2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky
Vchody
Vchody sú miesta určené na vstup alebo výstup z budovy alebo iného uzavretého priestoru. Sú to oblasti, ktoré zvyčajne obsahujú dvere alebo iné pohyblivé štruktúry, ktoré umožňujú ľuďom vstúpiť dovnútra alebo opustiť daný priestor. Vchody môžu byť rôzneho druhu a môžu sa líšiť v závislosti od ich umiestnenia, účelu a architektonického dizajnu. Vchody môžu byť navrhnuté s dôrazom na architektonický štýl budovy. Pre jasné usmerňovanie ľudí môžu byť vchody označené návodmi, šípkami alebo značeniami, aby bolo ľahké nájsť hlavný vstup alebo východ. Vchody môžu zahŕňať nielen vonkajší priestor pred budovou, ale aj vnútorný priestor, kde ľudia môžu vstúpiť dovnútra a prípadne vykonať nejakú formu registrácie alebo kontroly. Vchody predstavujú dôležitý prvok v architektonickom plánovaní a dizajne budov. Ja za vchody pre účely www.sozo.sk považujem tie otvorené. Pre brány a dvere mám osobitný príspevok.
Entrances are designated areas for entering or exiting a building or another enclosed space. They are locations that typically include doors or other movable structures, allowing people to enter or leave a given area. Entrances can take various forms and may vary depending on their location, purpose, and architectural design. Entrances can be designed with an emphasis on the architectural style of the building. To provide clear guidance to people, entrances may be marked with signs, arrows, or other indicators, making it easy to find the main entrance or exit. Entrances can encompass not only the external space in front of a building but also an internal area where people can enter and possibly undergo some form of registration or control. Entrances represent a crucial element in the architectural planning and design of buildings. For the purposes of www.sozo.sk, I consider only open entrances. I have a separate contribution for gates and doors.
Use Facebook to Comment on this Post
2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Polia, Šariš, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny
Tarnov
Tarnov leží v Nízkych Beskydách, neďaleko od Bardejova, v nadmorskej výške 333 metrov nad morom. Na ploche 5.84 km2 žije 382 obyvateľov (Wikipedia). Založili ho pravdepodobne usadlíci z poľského Tarnova na prelome 13. a 14. storočia. Najstaršia písomná správa je z roku 1355. Od polovice 16. storočia do roku 1848 patrila Bardejovu. S malou prestávkou až do roku 1883. V dávnejšej minulosti to bola poľnohospodárska a šindliarska obec (tarnov.sk).
Tarnov is situated in the Low Beskids, near Bardejov, at an altitude of 333 meters above sea level. It has an area of 5.84 km² and is inhabited by 382 residents (Wikipedia). It was likely founded by settlers from the Polish Tarnov at the turn of the 13th and 14th centuries. The oldest written record dates back to 1355. From the mid-16th century until 1848, it belonged to Bardejov, with a brief interruption until 1883. In the distant past, it was an agricultural and shingle-making village (tarnov.sk).
Tarnov leży w Niskich Beskidach, niedaleko Bardejova, na wysokości 333 metrów nad poziomem morza. Zajmuje obszar o powierzchni 5,84 km² i zamieszkuje go 382 mieszkańców (Wikipedia). Prawdopodobnie założone zostało przez osadników z polskiego Tarnowa na przełomie XIII i XIV wieku. Najstarszy zapis pisemny pochodzi z roku 1355. Od połowy XVI wieku do 1848 roku należało do Bardejova, z krótką przerwą do 1883 roku. W dawniejszych czasach była to wieś rolnicza i wytwórcza gontów (tarnov.sk).
Use Facebook to Comment on this Post
Iné, Rodina
Zdroje genealogických a historických poznatkov
Zdroje, z ktorých môžete čerpať informácie sú rôzne. Nie je práve najľahšie sa o nich dozvedieť, preto niektoré z nich uvediem. Ja by som každému, koho aspoň trochu zaujíma jeho pôvod, prípadne rodina, odporúčal v prvom rade sa opýtať svojich vlastných rodičov, starých rodičov, strýkov atď na svoju rodinu. Tam by mali všetci začať, aj tí, ktorí si myslia, že od nich vedia dosť. Ak toto absolvujete, budete mať kostru, na ktorej sa dá stavať. Nie vždy sú tieto informácie na 100 % pravdivé, ale je to výborná pomôcka. Okrem toho, človek sa dozvie popri tom kopec vecí, ktoré v papieroch nemôže nájsť. Nasleduje tá ťažšia stránka. Matriky a archívy a iné inštitúcie. Netreba však zabúdať na časopisy, knihy, múzeá, fary atď. Samozrejme, že aj Internet môže pomôcť pri hľadaní, týka sa to najmä zahraničia. Ktovie, dnešný informačný svet sa rozvíja chvalabohu aj týmto smerom, možno sa dočkáme aj kvalitných informácií tohto druhu na Internete.
Štátne archívy sú často hlavným úložiskom historických dokumentov a matričných údajov. Vo väčších mestách alebo regionálnych centrách môžete nájsť štátne archívy so záznamami o narodení, sobášoch, úmrtiach, sčítania iných dokumentoch. Farské úrady disponujú matričnými záznamami o narodení, sobášoch a úmrtiach. Návšteva cintorínov, najmä rodinných hrobov, môže poskytnúť informácie o dátumoch narodenia a úmrtia, ako aj o rodinných vzťahoch. Genealogické databázy vedia pomôcť, napr. Ancestry.com, MyHeritage a FamilySearch môžu poskytnúť prístup k širokej škále historických záznamov a dokumentov. Miestne knižnice často uchovávajú históriu regiónu v podobe kníh, časopisov a máp. Môžu obsahovať informácie o osídlení, udalostiach a významných osobnostiach. Archívy miestnych novín môžu poskytnúť pohľad do každodenného života, udalostí a oznámení o narodení, sobášoch a úmrtiach. Testy DNA môžu poskytnúť genetické informácie o vašom rodokmeni a spojeniach s inými ľuďmi, ktorí sa rozhodli zdieľať svoje genetické údaje. Špecializované knihy a publikácie o histórii konkrétnych oblastí môžu ponúknuť kontext a detaily o živote a udalostiach v danej lokalite. Niektoré obce a mestá uchovávajú vlastné archívy, ktoré môžu obsahovať záznamy o miestnych udalostiach, rozhodnutiach a obyvateľoch. Pri skúmaní genealógie je dôležité byť trpezlivý a systematický. Kombinácia týchto zdrojov môže viesť k objaveniu informácií o vašich predkoch, ktoré hľadáte.
