Akvaristika, Biológia, Príroda

Riasy a sinice

skala
Hits: 24010

Ria­sy

Chcel by som zdô­raz­niť, že ria­sy sú rast­li­ny. Nepat­ria medzi vyš­šie rast­li­ny – Mag­no­li­op­hy­ta ako väč­ši­na dostup­ných vod­ných rast­lín, ale medzi niž­šie rast­li­ny Algae – ria­sy. Ria­sy pat­ria do akvá­ria, sna­žiť sa zabrá­niť, aby sme ich v akvá­riu vôbec nema­li je nerov­ný boj a v koneč­nom dôsled­ku aj zby­toč­ný. Akvá­ri­um abso­lút­ne bez rias pôso­bí nepri­ro­dze­ne až sterilne.

Ria­sy úzko súvi­sia s množ­stvom svet­la. Opti­mál­ne sve­tel­né pod­mien­ky nie je vôbec ľah­ké pre náš kon­krét­ny prí­pad zabez­pe­čiť. Za naj­dô­le­ži­tej­šie pova­žu­jem dosiah­nuť opti­mál­ny rast vyš­ších rast­lín. V takom prí­pa­de si vyš­šie rast­li­ny pora­dia s kon­ku­renč­ne slab­ším pro­tiv­ní­kom. Ria­sy však doká­žu rea­go­vať na zme­ny ove­ľa rých­lej­šie ako vyš­šie rast­li­ny. Ak máte rast­lin­né akvá­ri­um, odpo­rú­čam pokryť voľ­né dno rast­li­na­mi na viac ako 75 %. V takom prí­pa­de doká­žu vod­né rast­li­ny účin­ne spra­co­vať aj väč­šie množ­stvo svet­la a živín. Doká­žu do istej mie­ry kom­pen­zo­vať aj vyš­šie prí­su­ny energie.

Ria­sy sa naj­čas­tej­šie lik­vi­du­jú mecha­nic­ky. Odpo­rú­čam drs­nú hub­ku na riad, ale­bo mäk­kú drô­ten­ku. Žilet­ku, mag­ne­tic­kú škrab­ku neod­po­rú­čam, avšak aj v prí­pa­de hub­ky, či drô­ten­ky, daj­me pozor na to, aby sa nám pri čis­te­ní nedos­ta­li pod ruky kús­ky štr­ku, kto­ré účin­né vedia sklo poškria­bať. Naj­mä na čel­nom skle je to nepríjemne.

Bio­lo­gic­kým pros­tried­kom pro­ti ria­sam, sú napr. sli­má­ky. Ale aj nie­kto­ré ryby kon­zu­mu­jú ria­sy. Naj­mä Poeci­lia sphe­nops, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Oto­cinc­lus, Epal­ze­or­hyn­chus, Labeo, Helos­to­ma tem­minc­ki, Ancis­trus atď. Z kre­viet naj­mä Cari­di­na japo­ni­ca, Neoca­ri­ti­da den­ti­cu­la­ta. Tre­ba pri­hlia­dať na to, že pre nie­kto­ré tie­to orga­niz­my je ria­sa pri­ro­dze­nou potra­vou, ale často­krát ak majú dosta­tok inej potra­vy, dáva­jú pred­nosť prá­ve jej. Čier­nu ria­su žerie spo­ľah­li­vo len prí­sav­ka thaj­ská – Gyri­no­che­i­lus aymo­nieri a kre­vet­ka Cari­di­na japo­ni­ca. V prí­ro­de mik­ro­sko­pic­ké ria­sy kon­zu­mu­jú malé kôrov­ce – cyk­lopy, vír­ni­ky, daf­nie. Spo­lie­hať sa na bio­lo­gic­ké pros­tried­ky v prí­pa­de vyš­šie­ho výsky­tu rias je naiv­né. Vte­dy si tre­ba vyhr­núť rad­šej ruká­vy a pus­tiť sa do práce. 

Ria­sy mož­no účin­ne odstrá­niť pôso­be­ním ultra­fia­lo­vé­ho žia­re­nia. V akva­ris­tic­kých obcho­doch je mož­né zakú­piť UV-​lampu, prí­pad­ne si ju vie­te vyro­biť. Fun­gu­je na prin­cí­pe pôso­be­nie UV žia­re­nia na vodu, kto­rá pre­chá­dza trub­kou, v kto­rej je voda pohá­ňa­ná fil­trom, teore­tic­ky neja­kým čer­pad­lom. Voda pri pre­cho­de je vysta­vo­va­ná žia­re­niu, kto­ré svo­ji­mi účin­ka­mi zabí­ja zárod­ky rias, samoz­rej­me aj cho­ro­bo­plod­ných zárod­ky. Lam­pa pôso­bí na vodu pre­chá­dza­jú­cu do akvá­ria a tým chrá­ni vodu od rias. V prí­pa­de záka­lu je mož­né pou­žiť aj pria­me pôso­be­nie pria­me­ho svet­la lam­py na vodu – avšak v takom prí­pa­de je nut­né chrá­niť si oči a nemať v nádr­ži ryby ani rastliny.

Rias sa dá zba­viť aj che­mic­kou ces­tou, pros­tried­ka­mi, kto­ré zakú­pi­te v akva­ris­tic­kých obcho­doch, prí­pad­ne na akva­ris­tic­kých bur­zách. Nie­kto­ré sú zalo­že­né na medi kto­rá nie je prá­ve vhod­ná pre nie­kto­ré dru­hy, napr. sum­če­ky. Odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, prí­pad­ne Sea­chem. Napr. AlgE­xit. Čias­toč­ne sa dá pou­žiť aj účin­né hno­ji­vo Car­bo, kto­ré ak apli­ku­je­me pár­krát pria­mo na prob­le­ma­tic­ký chu­máč ria­sy, tak doká­že časom zlik­vi­do­vať aj odol­né riasy.

Prú­de­nie vody vplý­va aj na ria­sy. Zná­mej čier­nej šte­tin­ko­vej ria­se, kto­rá pat­rí medzi čer­ve­né rias, sa darí pri sil­nom prú­de­ní, čas­to ju náj­de­me v naj­mä na fil­tri, pri jeho výpus­te. Pri nad­byt­ku svet­la a živín vzni­ka­jú zele­né a čer­ve­né ria­sy. Hne­dé ria­sy sa vysky­tu­jú v akvá­riach výni­moč­ne pri nedos­tat­ku svet­la. Napr. v pôrod­nič­kách, prí­pad­ne v prí­pa­de ak akva­ris­ta nesvie­ti dosta­toč­ne, pre­dov­šet­kým dosta­toč­ne dlhú dobu.

Ako osved­če­ný nástroj aj pro­ti šte­tin­ko­vej ria­se mož­no ozna­čiť aj pou­ži­tie Sava. Savo samoz­rej­me ničí všet­ky ria­sy. Savo zrie­di­me v pome­re 1:20. Jem­no­lis­té rast­li­ny zne­sú 2 – 3 minú­ty, väč­ši­na rast­lín 3 minú­ty, rast­li­ny s tuh­ší­mi lis­ta­mi ako Anu­bias, Echi­no­do­rus, Cry­po­to­co­ry­ne 3 – 4 minú­ty. Sta­čí ich pono­riť do pri­pra­ve­né­ho roz­to­ku a násled­ne poriad­ne pre­plách­nuť vo vode. Samoz­rej­me apli­kuj­te ten­to postup mimo akvá­ria, napr. v kýb­li. Tak­to môže­me zba­viť rias aj štrk, kame­ne apod., osta­ne doslo­va vybielený.

Zele­né riasy

Naj­zná­mej­šie sú zele­né ria­sy – Chlo­rop­hy­ta a čer­ve­né ria­sy – Rho­dop­hy­ta. Sú však napr.aj hne­dé ria­sy – Pha­ep­hy­ce­ae, roz­siev­ky – Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae. Medzi zná­me dru­hy pat­rí Chlo­rel­la – jed­no­bun­ko­vá ria­sa schop­ná do zele­na totál­ne ” zafar­biť” celú nádrž. V akva­ris­ti­ke sa pre­to pou­ží­va ter­mín zele­ný zákal, vše­obec­ne sa pou­ží­va ter­mín vod­ný kvet. Medzi čer­ve­né ria­sy pat­rí napr. Audou­inel­la. Ria­sy sú rov­na­ko ako vyš­šie rast­li­ny asi­mi­lá­to­ry hmo­ty, obdob­ným spô­so­bom via­žu svet­lo, a tvo­ria orga­nic­kú hmo­tu a ako ved­ľaj­ší pro­dukt kys­lík.

Tzv. vod­ný kvet naj­mä v eut­ro­fi­zo­va­ných jaze­rách a nádr­žiach tvo­ria čas­to mik­ro­sko­pic­ké dru­hy Chlo­rel­la pyre­no­ido­sa, Vol­vox aure­us. V prí­pa­de zele­né­ho záka­lu pomô­žu bež­né pros­tried­ky ako výme­na vody, odka­le­nie, ale pre­dov­šet­kým totál­ne zatem­ne­nie nádr­že na neja­ký čas. Po tom­to nees­te­tic­kom čine je vhod­né opäť vyme­niť väč­šie množ­stvo vody. Iným čas­tým typom je dlhá vlák­ni­tá zele­ná ria­sa napr. Pit­hop­ho­ra, Oedo­go­nium, Cla­dop­ho­ra, kto­rá sa pomer­ne ťaž­ko odstra­ňu­je. Azda najú­čin­nej­šou metó­dou je mecha­nic­ké namo­ta­nie na špajd­lu, ale­bo podob­ný nástroj. Žerú ju však živo­rod­ky, Ancis­trus, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Gyri­no­che­i­lus aymo­nie­ri apod. Na roz­diel od šte­tin­ko­vej ria­sy nie je tak pev­ne ukot­ve­ná v rast­li­nách, pre­to pri odtŕha­ní dochá­dza ku poško­de­niu rast­lín len zried­ka­vo. Na vla­so­vú ria­su je mož­né apli­ko­vať aj kúpeľ Sava. Ria­sy, tvo­ria­ce malé koló­nie, podob­ne ako hne­dé ria­sy na lis­toch sú napr. Dra­par­nal­dia, Tetra­spo­ra gela­ti­no­sa, Hyd­ro­dic­ty­on reti­cu­la­tum, Eug­le­na. Dajú sa pomer­ne ťaž­ko zo skla.

