Biotopy, Doliny, Doliny, Hory, Hory, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny

Spálená dolina

skala
Hits: 2700

Spá­le­ná je vrch v Rohá­čoch, ležia­ci na hlav­nom hre­be­ni Západ­ných Tatier. Po str­mých sva­hoch vedú dva laví­no­vé žľa­by vedú­ce do Spá­le­nej a Hlbo­kej doli­ny (mapy​.cz). Spá­le­ná doli­na je ľadov­co­vé údo­lie dlhé pri­bliž­ne 3 km. Dnes hor­nú časť doli­ny tvo­ria suti­ny, ale­bo nesú­vis­lé tráv­na­té spo­lo­čen­stvá. V zime tu čas­to pada­jú laví­ny, kto­ré nie­ke­dy kon­čia až v dol­ných čas­tiach údo­lia. Stred­ná časť doli­ny má mier­nej­ší cha­rak­ter so zbyt­ka­mi ľadov­co­vých morén a žulo­vý­mi suti­na­mi. Nie­kto­ré bal­va­ny sú obro­vi­té. Doli­na je turis­tic­ky obľú­be­ná, je divo­ká, maleb­ná a pri­tom cel­kom ľah­ko dosia­hnu­teľ­ná. Vedie cez ňu tra­sa na Adam­cu­ľu, do Baní­kov­ské­ho sed­la a ku Roháčs­kym ple­sám (ege​on​.cz). Doli­na kon­čí skal­na­tým pra­hom nad Roháčs­kou doli­nou, cez kto­rý padá Roháčs­ky vodo­pád (turis​ti​ka​.cz). Spá­le­ná doli­na odbo­ču­je z Roháčs­kej doli­ny sme­rom na juho­zá­pad. Pre­te­ká ňou Spá­le­ný potok, kto­rý v dol­nej čas­ti doli­ny vytvá­ra Roháčs­ky vodo­pád (Wiki­pe­dia).

Spá­le­ná is a peak in the Rohá­če ran­ge, loca­ted on the main rid­ge of the Wes­tern Tatras. Two ava­lan­che gul­lies des­cend the ste­ep slo­pes, lea­ding into the Spá­le­ná and Hlbo­ká val­le­ys (mapy​.cz). Spá­le­ná Val­ley is a gla­cial val­ley app­ro­xi­ma­te­ly 3 km long. Today, the upper part of the val­ley is com­po­sed of scree or scat­te­red grass com­mu­ni­ties. In win­ter, ava­lan­ches often occur, some­ti­mes rea­ching the lower parts of the val­ley. The midd­le sec­ti­on of the val­ley has a gen­tler cha­rac­ter with rem­nants of gla­cial morai­nes and gra­ni­te scree. Some boul­ders are enor­mous. The val­ley is popu­lar with tou­rists; it is wild, pic­tu­re­sque, and rela­ti­ve­ly easy to reach. A trail runs through it to Adam­cu­ľa, Baní­kov­ské Sadd­le, and Rohá­če Lakes (ege​on​.cz). The val­ley ends with a roc­ky thres­hold abo­ve Rohá­če Val­ley, over which Rohá­če Water­fall cas­ca­des (turis​ti​ka​.cz). Spá­le­ná Val­ley bran­ches off from Rohá­če Val­ley to the sout­hwest. Spá­le­ný Cre­ek flo­ws through it, cre­a­ting the Rohá­če Water­fall in the lower part of the val­ley (Wiki­pe­dia).