Sources from which you can gather information are diverse. It’s not always easy to learn about them, so I will mention some of them. I would recommend everyone who is even a bit interested in their origin or family to start by asking their own parents, grandparents, uncles, etc., about their family. Everyone should begin there, even those who think they already know enough. If you go through this, you will have a framework to build on. These pieces of information are not always 100% accurate, but they are an excellent starting point. In addition, you will learn a lot of things that you cannot find on paper. The harder part follows: registers, archives, and other institutions. However, one should not forget about magazines, books, museums, parishes, etc. Of course, the Internet can also help in searching, especially for information abroad. Who knows, today’s information world is fortunately developing in this direction as well, and we might even get quality information of this kind on the Internet.
State archives are often the main repositories of historical documents and vital records. In larger cities or regional centers, you can find state archives with records of births, marriages, deaths, censuses, and other documents. Parish offices hold vital records of births, marriages, and deaths. Visiting cemeteries, especially family graves, can provide information about birth and death dates as well as family relationships. Genealogical databases can be helpful; for example, Ancestry.com, MyHeritage, and FamilySearch can provide access to a wide range of historical records and documents. Local libraries often preserve the history of the region in the form of books, magazines, and maps, containing information about settlement, events, and notable personalities. Archives of local newspapers can offer insights into everyday life, events, and announcements of births, marriages, and deaths. DNA tests can provide genetic information about your family tree and connections with others who have chosen to share their genetic data. Specialized books and publications on the history of specific areas can offer context and details about life and events in a given locality. Some towns and cities maintain their own archives, which may contain records of local events, decisions, and residents. When researching genealogy, it is important to be patient and systematic. The combination of these sources can lead to the discovery of information about your ancestors that you are seeking.
A guide for genealogical researchers from the Czech Republic, occasionally Slovakia, Poland, Hungary, Germany.
Oblastné, okresné a špeciálne archívy SR (neúplne) /Regional, district, and special archives in Slovakia (incomplete)
- Banská Bystrica, Námestie SNP 1, 974 01
- Banská Bystrica, Sládkovičova 1, 974 05
- Bardejov, Dlhý rad 16, 085 77
- Bojnice, Tehelná.1, 972 01
- Bratislava, Križkova 7, 811 04
- Brzotín, Kaštieľ’ 049 51
- Bytča, Kaštieľ 014 35
- Čadca, Palárikova 1158, 022 01
- Dobrá Niva, Ostrá Lúka – Kaštieľ, 962 61
- Dolný Kubín, Matuškova 1654⁄8, 026 01
- Humenné, Štúrova ulice 1, 066 80
- Komárno, Červenej armády 15, 945 36
- Košice, Bačíkova 1, 041 56
- Košice, Kováčska 20⁄1, 040 01, Archív Mesta Košíc
- Košice, Kováčska 20/II, 042 11
- Kremnica, Námestie 1 mája 4⁄7, 976 01
- Levice, Vojenská 1
- Levoča, Mierové námestie 7, 054 01
- Liptovský Mikuláš, Školská 4, 031 01
- Lučenec, Kubínyiho námestie 984 01
- Michalovce, S. Tučeka 4, 071 01
- Martin, Vajanského nábrežie 1, 036 58
- Modra, Dolná 140, 900 01
- Nitra – Ivánka, Novozámocká 388, 949 08
- Nitra, Pod Katrušou ‚1 949 05
- Nové Zámky, Tyršova 1, 940 65
- Poprad, Popradské nábrežie 16, 058 44
- Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1135⁄55, 017 01
- Prešov, Hlavná 137, 080 01
- Prešov, Slovenská 40, 080 01
- Rimavská Sobota, Hlavné námestie 2, 979 80
- Skalica, Kráľovská 16, 909 01
- Spišská Nová Ves, Letná 67, 052 80
- Stará Ľubovňa, Gottwaldovo námestie 5, 064 80
- Svidník, Partizánska 625⁄12, 089 01
- Šaľa, Sovietskej armády 1, 927 00
- Topoľčany, Pod Kalváriou 2140, 955 01
- Trebišov, Štefánikova 201, 075 01
- Trenčín, Kožušnícka 1, 911 00
- Trnava, Štefánikova 46, 917 38
- Veľký Krtíš, Za parkom 851, 990 01
- Vranov nad Topľou, Sovietskej armády 114, 093 00
- Žilina, Budatín – Zámok 010 03
Oblastné, okresné a špeciálne archívy ČR (neúplne) /Regional, district, and special archives in the Czech Republic (incomplete)
- Benešov, Masarykovo náměstí 1, 256 01
- Beroun, Třída politických vězňů 21, 266 49
- Blansko, Seifertova 7, 678 01
- Blovice, Náměstí 137, 336 01
- Boskovice, Pod Klášterem 6, 680 01
- Brno, Dominikánske náměstí 1, 601 67, Archiv mesta Brna
- Brno, Zerotinovo náměstí 3⁄5, 662 02, mzabrno@mvcr.cz, Moravský zemský archiv v Brne
- Bruntál, Zahradní ulice, 792 11
- Česká Lípa, Náměstí Osvobození 297, 470 01
- České Budějovice, Přemysla Otakara II. 1, 370 92
- Český Krumlov, Zámek 381 11
- Děčín, Žižkova ulice 4, 405 02
