2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Zahraničie

Flóra Hvaru

skala
Hits: 2384

Na Hva­re som strá­vil krát­ky čas v máji 2010. Samoz­rej­me, prís­pe­vok uka­zu­je len veľ­mi malú časť dru­ho­vej diver­zi­ty rast­lín na tom­to krás­nom chor­vát­skom ostro­ve. Hvar je domo­vom pôso­bi­vej fló­ry. Hvar sa vyzna­ču­je typic­kým stre­do­mor­ským pod­ne­bím s tep­lý­mi suchý­mi leta­mi a mier­ny­mi zima­mi. Slneč­né svet­lo a dosta­tok tep­la tvo­ria ide­ál­ne pod­mien­ky pre rast a kvit­nu­tie mno­hých dru­hov rast­lín. Pôda na ostro­ve je však čas­to kame­nis­tá a chu­dob­ná na živi­ny. Bio­di­ver­zi­ta fló­ry Hva­ru je dôle­ži­tá nie­len pre este­tic­ký záži­tok náv­štev­ní­kov, ale aj pre udr­ža­nie eko­sys­té­mov a zacho­va­nie gene­tic­ké­ho bohat­stva rôz­nych dru­hov. Ochra­na tej­to fló­ry je pre­to kľú­čo­vým aspek­tom envi­ron­men­tál­nej poli­ti­ky a úsi­lia o udr­ža­teľ­ný roz­voj ostrova.

Hvar je domo­vom pre nie­koľ­ko ende­mic­kých rast­lín. Jed­ným z prí­kla­dov je Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), kto­rý zdo­bí sva­hy ostro­va svo­ji­mi pôso­bi­vý­mi kvet­mi. Ďal­ším ende­mic­kým dru­hom je Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), kto­rý kvit­ne v jar­nej sezó­ne a vytvá­ra fareb­né kober­ce v nie­kto­rých čas­tiach ostro­va. Ostrov Hvar je tiež domo­vom pre mno­hé rast­li­ny cha­rak­te­ris­tic­ké pre stre­do­mor­skú oblasť. Ole­an­dre (Nerium ole­an­der) ozdo­bu­jú pobrež­né oblas­ti s svo­ji­mi nád­her­ný­mi kvet­mi, zatiaľ čo aro­ma­tic­ký roz­ma­rín (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) pris­pie­va svo­jou vôňou ku šar­mu kra­ji­ny. Vinič a oli­vo­vé háje sú ďal­ší­mi iko­nic­ký­mi prv­ka­mi kra­ji­ny, pri­čom oli­vov­ní­ky tvo­ria dôle­ži­tú súčasť tra­dič­nej kul­tú­ry a hos­po­dár­stva Hvaru.

I spent a short time on Hvar in May 2010. Of cour­se, this con­tri­bu­ti­on sho­ws only a very small part of the spe­cies diver­si­ty of plants on this beau­ti­ful Cro­atian island. Hvar is home to an impres­si­ve flo­ra. The island is cha­rac­te­ri­zed by typi­cal Medi­ter­ra­ne­an cli­ma­te with warm, dry sum­mers and mild win­ters. Sun­ny weat­her and suf­fi­cient warmth cre­a­te ide­al con­di­ti­ons for the gro­wth and blo­oming of many plant spe­cies. Howe­ver, the soil on the island is often sto­ny and nutrient-​poor. The bio­di­ver­si­ty of Hva­r’s flo­ra is impor­tant not only for the aest­he­tic expe­rien­ce of visi­tors but also for main­tai­ning eco­sys­tems and pre­ser­ving the gene­tic wealth of vari­ous spe­cies. The pro­tec­ti­on of this flo­ra is the­re­fo­re a key aspect of envi­ron­men­tal poli­cy and efforts towards sus­tai­nab­le island development.

Hvar is home to seve­ral ende­mic plants. One exam­ple is Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), which adorns the slo­pes of the island with its impres­si­ve flo­wers. Anot­her ende­mic spe­cies is Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), which blo­oms in the spring and cre­a­tes color­ful car­pets in some parts of the island. The island of Hvar is also home to many plants cha­rac­te­ris­tic of the Medi­ter­ra­ne­an regi­on. Ole­an­ders (Nerium ole­an­der) deco­ra­te coas­tal are­as with the­ir beau­ti­ful flo­wers, whi­le aro­ma­tic rose­ma­ry (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) con­tri­bu­tes its scent to the charm of the lands­ca­pe. Vine­y­ards and oli­ve gro­ves are other ico­nic ele­ments of the lands­ca­pe, with oli­ve tre­es pla­y­ing a sig­ni­fi­cant role in the islan­d’s tra­di­ti­onal cul­tu­re and economy.

