Fotografie, akvaristika, rodina a iné
Členovia KDŽ – Klubu divokých živorodiek (13)
Chované druhy prítomnosti a minulosti (87):
|
|
|
Odkazy
Divoký druh živorodky. John A. Endler objavil tento druh v roku 1975 v Laguna de Patos pri meste Puerto La Cruz v severovýchodnej Venezuele. Pred ním sa to v roku 1930 podarilo Franklynovi F. Bondovi. Laguna de Patos je jediná známa lokalita endleriek (Roman Slaboch). Pôvodné pomenovanie bolo pomenované po pánovi Endlerovi – Poecilia sp. endleri. Dorastá do 2 – 2.5 cm, samček je menší ako samička. Farebné vzory samčekov sú úžasné. Samičky sú prakticky bezfarebné, podobné Poecilia reticulata. Nie je veľa chovateľov, ktorý chovajú tento druh. Pre udržanie správnej kondície je nutné zachovať pestrú stravu: mikry, žiabronôžky, patentky, nitenky, grindal. Rybky sú to veľmi krátkoveké, jeden rok života je rarita, dožívajú sa 8 – 9 mesiacov. Inak sú to rybky, ktoré sú kľudné, vhodné aj do malých akvárií, dobre sa budú cítiť v zarastenom akváriu. Rozmnožovanie prebieha ochotne, počet mladých je menší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je slušný počet. Ak chceme zachovať čistý chov, je nutné zabrániť prekríženiu s Poeciliou reticulata, s ktorou sa endlerky veľmi ľahko spária. Vraj niektoré mečíkaté gupky boli dosiahnuté práve vďaka kríženiu s P. wingei. Zelená farba endleriek sa najskôr vytráca v odchovoch.
Wild type of livebearer. Discovered by John A. Endler in 1975 at Laguna de Patos near the city of Puerto La Cruz in northeastern Venezuela. Before him, Franklyn F. Bond succeeded in 1930. Laguna de Patos is the only known location of endlers (Roman Slaboch). The original name was given after Mr. Endler – Poecilia sp. endleri. It grows to 2 – 2.5 cm, with males being smaller than females. The color patterns of males are amazing. Females are practically colorless, similar to Poecilia reticulata. There aren’t many breeders who keep this species. To maintain the right condition, it is necessary to provide a varied diet: microorganisms, brine shrimp, flakes, small worms, grindal. They are very short-lived fish; reaching one year of age is rare, and they live for 8 – 9 months. Otherwise, they are peaceful fish suitable even for small aquariums, thriving in a planted environment. Breeding occurs willingly, and the number of offspring is smaller than in guppies; 20 fry per batch is a decent number. If we want to preserve a pure breed, it is necessary to prevent crossbreeding with Poecilia reticulata, with which endlers easily mate. Allegedly, some swordtail guppies were achieved through crossing with P. wingei. The green color of endlers tends to fade in offspring.
Wildform von Lebendgebärenden. Entdeckt von John A. Endler im Jahr 1975 in der Laguna de Patos in der Nähe der Stadt Puerto La Cruz im Nordosten Venezuelas. Vor ihm gelang dies bereits Franklyn F. Bond im Jahr 1930. Die Laguna de Patos ist der einzige bekannte Ort für Endler (Roman Slaboch). Die ursprüngliche Bezeichnung wurde nach Herrn Endler benannt – Poecilia sp. endleri. Sie erreicht eine Größe von 2 – 2,5 cm, wobei die Männchen kleiner als die Weibchen sind. Die Farbmuster der Männchen sind erstaunlich. Weibchen sind praktisch farblos und ähneln Poecilia reticulata. Es gibt nicht viele Züchter, die diese Art halten. Um den richtigen Zustand zu erhalten, ist es notwendig, eine abwechslungsreiche Ernährung zu bieten: Mikroorganismen, Artemia, Flockenfutter, kleine Würmer, Grindal. Sie sind sehr kurzlebige Fische; ein Jahr zu erreichen ist selten, und sie leben 8 – 9 Monate. Ansonsten sind es friedliche Fische, die sich auch für kleine Aquarien eignen und sich in einer bepflanzten Umgebung wohlfühlen. Die Zucht erfolgt bereitwillig, und die Anzahl der Nachkommen ist geringer als bei Guppys; 20 Jungtiere pro Wurf sind eine anständige Anzahl. Wenn wir eine reine Zucht bewahren wollen, ist es notwendig, eine Kreuzung mit Poecilia reticulata zu verhindern, mit der Endler leicht paaren. Angeblich wurden einige Schwertträger-Guppys durch Kreuzung mit P. wingei erreicht. Die grüne Farbe der Endler neigt dazu, in der Nachkommenschaft zu verblassen.
