Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.
Správa verejnej zelene v mestskom prostredí predstavuje komplexný systémový proces zahŕňajúci evidenciu, plánovanie, realizáciu a kontrolu zásahov do vegetačných prvkov aj plôch zelene. Zahŕňa manažment drevín: výruby, orezy, pasportizáciu, údržbu vegetačných plôch: kosenie, hnojenie, vertikuláciu, odburiňovanie, realizáciu a následnú starostlivosť o výsadby, ako aj zakladanie nových zelených prvkov a plôch. Súčasťou agendy je aj tvorba odborných stanovísk v rámci povoľovacích a rozhodovacích procesov verejnej správy. V podmienkach Bratislavy ide o dátovo intenzívnu oblasť, v ktorej sa integrujú priestorové, atribútové aj procesné údaje naprieč viacerými agendami. Efektívne riadenie takého rozsahu si vyžaduje jednotný dátový model, konzistentnú evidenciu a ich priestorové ukotvenie v GIS-e, ktoré umožňuje prechod od operatívneho manažmentu k systematickému manažmentu zelene. Prezentácia zdôraznila, že bez centralizovanej evidencie a bez prepojenia na GIS nie je možné zabezpečiť transparentné rozhodovanie, optimalizáciu údržbových zásahov ani prepojenie na ďalšie mestské informačné systémy. Kľúčovým princípom je preto systematická evidencia všetkých prvkov a procesov v prostredí GIS, ktorá vytvára základ pre analytické spracovanie, plánovanie životného cyklu zelene a podporu rozhodovania.
Jedným z hlavných problémov bola dlhodobá rozdrobenosť správy zelene medzi viacerých aktérov. Do tejto oblasti vstupujú nielen Magistrát hlavného mesta, ale aj mestské časti, Mestské lesy, súkromné subjekty a ďalšie organizácie vrátane štátnych inštitúcií, ako sú napríklad SVP alebo NDS. Takto rozdelené kompetencie prirodzene vytvárali nejednotnú evidenciu, rozdielnu kvalitu dát a komplikovanú koordináciu zásahov v území. Prezentácia zároveň ukázala, že geodetické zameranie a následné analytické vrstvy pracujú so širším verejným priestorom ako je majetok mesta, čím sa vytvára realistickejší kontext správy zelene v Bratislave. Východiskový stav pred začiatkom projektu bol podľa prezentácie problematický. Mestu chýbali presné údaje o tom, koľko stromov má vo svojej správe a aké presné výmery trávnikov vlastní. K dispozícii boli nekompletné mapové podklady a agenda bola roztrúsená medzi viaceré nástroje a prostredia, od webových máp cez CAD až po ArcGIS Pro a QGIS. Komplexnejšie aplikačné riešenie údržby zelene bolo dovtedy nasadené len v prostredí Sadu Janka Kráľa. Aj preto pôsobila správa údajov fragmentovane, na báze historicky vrstvených a nesúrodých evidencií a bez jednotného dátového modelu.
Zásadný obrat priniesol projekt pasportizácie verejnej zelene a geodetického zamerania prvkov zelene vo verejnom priestore. Cieľom bolo vytvoriť koncepciu správy verejnej zelene v Bratislave, podporiť efektívnejšiu a precíznejšiu správu zelene, sprístupniť transparentné dáta verejnosti a implementovať GIS riešenie na manažment priestorových prvkov zelene v meste Bratislava. Zber dát prebiehal kombinovanou metódou s využitím ortofotosnímok, GNSS a mobile mappingu, bol rozdelený na dve zákazky Východ a Západ a realizovaný v rokoch 2023 až 2025. Výsledky boli kompletne sprístupnené na data.bratislava.sk. Prezentácia uvádza rozsah približne 302-tisíc samostatne evidovaných stromov a 1 750 hektárov trávnikov, čo dobre ilustruje mieru a význam celého projektu. Dôležitým prínosom projektu bolo aj vytvorenie jednotnej klasifikácie prvkov zelene. V prezentácii sa pracuje s kategóriami, ako sú trávnik, ker, živý plot, záhon, skupina stromov, iné prvky zelene a samostatný strom. Takto štruktúrované dáta umožňujú nielen presnejšiu evidenciu, ale aj analytickú prácu, plánovanie údržby a jasnejšie priraďovanie správy jednotlivým subjektom. Vizuálne ukážky v prezentácii zároveň naznačujú, že nový dátový základ umožňuje čítať verejnú zeleň ako plnohodnotnú priestorovú vrstvu mesta, nie ako izolovaný zoznam prvkov.
Požiadavky na nové riešenie boli formulované pomerne presne: mapové rozhranie napojené na geodatabázu, tabuľková evidencia, mobilné rozhranie s fotodokumentáciou a navigáciou v mape, verifikačný systém hodnotenia drevín, schopnosť obslúžiť veľký počet používateľov a možnosť integrovať vlastné dáta. Výber vhodného systému prebiehal dva roky aj v spolupráci s Bloomberg Associates. Spomedzi troch posudzovaných riešení – Safetrees, T-Mapy a R3GIS – bola napokon vybraná aplikácia GreenSpaces od spoločnosti R3GIS, a to vzhľadom na funkcionalitu, cenu aj širšie nasadenie v regióne. Jej implementácia sa začala na jeseň 2025.