Čer­ve­né riasy

Medzi čer­ve­né ria­sy – Rho­dop­hy­ta pat­rí už spo­mí­na­ná šte­tin­ko­vá ria­sa, kto­rá vie byť neví­ta­ným hos­ťom. Čas­to je nazý­va­ná aj ako čier­na ria­sa. Vyzna­ču­je sa chro­ma­tic­kou adap­tá­ci­ou – svo­je foto­syn­te­tic­ké pig­men­ty (sfar­be­nie) mení vzhľa­dom na momen­tál­ne sve­tel­né pod­mien­ky. Do nádr­že oby­čaj­ne infil­tru­je pri­ne­se­ný­mi rast­li­na­mi, vodou z inej nádr­že, sli­mák­mi, ale­bo aj ryba­mi. K pre­no­su ria­sy vodou z inej nádr­že môže dôjsť veľ­mi nevin­ne – ria­su pre­ne­sie náho­dou. Na “úspeš­nú” intro­duk­ciu posta­čia zárod­ky ria­sy. Živ­nou pôdou sú pre ria­sy naj­mä star­šie lis­ty vyš­ších rast­lín.

Taxo­no­mic­ky ide o via­ce­ré dru­hy napr. Audou­inel­la, Com­pso­po­gon, Bat­ra­chos­per­mum moni­li­for­me, Lema­nea. Skú­se­nos­ti akva­ris­tov s ňou sú rôz­ne. Vše­obec­ne sa aj čer­ve­ným ria­sam a rov­na­ko “čier­nej ria­se”, darí pri pre­byt­ku živín. Napr. v let­nom obdo­bí sa čas­to vysky­tu­je veľ­mi hoj­ne, od sep­tem­bra začne postup­ne miz­núť v akvá­riu. Jej rast ovplyv­ňu­je množ­stvo den­né­ho svet­la. Darí sa jej na prí­liš boha­tom dne. Táto ria­sa je oby­čaj­ne čier­na, jej far­ba môže byť však aj tma­vo­mod­rá, tma­vo­ze­le­ná. Pri­chy­tá­va sa prak­tic­ky na všet­ko, na rast­li­ny, na sub­strát, na schrán­ky sli­má­kov, na sklo akvá­ria, narú­ša lep na okra­joch stien apod. Drží veľ­mi pev­ne, mecha­nic­ky je veľ­mi prob­le­ma­tic­ké ju lik­vi­do­vať z povr­chu rast­lín. Oby­čaj­ne pri takom­to poku­se odtrh­ne­me aj kus z rast­li­ny. Z vlast­nej skú­se­nos­ti viem, že je ťaž­ké odstrá­niť ju aj ciro­ko­vou kefou z tvr­dé­ho kame­ňa.

Čier­nej ria­sy sa dá zba­viť aj pri­ro­dze­nej­šou ces­tou. V prvom rade tre­ba zní­žiť prí­jem živín. Jes­tvu­je na to nie­koľ­ko mož­nos­tí – napr. odka­liť čas­tej­šie dno, čas­tej­šie meniť vodu, prí­pad­ne zvý­šiť jej množ­stvo pri výme­ne, menej kŕmiť, menej svie­tiť, pre­miest­niť akvá­ri­um na tmav­šie miesto.

Hne­dé riasy

Hne­dé ria­sy – vyža­du­jú iné pod­mien­ky ako zele­né a čer­ve­né ria­sy. Medzi ten­to typ rias akva­ris­ti zara­ďu­jú aj roz­siev­ky – Bacil­la­ri­op­hy­ce­ae (Dia­to­mae). Hne­dá ria­sa vzni­ká pomer­ne čas­to po zalo­že­ní nádr­že. Jej stav sa oby­čaj­ne rých­lo zre­du­ku­je a oby­čaj­ne pozvoľ­ne zmiz­ne. Ak je však stav trva­lý, zrej­me sme náš­mu akvá­riu nepos­kyt­li dosta­tok svet­la. Hne­dé ria­sy sa uchy­cu­jú naj­mä na ste­nách nádr­že, môže­me ich však regis­tro­vať aj na povr­chu rast­lín. Rie­še­nie tej­to situ­ácie je pre­to veľ­mi pros­té. Zvý­še­ním množ­stva svet­la. Nie­kto­ré dru­hy: Step­ha­no­dis­cus bel­lus, Gomp­ho­ne­ma gemi­na­tum, Hyd­ru­rus foeti­dus, Tabel­la­ria ven­tri­co­sa, Cym­bel­la cistula.

Sini­ce

Sini­ce nepat­ria medzi rast­li­ny (ria­sy), ale čas­to sa medzi ne zara­ďu­jú. Čas­to sú ozna­čo­va­né za mod­ro­ze­le­né ria­sy. Sú oby­čaj­ne naozaj mod­ro­ze­le­né, čo spô­so­bu­je far­bi­vo fyko­cy­anín, ale môžu byť aj hne­do­čier­ne. Ria­sy a vyš­šie rast­li­ny pat­ria medzi euka­ry­o­tic­ké orga­niz­my. Sini­ce sú pro­ka­ry­o­tic­ké orga­niz­my na roz­diel od rias, rast­lín a živo­čí­chov. Sú prí­buz­né bak­té­riám. Ich pro­duk­ty meta­bo­liz­mu sú škod­li­vé pre ryby, pri vyso­kej kon­cen­trá­cii aj pre člo­ve­ka – spo­meň­me si napr. na zákaz kúpa­nia na Kuchaj­de v Bra­ti­sla­ve, ale aj na iných vod­ných plo­chách. Sú čas­to maz­ľa­vej kon­zis­ten­cie, vysky­tu­jú sa pri vyso­kej kon­cen­trá­cii dusí­ka a fos­fo­ru. Sini­ce sú veľ­mi odol­ný pro­tiv­ník, pla­tia pre ne rov­na­ké postu­py, ak ich chce­me eli­mi­no­vať, ako v prí­pa­de rias. Nie­kto­ré dru­hy: Apha­ni­zo­me­non gra­ci­le, Rivu­la­ria hae­ma­ti­tes, Ana­ba­e­na flos-​aquae, Myc­ro­cys­tis auru­gi­no­sa, Oscil­la­to­ria limo­sa. Nie je jed­no­du­ché sa ich zba­viť, odpo­rú­čam pou­žiť pro­duk­ty od Easy­Li­fe, Sea­chem apod. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že Mala­wi cich­li­dy sú jed­ny z mála sku­pín rýb, kto­ré požie­ra­jú aj sinice.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Biológia rastlín, Príroda, Rastliny

Vodné rastliny

skala
Hits: 51056

Vod­né rast­li­ny sa líšia od sucho­zem­ských rast­lín, sú adap­to­va­né na pro­stre­die pod vodou. Lis­ty vod­ných rast­lín majú prie­du­chy aj na vrch­nej, aj na spod­nej stra­ne – tak­po­ve­diac dýcha­jú obo­ma “stra­na­mi” na roz­diel od sucho­zem­ských rast­lín. Povrch sucho­zem­ských rast­lín tvo­rí kuti­ku­la, u rast­lín vod­ných tak­mer u všet­kých dru­hov chý­ba. Prav­de­po­dob­ne by naj­mä brá­ni­la difú­zii ply­nov. Plá­va­jú­ce rast­li­ny oby­čaj­ne neza­ko­re­ňu­jú, ani tie, kto­ré žijú na hla­di­ne. Kore­ne sú čo do tva­ru obdob­né ako pri sucho­zem­ských dru­hoch. Do dôsled­kov nemož­no brať za kaž­dých okol­nos­tí vodu ako bari­é­ru, pre­to­že sú vod­né rast­li­ny, kto­ré aj v pri­ro­dze­ných pod­mien­kach vyras­ta­jú nad hla­di­nu, resp. ras­tú v moča­ri­nách s níz­kou hla­di­nou vody vo veľ­kom vlh­ku. Aj v akva­ris­ti­ke sa zau­ží­val pojem sub­merz­ná for­ma a emerz­ná for­ma rast­li­ny. Sub­merz­ná for­ma ras­tie pod hla­di­nou vody, emerz­ná for­ma nad hla­di­nou. Jed­not­li­vé for­my sa čas­to líšia, okrem iné­ho tva­rom, aj far­bou. V pra­xi je v drvi­vej väč­ši­ne pou­ží­va­né nepo­hlav­né roz­mno­žo­va­nie rast­lín – odrez­ka­mi, pop­laz­mi, výhon­ka­mi apod. Sub­merz­ná for­ma môže aj v akvá­riu vyrásť do emerz­nej for­my – čas­to napr. Echi­no­do­rus. Ak je nádrž pre rast­li­nu prí­liš níz­ka, čas­to si náj­de ces­tu von. Avšak aj vod­ná rast­li­na kvit­ne a čas­to veľ­mi podob­ne ako sucho­zem­ské dru­hy. Kvet tvo­rí nie­ke­dy pod hla­di­nou, čas­tej­šie nad jej povr­chom. Pohlav­né mno­že­nie rast­lín nie je vylú­če­né, ale je prob­le­ma­tic­ké a je skôr prá­cou pre špe­cia­lis­tu. Vod­né rast­li­ny sú väč­ši­nou zele­né, nie­ke­dy čer­ve­né, fia­lo­vé, hne­do­čer­ve­né. Exis­tu­je množ­stvo dru­hov vod­ných rastlín.