Especie salvaje de vivíparo. Descubierta por John A. Endler en 1975 en la Laguna de Patos cerca de la ciudad de Puerto La Cruz en el noreste de Venezuela. Antes de él, Franklyn F. Bond tuvo éxito en 1930. La Laguna de Patos es el único lugar conocido de endlers (Roman Slaboch). El nombre original fue dado en honor al Sr. Endler – Poecilia sp. endleri. Alcanza un tamaño de 2 – 2.5 cm, siendo los machos más pequeños que las hembras. Los patrones de color de los machos son sorprendentes. Las hembras son prácticamente incoloras, similares a Poecilia reticulata. No hay muchos criadores que mantengan esta especie. Para mantener la condición adecuada, es necesario proporcionar una dieta variada: microorganismos, camarones de salmuera, escamas, gusanos pequeños, grindal. Son peces de vida muy corta; alcanzar un año de edad es raro, y viven 8 – 9 meses. De lo contrario, son peces pacíficos adecuados incluso para acuarios pequeños, que prosperan en un entorno plantado. La reproducción ocurre de manera voluntaria, y el número de crías es menor que en los guppies; 20 crías por camada es una cantidad decente. Si queremos preservar una raza pura, es necesario evitar el cruzamiento con Poecilia reticulata, con la cual los endlers se aparean fácilmente. Supuestamente, algunos guppies de espada se lograron mediante el cruce con P. wingei. El color verde de los endlers tiende a desvanecerse en la descendencia.
Odkazy
Tropheus duboisi Marlier, 1959. Dorastajú do 12 cm. V jazere sa vyskytuje ako štyri oddelené populácie. Tieto sú nazvané podľa lokality: Bemba, Kigoma, Maswa, Karilani (Akvarista.cz). Duboisky sú typickí rastlinožrúti jazera Tanganika, ktorým nehodno dávať nič, čo sa podobá na mäso. Niektorí chovatelia uvádzajú používanie rybieho filé. Neodporúčam chovať menej ako desať jedincov, pretože potom sa naozaj samci medzi sebou bijú. Dubáky sú teritoriálne. Ak je ich väčší počet, agresivita sa rozdelí. Odporúča sa pomer tri samce na sedem samíc. Mladé dubáky, ako sa im medzi akvaristami vraví, sú úžasne sfarbené. Na čiernom podklade sa vynímajú biele bodky. V dospelosti tieto bodky stratia a tesne za miestom, kde je ich telo najvyššie sa im vyvinie bledý bielomodrý pomerne široký pás. Trochu ako laň. V prírode dorastajú 12 cm, vo veľkých akváriách som videl aj tridsať centimetrové jedince. V prírode totiž musia svoju potravu aktívne vyhľadávať. Chov je náročný. Tropheusy sú háklivé aj na obsah dusičnanov, preto sa odporúča akvárium udržiavať čisté, mať výkonnú filtráciu a často meniť väčšie množstvo vody. Nie je vylúčené vymieňať týždenne polovicu objemu nádrže. Tropheusy milujú čistú čerstvú vodu. Ako potrava sa hodí pre dubáky zelenina – šalát, špenát, mrkva, kapusta, uhorky, ovocie, ale aj cyklop, najlepšie živý. Pri odchove Tropheusy nosia mladé v papuli, sú to teda papuľovce. Počet potomstva je dosť malý, niekedy 5, niekedy 10 jedincov, ale môže sa stať, že iba 1 – 2 jedince. Na druhej strane vypustená mlaď s papuliek dospelých samičiek tropheusov je veľká. Registrujem tieto formy: Bemba, Karilani, Kigoma, Maragarasi, Maswa. Maswa Halembe, Ubira.
