ny­mi druh­mi okras­ných vtá­kov. Ponu­ku rast­lín tvo­rí pre­važ­ne ponu­ka Aqua-​DAHO v emerz­nej aj v sub­merz­nej for­me. Obľú­be­né sú naj­mä dru­hy rodov Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne a Cri­num. Lie­či­vá v akva­ris­ti­ke sú naj­mä od fir­my SERA.

Riša ryby bavia a je to vidieť aj v jeho pre­daj­ni. V nádr­žiach sa nachá­dza veľ­ké množ­stvo dru­hov rýb, z kto­rých via­ce­ré nepat­ria do bež­né­ho sor­ti­men­tu v cho­va­teľ­ských obcho­doch. Riša som poznal ešte pred­tým, ako si “spra­vil” Akva­ris­ti­ku a poznal som ho ako nad­šen­ca, kto­rý vte­dy pre seba aktív­ne sám zhá­ňal ryby od výmys­lu sve­ta. Prav­de­po­dob­ne tomu zostal ver­ný, pre­to­že v jeho obcho­de vždy náj­de­te zau­jí­ma­vé kús­ky aj pre ostrie­ľa­né­ho cho­va­te­ľa. Je ško­da, že pre­daj­ňa spre­du nepô­so­bí prí­ve­ti­vo. Fasá­da mest­skej ste­ny je ošar­pa­ná a doslo­va ška­re­dá. Ďal­šou vecou, kto­rá by sa hodi­la ku nádr­žiam je poza­die, keď­že akvá­ria v sto­ja­noch sú bez neho. Lep­šie by vynik­li ryby aj rast­li­ny a celé by to zís­ka­lo kom­pakt­nosť. V čase mojej nedáv­nej náv­šte­vy EXOTIC Show v Ban­skej Bys­tri­ci som zis­til, že Richard dal za akvá­ria poza­dia. V akva­ris­ti­ke RIZLACI sú vždy, keď som tam, ryby oči­vid­ne v poriad­ku. Akva­ris­ti­ka RIZLACI je pre mňa veľ­mi zau­jí­ma­vá. Nie je to typic­ká uhla­de­ná pre­daj­ňa, pre­mys­le­ná do detai­lov, ale je to die­lo, kto­ré sa sta­via za pocho­du. Zanie­te­ný akva­ris­ta by si mal do nej ces­tu nájsť a verím tomu, že vďa­ka zau­jí­ma­vým rybám vo výbor­nom sta­ve a prí­stu­pu per­so­ná­lu, sa tam aj čas­to vráti.

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Botanické záhrady, Príroda, Rastliny

Fata Morgana – expozícia Botanickej záhrady

Hits: 7640

Fata Mor­ga­na je expo­zí­cia Bota­nic­kej záh­ra­dy hlav­né­ho mes­ta Pra­ha.

Bota­nic­ká záh­ra­da hlav­né­ho mes­ta Pra­ha bola zalo­že­ná v roku 1969. Je mies­tom pre pes­to­va­nie rast­lín, odpo­čin­ku, pou­če­nia, zába­vy a pote­še­nia. Ras­tie tu 15 000 dru­hov stro­mov a kve­tín (bota​nic​ka​.cz). K naj­výz­nam­nej­ším zbier­kam Bota­nic­kej záh­ra­dy pat­ria cibu­ľo­vi­ny, pre­dov­šet­kým zo Stre­do­mo­ria, Turec­ka a Číny. Význam­ná je zbier­ka stá­lo­ze­le­ných list­na­tých dre­vín. Oje­di­ne­lá je kolek­cia tama­ri­šiek a iných púšt­nych dre­vín Stred­nej Ázie a západ­nej Číny. Cen­né sú zbier­ky Nepent­ha­ce­ae, paliem a cyka­sov (Pavel Seker­ka).

