Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Artemia salina - žiabronôžka soľná, dostupné živé krmivo

Hits: 30377

Artemia salina – žiabronôžka soľná patrí medzi Entomastraca. Žiabronôžky, ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike, žijú v mori. Sú pomerne malé do 15 mm [1], oveľa menšie ako ich príbuzní v sladkej vode. Ku sladkovodným žiabronôžkam sa dostaneme najskôr prostredníctvom mrazených kociek v obchode. Artémia sa používa v rôznych veľkostiach, od jemnej až po hrubšiu. Väčšine akvaristov vyhovuje práve jemná artémia. Dostať ju v akvaristických obchodoch, na burzách a na iných akvaristických akciách. Žiabronôžky sa predávajú z rozličných lokalít – z Ruska, Kanady, USA, Číny. Ich liahnivosť je otázkou kvality. 95% liahnivosť vajíčok je vynikajúci parameter. Závisí od toho aj cena. Žiabronôžka je výživné krmivo, z ktorého poter najrýchlejšie vyrastie najmä do výšky a do šírky. V stave, keď ryby dorastajú, neodporúčam kŕmiť iba žiabronôžkou.

Artémia sa dá ľahko liahnuť, pravda pokiaľ prídete na spôsob tej ktorej várky ;-). Nároky na jednotlivé „druhy“ a balenia artémie sú bohužiaľ rozličné. Neraz som bol svedkom nespokojnosti s liahnivosťou u mojich známych, pričom ich kamarátom neraz „tá istá“ artémia ide výborne. Kúpená artémia sú vlastne vajíčka artémie. Vajíčka nasypeme do vody, napr. do fľaše, do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3-4 kávové lyžičky soli (25 – 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu. Je nutné aby sme silne vzduchovali. Vlastne ide o to, aby celý obsah cirkuloval čo najviac, aby žiadne vajíčka nezostali stáť. Udržujeme izbovú, prípadne o niečo vyššiu teplotu. Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie. Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá. Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám, nechávam artémie liahnuť 2 dni – je potom o niečo väčšia. Artémia sa pri 25 °C liahne 1.5 dňa. Medzi akvaristami sa traduje, že žiabronôžka môže byť jednodňová, ale aj dvojdňová, v závislosti od doby liahnutia a samozrejme od „typu. V sladkej vode vydržia iba krátku dobu – asi tak 8 hodín.

Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia. Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky. Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli. Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. mlynársky hodváb, ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou. Ja cedím artémiu cez monofil. Dekapsulovanú – odslupkovanú artémiu používam úspešne ako suché krmivo.

Autor nasledujúceho textu: Róbert Toman

Drobný kôrovec, žiabronôžka soľná (Artemia salina) je obľúbené živé (ale aj mrazené) krmivo pre mnohé druhy akváriových rýb. Mnohí chovatelia afrických cichlíd využívajú čerstvo vyliahnuté naupliá artémií na kŕmenie mladých rýb po rozplávaní alebo po opustení matkiných úst. Keďže k dispozícii sú iba vajíčka artemií, je potrebné zabezpečiť vhodné podmienky, aby sa vyliahol čo najväčší počet nauplií. K tomu slúžia tzv. liahne artémií. Existuje množstvo rôznych konštrukcií, z ktorých som sa snažil vybrať tie najlepšie vlastnosti – vysokú liahnivosť, nízku starostlivosť a náklady. Na samotnú výrobu liahne som použil klasickú PET fľašu o objeme 1,5 l. Použil som 2 rovnaké fľaše. Samozrejme je možné použiť fľašu s akýmkoľvek objemom. Odporúčam však hneď pri výbere hľadať fľašu, ktorá má hornú tretinu smerom k hrdlu nejakým spôsobom vrúbkovanú, nie hladkú. Má to význam pri získavaní vyliahnutých artémií z fľaše, kedy sa pri sťahovaní nauplií prázdne obaly vajíčok, prípadne nevyliahnuté vajíčka, zachytávajú na vrúbkoch steny fľaše a nemiešajú sa s vyliahnutými naupliami. Z jednej fľaše odrežeme dno hneď na spodku. Táto fľaša bude slúžiť ako vlastná liaheň.