Tropheus duboisi Marlier, 1959. They grow up to 12 cm. In the lake, they occur as four separate populations named after their localities: Bemba, Kigoma, Maswa, Karilani (Akvarista.cz). Duboisi are typical herbivores of Lake Tanganyika, and it is not recommended to feed them anything resembling meat. Some breeders mention the use of fish fillets, but caution is advised. I do not recommend keeping less than ten individuals, as males can become aggressive towards each other. Duboisi are territorial, and with a larger number, aggression is distributed. The recommended ratio is three males to seven females. Young Duboisi, as they are called among aquarists, are amazingly colored with white spots standing out on a black background. In adulthood, these spots fade, and a pale light-blue relatively wide band develops just behind the point where their body is highest. Somewhat like a deer. In nature, they reach up to 12 cm, but in large aquariums, I have seen individuals measuring up to thirty centimeters. In the wild, they actively seek their food. Keeping them is demanding. Tropheus are sensitive to nitrate levels, so maintaining a clean aquarium, having efficient filtration, and regularly changing a significant amount of water is recommended. Weekly water changes of half the tank volume are not excluded. Tropheus love clean, fresh water. Suitable food for Duboisi includes vegetables such as lettuce, spinach, carrots, cabbage, cucumbers, fruits, and live cyclops. During breeding, Tropheus carry the offspring in a papule, making them papulovores. The number of offspring is quite small, sometimes 5, sometimes 10 individuals, and occasionally only 1 – 2 individuals. On the other hand, the released fry from the papules of adult Tropheus females are significant. I register these forms: Bemba, Karilani, Kigoma, Maragarasi, Maswa. Maswa Halembe, Ubira.
Tropheus duboisi Marlier, 1959. Sie wachsen bis zu 12 cm. Im See treten sie als vier getrennte Populationen auf, benannt nach ihren Standorten: Bemba, Kigoma, Maswa, Karilani (Akvarista.cz). Duboisi sind typische Pflanzenfresser des Tanganjikasees, und es wird nicht empfohlen, ihnen etwas Fleischähnliches zu füttern. Einige Züchter erwähnen die Verwendung von Fischfilets, aber Vorsicht ist geboten. Ich empfehle nicht, weniger als zehn Individuen zu halten, da sich die Männchen untereinander aggressiv verhalten können. Duboisi sind territorial, und bei einer größeren Anzahl verteilt sich die Aggression. Das empfohlene Verhältnis beträgt drei Männchen zu sieben Weibchen. Junge Duboisi, wie sie unter Aquarianern genannt werden, sind erstaunlich gefärbt mit weißen Flecken, die auf einem schwarzen Hintergrund hervorstechen. Im Erwachsenenalter verblassen diese Flecken, und kurz hinter der Stelle, an der ihr Körper am höchsten ist, entwickelt sich ein blasses, hellblaues, relativ breites Band. Ein wenig wie ein Hirsch. In der Natur erreichen sie bis zu 12 cm, aber in großen Aquarien habe ich Exemplare von bis zu dreißig Zentimetern gesehen. In der Wildnis suchen sie aktiv nach ihrer Nahrung. Die Haltung erfordert Aufmerksamkeit. Tropheus sind empfindlich gegenüber Nitratwerten, daher wird empfohlen, ein sauberes Aquarium zu pflegen, eine effiziente Filtration zu haben und regelmäßig eine erhebliche Menge Wasser zu wechseln. Wöchentliche Wasserwechsel von der Hälfte des Tankvolumens sind nicht ausgeschlossen. Tropheus lieben sauberes, frisches Wasser. Geeignetes Futter für Duboisi sind Gemüse wie Salat, Spinat, Karotten, Kohl, Gurken, Früchte und lebende Cyclops. Während der Brutzeit tragen Tropheus den Nachwuchs in einer Papule und machen sie zu Papulofressern. Die Anzahl der Nachkommen ist recht gering, manchmal 5, manchmal 10 Individuen und gelegentlich nur 1 – 2 Individuen. Andererseits sind die aus den Papulen von erwachsenen Tropheus-Weibchen freigesetzten Jungfische bedeutend. Ich registriere diese Formen: Bemba, Karilani, Kigoma, Maragarasi, Maswa. Maswa Halembe, Ubira.
