Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Rajecké Teplice

skala
Hits: 2327

Rajec­ké Tep­li­ce som nav­ští­vil viac­krát. Vní­mal som ich zvlášt­ne, pomer­ne roz­bi­to. Mes­to na mňa pôso­bi­lo izo­lo­va­ne, ako­by tam boli kúpe­le stre­dom ves­mí­ru. Asi aj pre­to, že samot­né kúpe­le na mňa pôso­bi­li gýčo­vo a snob­sky. Nemo­hol som sa zba­viť poci­tu, že sú síce pek­né, ale nepat­ria do pro­stre­dia Rajec­kej doli­ny vsa­de­nej do hor­na­té­ho reli­é­fu, Neho­di­li sa mi ani men­tál­ne, medzi tunaj­šie oby­va­teľ­stvo. Labu­tie jaze­ro je veľ­mi pekné.

Mes­to Rajec­ké Tep­li­ce ležia v Žilin­skej kot­li­ne na sva­hu Skal­ky (rajec​ke​-tep​li​ce​.info) v nad­mor­skej výš­ke 411 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Na roz­lo­he 11.85 km2 tu žije 3017 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Rajec­ké Tep­li­ce vznik­li nie­ke­dy v polo­vi­ci 14. sto­ro­čia (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). Od začiat­ku 17. sto­ro­čia sú Rajec­ké Tep­li­ce kúpeľ­nou osa­dou. V roku 1784 tu v 4 domoch žilo 27 oby­va­te­ľov. Od roku 1880 do roku 1951 boli Rajec­ké Tep­li­ce osa­dou obce Kon­ská. Naopak v roku 1980 sa k Rajec­kým Tep­li­ciam pri­čle­ni­li obce Poluv­sie, Strán­ske, Kon­ská, Kune­rád a Kamen­ná Poru­ba. Avšak ten­to stav trval len do roku 1989, kedy doš­lo k osa­mos­tat­ne­niu obcí (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). V kúpe­ľoch v Rajec­kých Tep­li­ciach sa lie­čia zápa­lo­vé a dege­ne­ra­tív­ne cho­ro­by pohy­bo­vej sústa­vy, úra­zo­vé sta­vy, sta­vy po ope­rá­ciach, ner­vo­vé cho­ro­by. Súčas­ťou kúpe­ľov je špor­to­vý are­ál, fit­ness­cen­trum, park a jaze­ro. V augus­te sa v mes­te kona­jú let­né sláv­nos­ti a v júni Hodo­vé sláv­nos­ti (rajec​ke​-tep​li​ce​.info).

I have visi­ted Rajec­ké Tep­li­ce seve­ral times. I per­ce­i­ved them as pecu­liar, some­what run-​down. The town see­med iso­la­ted to me, as if the spa were the cen­ter of the uni­ver­se. Per­haps this per­cep­ti­on aro­se becau­se the spas them­sel­ves see­med kits­chy and snob­bish to me. I could­n’t sha­ke the fee­ling that they were inde­ed beau­ti­ful but out of pla­ce in the sur­roun­dings of the Rajec­ká Val­ley nest­led in a moun­tai­nous lands­ca­pe. They also did­n’t seem to fit in men­tal­ly with the local popu­la­ti­on. The Swan Lake is very beautiful.