Na Hva­ru sam pro­veo krat­ko vri­je­me u svibn­ju 2010. Narav­no, ovaj pri­log pri­ka­zu­je samo vrlo mali dio bilj­nog diver­zi­te­ta na ovom pre­kras­nom hrvat­skom oto­ku. Hvar je dom impre­siv­ne flo­re. Otok se odli­ku­je tipič­nom sre­do­zem­nom kli­mom s top­lim suhim lje­ti­ma i bla­gim zima­ma. Sun­ča­no vri­je­me i dovolj­no top­li­ne stva­ra­ju ide­al­ne uvje­te za rast i cvje­tan­je mno­gih bilj­nih vrs­ta. Među­tim, tlo na oto­ku čes­to je kame­ni­to i siro­maš­no hran­ji­vim tva­ri­ma. Bio­raz­no­li­kost flo­re Hva­ra važ­na je ne samo za estet­sko iskus­tvo posje­ti­tel­ja već i za odr­ža­van­je eko­su­sta­va i čuvan­je genet­skog bogat­stva raz­li­či­tih vrs­ta. Zašti­ta ove flo­re sto­ga je ključ­ni aspekt eko­loš­ke poli­ti­ke i nasto­jan­ja pre­ma odr­ži­vom raz­vo­ju otoka.

Hvar je dom neko­li­ko ende­mič­nih bilj­nih vrs­ta. Jedan pri­mjer je Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), koji kiti padi­ne oto­ka svo­jim impre­siv­nim cvje­to­vi­ma. Još jed­na ende­mič­na vrs­ta je Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), koji cvje­ta u prol­je­će i stva­ra šare­ne tepi­he na nekim dije­lo­vi­ma oto­ka. Otok Hvar tako­đer je dom mno­gim bilj­ka­ma karak­te­ris­tič­nim za sre­do­zem­nu regi­ju. Ole­an­dri (Nerium ole­an­der) ukra­ša­va­ju obal­na pod­ruč­ja svo­jim pre­kras­nim cvje­to­vi­ma, dok aro­ma­tič­ni ruž­ma­rin (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) dopri­no­si svo­jim miri­som šar­mu kra­jo­li­ka. Vinog­ra­di i mas­li­ni­ci su dru­gi iko­nič­ni ele­men­ti kra­jo­li­ka, pri čemu mas­li­ne igra­ju zna­čaj­nu ulo­gu u tra­di­ci­onal­noj kul­tu­ri i gos­po­dar­stvu otoka.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Chorvátsko – dovolenkový raj mnohých Slovákov

skala
Hits: 6045

Chor­vát­sko (Hrvat­ska) je pre Slo­vá­kov asi naj­po­pu­lár­nej­šia dovo­len­ko­vá kra­ji­na. Obmý­va ju Jad­ran­ské more. Leží na Bal­kán­skom polo­stro­ve, na dru­hom bre­hu mora sa nachá­dza Talian­sko.