Svet­lo je dôle­ži­tým fak­to­rom pre rast­li­ny – sú dru­hy tie­ňo­mil­né, napr. Mic­ro­so­rium, Vesi­cu­la­ria, dru­hy svet­lo­mil­né, napr. Sal­vi­nia, Pis­tia. Roz­die­ly sú aj v otáz­ke opti­mál­nej tep­lo­ty. Sú dru­hy, kto­ré pri rela­tív­ne malom roz­die­ly tep­lo­ty ras­tú evi­den­tne inak. Lis­ty sú hus­tej­šie pri sebe v chlad­nej­šej vode, far­ba lis­tov je tmav­šia apod. Väč­ši­na vod­ných akvá­ri­ových rast­lín má pomer­ne úzky roz­sah tep­lo­ty, v kto­rej žijú. Nie­kto­ré akvá­ri­ové dru­hy zne­sú naozaj veľ­mi níz­ke tep­lo­ty, podob­né už aj našim stu­de­no­vod­ným prí­rod­ným pod­mien­kam mier­ne­ho pás­ma. Na rast­li­ny takis­to vplý­va prú­de­nie vody. Nie­kto­ré dru­hy sú sta­va­né na sto­ja­té vody, nie­kto­ré na rých­lo tečú­ce toky. V akvá­riu je zdro­jom prú­dov vody naj­mä fil­ter a vzdu­cho­va­nie. Prú­de­nie vody znač­ne ovplyv­ňu­je deko­rá­cia, svo­ju úlo­hu zohrá­va aj sklon, reli­éf dna. Rov­né dno dáva vznik sil­nej­šie­mu prú­de­niu. Na rast­li­ny veľ­mi nebla­ho vplý­va­jú lie­či­vá pou­ží­va­né v akva­ris­ti­ke. Ich nega­tív­ny úči­nok je bohu­žiaľ dlho­do­bý. Ak máme mož­nosť, pre­saď­me aspoň časť rast­lín do inej nádr­že počas lieč­by. Aj to je dôvod na zria­de­nie samos­tat­nej karan­tén­nej nádr­že. Po pou­ži­tí lie­čiv je mož­né pou­žiť aktív­ne uhlie. Rast­li­ny akva­ris­ti pre­sá­dza­jú. naj­čas­tej­šie k tomu dochá­dza pri vege­ta­tív­nom rozmnožovaní.

Väč­šie mater­ské rast­liny neod­po­rú­čam čas­to pre­sá­dzať. Rast­li­ny môžu byť aj zdro­jom potra­vy pre ryby, sli­má­ky apod., čo je však väč­ši­nou nežia­du­ce. Čas­to sa na eli­mi­ná­ciu rias pou­ží­va­jú mla­dé prí­sav­ní­ky. Pokiaľ sú malé svo­ju úlo­hu plnia poc­ti­vo, no väč­šie sa rad­šej pus­tia do rast­lín. Sli­má­ky doká­žu takis­to požie­rať ria­sy, naj­mä ak majú nedos­ta­tok inej potra­vy, vedia sa však pus­tiť aj do rast­lín. Naj­roz­ší­re­nej­šie ampu­lá­rie rast­li­ny neže­rú. V akvá­riu svie­ti­me ume­lým svet­lom, dĺž­ka osvet­le­nia by mala byť taká ako v ich domo­vi­ne. Dôle­ži­té rov­na­ko je dodr­žia­vať pra­vi­del­nosť, 12 – 14 hodi­no­vý inter­val je nut­ný. Závi­sí od umiest­ne­nia, od toho či sme v tma­vej miest­nos­ti, aká je dĺž­ka den­né­ho svet­la a koľ­ko ho sln­ko posky­tu­je. Den­né svet­lo má inú kva­li­tu ako ume­lé svet­lo, dá sa mu iba pris­pô­so­biť. Dru­hy sú pris­pô­so­be­né rôz­ne­mu pro­stre­diu. Vod­né rast­li­ny, napo­kon rov­na­ko ako aj ich sucho­zem­ské prí­buz­né menia svoj meta­bo­liz­mus v závis­los­ti od strie­da­nia dňa a noci. Je to ich vlast­ný pri­ro­dze­ný bio­ryt­mus. Rast­li­ny cez deň pri­jí­ma­jú svet­lo, CO2, tvo­ria orga­nic­kú hmo­tu a ako ved­ľaj­ší pro­dukt tvo­ria kys­lík. Tej­to reak­cii vra­ví­me foto­syn­té­za.

V noci naopak rast­li­ny kys­lík pri­jí­ma­jú – rast­li­ny dýcha­jú a vylu­ču­jú do vody CO2. Rast­li­ny však dýcha­jú aj cez deň, pre­vlá­da však prí­jem CO2. Vply­vom dýcha­nia rast­lín v noci – pro­duk­cie CO2 sa pH v akvá­riu zvy­šu­je. Kon­cen­trá­cia CO2 stú­pa s tvrdo­s­ťou vody, tep­lo­tou vody a kle­sá s pH. Medzi základ­né fun­kcie rast­lín pat­rí mine­ra­li­zá­cia hmo­ty. Det­rit je usa­de­ná vrstva odpa­du, výka­lov rýb, sli­má­kov apod., kto­ré je nut­né roz­lo­žiť. Ten­to pro­ces, kto­rý usku­toč­ňu­jú mik­ro­or­ga­niz­my, naj­mä bak­té­rie. Rast­li­ny hra­jú pri­tom dôle­ži­tú úlo­hu, pre­to­že nie­kto­ré lát­ky doká­žu odbú­ra­vať aj ony, ale v kaž­dom prí­pa­de už mine­ra­li­zo­va­né lát­ky sú zdro­jom výži­vy pre ne. Nie­kto­ré kore­ne tvo­ria podob­ne ako lis­ty (zele­né čas­ti rast­lín) kys­lík, no za nor­mál­nych pod­mie­nok kaž­dá rast­li­na tvo­rí malé množ­stvo kys­lí­ka, kto­ré napo­má­ha aerób­nej reduk­cii hmo­ty oko­lo nich. Nie­kto­ré dru­hy doká­žu obzvlášť dob­re odčer­pá­vať z vody živi­ny, kto­ré sú pre akva­ris­tu žia­da­né, napr. Ric­cia flu­itans je ide­ál­nym bio­lo­gic­kým pros­tried­kom na zní­že­nie hla­di­ny dusič­na­nov. Podob­ný­mi schop­nos­ťa­mi oplý­va Cera­top­hyl­lum demer­sum. Obdob­ne Ana­cha­ris den­sa efek­tív­ne odčer­pá­va z vody váp­nik. Tie­to lát­ky rast­li­ny via­žu do svo­jich ple­tív a začle­ňu­jú sa do ich fyzi­olo­gic­kých pocho­dov. Vzhľa­dom na to, že čas­to ide o lát­ky pre nás akva­ris­tov nie prí­liš víta­né, je táto schop­nosť cenná.

Vplyv fil­tro­va­nia a naj­mä vzdu­cho­va­nia na rast rast­lín je viac-​menej nega­tív­ny. Nedá sa to jed­no­znač­ne pove­dať, ale fil­tro­va­nie, kto­ré čerí hla­di­nu, a teda aj vzdu­cho­va­nie je pre rast rast­lín nežia­du­ce, pre­to to nepre­há­ňaj­me. Udr­žia­vať akvá­ri­um cel­kom bez fil­trá­cie nechaj­me rad­šej na špe­cia­lis­tov, ja sám mám nie­koľ­ko takých akvá­rií. Rast­li­ny však môžu meniť aj far­bu. Vod­né rast­li­ny, ostat­ne podob­ne ako ich sucho­zem­ské prí­buz­né, oplý­va­jú vďa­ka chlo­ro­fy­lu pre­dov­šet­kým zele­ným sfar­be­ním. Avšak aj jeden jedi­nec môže vyka­zo­vať v prie­be­hu onto­ge­né­zy zme­ny. Fia­lo­vá far­ba inak zele­ných rast­lín má prí­či­nu vo veľ­kom množ­stve svet­la, žívín.

Sade­nie rastlín

V prvom rade by sme mali dodr­žať, že veľ­ké jedin­ce (dru­hy) sadí­me doza­du a men­šie dopre­du. Vyva­ruj­me sa tiež sade­niu pres­ne do stre­du nádr­že. Rov­na­ko s citom nará­baj­me so symet­ri­ou. Kore­ne skrá­ti­me ostrý­mi nož­nič­ka­mi na 1 – 2 cm (nie u rodu Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne) a pri sade­ní sa vyva­ruj­me ich poško­de­niu. Všet­ky kore­ne by mali byť v dne, žiad­ne trčia­ce kore­ne nie sú žia­du­ce. Pri nie­kto­rý rast­li­nách, kto­ré majú kore­ňo­vý sys­tém dob­re vyvi­nu­tý, napr. Echi­no­do­rus, zasa­de­nú rast­li­nu po zasa­de­ní mier­ne povy­tiah­ne­me – kore­ňo­vý krčok by mal troš­ku vyčnie­vať. V prí­pa­de odrez­kov je vhod­né, aby sme zasa­di­li rast­li­nu tak, aby sme nesa­di­li holú ston­ku, ale aby doslo­va spod­né lis­ty boli zafi­xo­va­né do dna. Vod­ná rast­li­ny tak zís­ka opo­ru, bude mať ove­ľa lep­šiu stav­bu. Plá­va­jú­ce rast­li­ny hla­di­ny Lim­no­bium, Pis­tia, Ric­cia, Sal­vi­nia voľ­ne pokla­dá­me na hla­di­nu, iné plá­va­jú­ce rast­li­ny voľ­ne hodí­me do vody. Nie­kto­ré z nich sú schop­né zako­re­niť, avšak nie dlho­do­bo. Ric­cia napr. sa dá cel­kom efekt­ne pou­žiť ako kobe­rec na dno. Keď­že sama ma ten­den­ciu vyplá­vať na hla­di­nu, je nut­né ju neja­ko zachy­tiť – napr. o plo­ché kame­ne. Mic­ro­so­rium, Anu­bias sa pri­pev­ňu­jú ku dre­vu, na fil­ter. Najv­hod­nej­šia na to je sple­ta­ná šnú­ra z rybár­ske­ho obcho­du. Ak kúpi­me rast­li­ny v obcho­de, prav­de­po­dob­ne budú zasa­de­né v koší­koch a v mine­rál­nej vate. Tie­to sa do akvá­ria neho­dia, naj­mä nie skal­ná vata, pre­to vod­né rast­li­ny vybe­rie­me z koší­kov a zba­ví­me ich pre­dov­šet­kým mine­rál­nej vaty. Výži­va rast­lín, hno­je­nie Rast­li­ny sa zís­ka­va­jú ener­giu via­ce­rý­mi spô­sob­mi. Ich pri­ro­dze­ným zdro­jom ener­gie je CO2 – oxid uhli­či­tý a svet­lo. Sta­čí si spo­me­núť na foto­syn­té­zu zo ško­ly. Ak majú rast­li­ny dosta­tok CO2, nedo­ká­žu ho zužit­ko­vať pri nedos­tat­ku svet­la. Ak rast­li­ny majú dosta­tok svet­la, pri defi­ci­te CO2 ho nedo­ká­žu dosta­toč­ne využiť. Ak však sú obe hod­no­ty opti­mál­ne, je to veľ­ký pred­po­klad pre veľ­mi úspeš­ný rast našich rast­lín. V pora­dí dôle­ži­tos­ti by som svet­lo posta­vil pred CO2. Pre úspeš­ný rast rast­lín tre­ba kva­lit­né osvet­le­nie.