The town of Rajec­ké Tep­li­ce is situ­ated in the Žili­na Basin on the slo­pe of Skal­ka (rajec​ke​-tep​li​ce​.info) at an ele­va­ti­on of 411 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). In an area of 11.85 km², it is home to 3017 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). Rajec­ké Tep­li­ce ori­gi­na­ted some­ti­me in the mid-​14th cen­tu­ry (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). Sin­ce the begin­ning of the 17th cen­tu­ry, Rajec­ké Tep­li­ce has been a spa sett­le­ment. In 1784, 27 inha­bi­tants lived in 4 hou­ses. From 1880 to 1951, Rajec­ké Tep­li­ce was a part of the muni­ci­pa­li­ty of Kon­ská. Con­ver­se­ly, in 1980, the vil­la­ges of Poluv­sie, Strán­ske, Kon­ská, Kune­rád, and Kamen­ná Poru­ba were incor­po­ra­ted into Rajec­ké Tep­li­ce. Howe­ver, this situ­ati­on las­ted only until 1989 when the vil­la­ges regai­ned the­ir inde­pen­den­ce (rajec​ke​-tep​li​ce​.info). The spas in Rajec­ké Tep­li­ce spe­cia­li­ze in tre­a­ting inflam­ma­to­ry and dege­ne­ra­ti­ve mus­cu­los­ke­le­tal dise­a­ses, trau­ma­tic con­di­ti­ons, posto­pe­ra­ti­ve sta­tes, and ner­vous disor­ders. The spa com­plex inc­lu­des a sports area, fit­ness cen­ter, park, and a lake. In August, the town hosts sum­mer fes­ti­vi­ties, and in June, the­re are Har­vest Fes­ti­vi­ties (rajec​ke​-tep​li​ce​.info).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Umenie

Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej

skala
Hits: 2436

Rajec­ká Les­ná pat­rí do okre­su Žili­na. Je zná­mym pút­nic­kym mies­tom. Od roku 1900 sa súčas­ťou obce sta­la osa­da Trs­te­ná. V obci sa nachá­dza Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­rý sa nachá­dza neďa­le­ko od kos­to­la Naro­de­nia Pan­ny Márie. Kos­tol bol v roku 2002 vyhlá­se­ný za Bazi­li­ku minor. K obci pat­rí aj kal­vá­ria s krí­žo­vou ces­tou (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná leží v Rajec­kej kot­li­ne, na západ­nom úpä­tí Lúčan­skej Malej Fat­ry v nad­mor­skej výš­ke 508 met­rov nad morom. Jej roz­lo­ha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1413. Pod­ľa his­to­ric­kých pra­me­ňov obec vznik­la v rokoch 1393 až 1413. Názov obce je odvo­de­ný od nemec­ké­ho náz­vu Fre­i­wald (slo­bod­ný /​voľ­ný les). V 17. sto­ro­čí sa písa­lo, že Fri­vald je obko­le­se­ný a ukry­tý hus­tým lesom a vedie k nemu úzka ces­ta, kto­rú bolo ťaž­ko nájsť. Zvlášt­nos­ťou bolo, že kaž­dý osad­lík pou­ží­val prí­me­nie Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). V obci stál kedy­si stre­do­ve­ký kos­to­lík z kon­ca 13. sto­ro­čia, z kto­ré­ho sa zacho­va­la už len svä­ty­ňa (Wiki­pe­dia). Bol to románsko-​gotický kos­to­lík Pan­ny Márie, slú­žil ako marián­ske pút­nic­ké mies­to. Začiat­kom 20. sto­ro­čia slú­žil ako far­ská sýp­ka, v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia ako sklad naf­ty (Ale­xan­dra a Šte­fan Podo­lin­ský).

Slo­ven­ský bet­le­hem 

Veľ­kou atrak­ci­ou Rajec­kej Les­nej je pohyb­li­vý Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­ré­ho auto­rom je domá­ci rez­bár Jozef Peka­ra. Bet­le­hem nezob­ra­zu­je len nábo­žen­ské motí­vy, ale aj deji­ny slo­ven­ské­ho náro­da. Uni­ká­tr­ny je aj svo­jou veľ­kos­ťou, dlhý je 8.5 met­ra, širo­ký 2.5 met­ra a vyso­ký 3 met­re. Otvo­re­ný bol v novem­bri 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra na ňom pra­co­val od roku 1980. Sú na ňom zobra­ze­né prá­ce a remes­lá, zvy­ky, kro­je, kto­ré sú spä­té so slo­ven­ským ľudom. Zastú­pe­né sú tu všet­ky slo­ven­ské regi­ó­ny. Nachá­dza sa tu pri­bliž­ne 30 postáv, z kto­rých sa asi polo­vi­ca pohy­bu­je (Jozef Terem).