Po roku 1984 bola zalo­že­ná zbier­ka bon­sa­jov. V roku 1997 vznik­la japon­ská záh­ra­da, vre­so­vis­ko, expo­zí­cia fló­ry Turec­ka a Stre­do­mo­ria a kolek­cia kosat­cov. Po roku 1996 sa zača­la pri­pra­vo­vať výstav­ba tro­pic­kých skle­ní­kov – Fata Mor­ga­na bola kolau­do­va­ná až v roku 2003. Od roku 2004 je zria­de­ná vini­ca. Expo­zí­cia výro­by vína bola vybu­do­va­ná v roku 2009. Od roku 2011 sa rozt­rieš­te­né plo­chy bota­nic­kej záh­ra­dy spo­ji­li v jeden 25 hek­tá­ro­vý celok. Súčas­ťou záh­ra­dy je tzv. Orna­men­tál­na záh­ra­da, Stráň – frag­men­ty pôvod­ných step­ných spo­lo­čens­tiev pre Tró­ju. Pivon­ko­va lúka a kolek­ci­ou mag­nó­lií. Stá­lo­ze­le­né dre­vi­ny a tie­ňo­mil­né trval­ky (haj­nič­ky) – rast­li­ny pod­ras­tu list­na­tých lesov Euró­py, Ázie a Ame­ri­ky. Seve­ro­ame­ric­ká polo­púšť – kak­tu­sy a suku­len­ty, trval­ky a ihlič­na­ny, pre­dov­šet­kým opun­cie a juky. Mok­raď a jaze­ro je časť, kde sa roz­mno­žu­jú žaby a ras­tú tu vod­né, bahen­né a mäsož­ra­vé rast­li­ny. Ďal­ší­mi expo­zí­cia­mi sú Les­né bio­to­py východ­nej Ázie a Les­né bio­to­py Sever­nej Ame­ri­ky (bota​nic​ka​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, Botanické záhrady, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe

Hits: 5765

Bota­nic­ká záh­ra­da Uni­ver­zi­ty Kar­lo­vej v Pra­he bola zalo­že­ná v roku 1775 Jose­fom Bohu­mí­rom Mika­nom, pôvod­ne na Smí­cho­ve, na mies­te býva­lej jezu­it­skej záh­ra­dy (Wiki­pe­dia). Kore­ne Bota­nic­kej záh­ra­dy sia­ha­jú až do prvej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia. Pri kláš­to­re kar­tu­ziá­nov bola vybu­do­va­ná obrov­ská kláš­tor­ná záh­ra­da, jej súčas­ťou bol sad a vini­ce. Kláš­tor v dobe husit­ských vojen zani­kol, ale záh­ra­da vytrva­la (Jan Puci, Jin­dřich Drda). Dneš­né Dien­zen­ho­fe­ro­ve sady sú pozos­tat­kom pôvod­nej bota­nic­kej záh­ra­dy. Mala 9 skle­ní­kov, pes­to­va­lo sa tu asi 13 tisíc dru­hov a foriem rast­lín. Po povod­ni v roku 1890 bola pre­miest­ne­ná na Nové Mes­to. Tam bola odkú­pe­ná Slup­ská záh­ra­da budo­va­ná od Čes­kej spo­loč­nos­ti pre zve­ľa­ďo­va­nie zahrad­níc­tva v Pra­he (Wiki­pe­dia). Bom­bar­do­va­nie Pra­hy 14. 2. 1945 zni­či­lo nemec­ké skle­ní­ky a čes­ké poško­di­lo. Čes­ké skle­ní­ky bol v rokoch 1946 – 1949 pre­sta­va­né (Kami­la Špi­na­ro­vá). Roz­lo­ha bota­nic­kej záh­ra­dy je 3.5 hek­tá­ra, roč­ne ju nav­ští­vi asi 100 tisíc náv­štev­ní­kov (Wiki­pe­dia). V exte­ri­é­roch je asi 3 000 dru­hov rast­lín (bz​-uk​.cz). Expo­zič­ná plo­cha skle­ní­kov je 1600 m2 (uk​.cz). Vlh­ké subt­ró­py sa v lete sťa­hu­je do exte­ri­é­rov, je roz­de­le­ná pod­ľa kon­ti­nen­tov. Skle­ní­ky aj exte­ri­é­ry sú otvo­re­né celo­roč­ne, vstup do exte­ri­é­rov je zdar­ma (Jola­na Nová­ko­vá).