Roz­lo­ha Chor­vát­ska je 56 542 km2, na kto­rých žilo v roku 2005 tak­mer 4.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. V sta­ro­ve­ku bolo úze­mie Chor­vát­ska osíd­le­né ilýr­sky­mi a kelt­ský­mi kmeň­mi. V 1. až 5 sto­ro­čí bolo súčas­ťou Rím­skej ríše, do 9. sto­ro­čia Byzant­skej ríše. V 6. – 7 sto­ro­čí osíd­ľo­va­li úze­mie Slo­va­nia a Ava­ri. Kon­com 9. sto­ro­čia vznik­lo Chor­vát­ske knie­žat­stvo (krá­ľov­stvo), čas­ti Sla­vón­ska sú však súčas­ťou Uhor­ska (wiki​pe​dia​.sk). V roku 925 zjed­no­til Chor­vát­sky štát kráľ Tomi­slav (cro​atia​emb​.net). Od začiat­ku 12. sto­ro­čia až do roku 1918 bolo úze­mie súčas­ťou Uhor­ska, mimo Dal­má­cie. Dal­má­cia bola od 14 sto­ro­čia do roku 1797 pod kon­tro­lou Bená­tok, neskôr Rakús­ka. Od 15. sto­ro­čia pre­bie­ha­li ata­ky Osman­skej ríše, až do roku 1700. Od polo­vi­ce 19. sto­ro­čia sa zača­lo for­mo­vať chor­vát­ske národ­né hnu­tie. Po rakúsko-​maďarskom vyrov­na­ní pat­rí Chor­vát­sko v rám­ci Zali­tav­ska do Rakúsko-​Uhorska s čias­toč­nou auto­nó­mi­ou s na čele sto­ja­cim bánom. Po 1. sve­to­vej voj­ne sa Chor­vát­sko spo­lu s Dal­má­ci­ou sta­lo súčas­ťou Krá­ľov­stva Srbov, Chor­vá­tov a Slo­vin­cov, kto­ré sa v roku 1929 pre­me­no­va­lo na Juho­slá­viu. Vyhlá­se­nie samos­tat­nos­ti 25.6.1991 vyvo­la­lo občian­sku voj­nu, kto­rá trva­la až do roku 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Chor­vát­sko vznik­lo na pozos­tat­koch Rím­skej ríše. Dnes má Chor­vát­sko cca 1185 ostro­vov a polo­os­tro­vov (cro​atia​emb​.net). Osíd­le­ných je iba 66 z nich. Rozp­res­tie­ra sa na plo­che 56 540 km2, na kto­rých žije tak­mer 5 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Chor­vát­sko vyhlá­si­lo svo­ju nezá­vis­losť v roku 1991. Nie­kto­ré dovo­len­ko­vé stre­dis­ká: Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). V Novig­ra­de sa nachá­dza­jú hrad­by z čias Benát­skej repub­li­ky. V Zada­re napr. Rím­ske námes­tie z 1. sto­ro­čia. V Pule rím­sky amfi­te­áter Kolo­se­um z 1. sto­ro­čia, Augus­tov chrám, Her­ku­lo­va brá­na. Chor­vát­sko oplý­va aj prí­rod­ný­mi des­ti­ná­cia­mi, veľ­mi zná­me sú Plit­vic­ké jaze­rá (des​ti​na​cie​.sk).

Cro­atia (Hrvat­ska) is pro­bab­ly the most popu­lar holi­day des­ti­na­ti­on for Slo­vaks. It is was­hed by the Adria­tic Sea and is loca­ted on the Bal­kan Penin­su­la, with Ita­ly on the oppo­si­te shore.

The area of Cro­atia is 56,542 km², and in 2005, it was home to near­ly 4.5 mil­li­on inha­bi­tants. In ancient times, the ter­ri­to­ry of Cro­atia was sett­led by Illy­rian and Cel­tic tri­bes. From the 1st to the 5th cen­tu­ry, it was part of the Roman Empi­re and later part of the Byzan­ti­ne Empi­re until the 9th cen­tu­ry. In the 6th – 7th cen­tu­ry, the area was inha­bi­ted by Slavs and Avars. By the end of the 9th cen­tu­ry, the Prin­ci­pa­li­ty (King­dom) of Cro­atia was for­med, with parts of Sla­vo­nia being part of Hun­ga­ry (wiki​pe​dia​.sk). In 925, King Tomi­slav uni­fied the Cro­atian sta­te (cro​atia​emb​.net). From the ear­ly 12th cen­tu­ry until 1918, the ter­ri­to­ry was part of Hun­ga­ry, exc­lu­ding Dal­ma­tia. Dal­ma­tia was under the con­trol of Veni­ce from the 14th cen­tu­ry to 1797 and later Aus­tria. From the 15th cen­tu­ry, the­re were Otto­man Empi­re attacks until 1700. In the mid-​19th cen­tu­ry, the Cro­atian nati­onal move­ment began to form. After the Austro-​Hungarian Com­pro­mi­se, Cro­atia beca­me part of Austria-​Hungary wit­hin the fra­me­work of Cis­le­it­ha­nia, with par­tial auto­no­my under a ban. After World War I, Cro­atia, along with Dal­ma­tia, beca­me part of the King­dom of Serbs, Cro­ats, and Slo­ve­nes, which was rena­med Yugo­sla­via in 1929. The dec­la­ra­ti­on of inde­pen­den­ce on June 25, 1991, led to the Cro­atian War of Inde­pen­den­ce, which las­ted until 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Cro­atia emer­ged on the rem­nants of the Roman Empi­re. Today, Cro­atia has about 1185 islands and penin­su­las (cro​atia​emb​.net), but only 66 of them are inha­bi­ted. It stret­ches over an area of 56,540 km², with almost 5 mil­li­on inha­bi­tants. Cro­atia dec­la­red its inde­pen­den­ce in 1991. Some holi­day resorts inc­lu­de Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). In Novig­rad, the­re are walls from the time of the Vene­tian Repub­lic. In Zadar, for exam­ple, the­re is the Roman Forum from the 1st cen­tu­ry. In Pula, the Roman amp­hit­he­a­ter Colos­se­um from the 1st cen­tu­ry, Augus­tus’ Tem­ple, and Her­cu­les’ Gate. Cro­atia is also rich in natu­ral des­ti­na­ti­ons, with the Plit­vi­ce Lakes being very famous (des​ti​na​cie​.sk).