Tropheus duboisi Marlier, 1959. Wanakua hadi sentimita 12. Ziwa wanapatikana kama jamii nne tofauti zilizopewa majina kulingana na maeneo yao: Bemba, Kigoma, Maswa, Karilani (Akvarista.cz). Duboisi ni wanyama wakula majani wa kawaida wa Ziwa Tanganyika, na sio lazima kuwalisha kitu kinachofanana na nyama. Baadhi ya wazalishaji wanataja matumizi ya vipande vya samaki, lakini tahadhari inahitajika. Siipendekezi kuwaweka chini ya watu kumi, kwani wanaume wanaweza kuwa na tabia ya kuwa wagomvi. Duboisi ni wenye umiliki wa eneo, na kwa idadi kubwa, uadui huenea. Ushauri wa uwiano ni wanaume watatu kwa wanawake saba. Duboisi wachanga, kama wanavyoitwa kati ya wapandikizi wa maji, wana rangi ya kushangaza na vitu vyeupe vinavyoonekana kwenye mandhari nyeusi. Wanapokuwa watu wazima, vitu hivi vinapotea, na kanda nyeupe yenye mwangaza inakua karibu na sehemu ambapo mwili wao unavyo kwa juu zaidi. Kama vile kulala. Katika mazingira asilia, hufikia sentimita 12, lakini katika mabwawa makubwa, nimeona watu wakipima sentimita thelathini. Asili yao inahitaji wao kutafuta chakula chao kwa njia ya kazi. Kuwalea ni kazi ngumu. Tropheus wanajulikana kwa kuhitaji viwango vya nitrate, hivyo ni vizuri kuwa na bwawa safi, mfumo mzuri wa kusafisha, na kubadilisha maji mara kwa mara. Mabadiliko ya maji nusu ya ujazo wa tangi kila wiki hayako mbali. Tropheus wanapenda maji safi na safi. Chakula kinachofaa kwa Duboisi ni pamoja na mboga kama vile saladi, mchicha, karoti, kabichi, tango, matunda, na Cyclops hai. Wakati wa kuzaliana, Tropheus hubeba watoto wao katika papule, kuwafanya kuwa papulovores. Idadi ya watoto ni ndogo, mara nyingine 5, mara nyingine 10 watu, na mara chache tu 1 – 2 watu. Kwa upande mwingine, watoto wanaotolewa kutoka kwa papule za Tropheus za wanawake wazima ni wa maana. Ninasajili hizi sura: Bemba, Karilani, Kigoma, Maragarasi, Maswa. Maswa Halembe, Ubira.
Odkazy
História stretnutí sa začala písať v lete 2001 na vtedajšej www.akvarium.sk. Prebiehali v Prešporskej kúrii v Bratislave. 11.06.2003 jeden z členov fóra akva.sk – azet inicioval myšlienke diskutovať aj zoči voči a nielen na fóre prostredníctvo Internetu. Medzitým pretieklo v Dunaji veľa vody a Bratislava sa stala miestom mnohých stretnutí. Do 1.1.2008 ich bolo snáď už aj 200. Na väčšine z nich som sa aj zúčastnil. Po istom čase som začal evidovať, aby som zhruba vedel koľko ľudí chodí na tieto stretnutia. Zúčastnilo sa ich celkovo možno až dvesto akvaristov a iných chovateľov, manželiek apod. Predovšetkým z Bratislavy, ale aj z okolia, niekoľkokrát dokonca z Nitry. Výborné je, že k nám neustále prichádzali noví a noví a to ako z radov mladých akvaristov, tak aj z tých skúsených. Dúfam, že sa nám podarilo naozaj osloviť veľa ľudí, o čom svedčí aj skladba chovateľov a akvaristov na stretnutiach. Stretávali sme sa najmä v Smichovskej perle na Špitálskej, v Rakete pri Draždiaku a na konci môjho pôsobenia v Prešporskej kúrii.
Aj v súčasnosti sa stretnutia robia, momentálne “U Očka”. Dôležitou vecou je, že sme neoslovili len Bratislavu, že sa nestretávame len v Bratislave, ale aj Košice, kde sa stretnutia konajú takmer tak dlho ako v Bratislave. Okrem toho sa tieto aktivity množia v Bánovciach nad Bebravou, v Nitre, v Leviciach, v Poprade, v Žiline, v Dubnici nad Váhom, v Trenčíne, v Banskej Bystrici.
