Bratislavské, Fotografické, Reportáže, Slovenské

Fotozáhrada

Hits: 3850

Foto­záh­ra­da je podu­ja­tie klu­bu NOBAF, kto­ré sa koná raz roč­ne v Medic­kej záh­ra­deBra­ti­sla­ve. Ide o ple­né­ro­vú výsta­vu foto­gra­fií. Zúčast­nil som sa ho v roku 2014 asi po tre­tí krát. Report je zatiaľ z roku 2013.


The Foto­záh­ra­da is an event orga­ni­zed by the NOBAF club, taking pla­ce once a year in the Medi­cal Gar­den in Bra­ti­sla­va. It is an open-​air exhi­bi­ti­on of pho­tog­raphs. I par­ti­ci­pa­ted in it in 2014, app­ro­xi­ma­te­ly for the third time. The report, howe­ver, is cur­ren­tly from 2013.


V roku 2016 som sa zúčast­nil s foto­gra­fia­mi akcie. Súčas­ťou bola aj živá ukáž­ka maľo­va­nia na telo. A ukáž­ka par­kú­ru, čo bolo veľ­mi neča­ka­né. Obe pre­zen­tá­cie boli veľ­kým prí­no­som foto­gra­fic­kým, ale aj zážit­kom pre oči.


In 2016, I par­ti­ci­pa­ted in the event with pho­tog­raphs. It also inc­lu­ded a live body pain­ting demon­stra­ti­on and a par­kour sho­wca­se, which was quite une­xpec­ted. Both pre­sen­ta­ti­ons were a gre­at con­tri­bu­ti­on, not only pho­tog­rap­hi­cal­ly but also a feast for the eyes.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Bratislavské, Demonštrácie, Reportáže, Slovenské

Protest Gorila v Bratislave

Hits: 2168

3.2.2012 sa konal na námes­tí SNPBra­ti­sla­ve tzv. Gori­la Pro­test. Bol to pod­ľa všet­ké­ho naj­väč­ší pro­test obča­nov Slo­ven­ska voči sta­vu spo­loč­nos­ti, voči korup­cii od roku 1989. Bola to pre mňa foto­gra­fic­ká uda­losť, sám ako občan by som sa zrej­me takej­to akcie nezú­čast­nil. Navy­še ak aj áno, zrej­me po krát­kom čase by som odišiel, pre­to­že by som sa nudil. Mal som a mám stá­le veľ­ké názo­ro­vé roz­die­ly s tým, čo chce­li, resp. neus­tá­le meni­li orga­ni­zá­to­ri. Aj s tým ako sa sprá­va­li. Chcieť pria­mu demok­ra­ciu, robiť legis­la­tí­vu cez Inter­net, dis­ku­to­vať o všet­kom a všet­ci, výmen­ný obchod apod. sú uto­pis­tic­ké až bláz­ni­vé pred­sta­vy, kto­ré sa vymy­ka­jú rea­li­te. Samot­ní orga­ni­zá­to­ri mali pek­né ide­ály, chce­li zme­niť a rie­šiť všet­ko. Mal som pocit a dis­ku­to­val som o tom s via­ce­rý­mi, že vede­nie pro­tes­tov nemá asi tuše­nie ako fun­gu­je štát. Navy­še ak vod­ca roz­prá­va o tom, že on je len oby­čaj­ný člo­vek a necí­ti sa byť vod­com, rapíd­ne strá­ca kre­dit. Šlo o prí­liš váž­ne témy. Ško­da, že sil­ne pre­vlá­da­li emó­cie nad roz­umom, ško­da že sa orga­ni­zá­to­ri nespo­ji­li s inte­li­gen­ci­ou, kul­túr­nou obcou. Chý­ba­lo pre­po­je­nie, spo­lu­prá­ca. Namies­to toho som vní­mal vyde­ľo­va­nie sa. Dnes, tak­mer po roku sú zrej­me frus­tro­va­ní, že nie je vôľa meniť stav vecí verej­ných, ako som počul v tele­ví­zii. Je veľ­ká ško­da, že sa nevy­užil poten­ciál pro­ti korup­cii. Že sa sily roz­bi­li na cel­kom odliš­ných ambí­ciách. Odpo­ru­čil by som hľa­dať chy­by v sebe. Kle­sa­jú­ci záu­jem ísť sa zúčast­niť Gori­la Pro­tes­tov” je odra­zom reak­cie nás všetkých.


Ja som ešte takú davo­vú silu, aká bola pri foto­gra­fo­va­ní, keď sa dav pohol z námes­tia, ešte neza­žil. Terén – námes­tie SNP a oko­lie poznám výbor­ne. Mal som šťas­tie, keď sa dav pohol z námes­tia ku Úra­du vlá­dy, bol som na jedi­nom mies­te viac ako 10 minút. Dav elek­tri­zu­jú­co hučal, bolo to magic­ké, pov­zná­ša­jú­ce. Napriek tomu, že vlád­la cel­kom sluš­ná zima, a vte­dy už aj tma, prs­ty mrz­li. Niž­šie je výsle­dok môj­ho sna­že­nia. Veľ­ká časť foto­gra­fií je prá­ve z času, keď sa dav hýbal.


On the 3rd of Feb­ru­ary 2012, the so-​called Goril­la Pro­test took pla­ce in SNP Squ­are in Bra­ti­sla­va. It was, accor­ding to all indi­ca­ti­ons, the lar­gest pro­test of Slo­vak citi­zens against the sta­te of socie­ty and cor­rup­ti­on sin­ce 1989. It was a pho­tog­rap­hic event for me; as a citi­zen, I pro­bab­ly would not have par­ti­ci­pa­ted in such an acti­on. More­over, even if I did, I would like­ly have left short­ly after­ward becau­se I would have beco­me bored. I had and still have sig­ni­fi­cant ide­olo­gi­cal dif­fe­ren­ces with what the orga­ni­zers wan­ted or cons­tan­tly chan­ged. Also, with how they beha­ved. Desi­ring direct democ­ra­cy, making legis­la­ti­on through the Inter­net, dis­cus­sing eve­ryt­hing with eve­ry­o­ne, bar­ter, etc., are uto­pian and even cra­zy ide­as that defy rea­li­ty. The orga­ni­zers them­sel­ves had nice ide­als; they wan­ted to chan­ge and add­ress eve­ryt­hing. I had the fee­ling, and I dis­cus­sed it with seve­ral peop­le, that the lea­ders of the pro­tests pro­bab­ly had no idea how the sta­te func­ti­ons. More­over, when a lea­der talks about being just an ordi­na­ry per­son and does not feel like a lea­der, he rapid­ly loses cre­di­bi­li­ty. The­se were too seri­ous topics. It’s a pity that emo­ti­ons stron­gly pre­vai­led over rea­son, a pity that the orga­ni­zers did not con­nect with intel­li­gen­ce, the cul­tu­ral com­mu­ni­ty. The­re was a lack of con­nec­ti­on, coope­ra­ti­on. Ins­te­ad, I per­ce­i­ved divi­si­on. Today, almost a year later, they are pro­bab­ly fru­stra­ted that the­re is no will to chan­ge the sta­te of pub­lic affairs, as I heard on tele­vi­si­on. It is a gre­at pity that the poten­tial against cor­rup­ti­on was not uti­li­zed. That the for­ces bro­ke up due to enti­re­ly dif­fe­rent ambi­ti­ons. I would recom­mend looking for faults wit­hin one­self. The dec­li­ning inte­rest in par­ti­ci­pa­ting in the Goril­la Pro­tests” ref­lects the reac­ti­on of all of us.


I have not expe­rien­ced such a cro­wd for­ce, as the­re was during the pho­tog­rap­hy, when the cro­wd moved from the squ­are. The ter­rain – SNP Squ­are and its sur­roun­dings – I know very well. I was for­tu­na­te when the cro­wd moved from the squ­are toward the Govern­ment Offi­ce; I was in one pla­ce for more than 10 minu­tes. The cro­wd was elect­ri­cal­ly buz­zing; it was magi­cal, uplif­ting. Des­pi­te the quite decent win­ter weat­her and the dark­ness that had alre­a­dy set in, my fin­gers were fre­e­zing. Below is the result of my efforts. A sig­ni­fi­cant por­ti­on of the pho­tog­raphs is pre­ci­se­ly from the time when the cro­wd was in motion.


