Akvaristika, Údržba

Dno a dekorácia

Hits: 28497

Dno

Dno nádr­že tvo­rí štrk, prí­pad­ne pie­sokmik­ro­or­ga­niz­my. Štrk je ide­ál­ny o veľ­kos­ti zŕn 34 mm. Ak pou­ži­je­me pie­sok, tak by mal byť hru­bo­zrn­ný. Vo väč­ši­ne prí­pa­dov. Jem­no­zrn­ný pie­sok udu­sí pomer­ne rých­lo tlak vody a potom dochá­dza k nežia­du­ce­mu ana­e­rób­ne­mu roz­kla­du. Ako sub­strát je mož­né pou­žiť v nie­kto­rých prí­pa­doch aj pôdu, avšak v pôde je pomer­ne roz­vi­tá ché­mia, tak­že odpo­rú­čam postu­po­vať opatr­ne a rad­šej vo väč­ších obje­moch nádr­že. Urči­te však sa – pôda sa veľ­mi hodí pre pes­to­va­nie rast­lín. Zlož­ky dna posky­tu­jú život­ný pries­tor naj­mä pre bak­té­rie, kto­ré sa nám sta­ra­jú o cel­ko­vý meta­bo­liz­mus eko­sys­té­mu akvá­ria. Tam pre­bie­ha roz­kladsyn­té­za hmo­ty. Pre­to je dôle­ži­té, aby sme do dna zasa­ho­va­li len mini­mál­ne, v žiad­nom prí­pa­de sa nesmie dez­in­fi­ko­vať, pre­mý­vať vo vode kaž­dý týž­deň apod. Dno takis­to trpí lie­či­va­mi. Ak zakla­dá­me novú nádrž, pou­ži­me ak máme k dis­po­zí­cii, aspoň malé množ­stvo sta­ré­ho pies­ku, sta­ré­ho štr­ku. V dne pre­bie­ha mine­ra­li­zá­cia, roz­klad hmo­ty, nit­ri­fi­ká­cia, denit­ri­fi­ká­cia, odbú­ra­va­nie škod­li­vých látok, aku­mu­lá­cia látok, atď.. Od dna sa tre­ba v akva­ris­ti­ke doslo­va odrá­žať. Má aj mecha­nic­kú fun­kciu. Do dna sadí­me rastliny.

Deko­rá­cia

Deko­rá­ciu pova­žu­jem z hľa­dis­ka pri­ro­dze­nos­ti za veľ­mi pod­stat­nú. Ide aj o este­tic­ký aspekt, aj o bio­lo­gic­ký. Deko­rá­cia by mala zod­po­ve­dať náro­kom tej kto­rej taxo­no­mic­kej sku­pi­ne. Aj pre­to odpo­rú­čam cho­vať spo­lu dru­hy, kto­ré sú z rov­na­kej geo­gra­fic­kej oblas­ti. Potom máte šan­cu sa dopra­co­vať k väč­ším cho­va­teľ­ským úspe­chom. Tvo­ria ju napr. väč­šie ska­ly, dre­vo (kore­ne), samo­ras­ty ale aj rast­li­ny. Pre jed­not­li­vé dru­hy, oblas­ti je vhod­né pou­žiť iné hor­ni­nyneras­ty. Napr. pre ame­ric­ké cich­li­dy sú vhod­né brid­li­ce, pre afric­ké naopak skôr žula, tra­ver­tín, vápe­nec, tuf. Nie je vhod­né pou­žiť hor­ni­ny a neras­ty obsa­hu­jú­ce vyso­ký podiel kovov, napr. mag­ne­zit, ale­bo pyrit. Pre­to aby nám ska­ly nede­ter­mi­no­va­li zvy­šu­jú­cu sa tvrdo­sť, ak ten­to stav je pre nás nežia­du­ci, pou­ži­je­me tuf, ale­bo kre­mi­či­té hor­ni­ny, mate­riál neob­sa­hu­jú­ci váp­nik a hor­čík. Kame­ne sa dajú kúpiť, ale­bo kde­si naz­bie­rať – ak sa vám to poda­rí, sta­čí ich vydr­hnúť a dob­re umyť a sú pou­ži­teľ­né. V prí­pa­de pou­ži­tia vápen­ca voda bude vyka­zo­vať vyš­šiu tvrdo­sť ako voda výcho­dis­ko­vá. Hodí sa to, ak potre­bu­jem vodu tvr­d­šiu. napr. pre živo­rod­ky stred­nej Ame­ri­ky ak dis­po­nu­je­me vodou veľ­mi mäk­kou. Na to, aby sme zis­ti­li prí­tom­nosť váp­ni­ka, môže­me pou­žiť postup pou­ží­va­ný naj­mä v pedo­ló­gii, a to síce, že nale­je­me na hor­ni­nu, ale­bo nerast kyse­li­nu a posú­di­me či reak­cia syčí a ako sil­no. Môže­me pou­žiť napr. ocot, HCl, H2SO4, H3PO4. Po reak­cii dot­knu­tý kameň rad­šej zahoď­me, ale­bo aspoň poriad­ne umy­me pod tečú­cou vodou.