Z druhej fľaše odrežeme spodnú časť do výšky asi 10 cm. Táto časť bude slúžiť ako podstavec, do ktorého zasadíme liaheň hrdlom dolu. Z tejto druhej fľaše odrežeme ešte hornú tretinu fľaše s hrdlom, čím vznikne lievik. Táto časť bude slúžiť, ako kryt liahne proti striekaniu slanej vody. Jednotlivé diely vidno na obrázku nižšie. Do vrchnáku vyvŕtame dva otvory, ktorých priemer prispôsobíme klasickej plastovej hadičke, ktorá sa používa napr. na rozvod vzduchu do akvárií. Otvory vyvŕtame o niečo menšie, aby cez ne hadičky iba tesne prešli. Nebude potom treba nič utesňovať. Do oboch dier prevlečieme hadičky. Jedna bude slúžiť na prívod vzduchu. Je možné nechať hadičku bez akéhokoľvek ukončenia, ale podľa mojich skúseností je lepšie použiť čo najmenší vzduchovací kamienok. Ja som použil taký, ako sa používa v obyčajných molitanových filtroch poháňaných vzduchom. Použitie vzduchovacieho kameňa má výhodu v tom, že zabráni vnikaniu vajíčok a artémií do tejto hadičky pri vypnutí vzduchovania (pri odsávaní vyliahnutých artémií). Kameň umiestnime tesne pri vrchnáku.

Do druhej dierky navlečieme rovnakú hadičku, ktorej vyústenie bude tesne pri vrchnáku. Táto hadička bude slúžiť na odsatie vyliahnutých nauplií artémií. Máme pripravenú fľašu s vrchnákom, ktorý na ňu naskrutkujeme. Zoberieme odrezanú spodnú časť fľaše a tesne pri dne urobíme dva otvory, aby ním pohodlne prešli hadičky, ktoré sme upevnili do vrchnáku. Otočíme fľašu hore dnom a posadíme do odrezanej spodnej časti fľaše, ktorá slúži ako podstavec liahne. Zároveň prevlečieme hadičky cez otvory v tejto časti zvnútra smerom von. Na hadičky je možné pripojiť malé ventily. Ja som však uzavretie hadičiek volil prostredníctvom obyčajného štipca na prádlo. Jednu hadičku, na ktorej je vzduchovací kameň, napojíme na vzduchovací kompresor.

Druhú hadičku s voľným koncom uzavrieme ventilčekom alebo, ako ja, zalomíme a zaistíme štipcom na prádlo. Takto je liaheň pripravená na naliatie roztoku a liahnutie. Aby voda nevytiekla cez hadičky, stačí ich zachytiť prostredníctvom háčika z drôtu na okraj liahne. Do fľaše nalejeme 1 l vlažnej vody (ja som si urobil na fľaši rysku, aby som nemusel stále odmeriavať vodu) a nasypeme kopcovitú čajovú lyžičku kuchynskej soli. Ja používam morskú soľ, ktorú bežne dostať v potravinách. Pustíme vzduchovanie, aby bola voda aktívne miešaná a keď sa rozpustí soľ, nasypeme vajíčka artémií. Ich množstvo závisí od počtu kŕmených rýb a treba si uvedomiť, že vajíčka sú veľmi malé a teda napr. 1/2 čajovej lyžičky vajíčok bude značné množstvo nauplií artémií.