Odka­zy


TOP


Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné, Považské, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské

Marhát

Hits: 12625

Vrch Mar­hát je naj­vyš­ším bodom Kra­hul­čích vrchov, leží v nad­mor­skej výš­ke 748.2 met­rov. Na vrchu bolo pra­ve­ké osíd­le­nie – výšin­né síd­lis­ko z nesko­rej doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. Hallš­tas­ké hra­dis­ko bolo opev­ne­né valom s kamen­nou deštruk­ci­ou. Hra­dis­ko tvo­ri­lo význam­nú fun­kciu stráž­ne­ho bodu obchod­nej tra­sy cez Považ­ský Ino­vec z Ponit­ria na Pova­žie. Síd­lis­ko­vé tera­sy sa zacho­va­li na juho­vý­chod­ných sva­hoch (idnes​.cz). Pome­no­va­nie Mar­hát sa odvo­dzu­je od náz­vov Mar­ha­rii, Mere­he­ni“, čo bolo pome­no­va­nie pre sta­ro­mo­rav­ské kme­ne (rotun​da​jur​ko​.sk). Neskôr sa obchod­ná tra­sa pre­su­nu­la a hra­dis­ko stra­ti­lo svoj význam ako stráž­ny bod. V oko­lí sa našla kera­mi­ka a oje­di­ne­le aj nále­zy želez­ných a bron­zo­vých pred­me­tov z nesko­rej doby bron­zo­vej a z doby želez­nej. Z halš­tat­skej doby želez­ný seke­rom­latskýt­ske strel­ky. Neďa­le­ko hra­dis­ka na juž­nom sva­hu Mar­há­tu sa našlo osem otvo­re­ných nákrč­ní­kov so sto­če­ný­mi očka­mi na kon­coch, otvo­re­ný nákrč­ník so zašpi­ca­te­ný­mi kon­ca­mi, dva kosá­ky s jazy­ko­vi­tou ruko­vä­ťou, seker­ka s tuľaj­kou a postran­ným uškom, dlá­to s tuľaj­kou, dva tyčin­ko­vi­té náram­ky s geomet­ric­ky rytou výzdo­bou a ple­cho­vý špi­rá­lo­vi­tý nára­mok bez výzdo­by z doby 8. sto­ro­čia p.n.l.. Nález spa­dá do lužic­kej kul­tú­ry. Z doby latén­skej pochá­dza strie­bor­ná bój­ska min­ca s okríd­le­ným koní­kom z polo­vi­ce 2. st. pnl., frag­men­ty spônstrel­ky so spät­ným háči­kom a spo­na s voľ­nou pät­kou. Pri­bliž­ne polo­vi­ca síd­lisk z doby haltš­tat­skej v oko­lí sa nachá­dza v oko­lí hra­dis­ka Mar­hát (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). V 9. sto­ro­čí vznik­lo na Mar­há­te výšin­né hra­dis­ko, zrej­me úto­čišt­né refú­gium (Marek).

Mar­hát tvo­rí hrad­bu chrá­nia­cu pre­dov­šet­kým obce Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny Lipov­ník. Vďa­ka geolo­gic­kým pome­rom je tu terén veľ­mi čle­ni­tý. Je prav­de­po­dob­né, že naj­mä his­to­ric­ký kon­text, majes­tát­nosť a blíz­kosť Mar­há­tu pod­nie­ti­la oko­lo roku 1947 blat­ni­ča­nov ku vzni­ku tra­dí­cie sil­ves­trov­ských výstu­pov. Dňa 28. októb­ra 1947 blat­ni­ča­nia posta­vi­li na vrchu veľ­ký želez­ný kríž ako vďa­ku Pánu Bohu za ochra­nu počas 2. sve­to­vej voj­ny (mana2​.sk). Ini­ciá­to­rom stav­by bol vte­daj­ší blat­nic­ký kňaz Ján Lak­tiš (mana2​.sk). Na tom­to krí­ži bol nápis Bože, ochra­ňuj turis­tov“. Neskôr bola na Mar­há­te posta­ve­ná roz­hľad­ňa, z kto­rej bol pek­ný pohľad na oko­lie. Od jese­ne 2008 je posta­ve­ná nová, 17 met­rov vyso­ká roz­hľad­ňa. Je z nej vid­no na hra­dy Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš a Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Vraj za ide­ál­nych pod­mie­nok je z Mar­há­tu vid­no hra­ni­ce Čes­ka, Maďar­ska aj Rakús­ka (rotun​da​jur​ko​.sk). Na naj­vyš­šom bode je dnes už nový kríž.

Výstu­py sa kona­jú vždy 31. decem­bra. Od roku 1971 sa výstu­py zača­li orga­ni­zo­vať pod hla­vič­kou orga­ni­zo­va­ných turis­tov. Aj dnes orga­ni­zu­je výstu­py Klub slo­ven­ských turis­tov TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Vďa­ka nim účast­ní­ci výstu­pu dosta­nú dip­lom, kto­rý oce­nia pre­dov­šet­kým deti. Cel­kom zau­jí­ma­vým nápa­dom bol Mar­hát­sky euro­du­kát v roku 2008. Na vrcho­le čaká turis­tov malé občerstve­nie – sla­nin­ka, neja­ká špe­kač­ka, čaj. Pri­pra­ve­né sú ohnis­ká. Mno­hým pad­ne vhod po fyzic­kej náma­he dopl­niť si sily, zaba­viť sa, ale­bo sa aspoň pozdra­viť a zaže­lať si šťast­ný nový rok. Poniek­to­rí si aj spo­loč­ne zaspie­va­jú. Mno­hí sa tak­to stret­nú iba na Sil­ves­tra. Kaž­dý rok pre­beh­ne spo­loč­né foto­gra­fo­va­nie pod trans­pa­ren­tom. Tie­to a aj iné podob­né foto­gra­fie sú potom pek­nou spo­mien­kou. Nie­kto­ré z tých­to foto­gra­fií z minu­los­ti sa nachá­dza­jú na prí­streš­koch pod roz­hľad­ňou. Navy­še bez­o­vec­ký klub má kro­ni­ku z takých­to foto­gra­fií. Archi­vo­va­né sú aj vrcho­lo­vé kni­hy, kto­ré sa nachá­dza­jú pod roz­hľad­ňou. Nachá­dza­jú sa v nich mno­hé zau­jí­ma­vé odka­zy, z kto­rých je mož­né si uro­biť pes­trý obraz o tom, kto a odkiaľ na Mar­hát pri­chá­dza. Ofi­ciál­ne sa kon­čí akcia na obed. Napriek tomu, mno­hí pri­chá­dza­jú na Mar­hát aj neskôr. V posled­ných roč­ní­koch pre­siah­la náv­štev­nosť tisíc účast­ní­kov.

Trú­fam si pove­dať, že sa mení aj sprá­va­nie ľudí, kto­rí sem pri­chá­dza­jú. Sú kaž­dým rokom mier­nej­ší. Vzhľa­dom na niž­šiu kapa­ci­tu Mar­há­tu sa na vrcho­le a tes­ne pod ním ľudia viac sepa­ru­jú do sku­pi­niek. Napo­kon mno­hí sem cho­dia v sku­pi­nách. Účast­ní­ci rešpek­tu­jú aj žia­dosť o zdr­ža­nie pou­ží­vať zábav­nú pyro­tech­ni­ku v horách. Hluk je povo­le­ný len for­mou výbu­chov smie­chu a výstre­lov sektu.

Kra­ji­na na Mar­há­te je vždy iná ako v niž­ších polo­hách, odkiaľ sa zvy­čaj­ne začí­na. Iste pred­sta­vu­je čaro, pre kto­ré sú mno­hí ochot­ní šlia­pať do kop­cov. Stá­va sa, že dole je bla­to a hore je sne­ho­vá peri­na. Občas je ino­vať na stro­moch. Nie­ke­dy sil­no fúka, ino­ke­dy je zas kra­ji­na zalia­ta sln­kom. Na Mar­hát sa dá ísť rôz­ny­mi tra­sa­mi. Kaž­dá je tro­chu iná, dajú sa vybrať ces­ty krat­šie, ľah­šie, vhod­né pre bicyk­le aj pre bež­ky. Väč­ši­na si prav­de­po­dob­ne vybe­rie ces­tu z Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Na tej­to tra­se sa ide cez Jur­ka“, čo je román­ska rotun­da sv. Jura­ja, kto­rá je dru­hou naj­star­šou stav­bou z Veľ­kej Mora­vy u nás. Pra­vi­del­ne sa tu kona­jú viac­krát do roka púte. Troš­ku iný cha­rak­ter posky­tu­je najk­rat­šia tra­sa z Vozo­kán, resp. z Lipov­ní­ka. Veľ­mi čas­tá je tra­sa z Výto­kov. Naj­mä dolu z Mar­há­tu sa dá prejsť na lopá­ri veľ­mi rých­lo prá­ve na Výto­ky. Menej čas­té tra­sy sú z Mod­ro­vej horár­ne, zo Sta­rej Leho­ty, z Bez­ov­ca, z Hav­ra­na, zo Zla­té­ho vrchu, z Tema­tí­nu. Samoz­rej­me dá sa vyjsť autom na Jele­nie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja pova­žu­jem za najk­raj­šiu tra­su z Mod­ro­vej horár­ne a zo Sta­rej Leho­ty. Zvy­čaj­ne sa však odve­ziem auto­bu­som do Vozo­kán, vyšlia­pem na Mar­hát a nas­päť pokra­ču­jem cez Jele­nie jamy, Gono­ve lazy až na Výto­ky. Pre­chá­dzam oko­lo Strie­bor­ni­ce, cez Mora­va­ny, kde sa nie­ke­dy zasta­vím najesť, násled­ne prej­dem cez kúpeľ­ný ostrov až do Pieš­ťan. Po prí­cho­de som prí­jem­ne una­ve­ný po prej­de­ných kilo­met­roch a mám pocit, že som uro­bil nie­čo dob­ré pre seba aj dru­hých. V roku 2009 bolo najk­raj­šie poča­sie, aké som počas svo­jich výstu­poch absol­vo­val. V niž­ších polo­hách boli lesy pono­re­ne do hmly, vyš­šie vykú­ka­lo sln­ko, kto­ré páli­lo na pev­nú sne­ho­vú pokrýv­ku a do toho pre­svi­ta­lo mod­ré nebo s oblak­mi. Dúfam, že som vás inšpi­ro­val ku mož­nos­ti ako sa dá oslá­viť posled­ný deň v roku.