Hrvat­ska je vje­ro­jat­no naj­po­pu­lar­ni­ja des­ti­na­ci­ja za Slo­va­ke. Opla­ku­je je Jad­ran­sko more, a nala­zi se na Bal­kan­skom polu­oto­ku, s Ita­li­jom s dru­ge stra­ne mora.

Povr­ši­na Hrvat­ske izno­si 56.542 km², a 2005. godi­ne na njoj je živ­je­lo goto­vo 4,5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. U antič­ko doba, teri­to­rij Hrvat­ske nasel­ja­va­li su Ili­ri i Kelt­ski ple­me­ni. Od 1. do 5. stol­je­ća bila je dio Rim­skog Car­stva, a kas­ni­je Bizant­skog Car­stva do 9. stol­je­ća. U 6. i 7. stol­je­ću pod­ruč­je su nasel­ja­va­li Sla­ve­ni i Ava­ri. Kra­jem 9. stol­je­ća nasta­lo je Kne­že­vi­na (Kral­je­vi­na) Hrvat­ska, pri čemu su dije­lo­vi Sla­vo­ni­je bili dio Ugar­ske (wiki​pe​dia​.sk). Godi­ne 925. kralj Tomi­slav uje­di­nio je Hrvat­sku (cro​atia​emb​.net). Od počet­ka 12. stol­je­ća do 1918. godi­ne teri­to­rij je bio dio Ugar­ske, izu­zev Dal­ma­ci­je. Dal­ma­ci­ja je bila pod kon­tro­lom Mle­tač­ke Repub­li­ke od 14. do 18. stol­je­ća, a zatim Aus­tri­je. Od 15. stol­je­ća bila su pri­sut­na osman­ska osva­jan­ja sve do 1700. godi­ne. Sre­di­nom 19. stol­je­ća poče­lo se for­mi­ra­ti hrvat­sko naci­onal­no pokre­tan­je. Nakon austro-​ugarskog dogo­vo­ra, Hrvat­ska je posta­la dio Austro-​Ugarske unu­tar okvi­ra Cis­laj­ta­ni­je, s dje­lo­mič­nom auto­no­mi­jom pod banom. Nakon Prvog svjet­skog rata, Hrvat­ska je zajed­no s Dal­ma­ci­jom posta­la dio Kral­je­vi­ne Srba, Hrva­ta i Slo­ve­na­ca, koja se 1929. godi­ne pre­ime­no­va­la u Jugo­sla­vi­ju. Prog­la­šen­je neovis­nos­ti 25. lipn­ja 1991. godi­ne izaz­va­lo je Domo­vin­ski rat, koji je tra­jao do 1995. godi­ne (wiki​pe​dia​.sk).