V tro­pic­kých skle­ní­koch domi­nu­jú vo vstup­nej čas­ti cyka­sy a pal­my. V ďal­šej čas­ti sa nachá­dza­jú pap­ra­de a rast­li­ny tro­pic­ké­ho lesa, v bylin­nom poscho­dí boha­to zastú­pe­né naj­mä čeľa­ďou Ara­ce­ae. V inej čas­ti sa nachá­dza jazier­ko s lek­na­mi. Na zadnej ste­ne sú orchi­de­je. Subt­ro­pic­ké skle­ní­ky sú roz­de­le­né na vlh­kej­ší a such­ší. Vlh­ký slú­ži na pre­zi­mo­va­nie rast­lín z exte­ri­é­rov. Suchý subt­ro­pic­ký skle­ník je veno­va­ný suku­len­tom (Tomáš Pro­cház­ka). Von­kaj­šie expo­zí­cie obsa­hu­jú cca 3 000 dru­hov rast­lín. Stre­do­európ­ska fló­ra je zastú­pe­ná skal­ko­vou čas­ťou z Čes­ké­ho kra­su, rast­li­na­mi z tep­lo­mil­ných skal­ných ste­pí, hor­ských vápen­co­vých skál, dubo­hra­bo­vých hájov, luž­ných lesov a sto­ja­tých a poma­ly tečú­cich vôd. V inej čas­ti sú zastú­pe­né vod­né, bahen­né, úžit­ko­vé rast­li­ny, rast­li­ny pie­soč­na­tých bio­to­pov, raše­li­nísk a sla­tín. Nachá­dza sa tu napr. zatie­ne­ná skal­ka, stre­do­európ­ska skal­ka (uk​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2008, 2011, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Hrad Devín

Hits: 4512

Zná­me zrú­ca­ni­ny hra­du Devín, ležia­ce na skal­nom bra­le nad súto­kom Mora­vyDuna­ja, pat­ria k význam­ným pamät­ní­kom slo­ven­skej minu­los­ti (bra​ti​sla​va​.sk). Za vlá­dy Tra­já­na a Valen­tia­na I. bola na Deví­ne pred­su­nu­tá rím­ska stráž­na sta­ni­ca. Opev­ne­nie vybu­do­va­la rím­ska posád­ka a bolo súčas­ťou hra­nič­né­ho obran­né­ho sys­té­mu Rím­skej ríše – Limes roma­nus (devin​.sk). Na hrad­nej výši­ne exis­to­va­la význam­ná kelt­ská osa­da už od začiat­ku posled­né­ho sto­ro­čia pred n.l.. (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk). Mimo­riad­ne význam­ná stra­te­gic­ká polo­ha, zná­ma už Kel­tomRima­nom, bola prí­či­nou aj k zalo­že­niu mohut­né­ho slo­van­ské­ho hra­dis­ka na hrad­nom návrší, kto­ré sa roku 864 prvý raz písom­ne uvá­dza pod menom Dowi­na (bra​ti​sla​va​.sk), čo zna­me­ná deva, diev­ča (devin​.sk). Naj­star­šie sto­py po Slo­va­noch pochá­dza­jú z 8. sto­ro­čia, vysky­tu­jú sa ne celej plo­che cen­trál­ne­ho hra­dis­ka, z čoho si mož­no utvo­riť pred­sta­vu o inten­zív­nej síd­lis­ko­vej zástav­by. Dodnes sa zacho­va­li zvyš­ky zem­né­ho valu na sever­nej stra­ne hra­dis­ka, kto­rý bol vybu­do­va­ný už v rím­skej dobe. Slo­va­nia ho spev­ni­li dre­ve­nou pali­sá­dou (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).