Na kon­ci roka 2007 nás auto­bus dovie­zol z Pieš­ťan do Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Potom zača­la moja ces­ta hore po vlast­ných :-). Aj ten­to rok priš­lo na vrch” kopec ľudí. Ja som pri­šiel zhru­ba o 11-​ej. Puto­val som po krás­nej, zasne­že­nej kra­ji­ne. Orga­ni­zá­to­ri hore pri­pra­vi­li ohnis­ko, kde sa ope­ka­lo, zohrie­va­lo, odo­vzdá­va­li sa regis­trá­cie, čaje, špe­kač­ky, sla­nin­ky .… Postup­ne, keď­že mi bola aj zima, som sa vybral nas­päť, ale inou ces­tou. Šiel som na Jele­nie jamy, na ráz­ces­tie a z neho som zišiel na Gono­ve lazy. Z nich som pokra­čo­val cez Výto­ky, Mora­va­ny až do Pieš­ťan.


Peak Mar­hát is the hig­hest point of the Kra­hul­čie vrchy, situ­ated at an ele­va­ti­on of 748.2 meters abo­ve sea level. The sum­mit hos­ted pre­his­to­ric sett­le­ments, inc­lu­ding a hill­fort from the late Bron­ze Age and ear­ly Iron Age. The Halls­tatt hill­fort was for­ti­fied with an embank­ment and sto­ne struc­tu­re, ser­ving as a cru­cial guard point for the tra­de rou­te across Považ­ský Ino­vec from Ponit­ria to Pova­žie. Ter­ra­ced sett­le­ments have been pre­ser­ved on the sout­he­ast slo­pes (idnes​.cz). The name Mar­hát is deri­ved from the names Mar­ha­rii, Mere­he­ni,” which refer­red to ancient Mora­vian tri­bes (rotun​da​jur​ko​.sk). As the tra­de rou­te shif­ted over time, the sig­ni­fi­can­ce of the hill­fort as a guard post dimi­nis­hed. Cera­mics and occa­si­onal fin­dings of iron and bron­ze objects from the late Bron­ze Age and Iron Age have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty. Note­wort­hy arti­facts inc­lu­de an Iron Age axe-​hammer and Scyt­hian arro­ws. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with poin­ted ends, two sic­kles with tongue-​shaped hand­les, an axe with a soc­ket, a chi­sel with a soc­ket, two rod-​shaped bra­ce­lets with geomet­ri­cal­ly inci­sed deco­ra­ti­ons, and a spiral-​like metal bra­ce­let wit­hout orna­men­ta­ti­on from the 8th cen­tu­ry BCE were found near the hill­fort. This dis­co­ve­ry is asso­cia­ted with the Lusa­tian cul­tu­re. From the La Tène peri­od, a sil­ver Boii coin with a win­ged hor­se from the mid-​2nd cen­tu­ry BCE, frag­ments of buc­kles, and arro­ws with a bar­bed hook and a buck­le with a free heel have been une­art­hed. App­ro­xi­ma­te­ly half of the sett­le­ments from the Halls­tatt peri­od in the vici­ni­ty are loca­ted around the Mar­hát hill­fort (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). In the 9th cen­tu­ry, a hill­fort refu­ge was estab­lis­hed on Mar­hát (Marek).

Mar­hát forms a bar­rier pri­ma­ri­ly pro­tec­ting the vil­la­ges of Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny, and Lipov­ník. Due to geolo­gi­cal con­di­ti­ons, the ter­rain is very rug­ged. The his­to­ri­cal con­text, majes­ty, and pro­xi­mi­ty of Mar­hát like­ly ins­pi­red the tra­di­ti­on of New Yea­r’s Eve hikes, which began around 1947. On Octo­ber 28, 1947, the peop­le of Blat­ni­ca erec­ted a lar­ge iron cross on the sum­mit as thanks to God for pro­tec­ti­on during World War II (mana2​.sk). The ini­tia­ti­ve for the cons­truc­ti­on came from the then-​priest of Blat­ni­ca, Ján Lak­tiš (mana2​.sk). The cross bore the insc­rip­ti­on God, pro­tect the tou­rists.” Later, an obser­va­ti­on tower was built on Mar­hát, offe­ring a beau­ti­ful view of the sur­roun­dings. Sin­ce the fall of 2008, a new 17-​meter-​high obser­va­ti­on tower has been in pla­ce. It pro­vi­des a view of the cast­les Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš, and Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Sup­po­sed­ly, under ide­al con­di­ti­ons, the bor­ders of the Czech Repub­lic, Hun­ga­ry, and Aus­tria can be seen from Mar­hát (rotun​da​jur​ko​.sk). A new cross has now been pla­ced at the hig­hest point.

Climbs are alwa­ys orga­ni­zed on Decem­ber 31. Sin­ce 1971, the­se climbs have been orga­ni­zed under the aus­pi­ces of orga­ni­zed tou­rists. Today, the climbs are orga­ni­zed by the Slo­vak Tou­rist Club TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Par­ti­ci­pants rece­i­ve a dip­lo­ma, pri­ma­ri­ly app­re­cia­ted by chil­dren. An inte­res­ting idea was the Mar­hát euro-​ducat in 2008. A small ref­resh­ment awaits tou­rists at the sum­mit – bacon, sau­sa­ges, tea. Firep­la­ces are pre­pa­red. Many find it use­ful to reple­nish the­ir strength, have some fun, or at least gre­et and wish each other a hap­py New Year. Some even sing toget­her. Many only meet this way on New Yea­r’s Eve. Eve­ry year, a group pho­to is taken under the ban­ner. The­se and other simi­lar pho­tos are a nice memo­ry. Some of the­se pho­tos from the past are on the shel­ters under the obser­va­ti­on tower. The Bez­o­vec club also has a chro­nic­le of such pho­tos. Sum­mit books, con­tai­ning many inte­res­ting refe­ren­ces, are also archi­ved under the obser­va­ti­on tower. They offer a diver­se pic­tu­re of who comes to Mar­hát and from whe­re. The event offi­cial­ly ends at lunch­ti­me. Nevert­he­less, many con­ti­nue to visit Mar­hát later. In recent years, atten­dan­ce has exce­e­ded a thou­sand participants.

I dare say that the beha­vi­or of peop­le coming here is chan­ging. They are more con­si­de­ra­te each year. Due to the lower capa­ci­ty of Mar­hát, peop­le tend to sepa­ra­te into smal­ler groups at the sum­mit and just below. Many come in groups. Par­ti­ci­pants also res­pect the requ­est to ref­rain from using pyro­tech­nics in the moun­tains. Noise is allo­wed only in the form of bursts of laugh­ter and sect shots.

The lands­ca­pe on Mar­hát is alwa­ys dif­fe­rent from the lower ele­va­ti­ons whe­re the climb usu­al­ly begins. It undoub­ted­ly posses­ses a charm for which many are wil­ling to tre­ad the hills. It hap­pens that the­re is mud at the bot­tom and a sno­wy blan­ket on top. Occa­si­onal­ly, the­re are inno­va­ti­ons on the tre­es. Some­ti­mes, it blo­ws stron­gly; other times, the lands­ca­pe is bat­hed in sun­light. Mar­hát can be rea­ched by vari­ous rou­tes, each slight­ly dif­fe­rent. Shor­ter, easier rou­tes suitab­le for bicyc­les and cross-​country skis can be cho­sen. Most like­ly, many will opt for the rou­te from Nit­rian­ska Blat­ni­ca. On this rou­te, you pass through Jur­ko,” a Roma­ne­sque rotun­da of St. Geor­ge, the second oldest struc­tu­re from Gre­at Mora­via in our regi­on. Pilg­ri­ma­ges are regu­lar­ly held here seve­ral times a year. A slight­ly dif­fe­rent cha­rac­ter is pro­vi­ded by the shor­test rou­te from Vozo­ka­ny or Lipov­ník. The rou­te from Výto­ky is very com­mon. Espe­cial­ly down­hill from Mar­hát to Výto­ky can be done on sleds very quick­ly. Less com­mon rou­tes are from Mod­rá horár­na, Sta­ra Lehot­ka, Bez­o­vec, Hav­ran, Zla­tý vrch, and Tema­tín. Of cour­se, you can dri­ve by car to Jele­nie jamy and go only from there.

I con­si­der the most beau­ti­ful rou­te to be from Mod­rá horár­na and Sta­ra Lehot­ka. Usu­al­ly, howe­ver, I take the bus to Vozo­ka­ny, climb to Mar­hát, and then con­ti­nue back through Jele­nie jamy, Gono­ve lazy, to Výto­ky. I pass by Strie­bor­ni­ca, through Mora­va­ny, whe­re I some­ti­mes stop for a meal. Then I cross the spa island to Pieš­ťa­ny. Upon arri­val, I am ple­a­san­tly tired after the kilo­me­ters wal­ked, and I feel that I have done somet­hing good for myself and others. In 2009, the weat­her was the most beau­ti­ful I had expe­rien­ced during my climbs. In the lower alti­tu­des, the forests were shrou­ded in fog, whi­le hig­her up, the sun pee­ked out, shi­ning on the solid snow cover bene­ath a blue sky with clouds. I hope I have ins­pi­red you with a way to celeb­ra­te the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Pieš­ťa­ny to Nit­rian­ska Blat­ni­ca. Then my jour­ney upwards began on my own :-). This year, a lot of peop­le came to the ” sum­mit.” I arri­ved around 11 AM. I wan­de­red through the beau­ti­ful, sno­wy lands­ca­pe. Orga­ni­zers had pre­pa­red a bon­fi­re at the top, whe­re peop­le gril­led, war­med up, regis­te­red, and rece­i­ved tea, sau­sa­ges, and bacon. Gra­du­al­ly, sin­ce I was also cold, I set off back, but by a dif­fe­rent rou­te. I went to Jele­nie jamy, to the cross­ro­ads, and from the­re, I des­cen­ded to Gono­ve lazy. From the­re, I con­ti­nu­ed through Výto­ky, Mora­va­ny, all the way to Piešťany.