Hrvat­ska se for­mi­ra­la na osta­ci­ma Rim­skog Car­stva. Danas Hrvat­ska ima otp­ri­li­ke 1185 oto­ka i polu­oto­ka (cro​atia​emb​.net), ali samo 66 ih je nasel­je­no. Pro­te­že se na pod­ruč­ju od 56.540 km², na kojem živi goto­vo 5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. Hrvat­ska je prog­la­si­la neovis­nost 1991. godi­ne. Neki od odma­ra­liš­ta ukl­ju­ču­ju Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). U Novig­ra­du posto­je zidi­ne iz vre­me­na Mle­tač­ke Repub­li­ke. U Zadru, pri­mje­ri­ce, nala­zi se Rim­ski forum iz 1. stol­je­ća. U Puli rim­ski amfi­te­a­tar Kolo­se­um iz 1. stol­je­ća, Augus­tov hram i Her­ku­lo­va vra­ta. Hrvat­ska tako­đer obi­lu­je pri­rod­nim des­ti­na­ci­ja­ma, a vrlo su pozna­ta Plit­vič­ka jeze­ra (des​ti​na​cie​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátske, Chorvátsko, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Stari Grad – mesto zo Zoznamu Unesco

skala
Hits: 3726

His­to­ric­ký názov mes­ta je Pha­ros (Faros). Bol kolo­ni­zo­va­ný Grék­mi (cro​atia​.hr). Je to zau­jí­ma­vé a pek­né mes­teč­ko. Sta­rig­rad­ské pole, kto­ré sa nachá­dza pri mes­te, je na Zozna­me UNESCO. Tamoj­šie výsad­by vinoh­ra­dov a olív zosta­li ​“prak­tic­ky nezme­ne­né” od prvej kolo­ni­zá­cie sta­rých Gré­kov (cro​atia​.hr). Pre Sta­ri Grad sú typic­ké úzke ulič­ky a samoz­rej­me prí­stav, na mno­hých mies­tach doslo­va dýcha his­tó­ria.

Je obľú­be­ným leto­vis­kom, na seve­ro­zá­pa­de Hva­ru. V mes­te žije cca 1900 oby­va­te­ľov. Je pre­slá­ve­ný pes­to­va­ním levan­du­le. Hlav­ným odvet­vím je ces­tov­ný ruch a pop­ri to vinár­stvo. Vini­ce sa tiah­nu až k Jel­se a Vrbos­ke. Mimo­riad­nou his­to­ric­kou pamiat­kou je, že sa tu zacho­val tzv. gréc­ky ager – roz­par­ce­lo­va­nie poľ­no­hos­po­dár­skej pôdy pri­sťa­ho­val­com po kolo­ni­zá­cii ostro­va Grék­mi spred 2500 rokov (chor​vat​sko​.cz).

The his­to­ri­cal name of the town is Pha­ros (Faros). It was colo­ni­zed by the Gre­eks (cro​atia​.hr). It is an inte­res­ting and beau­ti­ful litt­le town. The Sta­ri Grad Plain, loca­ted near the town, is on the UNESCO List. The local vine­y­ard and oli­ve gro­ve plan­ta­ti­ons have remai­ned ​“prac­ti­cal­ly unchan­ged” sin­ce the first colo­ni­za­ti­on by the ancient Gre­eks (cro​atia​.hr). Sta­ri Grad is cha­rac­te­ri­zed by nar­row stre­ets, and of cour­se, the har­bor, whe­re his­to­ry lite­ral­ly bre­at­hes in many places.

It is a popu­lar resort on the nort­hwest of Hvar. The town has about 1900 inha­bi­tants. It is reno­wned for laven­der cul­ti­va­ti­on. The main indus­tries are tou­rism and, along­si­de that, wine­ma­king. Vine­y­ards stretch all the way to Jel­sa and Vrbos­ka. An excep­ti­onal his­to­ri­cal land­mark is the pre­ser­va­ti­on of the so-​called Gre­ek ager – the divi­si­on of agri­cul­tu­ral land by immig­rants after the Gre­ek colo­ni­za­ti­on of the island 2500 years ago (chor​vat​sko​.cz).