- Frýdek-Místek, Bezručova ulice, 738 20
- Hodonin, Koupelní ulice 10, 695 01
- Holešov, Náměstí Edvarda Beneše 24, 769 01
- Horšovský Týn, Náměstí Republiky 10, 346 11
- Cheb, Františkánské náměstí 14, 350 11
- Jablonec nad Nisou, Jehlárska 2, 466 01
- Jihlava , Hluboká ulice 1, 586 01
- Jindřichovice 1, Zámek 357 05
- Jindřichův Hradec, Václavská 37/III, 377 11
- Kadaň, Boženy Němcové 68, 432 01
- Karlovy Vary, Náměstí 17 listopadu 2, 360 05
- Karviná, Fryštatská ulice 40, 733 21
- Kladno, plk. Stříbrného 1443, 272 01
- Klatovy, Plzeňská 178/III, 339 13
- Kolín, Zahradní 278, 280 00
- Kroměříž, Zámek 767 01
- Kunštát, Zámek 679 72
- Kutná Hora, Poděbradova 288, 284 80
- Liberec, Moskevská ulice 23, 460 01
- Litovel, Náměstí Svobody 11, 784 01
- Louny, Mírové náměstí 57, 440 01
- Lovosice, Terezinska 909⁄59, 410 02, sokalitomerice@soalitomerice.cz
- Lysá nad Labem, Zámek 289 22
- Mělník, Krombholcova 246, 276 41
- Mikulov, Náměstí 7, 692 24
- Mirovice 37, 398 06
- Mladá Boleslav, Staromestské náměstí 70/I, 293 59
- Most, Leoše Janáčka 1310⁄2, 434 01
- Nehvizdy, Pražská ulice 12, 250 81
- Nový Jičín, Slovanská ulice 3, 741 01
- Olomouc, Križkovského ulice 2, 771 11
- Olomouc, Wurmova 11, 771 11
- Opava, Lidická ulice 2a, 746 84
- Opava, Sněmovní 1, 746 22, Zemský archiv
- Opava, Třída Vítezného Února 39, 746 22
- Ostrava 2 – Přívoz, Spálova ulice 23, 702 19, Archiv mesta Ostravy
- Pelhřimov, Pražská 127, 393 01
- Petrovice 1, Zámek 270 35
- Plasy, Konvent, 331 11 Státní okresní archiv Rokycany
- Plzeň, Sedláčkova 44, 306 12
- Praha 1, Badatelna 4, 110 00, Archiv Akademie věd ČR
- Praha 1, Klementínum 190, 118 01, Archiv Narodní knihovny
- Praha 1, Letenská 15, 118 00, Ústřední archiv geodesie a kartografie
- Praha 1, Ovocny trhové 5, 116 36, Archiv Univerzity Karlovy
- Praha 1 – Hradčany, Pohorelec 8 118 00, Archiv Narodního muzea v Praze
- Praha 2, Horská 7, 128 00
- Praha 5 – Zbraslav, Zámek 255 01, Archiv Narodní galerie
- Praha 8 – Karlín, Sokolovska 136, 186 00, Vojenský historický archiv
- Praha, Podskalská ulice 19, 128 20
- Prachatice, Velká náměstí 43, 383 11
- Prostějov, Pernštýnske náměstí 8, 796 40
- Přerov, Horní náměstí 7, 750 00
- Příbram, Dlouhá ulice 81, 261 01
- Rajhrad, Klaster 664 61
- Rýmařov, Zámek 793 42
- Slavkov u Brna, Zámek 684 01
- Strakonice, Zámek Střela, 386 11
- Šternberk, Třída Československej armády 14, 785 01
- Šumperk, Bratři Čapků 35, 787 89
- Tachov, Planska 2030, 347 01
- Tábor, Pražská ulice 155, 390 01
- Teplice, Školní ulice 8, 415 01
- Třebíč, Zámek 1, 674 01
- Třeboň, Zámek, 379 11
- Uherské Hradište, Františkánska 124, 696 66
- Ústí nad Labem, Hrnčířska ulice 2⁄65, 400 23
- Vsetín, 4 května, 755 01
- Zlin 11, Zámek Klečůvka, 763 11
- Znojmo 2, Divišovo náměstí 5, 669 02
- Žďár nad Sázavou 1, Zámek 591 01
Odporúčaná literatúra (citácie nie sú úplné, pretože ide často len o informáciu o existencii, o takpovediac stopu): /Recommended literature (citations are not complete as it often only provides information about the existence, a kind of trace):
Slovensko
- Sarmáyová Kalesná Jana, 1991, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp.
- Archívy lesníckych komôr z rokov 1750 – 1870 – Pôdohospodársky archív v Banskej Bystrici
- Evidenčné knihy pozemkov erárnych robotníkov – osadníkov z rokov 1883 – 1919 – Štátny archív v Banskej Bystrici
- Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, 797 pp.
- Vartíková Marta, Viliam Plevza, Jozef Vladár, Katarína Žišková – Moroňová (eds.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 5, Encyklopédia odboja a SNP, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, 653 pp.
- Alberty Július, 1981 Formovanie robotníckej triedy v obvode Brezna, Osveta (vynikajúci zdroj informácií, aj keď názov o tom vôbec nevypovedá)
- Kvietok L., 1943, Zemepis Horehronia
- Binder R., 1962, Osadníci na Horehroní
- Stránsky A., 1969, Drevorubači na Čiernom Hrone na rozhraní 18. a 19. storočia
- Hreblay A., 1928, Brezno a jeho okolie
- Hreblay A., 1954, Brezno a okolie
- Kvietok L., 1943, Zemepis Horehronia
- Kvietok L., 1948, Život v lesoch na Horehroní
- Zechenter Laskomerský G. K., 1956, Päťdesiat rokov slovenského života
- Rapoš, Dejiny cirkvi evanjelickej v Brezne
- Varsík Branislav, 1984, Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku, Veda, Bratislava, 256 pp.
- Varsík Branislav, 1972, Zo slovenského stredoveku. Výber historických štúdií a článkov z rokov 1946 – 1968, 548 pp.
- Sopko Július, 1995, Kroniky stredovekého Slovenska, RAK, Budmerice
- Marsina Richard a kol.„ 1986, Dejiny Slovenska I (do roku 1526), Veda, Bratislava
- Mihályfalusi Forgon Mihály: Gomor Kishont vármegye nemes családai (Šlachtické rody Gemersko-Malohontskej župy) MÉRY RATIO, Šamorín. Monografia zachytáva šlachtické rody bývalej gemersko-malohontskej župy. Jednotlivé rody sú radené podľa abecedného poradia, takmer pri každom hesle je uvedený erb, genealogická tabuľka a stručné dejiny rodu.