V prí­pa­de, že vidí­me pro­duk­ciu kys­lí­ka rast­li­na­mi – tvo­ria­ce sa bub­lin­ky čerstvé­ho kys­lí­ka, kon­cen­trá­cia kys­lí­ka v bun­ke stúp­la nad 40 mg/​l. Pre úspeš­nej­ší rast rast­lín je veľa krát vhod­né siah­nuť po dopl­ne­ní výži­vy. Ku zvý­še­né­mu pri­jí­ma­niu živín – ener­gie pris­pie­va aj prú­de­nie vody. Výži­vu rast­li­ny dostá­va­jú aj vo for­me odpad­ných látok – výka­lov rýb. Aj nádr­že tzv. holand­ské­ho typu (rast­lin­né) čas­to krát obsa­hu­jú neja­ké ryby, kto­ré slú­žia prá­ve na neus­tá­le obo­ha­co­va­nie živi­na­mi. V tom­to prí­pa­de skôr tými sto­po­vý­mi. V prí­pa­de, že sa vo vode nachá­dza nedos­ta­tok CO2 a rast­li­ny doká­žu z hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov ten­to zís­kať, môže dôjsť ku bio­gén­ne­mu odváp­ne­niu – vyzrá­ža­nie neroz­pust­né­ho uhli­či­ta­nu vápe­na­té­ho na povr­chu lis­tov. Pri­jí­ma­nie hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov je však ener­ge­tic­ky nároč­nej­šie. Akvá­ri­um má čas­to dosta­tok živín vo for­me exkre­men­tov rýb. Humí­no­vé kyse­li­ny sú lát­ky, kto­ré sa naj­mä v prí­ro­de bež­ne nachá­dza­jú vo vode. Sú to pro­duk­ty lát­ko­vej pre­me­ny dre­va, pôdy, lis­tov, čas­tí rast­lín. Z hľa­dis­ka využi­tia pre akva­ris­ti­ku je zau­jí­ma­vé pou­ži­tie dre­va a lis­tov, prí­pad­ne šišiek, škru­pín ore­chov apod. Sú nesmier­ne dôle­ži­té pre rast­li­ny, pre­to­že doká­žu byť ener­ge­tic­kým mos­tom medzi zdro­jom výži­vy a rast­li­nou. Vďa­ka tým­to orga­nic­kým kom­ple­xom doká­že rast­li­na zís­kať to, čo je prí­ro­da ponú­ka. Je to podob­ná fun­kcia ako majú bio­f­la­vo­no­idy pre vita­mín C. Dar­mo bude­me pri­jí­mať mega­dáv­ky vita­mí­nov ak ich telo nedo­ká­že zužit­ko­vať. Humí­no­vé kyse­li­ny sa tvo­ria v prí­ro­de v pôde. Žele­zo vo vode za nor­mál­nych pod­mie­nok veľ­mi rých­lo oxi­du­je na for­mu nevy­uži­teľ­nú pre rastliny.

Fil­ter je doslo­va požie­rač žele­za. Ak sa však via­že v che­lá­toch, v orga­nic­kých kom­ple­xoch, je prí­stup­né rast­li­nám. Ide o Fe2+, aj Fe3+, a prá­ve humí­no­vé kyse­li­ny sú sub­strá­tom, v kto­rom sa môže žele­zo uplat­niť pre rast­li­ny. Nedos­ta­tok žele­za spô­so­bu­je chlo­ró­zu, kto­rá sa pre­ja­vu­je sla­bým ple­ti­vom – sklo­vi­tý­mi lis­ta­mi, žlt­nu­tím naj­mä od okra­jov podob­ne ako aj u sucho­zem­ských rast­lín. Mine­rá­ly a sto­po­vé lát­ky sú zís­ka­va­né pri­ro­dze­nou ces­tou z vody a z det­ri­tu. Sto­po­vé lát­ky sú lát­ky, prv­ky, kto­ré nie sú nevy­hnut­né vo veľ­kom množ­stve, ale iba v níz­kych (sto­po­vých) kon­cen­trá­ciách – napr. Zn, Mn, K, Cu. Nie­kto­ré z tých­to prv­kov sú vo vyš­ších kon­cen­trá­ciách škod­li­vé až jedo­va­té. Det­rit je hmo­ta, tvo­re­ná mik­ro­or­ga­niz­ma­mi orga­nic­kou hmo­tou odum­re­tých rast­lín, výka­lov rýb apod. V prí­pa­de rast­lin­né­ho akvá­ria je čas­to kame­ňom úra­zu prá­ve obsah mine­rál­nych látok. Naj­lep­ší spô­sob ako toho dosiah­nuť sú ryby. Mik­ro­or­ga­niz­my – naj­mä nit­ri­fi­kač­né a denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie roz­kla­da­jú hmo­tu na lát­ky využi­teľ­né rast­li­na­mi. Rast­li­ny ten­to zdroj ener­gie využí­va­jú naj­mä pomo­cou kore­ňov. Nie­kto­ré sú schop­né via­zať viac NO3 – dusič­na­nov napr. Cera­top­hyl­lum demer­sum, Ric­cia flu­itans. Veľa z nás má zdro­jo­vú vodu obsa­hu­jú­cu vyso­ké množ­stvo dusič­na­nov. Nor­ma pit­nej vody o maxi­mál­nej hod­no­te je dosť vyso­ká pre akva­ris­ti­ku, nevhod­né naj­mä pre nové akvá­ri­um. Vďa­ka pomer­ne vyso­ké­mu obsa­hu dusí­ka potom môže ľah­šie dôjsť ku tvor­be toxic­ké­ho amo­nia­ku.

Cyk­lus dusí­ka trvá nie­čo vyše mesia­ca, tak­že dusič­na­no­vý ani­ón pri­da­ný dnes putu­je eko­sys­té­mom akvá­ria viac ako mesiac, kým ho opus­tí. Denit­ri­fi­kač­né a nit­ri­fi­kač­né pro­ce­sy sú pomer­ne zlo­ži­té, zau­jí­ma­vé aj pre lai­ka je snáď fakt, že sa ako pro­dukt tých­to reak­cií tvo­rí aj plyn­ný dusík N2. Ten samoz­rej­me uni­ká do atmo­sfé­ry – von z nádr­že. Denit­ri­fi­kač­né bak­té­rie sa nachá­dza­jú vo fil­tri. Tak ako píšem v člán­ku o fil­tro­va­ní, je nevhod­né fil­trač­né vlož­ky pod­ro­bo­vať tečú­cej vode z bež­né­ho vodo­vo­du. Pre­to, aby sme neza­bi­li naše roz­vi­nu­té bak­té­rie je vhod­nej­šie umý­vať moli­tan vo vode neob­sa­hu­jú­cej chlór a ostat­né ply­ny pou­ží­va­né vo vodo­vod­nej sie­ti. Na trhu exis­tu­jú­ce pro­duk­ty, kto­ré obsa­hu­jú bak­té­rie, kto­ré sa pri­dá­va­jú do fil­tra. Na trhu sú dostup­né rôz­ne pro­duk­ty hno­jív a výži­vo­vých dopl­n­kov pre rast­li­ny. Neod­po­rú­ča sa kom­bi­no­vať hno­ji­vá ani rôz­nych firiem ani výrob­kov jed­nej fir­my. Mecha­nic­ky zachy­te­né čas­ti z fil­tra pou­ží­vam ako hno­ji­vo aj do kve­ti­ná­čov sucho­zem­ských rast­lín. Fil­ter ako oxi­dant oby­čaj­ne obsa­hu­je množ­stvo látok, hod­not­né je naj­mä žele­zo, kto­ré je bal­za­mom pre čas­to chu­dob­né pôdy v črep­ní­koch. Táto hmo­ta, je okrem toho tak­po­ve­diac natrá­ve­ná, tak­že sa v pôde pomer­ne rých­lo rozkladá. 

