Česko, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Vodné nádrže, Zahraničie

Žermanická priehrada

skala
Hits: 2611

Žer­ma­nic­ká prieh­ra­da bola vybu­do­va­ná na rie­ke Luči­na v rokoch 1951 – 1958 pre záso­bo­va­nie ostrav­ské­ho prie­mys­lu vodou. Hrá­dza je 314 met­rov dlhá a 38 met­rov vyso­ká. Vod­ná plo­cha zabe­rá 248 ha, objem prieh­ra­dy je viac ako 25 mili­ó­nov m3 vody. V dôsled­ku stav­by boli zato­pe­né obce Hor­ní a Dol­ní Soběso­vi­ce. Prieh­ra­da slú­ži aj výro­be elek­tric­kej ener­gie. Je vyhľa­dá­va­ným rekre­ač­ným mies­tom (wiki​pe​dia​.cz) a vyko­ná­va sa tu aj ryb­né hos­po­dá­re­nie. Prieh­ra­da je sta­va­ná a 500 roč­nú vodu (Balaj).

Žer­ma­nic­ká prieh­ra­da pred­sta­vu­je význam­nú vod­nú stav­bu, kto­rú posta­vi­li v 70-​tych rokoch 20. sto­ro­čia. Slú­ži na regu­lá­ciu vod­ných tokov, dodá­va pit­nú vodu. Avšak slú­ži aj pre rekre­ač­né úče­ly, vod­né špor­ty, plav­by na člnoch, wind­sur­fing, rybo­lov. Oko­li­tá kra­ji­na posky­tu­je pries­tor pre množ­stvo dru­hov rast­lín a živočíchov.

The Žer­ma­nic­ká Dam was built on the Luči­na River bet­we­en 1951 and 1958 to supp­ly water to the Ostra­va indus­try. The dam is 314 meters long and 38 meters high. The water area covers 248 hec­ta­res, and the reser­vo­ir’s volu­me is more than 25 mil­li­on cubic meters of water. As a result of the cons­truc­ti­on, the vil­la­ges of Hor­ní and Dol­ní Soběso­vi­ce were sub­mer­ged. The dam also ser­ves for the pro­duc­ti­on of elect­ri­cal ener­gy. It is a popu­lar rec­re­a­ti­onal area (wiki​pe​dia​.cz), and fish far­ming is also car­ried out the­re. The dam is built to withs­tand a 500-​year flo­od (Balaj).

Žer­ma­nic­ká Dam stands as a sig­ni­fi­cant water struc­tu­re cons­truc­ted in the 1970s. Its pri­ma­ry pur­po­se is the regu­la­ti­on of water flo­ws and the supp­ly of drin­king water. Howe­ver, it also ser­ves rec­re­a­ti­onal pur­po­ses, inc­lu­ding water sports, boating, wind­sur­fing, and fis­hing. The sur­roun­ding lands­ca­pe pro­vi­des habi­tat for a varie­ty of plant and ani­mal species.

Žer­ma­nic­ká přeh­ra­da byla vybu­do­vá­na na řece Luči­na v letech 1951 – 1958 pro záso­bo­vá­ní ostrav­ské­ho průmys­lu vodou. Hráz je 314 met­rů dlou­há a 38 met­rů vyso­ká. Vod­ní plo­cha zabí­rá 248 ha, objem přeh­ra­dy je více než 25 mili­onů m³ vody. V důsled­ku stav­by byly zato­pe­ny obce Hor­ní a Dol­ní Soběšo­vi­ce. Přeh­ra­da slou­ží také k výro­bě elek­tric­ké ener­gie. Je vyhle­dá­va­ným rekre­ač­ním mís­tem (wiki​pe​dia​.cz) a pro­vo­zu­je se zde i rybá­řs­ké hos­po­da­ře­ní. Přeh­ra­da je sta­věná na 500letou vodu (Balaj).

Žer­ma­nic­ká přeh­ra­da před­sta­vu­je význam­nou vod­ní stav­bu, kte­rou posta­vi­li v 70. letech 20. sto­le­tí. Slou­ží k regu­la­ci vod­ních toků, dodá­vá pit­nou vodu. Avšak slou­ží také pro rekre­ač­ní úče­ly, vod­ní spor­ty, plav­by na člu­nech, wind­sur­fing a rybo­lov. Okol­ní kra­ji­na posky­tu­je pros­tor pro množ­ství dru­hů rost­lin a živočichů.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Vodné nádrže, Vodné nádrže

Čerenec – vodná nádrž pri Vrbovom

skala
Hits: 3098

Vod­ná nádrž Čere­nec sa nachá­dza medzi Praš­ní­kom a Vrbo­vým. Vznik­la na poto­ku Holeš­ka, so začiat­kom prác v roku 1961 a napĺňa­nia o tri roky neskôr. Cel­ko­vý objem na maxi­mál­nej plo­che 0.46 km2 je 1.68 mili­ó­na m3 pri maxi­mál­nej hĺb­ke 7.5 met­ra (Wiki­pe­dia).