Dre­vo je takis­to vhod­ný mate­riál. Čas­to sa im v akva­ris­tic­kej pra­xi vra­ví kore­ne. Ak ho kúpi­te máte obcho­dom zaru­če­nú bez­peč­nosť. Ide väč­ši­nou o subt­ro­pic­ké dre­vo man­gro­vov – ťaž­ké dre­vo plné vody (príb­rež­ná vege­tá­cia), prí­pad­ne o afric­ké mopa­ni, opu­wa, flo­rex. Ak pou­ži­je­me dre­vo pri­ne­se­né z prí­ro­dy, malo by sa jed­nať o star­ší kus, naj­lep­šie dub, jel­ša. Náj­de­me ich naj­mä v níz­kych nad­mor­ských výš­kach, v luž­ných lesoch pri vod­ných tokoch. Vhod­né je pou­ži­tie aj sta­rej kôry. Pred apli­ká­ci­ou v nádr­ži sta­čí dre­vo umyť. Je mož­né aby dre­vo vyslo­ve­ne hni­lo, ale len pre nie­kto­ré dru­hy, a v dosta­toč­ne veľ­kom obje­me – napr. neón­ky. Také­to dre­vo nám bude tla­čiť pH sme­rom dole, naj­mä v prí­pa­de hni­tia, vylu­čo­vať humí­no­vé kyse­li­ny – pris­pie­vať ku tvor­be orga­nic­kých che­lá­tov, k zachy­tá­va­niu mine­rál­nych látok ako napr. žele­za. Rov­na­ko úcty­hod­ná je ich pod­po­ra pri tvor­be mik­rof­ló­ry dna, dekom­po­zí­cii hmo­ty. Humí­no­vé kyse­li­ny sú dôle­ži­tou súčas­ťou aj meta­bo­lic­kých pro­ce­sov v pôde v sucho­zem­ských pod­mien­kach. Toto dre­vo nám bude na 99% vodu far­biť do hne­da – je jed­no či ide o dre­vo zakú­pe­né v obcho­de ale­bo zado­vá­že­né inak. Pro­ce­dú­ry kážu­ce dre­vo variť, soliť, máčať vo vode, drhnúť pova­žu­jem za neadek­vát­ne, pre­to­že vyna­lo­že­né úsi­lie je pod­ľa mňa prí­liš veľ­ké. Je prav­da, že to pomô­že pro­ti far­be­niu (ale musí­te sa naozaj veľ­mi veľ­mi sna­žiť), ale ja som zás­tan­com jed­no­duch­šie­ho rie­še­nia – časom, zhru­ba po tri­štvr­te roku prie­mer­ne veľ­ký kus dre­va far­biť pre­sta­ne. Deko­rá­cia plní aj fun­kciu bio­tic­kú, nie­len este­tic­kú. Ska­ly a dre­vo tvo­rí úkry­ty – pries­tor pre dro­be­nie teri­tó­rií, čo je veľa­krát nevy­hnut­né. Má zjav­ný vplyv na sprá­va­nie sa našich milá­či­kov. Okrem toho môže pred­sta­vo­vať pek­nú súčasť náš­ho malé­ho ume­lé­ho eko­sys­té­mu zva­né­ho akvá­ri­um. Ako deko­rá­ciu chá­pem za urči­tých okol­nos­tí, resp. uhla pohľa­du, aj rast­li­ny, ich vzá­jom­né uspo­ria­da­nie. Naj­mä v prí­pa­de bio­to­po­vých akvá­rií napr. pre bojov­ni­ce, ale­bo koli­zy ide o názor­né prí­kla­dy. V tých­to nádr­žiach je vhod­né neus­tá­le udr­žia­vať množ­stvo mate­riá­lu z dre­va, šišiek, plá­va­jú­cich rast­lín, vod­ných rast­lín, rast­lín na hla­di­ne apod. Vte­dy rast­li­ny plnia aj fun­kciu úkrytov.

Poza­die môže byť takis­to veľ­mi význam­nou zlož­kou akvá­ria, aj keď sa bez neho zaobí­de. V naj­ľah­šom prí­pa­de ho môže tvo­riť tape­ta zakú­pe­ná v obcho­de, prí­pad­ne vytvo­re­ná nami. Pries­tor zadnej ste­ny môže­me rie­šiť aj zatre­tím na neja­kú tma­vú far­bu, čas­tá je mod­rá, hne­dá ale­bo čier­na. Troj­roz­mer­né – 3D poza­die je mož­né vytvo­riť z rôz­ne­ho mate­riá­lu. Sú dostup­né v obchod­nej sie­ti, ale mož­no si ich vyro­biť aj vlast­ný­mi ruka­mi. Vhod­ný mate­riál je napr. polys­ty­rén, na vylep­ta­nie sa pou­ží­va rie­did­lo. Ako lepid­lo naň sa hodí epo­xi­do­vá živi­ca, taká kto­rá neško­dí osa­den­stvu, neroz­púš­ťa sa vo vode. Lepí­me brid­li­cu, iné kame­ne, dre­vo, pod­ľa chu­ti. Lepid­lo sa posy­pá­va pies­kom, pre­to­že v prí­pa­de že bude na vidi­teľ­né, samot­né lepid­lo nevy­ze­rá veľ­mi dob­re bez tej­to prí­sa­dy. Vhod­ným základ­ným mate­riá­lom je aj poly­ure­tá­no­vá pena. Dbá­me na tom, aby zadná časť bola vhod­ne pri­le­pe­ná na zadnú ste­nu akvá­ria, aby sa ten­to pries­tor nestal život­ným pries­to­rom pre men­šie ryby, a aby sa zadná ste­na zby­toč­ne nazariasovala.