Odka­zy

Tra­sa Mod­ro­vá horá­reň – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2010

V roku 2010 som na Mar­hát pri­šiel veľ­mi nesko­ro, na vrchu už nebol sko­ro nikto. Pre foto­gra­fo­va­nie to bolo svo­jím spô­so­bom veľ­mi vhod­né. Navy­še kra­ji­na bola v ten deň naozaj kva­lit­ne zasne­že­ná.

Tra­sa Vozo­ka­ny – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2009

Tra­sa Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2007


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Chovateľstvo, Podunajské, Prírodné, Reportáže, Slovenské, Výstavy zvierat

Tigre v Kráľovej pri Senci

Hits: 330

Oáza ussu­rij­ské­ho tig­ra sa zača­la budo­vať v roku 1999. Dnes tu žije 11 jedin­cov podd­ru­hu Pant­he­ra tig­ris altai­ca. Cie­ľom je zachrá­niť popu­lá­ciu toh­to tig­ra pred vyhu­be­ním. Ten­to tiger žije v oblas­ti rie­ky Amur na rusko-​čínskych hra­ni­ciach vo veľ­mi obme­dze­ných počtoch (tig​re​19​.web​no​de​.sk).


The Ussu­rian tiger oasis began to be built in 1999. Today, the­re are 11 indi­vi­du­als of the Pant­he­ra tig­ris altai­ca sub­spe­cies living here. The goal is to save the popu­la­ti­on of this tiger from extinc­ti­on. This tiger lives in the area of the Amur River on the Russian-​Chinese bor­der in very limi­ted num­bers (tig​re​19​.web​no​de​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Bratislavské, Burzy, Chovateľstvo, Reportáže, Slovenské, Teraristické burzy, Výstavy, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2013

Hits: 695

Akvá­ri­ové trhy – DK Zrkad­lo­vý háj

14. 12. sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu pan­cier­ni­kov. Uká­za­li sme nie­koľ­ko dru­hov rodu Cory­do­ras. Napr. Cory­do­ras aene­us, C. ster­bai, C. sp. vene­zu­e­la black ….

9. 11. sme uká­za­li zopár tetier. Tet­ry vo vše­obec­nos­ti by som odpo­ru­čil začí­na­jú­cim akva­ris­tom. Väč­ši­na bež­ne dostup­ných dru­hov je men­ších roz­me­rov, ich sprá­va­nie je zväč­ša sociál­ne a neag­re­sív­ne ako voči sebe, tak aj vo vzťa­hu ku zaria­de­niu akvá­ria. Zau­ží­va­ným nie cel­kom pres­ným pome­no­va­ním v minu­los­ti pre tet­ry bolo cha­ra­ci­dy. Medzi veľ­mi roz­ší­re­né dru­hy pat­rí neón­ka pra­vá, , rod Hyp­hes­sob­ry­con a Hemigrammus.

12. 10. sme zor­ga­ni­zo­va­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou nebo­la žiad­na výstava.

14. 9. sme uspo­ria­da­li ďal­šie Akvá­ri­ové trhy, na kto­rej sme pred­sta­vi­li for­mou men­šej výsta­vy kre­ve­ty.  sa cho­va­li v akvá­riách aj v dáv­nej­šej minu­los­ti. Ako mno­ho vecí, aj kre­ve­ty pod­lie­ha­li mód­nym vlnám. Cca oko­lo roku 2009 aj ku nám dora­zi­la sil­ná vlna cho­va­nia kre­viet. Boli hádam v kaž­dom akva­ris­tic­kom obcho­de. Čer­ve­né, mod­ré, hne­dé, malé, veľ­ké, viac požie­ra­jú­ce ria­sy, menej požie­ra­jú­ce ria­sy, roz­mno­žu­jú­ce sa, neroz­mno­žu­jú­ce sa, chú­los­ti­vej­šie aj nená­roč­né … Pre­dá­va­li sa pomer­ne vo veľ­kých množ­stvách v obcho­doch, na bur­zách. Občas bolo v pre­daj­niach počuť otáz­ky, čo sa to vlast­ne pohy­bu­je v nádr­žiach. Sil­ný dopyt trval cca dva roky, potom záu­jem o ne poľa­vil. Trh sa nasý­til, napriek tomu že kre­ve­ty neži­jú dlho. Vďa­ka men­šej veľ­kos­ti väč­ši­ny bež­ných kre­viet, medzi nimi náj­de­me mno­ho dru­hov, kto­ré sú vhod­né do men­ších akvá­rií. Hodia sa k nim ryby, kto­ré ich v prvom rade neskon­zu­mu­jú ako potra­vu. Výho­dou kre­viet je, že sa posta­ra­jú o zvyš­ky potra­vy, o spad­nu­té lis­ty apod. Samoz­rej­me tre­ba mys­lieť na to, že zväč­ša radi upred­nost­nia bež­né krmi­vo pred čím­koľ­vek iným. Nie­kto­ré dru­hy kre­viet sú pomer­ne chú­los­ti­vé na zme­nu pod­mie­nok, iné sú nená­roč­né. Asi naj­jed­no­duch­ší na  je druh Neoca­ri­di­na davi­di –pred­tým N. hete­ro­po­da, N. denticulata.

15. 6 bol ďal­ší ter­mín Akvá­ri­ových trhov. Ten­to­krát sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu rakov, kto­rá sa teši­la zvý­še­nej pozor­nos­ti. Boli naozaj krás­ne, ako je vid­no na foto­gra­fiách nižsie.

11. 5. sa kona­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou bola malá ukáž­ka machov. Machy pat­ria medzi Bry­op­hy­ta – macho­ras­ty. Sú sta­ro­by­lou sku­pi­nou rast­lín, nek­vit­nú, nema­jú seme­ná ani ciev­ne zväz­ky ako Pes­to­va­nie machov v akvá­riu nie je zvy­čaj­ne je ťaž­ké. Tole­ru­jú niž­šie osvet­le­nie, aj niž­ší prí­sun živín. Machy sa dajú uchy­tiť na mriež­ku, na kameň, dre­vo apod. Nie­kto­ré dru­hy: Fis­si­dens fon­ta­nus – Pho­enix moss, F. zip­pe­lia­nus, F. nobi­lis,  – Mari­no moss ball, Dre­pa­noc­la­dus adun­cus, D. sendt­ne­ri, Taxip­hyl­lum bar­bie­ri – Java moss, T. alte­rans – Tai­wan moss, T. sp. – Fla­me moss, Giant moss, Gre­en Sock moss, Pea­cock moss, Spi­ky moss, String moss – Japan moss, Mono­se­le­nium tene­rum, Amlys­te­gium ser­pens – Nano moss, Loma­ri­op­sis line­a­ta, Amblys­te­gium ser­pens ‑Nano moss, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, F. hyp­no­ides – Wil­low moss, Isop­te­ry­gium sp. – Mini Tai­wan moss, Cra­ton­ne­uron fili­ci­num – Trian­gle moss, Lep­to­dic­ty­um ripa­rium – Strin­gy moss, Vesi­cu­la­ria duby­ana – Sin­ga­po­re moss, V. mon­tag­nei /​V. d. var. abb­re­via­ta – Chris­tmas moss, V. reti­cu­la­ta – Erect moss, V. fer­rie­ri – Wee­ping moss, V. sp.- Cre­e­ping moss, Ric­car­dia cha­med­ry­fo­lia – Mini pel­lia, Bar­bul­la sp.- Mili­me­ter moss.