Celý príspevok tak ukazuje posun od neprehľadnej, roztrieštenej a historicky vrstvenej evidencie k systematickému, priestorovo ukotvenému a dátovo riadenému manažmentu verejnej zelene. Nejde len o technické spresnenie mapových podkladov, ale o zmenu spôsobu správy mestskej zelene ako infraštruktúry, ktorú treba plánovať, kontrolovať, vyhodnocovať a transparentne sprístupňovať. Ďalšie kroky podľa prezentácie zahŕňajú pokračovanie v zbere dát, najmä v hodnotení drevín, pokračovanie implementácie systému GreenSpaces s cieľom nahradiť viacero databáz, efektívnejšie zadávanie prác dodávateľom a transparentnejšiu kontrolu ich vykonania.
- Prezentácia, ktorá odznela na konferencii GIS Slovakia 2026
- Mapová aplikácia „Zameranie verejnej zelene v meste Bratislava“
Public green space management in an urban environment represents a complex systemic process involving the inventory, planning, implementation and monitoring of interventions affecting both vegetation elements and green areas. It includes tree management, such as tree removal, pruning and inventorying; the maintenance of vegetated areas through mowing, fertilisation, verticutting and weed control; the implementation and subsequent maintenance of plantings; as well as the establishment of new green elements and green spaces. The agenda also includes the preparation of expert opinions as part of permitting and decision-making processes within public administration. In the context of Bratislava, this is a data-intensive field in which spatial, attribute and process data are integrated across several agendas. Efficient management on such a scale requires a unified data model, consistent records and their spatial anchoring in GIS, enabling a transition from operational maintenance towards systematic green space management. The presentation emphasised that without a centralised inventory and integration with GIS, it is impossible to ensure transparent decision-making, optimise maintenance interventions or establish links with other municipal information systems. A key principle is therefore the systematic recording of all elements and processes within a GIS environment, providing the basis for analytical processing, green space life-cycle planning and decision support.
One of the main challenges was the long-standing fragmentation of green space management among multiple stakeholders. The area involves not only Bratislava City Hall, but also the city districts, Municipal Forests, private entities and other organisations, including state institutions such as SVP and NDS. Such divided responsibilities naturally resulted in inconsistent records, varying data quality and complicated coordination of interventions across the city. The presentation also demonstrated that geodetic surveying and the subsequent analytical layers cover a broader extent of public space than property owned by the city itself, thereby creating a more realistic context for green space management in Bratislava. According to the presentation, the situation before the project began was problematic. The city lacked accurate information on how many trees it managed and the precise extent of the lawns it owned. Only incomplete mapping data were available, while the agenda was scattered across several tools and environments, ranging from web maps and CAD to ArcGIS Pro and QGIS. A more comprehensive application for green space maintenance had until then been deployed only in Janko Kráľ Park. As a result, data management was fragmented, based on historically accumulated and heterogeneous inventories without a unified data model.
A major turning point came with the public green space inventory project and the geodetic surveying of green elements in public spaces. Its objective was to develop a conceptual framework for public green space management in Bratislava, support more efficient and accurate green space management, make transparent data available to the public, and implement a GIS solution for managing spatial green elements across the city. Data collection was carried out using a combined methodology involving orthophotos, GNSS and mobile mapping. The work was divided into two contracts, East and West, and implemented between 2023 and 2025. The resulting datasets were made fully available through data.bratislava.sk. According to the presentation, approximately 302,000 individually registered trees and 1,750 hectares of lawns were recorded, illustrating both the scale and significance of the project.
Another important outcome was the creation of a unified classification of green space elements. The presentation works with categories such as lawns, shrubs, hedges, flower beds, groups of trees, other green elements and individual trees. Data structured in this way enable not only more accurate inventorying, but also analytical work, maintenance planning and clearer assignment of management responsibilities to individual organisations. The visual examples presented also indicate that the new data foundation makes it possible to understand public greenery as a fully fledged spatial layer of the city rather than merely as an isolated list of individual elements. The requirements for the new solution were defined relatively precisely: a map interface connected to a geodatabase, tabular records, a mobile interface with photo documentation and map navigation, a verification system for the assessment of woody plants, the capacity to serve a large number of users, and the ability to integrate custom datasets.
The selection of a suitable system took two years and was carried out in cooperation with Bloomberg Associates. Of the three solutions evaluated — Safetrees, T-Mapy and R3GIS — the GreenSpaces application by R3GIS was ultimately selected on the basis of its functionality, price and broader deployment across the region. Its implementation began in autumn 2025. Overall, the presentation demonstrates a transition from an opaque, fragmented and historically accumulated system of records towards systematic, spatially anchored and data-driven management of public greenery. This is not merely a technical improvement in mapping accuracy, but a fundamental change in how urban greenery is managed as infrastructure that must be planned, monitored, evaluated and made transparently accessible.
According to the presentation, the next steps include continuing data collection, particularly the assessment of trees and other woody plants; continuing the implementation of the GreenSpaces system with the aim of replacing several existing databases; improving the efficiency of assigning work to contractors; and ensuring more transparent monitoring and verification of completed maintenance activities.