Povi­jes­no ime gra­da je Pha­ros (Faros). Bio je kolo­ni­zi­ran od stra­ne Grka (cro​atia​.hr). To je zaniml­jiv i lijep gra­dić. Sta­rig­rad­sko pol­je, koje se nala­zi bli­zu gra­da, nala­zi se na UNESCO-​ovu popi­su. Tamošn­ji vinog­ra­dar­ski i mas­li­nič­ki nasa­di osta­li su ​“prak­tič­ki nepro­mi­jen­je­ni” od prvog nasel­ja­van­ja sta­rih Grka (cro​atia​.hr). Za Sta­ri Grad su karak­te­ris­tič­ne uske uli­ce i narav­no, luka, gdje povi­jest doslov­no diše na mno­gim mjestima.

To je popu­lar­no lje­to­va­liš­te na sje­ve­ro­za­pa­du Hva­ra. U gra­du živi oko 1900 sta­nov­ni­ka. Poznat je po uzgo­ju lavan­de. Glav­ne dje­lat­nos­ti su turi­zam i, uz to, vinog­ra­dar­stvo. Vinog­ra­di se pro­te­žu sve do Jel­se i Vrbos­ke. Izu­ze­tan povi­jes­ni spo­me­nik je saču­va­ni takoz­va­ni grč­ki ager – pod­je­la pol­jop­riv­red­nog zeml­jiš­ta dosel­je­ni­ci­ma nakon grč­ke kolo­ni­za­ci­je oto­ka pri­je 2500 godi­na (chor​vat​sko​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Príroda

More

skala
Hits: 1986

Ľudia väč­ši­nou more obdi­vu­jú. Jeho nesmier­na veľ­kosť, zdan­li­vá neko­neč­nosť ponú­ka­jú pries­tor na roz­jí­ma­nie a obja­vo­va­nie. More hrá kľú­čo­vú úlo­hu nie­len v prí­rod­nom eko­sys­té­me, ale aj v kul­tú­re a his­tó­rii. More tvo­rí pri­bliž­ne 71 per­cent povr­chu Zeme a obsa­hu­je pri­bliž­ne 97 per­cent vody na našej pla­né­te. Jeho hĺb­ka sa pohy­bu­je od pomer­ne plyt­kých oblas­tí kon­ti­nen­tál­nych až po hlbo­ké prie­pas­ti v oce­ánoch. Kaž­dý meter mora hos­tí fas­ci­nu­jú­ci eko­sys­tém plný živo­ta, od mik­ro­sko­pic­ké­ho plank­tó­nu po majes­tát­ne veľryby.

More je zdro­jom inšpi­rá­cie, krá­sy a dôle­ži­tých prí­rod­ných zdro­jov. Jeho úlo­ha v živo­te ľud­stva je nepo­chyb­ná, a pre­to je dôle­ži­té si uve­do­miť jeho hod­no­tu a pra­co­vať na jeho ochra­ne. Svet, kto­rý nás fas­ci­nu­je svo­jou hĺb­kou, tajom­stvom a krá­sou, si zaslú­ži našu lás­ku a sta­rost­li­vosť. Ten­to uni­kát­ny eko­sys­tém posky­tu­je obži­vu pre mno­hé dru­hy rýb, kto­ré sú potra­vou pre mno­hé ďal­šie dru­hy. More zabez­pe­ču­je aj množ­stvo ďal­ších zdro­jov pre ľudí. More má dlhú his­tó­riu spo­je­nú s ľud­stvom. Výpra­vy cez more umož­ni­li obja­vo­vať nové sve­ty, obcho­do­vať a navzá­jom sa obo­ha­co­vať kul­túr­ny­mi vplyv­mi. Sta­ré civi­li­zá­cie, ako Feni­ča­nia či Gré­ci, využí­va­li more na výme­nu tova­rov a nápa­dov. More je čas­to spo­je­né aj s legen­da­mi a mýtom, ako je prí­beh o Atlan­tí­de ale­bo mor­ských mon­štrách. Jeho neko­neč­ná hĺb­ka a neob­ja­ve­né oblas­ti vzbu­dzu­jú fan­tá­ziu ľudí a slú­žia ako základ pre mno­hé prí­be­hy a ume­lec­ké diela.