Gej­zír

Gej­zír sa nachá­dza za obcou. Vyvie­ra do výš­ky asi desať met­rov, v zime nie­ke­dy vytvá­ra 6 met­ro­vý ľado­vý kužeľ (slo​va​kian​gu​ide​.com).

Rajec­ká Les­ná belo­ngs to the Žili­na dis­trict and is a well-​known pilg­ri­ma­ge site. Sin­ce 1900, the sett­le­ment of Trs­te­ná has been part of the muni­ci­pa­li­ty. The Slo­vak Bet­hle­hem, loca­ted near the Church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary, is found in the vil­la­ge. In 2002, the church was dec­la­red a Minor Basi­li­ca. The vil­la­ge also inc­lu­des a cal­va­ry with a Sta­ti­ons of the Cross (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná is situ­ated in the Rajec­ká kot­li­na, at the wes­tern foot­hills of the Lúčan­ská Malá Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 508 meters abo­ve sea level. Its area is 39.26 km², and it is home to 1,188 resi­dents (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1413. His­to­ri­cal sour­ces indi­ca­te that the vil­la­ge was estab­lis­hed bet­we­en 1393 and 1413. The name of the vil­la­ge is deri­ved from the Ger­man name Fre­i­wald (free/​uncultivated forest). In the 17th cen­tu­ry, it was desc­ri­bed that Fri­vald was sur­roun­ded and hid­den by den­se forest, with a nar­row path that was dif­fi­cult to find. A pecu­lia­ri­ty was that eve­ry resi­dent used the sur­na­me Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). In the past, the­re was a medie­val church from the late 13th cen­tu­ry in the vil­la­ge, of which only the sanc­tu­ary has been pre­ser­ved (Wiki­pe­dia). It was a Romanesque-​Gothic church of the Vir­gin Mary, ser­ving as a Marian pilg­ri­ma­ge site. In the ear­ly 20th cen­tu­ry, it ser­ved as a parish gra­na­ry, and in the 1950s, it func­ti­oned as a fuel oil ware­hou­se (Ale­xan­dra and Šte­fan Podolinský).

Slo­vak Bethlehem

A major att­rac­ti­on in Rajec­ká Les­ná is the movab­le Slo­vak Bet­hle­hem, cre­a­ted by local sculp­tor Jozef Peka­ra. The Bet­hle­hem depicts not only reli­gi­ous motifs but also the his­to­ry of the Slo­vak nati­on. It is uni­que in its size, mea­su­ring 8.5 meters in length, 2.5 meters in width, and 3 meters in height. It was unve­i­led in Novem­ber 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra wor­ked on it sin­ce 1980. The art­work por­tra­ys the works and crafts, cus­toms, and cos­tu­mes asso­cia­ted with the Slo­vak peop­le. All Slo­vak regi­ons are repre­sen­ted, fea­tu­ring app­ro­xi­ma­te­ly 30 figu­res, with about half of them in moti­on (Jozef Terem).

Gey­ser

The gey­ser is loca­ted bey­ond the vil­la­ge. It erupts to a height of about ten meters, some­ti­mes for­ming a 6‑meter ice cone in win­ter (slo​va​kian​gu​ide​.com).