V 9. sto­ro­čí tu síd­lil Moj­mír, Ras­ti­slav aj Svä­top­luk, kto­rý tu v roku 871 pora­zil Nemcov (kas​tiel​.org). Z leto­pi­sov vyplý­va, že na Deví­ne sa opev­ni­lo veľ­ko­mo­rav­ské­ho knie­ža Ras­ti­slav, kto­rý hľa­dal úto­čis­ko pred výcho­dof­ran­ským krá­ľom Ľudo­ví­tom Nemcom (i15​.cz). V obdo­bí Veľ­ko­mo­rav­skej ríše to bol naj­výz­nam­nej­ší pohra­nič­ný hrad (bra​ti​sla​va​.sk). Toto roz­siah­le hra­dis­ko, chrá­ne­né od Duna­ja vyso­kým bra­lom a od seve­ro­vý­cho­du prie­ko­pa­mi a zem­ný­mi val­mi, bolo v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy jed­nou z naj­dô­le­ži­tej­ších pev­nos­tí pro­ti expan­zii Fran­skej ríše (bra​ti​sla​va​.sk). Po roku 892 bol Devín jed­ným z dôle­ži­tých bodov reťa­ze obran­ných hra­dísk pro­ti úto­kom sta­rých Maďa­rov z potis­kých oblas­tí (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk). Po záni­ku Veľ­kej Mora­vy nado­bu­dol Devín stra­te­gic­ký význam v 13. sto­ro­čí, v obdo­bí rakúsko-​uhorských bojov o Devín­sku brá­nu. Na hrad­nom kop­ci vzni­kol men­ší kamen­ný pohra­nič­ný stráž­ny hrad (wiki­pe­dia sk). V roku 1272 ovlá­dol hrad Pře­mysl Ota­kar, kto­rý zví­ťa­zil nad uhor­ským krá­ľom Šte­fa­nom (kas​tiel​.org).

K roz­siah­lej­šej výstav­be potom priš­lo až v roku 1460, keď sa sta­li vlast­ník­mi hra­du gró­fi zo Svä­té­ho Jura a Pezin­ka. Hor­ný hrad pre­sta­vo­va­li a iné úpra­vy v dôsled­ku turec­ké­ho nebez­pe­čen­stva vyko­na­li Bát­ho­ry­ov­ci, kto­rí boli maji­teľ­mi v rokoch 1527 – 1606. Posled­né opev­ňo­va­cie prá­ce sa via­žu rov­na­ko ku Tur­kom a ku Pál­fy­ov­com v dru­hej polo­vi­ci 17. sto­ro­čia. Po záni­ku turec­ké­ho nebez­pe­čen­stva sa Devín začal v 18. sto­ro­čí roz­pa­dá­vať, k čomu pris­pel (wiki­pe­dia sk) v máji 1809 Napo­le­on, kto­rý obsa­dil Vie­deň a v júni vyho­dil hrad do povet­ria. Odvte­dy je v ruinách. Jeho slá­vu oži­vil v roku 1836 Ľudo­vít Štúr, pre kto­ré­ho bol Devín sym­bo­lom slo­van­skej vzá­jom­nos­ti a národ­né­ho uve­do­me­nia (sazp​.sk). Od čias slo­ven­ské­ho národ­né­ho hnu­tia, po štú­rov­ských vychádz­kach na hrad­né zrú­ca­ni­ny, sa Devín stal pre svo­ju veľ­ko­mo­rav­skú tra­dí­ciu sym­bo­lom nie­len dáv­nej slo­van­skej slá­vy, ale aj sym­bo­lom slo­van­skej druž­by a pria­teľ­stva medzi národ­mi. Zrú­ca­ni­na hra­du Devín je národ­ná kul­túr­na pamiat­ka a spra­vu­je ju mest­ské múze­um v Bra­ti­sla­ve (bra​ti​sla​va​.sk).