The history of meetings began to be written in the summer of 2001 on the then www.akvarium.sk. They took place at the Prešporáček Palace in Bratislava. On June 11, 2003, one of the forum members on akva.sk – azet initiated the idea of discussing face-to-face, not just on the forum via the Internet. Since then, a lot of water has flowed in the Danube, and Bratislava has become the venue for many meetings. By January 1, 2008, there were probably already around 200 of them. I participated in most of them. After a while, I started keeping records to have a rough idea of how many people attend these meetings. A total of maybe two hundred aquarists and other breeders, spouses, etc., attended them, mainly from Bratislava but also from the surrounding areas, and several times even from Nitra. It’s excellent that new people kept coming, both young and experienced aquarists. I hope we managed to reach many people, as evidenced by the diverse composition of breeders and aquarists at the meetings. We met mainly at Smichovska Perla on Špitálska, at Raketa near Draždiak, and towards the end of my time, at Prešporáček Palace.
Meetings are still happening today, currently at “U Očka.” Importantly, we didn’t only engage Bratislava; we don’t only meet there but also in Košice, where meetings have been taking place for almost as long as in Bratislava. Besides, these activities are growing in Bánovce nad Bebravou, Nitra, Levice, Poprad, Žilina, Dubnica nad Váhom, Trenčín, and Banská Bystrica.
Klub.akva.sk
Bol som nejaký čas členom akvaristického klubu, ktorý nesie meno KLUB.AKVA.SK. Neskôr som sa nezhodol s praktikami v klube a rozhodol som sa s tým ďalej nebojovať. Avšak styk s mnohými akvaristami z tej doby stále mám.
I was a member of an aquarium club called KLUB.AKVA.SK for some time. Later, I disagreed with the practices in the club and decided not to continue fighting against them. However, I still maintain contact with many aquarists from that time.
Prednáška Norberta Dokoupila
KLUB.AKVA.SK zorganizoval 6.9.2006 v Dome kultúry Ružinov akvaristickú prednášku Norberta Dokoupila „Nielen o živorodkách“. Zúčastnilo sa jej 50 – 60 ľudí. Pán Dokoupil rozprával o sfarbení rýb, o tom akými farbivami ryby disponujú. Po prednáške prebehla diskusia, kde sme sa napr. pýtali, prečo ryby nebývajú zelené. Položili sme pánovi Dokoupilovi asi päť otázok, jednu z nich aj prítomný Miro Rusko. Aj mimo oficiálneho programu sa živo diskutovalo a verím, že mnohí z nás využili príležitosť prehodiť zopár viet so svojimi kolegami. Po prednáške sa uskutočnila ustanovujúca schôdza, na ktorej sa volil výbor klubu a revízna komisia. Zvolený výbor: Branislav Barčin, Norman Durný, Markéta Rejlková, Vladimír Volf, Martin Haláč, Peter Kaclík, Ivan Vyslúžil. Revízna komisia: Milo Pešek, Ľubomír Holubčík. Priebeh prednášky máme zaznamenaný prostredníctvom kamery a ja som zachytával dej fotoaparátom, aby som vám priblížil atmosféru, ktorá v DK Ružinov 6.9.2006 vládla.
Lecture by Norbert Dokoupil
On September 6, 2006, the CLUB.AKVA.SK organized an aquarium lecture at the Ružinov Cultural Center by Norbert Dokoupil titled “Not Only About Livebearers.” Approximately 50 – 60 people attended the event. Mr. Dokoupil discussed the coloring of fish and the pigments that fish possess. Following the lecture, there was a discussion where questions were raised, such as why fish are not green. About five questions were posed to Mr. Dokoupil, including one from Miro Rusko. Even outside the official program, lively discussions took place, and many of us took the opportunity to exchange thoughts with our colleagues. After the lecture, the inaugural meeting was held, during which the club committee and audit commission were elected. The elected committee members were Branislav Barčin, Norman Durný, Markéta Rejlková, Vladimír Volf, Martin Haláč, Peter Kaclík, and Ivan Vyslúžil. The audit commission consisted of Milo Pešek and Ľubomír Holubčík. The course of the lecture was recorded via camera, and I captured the events with a camera to provide you with a glimpse of the atmosphere at the Ružinov Cultural Center on September 6, 2006.