Rajec­ká Les­ná nale­ży do okręgu Žili­na i jest zna­nym miejs­cem pielgr­zym­ko­wym. Od roku 1900 osa­da Trs­te­ná sta­no­wi część tej miejs­co­wo­ści. W wios­ce znaj­du­je się Sło­wac­kie Bet­le­jem, poło­żo­ne nie­da­le­ko Kości­oła Naro­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. Kości­ół ten w 2002 roku został uzna­ny za Bazy­li­kę Mniejs­zą. Do wsi nale­ży również kalwa­ria z Dro­gą Krzy­żo­wą (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná poło­żo­na jest w kot­li­nie Rajec­kiej, u zachod­nich pod­nó­ży Małej Fat­ry Lúčan­skiej, na wyso­ko­ści 508 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jej obszar wyno­si 39,26 km², a zamiesz­ku­je ją 1188 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1413. Źró­dła his­to­rycz­ne wska­zu­ją, że wieś pows­ta­ła w latach 1393 – 1413. Nazwa wsi wywo­dzi się od nie­miec­kiej nazwy Fre­i­wald (wolny/​nie upra­wia­ny las). W XVII wie­ku opi­sa­no, że Fri­vald był otoc­zo­ny i ukry­ty w gęs­tym lesie, do któ­re­go pro­wa­dzi­ła wąs­ka ście­żka, trud­na do zna­le­zie­nia. Nie­ty­po­we było to, że każdy miesz­ka­niec uży­wał nazwis­ka Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). W przes­zło­ści w miejs­co­wo­ści ist­niał śred­ni­owiecz­ny kości­ół z końca XIII wie­ku, z któ­re­go zacho­wa­ła się tyl­ko świ­ąty­nia (Wiki­pe­dia). Był to kości­ół romańsko-​gotycki Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny, słu­żący jako miejs­ce pielgr­zym­ko­we maryj­ne. Na poc­ząt­ku XX wie­ku pełnił fun­kc­ję para­fial­ne­go spich­ler­za, a w latach 50. XX wie­ku fun­kc­jo­no­wał jako maga­zyn ole­ju opa­ło­we­go (Ale­xan­dra i Šte­fan Podolinský).

Sło­wac­kie Betlejem

Jed­ną z głó­wnych atrakc­ji w Rajec­ká Les­ná jest rucho­me Sło­wac­kie Bet­le­jem, stwor­zo­ne przez lokal­ne­go rze­źbiar­za Joze­fa Peka­rę. Bet­le­jem nie przed­sta­wia tyl­ko moty­wów reli­gij­nych, ale także his­to­rię naro­du sło­wac­kie­go. Jest uni­kal­ne ze wzg­lędu na swój roz­miar, mier­ząc 8,5 met­ra dłu­go­ści, 2,5 met­ra sze­ro­ko­ści i 3 met­ry wyso­ko­ści. Zosta­ło odsło­ni­ęte w lis­to­pa­dzie 1995 roku (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra pra­co­wał nad nim od 1980 roku. Pra­ca przed­sta­wia pra­ce i rze­mi­osła, zwyc­za­je i stro­je zwi­ąza­ne ze sło­wac­kim naro­dem. Wszys­tkie regi­ony Sło­wac­ji są repre­zen­to­wa­ne, obej­mu­jąc oko­ło 30 posta­ci, z któ­rych oko­ło poło­wa jest w ruchu (Jozef Terem).

Gej­zer

Gej­zer znaj­du­je się poza wsią. Wyras­ta na wyso­ko­ść oko­ło dzie­si­ęciu met­rów, cza­sem twor­ząc w zimie sze­ści­omet­ro­wy sto­żek lodo­wy (slo​va​kian​gu​ide​.com).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Hrady, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny, Zámky