Tra­ver­tín – sopeč­ný vápe­nec je deko­rač­ná hor­ni­na, kto­rá má veľ­mi čle­ni­tý reli­éf. Nie­ke­dy sú na ňom rôz­ne jam­ky, die­ry – útva­ry sme­rom dnu, ale nie­ke­dy aj sme­rom von – vte­dy to vyze­rá ako­by boli na ňom neja­ké zrná. Sám mám tra­ver­tín pre­vŕ­ta­ný mies­ta­mi ako emen­tál. Mám ho pou­kla­da­ný tak, aby tvo­ril množ­stvo úkry­tov pre veľ­ké aj men­šie dru­hy. On zvy­šu­je vylu­čo­va­ním váp­ni­ka tvrdo­sť vody, spo­lu s čím tak­mer vždy ide aj zvy­šo­va­nie alka­li­ty – zása­di­tos­ti. Tra­ver­tín mám pou­ži­tý v akvá­riu s druh­mi z jaze­ra Tan­ga­ni­ka. Okrem toho mám aj spo­mí­na­né dre­vo, kedy­si som ho kom­po­no­val spo­lu s kameň­mi, dnes mám skôr časť kamen­nú a časť dre­ve­nú. Nie­ke­dy pou­ži­jem v jed­nej čas­ti men­šie kame­ne a deko­rá­ciu pris­pô­so­be­nú pre potre­by škôl­ky”. Pre Mala­wij­ské cich­li­dy pou­ží­vam tuf, čo je takis­to sopeč­ná – vul­ka­nic­ká hor­ni­na, avšak neob­sa­hu­je ani zďa­le­ka toľ­ko váp­ni­ka ako tra­ver­tín. Okrem toho má niž­šiu hus­to­tu, vzhľa­dom na svoj pôvod má amorf­ný cha­rak­ter – mate­riál, kto­rý vzni­kol veľ­mi náh­lym stu­hnu­tím žera­vej mag­my – pre­to sa vyzna­ču­je deko­rač­ným vzhľa­dom. Okrem toho občas pou­ži­jem jel­šo­vé šiš­ky a dubo­vé dre­vo a dubo­vú kôru. Pod­stat­nou a neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou sú aj rast­li­ny. Tu pla­tí, že dno narú­šam iba v nevy­hnut­ných prí­pa­doch. Ako poza­die v cich­li­do­vých nádr­žiach pou­ží­vam poza­die Slim Line od Back to Nature.


Bot­tom

The bot­tom of the tank is typi­cal­ly com­po­sed of gra­vel or sand along with mic­ro­or­ga­nisms. Gra­vel with grain sizes of 3 – 4 mm is ide­al, whi­le coarse-​grained sand is recom­men­ded to pre­vent ana­e­ro­bic decay. In some cases, soil can also be used as a sub­stra­te, espe­cial­ly for plant gro­wth. Dis­tur­bing the bot­tom should be kept to a mini­mum, as it ser­ves as a habi­tat for bac­te­ria invol­ved in the ove­rall meta­bo­lism of the aqu­arium eco­sys­tem. The bot­tom has a mecha­ni­cal func­ti­on as well, pro­vi­ding a pla­ce for planting.

Deco­ra­ti­on

Deco­ra­ti­ons play a sig­ni­fi­cant role in the aqu­arium, both aest­he­ti­cal­ly and bio­lo­gi­cal­ly. Dif­fe­rent types of rocks, wood (roots), and plants are used as deco­ra­ti­ons. The cho­ice of rocks and mine­rals depends on the geog­rap­hi­cal ori­gin of the fish spe­cies in the tank. Mate­rials con­tai­ning high levels of metals should be avo­ided. Wood, such as man­gro­ve roots or Afri­can mopa­ni, can be used, but care must be taken to ensu­re it does not nega­ti­ve­ly impact the water para­me­ters. Deco­ra­ti­ons also pro­vi­de hiding spa­ces, ter­ri­to­rial boun­da­ries, and influ­en­ce the beha­vi­or of the fish. Live plants are con­si­de­red deco­ra­ti­ons as well, con­tri­bu­ting to the ove­rall bio­tic and aest­he­tic aspects of the aquarium.

Whi­le not strict­ly neces­sa­ry, a backg­round can enhan­ce the appe­a­ran­ce of the aqu­arium. It can be as sim­ple as a store-​bought wall­pa­per or a pain­ted dark color. Three-​dimensional backg­rounds can be cre­a­ted using mate­rials like polys­ty­re­ne or poly­uret­ha­ne foam. Tra­ver­ti­ne, a vol­ca­nic limes­to­ne, is dis­cus­sed as a deco­ra­ti­ve rock, and its pla­ce­ment in the tank is desc­ri­bed. The aut­hor also uses Back to Natu­re­’s Slim Line backg­round in cich­lid tanks. This text pro­vi­des guidan­ce on the phy­si­cal com­po­nents of an aqu­arium, emp­ha­si­zing the­ir impor­tan­ce in cre­a­ting a natu­ral and func­ti­onal envi­ron­ment for the fish.