Plá­že s bie­lym pies­kom, azú­ro­vé vody a neko­neč­né výhľa­dy na oce­án pri­lá­ka­li mili­ó­ny ľudí k ces­to­va­niu na pobre­žia. Rekre­ač­né akti­vi­ty pri mori sú roz­ma­ni­té, od plá­va­nia a potá­pa­nia po sur­fo­va­nie a rybo­lov. Let­né dovo­len­ky a náv­šte­vy prí­mor­ských leto­vísk sú syno­ny­mom oddy­chu a rela­xá­cie. Súčas­ný svet však čelí váž­nym výzvam spo­je­ným s ochra­nou a udr­ža­teľ­nos­ťou morí. Zne­čis­ťo­va­nie plas­ta­mi, nad­mer­ný lov rýb, kli­ma­tic­ké zme­ny a stra­ta bio­di­ver­zi­ty pred­sta­vu­jú hroz­by pre ten­to vzác­ny eko­sys­tém. Ochra­na a udr­ža­teľ­ný prí­stup k využí­va­niu mor­ských zdro­jov sú kľú­čo­vé pre zacho­va­nie krá­sy a bohat­stva mora pre budú­ce generácie.

Peop­le gene­ral­ly admi­re the sea. Its immen­se size and appa­rent infi­ni­ty pro­vi­de a spa­ce for con­tem­pla­ti­on and explo­ra­ti­on. The sea pla­ys a cru­cial role not only in the natu­ral eco­sys­tem but also in cul­tu­re and his­to­ry. Cove­ring app­ro­xi­ma­te­ly 71 per­cent of the Eart­h’s sur­fa­ce and con­tai­ning about 97 per­cent of the pla­ne­t’s water, the sea­’s depth ran­ges from rela­ti­ve­ly shal­low con­ti­nen­tal are­as to deep oce­a­nic tren­ches. Eve­ry meter of the sea hosts a fas­ci­na­ting eco­sys­tem tee­ming with life, from mic­ros­co­pic plank­ton to majes­tic whales.

The sea is a sour­ce of ins­pi­ra­ti­on, beau­ty, and essen­tial natu­ral resour­ces. Its role in human life is unde­niab­le, emp­ha­si­zing the impor­tan­ce of recog­ni­zing its value and wor­king towards its pro­tec­ti­on. The world that cap­ti­va­tes us with its depth, mys­te­ry, and beau­ty deser­ves our love and care. This uni­que eco­sys­tem pro­vi­des sus­te­nan­ce for nume­rous fish spe­cies, which, in turn, ser­ve as food for many others. The sea also offers a varie­ty of resour­ces for humans.

The sea has a long his­to­ry intert­wi­ned with huma­ni­ty. Sea voy­ages enab­led the explo­ra­ti­on of new worlds, faci­li­ta­ted tra­de, and enri­ched cul­tu­res with diver­se influ­en­ces. Ancient civi­li­za­ti­ons, such as the Pho­eni­cians and Gre­eks, uti­li­zed the sea for the exchan­ge of goods and ide­as. The sea is often asso­cia­ted with legends and myths, such as the sto­ry of Atlan­tis or sea mons­ters. Its end­less depth and undis­co­ve­red are­as fuel peop­le­’s ima­gi­na­ti­on and ser­ve as the foun­da­ti­on for many sto­ries and artis­tic works.

Bea­ches with whi­te sands, azu­re waters, and end­less oce­an vie­ws have att­rac­ted mil­li­ons of peop­le to tra­vel to coas­tal are­as. Rec­re­a­ti­onal acti­vi­ties by the sea are diver­se, ran­ging from swim­ming and diving to sur­fing and fis­hing. Sum­mer vaca­ti­ons and visits to sea­si­de resorts are syno­ny­mous with rela­xa­ti­on and rec­re­a­ti­on. Howe­ver, the con­tem­po­ra­ry world faces seri­ous chal­len­ges rela­ted to the pro­tec­ti­on and sus­tai­na­bi­li­ty of the seas. Pol­lu­ti­on with plas­tics, over­fis­hing, cli­ma­te chan­ge, and the loss of bio­di­ver­si­ty pose thre­ats to this pre­ci­ous eco­sys­tem. Pro­tec­ti­on and a sus­tai­nab­le app­ro­ach to the use of mari­ne resour­ces are cru­cial for pre­ser­ving the beau­ty and wealth of the sea for futu­re generations.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Noc, TOP, Typ krajiny, V čase