Spá­le­ná to szc­zyt w paśmie Rohá­če, poło­żo­ny na głó­wnym grz­bie­cie Tatr Zachod­nich. Po stro­mych sto­kach opa­da­ją dwa lawi­no­we żle­by, pro­wa­dzące do Doli­ny Spá­le­ná i Doli­ny Hlbo­ká (mapy​.cz). Doli­na Spá­le­ná to lodo­wco­wa doli­na o dłu­go­ści oko­ło 3 km. Obe­cnie gór­na część doli­ny skła­da się z rumo­wisk lub rozp­ros­zo­nych tra­wias­tych zbi­oro­wisk. Zimą częs­to scho­dzą tu lawi­ny, któ­re cza­sa­mi docie­ra­ją do dol­nych par­tii doli­ny. Środ­ko­wa część doli­ny ma łagod­niejs­zy cha­rak­ter z pozos­ta­ło­ścia­mi moren lodo­wco­wych i gra­ni­to­wy­mi rumo­wis­ka­mi. Nie­któ­re gła­zy są ogrom­ne. Doli­na jest popu­lar­na wśród turys­tów; jest dzi­ka, malo­wnic­za i sto­sun­ko­wo łat­wo dostęp­na. Przez nią prze­bie­ga szlak na Adam­cu­lę, do Prze­łęc­zy Baní­kov­ské i nad Sta­wy Rohá­če (ege​on​.cz). Doli­na końc­zy się skal­nym pro­giem nad Doli­ną Rohá­če, przez któ­ry opa­da Wodos­pad Rohá­če (turis​ti​ka​.cz). Doli­na Spá­le­ná odga­łęzia się od Doli­ny Rohá­če w kie­run­ku południowo-​zachodnim. Prze­pły­wa przez nią potok Spá­le­ný, któ­ry w dol­nej części doli­ny twor­zy Wodos­pad Rohá­če (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Doliny, Doliny, Gemer, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Vodopády

Zádielská tiesňava

skala
Hits: 2795

Zádiel­ska ties­ňa­va sa nachá­dza medzi kra­so­vý­mi pla­ni­na­mi Hor­ný vrch a Zádiel­skou pla­ni­nou. Vyero­do­va­la ju rieč­ka Blat­ni­ca (Blat­ný potok) (Wiki­pe­dia), Cho­tár­ny potok. Je naj­hl­b­šou ties­ňa­vou na Slo­ven­sku. Je naj­lep­šie vidi­teľ­ná zo Zádiel­skej vyhliad­ky na Krkav­čích ska­lách (slo​ven​sky​-kras​.eu). V čase mete­ro­lo­gic­ko – hyd­ro­lo­gic­kých extré­moch sa Blat­ni­ca mení v dra­vú rie­ku s obrov­skou eróz­nou ener­gi­ou. Na pre­lo­me mája a júna 2010 zasiah­la regi­ón tisíc­roč­ná voda. Tieš­ňa­va je 400 met­rov hlbo­ká, 2 km dlhá (Wiki­pe­dia). Od roku 1954 je Národ­nou prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (envi​ro​por​tal​.sk). Jedi­neč­ná vege­tá­cia Zádiel­skej ties­ňa­vy je dôsled­kom hra­nič­né­ho loká­cie medzi Slo­ven­ským kra­som a Slo­ven­ským rudo­ho­rím (Infor­mač­ná tabuľa). 

Súčas­ťou ties­ňa­vy je 105 met­rov vyso­ký ihla­no­vi­tý útvar – skal­ná ihla, kto­rý vďa­ka svoj­mu tva­ru dostal názov ​“Cuk­ro­vá homo­ľa”. V hor­nej čas­ti je Malá cuk­ro­vá homo­ľa, kto­rá dosa­hu­je asi 20 % výš­ky Cuk­ro­vej homo­le. V Zádiel­skej ties­ňa­ve pozná­me asi 100 jas­kýň, naj­zná­mej­šia je Krá­ľov­ská jas­ky­ňa. Aj z nie­koľ­kých kilo­met­rov je vid­no Orliu die­ru (Sas-​lyuk), kto­rej vchod leží v mohut­nej skal­nej ste­ne – Orlia baš­ta. Naj­väč­šou je Taj­ná jas­ky­ňa (Wiki­pe­dia).