The Čere­nec reser­vo­ir is loca­ted bet­we­en Praš­ník and Vrbo­vý. It was cre­a­ted on the Holeš­ka stre­am, with cons­truc­ti­on com­men­cing in 1961 and fil­ling three years later. The total volu­me on a maxi­mum sur­fa­ce area of 0.46 km² is 1.68 mil­li­on m3, with a maxi­mum depth of 7.5 meters (Wiki­pe­dia).

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Tatranská Lesná

skala
Hits: 2418

Z Tatrans­kej Les­nej je výhľad na Slav­kov­ský a Lom­nic­ký štít, neďa­le­ko je Veľ­ká Stu­de­ná doli­na a Malá Stu­de­ná doli­na. Tatrans­ká Les­ná leží na kra­ji Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku, láka neoká­za­lou atmo­sfé­rou, oko­li­tý­mi majes­tát­ny­mi štít­mi Vyso­kých Tatier. V zime sa mení na raj pre lyžia­rov s per­fekt­ný­mi pod­mien­ka­mi a je tak úto­čis­kom pre milov­ní­kov zim­ných špor­tov. Zacho­va­la si auten­tic­kú kar­pat­skú iden­ti­tu. Dis­po­nu­je širo­kou šká­lou uby­to­va­cích možností.

Leží v nad­mor­skej výš­ke 915 m. Väč­ši­na pen­zi­ó­nov, kto­ré tu od roku 1927 vyras­ta­li, posta­vi­li a pre­vádz­ko­va­li čes­kí pod­ni­ka­te­lia, kto­rí si kupo­va­li pozem­ky od obce Sta­rá Les­ná (vyso​ke​-tat​ry​.info).

From Tatrans­ká Les­ná, the­re is a view of Slav­kov­ský and Lom­nic­ký štít, with Veľ­ká Stu­de­ná doli­na and Malá Stu­de­ná doli­na lying near­by. Tatrans­ká Les­ná is situ­ated on the edge of the Tat­ra Nati­onal Park, enti­cing visi­tors with an unas­su­ming atmo­sp­he­re and the majes­tic peaks of the High Tatras. In win­ter, it trans­forms into a para­di­se for skiers with per­fect con­di­ti­ons, beco­ming a refu­ge for win­ter sports ent­hu­siasts. The vil­la­ge has pre­ser­ved its aut­hen­tic Car­pat­hian iden­ti­ty and offers a wide ran­ge of accom­mo­da­ti­on options.

Loca­ted at an ele­va­ti­on of 915 meters, Tatrans­ká Les­ná pro­vi­des a bre­ath­ta­king pano­ra­ma of the sur­roun­ding lands­ca­pe. Most of the pen­si­ons that have gro­wn here sin­ce 1927 were built and ope­ra­ted by Czech entrep­re­ne­urs who pur­cha­sed land from the vil­la­ge of Sta­rá Les­ná (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Use Facebook to Comment on this Post

Huby, Organizmy, Príroda, TOP

Huby a lišajníky

skala
Hits: 2751

V hlbo­kých lesoch, pod koru­na­mi stro­mov sa skrý­va fas­ci­nu­jú­ci svet húb. Okrem toho aj lúky sú bež­ne domo­vom pre množ­stvo dru­hov húb. Huby tvo­ria dôle­ži­tú súčasť mno­hých kuchýň na cel­kom sve­te. Dodá­va­jú špe­ci­fic­kú chuť a vôňu. Huby v prí­ro­de roz­kla­da­jú hmo­tu, orga­nic­ký mate­riál. Myko­ri­ziál­ne dru­hy žijú v sym­bi­ó­ze s koreň­mi rast­lín. Exis­tu­je pri­bliž­ne 100 000 zná­mych dru­hov, avšak ich sku­toč­ný počet je prav­de­po­dob­ne ove­ľa vyš­ší. Štruk­tú­ra húb je oso­bi­tá, tvo­rí ich mycé­lium, množ­stvo ten­kých vlá­kien, kto­ré sú schop­né ras­tu a šíre­nia. Huby sa roz­mno­žu­jú výtrus­mi. Mno­hé huby sú lie­či­vé, sú zdro­jom enzý­mov, anti­bi­otík a bio­lo­gic­ky aktív­nych látok. V myko­re­me­diá­cii sa využí­va­jú na čis­te­nie kon­ta­mi­no­va­ných pôd, v potra­vi­nár­skom prie­mys­le a v bio­tech­no­lo­gic­kých pro­ce­soch. Ich bio­lo­gic­ká diver­zi­ta čaká na obja­vo­va­nie a výskum.