Noc – hra svetiel a tmy

skala
Hits: 7180

Noc je obdo­bie plné kon­tras­tov medzi svet­lom a tmou, kto­ré vytvá­ra­jú pôso­bi­vú atmo­sfé­ru. Hra sve­tiel a tmy v noci môže vytvo­riť rôz­ne vizu­ál­ne zážit­ky a emó­cie. Mes­tá v noci čas­to oží­va­jú tisíc­ka­mi sve­tel­ných zdro­jov. Budo­vy, reklam­né bill­bo­ar­dy a pou­lič­né lam­py vytvá­ra­jú pes­tro­fa­reb­né sce­né­rie. Sve­tel­né pru­hy z áut a odles­ky vod­nej hla­di­ny môžu pri­dá­vať dojem pohy­bu a živo­ta. Na vidie­ku mimo mest­ské­ho sve­tel­né­ho zne­čis­te­nia môže­te zažiť tmav­šie noč­né oblo­hy a jas­né hviezd­ne nebo. Svet­lo mesia­ca a hviez­dy vytvá­ra­jú nád­her­ný kon­trast s tmou, čím vytvá­ra­jú roman­tic­kú a pokoj­nú atmo­sfé­ru. Svie­tia­ce lam­py na uli­ciach a chod­ní­koch vytvá­ra­jú nie­ke­dy zau­jí­ma­vé tie­ňo­vé vzo­ry. Tma­vé ale­je ale­bo ulič­ky môžu byť pôso­bi­vé, keď sú osvet­le­né iba spo­ra­dic­ký­mi svet­la­mi. Ak napad­ne sneh, sve­tel­né pome­ry sa cel­kom zme­nia. Tma vytvá­ra tajom­nú atmo­sfé­ru. Tma­vé lesy, neos­vet­le­né uli­ce ale­bo záhad­né noč­né kra­ji­ny môžu vyvo­lá­vať dojem tajom­stva a neob­ja­ve­ných miest. Umel­ci čas­to využí­va­jú noc ako plát­no pre svo­je sve­tel­né inšta­lá­cie. Tvo­ri­vé kom­bi­ná­cie fareb­ných sve­tiel a tmy môžu vytvo­riť jedi­neč­né ume­lec­ké die­la. Hra sve­tiel a tmy v noci pôso­bi­vým zážit­kom, kto­rý môže vyvo­lať rôz­ne emó­cie a inšpirácie.

Night is a peri­od full of con­trasts bet­we­en light and dark­ness, cre­a­ting an impres­si­ve atmo­sp­he­re. The play of lights and sha­do­ws at night can gene­ra­te vari­ous visu­al expe­rien­ces and emo­ti­ons. Cities at night often come ali­ve with thou­sands of light sour­ces. Buil­dings, adver­ti­sing bill­bo­ards, and stre­et lamps cre­a­te vib­rant and color­ful sce­nes. Light trails from cars and ref­lec­ti­ons on the water sur­fa­ce can give a sen­se of move­ment and vita­li­ty. In the coun­try­si­de, away from urban light pol­lu­ti­on, one can expe­rien­ce dar­ker night skies and bright star­ry hea­vens. Moon­light and stars cre­a­te a beau­ti­ful con­trast with the dark­ness, fos­te­ring a roman­tic and tra­nqu­il atmo­sp­he­re. Illu­mi­na­ted lamps on stre­ets and side­walks some­ti­mes cre­a­te intri­gu­ing sha­dow pat­terns. Dark alle­ys or lanes can be stri­king when lit only by spo­ra­dic lights. When snow falls, the ligh­ting con­di­ti­ons under­go a com­ple­te trans­for­ma­ti­on. Dark­ness cre­a­tes a mys­te­ri­ous atmo­sp­he­re. Dark forests, unlit stre­ets, or mys­te­ri­ous noc­tur­nal lands­ca­pes can evo­ke a sen­se of mys­te­ry and undis­co­ve­red pla­ces. Artists often uti­li­ze the night as a can­vas for the­ir light ins­tal­la­ti­ons. Cre­a­ti­ve com­bi­na­ti­ons of colo­red lights and dark­ness can result in uni­que works of art. The play of lights and sha­do­ws at night is an immer­si­ve expe­rien­ce that can evo­ke vari­ous emo­ti­ons and inspirations.

Use Facebook to Comment on this Post