Boden

Der Boden des Aqu­ariums bes­teht in der Regel aus Kies oder Sand zusam­men mit Mik­ro­or­ga­nis­men. Kies mit Korn­größen von 3 – 4 mm ist ide­al, wäh­rend grob­kör­ni­ger Sand emp­foh­len wird, um ana­e­ro­ben Abbau zu ver­hin­dern. In eini­gen Fäl­len kann auch Erde als Sub­strat ver­wen­det wer­den, ins­be­son­de­re für das Pflan­zen­wachs­tum. Das Stören des Bodens soll­te auf ein Mini­mum redu­ziert wer­den, da er als Lebens­raum für Bak­te­rien dient, die am Gesamts­tof­fwech­sel des Aquarium-​Ökosystems bete­i­ligt sind. Der Boden hat auch eine mecha­nis­che Funk­ti­on, indem er einen Ort zum Pflan­zen bietet.

Deko­ra­ti­on

Deko­ra­ti­onen spie­len im Aqu­arium eine wich­ti­ge Rol­le, sowohl äst­he­tisch als auch bio­lo­gisch. Unters­chied­li­che Arten von Fel­sen, Holz (Wur­zeln) und Pflan­zen wer­den als Deko­ra­ti­on ver­wen­det. Die Auswahl von Fel­sen und Mine­ra­lien hängt vom geo­gra­fis­chen Urs­prung der Fis­char­ten im Tank ab. Mate­ria­lien mit hohen Metall­ge­hal­ten soll­ten ver­mie­den wer­den. Holz wie Man­gro­ven­wur­zeln oder afri­ka­nis­ches Mopa­ni kön­nen ver­wen­det wer­den, es muss jedoch darauf geach­tet wer­den, dass es die Was­ser­pa­ra­me­ter nicht nega­tiv bee­in­flusst. Deko­ra­ti­onen bie­ten auch Vers­teck­mög­lich­ke­i­ten, ter­ri­to­ria­le Gren­zen und bee­in­flus­sen das Ver­hal­ten der Fis­che. Leben­de Pflan­zen gel­ten eben­falls als Deko­ra­ti­on und tra­gen zu den bio­tis­chen und äst­he­tis­chen Aspek­ten des Aqu­ariums bei.

Obwohl nicht unbe­dingt not­wen­dig, kann ein Hin­ter­grund das Ers­che­i­nungs­bild des Aqu­ariums ver­bes­sern. Es kann so ein­fach wie eine im Laden gekauf­te Tape­te oder eine dunk­le Far­be sein. Dre­i­di­men­si­ona­le Hin­ter­grün­de kön­nen aus Mate­ria­lien wie Polys­ty­rol oder Poly­uret­han­schaum her­ges­tellt wer­den. Tra­ver­tin, ein vul­ka­nis­cher Kalks­te­in, wird als deko­ra­ti­ver Ste­in bes­pro­chen, und sei­ne Plat­zie­rung im Tank wird besch­rie­ben. Der Autor ver­wen­det auch den Hin­ter­grund Slim Line von Back to Natu­re in Cich­li­den­bec­ken. Die­ser Text gibt Anle­i­tun­gen zu den phy­sis­chen Kom­po­nen­ten eines Aqu­ariums und betont deren Bede­utung bei der Schaf­fung einer natür­li­chen und funk­ti­ona­len Umge­bung für die Fische.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Filtrácia

Hits: 24587

Fil­tro­va­nie akvá­ria je prak­tic­ky nevy­hnut­né. Zabez­pe­ču­je rov­no­mer­né roz­miest­ne­nie pozi­tív­nych aj nega­tív­nych zlo­žiek vody v nádr­ži a fil­trá­ciu vody cez fil­trač­né hmo­ty – zadr­žia­va­nie nečis­tôt, prí­pad­ne ich trans­for­má­cia. Uva­žo­vať o pros­pe­ru­jú­com akvá­riu bez fil­tra sa dá iba v nádr­žiach úzko zame­ra­ných na rast­li­ny. Ako fil­trač­ná hmo­ta sa pou­ží­va naj­mä tzv. bio­mo­li­tan – ide o lát­ku blíz­ku moli­ta­nu, kto­ré však neob­sa­hu­je feno­ly. Zväč­ša je vyro­be­ný na báze poly­ure­tá­nu. Fil­tro­vať sa dá aj cez kom­pre­sor a malý oby­čaj­ný mecha­nic­ký moli­ta­no­vý fil­ter. Hlav­ne do ele­men­tiek a malých nádr­ží sa pou­ží­va­jú fil­tre, kto­ré sú čas­to ozna­čo­va­né ako ele­ment­ko­vé fil­tre. Ak je taký­to fil­ter veľ­mi zaškr­te­ný ven­ti­lom, v akva­ris­tic­kej pra­xi je zau­ží­va­ný názov prek­vap­ká­va­cí fil­ter. Taký­to fil­ter, len mini­mál­ne ženie vodu, čo však pre čerstvo vylia­hnu­tý poter, prí­pad­ne vyví­ja­jú­ce sa ikry úpl­ne posta­ču­je. Fil­tre sú buď von­kaj­šie ale­bo vnú­tor­né. Roz­diel je v tom, že hlav­ná časť von­kaj­šie­ho fil­tra je umiest­ne­ná mimo akvá­ria, čo nesie zo sebou množ­stvo výhod. Je však drah­ší ako vnú­tor­ný fil­ter.