Raše­li­na zni­žu­je pH aj tvrdo­sť vody, vode posky­tu­je humí­no­vé kyse­li­ny a iné orga­nic­ké lát­ky. PMDD je sve­to­vo veľ­mi roz­ší­re­né tak­po­ve­diac neko­merč­né hno­ji­vo. Mie­ša sa zo síra­nu dra­sel­né­ho, hep­ta­hyd­rá­tu síra­nu horeč­na­té­ho, dusič­na­nu dra­sel­né­ho a sto­po­vých látok: B, Ca, Cu, Fe, Mn, Mo, Zn, kto­ré sú vo for­me orga­nic­ké­ho kom­ple­xu. Je to vhod­ná kom­bi­ná­cia, v kto­rej sú sto­po­vé lát­ky asi naj­dô­le­ži­tej­šie. CO2 ne pri­dá­vam pomo­cou zná­me­ho pro­ce­su kva­se­nia. Sta­čí však na to fľa­ša, do kto­rej nale­je­me tak­mer po vrch vodu, pri­dá­me drož­die (kvas­ni­ce) a cukor. Vodu na začia­tok odpo­rú­čam tep­lej­šiu (oko­lo 35°C). Fľa­šu uzat­vo­rím vrch­ná­kom, v kto­rom mám otvor pre hadič­ku, kto­rá na dru­hom kon­ci kon­čí v akvá­riu, kde je zakon­če­ná vzdu­cho­va­cím kame­ňom, ale­bo lipo­vým driev­kom. Pou­žiť sa dá úspeš­ne aj ciga­re­to­vý fil­ter. Prí­pad­ne hadič­ka kon­čí v akvá­ri­ovom fil­tri, cez kto­rý sa roz­stre­ku­je do vody. Taký­to dáv­ko­vač CO2 doká­že pro­du­ko­vať 3 – 5 týž­dňov oxid uhli­či­tý. Má to však chy­bu v tom, že nie je ošet­re­ný pro­ti náh­le­mu vzo­stu­pu pro­duk­cie CO2. V noci je lep­šie CO2 tak­to do nádr­že nepum­po­vať. Na pro­duk­ciu CO2 sa hodia aj bom­bič­ky z fľa­še na výro­bu sódy. Na trhu exis­tu­jú rôz­ne difú­ze­ry CO2. Ja pou­ží­vam CO2 fľa­šu, na kto­rej je redukč­ný ven­til a “ihlo­vý” (bicyk­lo­vý) ven­til, z kto­ré­ho ide hadič­ka do kanis­tra v akvá­riu. Fun­gu­je to tak, voda si “vypý­ta” toľ­ko CO2, koľ­ko “potre­bu­je”. Tak dosiah­nem maxi­mál­ne roz­um­né nasý­te­nie akvá­ria oxi­dom uhli­či­tým. Redukč­ný ven­til je nato, aby zní­žil tlak na 5 atmo­sfér. Ihlo­vý ven­til vo vše­obec­nos­ti je na to, aby tlak zní­žil na mie­ru vhod­nú do oby­čaj­nej ten­kej akva­ris­tic­kej hadič­ky. Exis­tu­jú aj nor­mál­ne ihlo­vé ven­ti­ly, ja však pou­ží­vam ven­til, kto­rý pou­ží­va­jú cyk­lis­ti na hus­te­nie pneuma­tík. Nesto­jí ani 10 €. Redukč­né ven­ti­ly exis­tu­jú rôz­ne, sú aj také, kto­ré na výstu­pe ponú­ka­jú tlak CO2, kto­rý môže ísť rov­no do nádr­že. Kom­bi­no­vať sa dá pomo­cou elek­tro­mag­ne­tic­kých ven­ti­lov, kto­ré by sa otvo­ril pod­ľa spí­na­ča. Ja si to ria­dim tak, že CO2 napus­tím vždy ráno. Neod­po­rú­čam sýtiť akvá­ri­um sústav­ne, tla­čiť do vody oxid uhli­či­tý cez otvo­re­né ven­ti­ly napr. cez roz­stre­ko­va­nie pomo­cou fil­tra. V kaž­dom prí­pa­de, či už pri zakú­pe­ní komerč­né­ho pro­duk­tu, ale­bo vlast­né­ho rie­še­nia, tre­ba mať na zre­te­li, že difú­zia ply­nov vo vode je rádo­vo 4 krát niž­šia ako vo vzdu­chu. Čiže podob­ne ako kys­lík, aj CO2 je pri­ja­té vo vyš­šom množ­stve za pred­po­kla­du tvor­by men­ších bub­li­niek. Hen­ry­ho zákon hovo­rí, že kon­cen­trá­cia roz­pus­te­né­ho ply­nu je pria­mo úmer­ná par­ciál­ne­mu tla­ku ply­nu nad jej hla­di­nou – je to v pod­sta­te ana­ló­gia ku osmo­tic­kým javom.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Rastliny, Ryby, Živočíchy

Rozmnožovanie rýb a rastlín

skala
Hits: 46981

Ryby sa roz­mno­žu­jú iba pohlav­ne. Pod­ľa spô­so­bu roz­mno­žo­va­nie roz­li­šu­je­me na iker­nač­ky a živo­rod­ky. Iker­nač­ky kla­dú ikry – vajíč­ka podob­ne ako pla­zy, kto­ré sa po akte roz­mno­žo­va­nia vyví­ja­jú mimo tela mat­ky – ovi­pa­ria – vaj­co­ro­dosť. Ich prie­mer je od 0.8 mm do 6 mm, v závis­los­ti na kon­krét­nom dru­hu. Ikry, napo­kon v men­šej mie­re aj plô­dik veľ­mi čas­to nezná­ša­jú svet­lo, pre­to sa ikry čas­to zakrý­va­jú – roz­umej celé akvá­ri­um. Je to logic­ké – tre­ba si uve­do­miť, že v prí­ro­de je oby­čaj­ne väč­šia “tma” a ikry oby­čaj­ne kla­dú pod list, do rast­lín, na dno, do jas­ky­niek pod skal­ný strop apod. Ikry, kto­ré nie sú oplod­ne­né, časom zbe­le­jú, a je ich tre­ba z akvá­ria vybrať, pre­to­že by sa zby­toč­ne roz­kla­da­li a tým ohro­zo­va­li zvyš­né. Naopak dru­hom živo­ro­dým sa ikry vyví­ja­jú v telo­vej duti­ne mat­ky podob­ne ako u cicav­cov – vivi­pa­ria – živo­ro­dosť. V prí­pa­de málo čas­té­ho vylu­čo­va­nia oplod­ne­ných ikier hovo­rí­me o ovo­vi­vi­pa­rii – vaj­co­ži­vo­ro­dos­ti. Plô­dik totiž čas­to opúš­ťa telo mat­ky tes­ne po zba­ve­ní sa posled­ných záro­doč­ných oba­lov. Prá­ve vylia­hnu­té mlá­ďa sa nazý­va ele­ute­rem­bryo. Živo­ro­dým dru­hov sa vlast­ne ikry vyví­ja­jú v tele, sú rov­na­ké­ho tva­ru, veľ­kos­ti ako u iker­na­čiek, len vývin pre­bie­ha dlh­šie 20 – 40 dní. Živo­rod­ky majú vyvi­nu­tý špe­ci­fic­ký orgán – gono­pó­dium, u rodu Hemir­hap­ho­don andro­gó­nium, pomo­cou kto­ré­ho sa roz­mno­žu­jú. Tvar gono­pó­dia je určo­va­cím dru­ho­vým zna­kom. Plod­nosť rýb viac-​menej ras­tie s ich dĺž­kou, váhou. Vplyv naň však má aj okrem iné­ho aj vek, obsah solí, kys­lí­ka, tep­lo­ta vody. Živo­ro­dým dru­hom, okrem gude­ovi­tých sper­mie v tele samič­ky pre­ží­va­jú aj mesia­ce – sam­ček oplod­ní samič­ku a ten­to pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie je živo­ta­schop­ný dlhé časo­vé obdo­bie, oby­čaj­ne 3 – 4 vrhy, bol však zazna­me­na­ný aj prí­pad 11 vrhov. Je zau­jí­ma­vé, že aj medzi ryba­mi sa náj­du dru­hy, kto­ré sú oboj­po­hlav­né – her­maf­ro­di­tiz­mom, no drvi­vá väč­ši­na rýb sú gono­cho­ris­ti – funkč­ne samič­ky tvo­ria sami­čie pohlav­né bun­ky, sam­ce sam­čie pohlav­né bun­ky. Pri roz­mno­žo­va­ní by sme sa mali vyhnúť prí­bu­zen­skej ple­me­nit­be. Ak už sme núte­ní ku nej, množ­me rad­šej rodi­ča s potom­kom, ako ses­tra s bra­tom. Dlho­do­bá prí­bu­zen­ská ple­me­nit­ba vedie ku dege­ne­ra­tív­nym poru­chám, napr. ku zakri­ve­niu chrb­ti­ce, ku iným mor­fo­lo­gic­kým odchýl­kam, ku zní­že­nej životaschopnosti.

V prí­ro­de dochá­dza aj ku krí­že­niu medzi prí­buz­ný­mi, no ide o izo­lo­va­né oblas­ti, kde je zame­dze­ný prí­stup ku mig­rá­cii a tým ku pre­mie­ša­va­niu gene­tic­kej infor­má­cie. Nie je vylú­če­né, že dochá­dza pria­mo ku krí­že­niu medzi potom­ka­mi jed­né­ho rodi­ča, ale vzhľa­dom na veľ­kosť are­álu a počet­nosť popu­lá­cie ide o roz­mno­žo­va­nie medzi brat­ran­ca­mi a ses­ter­ni­ca­mi. Keď­že dochá­dza v ove­ľa vyš­šej mie­re aj ku prí­rod­né­mu výbe­ru, neraz sa sta­ne, že taká­to izo­lo­va­ná prí­bu­zen­sky sa mno­žia­ca popu­lá­cia je živo­ta­schop­nej­šia ako popu­lá­cia, kto­rej are­ál nedo­vo­ľu­je prak­tic­ky prí­bu­zen­ské krí­že­nie vďa­ka dostat­ku pries­to­ru. Ten­to stav však pla­tí, ak sú pod­mien­ky ide­ál­ne, len čo sa rapíd­ne zme­nia fak­to­ry pro­stre­dia nega­tív­ne, neizo­lo­va­ná popu­lá­cia je razom vo výho­de. Akti­vi­ty vedú­ce k repro­duk­cii sú jed­ny z najk­raj­ších, kto­ré nám vedia ryby pri ich cho­va­ní poskyt­núť. Sna­ha sam­cov, pred­vá­dza­nie sa pred samič­ka­mi je veľ­mi zau­jí­ma­vá. Nie­kto­ré sú schop­né pre­na­sle­do­vať samič­ky väč­ši­nu dňa, iné sa tej­to čin­nos­ti venu­jú len v urči­tom obdo­bí a za urči­tých pod­mie­nok. Prá­ve pre­to je vhod­né prá­ve počas sna­hy o roz­mno­žo­va­nie viac dbať o tes­nosť kry­cie­ho skla, pre­to­že naj­mä samič­ky majú neraz sna­hu ujsť pred dobie­dza­jú­ci­mi sam­ca­mi aj skok­mi nad hladinu.