Česko
- Mašek Petr.„ 1999, Modrá krev. Minulost a přítomnost 445 šlechtických rodů v českých zemích, Mladá Fronta, Praha
- Pilnáček J, 1972, Staromoravštví rodové, Státní archiv, Brno
- Pouzar Vladimír, 1999, Almanach českých šlechtických rodů, Martin, Praha
- Mates Vladimír, 2000, Jména tajemství zbavená. Malá domáci encyklopedie 250 nejčastejších příjmení, Epocha, Praha
Use Facebook to Comment on this Post
Mená, Rodina
Faško, Kaclík – mená späté s našou rodinou
Hypotéza 1
Meno Faško je zrejme odvodené z talianskeho základu slova Faschi – Fasci – Fasco, čo znamená zväz – zväzujúci – zväzok. V nemčine slovo fasche znamená obruč, zväzok. Je pravdepodobné, že na Slovensko prišli ako kolonisti z nemecko-talianského Tirolska. V publikácii Hreblay A., Dejiny evanjelickej cirkvi v Brezne sa spomína, že Brezno a Boce (Vyšná a Nižná Boca) boli založené týmito kolonistami. Brezno v minulosti nieslo názov aj Bressino, Bressano, Bresno. V Tirolsku existujú dve mestá vedľa seba: Bressano a Bozen (Ober Bozen a Nieder Bozen) – alebo Bolzano v taliančine. Tieto obce boli v minulosti dosť previazané. Posúďte sami, Vyšná Boca – Ober Bozen, Nižná Boca – Nieder Bozen. V “Bociach” aj v roku 2006 žilo veľa ľudí s nemeckými menami, napr. Träger, Böhmer. Pán Richard Fasco sa pri svojom výskume raz stretol s koreňom mena Fasci-Faschi až do čias Rímu. V tom čase tak boli pomenovaní ľudia, zdržiavajúci sa v blízkosti cisára ako elitná vojenská jednotka, prípadne ochranka. Ich úlohou bolo ochraňovať cisára. Ich znakom boli malé sekery zavesené pri bedrách. (Zdroj: Igor Faško, Richard Fasco).
Hypothesis 1
The name Faško is likely derived from the Italian base word “Faschi – Fasci – Fasco,” meaning bundle or binding. In German, the word “fasche” translates to hoop or bundle. It is probable that these colonists came to Slovakia from the German-Italian Tyrol region. The publication “Dejiny evanjelickej cirkvi v Brezne” by Hreblay A. mentions that Brezno and Boce (Vyšná and Nižná Boca) were founded by these colonists. In the past, Brezno was also called Bressino, Bressano, or Bresno. In Tyrol, there are two towns next to each other: Bressano and Bozen (Ober Bozen and Nieder Bozen) – or Bolzano in Italian. These communities were quite interconnected in the past. Consider for yourself, Vyšná Boca – Ober Bozen, Nižná Boca – Nieder Bozen. In “Boca,” even in 2006, many people with German names lived, such as Träger, Böhmer. Mr. Richard Fasco, in his research, once encountered the root of the name Fasci-Faschi back to the times of Rome. At that time, people near the emperor were named as an elite military unit or bodyguards, tasked with protecting the emperor. They were identified by small axes hanging from their hips. (Source: Igor Faško, Richard Fasco).
Die Hypothese 1
Der Name Faško leitet sich wahrscheinlich von der italienischen Wurzel des Wortes Faschi – Fasci – Fasco ab, was Bündel – bündelnd – Bündel bedeutet. Im Deutschen bedeutet das Wort “Fasche” einen Reifen oder ein Bündel. Es ist wahrscheinlich, dass sie als Kolonisten aus dem deutsch-italienischen Tirol nach Slowenien kamen. In der Publikation “Geschichte der evangelischen Kirche in Brezno” wird erwähnt, dass Brezno und Boce (Vyšná und Nižná Boca) von diesen Kolonisten gegründet wurden. Brezno trug in der Vergangenheit auch die Namen Bressino, Bressano, Bresno. In Tirol gibt es zwei Städte nebeneinander: Bressano und Bozen (Ober Bozen und Nieder Bozen) – oder Bolzano auf Italienisch. Diese Gemeinden waren in der Vergangenheit ziemlich miteinander verbunden. Beurteilen Sie selbst, Vyšná Boca – Ober Bozen, Nižná Boca – Nieder Bozen. In “Boca” lebten auch 2006 viele Menschen mit deutschen Namen wie Träger, Böhmer. Herr Richard Fasco stieß bei seiner Forschung einmal auf die Wurzeln des Namens Fasci-Faschi bis zur Zeit des Römischen Reiches. Zu dieser Zeit wurden Menschen, die sich in der Nähe des Kaisers aufhielten, als Elite-Militäreinheit oder möglicherweise als Leibwache bezeichnet. Ihre Aufgabe war es, den Kaiser zu schützen. Ihr Symbol waren kleine Äxte, die an ihren Hüften hingen. (Quelle: Igor Faško, Richard Fasco).
Hypotéza 2
Ak mali Faškovci podobný pôvod ako Daxnerovci, čo je dosť pravdepodobné, tak potom to boli drevorubačské rody, ktoré získali zemianstvo približne v rovnakom čase. Boli to zrejme tiež pôvodne všetko evanjelici, ktorí prišli spolu s ostatnými rodmi z Tirolska, alebo Salzburgska ako drevorubačskí odborníci na splavovanie dreva (vodné smyky, ryzne, frúdle, tajchy) na Biele a Čierne Handle. Niektorí bohatší sa odsťahovali do mesta, stali sa mešťanmi a za zásluhy získali zemianstvo. Keď neskôr prebiehala rekatolizácia (prelom 16. a 17. storočia), dedinčania boli pokatolíčení breznianskymi piaristami, ale mešťania zostali väčšinou evanjelikmi. O tom svedčí aj ten fakt, že v roku 1675 sa musel jeden z predkov rodu Faško vysťahovať na západ a jeho potomkovia putovali cez Bischofsheim, Buchsweiler, Pirmasens až do Waldfishbachu do Nemecka, kde žijú dodnes (list Richarda Fasca z roku 1997). Nemecko bolo vtedy protestantské. Vedeli v tom čase títo ľudia ešte o svojich koreňoch? Možný nemecký pôvod bol dôvod ich emigrácie do Nemecka? Alebo k tomu prispeli aj nepokoje v polovici 17. storočia, kedy boli povstania kurucov – napr. Rákocziovské povstanie.