Liahnutie

Pre liahnutie nie je potrebné robiť žiadne ďalšie úpravy podmienok, i keď teplota nad 25 °C je vhodná. Ja liahnem artémie úspešne i pri nižších teplotách. Úspešnosť liahnutia však závisí najmä na kvalite vajíčok. Pri silnom vzduchovaní sa prvé artémie začnú liahnuť asi po 20 hodinách, takže na druhý deň môžeme začať skrmovať artémie. Zastavíme vzduchovanie (tu je vhodné mať na hadičke pripojený spätný ventil, ktorý zabráni spätnému toku vody z fľaše do kompresora alebo jednoducho odpojíme hadičku od kompresora a háčikom si ju zavesíme na okraj liahne) a počkáme asi 10 min., kým vyliahnuté artémie klesnú ku dnu a prázdne vajíčka vyplávajú na hladinu alebo sa zachytia na stene fľaše, práve na vyššie spomínaných vrúbkoch.

Potom uvoľníme štipec (ventil) na druhej hadičke a cez veľmi jemnú tkaninu precedíme časť obsahu liahne nad prázdnym pohárom. Na tkanine uvidíme ružovo-oranžovú hmotu, čo sú vyliahnuté artémie. Po prvom cedení sa spolu s artémiami na tkaninu zväčša dostanú aj prázdne obaly vajíčok. Snažíme sa, aby sme odsali čo najmenej vajíčok, ktoré by po skonzumovaní mláďatám mohli spôsobiť problémy s trávením, prípadne ich úhyn. Ja som však nikdy takéto problémy nepozoroval a mláďatá väčšinou prázdne vajíčka vypľúvajú. Ak sme scedili dostatočné množstvo artémií, odsatú vodu vylejeme späť do liahne, vyfúkneme vodu z hadičky, ktorou sme cedili artémie, zaistíme ventilom (štipcom), pustíme vzduchovanie a pri ďalšom kŕmení postup opakujeme. Takto sa dajú z jedného liahnutia získavať artémie asi 3 dni, podľa frekvencie kŕmenia. Nemá význam skrmovať staršie artémie, pretože pre mladé rybky je najvhodnejšie používať čerstvo vyliahnuté artémie. Čím sú artémie staršie, tým majú nižšiu výživnú hodnotu. Po scedení poslednej dávky artémií fľašu vypláchneme čistou vodou a môžeme si zarobiť čerstvý roztok. Teoreticky by sa dal použiť pôvodný roztok znova, ale väčšinou už býva čiastočne zakalený. Pri cene soli sa príliš neoplatí šetriť a je lepšie zarobiť roztok čerstvý. Artémie sa liahnu lepšie. Niektorí chovatelia dokonca uvádzajú, že čerstvá voda s vyšším obsahom chlóru zlepšuje liahnivosť vajíčok. Na koniec praktická rada: Ak chceme mať pravidelný prísun čerstvých artémií, je dobré si vyrobiť niekoľko takýchto liahní a plniť ich napr. s rozmedzím 2 dní.

Referencie [1]: Wikipedia

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Chovateľské burzy, Chovateľské reportáže, Reportáže

Akvatera Trnava

Hits: 4025

Autori príspevkov – Milan Kánya, Milan Sabo, Matej Follrich

AkvaTera Trnava 20.9.2009

Akvaristicko – teraristická výstava/burza AkvaTera Trnava sa konala 20. septembra 2009 v priestoroch Obvodného úradu práce. Na 81 stoloch predávalo 35 predávajúcich zo Slovenska, Čiech a Rakúska. Celkový odhadovaný počet návštevníkov prevýšil magickú hranicu tisícky. V tomto čísle sú zarátaní aj neplatiaci návštevníci z radov detí, dôchodcov a zdravotne a telesne postihnutých. Verím, že sa nám podarí udržať kvalitu akcie minimálne na súčasnej úrovni a spravíme všetko preto aby tak návštevníci ako aj predávajúci odchádzali z AkvaTera Trnava rovnako spokojní ako tomu bolo doteraz. Termín konania ďalšej akcie bude na jar 2010. Konkrétny dátum spresníme čoskoro na stránke att.plazyunas.com.