Pre jazier­ka sa pou­ží­va­jú špe­ciál­ne fil­tre, pod­ľa toho ako sil­né majú byť, či budú ponor­né, či budú vodu tla­čiť doho­ra, ale­bo dodo­la. Čas­to sa naj­mä v prí­pa­de cho­va­te­ľov, prí­pad­ne v obcho­doch – akva­ris­ti­kách stret­núť s rie­še­ním, kedy je na obje­mo­vo malé čer­pad­lo nasa­de­ný jed­no­du­cho moli­tan bez aké­ho­koľ­vek oba­lu. Tre­ba si uve­do­miť, že dôle­ži­tej­šia úlo­ha fil­trá­cie sa deje vnút­ri moli­ta­nu – úlo­ha mecha­nic­ké­ho fil­tro­va­nia je dru­ho­ra­dá. Je samoz­rej­me mož­ná aj ich kom­bi­ná­cia, prí­pad­ne pris­pô­so­be­nia von­kaj­šie­ho a vnú­tor­né­ho fil­tra. Za bež­ných okol­nos­tí vnú­tor­ný fil­ter fun­gu­je ako oxi­do­vad­lo. Na fil­trač­ných hmo­tách sa zachy­tá­va­jú okrem iné­ho všet­ky živi­ny, a per­fekt­ným požie­ra­čom žele­za – Fe je prá­ve vnú­tor­ných fil­ter. Tomu­to zabra­ňu­je pou­ži­tie orga­nic­kých kom­ple­xov, kto­ré sú schop­né Fe via­zať a tak­to posky­to­vať rast­li­nám – a to napr. roz­kla­dom lís­tia (naj­lep­šie sta­ré­ho), roz­kla­dom dre­va. Vnú­tor­ný fil­ter tre­ba čis­tiť nie­len z este­tic­ké­ho, ale naj­mä z fyzi­olo­gic­ké­ho dôvo­du. Ak by sme tak neuči­ni­li, roz­klad­né pro­ce­sy by v ňom do takej mie­ry spot­re­bú­va­li kys­lík, že by to ohro­zo­va­lo exis­ten­ciu rýb v akvá­riu. Ako čas­to, to však už závi­sí od cha­rak­te­ru našej osád­ky, či ryby vylu­ču­jú veľ­ké množ­stvo exkre­men­tov, ako tie­to doká­žu spra­co­vať rast­li­ny, koľ­ko kŕmi­me, ale dá sa pove­dať, že rad­šej skôr ako neskoro.

Výkon fil­tra je váž­na otáz­ka pre akva­ris­tu. Asi neexis­tu­je neja­ký vše­moc­ný recept, pod­ľa kto­ré­ho by sme sa moh­li ria­diť. Fil­tre v ponu­kách špe­cia­li­zo­va­ných obcho­dov majú oby­čaj­ne na sebe uve­de­ný odpo­rú­ča­ný objem nádr­že, pre kto­rý sú urče­né. Pre osád­ku nároč­nú na objem fil­tra odpo­rú­čam si zaob­sta­rať fil­ter s prie­to­kom viac ako dva krát pre­vy­šu­jú­cim objem nádr­že, naopak pre akvá­ri­um s rast­li­na­mi odpo­rú­čam fil­ter s prie­to­kom men­ším ako objem nádr­že. Pre bež­né spo­lo­čen­ské akvá­ri­um bude zrej­me opti­mum fil­ter schop­ný pre­čer­pať zhru­ba 1.5 náso­bok nádr­že. Pre rast­lin­né nádr­že pri dodr­ža­ní správ­ne­ho kŕme­nia odpo­rú­čam výkon niž­ší ako 0.5 náso­bok nádr­že – poma­ly tečú­ci fil­ter. Pokiaľ sa roz­hod­ne­te pre von­kaj­ší fil­ter, musí­te rátať s väč­šou inves­tí­ci­ou. Také­to rie­še­nie je však vše­obec­ne lep­šie. Aj pre ryby, aj pre rast­li­ny, aj pre jeho údrž­bu. Za urči­tých okol­nos­tí sa dá uva­žo­vať o jeho bio­lo­gic­kej pova­he, pre­to sa nie­ke­dy v tej­to súvis­los­ti môže­me stret­núť s poj­mom bio­lo­gic­ký fil­ter. Všet­ko závi­sí od rie­še­nia a pohľa­du na vec. Väč­šia časť von­kaj­šie­ho fil­tra je pri jeho pou­ži­tí mimo nádr­že, na to nemož­no zabud­núť – je potreb­ný preň pries­tor. Che­mic­kú a fyzi­kál­nu fil­trá­ciu akých­koľ­vek fil­trov doká­že zabez­pe­čiť raše­li­na, hne­dé uhlie, drve­ný vápe­nec, mra­mor, jel­šo­vé šiš­ky, aktív­ne uhlie, ión­to­me­ni­če, pie­sok obo­ha­te­ný o soľ, prí­pad­ne jed­lú sóda, zeolit. Bio­lo­gic­kú fil­trá­ciu zabez­pe­čí napr. už spo­mí­na­ný moli­tan, kera­mic­ký mate­riál, láva, tuf, neja­ký mate­riál s veľ­kým povr­chom. Ja pou­ží­vam naj­rad­šej Power­he­a­do­vé hla­vi­ce, ale­bo nie­čo podob­né a bio­mo­li­tan, kto­rý si nare­žem sám. V nie­kto­rých nádr­žiach pou­ží­vam poma­ly tečú­ci fil­ter. Stá­va sa občas, že do nádr­že potre­bu­je­te dostať viac vzdu­chu. Odpo­rú­čam do čas­ti na to urče­nej na vrchu fil­tra pri­po­jiť hadič­ku tak, že na kon­ci hadič­ky ju zaškr­tí­te pod­ľa potre­by. Vzduch totiž potom ide účel­nej­šie – sil­nej­ším tla­kom a vhá­ňa­jú­ci plyn je zlo­že­ný z men­ších čas­tí. Prí­liš sil­né vzdu­cho­va­nie nie je vhod­né.