V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa kona­li 6. 4. Akvá­ri­ové trhy – Výsta­va bojov­níc. Pri­pra­ve­ná bola men­šia  Bet­ta splen­dens31 bojov­níc čaka­lo na svo­jich obdi­vo­va­te­ľov. Ďaku­je­me za ne Danie­lo­vi Holé­mu. Uká­za­lo sa na náv­štev­ní­koch, že ich atrak­ti­vi­ta je vyš­šia ako v prí­pa­de živo­ro­diek. Bolo zau­jí­ma­vé, že väč­ši­na náv­štev­ní­kov si našla najk­raj­šie­ho bojov­ní­ka rov­na­ké­ho – pou­ka­zu­je na to prvá foto­gra­fia. Bojov­ni­ca pat­rí medzi laby­rint­ky. Dýcha­jú špe­ci­fic­kým dýcha­cím ústro­jom – laby­rin­tom. To bojov­ni­ciam dáva mož­nosť pre­ží­vať v malých zaras­te­ných výcho­do­á­zij­ských mlá­kach, kto­ré sú chu­dob­né na kys­lík. Je o nich zná­me, že sam­ce medzi sebou boju­jú čas­to krát na život a na . Keď­že sú závis­lé od atmo­sfé­ric­ké­ho kys­lí­ka, občas sa potre­bu­jú ísť nadých­nuť na hla­di­nu. Je veľ­mi zau­jí­ma­vé, že aj počas ostré­ho súbo­ja samec, kto­rý nepot­re­bu­je sa ísť nadých­nuť, počká na svoj­ho soka, kým sa nadých­ne. K ostat­ným neprí­buz­ným dru­hom sa sprá­va až apa­tic­ky, tak­že je mož­né ju mať v spo­lo­čen­skom akvá­riu, za pred­po­kla­du iba jed­né­ho sam­ca v nádr­ži. Aj keď je prav­da, že mla­dé jedin­ce bojov­níc sa v mla­dos­ti medzi sebou neklb­čia. Bojov­ni­ce sa neho­dí kom­bi­no­vať s rájov­ca­mi ( spp.), gura­ma­mi – rod Tri­cho­gas­ter . Tie­to ázij­ské tig­re by si nedop­ria­li poko­ja, voči sebe sa sprá­va­jú nepria­teľ­sky. Bojov­ni­ca je pomer­ne nená­roč­ná na , pri roz­mno­žo­va­ní si sam­ce sta­va­jú peno­vé hniez­do – nabe­ra­jú vzduch do úst a pod hla­di­nou s tými­to malý­mi bub­lin­ka­mi vytvá­ra­jú priam kolís­ku. Pre­to je nevy­hnut­né, aby sa hla­di­na vody veľ­mi v takom­to prí­pa­de nehý­ba­la, ale­bo pohy­bo­va­la len mier­ne. Plá­va­jú­ce rast­li­ny, rast­li­ny na hla­di­ne sú víta­nou súčas­ťou nor­mál­ne­ho cho­vu aj odcho­vu bojov­níc. Plô­dik je veľ­mi drob­ný, vyža­du­je na začiat­ku kŕme­nie nálev­ní­kom, ale­bo inou veľ­mi malou živou potra­vou. Je náchyl­ný na tep­lot­né výky­vy, pre­to je nut­né zame­dziť zme­nám tep­lo­ty v celom vod­nom stĺp­ci. Pre­to je nanaj­výš vhod­né zakryť čo naj­tes­nej­šie hla­di­nu akvá­ria. Je opti­mál­ne, aby voda mala rov­na­kú tep­lo­tu ako  vzdu­chu nad hladinou.


Aqu­arium mar­kets – DK Zrkad­lo­vý háj

On Decem­ber 14th, we orga­ni­zed a small exhi­bi­ti­on of armo­red cat­fish. We sho­wca­sed seve­ral spe­cies of the Cory­do­ras genus, such as Cory­do­ras aene­us, C. ster­bai, C. sp. Vene­zu­e­la black …

On Novem­ber 9th, we pre­sen­ted some tetras. Tetras, in gene­ral, I would recom­mend to begin­ner aqu­arists. Most com­mon­ly avai­lab­le spe­cies are smal­ler in size, the­ir beha­vi­or is usu­al­ly social and non-​aggressive towards both them­sel­ves and the aqu­arium equ­ip­ment. The term cha­ra­cids” was pre­vi­ous­ly used, alt­hough not enti­re­ly accu­ra­te, to refer to tetras. Among the very wides­pre­ad spe­cies are the neon tet­ra, Hyp­hes­sob­ry­con, and Hemi­gram­mus genera.

On Octo­ber 12th, we orga­ni­zed the Aqu­atic & Ter­ra­rium Mar­kets. The­re was no exhi­bi­ti­on included.

On Sep­tem­ber 14th, we held anot­her Aqu­arium Mar­ket event, whe­re we pre­sen­ted shrimp in the form of a smal­ler exhi­bi­ti­on. Shrimp have been kept in aqu­ariums in the past. Like many things, shrimp also went through trends. Around 2009, the­re was a strong wave of shrimp kee­ping that rea­ched us. They were per­haps in eve­ry aqu­arium shop. Red, blue, bro­wn, small, lar­ge, more algae-​eating, less algae-​eating, repro­du­cing, not repro­du­cing, deli­ca­te, and unde­man­ding ones… They were sold in lar­ge quan­ti­ties in sto­res and at fairs. Occa­si­onal­ly, ques­ti­ons were heard in shops about what exact­ly was moving in the tanks. The strong demand las­ted for about two years, then inte­rest in them waned. Des­pi­te the­ir short lifes­pan, the mar­ket beca­me satu­ra­ted. Due to the smal­ler size of most com­mon shrimp, many spe­cies suitab­le for smal­ler aqu­ariums can be found among them. They are suitab­le for fish that pri­ma­ri­ly don’t con­su­me them as food. The advan­ta­ge of shrimp is that they take care of food lef­to­vers, fal­len lea­ves, etc. Of cour­se, they usu­al­ly pre­fer regu­lar food over anyt­hing else. Some shrimp spe­cies are quite sen­si­ti­ve to chan­ges in con­di­ti­ons, whi­le others are unde­man­ding. Per­haps the sim­plest to keep is the Neoca­ri­di­na davi­di spe­cies – for­mer­ly N. hete­ro­po­da, N. denticulata.

On June 15th, the­re was anot­her date for the Aqu­arium Mar­kets. This time, we pre­pa­red a small exhi­bi­ti­on of cra­y­fish, which rece­i­ved inc­re­a­sed atten­ti­on. They were tru­ly beau­ti­ful, as can be seen in the pho­tos below.

On May 11th, the Aqu­arium & Ter­ra­rium Mar­kets took pla­ce. A small sho­wca­se of mos­ses was inc­lu­ded. Mos­ses belo­ng to Bry­op­hy­ta – moss plants. They are an ancient group of plants, non-​flowering, and lack seeds or vas­cu­lar bund­les like hig­her plants. Gro­wing mos­ses in an aqu­arium is usu­al­ly not dif­fi­cult. They tole­ra­te lower light and lower nut­rient input. Mos­ses can be atta­ched to a grid, sto­ne, wood, etc. Some spe­cies inc­lu­de Fis­si­dens fon­ta­nus – Pho­enix moss, F. zip­pe­lia­nus, F. nobi­lis, Cla­dop­ho­ra aegag­ro­pi­la – Mari­no moss ball, Dre­pa­noc­la­dus adun­cus, D. sendt­ne­ri, Taxip­hyl­lum bar­bie­ri – Java moss, T. alte­rans – Tai­wan moss, T. sp. – Fla­me moss, Giant moss, Gre­en Sock moss, Pea­cock moss, Spi­ky moss, String moss – Japan moss, Mono­se­le­nium tene­rum, Amlys­te­gium ser­pens – Nano moss, Loma­ri­op­sis line­a­ta, Amblys­te­gium ser­pens – Nano moss, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, F. hyp­no­ides – Wil­low moss, Isop­te­ry­gium sp. – Mini Tai­wan moss, Cra­ton­ne­uron fili­ci­num – Trian­gle moss, Lep­to­dic­ty­um ripa­rium – Strin­gy moss, Vesi­cu­la­ria duby­ana – Sin­ga­po­re moss, V. mon­tag­nei /​V. d. var. abb­re­via­ta – Chris­tmas moss, V. reti­cu­la­ta – Erect moss, V. fer­rie­ri – Wee­ping moss, V. sp. – Cre­e­ping moss, Ric­car­dia cha­med­ry­fo­lia – Mini pel­lia, Bar­bul­la sp. – Mili­me­ter moss.

On April 6th, Aqu­arium Mar­kets – Bet­ta fish exhi­bi­ti­on was held in Bra­ti­sla­va Petr­žal­ka. A small Bet­ta splen­dens exhi­bi­ti­on was pre­pa­red. 31 bet­tas awai­ted the­ir admi­rers. Thanks to Daniel Holý for them. It was sho­wn to the visi­tors that the­ir att­rac­ti­ve­ness is hig­her than that of live­be­a­rers. It was inte­res­ting that most visi­tors found the same most beau­ti­ful bet­ta – as indi­ca­ted by the first pho­tog­raph. Bet­ta fish belo­ng to laby­rinth fish. They bre­at­he through a spe­ci­fic res­pi­ra­to­ry organ – the laby­rinth. This allo­ws bet­tas to sur­vi­ve in small, oxygen-​poor, den­se­ly vege­ta­ted East Asian pudd­les. It is kno­wn about them that males often fight each other to the death. Sin­ce they depend on atmo­sp­he­ric oxy­gen, they some­ti­mes need to go to the sur­fa­ce to bre­at­he. It is very inte­res­ting that even during a fier­ce fight, a male who does­n’t need to go up for air will wait for his oppo­nent to do so. Towards other unre­la­ted spe­cies, they beha­ve apat­he­ti­cal­ly, so it is possib­le to have them in a com­mu­ni­ty aqu­arium, assu­ming only one male in the tank. Alt­hough it is true that young bet­tas don’t fight each other when they are young. Bet­tas are not suitab­le to be com­bi­ned with para­di­se fish (Mac­ro­po­dus spp.), gou­ra­mis – Tri­cho­gas­ter genus. The­se Asian tigers would not grant them pea­ce, beha­ving agg­res­si­ve­ly towards them. Bet­tas are rela­ti­ve­ly unde­man­ding in care, for bre­e­ding, males build foam nests – they gat­her air in the­ir mouths and cre­a­te a kind of crad­le under the sur­fa­ce with the­se small bubb­les. The­re­fo­re, it is neces­sa­ry for the water sur­fa­ce to be very still in such cases, or to move only slight­ly. Flo­ating plants are a wel­co­me part of nor­mal bet­ta kee­ping and bre­e­ding. The fry is very small and requ­ires fee­ding with a pipet­te or other very small live food at the begin­ning. They are sus­cep­tib­le to tem­pe­ra­tu­re fluc­tu­ati­ons, so it is neces­sa­ry to pre­vent tem­pe­ra­tu­re chan­ges throug­hout the water column. The­re­fo­re, it is high­ly advi­sab­le to cover the aqu­arium sur­fa­ce as tight­ly as possib­le. It is opti­mal for the water to have the same tem­pe­ra­tu­re as the air abo­ve the surface.