Hypothesis 2
If the Faško family had a similar origin to the Daxner family, which is quite probable, then they were likely lumberjack families that acquired gentry status around the same time. They were probably originally all Evangelicals who came along with other families from Tyrol or Salzburg as woodcutting experts skilled in floating wood (water chutes, sluices, flumes, reservoirs) on the White and Black Hron Rivers. Some wealthier individuals moved to towns, became burghers, and, for their merits, acquired gentry status. When later the recatholization took place (around the turn of the 16th and 17th centuries), villagers were converted to Catholicism by the Piarists from Brezno, but burghers mostly remained Evangelicals. This is evidenced by the fact that in 1675, one of the ancestors of the Faško family had to emigrate to the west, and his descendants traveled through Bischofsheim, Buchsweiler, Pirmasens, all the way to Waldfishbach in Germany, where they still live today (Richard Fasco’s letter from 1997). Germany was Protestant at that time. Did these people know about their roots then? Could the possible German origin be a reason for their emigration to Germany? Or did the upheavals in the mid-17th century, such as the Kuruc uprisings (e.g., Rákóczi’s War of Independence), contribute to this decision?
Die Hypothese 2
Falls die Faškos einen ähnlichen Ursprung wie die Daxners hatten, was durchaus wahrscheinlich ist, waren es wahrscheinlich Holzfällerfamilien, die ungefähr zur gleichen Zeit den Landadel erlangten. Es scheinen auch ursprünglich allesamt Evangelikale gewesen zu sein, die zusammen mit anderen Familien aus Tirol oder Salzburg als Experten für die Holzflößerei (Wasserrutschen, Rechen, Wehre, Teiche) an die Weißen und Schwarzen Händel kamen. Einige der wohlhabenderen Familien zogen in die Stadt, wurden Bürger und erwarben durch ihre Verdienste den Landadel. Als später die Rekatholisierung stattfand (Wende des 16. und 17. Jahrhunderts), wurden die Dorfbewohner von den Piaristen aus Brezno rekatholisiert, aber die Bürger blieben größtenteils Evangelikale. Dies wird auch durch die Tatsache belegt, dass im Jahr 1675 ein Vorfahre der Faško-Familie in den Westen ziehen musste und seine Nachkommen über Bischofsheim, Buchsweiler, Pirmasens bis nach Waldfischbach in Deutschland wanderten, wo sie bis heute leben (Brief von Richard Fasco aus dem Jahr 1997). Deutschland war zu dieser Zeit protestantisch. Wussten diese Menschen zu dieser Zeit noch von ihren Wurzeln? War der mögliche deutsche Ursprung ein Grund für ihre Auswanderung nach Deutschland? Oder trugen auch die Unruhen in der Mitte des 17. Jahrhunderts dazu bei, als die Aufstände der Kuruzen stattfanden – wie das Rákóczis-Aufstand?
Hypotéza 3
Faškovci boli možno nemeckí prisťahovalci z 12. storočia, ktorí boli remeselne zruční a ktorí sa začali usadzovať na Slovensku. Je otázne, či na Horehroní, pretože tento priestor nebol v tom období príliš osídlený. Možno prišli od Kremnice, možno zo Spiša. K Spišu by sa prikláňal na inom mieste spomínaný fakt, že obec Filipovo existovalo na inom mieste ešte pred vznikom Filipova, ktoré je dnes súčasťou Beňuša a to pri Dobšinej. Možné je aj to, že najskôr pôsobili v Brezne. Pracovali ako uhliari, mäsiari, drevorubači, pôvodne zrejme ich samotné nasťahovanie práve do tejto oblasti Slovenska súviselo najmä s drevom a tým, že oblasť bola len riedko osídlená. Podľa niektorých informácií je možné, že pôsobili aj v oblasti Čierneho Balogu.
Hypothesis 3
The Faško family could have been German immigrants from the 12th century who were skilled craftsmen and began settling in Slovakia. It is questionable whether it was in the Upper Hron region because this area was not heavily populated during that period. They might have come from Kremnica or perhaps from Spiš. The connection to Spiš is supported by the fact mentioned elsewhere that the village of Filipovo existed in another location before the establishment of Filipovo, which is now part of Beňuš near Dobšiná. It is also possible that they initially worked in Brezno. They could have worked as charcoal burners, butchers, lumberjacks, and their migration to this region of Slovakia may have been related primarily to wood, given that the area was sparsely populated. According to some information, it’s possible they also operated in the Čierny Balog area.
Die Hypothese 3
Es ist möglich, dass die Faškos deutsche Einwanderer aus dem 12. Jahrhundert waren, die handwerklich geschickt waren und sich auf dem Gebiet der heutigen Slowakei niederließen. Es ist fraglich, ob dies im Horehronie-Gebiet geschah, da diese Region zu dieser Zeit nicht sehr bevölkert war. Möglicherweise kamen sie aus Kremnica oder vielleicht aus Spiš. Die Verbindung zu Spiš könnte durch die Tatsache gestützt werden, dass das Dorf Filipovo an einem anderen Ort existierte, bevor das heutige Filipovo in der Nähe von Beňuš entstand, und zwar in der Nähe von Dobšiná. Es ist auch möglich, dass sie zuerst in Brezno tätig waren. Sie könnten als Köhler, Metzger oder Holzfäller gearbeitet haben, und ihr ursprüngliches Einwandern in diese Region der Slowakei könnte hauptsächlich mit Holz und der dünnen Besiedlung der Gegend zusammenhängen. Nach einigen Informationen könnten sie auch im Gebiet von Čierny Balog tätig gewesen sein.
Existujú dve veľké vetvy Faško-Kaclíkovcov, tak ako aj v minulosti, katolícka a evanjelická. Dá sa zhruba povedať, že katolícka vetva sú Filipovskí Faškovci a evanjelická Breznianski. Z evanjelickej vetvy pochádza napr. Vladimír Faško – primátor Brezna na prelome tisícročí a väčšia časť dnes žijúcich Faškovcov na americkom kontinente. V minulosti to boli aj dvaja senátori (richtári) Brezna v roku 1649 Ján Faško a v roku 1685 Matej Faško, V 20-tych rokoch 20 storočia a krátko cez druhú svetovú vojnu bol starosta Brezna Štefan Faško. Mimochodom v Brezne na Mestskom úrade sú uvedení všetci richtári od polovice 17. storočia.