Tet­rám sa čas­to pre ich záu­jem o ikry, kla­die ako pre­káž­ka, z náš­ho cho­va­teľ­ské­ho pohľa­du rošt – fil­ter, kto­rý odde­ľu­je ikry od ostat­ných rýb. Netý­ka sa to však iba tetier, pre tet­ry je však pou­ži­tie tre­cie­ho roš­tu príz­nač­né. Rošt môže byť polo­že­ný na holom dne po celom obsa­hu. Počas tre­nia pada­jú ikry na dno, kde sa nachá­dza rošt, kto­rý je tro­chu nadvi­hnu­tý nad dno, aby na ikry rodi­čia nedo­siah­li. Samoz­rej­me rošt môže byť polo­že­ný aj inak, pod­stat­né je aby sa dospe­lé ryby ku ikrám nedos­ta­li, ale­bo mali túto úlo­hu sťa­že­nú. Mate­riál, z kto­ré­ho je vyro­be­ný, je takis­to rôz­ny, závi­sí od veľ­kos­ti rýb, ikier pre kto­rý má byť pou­ži­tý. Pou­ží­va­jú sa rôz­ne naj­čas­tej­šie ple­ti­vá pre záh­rad­ká­rov apod. Exis­tu­je aj for­ma skle­ne­né­ho per­fo­ro­va­né­ho roštu.

Pôrod­nič­ka je nádo­ba, uzav­re­tý pries­tor, prí­pad­ne akvá­ri­um, v kto­rom sa rodí poter. Opo­me­niem teraz nádrž, ako mate­riál sa komerč­ne pou­ží­va ume­lá hmo­ta. Tie­to sú vhod­né pre živo­rod­ky. Sú kon­štru­ova­né tak, aby napr. gra­vid­ná gup­ka moh­la v nej poro­diť svo­je mla­dé. Exis­tu­jú prin­ci­piál­ne dva typy: pri prvom naro­de­né ryb­ky opúš­ťa­jú telo mat­ky a pre­pa­dá­va­jú cez liš­ty do spod­nej čas­ti pôrod­nič­ky, kam sa samič­ka nemá šan­cu dostať, ale­bo pri dru­hom ryb­ky opúš­ťa­jú mat­ku do voľ­nej vody – v tom­to prí­pa­de musí byť samoz­rej­me toto akvá­ri­um bez rýb, inak čerstvo naro­de­né ryb­ky čosko­ro pože­rie. Oba typy pôrod­ni­čiek na vode plá­vu – pohy­bu­jú sa na hla­di­ne Ako lep­šia alter­na­tí­va pou­ži­té­ho mate­riá­lu ku takým­to pôrod­nič­kám je pou­ži­tie sie­ťo­vi­ny, podob­ne ako pri tre­com roš­te. Ple­ti­vo sta­čí zošiť napr. satur­nou to žela­né­ho tva­ru a zabez­pe­čiť napr. polys­ty­ré­nom, aby ple­ti­vo nepad­lo na dno. Výho­da také­ho­to rie­še­nia je zjav­ná – ple­ti­vo môže byť ove­ľa väč­šie ako v obcho­de zakú­pe­nej pôrod­nič­ke, a cel­ko­vo je šité tak­po­ve­diac na mie­ru. Zakú­pe­né pôrod­nič­ky z obcho­du som však malý­mi vrták­mi pre­vŕ­tal, aby medze­ry pre únik plô­di­ka boli ešte šir­šie. O svoj­po­moc­ne vytvo­re­ných pôrod­nič­kách píše Ivan Vyslú­žil v tom­to člán­ku.

Ako sub­strát pre nie­kto­ré dru­hy poslú­žia jem­no­lis­té rast­li­ny, ste­ny nádr­že, lis­ty rast­lín, kame­ne na plo­chu, ale­bo strop kamen­ných “jas­ky­niek”, atď. Pre nie­kto­ré dru­hy rýb sa pri­pra­vu­jú rôz­ne výlu­hy. Néon­ka čier­na – Hypes­sob­ry­con her­ber­ta­xel­ro­di je toho názor­ným prí­kla­dom – pre ten­to druh sa čas­to výlu­hy pri­pra­vu­jú ako napo­kon aj pre ostat­né tetrovité.

Roz­mno­žo­va­nie cich­líd je zrej­me jed­no z naj­zau­jí­ma­vej­ších medzi ryba­mi. Napr. samič­ka ostrie­ži­ka pur­pu­ro­vé­ho si vyhliad­ne vhod­nú jas­kyn­ku, napr. koko­so­vý orech, kde doká­že držať v papu­li svo­je mla­dé celé hodi­ny. Samoz­rej­me pred­tým pre­beh­lo tre­nie. Naj­mä u ame­ric­kých dru­hov sa páry musia nájsť samé, čas­to vydr­žia spo­lu aj celý život. Nie­kto­ré dru­hy kla­dú ikry na sub­strát, napr. na plo­chý kameň, na pod­ne­bie kame­ňa apod. Zospo­du kla­die ikry napr. prin­cez­ná – Neolam­pro­lo­gus bri­char­di. Ten­to druh je pomer­ne nezná­šan­li­vý voči sebe, tak­že domi­nant­né páry eli­mi­nu­jú svo­ju kon­ku­ren­ciu, a potom sa plnou silou pus­tia do roz­mno­žo­va­nia. Keď začnú, čas­to v pomer­ne pra­vi­del­ných inter­va­loch pri­ná­ša­jú nové gene­rá­cie. Ich ikry sú sla­bo ružo­vé, pomer­ne veľ­ké, počet ikier je 20 – 100. Veľa dru­hov cich­líd pat­ria medzi tzv. papu­ľov­ce (čes­ky tla­mov­ce). Čiže sú to také dru­hy, kto­ré svo­je potom­stvo ucho­vá­va­jú vo svo­jej papuľ­ke, avšak papu­ľov­ce náj­de­me aj medzi iný­mi taxón­mi, napr. aj medzi druh­mi rodu Bet­ta. Ich rodi­čov­ský inštinkt je však čas­to dosť sla­bý, je to samoz­rej­me dru­ho­vo špe­ci­fic­ké, napr. Neolam­pro­lo­gus bri­char­di, väč­ši­na ame­ric­kých cich­líd svo­je potom­stvo urput­ne brá­ni, na roz­diel od napr. mala­wij­ských rodov Pse­udot­rop­he­us, May­lan­dia, Mela­noc­hro­mis, Labi­doc­hro­mis. Ikry držia poc­ti­vo v papu­li, necha­jú ich strá­viť žĺt­ko­vý vak, pri­pra­via ich na opus­te­nie úst­nej duti­ny mat­ky, vypus­tia ich. Nie­ke­dy sa sta­ne, že ich ešte neja­ký čas opäť pozbie­ra­jú a ten­to jav sa môže opa­ko­vať, no keď už tak nespra­via, ich rodi­čov­ský inštinkt ide veľ­mi rých­lo bokom. Samec, v pod­sta­te po oplod­ne­ní iba chrá­nil samič­ku, ale teraz svo­je mla­dé väč­ši­nou pokla­dá za votrel­cov, prí­pad­ne za spes­tre­nie menu. Samič­ka je na tom podob­ne, ona sa ale skôr “pomý­li”. Najprv si mla­dé nevší­ma, ako­by sa diš­tan­co­va­la, no časom sa môže stať, že svo­je potom­stvo začne prenasledovať.

Typic­ké kap­ro­zúb­ky (halan­čí­ky) nakla­dú ikry, kto­ré v prí­ro­de jed­no­du­cho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárod­ku done­sie so sebou až opä­tov­ný dážď na začiat­ku obdo­bia daž­ďov. Simu­lá­cia toh­to pro­ce­su je aj zákla­dom úspe­chu pri ich roz­mno­žo­va­ní v zaja­tí, v našich nádr­žiach. Čiže po tre­ní v akvá­riu je nut­né ikry vybrať a umiest­niť na suchom mies­te. Po dru­ho­vo špe­ci­fic­kom čase ikry vybe­rie­me, umiest­ni­me do vhod­nej nádr­že a zale­je­me vodou. Vte­dy začne pokra­čo­vať repro­duk­cia až po vylia­hnu­tie mla­dých rýb. Tie­to ryby ras­tú veľ­mi rých­lo, pre­to­že jed­no­roč­né dru­hy musia počas krát­kej dobe dospieť a sami sa rozmnožovať.

Samič­ky pan­cier­ni­ka Cory­do­ras aene­us zbie­ra oplod­ne­né ikry a dočas­ne ich nesie pod prs­ný­mi plut­va­mi, kto­ré má zlo­že­né do tzv. taš­tič­ky. Neskôr ich lepí na sklo a na rast­li­ny. Pan­cier­ni­ky sa roz­mno­žu­jú v hej­nách, pat­ria sem dru­hy obľu­bu­jú­ce niž­šiu tep­lo­tu. Zná­ma je pomôc­ka ku sti­mu­lá­cii – niten­ky a kaž­do­den­né zni­žo­va­nie hla­di­ny vody a výme­na vody za čerstvú stu­de­nú vodu, čo simu­lu­je nad­chá­dza­jú­ce obdo­bie daž­ďov – obdo­bie hoj­nos­ti. Pan­cier­ni­ky si zväč­ša vlast­né ikry veľ­mi nevší­ma­jú, odpo­rú­ča sa však, ich pre­miest­ňo­vať. Samoz­rej­me veľa dru­hov nie je tak ľah­ko roz­mno­ži­teľ­ných: Cory­do­ras ster­bai, C. pan­da atď.