V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa v , kona­li 16. 3 Akva­tr­hy. Súčas­ťou akcie bola malá výsta­va živo­ro­diek. Akva­tr­hy ako také už majú svo­ju tra­dí­ciu. Kona­jú sa vďa­ka Mila­no­vi Líba­lo­vi. Najprv sa kona­li v Dúb­rav­ke, asi od zimy 2011 sa pre­sťa­ho­va­li“ do pries­to­rov v Petr­žal­ke. Je sna­ha, aby sa trhy kona­li kaž­dý mesiac s výnim­kou let­ných práz­dnin. Tri­krát do roka roz­ší­re­né o tera­ris­tic­kú časť. Od mar­co­vej akcie v roku 2013 je sna­ha, aby súčas­ťou akcie bola vždy aspoň malá výsta­va. Okrem toho sa na podu­ja­tí vyskyt­ne zopár foto­gra­fií s akva­ris­tic­kou tema­ti­kou a oma­ľo­ván­ky pre deti, prí­pad­ne dospe­lých. Ja sa sna­žím Akva­tr­hom pomá­hať. Súčas­ťou mediál­nej kam­pa­ne pre Akvá­ri­ové trhy je fanú­ši­kov­ská strán­ka na Face­bo­oku – www​.face​bo​ok​.com/​a​k​v​a​trh, kde sa stre­tá­va komu­ni­ta ľudí, kde zís­ka­va ope­ra­tív­ne“ infor­má­cie o pre­daj­coch, o výsta­ve apod.. Na mar­co­vých Akva­tr­hoch bola bliž­šie pred­sta­ve­ná mečov­ka zele­ná – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ta pes­trá – Xip­hop­ho­rus varia­tus, tzv. end­ler­ka – Poeci­lia win­gei, Poeci­lia reti­cu­la­ta. Tie­to dru­hy boli vysta­ve­né v akvá­riách a boli k nim pri­pra­ve­né zjed­no­du­še­né tex­ty, kto­ré uvá­dzam pod foto­gra­fia­mi. Keď­že sna­hou výsta­vy živo­ro­diek bolo uká­zať krá­su tých­to rýb, a my máme vo svo­jom oko­lí úspeš­ných cho­va­te­ľov a posu­dzo­va­te­ľov súťaž­ných živo­ro­diek, jed­né­ho z nich – Iva­na Vyslú­ži­la sme aj bliž­šie pred­sta­vi­li. Takis­to sme struč­ne opí­sa­li súťa­že živo­ro­dých rýb.


In Bra­ti­sla­va­’s Petr­žal­ka, at DK Zrkad­lo­vý háj, Aqu­at­ra­des were held on March 16th. The event inc­lu­ded a small live­be­a­rer exhi­bi­ti­on. Aqu­at­ra­des as such alre­a­dy have the­ir tra­di­ti­on. They are orga­ni­zed thanks to Milan Líbal. Ori­gi­nal­ly held in Dúb­rav­ka, they moved” to Petr­žal­ka around the win­ter of 2011. The­re is an effort to hold the mar­kets eve­ry month, except during the sum­mer holi­da­ys. Three times a year, they are expan­ded to inc­lu­de a ter­ra­rium sec­ti­on. Sin­ce the March event in 2013, the­re has been an effort to alwa­ys inc­lu­de at least a small exhi­bi­ti­on as part of the event. In addi­ti­on, the­re are a few pho­tog­raphs with an aqu­aris­tic the­me and colo­ring pages for chil­dren or even adults at the event. I try to help with Aqu­at­ra­des. Part of the media cam­paign for Aqu­arium Mar­kets is a fan page on Face­bo­ok – www​.face​bo​ok​.com/​a​k​v​a​trh, whe­re a com­mu­ni­ty of peop­le gat­hers and gets ope­ra­ti­onal” infor­ma­ti­on about sel­lers, exhi­bi­ti­ons, etc. At the March Aqu­at­ra­des, the gre­en sword­tail – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, varia­tus pla­ty – Xip­hop­ho­rus varia­tus, so-​called end­ler – Poeci­lia win­gei, and rain­bow gup­py – Poeci­lia reti­cu­la­ta were intro­du­ced in more detail. The­se spe­cies were exhi­bi­ted in aqu­ariums, and sim­pli­fied texts were pre­pa­red for them, which are inc­lu­ded with the pho­tog­raphs. Sin­ce the aim of the live­be­a­rer exhi­bi­ti­on was to sho­wca­se the beau­ty of the­se fish, and we have suc­cess­ful bre­e­ders and asses­sors of com­pe­ti­ti­ve live­be­a­rers in our vici­ni­ty, we also intro­du­ced one of them – Ivan Vyslú­žil. We also brief­ly desc­ri­bed live­be­a­rer competitions.


Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná (pod­ľa Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná, mexic­ký krá­sa­vec). Mečov­ky pat­ria medzi živo­rod­ky. Ich pre­chá­dza­jú­ce slo­ven­ské syno­ny­mum bolo mečúň mexic­ký. Ako už napo­ve­dá pome­no­va­nie dru­hu, pochá­dza z Mexi­ka. Roz­ší­re­ný je od sever­né­ho Mexi­ka do cen­trál­nej a západ­nej čas­ti Guate­ma­ly a Hon­du­ra­su. Je to jed­na z naj­zná­mej­ších rybiek vôbec. Jeho  je jed­no­du­chý, ale tre­ba mys­lieť na to, že mečov­ky veľ­mi zaťa­žu­jú pro­stre­die svo­ji­mi exkre­men­ta­mi. Je to doslo­va stroj na pre­me­nu ener­giu. V akva­ris­tic­kom slan­gu sa mu nie­ke­dy pejo­ra­tív­ne vra­ví kom­bajn”. Jeho lát­ko­vá pre­me­na je obdi­vu­hod­ná. Zavďa­čí­me sa mu niten­ka­mi, patent­ka­mi, pri­jí­ma aj suše­nú potra­vu, ale nesmie­me zabú­dať spes­tro­vať mu jedál­ni­ček aj spa­re­ným šalá­tom, špe­ná­tom, prí­pad­ne inou zele­ni­nou. Mečov­ky vytvá­ra­jú hie­rar­chiu alfa sam­ca a beta sam­ca. Pohlav­ný dimor­fiz­mu je zjav­ný. Sam­ček sa líši od samič­ky von­kaj­ším pohlav­ným orgá­nom — gono­pó­di­om. Okrem toho je štíh­lej­ší. Ako pre­dĺže­nie chvos­to­vej plut­vy mu ras­tie mečík. Roz­mno­žo­va­nie je jed­no­du­ché. Samič­ky kto­ré čaka­jú mla­dé spo­zná­me pod­ľa plné­ho bruš­ka, tma­vej škvr­ny v bruš­nej duti­ne. Samič­ky sú kani­bal­ky, čiže ak chce­me mla­dý plô­dik odcho­vať, bude­me musieť zame­dziť jej sty­ku s potom­stvom. Komerč­ne sa na ten­to účel ponú­ka­jú pôrod­nič­ky. V nich umiest­ne­ná samič­ka rodí mla­dé, a tie buď uni­ka­jú do uzav­re­té­ho pries­to­ru cez pries­tor úzkych štr­bín, ale­bo pre­ni­ka­jú cez tie­to štr­bi­ny do voľ­né­ho akvá­ria. Zále­ží od toho, čo nám viac vyho­vu­je. Pôrod­nič­ku si môže­te zho­to­viť z ume­lo­hmot­né­ho ple­ti­va, ale­bo iné­ho vhod­né­ho mate­riá­lu. Sta­čí si zohnať v záh­rad­níc­tve, žele­ziar­stve, sta­veb­níc­tve ple­ti­vo, kto­ré zoši­je­me, a zabez­pe­čí­me aby pri­me­ra­ne drža­lo na hla­di­ne. V chov­niach sa podob­né sie­te pou­ží­va­jú aj v dlh­šom časo­vom obdo­bí. Pri pôro­de dbá­me na to, aby sme samič­ku neumiest­ni­li do tep­lej­šej vody ako bola zvyk­nu­tá v pred­chá­dza­jú­com pro­stre­dí. V opač­nom prí­pa­de sa môže­me stret­núť s pred­čas­ným vrhom nevy­vi­nu­tých, ale­bo mŕt­vych mlá­ďat. Plô­dik mečo­viek je veľ­ký, v prvom mesia­ci ras­tie dosť poma­ly, neskôr sa roz­ras­tie rých­lej­šie. Vra­ví sa, že sam­ci, kto­rým naras­tá mečík skôr, nebu­dú mať takú veľ­kú poten­ciu, ako sam­ce kto­rým začne rásť neskôr. U mečo­viek je zná­ma zme­na pohla­via, kedy sa pri nedos­tat­ku sam­cov v popu­lá­cii samič­ky zme­nia na sam­ca. Naras­tie im gono­pó­dium, mečík. Mečík je zvy­čaj­ne men­ší. Čo sa však nezme­ní je robust­ný sami­čí vzrast. Je ško­da, že táto úžas­ná zme­na veľa­krát k úspe­chu neve­die — tak­to vyvi­nu­tí sam­ci sú oby­čaj­ne neplod­ní. Mečov­ky sú zdro­jom mno­hých šľach­ti­teľ­ských poku­sov. Exis­tu­je nepre­ber­né . Zná­me sú napr. vie­den­ské mečov­ky, kto­ré sú z tých štan­dard­ných asi najv­zác­nej­šie. Vyzna­ču­jú sa jem­nej­šou čer­ve­nou – ble­do­čer­ve­nou far­bou s čer­ve­ný­mi oča­mi. Sú o dosť chú­los­ti­vej­šie ako iné for­my. Sam­ce sú tak­mer všet­ky neplod­né, mož­no jeden z 200 je fertilný.