Najstaršia nám známa konkrétna zmienka je o Eliášovi Faškovi, narodenom v roku 1590 v Brezne. Študoval v Brezne, Bardejove, Brezovici nad Torysou, Košiciach a Bánovciach nad Bebravou. Pôsobil v Okoličnom, v Liptovskom Trnovci, v Brezovici nad Torysou, v Dubovici pri Sabinove ako evanjelický kňaz. Od roku 1646 bol šarišským seniorom. Od roku 1648 alebo 1649 pôsobil ako farár v Kecerovských Pekľanoch, kde aj v roku 1662 zomrel (Regionálna bibliografia obce Kecerovské Pekľany, 2001 – v rámci Literárneho miestopisu okolia Košíc).
Nobilitačná listina z roku 1651 povyšuje Jána Faška a jeho bratov a potomkov na zemanov. Je v nej opísaný aj erb. Podľa nej heraldik Vrteľ nakreslil tento erb. Listina pochádza z archívu v Banskej Bystrici. Jedna verzia je v latinčine (zrejme pôvodná) a druhá v nemčine (pochádza z Nemecka). Nemecká verzia by mala byť prekladom latinskej. K nej sa viaže druhý erb. Faškovci zrejme požiadali Ferdinanda III. o udelenie do šľachtického stavu aj na základe nejakej staršej výsady (Zdroj: Igor Faško, Richard Fasco) – ktorá súvisela s ich činnosťou ešte z rímskeho obdobia.
Meno Kaclík sa vyskytuje v okolí obce Filipovo pomerne často. V druhej polovici 17. storočia sa v Brezne (spolu z Beňušom) narodilo okolo 50 Faškovcov. Ale meno Kaclík sa vyskytuje v jedinom prípade. Až niekedy v prvej štvrtine 19. storočia sa začalo Kaclík vyskytovať častejšie. Bol to postupný proces. Najprv to bol Faško-Kaclík, neskôr už len Kaclík. Avšak aj dnes naši príbuzní sú Kaclíkovci aj Faškovci, aj Faško-Kaclíkovci.
Aj v dnešnej dobe dochádza k zmene mien. Napr. otec je Faško a syn Kaclík. Faškovci a Kaclíkovci sa vo Filipove vyskytujú aj dnes, aj v okolitých dedinách. Veľa ich je aj vo väčších mestách ako Brezno, Banská Bystrica, Zvolen, ale aj inde na Slovensku. Avšak ešte som nenarazil na Faška alebo Kaclíka, ktorý by nepochádzal z Horehronia Ani si nemyslím, že nejaký existuje. Som presvedčený o tom, že meno Faško a Kaclík má pôvod na Slovensku na Horehroní. Meno Kaclík a najmä Faško sa objavuje aj v USA, najmä v okolí Pittsburgu v Pensylvánii. Okrem toho v Česku, v Nemecku, v Maďarsku, v Grécku, v Albánsku, v Taliansku, v Indonézii.
Na identifikáciu osôb boli nutné aj minulosti prímenia. Napr. dedko Pavol Kaclík bol Tajtulita, ale “celý dom” bol Chyžiakov. Používajú sa dodnes. Je aj možné, že časom došlo aj ku radikálnej zmene mena. Napr. z prímenia Z lúky zrejme vzniklo priezvisko Zluky.
There are two major branches of the Faško-Kaclík family, as in the past, namely the Catholic and Evangelical branches. Roughly speaking, the Catholic branch includes the Faškos from Filipovo, while the Evangelical branch includes those from Brezno. For example, Vladimír Faško, who served as the mayor of Brezno around the turn of the millennium, belongs to the Evangelical branch. A significant number of Faško-Kaclík family members currently residing in the United States also belong to the Evangelical branch. In the past, there were two senators (richtári) from Brezno: Ján Faško in 1649 and Matej Faško in 1685. In the 1920s and shortly after the Second World War, Štefan Faško served as the mayor of Brezno. By the way, the Municipal Office in Brezno lists all the mayors from the mid-17th century onwards.
The oldest known mention is of Eliáš Faško, born in 1590 in Brezno. He studied in Brezno, Bardejov, Brezovica nad Torysou, Košice, and Bánovce nad Bebravou. Eliáš Faško served as an Evangelical priest in various places, including Okoličné, Liptovský Trnovec, Brezovica nad Torysou, and Dubovica near Sabinov. From 1646, he held the position of Šariš senior. Starting from 1648 or 1649, he worked as a pastor in Kecerovské Pekľany, where he passed away in 1662. (Source: Regional bibliography of the village of Kecerovské Pekľany, 2001 – within the Literary Topography of the Košice Region).
The nobility charter of 1651 elevates Ján Faško and his brothers and descendants to the status of nobles. The coat of arms is described in the charter, and according to it, the herald Vrteľ drew the coat of arms. The document originates from the archive in Banská Bystrica. There are two versions of the charter, one in Latin (presumably the original) and the other in German (from Germany). The German version is supposed to be a translation of the Latin one. The second coat of arms is associated with it. It seems that the Faško family requested Ferdinand III for ennoblement based on some older privilege, possibly related to their activities dating back to the Roman period. (Source: Igor Faško, Richard Fasco).
Even today, there are changes in surnames. For example, the father is Faško, and the son is Kaclík. Faškos and Kaclíks are present in Filipovo and surrounding villages today. Many of them also reside in larger cities like Brezno, Banská Bystrica, Zvolen, and elsewhere in Slovakia. However, I have not encountered a Faško or Kaclík who does not have roots in Horehronie. I don’t believe such an individual exists. I am convinced that the names Faško and Kaclík have their origin in Horehronie, Slovakia. The names Kaclík and, especially, Faško also appear in the USA, particularly in the Pittsburgh area of Pennsylvania. Additionally, these names can be found in the Czech Republic, Germany, Hungary, Greece, Albania, Italy, and Indonesia.
To identify individuals, past surnames were also necessary. For example, Grandfather Pavol Kaclík was known as Tajtulita, but the “whole house” was Chyžiak. These names are still used today. It’s also possible that over time, there was a radical change in names. For instance, the surname “Z lúky” might have evolved into the family name “Zluky.”