Na hra­de sa nachá­dza­jú pozos­tat­ky rím­skej stav­by. Jed­na z nich sa nachá­dza na hor­nom nádvo­rí, pred vstu­pom do expo­zič­nej inte­ri­é­ro­vej čas­ti. Citu­jem z infor­mač­nej tabu­le, kto­rá sa nachá­dza pri tých­to pozos­tat­koch.Obja­vi­li ju počas arche­olo­gic­ké­ho výsku­mu v 30. rokoch 20. sto­ro­čia. Pod­stat­ná časť nále­zov bola zni­če­ná počas II. sve­to­vej voj­ny. Zis­ti­lo sa, že stav­ba pozos­tá­va zo šty­roch miest­nos­tí, z kto­rých jed­na je zakon­če­ná apsi­dou orien­to­va­nou na juh. Na zákla­de sta­veb­nej tech­ni­ky sa môže dato­vať do 3. sto­ro­čia – obdo­bie vlá­dy dynas­tie Seve­rov­cov, s nasle­du­jú­cou pre­stav­bou, kto­rá sa moh­la rea­li­zo­vať za vlá­dy cisá­ra Valen­ti­niá­na I. (364 – 375).” Budo­vu mož­no cha­rak­te­ri­zo­vať ako súčasť civil­nej usad­los­ti (Infor­mač­ná tabu­ľa na Deví­ne). V rokoch 1921 – 1922 vo východ­nej čas­ti hra­dis­ka obja­vi­li a neskôr iden­ti­fi­ko­va­li veľ­ko­mo­rav­ský kos­tol dato­va­ný do 10 – 11. sto­ro­čia (apsi​da​.sk).

Západ­né Kar­pa­ty vznik­li v dôsled­ku kolí­zie afric­kej a eurá­zij­skej plat­ne. Malé Kar­pa­ty a Hunds­he­im­ské vrchy sú ich súčas­ťou. V kot­li­nách sa postup­ne vytvo­ril rieč­ny sys­tém Duna­ja a Mora­vy. A prá­ve nad súto­kom spo­mí­na­ných riek sa nachá­dza bra­lo Devín­ske­ho hra­du. Pred­sta­vu­je vyz­dvi­hnu­tú časť poho­ria uťa­tú zlo­mom voči pokles­nu­tej Devín­skej brá­ne. Devín­ska hrad­ná ska­la je národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Hrad­né bra­lo je mohut­né a čle­ni­té, dosa­hu­je výš­ku tak­mer 70 met­rov. Vysky­tu­jú sa tu na ska­le belem­ni­ty (Infor­mač­ná tabuľa).

Celý hrad­ný kopec je význam­ný aj ako bota­nic­ká loka­li­ta s výsky­tom mno­hých chrá­ne­ných a ohro­ze­ných dru­hov rast­lín. Vege­tá­ciu hrad­né­ho vrchu po stá­ro­čia ovplyv­ňo­val člo­vek. Ras­tie tu napr. Diant­hus pra­e­cox lum­nit­ze­ri, Cam­pa­nu­la xylorr­hi­za, Xeranth­ne­mum annu­um, Arte­mi­sia aus­tria­ca, Gagea pusil­la, Medi­ga­go mons­pe­lia­ca, Sene­cio eru­ci­fo­lis tenu­ifo­lius, Allium spha­e­ro­cep­ha­lon, Sti­pa capil­la­ta, Papa­ver dubium austro­mo­ra­vi­cum (Infor­mač­ná tabu­ľa).

Skal­ná ste­na posky­tu­je hniezd­ne pod­mien­ky pre vtác­tvo. Tep­lé juž­né sva­hy sú význam­ným bio­to­pom naj­mä pre pla­zy a hmyz. V puk­li­nách hniez­dia napr.: sokol Fal­co tin­nun­cu­lus, Apus apus. Z hmy­zu vid­lo­chvost Iphic­li­des poda­li­rius, jasoň Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Saga pedo, fúzač Ceram­byx cer­do (Infor­mač­ná tabuľa).

Oby­va­te­lia osa­dy v dol­nej čas­ti hra­dis­ka pocho­vá­va­li svo­jich mŕt­vych na tom­to mies­te ešte v čase Veľ­kej Mora­vy. Prie­mer­ný vek pocho­va­ných je 32 rokov, leža­li v hĺb­ka 70 – 130 cm tes­ne jeden ved­ľa dru­hé­ho, mies­ta­mi i vo via­ce­rých vrstvách nad sebou. Zanik­nu­tý kos­tol z 9. sto­ro­čia nahra­di­la v 10. sto­ro­čí kaplnka.

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post