In the deep forests, bene­ath the cano­pies of tre­es, hides a fas­ci­na­ting world of mush­ro­oms. Addi­ti­onal­ly, mea­do­ws are com­mon­ly home to vari­ous mush­ro­om spe­cies. Mush­ro­oms cons­ti­tu­te a cru­cial part of many kit­chens worl­dwi­de, impar­ting a dis­tinc­ti­ve tas­te and aro­ma. In natu­re, mush­ro­oms play a vital role in decom­po­sing mat­ter, bre­a­king down orga­nic mate­rial. Mycorr­hi­zal spe­cies live in sym­bi­osis with plant roots. The­re are app­ro­xi­ma­te­ly 100,000 kno­wn spe­cies, but the actu­al num­ber is like­ly much hig­her. The struc­tu­re of mush­ro­oms is uni­que, con­sis­ting of myce­lium — nume­rous thin thre­ads capab­le of gro­wth and spre­a­ding. Mush­ro­oms repro­du­ce through spo­res. Many mush­ro­oms have medi­ci­nal pro­per­ties, ser­ving as a sour­ce of enzy­mes, anti­bi­otics, and bio­lo­gi­cal­ly acti­ve com­pounds. They are uti­li­zed in myco­re­me­dia­ti­on for cle­an­sing con­ta­mi­na­ted soils, in the food indus­try, and in bio­tech­no­lo­gi­cal pro­ces­ses. The­ir bio­lo­gi­cal diver­si­ty awaits explo­ra­ti­on and research.

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Živočíchy

Vtáčie búdky v Piešťanskom parku a ich návštevníci

skala
Hits: 4019

V par­ku v Pieš­ťa­noch sa nachá­dza, v jeho cen­trál­nej čas­ti, množ­stvo búdiek, kam cho­dí celé roky pri­kr­mo­vať vtá­ky pán Karol Fano. Už od roku 1970. Nie raz som ho tam stre­tol. Cho­dí pra­vi­del­ne v rov­na­kú hodi­nu, vtá­ky si naň­ho už urči­te zvyk­li. Iste aj vďa­ka tomu to je vďač­né mies­to pre foto­gra­fa.

Za sle­do­va­né obdo­bie celé­ho roka kŕmid­lo nav­ští­vi­lo 28 dru­hov vtá­kov. Pre­dov­šet­kým sýkor­ka veľ­ká a vra­bec poľ­ný. Veľ­mi čas­tý­mi náv­štev­ník­mi je brhlík oby­čaj­ný, ďateľ veľ­ký a ďateľ pro­stred­ný. Čas­to sa obja­ví drozd čier­ny, hrd­lič­ka záh­rad­ná a sýkor­ka bela­sá. Občas pri­le­tí sýkor­ka mly­nár­ka, sýkor­ka uhliar­ka, sýkor­ka hôr­na, sýkor­ka choch­la­tá, zelien­ka oby­čaj­ná, kaná­rik poľ­ný, pin­ka oby­čaj­ná. Zried­ka­vo vra­bec domo­vý, hav­ran, kav­ka, vra­na popo­la­vá, soj­ka, ško­rec, kači­ca divá. V zime čer­vien­ka oby­čaj­ná, glezg oby­čaj­ný, čížik oby­čaj­ný, pin­ka sever­ská, kôrov­ník dlho­prs­tý. Občas ulo­ví na kŕmid­le neja­ké­ho vtá­ka aj jas­trab kra­hu­lec (Kaňuš­čák, 2012).

In the park in Pieš­ťa­ny, in its cen­tral part, the­re are nume­rous bird fee­ders whe­re Mr. Karol Fano has been fee­ding birds for many years, sin­ce 1970. I have encoun­te­red him the­re more than once. He con­sis­ten­tly visits at the same hour, and the birds have sure­ly gro­wn accus­to­med to him. Cer­tain­ly, this has made it a gra­te­ful spot for photographers.

Throug­hout the obser­ved peri­od of the who­le year, 28 spe­cies of birds have visi­ted the fee­der. Par­ti­cu­lar­ly com­mon visi­tors inc­lu­de the gre­at tit and the hou­se spar­row. Other fre­qu­ent visi­tors are the gre­at spot­ted wood­pec­ker, the gre­a­ter spot­ted wood­pec­ker, and the midd­le spot­ted wood­pec­ker. The black­bird, the com­mon wood pige­on, and the Eura­sian blue tit are also seen fre­qu­en­tly. Occa­si­onal­ly, the cres­ted tit, the coal tit, the marsh tit, the wil­low tit, the gre­en­finch, the com­mon lin­net, and the com­mon chaf­finch make an appe­a­ran­ce. More rare­ly obser­ved are the hou­se spar­row, the car­ri­on crow, the jack­daw, the hooded crow, the mag­pie, the jay, the gre­at grey shri­ke, and the mal­lard. In win­ter, the com­mon red­poll, the Eura­sian sis­kin, the com­mon chaf­finch, the nort­hern bull­finch, and the long-​tailed tit are added to the mix. Occa­si­onal­ly, a spar­ro­wha­wk cap­tu­res a bird at the fee­der (Kaňuš­čák, 2012).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post