Naj­čas­tej­šie sa v akvá­riách vysky­tu­jú­ci prí­sav­ník Ancis­trus cf. cirr­ho­sus sa roz­mno­žu­je v duti­nách, ale­bo pod kame­ne. Cho­va­te­lia si pomá­ha­jú napr. skle­ne­nou fľa­šou, novo­du­ro­vou trub­kou apod. Sam­ček si svo­ju samič­ku zvy­čaj­ne vybe­rie. Svo­je ikry samec do isté­ho času strá­ži, avšak nemá toľ­ko pros­tried­kov ako veľ­ké dra­vé dru­hy, ani nie je tak húžev­na­tý. Avšak v bež­nom spo­lo­čen­skom akvá­riu má prí­sav­ník šan­cu sa roz­mno­žiť a poskyt­núť aj potomstvo.

O ska­lá­roch – Pte­rop­hyl­lum sca­la­re sa vra­ví, že vyža­du­jú tlak vody – vyso­ký vod­ný stĺpec. Avšak mal som mož­nosť vidieť ich odcho­vá­vať aj vo veľ­mi malých nádr­žiach nie vyš­ších ako 25 cm. Keď­že v domo­vi­ne sa vytie­ra­jú zvy­čaj­ne na lis­ty vyso­ko ras­tú­cich rast­lín, môže­me im poskyt­núť ako tre­cí sub­strát napr. otvo­re­ný kus z PET fľa­še. Ska­lár, pokiaľ naklá­dol ikry, tak ich chrá­ni, aj sa o ne sta­rá, hneď ako sa roz­pla­vá­va­jú mla­dé, začne ich zvy­čaj­ne nemi­lo­sr­d­ne požie­rať. V prí­ro­de by sa tak­to nesprá­val a stá­va sa, že aj v akvá­riu mla­dé nepožiera.

Živo­rod­ky sú z hľa­dis­ka roz­mno­žo­va­nia vhod­né pre začia­toč­ní­ka. Dá sa pre ne pri roz­mno­žo­va­ní uplat­niť vyš­šie spo­mí­na­ná pôrod­nič­ka, ale aj vlast­ný­mi pros­tried­ka­mi zoši­té sito. Roz­mno­žu­jú sa pri tro­che sna­hy veľ­mi ochot­ne. Mečov­ka mexic­ká je tak­mer vždy voči svo­jim mla­dým kani­bal, pla­ty sú na tom obdob­ne, len pávie očká zväč­ša vlast­né potom­stvo ušet­ria. Keď dospe­jú a začnú sa roz­mno­žo­vať, cyk­lus pôro­dov sa opa­ku­je zhru­ba po 4 – 5 týžd­ňoch ako u väč­ši­ny živo­ro­diek. Gup­ky a pla­ty môžu mať až 100 mla­dých, dospe­lá mečún­ka aj 200. Ide o živo­ro­dé dru­hy, tak­že rodia živé mlá­ďa­tá, v bruš­nej čas­ti sa nachá­dza škvr­na plod­nos­ti, kto­rá sved­čí o pohlav­nej zre­los­ti sami­čiek. Jed­no oplod­ne­nie sam­com môže vysta­čiť aj na 3 – 4 vrhy. Počas dní pred pôro­dom sa škvr­na zväč­šu­je a tmav­ne. Black­mol­ly – tma­vá vypes­to­va­ná for­ma Poeci­lia she­nops je tro­chu ťaž­šie odcho­va­teľ­ná ryb­ka, pre­to­že vyža­du­je o nie­čo tep­lej­šiu vodu a nevid­no na nej škvr­nu plod­nos­ti. U blac­moll pri ich potom­stve máme mož­nosť vidieť pre­sa­dzo­va­nie sa génov prí­rod­nej pova­hy, pre­to­že nie všet­ky mla­dé budú celé čier­ne ako prav­de­po­dob­ne sú rodi­čia. Ide o to, že blac­mol­la je vyšľach­te­ná for­ma, kto­rá nie je cel­kom bio­lo­gic­ky ustá­le­ná. Dokon­ca sa môže stať, že nie­kto­ré jedin­ce sú v mlad­šom veku stra­ka­té a neskôr im čier­ny pig­ment pri­bú­da natoľ­ko, že cel­kom zčer­ne­jú. Aj pre black­mol­ly je vhod­né sito na ich roz­mno­žo­va­nie, resp. na ochra­nu vylia­hnu­té­ho potom­stva pred paž­ra­vos­ťou dospelcov.

Laby­rint­ky žijú oby­čaj­ne v pre­tep­le­ných oblas­tiach, kde sa nachá­dza veľ­mi veľa súčas­tí vo vode: rýb, rast­lín, orga­nic­kých zvyš­kov, driev apod. Dospe­lé jedin­ce dýcha­jú atmo­sfé­ric­ký kys­lík. Veľa dru­hov laby­rin­tiek tvo­rí peno­vé hniez­do – pri ochra­ne ikier využi­jú svo­ju schop­nosť nabe­rať atmo­sfé­ric­ký vzduch. Peno­vé hniez­do je tvo­re­né čias­toč­ka­mi vzdu­chu, kto­ré ryby pre­me­lú v úst­nej duti­ne. Na vode plá­va. To zna­me­ná, že hniez­do pre ikry plá­va na hla­di­ne, nie je vhod­né aby v akvá­riu bolo sil­né prú­de­nie vody – to by moh­lo poško­diť stav­bu peno­vé­ho hniez­da. Ako pod­po­ra preň slú­žia napr. plá­va­jú­ce rast­li­ny Ric­cia, Sal­vi­nia, Myri­op­hyl­lum, Lem­na apod. Hniez­do oby­čaj­ne sta­via samec, nie­kto­ré dru­hy ale­bo jedin­ce je tre­ba po tre­ní z nádr­že odlo­viť, iné nie. Tým­to spô­so­bom sa roz­mno­žu­jú gura­my, bojov­ni­ce, koli­zy. O koli­zách – Coli­sa je zná­me, že ich poter je jeden z naj­men­ších, pre­to sa odpo­rú­ča udr­žia­vať hla­di­nu vody počas jeho vývo­ja pod 10 cm. Sú veľ­mi náchyl­né na zme­nu tep­lo­ty a na chlad, pre­to je vhod­né zabez­pe­čiť výbor­né utes­ne­nie kry­cím sklom ale­bo nie­čím iným, a udr­žia­va­nie rov­na­kej tep­lo­ty vody, a vzdu­chu nad hla­di­nou ak medzi kry­cím sklom a hla­di­nou je neja­ký pries­tor. Fil­tro­va­nie by malo byť veľ­mi sla­bé ale­bo žiad­ne a prú­de­nie vody mini­mál­ne, ale­bo žiad­ne. Kri­tic­ké obdo­bie je doba tvor­by laby­rin­tu. Dochá­dza k tomu po 50 dni a toto obdo­bie je kri­tic­ké, vte­dy je vhod­né ešte viac zvý­šiť obo­zret­nosť, aby sme prí­pad­né stra­ty mini­ma­li­zo­va­li. Pred roz­mno­žo­va­ním bojov­níc Bet­ta splen­dens môže v ich sprá­va­ní dôjsť ku pre­ja­vu džen­tl­men­stva. Vte­dy sok pri fyzi­olo­gic­kej potre­be soka nadých­nuť sa, čaká na to aby mohol pokra­čo­vať v súbo­ji. Spo­lo­čen­ské boje sam­cov sú u bojov­ní dosť drsné.

Vod­né rast­li­ny sa roz­mno­žu­jú v akvá­riách, ale čas­to aj v prí­ro­de, hlav­ne nepo­hlav­ne. Vege­ta­tív­ne roz­mno­žo­va­nie nastá­va rôz­ny­mi spô­sob­mi, napr. odrez­ka­mi, pop­laz­mi, odno­ža­mi atď. Pohlav­ný spô­sob nie je taký čas­tý ako u ich sucho­zem­ských prí­buz­ných. Rast­li­ny čas­to v akvá­riu nek­vit­nú a k ope­le­niu – k začiat­ku úspeš­né­ho roz­mno­že­nia dochá­dza ešte menej čas­to, čo je pocho­pi­teľ­né aj vzhľa­dom na pries­to­ro­vé bariéry.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Fyziológia rýb a rastlín

skala
Hits: 14889

Ryby

Krv­ný obeh rýb je jed­no­du­chý, ner­vo­vá sústa­va obdob­ne – tvo­rí ju jed­no­du­chý mozog a mie­cha. Ryby dýcha­jú žiab­ra­mi, no nie­kto­rým dru­hom sa vyvi­nu­lo aj iný prí­jem vzdu­chu. Napr. pan­cier­ni­ky dýcha­jú črev­nou sliz­ni­cou atmo­sfé­ric­ký kys­lík. Laby­rint­kám na rov­na­ký účel slú­ži tzv. laby­rint. Laby­rint je pomer­ne zlo­ži­tý ústroj, kto­rý sa vyví­ja napr. bojov­ni­ciam, gura­mám po 50 dni ich živo­ta. Akva­rij­né ryby sa doží­va­jú 0.5 až 20 rokov. Pre veľ­mi hru­bé porov­na­nie sa dá uva­žo­vať, že men­šie dru­hy sa doží­va­jú niž­šie­ho veku a väč­šie dru­hy vyš­šie­ho. Napr. neón­ky sa doží­va­jú 2 – 3 roky, dánia, tet­ry, gup­ky 4 – 5 rokov, kap­ro­zúb­ky 1 – 4 roky, prí­sav­ní­ky Ancis­trus - 8 – 10 rokov, no väč­šie cich­li­dy aj 10 až 20 rokov. Sum­če­ky Cory­do­ras sa neraz doži­jú 18 rokov. Akva­ri­ové ryby ras­tú postup­ne. Dá sa pove­dať, že ras­tú celý svoj život. Vše­obec­ne mož­no pri porov­na­ní s prí­ro­dou kon­šta­to­vať, že ned­ra­vé dru­hy oby­čaj­ne nedo­sa­hu­jú veľ­kos­ti v prí­ro­de, naopak dru­hy dra­vé čas­to pre­kra­ču­jú veľ­kos­ti v prí­ro­de. Je to spô­so­be­né kon­ku­ren­ci­ou a našou sta­rost­li­vos­ťou a kŕme­ním. Ak však nepos­ky­tu­je­me našim rybám dosta­tok pries­to­ru, ryby jed­no­du­cho tak veľ­mi naras­tú – ak bude­me cho­vať napr. aka­ru mod­rú v akvá­riu o obje­me 20 lit­rov, nepo­ras­tie ani zďa­le­ka do plnej veľ­kos­ti. Ak jej ale­bo v podob­nej situ­ácii poskyt­ne­me rybám časom väč­šiu nádrž, vedia náh­le narásť. Prí­pad­ne ryby nám ras­tú, ale vo väč­šej nádr­ži ras­tú ove­ľa rých­lej­šie. Nie­kto­ré ryby napr. nedos­ta­nú správ­nu stra­vu a akva­ris­ti vra­via, že sú tzv. sek­nu­té. Môže to byť spô­so­be­né napr. tým, že sú kŕme­né inak ako boli u iné­ho akva­ris­tu. Dôvo­dov na poma­lý rast, resp. jeho zasta­ve­nie je však neúre­kom. Sú nie­kto­ré taxó­ny, kto­ré ras­tú rých­lej­šie gene­tic­ky. Ide napr. o kap­ro­zúb­ky, kto­ré sa musia za jedi­nú sezó­nu – pol­ro­ka, naro­diť, dospieť, roz­mno­žo­vať sa a čosko­ro aj zomrieť.