Zádiel­ska Gor­ge is situ­ated bet­we­en the karst pla­te­aus of Hor­ný vrch and Zádiel­ska pla­ni­na. It was car­ved by the Blat­ni­ca River (Blat­ný potok) (Wiki­pe­dia) and Cho­tár­ny potok. It is the dee­pest gor­ge in Slo­va­kia. It is best obser­ved from the Zádiel­ska vie­wpo­int on Krkav­čie ska­ly (Slo­vak Karst) (slo​ven​sky​-kras​.eu). During meteorological-​hydrological extre­mes, the Blat­ni­ca trans­forms into a power­ful river with tre­men­dous ero­si­ve ener­gy. In the peri­od bet­we­en May and June 2010, the regi­on was hit by a mil­len­nium flo­od. The gor­ge is 400 meters deep and 2 kilo­me­ters long (Wiki­pe­dia). Sin­ce 1954, it has been a Nati­onal Natu­re Reser­ve (envi​ro​por​tal​.sk). The uni­que vege­ta­ti­on of Zádiel­ska Gor­ge is a result of the bor­der loca­ti­on bet­we­en the Slo­vak Karst and the Slo­vak Ore Moun­tains (Infor­ma­ti­on board).

The gor­ge inc­lu­des a 105-​meter-​high coni­cal for­ma­ti­on, a rock need­le named ​“Cuk­ro­vá homo­ľa” due to its sha­pe. In the upper part, the­re is a smal­ler sugar cone cal­led Malá cuk­ro­vá homo­ľa, rea­ching about 20% of the height of Cuk­ro­vá homo­le. Zádiel­ska Gor­ge is home to around 100 caves, with the most famous being the Krá­ľov­ská Cave. Even from seve­ral kilo­me­ters away, you can see Orlia die­ra (Sas-​lyuk), who­se entran­ce is in a mas­si­ve rock wall kno­wn as Orlia baš­ta. The lar­gest cave is Taj­ná jas­ky­ňa (Wiki­pe­dia).

A Zádiel­ska szo­ros a Hor­ný vrch és a Zádiel­ska pla­ni­na karsz­tos fenn­sí­kok között feks­zik. A Blat­ni­ca folyó (Blat­ný potok) (Wiki­pe­dia) és a Cho­tár­ny potok ala­kí­tot­ta ki. Ez a leg­hoss­zabb szo­ros Szlo­vá­kiá­ban. A leg­job­ban a Zádiel­ska kilá­tó­ból lát­ha­tó a Krkav­čie skaly‑n (szlo­vák karszt) (slo​ven​sky​-kras​.eu). Meteorológiai-​hidrológiai extré­mek ide­jén a Blat­ni­ca erőtel­jes foly­óvá vál­to­zik hatal­mas eró­zi­ós ener­giá­val. 2010 május és június for­du­ló­ján az régi­ót évez­re­des árvíz súj­tot­ta. A szo­ros 400 méter mély és 2 kilo­mé­ter hoss­zú (Wiki­pe­dia). 1954 óta Nemze­ti Ter­més­zet­vé­del­mi Terület (envi​ro​por​tal​.sk). A Zádiel­ska szo­ros egy­edi növé­ny­ze­te a Szlo­vák Karszt és a Szlo­vák Érche­gy­ség határ­te­rüle­té­nek követ­kez­mé­nye (Infor­má­ci­ós tábla).

A szo­ros rés­ze egy 105 méter magas kúp ala­kú for­má­ci­ó­nak, egy szik­la tűnek, amit a ​“Cuk­ro­vá homo­ľa” név­vel illet­tek a for­má­já­ra. A fel­ső rés­zen talál­ha­tó egy kisebb cukor kúp, a Malá cuk­ro­vá homo­ľa, ami kb. 20% ‑át tes­zi ki a Cuk­ro­vá homo­lé­nek. A Zádiel­ska szo­ros körül­be­lül 100 bar­lan­got tar­tal­maz, a legi­smer­tebb a Krá­ľov­ská Cave. Még néhá­ny kilo­mé­ter­ről is lát­ha­tó az Orlia die­ra (Sas-​lyuk), mely­nek bejá­ra­ta egy tömör szik­la­fal­ban talál­ha­tó, Orlia baš­ta néven. A leg­na­gy­obb bar­lang a Taj­ná jas­ky­ňa (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post