Xip­hop­ho­rus varia­tus – pla­ta pes­trá je druh pochá­dza­jú­ci z juž­né­ho Mexi­ka. Zne­sú vyš­šie zaso­le­nie, jed­nu poliev­ko­vú lyži­ca na 20 lit­rov vody. Pla­ty sú podob­né mečov­kám, sú však o nie­čo men­šie. Cel­ko­vo pôso­bia než­nej­šie. Vzá­jom­ne sa dru­hy X. macu­la­tus, varia­tus s hel­le­ri spon­tán­ne krí­žia, ale je to zried­ka­vé. Opro­ti mečov­kám sú pokoj­nej­šie, samič­ka zvy­čaj­ne nie je kani­bal­ka voči vlast­né­mu potom­stvu, ale aj tak je efek­tív­nej­šie pou­ži­tie pôrod­nič­ky. Aj u tej­to nád­her­nej živo­rod­ky sa uspo­ra­dú­va­jú súťa­že pod­ľa štan­dar­du. Exis­tu­je veľ­mi veľa fareb­ných aj tva­ro­vých variet.

Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni (pod­ľa Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni) je divo­ký druh živo­rod­ky. John A. End­ler obja­vil ten­to druh v roku 1975 v  pri mes­te Puer­to La Cruz v seve­ro­vý­chod­nej Vene­zu­e­le. Pred ním sa to v roku 1930 poda­ri­lo Frank­ly­no­vi F. Bon­do­vi. Lagu­na de Patos je jedi­ná zná­ma loka­li­ta end­le­riek. Pôvod­né pome­no­va­nie bolo pome­no­va­né prá­ve po End­le­ro­vi – Poeci­lia sp. end­le­ri. Doras­tá do 22.5 cm, sam­ček je men­ší ako samič­ka. Fareb­né vzo­ry sam­če­kov sú úžas­né. Samič­ky sú prak­tic­ky bez­fa­reb­né, podob­né gup­ke – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Nie je veľa cho­va­te­ľov, kto­rí cho­va­jú pôvod­nú prí­rod­nú for­mu toh­to dru­hu. Ryb­ky sú to pomer­ne krát­ko­ve­ké, jeden rok živo­ta je rari­ta, doží­va­jú sa zvy­čaj­ne 89 mesia­cov. Sú to ryb­ky vhod­né do malých akvá­rií. Dob­re sa budú cítiť v zaras­te­nom akvá­riu. Roz­mno­žo­va­nie pre­bie­ha ochot­ne, počet mla­dých je men­ší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je sluš­ný počet. Ak chce­me zacho­vať čis­tý , je nut­né zabrá­niť pre­krí­že­niu s Poeci­li­ou reti­cu­la­ta, s kto­rou sa end­ler­ki veľ­mi ľah­ko spá­ria. Nie­kto­ré mečí­ka­té gup­ky boli dosia­hnu­té prá­ve vďa­ka krí­že­niu s P. win­gei. Zele­ná far­ba end­le­riek sa naj­skôr vytrá­ca v odchovoch.


Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – Gre­en Sword­tail (accor­ding to Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – Gre­en Sword­tail, Mexi­can Sword­tail). Sword­tails belo­ng to live­be­a­rers. The­ir pre­vi­ous Slo­vak syno­nym was Mexi­can sword­be­a­rer. As the spe­cies name sug­gests, it ori­gi­na­tes from Mexi­co. It is wides­pre­ad from nort­hern Mexi­co to the cen­tral and wes­tern parts of Guate­ma­la and Hon­du­ras. It is one of the most well-​known fish ever. The­ir care is sim­ple, but it should be noted that sword­tails hea­vi­ly pol­lu­te the envi­ron­ment with the­ir exc­re­ments. They are lite­ral­ly ener­gy con­ver­si­on machi­nes. In aqu­arium slang, they are some­ti­mes pejo­ra­ti­ve­ly refer­red to as com­bi­nes”. The­ir meta­bo­lic con­ver­si­on is admi­rab­le. We owe them strings, patents, they also accept dried food, but we must not for­get to diver­si­fy the­ir diet with blan­ched let­tu­ce, spi­nach, or other vege­tab­les. Sword­tails estab­lish an alp­ha male and beta male hie­rar­chy. Sexu­al dimorp­hism is evi­dent. The male dif­fers from the fema­le by exter­nal geni­ta­lia — gono­po­dia. Addi­ti­onal­ly, it is slim­mer. A sword gro­ws as an exten­si­on of its cau­dal fin. Repro­duc­ti­on is sim­ple. We recog­ni­ze gra­vid fema­les by the­ir full bel­lies, dark spot in the abdo­mi­nal cavi­ty. Fema­les are can­ni­bals, so if we want to rear the young fry, we will have to pre­vent her con­tact with the offs­pring. Birt­hing tanks are com­mer­cial­ly avai­lab­le for this pur­po­se. In them, a fema­le gives birth to young, and they eit­her esca­pe to a con­fi­ned spa­ce through nar­row slits or penet­ra­te through the­se slits into the main aqu­arium. It depends on what suits us bet­ter. You can make a birt­hing tank from plas­tic mesh or other suitab­le mate­rial. Just get mesh from a gar­de­ning sto­re, iron­mon­ge­ry, cons­truc­ti­on sto­re, stitch it up, and make sure it holds pro­per­ly on the sur­fa­ce. Simi­lar nets are also used in bre­e­ding faci­li­ties for lon­ger peri­ods. During birt­hing, make sure we don’t pla­ce the fema­le in war­mer water than she was accus­to­med to in her pre­vi­ous envi­ron­ment. Other­wi­se, we may encoun­ter pre­ma­tu­re deli­ve­ry of unde­ve­lo­ped or dead fry. Sword­tail fry are lar­ge, grow quite slo­wly in the first month, and then grow fas­ter. It is said that males who­se sword gro­ws ear­lier will not have as much poten­cy as males who­se sword begins to grow later. In sword­tails, gen­der chan­ge is kno­wn, whe­re in the absen­ce of males in the popu­la­ti­on, fema­les chan­ge into males. They deve­lop a gono­po­dium, sword. The sword is usu­al­ly smal­ler. Howe­ver, what does not chan­ge is the robust fema­le build. It’s a pity that this ama­zing chan­ge often does­n’t lead to suc­cess — thus deve­lo­ped males are usu­al­ly infer­ti­le. Sword­tails are the sour­ce of many bre­e­ding expe­ri­ments. The­re are coun­tless forms kno­wn. For exam­ple, Vien­ne­se sword­tails are pro­bab­ly the rarest of the stan­dard ones. They are cha­rac­te­ri­zed by a finer red – pale red color with red eyes. They are con­si­de­rab­ly more deli­ca­te than other forms. Almost all males are infer­ti­le, may­be one in 200 is fertile.

Xip­hop­ho­rus varia­tus – Varia­tus Pla­ty is a spe­cies ori­gi­na­ting from sout­hern Mexi­co. They tole­ra­te hig­her sali­ni­ty, one tab­les­po­on per 20 liters of water. Pla­ties are simi­lar to sword­tails but slight­ly smal­ler. Ove­rall, they appe­ar more deli­ca­te. The spe­cies X. macu­la­tus, varia­tus, and hel­le­ri spon­ta­ne­ous­ly crossb­re­ed, but it is rare. Com­pa­red to sword­tails, they are cal­mer; the fema­le usu­al­ly is not a can­ni­bal towards her own offs­pring, but it is still more effec­ti­ve to use a birt­hing tank. Even with this beau­ti­ful live­be­a­rer, com­pe­ti­ti­ons are orga­ni­zed accor­ding to the stan­dard. The­re are a lot of color and sha­pe varieties.

Poeci­lia win­gei – End­le­r’s Live­be­a­rer is a wild live­be­a­rer spe­cies. John A. End­ler dis­co­ve­red this spe­cies in 1975 in Lagu­na de Patos near the town of Puer­to La Cruz in nort­he­as­tern Vene­zu­e­la. Befo­re him, it was dis­co­ve­red in 1930 by Frank­lyn F. Bond. Lagu­na de Patos is the only kno­wn loca­ti­on of end­lers. The ori­gi­nal name was named after End­ler – Poeci­lia sp. end­le­ri. It gro­ws up to 22.5 cm, the male is smal­ler than the fema­le. The color pat­terns of males are ama­zing. Fema­les are prac­ti­cal­ly color­less, simi­lar to gup­pies – Poeci­lia reti­cu­la­ta. The­re are­n’t many bre­e­ders who keep the ori­gi­nal natu­ral form of this spe­cies. They are rela­ti­ve­ly short-​lived fish; one year of life is rare, they usu­al­ly live for 89 months. They are suitab­le for small aqu­ariums. They will feel good in a plan­ted aqu­arium. Repro­duc­ti­on occurs wil­lin­gly, the num­ber of young is smal­ler than with gup­pies, 20 pie­ces from a lit­ter is a decent num­ber. If we want to main­tain a pure bre­ed, it is neces­sa­ry to pre­vent crossb­re­e­ding with Poeci­lia reti­cu­la­ta, with which end­lers easi­ly crossb­re­ed. Some sword­tail gup­pies were achie­ved pre­ci­se­ly by cros­sing with P. win­gei. The gre­en color of end­lers is first lost in offspring.