Ryby sa vyzna­ču­jú pre­men­li­vou tep­lo­tou tela – pat­ria medzi poiki­lo­term­né živo­čí­chy – to zna­me­ná, že si nedo­ká­žu zabez­pe­čiť vlast­né tep­lo, sú v tom­to sme­re závis­lé od tep­lo­ty oko­li­té­ho pro­stre­dia. V pra­xi – ryba nachá­dza­jú­ca sa vo vode s tep­lo­tou 25°C má tep­lo­tu tela rov­na­ko 25°C. Je dob­re si uve­do­miť, že voda ma inú tepel­né vlast­nos­ti ako napr. vzduch, prí­pad­ne kov. Na jej zahria­tie je tre­ba väč­šie množ­stvo ener­gie ako pri vzdu­chu. To zna­me­ná, že aj na ochla­de­nie je tre­ba vyvi­núť viac úsi­lia. Pod­rob­nej­šie sa tými­to ener­ge­tic­ký­mi náklad­mi zaobe­rá iný člá­nok.

Mož­no ste si všim­li, že veľ­ká vod­ná nádrž doká­že ovplyv­niť oko­li­tú klí­mu. Voda drží tep­lo, kto­ré v lete ochla­dzu­je a v zime otep­ľu­je. Podob­ne sa sprá­va aj more. Vo vode sa ove­ľa rých­lej­šie strá­ca aj tep­lo náš­ho tela – vte­dy keď vstú­pi­me vo vody, asi 200 krát rých­lej­šie pri rov­na­kej tep­lo­te ako na vzdu­chu. Tepel­né vlast­nos­ti vody je vhod­né poznať. Vo vyš­šej tep­lo­te vody sa ryby čas­to cítia lep­šie, no táto tep­lo­ta zni­žu­je ich vek – keď­že pat­ria medzi orga­niz­my, kto­ré si neve­dia udr­žať stá­lu tep­lo­tu tela, ich meta­bo­liz­mus je pri vyš­šej tep­lo­te na akú sú gene­tic­ky adap­to­va­né, una­vo­va­ný viac. Vyš­šia tep­lo­ta doká­že život­ný cyk­lus rýb zní­žiť aj na polo­vi­cu. Vyš­šia tep­lo­ta zni­žu­je časom kon­dí­ciu, obra­ny­schop­nosť. Krát­ko­do­bo ryby vydr­žia aj vyso­ké a veľ­mi níz­ke tep­lo­ty. Tep­lo­ta kto­rú sú schop­né zniesť je 43°C. Po pre­kro­če­ní tej­to hra­ni­ce sa ryby dusia, strá­ca­jú koor­di­ná­ciu a kapú. Podob­ne sa sprá­va­jú aj po zní­že­ní tep­lo­ty pod 5°C. Je samoz­rej­mé, že nie­kto­ré dru­hy sú odol­nej­šie viac, iné menej. Samoz­rej­me mám na mys­li bež­né dru­hy tro­pic­ké­ho a subt­ro­pic­ké­ho pásma.

Svet­lo ryby vní­ma­jú pomer­ne sla­bo. V porov­na­ní tre­bárs z cicav­ca­mi, hmy­zom, hla­vo­nož­ca­mi je to pomer­ne sla­bé. Ich krát­ko­zra­ké oči nepat­ria medzi ich dob­re vyvi­nu­té zmys­ly. Ryby nema­jú vieč­ka, ani slz­né žľa­zy. Ryby poču­jú infra­zvuk. O ich príj­me a spra­co­va­ní zvu­ku toho veľa nevie­me. V kaž­dom prí­pa­de, naše bež­né zvu­ky nepo­ču­jú – ak sa vám to zdá – tak potom rea­gu­jú na vlne­nie, ale náš roz­ho­vor urči­te nepo­ču­jú. Ich slu­cho­vé ústro­je sú skôr orgá­nom rov­no­vá­hy. Boč­ná čia­ra je orgán, kto­rý doká­že veľ­mi veľa. Pomo­cou neho sa vedia napr. osle­pe­né jedin­ce orien­to­vať. Dokon­ca veľ­mi bez­peč­ne. Prav­de­po­dob­ne ním veľ­mi pres­ne vní­ma­jú vlne­nie, tlak, smer, prú­de­nie, elek­tro­mag­ne­tic­ké vzru­chy, potra­vu, pre­káž­ky, kto­ré doká­žu naj­lep­šie spra­co­vať a násled­ne sa pod­ľa nich riadiť.

Ryby majú aj hma­to­vé a čucho­vé bun­ky. Chu­ťo­vé bun­ky sa nachá­dza­jú aj v ústach ako by sme moh­li pred­po­kla­dať, no veľ­ká časť sa nachá­dza na plut­vách. Je to zau­jí­ma­vé, ale ryba sa dot­kne potra­vy plut­vou a vie, či je sústo môže chu­tiť, ale­bo nie. Ryby sa vyzna­ču­jú pohlav­ným dimor­fiz­mom. Zau­jí­ma­vý je však fakt, že nie­kto­ré dru­hy živo­ro­diek doká­žu za urči­tých okol­nos­tí zme­niť pohla­vie. Ten­to jav sa vysky­tu­je naj­mä u mečú­ňa mexic­ké­ho – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri. V prí­pa­de, že sa v akvá­riu nachá­dza vyso­ká pre­va­ha sami­čiek – je teda nedos­ta­tok sam­cov, môžu sa nie­kto­ré samič­ky zme­niť na sam­ca – naras­tie im mečík, gono­pó­dium atď. Mno­ho však z takých­to sam­cov je neplod­ných. Mne samé­mu sa to v mojej pra­xi sta­lo, keď som cho­val dlh­ší čas mečú­ne. Zme­na pohla­via sa vysky­tu­je aj u iných dru­hov živo­ro­diek, nie však tak čas­to ako u X. hel­le­ri. Z hľa­dis­ka plod­nos­ti Xip­hop­ho­rus hel­le­ri je zau­jí­ma­vé, že čím neskôr dôj­de ku začiat­ku ras­tu mečí­ka sam­cov – vlast­ne ku dospie­va­niu, tým je sam­ček spra­vid­la plod­nej­ší. Ako však naz­na­ču­jem v pred­chá­dza­jú­com odstav­ci, ak k tomu dôj­de zme­nou pohla­via, čas­to sú sam­ci úpl­ne neplod­ní. Takz­va­ný sko­rí sam­ci, kto­rým sa mečík a gono­pó­dium tvo­rí v sko­rom veku majú vyš­šiu dis­po­zí­ciu k neplodnosti.

Rast­li­ny

Rast­li­ny žijú­ce pod vodou, resp. vod­né rast­li­ny vysky­tu­jú­ce sa v akva­ris­ti­ke sú veľ­mi blíz­ke prí­buz­né svo­jim sucho­zem­ským ekvi­va­len­tom. Rov­na­ko obsa­hu­jú ciev­ne zväz­ky, kto­ré sa nazý­va­jú žil­na­ti­na. Tie­to cie­vy a cie­vi­ce sú oby­čaj­ne dob­re vidi­teľ­né. Rast­li­ny dýcha­jú počas celé­ho 24 hodi­no­vé­ho cyk­lu, cez deň – resp. za dostat­ku svet­la pri­jí­ma­jú oxid uhli­či­tý a vodu a tvo­ria z tej­to neús­troj­nej hmo­ty sacha­ri­dy (sta­veb­né lát­ky) naj­mä pre kon­zu­men­tov a živo­to­dar­ný kys­lík. Na roz­diel od sucho­zem­ských rast­lín sú vod­né­mu pro­stre­diu pris­pô­so­be­né tak, že prí­jem živín, dýcha­nie pre­bie­ha celým povr­chom rast­li­ny (čas­to aj kore­ňom). Vod­né rast­li­ny nema­jú prie­du­chy – sucho­zem­ské rast­li­ny majú prie­du­chy na spod­nej stra­ne lis­tov. Rast­li­ny pro­du­ku­jú pro­stred­níc­tvom foto­syn­té­zy kys­lík. V prí­pa­de, že vidí­me pro­duk­ciu kys­lí­ka rast­li­na­mi – bub­lin­ky, kon­cen­trá­cia kys­lí­ka v bun­ke stúp­la nad 40 mg/​l. Avšak vzhľa­dom na dosť roz­diel­ne fyzi­kál­ne a che­mic­ké pod­mien­ky a cel­ko­vý cha­rak­ter vod­ných rast­lín, foto­syn­té­za vod­ných rast­lín pre­bie­ha ove­ľa pomal­šie ako u rast­lín sucho­zem­ských – teda aj ras­to­vé prí­ras­t­ky sú pre­to menšie.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post