AkvaTera Trnava 31.5.2009

Posledný májový deň v roku 2009 sa uskutočnila už štvrtá ATT výstava/burza v Trnave. Vďaka veľkému záujmu predávajúcich a návštevníkov sa konala vo väčších priestoroch ako tomu bolo prvé tri razy. Na naše potešenie boli aj nové priestory, štyri krát väčšie ako dovtedy, beznádejne vypredané predávajúcimi a naplnené dychtivými návštevníkmi. Predávajúci zo štyroch krajín vystavovali svoju ponuku na 78 stoloch. Potešila na slovenské pomery vysoká účasť predávajúcich z Českej republiky. Piati vystavovali na 18 stoloch zvieratá a tovar, ktorý pútal pozornosť davu návštevníkov. Tých prišlo behom 3 hodín na ATT cca 1000! Aj preto sme sa rozhodli predĺžiť čas nadchádzajúcej burzy na 4 hodiny od 8:00-12:00.

Prvé tri akcie sa konali v CVČ Kalokagatia v Trnave. Prvá akcia sa konala 16.9.2007, ďalšie 8.6.2008, 5.10.2008. Vzhľadom na vysokú účasť návštevníkov a nedostatočné kapacity pre uspokojenie predávajúcich sme už túto, v poradí štvrtú burzu zorganizovali vo väčších priestoroch v priestoroch Obvodného úradu prác (vedľa OC MAX) – Jána Bottu 4, Trnava GPS: 48°22’9.02″N / 17°34’38.62″E.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, 2008, 2009, 2014, Časová línia, Labyrintky, Príroda, Ryby, Živočíchy

Betta splendens – bojovnica pestrá

Hits: 23248

Bojovnica patrí medzi labyrintky. Samotný rod Betta má opísaných množstvo druhov: akarensis, albimarginata, anabatoides, balunga, bellica, breviobesus, brownorum, brownorum, sarawak, burdigala, channoides, channoides mahakam, chini, chloropharynx, coccina, dimidiata, edithae, enisae, foerschi, foerschi mandor, fuscahipposideros, imbellis, livida, livida tajong karang, macrostoma, miniopinna, ocellata, patoti, persephone, pi, picta, pinguis, primapugnax, pugnax kapuas, pulchra, pulchra pontian, renata, rubrarutilans, schalleri, simorum, simplex, smaragdina, sp. bangka, sp. kapuas, sp. mahachai, sp. northern, sp. sanggau, sp. sukadana, sp. tayan, spilotogena, splendens, splendens ko samui, splendens pineapple yellow, strohi, taeniata, tomi, tussyae, unimaculata, unimaculata muara wahu, unimaculata santakan, waseri.

Bojovnice dýchajú špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom dýchať atmosférický kyslík. To jej dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nej známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na život a na smrť. Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka. Občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho soka, kým sa nadýchne. K ostatným nepríbuzným druhom sa správa až apaticky, takže je možné ju mať v spoločenskom akváriu, za predpokladu iba jedného samca v nádrži. Aj keď sa mladé jedince bojovníc v mladosti medzi sebou neklbčia. Ak sa vám to z nejakého dôvodu predsa nepodarí dodržať, tak je vhodné mať v nádrži množstvo úkrytov, plávajúcich rastlín, v ktorých môžu ryby nájsť viac pokoja. Nehodí sa ani kombinovať bojovnicu s rájovcom (Macropodus spp.), guramou – Trichogaster . Tieto ázijské tigre by si nedopriali pokoja – voči sebe sa správajú nepriateľsky.