Žilina

skala
Hits: 5711

Žili­na je cen­trom seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­ska, je kraj­ským síd­lom. V Žili­ne žije 82 925 oby­va­te­ľov na plo­che 80.03 km2. Mes­to leží v údo­lí rie­ky Váh, v Žilin­skej kot­li­ne, na súto­ku s rie­kou Kysu­ca a Raj­čian­ka v nad­mor­skej výš­ke 333 met­rov nad morom (zili​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Žili­ne – ter­ra de Seli­nan je z roku 1208 (Ľubo­mír Viliam Pri­kryl, Peter Štan­ský). Mes­to sa roz­ví­ja­lo v blíz­kos­ti Žilin­ské­ho hra­du, kto­rý exis­to­val do polo­vi­ce 15. sto­ro­čia. Zau­jí­ma­vé je, že dote­raz nebol obja­ve­ný. V Žili­ne žili Slo­vá­ci a Nemci z Teší­na. Marián­ske námes­tie má ako jedi­né na Slo­ven­sku zacho­va­né rene­sanč­né arká­dy – laub­ne. V roku 1850 žilo v Žili­ne 2 326 oby­va­te­ľov, v roku 1911 10 000 (Peter Štan­ský). Mest­ské čas­ti: Báno­vá, Bôrik, Brod­no, Buda­tín, Byt­či­ca, Hájik, Hli­ny, Moj­šo­va Lúč­ka, Považ­ský Chl­mec, Rosin­ky, Solin­ky, Sta­ré mes­to, Strá­žov, Trno­vé, Vlčin­ce, Vra­nie, Zádub­nie, Zástra­nie, Závo­die, Žilin­ská Leho­ta. Lokál­ne čas­ti: Fram­bor, Hruš­ti­ny, Kálov, Malá Pra­ha, Nová Žili­na, Nový Chl­mec, Rudi­ny, Šaš­vár­ka, Šibe­ni­ce, Veľ­ký diel, Záva­žie. Posled­ný májo­vý týž­deň sa v mes­te kona­jú Sta­ro­mest­ské sláv­nos­ti. Zná­mi rodá­ci: mode­rá­tor­ka Zuza­na Belo­hor­co­vá, spi­so­va­teľ Ľubo­mír Fel­dek, herec Ľubo Gre­gor, Anna Šiš­ko­vá, spe­vá­ci Dušan Grúň, Ivan Kra­jí­ček, Sisa Sklov­ská, reži­sér Mar­tin Šulík, fut­ba­lis­ti Sta­ni­slav Gri­ga, Marek Min­tál, hoke­jis­ti Roman Kont­šek, Ronald Pet­ro­vic­ký, cyk­lis­ta Peter Sagan (Wiki­pe­dia).

Buda­tín­sky zámok bol pôvod­ne hra­dom. Nachá­dza sa v Žilin­skej mest­skej čas­ti Buda­tín. Dnes v ňom síd­li Považ­ské múze­um (Wiki­pe­dia). Buda­tín­sky hrad v minu­los­ti pat­ril medzi vod­né hra­dy. Jeho naj­star­šia časť bola posta­ve­ná po tatár­skom vpá­de v polo­vi­ci 13. sto­ro­čia (Infor­mač­ná tabu­ľa). Pôvod­ne vzni­kol ako stráž­ny hrad v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Prvá zmien­ka o hra­de je z roku 1323. His­to­ric­ké náz­vy objek­tu: Bude­tyn, Bude­tin (hra​dy​.sk). V 14. sto­ro­čí ho zís­kal Matúš Čák Tren­čian­sky. Počas baro­ku sa v roku 1745 objekt obklo­pil par­kom. V janu­ári 1849 hrad poško­dil požiar (Wiki­pe­dia). Vzhľa­dom na svo­ju polo­hu v blíz­kos­ti súto­ku Váhu a Kysu­ce, plnil aj fun­kciu krá­ľov­skej trid­siat­ko­vej sta­ni­ce, kde sa vybe­ra­lo mýto od kup­cov zo Sliez­ska (Infor­mač­ná tabu­ľa). Park, kto­rý je súčas­ťou Buda­tín­ske­ho zám­ku ma roz­lo­hu 50 000 m2. Dnes už má svo­ju pôvod­nú podo­bu z 18. sto­ro­čia. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Žije tu aj 350 roč­ná lipa s obvo­dom kme­ňa 620 cm a výš­kou 26.2 met­ra (regi​on​ma​la​fat​ra​.sk).