Es gibt zwei große Zweige der Faško-Kaclík-Familie, wie auch in der Vergangenheit, den katholischen und den evangelischen. Es könnte grob gesagt werden, dass der katholische Zweig die Faškos aus Filipovo und der evangelische Zweig die aus Brezno umfasst. Aus dem evangelischen Zweig stammt zum Beispiel Vladimír Faško, der um die Jahrtausendwende Bürgermeister von Brezno war, sowie der Großteil der heute in Amerika lebenden Faško-Kaclíks. In der Vergangenheit gab es auch zwei Senatoren (Richter) von Brezno im Jahr 1649 Ján Faško und im Jahr 1685 Matej Faško. In den 1920er Jahren und kurz nach dem Zweiten Weltkrieg war Štefan Faško Bürgermeister von Brezno. Übrigens sind im Rathaus von Brezno alle Bürgermeister seit Mitte des 17. Jahrhunderts aufgeführt.
Die älteste uns bekannte konkrete Erwähnung ist von Eliáš Faško aus dem Jahr 1590 in Brezno. Er studierte in Brezno, Bardejov, Brezovica nad Torysou, Košice und Bánovce nad Bebravou. Er wirkte in Okoličné, Liptovský Trnovec, Brezovica nad Torysou, Dubovica bei Sabinov als evangelischer Priester. Ab 1646 war er Šariš Senior. Ab 1648 oder 1649 war er Pfarrer in Kecerovské Pekľany, wo er auch 1662 starb (Regionale Bibliographie der Gemeinde Kecerovské Pekľany, 2001 – im Rahmen der Literarischen Ortsbeschreibung der Umgebung von Košice).
Die Adelsurkunde von 1651 erhebt Ján Faško und seine Brüder und Nachkommen in den Rang eines Edelmanns. Darin ist auch das Wappen beschrieben, das der Heraldiker Vrteľ gezeichnet hat. Die Urkunde stammt aus dem Archiv in Banská Bystrica. Es gibt eine Version in Latein (wahrscheinlich das Original) und eine in Deutsch (aus Deutschland stammend). Die deutsche Version sollte eine Übersetzung des Lateinischen sein. Damit ist auch ein zweites Wappen verbunden. Es ist wahrscheinlich, dass die Faškos Ferdinand III. auch um Adelserhebung aufgrund einer älteren Privilegierung (Quelle: Igor Faško, Richard Fasco) ersucht haben, die mit ihrer Tätigkeit noch aus der Römerzeit zusammenhing.
Der Name Kaclík kommt in der Nähe von Filipovo ziemlich häufig vor. In der zweiten Hälfte des 17. Jahrhunderts wurden in Brezno (zusammen mit Beňuš) etwa 50 Faškos geboren. Aber der Name Kaclík kommt nur einmal vor. Erst in der ersten Hälfte des 19. Jahrhunderts begann Kaclík häufiger vorzukommen. Es war ein schrittweiser Prozess. Zuerst war es Faško-Kaclík, später nur noch Kaclík. Aber auch heute sind unsere Verwandten sowohl Kaclíks als auch Faškos und Faško-Kaclíks.
Auch heute kommt es zu Namensänderungen. Zum Beispiel ist der Vater Faško und der Sohn Kaclík. Faškos und Kaclíks sind auch heute in Filipovo und den umliegenden Dörfern vertreten. Es gibt viele von ihnen auch in größeren Städten wie Brezno, Banská Bystrica, Zvolen, aber auch anderswo in der Slowakei. Aber ich bin noch nicht auf einen Faško oder Kaclík gestoßen, der nicht aus dem Horehronie stammt. Ich glaube nicht, dass einer existiert. Ich bin überzeugt, dass der Name Faško und Kaclík in der Slowakei im Horehronie-Gebiet seinen Ursprung hat. Der Name Kaclík und besonders Faško erscheint auch in den USA, insbesondere in der Nähe von Pittsburgh in Pennsylvania. Darüber hinaus auch in Tschechien, Deutschland, Ungarn, Griechenland, Albanien, Italien, Indonesien.
In der Vergangenheit waren auch Zusätze zu den Nachnamen notwendig, um Personen zu identifizieren. Zum Beispiel war Großvater Pavol Kaclík Tajtulita, aber das “ganze Haus” war Chyžiakov. Diese werden bis heute verwendet. Es ist auch möglich, dass es im Laufe der Zeit zu einer radikalen Namensänderung gekommen ist. Zum Beispiel könnte aus dem Nachnamen “Z lúky” der Familienname “Zluky” entstanden sein.
Rôzne
Údaje nachádzajúce sa v písomnostiach sú rôznej kvality. Sú väčšinou v latinčine, len v rokoch 1843 ‑1849 v maďarčine, výnimočne aj v slovenčine – keď otec privoľuje k svadbe. Niekedy je čitateľnosť výborná, inokedy nie. Pri svadbe sú väčšinou údaje o rodičoch, ale bez dátumov, skoro vždy sa uvádza aj vek snúbencov. Najhoršia kvalita údajov je pri úmrtí. U malých detí sa uvádzajú aj rodičia, u dospelých buď manžel, problém je pri vdovcoch. Vtedy je známy len vek a pôvod. U žien sa niekedy uvádza meno dievčenské, inokedy zas meno po manželovi. Pri veku pri úmrtí a pri svadbe sú často dosť veľké odchýlky od skutočnosti. Zrejme ľudia nepoznali presne svoj vek.
Various
The information found in the documents varies in quality. Most of it is in Latin, only from 1843 to 1849 in Hungarian, and occasionally in Slovak, especially when the father approves the wedding. Sometimes the readability is excellent, other times not. In wedding records, there is usually information about the parents but without dates, and the ages of the betrothed are almost always mentioned. The worst quality of data is found in death records. For small children, parents are mentioned, and for adults, either the spouse is known, or there is an issue with widows. In such cases, only age and origin are known. For women, sometimes the maiden name is mentioned, and sometimes the name is given after the husband. There are often significant discrepancies in age at death and marriage from the actual age, indicating that people may not have known their exact age.
Verschiedenes
Die in den Aufzeichnungen enthaltenen Informationen variieren in ihrer Qualität. Sie sind größtenteils in Latein verfasst, nur in den Jahren 1843 bis 1849 in Ungarisch und gelegentlich auch in Slowakisch, wenn der Vater der Hochzeit zustimmt. Manchmal ist die Lesbarkeit ausgezeichnet, manchmal nicht. Bei Hochzeiten gibt es in der Regel Informationen über die Eltern, jedoch ohne genaue Daten, und fast immer werden auch das Alter der Verlobten angegeben. Die schlechteste Qualität der Informationen liegt bei den Todesfällen vor. Bei kleinen Kindern werden manchmal auch die Eltern angegeben, bei Erwachsenen entweder der Ehepartner, und es gibt Schwierigkeiten bei Witwen. Dann ist nur das Alter und die Herkunft bekannt. Bei Frauen wird manchmal der Mädchenname angegeben, manchmal auch der Name nach dem Ehemann. Bei Altersangaben bei Tod und Hochzeit gibt es oft erhebliche Abweichungen von der Realität. Offensichtlich kannten die Menschen ihr genaues Alter nicht genau.
