2009, 2009, Časová línia, Ľudia, Mestá, Mestá, Oslavné, Reportáže, Slovenské, Slovenské

Salamandrové slávnosti v Banskej Štiavnici

Hits: 1957

V Banskej Štiavnici sa každoročne konajú oslavy mesta – tzv. Salamandrové dni. V roku 2009 som bol prítomný počas posledného dňa takéhoto podujatia. Bol som svedkom okrem iného divadla pre deti, čohosi ako jarmoku a viacerých vystúpení hudobníkov. Na fotografiách je ľudová hudba z maďarského Sopronu, s ktorým ma mesto Banská Štiavnica dlhoročnú spoluprácu. Potešili ma svojou veselosťou. Na jarmoku bola aj časť, kde sa prezentovala Sopron. Neskôr ma  upútala česká skupina Terne Čhave.

Salamander bol pôvodne slávnostný sprievod poslucháčov banskoštiavnickej akadémie. Konal sa vždy po zotmení, vo svetle baníckych kahanov a fakieľ. Po roku 1919, kedy sa odsťahovala Vysoká škola banícka a lesnícka do Šopronu, bohatý spoločenský život prestal. K obnoveniu došlo po roku 1935. Po 2. svetovej vojne sa tradícia salamandrových sprievodov obnovila 10.9.1949. Do roku 1993 sa však uskutočnil iba 8 krát. Od roku 1993 sa koná každoročne v druhý septembrový týždeň. Názov je odvodený pod pohybu salamandry škvrnitej. Napodobňujúc jej pohyb prechádza sprievod z jednej strany ulice na druhú, čo pri osvetľovaní dobovými svietidlami vytvára pôsobivé divadlo. V sprievode sa pohybuje 580 postáv, ktoré znázorňujú hlavne prácu a život obyvateľov mesta. Sprievod sa pohybuje pomaly a dôstojne, vlní sa z jednej strany ulice na druhú (banskastiavnica.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská, Vodopády, Vodopády

Roháčsky vodopád

Hits: 1025

Roháčsky vodopád je 23 metrov vysoký vodopád na potoku v Spálenej doline (portaltatra.sk), v nadmorskej výške 1 340 metrov (treking.cz). Jeho priemerný prietok vody na Studenom potoku je 500 – 1 200 litrov ze sekundu, je závislý od ročného obdobia. Prístupnejší a väčší je Vyšný Roháčsky vodopád. Nižný Roháčsky vodopád sa nachádza asi 100 metrov pod Vyšným. Jeho charakter je zjavne kaskádovitý na úseku dlhom cca 20 metrov (aktuality.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská, Stavby, Typ

Hrad Červený Kameň

Hits: 1563

Hrad Červený kameň je pomerne rozsiahly a zachovalý hrad. Okrem iného sa v jeho areáli nachádza sokoliarsky dvor Astur. Ku hradu sa dá dostať z obcí Píla, aj Častá. Trochu škaredá, ale používaná prezývka pre hrad je Červák. Červený kameň navštevuje najmä v lete veľa návštevníkov (Peter Kaclík). Červený Kameň je situovaný na kremencovom brale, je viditeľný najmä z väčších diaľok. Patril do sústavy stredovekých pohraničných hradov na ochranu západných hraníc Uhorska (pamiatky.net). Hrad mal pôvodne stáť na protiľahlom, vyššom kopci. Tak ho vybrala kráľovná Konštancia (hradcervenykamen.sk). História hradu siaha pred rok 1240. Jeden z názvov hradu je aj Bobrí hrad (Bibersburg). Nemecký názov pre Červený Kameň je Rothenstein, maďarský Vöröskő. Majitelia hradu sa striedali, okrem iného nimi boli aj Fuggerovci a Pálfiovci. Anton Fugger prestaval stredoveký hrad na renesančnú pevnosť v 16. storočí. Neskôr hrad prestavovali viackrát Pálfiovci (hradcervenykamen.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, České, Česko, Krajina, Mestá, Mestá, Zahraničie

Chřibská – starodávna, kľukatá

Hits: 231

Mesto Chřibská leží v najzápadnejšej časti Lužických hôr, v južnej časti Šluknovského výbežku. Je obklopené Kytlickou pahorkatinou, Lužických chrbátom a Jetřichovskými stenami. Na území Chránenej krajinnej oblasti Lužické hory a CHKO Labské pieskovce a Národného parku České Švajčiarsko. Miestne časti mesta: Chřibská, Dolní Chřibská, Horní Chřibská, Krásne Pole. Žije tu 1399 obyvateľov (mesto-chribska.cz). Prvá písomná zmienka je z roku 1352, avšak mesto existovalo podľa nápisu na kameni, už pre rokom 1144. Nemecký názov je Kreibitz, je slovanského pôvodu zo slova Krzywycza, vyjadruje meandrujúci potok. Súčasný názov je staročeský od slova chřib – pahorok (mesto-chribska.cz). Bola tu najstaršia sklárska huta v Strednej Európe, existovala už v roku 1414 (Alexandr Vanžura). Po roku 1946 tu dramaticky poklesol počet obyvateľov po odsune Nemcov. Znovuosídlenie nebolo úspešné. Opustené domy chátrali, boli ničené, aj mnoho z nich bolo zbúraných. Najviac v rokoch 1955, 1965 a 1967. Boli zbúrané súvislé línie poschodových domov a prakticky bolo zlikvidované aj námestie. Mnoho cenných ľudových domov. Mnoho týchto stavieb zachránili chalupári, ktorých počet takmer dosahuje počet trvalo žijúcich obyvateľov (mesto-chribska.cz). V mladosti tu žil Christoph Willibald Gluck (1714 – 1787), ktorého otec bol v rokoch 1722 – 1727 lesmajstrom na kamenickom panstve Kinských (Jiří Kühn).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post