Fil­te­ring the aqu­arium is prac­ti­cal­ly essen­tial. It ensu­res the even dis­tri­bu­ti­on of both posi­ti­ve and nega­ti­ve com­po­nents in the tank water and the fil­tra­ti­on of water through fil­ter media — cap­tu­ring impu­ri­ties and possib­ly trans­for­ming them. Con­tem­pla­ting a thri­ving aqu­arium wit­hout a fil­ter is only possib­le in tanks spe­ci­fi­cal­ly focu­sed on plants. The most com­mon­ly used fil­ter media is cal­led bio­mo­li­tan, which is a mate­rial simi­lar to foam but does not con­tain phe­nols. It is usu­al­ly made based on poly­uret­ha­ne. Fil­tra­ti­on can also be done through a com­pres­sor and a small, regu­lar mecha­ni­cal foam fil­ter. Espe­cial­ly in small tanks and nano aqu­ariums, fil­ters often refer­red to as com­pact fil­ters are com­mon­ly used. When such a fil­ter is very res­tric­ted by a val­ve, it is com­mon­ly refer­red to as a drip fil­ter in aqu­arium prac­ti­ce. This type of fil­ter only mini­mal­ly pro­pels water, which, howe­ver, is suf­fi­cient for fresh­ly hat­ched fry or deve­lo­ping eggs. Fil­ters can be eit­her exter­nal or inter­nal. The dif­fe­ren­ce is that the main part of an exter­nal fil­ter is loca­ted out­si­de the aqu­arium, which comes with many advan­ta­ges. Howe­ver, it is more expen­si­ve than an inter­nal filter.

For ponds, spe­cial fil­ters are used depen­ding on how strong they should be, whet­her they will be sub­mer­sib­le or push water upwards or down­wards. Often, espe­cial­ly in the case of bre­e­ders or in sto­res spe­cia­li­zing in aqu­ariums, you can encoun­ter a solu­ti­on whe­re a small pump is sim­ply fit­ted with foam wit­hout any casing. It is essen­tial to rea­li­ze that the more impor­tant func­ti­on of fil­tra­ti­on occurs insi­de the foam — mecha­ni­cal fil­tra­ti­on is secon­da­ry. It is, of cour­se, possib­le to com­bi­ne them or adapt exter­nal and inter­nal fil­ters. Under nor­mal cir­cum­stan­ces, an inter­nal fil­ter acts as an oxi­di­zer. Besi­des other sub­stan­ces, all nut­rients are trap­ped on the fil­ter media, and inter­nal fil­ters are excel­lent iron (Fe) con­su­mers. The use of orga­nic com­ple­xes that can bind iron, such as the decay of lea­ves (pre­fe­rab­ly old ones) or the decay of wood, pre­vents this. The inter­nal fil­ter needs to be cle­a­ned not only for aest­he­tic but main­ly phy­si­olo­gi­cal rea­sons. If we did not do so, decom­po­si­ti­on pro­ces­ses in it would con­su­me oxy­gen to such an extent that it would endan­ger the exis­ten­ce of fish in the aqu­arium. Howe­ver, how often this needs to be done depends on the natu­re of our popu­la­ti­on, whet­her fish exc­re­te a lar­ge amount of was­te, how well plants can pro­cess them, how much we feed, but it can be said that sooner rat­her than later.