Poeci­lia reti­cu­la­ta – pávie očko – gup­ka dúho­vá (pod­ľa Naj­zná­mej­ší druh akvá­ri­ovej ryby – pávie očko, Poeci­lia reti­cu­la­ta). Krás­ne pome­no­va­nie pávie očko má pôvod v prí­rod­nej for­me P. reti­cu­la­ta, kto­rá má na  fareb­ne obrú­be­nú tma­vú škvr­nu, orien­to­va­nú zväč­ša k hor­né­mu okra­ju chvos­to­vej plut­vy. Pôvod­né roz­ší­re­nie je vo Vene­zu­e­le, dnes jej are­ál zasa­hu­je východ­nú Ama­zó­niu, Vene­zu­e­lu, Tri­ni­dad a Toba­go, Bar­ba­dos, sever­nú Bra­zí­liu a Guay­anu – povo­die Ori­no­ka. Dnes  náj­de­me aj v Aus­trá­lii, na Kube, na Hava­ji, v juho­vý­chod­nej Ázii, vo východ­nej a juž­nej Afri­ke, v Juž­nej Ame­ri­ke až po USA, v juž­nom Špa­niel­sku, Gréc­ku, Talian­sku, dokon­ca aj v Čes­ku a na Slo­ven­sku. Sam­ček v prí­ro­de dosa­hu­je 3,5 cm, samič­ka 6 cm. Žijú prie­mer­ne 812 mesia­cov. Vyzna­ču­je sa veľ­kým pohlav­ným dimor­fiz­mom. Sam­ček je ove­ľa fareb­nej­ší, štíh­lej­ší a má gono­pó­dium – pohlav­ný orgán, kto­rý je modi­fi­ká­ci­ou 3 až 5 lúča rit­nej plut­vy. Základ­ná far­ba oboch pohla­ví je sivá. Gup­ka je veľ­mi pria­teľ­ská ryba zväč­ša plá­va­jú­ca v stred­nej a dol­nej čas­ti akvá­ria. Chov gupiek je celo­sve­to­vo roz­ší­re­ný. Exis­tu­je množ­stvo tva­ro­vých a fareb­ných foriem. Chov gupiek bol kedy­si bez­prob­lé­mo­vý. Dnes sú už sil­ne pre­šľach­te­né a sta­li aj menej odol­ný­mi. Pomer pohla­ví odpo­rú­čam 3:1 a viac v pros­pech sami­čiek. Za ide­ál­ne hod­no­ty cho­vu pova­žu­jem tep­lo­tu 2227 °C, 1020°dGH, ph 7.5. Vyslo­ve­ne  nie je vhod­ná. Gup­ky v noci oddy­chu­jú ležiac na dne, chvos­ty sa dotý­ka­jú dna a vte­dy im hro­zí náka­za. Dno nesmie obsa­ho­vať veľa det­ri­tu, účin­ná fil­trá­cia je dob­rým pred­po­kla­dom zdra­vých rýb. Gup­ky doslo­va milu­jú čerstvú vodu a ak sa im veľ­mi čas­to mení voda, ras­tú veľ­mi rých­lo a sú vo výbor­nej kon­dí­cii. Ide­ál­na je kon­ti­nu­ál­na výme­na vody. Roz­mno­žo­va­nie gupiek je jed­no­du­ché, čas­to krát sa môže v nádr­žiach akva­ris­tov diať aj pro­ti ich vôli. Sam­če­ko­via, nezried­ka aj tra­ja naraz nahá­ňa­jú vytrva­lo samič­ku, kto­rá ale zvy­čaj­ne zo začiat­ku igno­ru­je ich akti­vi­tu. Keď ale samič­ka pri­vo­lí, sam­ček pomo­cou pohlav­né­ho orgá­nu, gono­pó­dia, kopu­lu­je. Samič­ka je schop­ná držať si sper­mie v záso­be a rodiť aj v ďal­ších 34 nasle­du­jú­cich vrhoch. Čo je ove­ľa väč­ší prob­lém, je mla­dé odcho­vať. Ako hovo­rí Ivan Vyslú­žil: Gup­ku roz­mno­ží aj žia­čik, ale odcho­vá iba cho­va­teľ.“ Naro­de­né mla­dé  sú rela­tív­ne veľ­kým rybím plô­di­kom – dosa­hu­jú oko­lo 1 cm. Najprv ras­tú pomal­šie, po dvoch týžd­ňoch sa ich rast pri dob­rom kŕme­ní roz­beh­ne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľ­kos­ti dvoch cen­ti­met­rov je vhod­né kŕmiť čo naj­dô­sled­nej­šie. Hneď ako sa dá roz­lí­šiť pohla­vie, mlaď roz­deľ­te pod­ľa pohla­via, ak chce­te zabrá­niť dege­ne­rá­cii prí­bu­zen­ským krí­že­ním. Sam­če­ko­via pohlav­ne dospie­va­jú vo veku dvoch mesia­cov, samič­ky o mesiac neskôr. Samič­ky so sam­ca­mi daj­te doko­py vte­dy, ak chce­te, aby sa spo­lu párili.


Poeci­lia reti­cu­la­ta – Gup­py (accor­ding to The most famous spe­cies of aqu­arium fish – Gup­py, Poeci­lia reti­cu­la­ta). The beau­ti­ful name Gup­py” ori­gi­na­tes from the natu­ral form of P. reti­cu­la­ta, which has a dark spot bor­de­red with color on the body, usu­al­ly orien­ted towards the upper edge of the cau­dal fin. Its ori­gi­nal dis­tri­bu­ti­on is in Vene­zu­e­la, but today its ran­ge extends to the eas­tern Ama­zon, Vene­zu­e­la, Tri­ni­dad and Toba­go, Bar­ba­dos, nort­hern Bra­zil, and Guy­ana – the Ori­no­co Basin. Today, gup­pies can also be found in Aus­tra­lia, Cuba, Hawaii, Sout­he­ast Asia, Eas­tern and Sout­hern Afri­ca, South Ame­ri­ca up to the USA, Sout­hern Spain, Gre­e­ce, Ita­ly, and even in the Czech Repub­lic and Slo­va­kia. In the wild, males reach 3.5 cm, fema­les 6 cm. They live on ave­ra­ge 812 months. They are cha­rac­te­ri­zed by sig­ni­fi­cant sexu­al dimorp­hism. The male is much more color­ful, slim­mer, and has a gono­po­dium – a modi­fied anal fin ray 3 to 5. The basic color of both sexes is gray. Gup­pies are very friend­ly fish, most­ly swim­ming in the midd­le and lower part of the aqu­arium. Gup­py bre­e­ding is wides­pre­ad worl­dwi­de. The­re are many sha­pe and color varie­ties. Gup­py bre­e­ding used to be trouble-​free. Today, they are hea­vi­ly overb­red and have beco­me less resi­lient. I recom­mend a sex ratio of 3:1 or more in favor of fema­les. I con­si­der the ide­al bre­e­ding valu­es to be a tem­pe­ra­tu­re of 2227 °C, 1020°dGH, pH 7.5. Extre­me­ly soft water is not suitab­le. Gup­pies rest at night lying on the bot­tom, the­ir tails tou­ching the ground, which expo­ses them to infec­ti­on. The sub­stra­te must not con­tain a lot of det­ri­tus, effec­ti­ve fil­tra­ti­on is a good con­di­ti­on for healt­hy fish. Gup­pies lite­ral­ly love fresh water, and if the water is chan­ged very often, they grow very quick­ly and are in excel­lent con­di­ti­on. Con­ti­nu­ous water chan­ges are ide­al. Gup­py repro­duc­ti­on is straight­for­ward, often occur­ring in aqu­ariums against the will of the aqu­arist. Males, often three at a time, per­sis­ten­tly cha­se the fema­le, who usu­al­ly igno­res the­ir acti­vi­ty at first. Howe­ver, when the fema­le con­sents, the male copu­la­tes using the gono­po­dium. The fema­le is capab­le of sto­ring sperm and giving birth in the next 34 sub­se­qu­ent lit­ters. A much big­ger prob­lem is rai­sing the young. As Ivan Vyslú­žil says, Any­o­ne can bre­ed gup­pies, but only a bre­e­der can rai­se them.” Newly born gup­py fry are rela­ti­ve­ly lar­ge fish fry – rea­ching around 1 cm. They ini­tial­ly grow slo­wer, but after two weeks of good fee­ding, the­ir gro­wth acce­le­ra­tes. Like with other fish, it is advi­sab­le to feed gup­pies as con­sis­ten­tly as possib­le until they reach a size of two cen­ti­me­ters. As soon as the gen­der can be dis­tin­gu­is­hed, sepa­ra­te the young by gen­der if you want to pre­vent dege­ne­ra­ti­on through inb­re­e­ding. Males reach sexu­al matu­ri­ty at the age of two months, fema­les one month later. Put fema­les with males toget­her only when you want them to mate.


Prvú akciu pod náz­vom Akvá­ri­ové trhy sme mali 17.2.2013


The first event under the name Aqu­arium Mar­ket took pla­ce on Feb­ru­ary 172013.


Use Facebook to Comment on this Post