- zo zemianskej vetvy Jakuba Faška pochádza Otto Fasko z Nemecka,
- Jakub Faško pôsobil v Bánovciach a ako farár v Pezinku,
- podľa Banského archívu v Banskej Štiavnici boli v roku 1710 vo Filipove 3 domy. V jednom býval Tomáš Faško s rodinou, v druhom snáď jeho brat Matej s rodinou. V treťom bývali švagrovci Knapčok a Rusnák. Podľa záznamov si zrejme zobrali sestry Faškové od otca Michala Faška. To je veľmi zaujímavé – že všetky domy boli “poznačené” dedičstvom Faškovcov.
- podľa sčítania obyvateľov z roku 1810 bolo vo Filipove 12 domov, v ktorých žilo 106 osôb v 22 rodinách. Veľkú prevahu majú Faškovci – 61 osôb v 9 domoch (z toho v 3 domoch aj s inými rodinami), Dugátovcov bolo 13 a žili tu 2 rodiny v jednom dome,
- veľká časť evanjelickej vetvy odišla po roku 1850 do Totkomlosu pri Bekescabe do Maďarska. Pravdepodobne dve rodiny sa z Maďarska na Slovensko vrátili (napr. meteorológ Pavol Faško),
- kedysi bolo normálne mať veľký počet detí, ani moji predkovia neboli výnimkou. Často sa v rodine narodilo 8 – 10 detí v pomerne veľkom časovom rozpätí, avšak často bola úmrtnosť malých detí až 50 %. Ženy sa vydávali skôr ako dnes, zhruba 18 – 20 ročné, najmladšia mala 15 – 16 rokov a musela žiadať dišpenz. V prípade že muž ovdovel, obyčajne sa znovu rýchlo oženil. Sú bežné prípady, kedy sa vdovec ženil dva mesiace po úmrtí svojej ženy, často sa brali vdovci navzájom. Bolo to zapríčinené malými deťmi, o ktoré bolo potrebné sa postarať,
- 18.6.2001 sa na dišpenz v Beňuši nachádzalo viac ako 60 hrobov s menom Faško alebo Kaclík
Otto Fasko from Germany comes from the noble branch of Jakub Faško. Jakub Faško worked in Bánovce and served as a pastor in Pezinok. According to the Banská Štiavnica archive, there were three houses in Filipovo in 1710. In one, Tomáš Faško lived with his family, in the second, possibly his brother Matej with his family, and in the third, the in-laws Knapčok and Rusnák lived. Records suggest that the Faško sisters inherited from their father Michal Faško, making it interesting that all the houses were “marked” by the Faško family legacy.
According to the census of 1810, there were 12 houses in Filipovo with 106 inhabitants in 22 families. The Faško family had a significant presence with 61 individuals in 9 houses (including 3 houses with other families). There were 13 Dugátovci individuals from 2 families in one house.
A large part of the evangelical branch moved to Totkomlos near Bekescsaba in Hungary after 1850. Probably two families returned from Hungary to Slovakia (e.g., meteorologist Pavol Faško).
In the past, having a large number of children was normal, and your ancestors were no exception. Families often had 8 – 10 children over a relatively large span, but child mortality was high, reaching up to 50%. Women married earlier than today, around 18 – 20 years old, with the youngest marrying at 15 – 16 and needing a dispensation. In the event of a husband’s death, he usually remarried quickly, sometimes within two months of his wife’s death, often marrying widowers themselves. This was often due to the need to care for small children.
As of June 18, 2001, there were more than 60 graves with the names Faško or Kaclík in Beňuša, where dispensation was granted.
Aus dem Adelszweig von Jakub Faško stammt Otto Fasko aus Deutschland. Jakub Faško wirkte in Bánovce und als Pfarrer in Pezinok. Laut dem Archiv in Banská Štiavnica gab es 1710 in Filipovo drei Häuser. In einem wohnte Tomáš Faško mit seiner Familie, im zweiten möglicherweise sein Bruder Matej mit Familie. Im dritten wohnten die Schwäger Knapčok und Rusnák. Nach den Aufzeichnungen scheinen die Faško-Schwestern ihren Vater Michal Faško geheiratet zu haben. Das ist sehr interessant – dass alle Häuser mit dem Erbe der Faškos “gekennzeichnet” waren.
Gemäß der Volkszählung von 1810 gab es in Filipovo 12 Häuser, in denen 106 Personen in 22 Familien lebten. Die Faškos hatten eine klare Überzahl – 61 Personen in 9 Häusern (davon in 3 Häusern auch mit anderen Familien), es gab 13 Dugáts und 2 Familien lebten in einem Haus.
Ein großer Teil des evangelischen Zweigs zog nach 1850 nach Totkomlos bei Békéscsaba in Ungarn. Wahrscheinlich kehrten zwei Familien aus Ungarn auf die Slowakei zurück (zum Beispiel der Meteorologe Pavol Faško).
Früher war es normal, eine große Anzahl von Kindern zu haben, auch meine Vorfahren bildeten keine Ausnahme. Oft wurden in der Familie 8 bis 10 Kinder in relativ großem zeitlichen Abstand geboren, aber oft lag die Sterblichkeit der kleinen Kinder bei bis zu 50%. Frauen heirateten früher als heute, etwa im Alter von 18 bis 20 Jahren, die jüngste war 15 bis 16 Jahre alt und musste um Dispens bitten. Im Falle des Witwers heiratete er in der Regel schnell wieder. Es gibt viele Fälle, in denen ein Witwer zwei Monate nach dem Tod seiner Frau wieder heiratete, oft heirateten Witwer sich gegenseitig. Dies wurde durch kleine Kinder verursacht, um die man sich kümmern musste.
Am 18. Juni 2001 befanden sich in Beňuš mehr als 60 Gräber mit dem Namen Faško oder Kaclík unter Dispens.