The fil­te­r’s per­for­man­ce is a seri­ous mat­ter for the aqu­arium ent­hu­siast. The­re is pro­bab­ly no all-​encompassing reci­pe to fol­low. Fil­ters in the offe­rings of spe­cia­li­zed sto­res usu­al­ly have the recom­men­ded tank volu­me for which they are inten­ded. For a popu­la­ti­on deman­ding in fil­ter volu­me, I recom­mend get­ting a fil­ter with a flow rate exce­e­ding twi­ce the tank volu­me. On the con­tra­ry, for a plan­ted aqu­arium, I recom­mend a fil­ter with a flow rate smal­ler than the tank volu­me. For a typi­cal com­mu­ni­ty aqu­arium, the opti­mum fil­ter is pro­bab­ly capab­le of cir­cu­la­ting about 1.5 times the tank volu­me. For plan­ted tanks with pro­per fee­ding, I recom­mend a per­for­man­ce lower than 0.5 times the tank volu­me — a slow-​flow fil­ter. If you deci­de on an exter­nal fil­ter, you must count on a hig­her inves­tment. Howe­ver, such a solu­ti­on is gene­ral­ly bet­ter — for fish, for plants, for its main­te­nan­ce. Under cer­tain cir­cum­stan­ces, its bio­lo­gi­cal natu­re can be con­si­de­red, so we may some­ti­mes come across the term bio­lo­gi­cal fil­ter in this con­text. Eve­ryt­hing depends on the solu­ti­on and per­spec­ti­ve. A sig­ni­fi­cant part of the exter­nal fil­ter is used out­si­de the tank when it is used — spa­ce is requ­ired for it. Che­mi­cal and phy­si­cal fil­tra­ti­on of any fil­ters can be pro­vi­ded by peat, bro­wn coal, crus­hed limes­to­ne, marb­le, spru­ce cones, acti­va­ted char­co­al, ion exchan­gers, salt-​enriched sand, or baking soda. Bio­lo­gi­cal fil­tra­ti­on can be pro­vi­ded by mate­rials such as the afo­re­men­ti­oned foam, cera­mic mate­rial, lava, tuff, or a mate­rial with a lar­ge sur­fa­ce area. I pre­fer to use Power­he­ad heads or somet­hing simi­lar and bio­mo­li­tan, which I cut myself. In some tanks, I use a slow-​flow fil­ter. It hap­pens occa­si­onal­ly that you need to get more air into the tank. I recom­mend con­nec­ting a hose to the part desig­na­ted for it on the top of the fil­ter and regu­la­ting it as needed at the end of the hose. The air then flo­ws more effi­cien­tly — under hig­her pre­ssu­re, and the intro­du­ced gas is com­po­sed of smal­ler par­tic­les. Exces­si­ve aera­ti­on is not suitable.


Das Fil­tern des Aqu­ariums ist prak­tisch uner­läss­lich. Es gewähr­le­is­tet eine gle­ich­mä­ßi­ge Ver­te­i­lung sowohl posi­ti­ver als auch nega­ti­ver Bes­tand­te­i­le im Tank­was­ser und die Fil­tra­ti­on des Was­sers durch Fil­ter­me­dien – Auf­nah­me von Verun­re­i­ni­gun­gen und mög­li­cher­we­i­se deren Umwand­lung. Über ein blühen­des Aqu­arium ohne Fil­ter nach­zu­den­ken, ist nur in Bec­ken mög­lich, die spe­ziell auf Pflan­zen aus­ge­rich­tet sind. Als Fil­ter­me­dium wird haupt­säch­lich soge­nann­tes Bio­mo­li­tan ver­wen­det, ein Mate­rial ähn­lich Schaum­stoff, das jedoch kei­ne Phe­no­le ent­hält. Es wird in der Regel auf Poly­uret­han­ba­sis her­ges­tellt. Die Fil­tra­ti­on kann auch durch einen Kom­pres­sor und einen kle­i­nen, her­kömm­li­chen mecha­nis­chen Schaum­stoff­fil­ter erfol­gen. Ins­be­son­de­re in kle­i­nen Tanks und Nano-​Aquarien wer­den oft Fil­ter ver­wen­det, die oft als Kom­pakt­fil­ter bez­e­ich­net wer­den. Wenn ein sol­cher Fil­ter durch ein Ven­til sehr ein­gesch­ränkt ist, wird er in der Aqu­aris­tik oft als Tropf­fil­ter bez­e­ich­net. Die­se Art von Fil­ter tre­ibt das Was­ser nur mini­mal an, was jedoch für frisch gesch­lüpf­te Fis­che oder sich ent­wic­keln­de Eier aus­re­icht. Fil­ter kön­nen ent­we­der extern oder intern sein. Der Unters­chied bes­teht darin, dass der Haupt­te­il eines exter­nen Fil­ters außer­halb des Aqu­ariums plat­ziert ist, was vie­le Vor­te­i­le mit sich bringt. Es ist jedoch teurer als ein inter­ner Filter.