Bojovnica je pomerne nenáročná, pri rozmnožovaní si samce stavajú penové hniezdo – naberajú vzduch do úst a pod hladinou s týmito malými bublinkami vytvárajú priam kolísku. Preto je nevyhnutné, aby sa hladina vody veľmi v takomto prípade nehýbala, alebo pohybovala len mierne. Plávajúce rastliny, rastliny na hladine sú vítanou súčasťou normálneho chovu aj odchovu bojovníc. Plôdik je veľmi drobný, vyžaduje na začiatku kŕmenie nálevníkom, alebo inou veľmi malou živou potravou. Je náchylný na teplotné výkyvy, preto je nutné im zamedziť zmenám teploty v celom vodnom stĺpci. Preto je nanajvýš vhodné zakryť čo najtesnejšie hladinu akvária. Je optimálne, aby voda mala rovnakú teplotu ako teplota vzduchu nad hladinou. Medzi Betta splendens sú vyšľachtené rôzne farebné formy, najčastejšie sú červená, modrá, zelená, žltá. Okrem toho registrujem tieto formy a štandardy: crowntail, halfmoon, plakat, ko samui, pineapple yellow a mnohé iné. Pre posudzovaní betiek existujú viaceré štandardy, v mnohých prípadoch prinášajú diametrálne odlišné výsledky. Zväčša sa aj jednotlivé školy nechcú dohodnúť, ani sa vzájomne obohatiť. Tradícia výstav bojovníc je aj na Slovensku, aj v Česku. U nás sa konávali v poslednom období výstavy bojovníc predovšetkým v Martine, v Banskej Bystrici a v poslednej dobe je veľmi aktívna Bratislava.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2004, 2008, Časová línia, Cichlidy, Príroda, Ryby, Tanganika cichlidy, Živočíchy

Tropheus moorii

Hits: 6670

Tropheus moorii Boulenger, 1898. Dorastá do 14.5 cm, dožíva sa podľa FishBase 10 rokov. Druh patriaci medzi africké cichlidy, navyše je to endemit jazera Tanganika. Veľmi podobný druh ako Tropheus duboisi. Má množstvo foriem, napr.: Chaitika, Chaitika Blue Rainbow, Chaitika Kasabae, Chaitika Blue Rainbow, Chaitika Rainbow, Chilambo Yellow Rainbow, Chimba, Chipimbi, Chiwina Red, Fulwe Rocks, Golden Kazumba, Gombe, Hinde, Ilangi, Ilangi Yellow Real, Isanga OB, Kachese, Kaku, Kaku Zambian Blue Rainbow, Kala, Kala Bay Green, Kala Island Yellow, Kalambo, Kalambo Lemon, Kalambo Goldfleck, Kalambo OB, Kalambo Wasp, Kalambwe, Kalambwe Bright Red, Kalibwe, Kalibwe Green Rainbow, Kambwimba, Kambwimba OB, Kanoni, Kantalamba, Kantalamba Rainbow, Kapampa, Kapere, Kapere Red Rainbow, Kasaba, Kasageri, Kasakalawe, Kasanga, Kasanga Red Rainbow, Katili, Katonga, Katoto Red Dorsal, Kazumba, Kibwesa, Kiku, Kisambala, Kushangaza, Linangu, Linangu Yellow, Livua, Livua Bloodchin, Longola Sunspot, Lufubu, Lupota, Lusingu, Malasa, Masansa, Mbita, Mbita Lemon Spot, Moba, Moliro, Moliro Red, Molwe,  Mpulungu, Mtosi, Murago, Murago Lusingu, Musanga, Mutondwe, Mutondwe Zitronen, Muzi, Muzi Cherry Rainbow, Muzi Blue Blazed Red Rainbow, Muzumba, Mwerazi, Mwerazi Bwasa, Mwerazi White Limespot, Mzwema, Namansi, Nangu, Nangu Yellow Rainbow, Nangu Kabeyeye, Nangu Yellow Rainbow, Ndole, Ndole Red, Ndole Red Fluorescent, Nkamba Bay, Nkonde, Nkonde Yellow, Nundo Head, Sabwe, Samazi, Samazi Red Rainbow, Sumbu, Sumbu Green-Red, Sumbu Grunroter, Tembwe, Tembwe Deux, Upota, Wampembe, Zongwe.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post