Für Tei­che wer­den spe­ziel­le Fil­ter ver­wen­det, je nach­dem, wie stark sie sein sol­len, ob sie ein­ge­taucht wer­den oder das Was­ser nach oben oder unten drüc­ken. Oft trifft man, ins­be­son­de­re bei Züch­tern oder in auf Aqu­arien spe­zia­li­sier­ten Ges­chäf­ten, auf eine Lösung, bei der ein­fach eine kle­i­ne Pum­pe mit Schaum­stoff ohne Gehä­u­se aus­ges­tat­tet ist. Es ist wich­tig zu erken­nen, dass die wich­ti­ge­re Funk­ti­on der Fil­tra­ti­on im Inne­ren des Schaum­stoffs erfolgt – mecha­nis­che Fil­tra­ti­on ist sekun­där. Es ist natür­lich mög­lich, bei­des zu kom­bi­nie­ren oder exter­ne und inter­ne Fil­ter anzu­pas­sen. Unter nor­ma­len Umstän­den wir­kt ein inter­ner Fil­ter als Oxi­da­ti­ons­mit­tel. Neben ande­ren Sub­stan­zen wer­den auf den Fil­ter­me­dien alle Nährs­tof­fe abge­fan­gen, und inter­ne Fil­ter sind aus­ge­ze­ich­ne­te Verb­rau­cher von Eisen (Fe). Dies wird durch die Ver­wen­dung von orga­nis­chen Kom­ple­xen ver­hin­dert, die in der Lage sind, Eisen zu bin­den, z. B. durch den Abbau von Blät­tern (am bes­ten von alten) oder den Abbau von Holz. Der inter­ne Fil­ter muss nicht nur aus äst­he­tis­chen, son­dern vor allem aus phy­si­olo­gis­chen Grün­den gere­i­nigt wer­den. Wenn wir dies nicht tun wür­den, wür­den die Zer­set­zungs­pro­zes­se darin Sau­ers­toff in einem Maße verb­rau­chen, das die Exis­tenz von Fis­chen im Aqu­arium gefä­hr­den wür­de. Wie oft dies getan wer­den muss, hängt jedoch von der Art unse­rer Bevöl­ke­rung ab, ob Fis­che eine gro­ße Men­ge Abfall auss­che­i­den, wie gut Pflan­zen sie verar­be­i­ten kön­nen, wie viel wir füt­tern, aber man kann sagen, eher früher als später.

Die Leis­tung des Fil­ters ist eine ernst­haf­te Ange­le­gen­he­it für den Aquarium-​Enthusiasten. Es gibt wahrs­che­in­lich kein allum­fas­sen­des Rezept, dem wir fol­gen kön­nen. Fil­ter in den Ange­bo­ten spe­zia­li­sier­ter Ges­chäf­te haben in der Regel das emp­foh­le­ne Tan­kvo­lu­men, für das sie gedacht sind, auf­ged­ruc­kt. Für eine in der Fil­ter­le­is­tung ans­pruchs­vol­le Besat­zung emp­feh­le ich einen Fil­ter mit einer Durchf­luss­ra­te von mehr als dem Zwe­i­fa­chen des Tan­kvo­lu­mens. Im Gegen­te­il, für ein bepf­lanz­tes Aqu­arium emp­feh­le ich einen Fil­ter mit einer Durchf­luss­ra­te kle­i­ner als dem Tan­kvo­lu­men. Für ein typis­ches Geme­in­schaft­sa­qu­arium ist der opti­ma­le Fil­ter wahrs­che­in­lich in der Lage, etwa 1,5‑mal das Tan­kvo­lu­men zu zir­ku­lie­ren. Für bepf­lanz­te Tanks mit rich­ti­ger Füt­te­rung emp­feh­le ich eine Leis­tung von weni­ger als 0,5‑mal das Tan­kvo­lu­men – ein lang­sam flie­ßen­der Fil­ter. Wenn Sie sich für einen exter­nen Fil­ter ents­che­i­den, müs­sen Sie mit einer höhe­ren Inves­ti­ti­on rech­nen. Eine sol­che Lösung ist jedoch im All­ge­me­i­nen bes­ser – für Fis­che, für Pflan­zen, für sei­ne War­tung. Unter bes­timm­ten Umstän­den kann auch sei­ne bio­lo­gis­che Natur in Bet­racht gezo­gen wer­den, daher kön­nen wir manch­mal auf den Beg­riff bio­lo­gis­cher Fil­ter in die­sem Zusam­men­hang sto­ßen. Alles hängt von der Lösung und Per­spek­ti­ve ab. Ein erheb­li­cher Teil des exter­nen Fil­ters wird ver­wen­det, wenn er ver­wen­det wird – Platz ist dafür erfor­der­lich. Che­mis­che und phy­si­ka­lis­che Fil­tra­ti­on aller Fil­ter kön­nen durch Torf, Braun­koh­le, zerk­le­i­ner­ten Kalks­te­in, Mar­mor, Fich­ten­zap­fen, Aktiv­koh­le, Ione­naus­taus­cher, sal­zan­ge­re­i­cher­tem Sand oder Back­pul­ver erfol­gen. Die bio­lo­gis­che Fil­tra­ti­on kann durch Mate­ria­lien wie den bere­its erwähn­ten Schaum­stoff, kera­mis­ches Mate­rial, Lava, Tuff oder ein Mate­rial mit gro­ßer Oberf­lä­che erfol­gen. Ich bevor­zu­ge die Ver­wen­dung von Powerhead-​Köpfen oder etwas Ähn­li­chem und Bio­mo­li­tan, das ich selbst zuschne­i­de. In eini­gen Tanks ver­wen­de ich einen lang­sam flie­ßen­den Fil­ter. Es kommt gele­gen­tlich vor, dass Sie mehr Luft in den Tank brin­gen müs­sen. Ich emp­feh­le, einen Sch­lauch mit dem dafür vor­ge­se­he­nen Teil oben am Fil­ter zu ver­bin­den und ihn am Ende des Sch­lauchs bei Bedarf zu regu­lie­ren. Die Luft strömt dann effi­zien­ter – unter höhe­rem Druck, und das ein­geb­rach­te Gas bes­teht aus kle­i­ne­ren Par­ti­keln. Über­mä­ßi­ge Belüf­tung ist nicht geeignet.

Use Facebook to Comment on this Post