Zili­na is the cen­ter of nort­hwes­tern Slo­va­kia and ser­ves as the regi­onal capi­tal. It is situ­ated in the val­ley of the Vah River, in the Zili­na Basin, at the con­flu­en­ce with the Kysu­ca and Raj­cian­ka rivers, at an ele­va­ti­on of 333 meters abo­ve sea level. The city covers an area of 80.03 squ­are kilo­me­ters, with a popu­la­ti­on of 82,925 inha­bi­tants (zili​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Zili­na – ter­ra de Seli­nan is from the year 1208 (Ľubo­mír Viliam Pri­kryl, Peter Štan­ský). The city deve­lo­ped in the vici­ni­ty of Zili­na Cast­le, which exis­ted until the mid-​15th cen­tu­ry, and inte­res­tin­gly, it has not been dis­co­ve­red to this day. Slo­vaks and Ger­mans from Tesin lived in Zili­na. Marian­ske Squ­are is uni­que in Slo­va­kia for pre­ser­ving Renais­san­ce arca­des – laub­ne. In 1850, Zili­na had 2,326 inha­bi­tants, and by 1911, the popu­la­ti­on had gro­wn to 10,000 (Peter Štan­ský). The city con­sists of dis­tricts such as Báno­vá, Bôrik, Brod­no, Buda­tín, Byt­či­ca, Hájik, Hli­ny, Moj­šo­va Lúč­ka, Považ­ský Chl­mec, Rosin­ky, Solin­ky, Sta­ré mes­to, Strá­žov, Trno­vé, Vlčin­ce, Vra­nie, Zádub­nie, Zástra­nie, Závo­die, and Žilin­ská Leho­ta. Addi­ti­onal­ly, the­re are local parts inc­lu­ding Fram­bor, Hruš­ti­ny, Kálov, Malá Pra­ha, Nová Žili­na, Nový Chl­mec, Rudi­ny, Šaš­vár­ka, Šibe­ni­ce, Veľ­ký diel, and Záva­žie. The city hosts the Old Town Fes­ti­vi­ties in the last week of May. Notab­le nati­ves inc­lu­de TV pre­sen­ter Zuza­na Belo­hor­co­vá, wri­ter Ľubo­mír Fel­dek, actors Ľubo Gre­gor and Anna Šiš­ko­vá, sin­gers Dušan Grúň and Ivan Kra­jí­ček, Sisa Sklov­ská, direc­tor Mar­tin Šulík, foot­bal­lers Sta­ni­slav Gri­ga and Marek Min­tál, and hoc­key pla­y­ers Roman Kont­šek and Ronald Pet­ro­vic­ký, as well as cyc­list Peter Sagan (Wiki­pe­dia).

Buda­tín Cast­le was ori­gi­nal­ly a for­tress and is loca­ted in the Buda­tín dis­trict of Žili­na. Today, it hou­ses the Považ­ské Muse­um (Wiki­pe­dia). Buda­tín Cast­le was once clas­si­fied as a water cast­le, with its oldest sec­ti­on cons­truc­ted after the Tatar inva­si­on in the mid-​13th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board). Ori­gi­nal­ly built as a watch­to­wer for­tress in the second half of the 13th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia), the first men­ti­on of the cast­le dates back to 1323. His­to­ri­cal names for the struc­tu­re inc­lu­de Bude­tyn and Bude­tin (hra​dy​.sk). In the 14th cen­tu­ry, it came into the posses­si­on of Matúš Čák Tren­čian­sky. During the Baro­que peri­od, the cast­le was sur­roun­ded by a park in 1745. In Janu­ary 1849, the cast­le suf­fe­red dama­ge from a fire (Wiki­pe­dia). Due to its pro­xi­mi­ty to the con­flu­en­ce of the Váh and Kysu­ca rivers, it also ser­ved as a roy­al toll col­lec­ti­on sta­ti­on, whe­re tolls were col­lec­ted from mer­chants coming from Sile­sia (Infor­ma­ti­on board). The park, part of Buda­tín Cast­le, covers an area of 50,000 m² and has retai­ned its ori­gi­nal 18th-​century lay­out. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. Wit­hin the park stands a 350-​year-​old lime tree with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 620 cm and a height of 26.2 meters (regi​on​ma​la​fat​ra​.sk).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Turie

skala
Hits: 2210

Turie leží medzi Lúčan­skou Malou Fat­rou a Strá­žov­ský­mi vrch­mi v nad­mor­skej výš­ke 300 met­rom nad morom (obec​tu​rie​.eu), 446 pod­ľa Wiki­pe­die. Pozdĺž Tur­ské­ho poto­ka. Tur­ská doli­na sa kol­mo napá­ja na Rajec­kú doli­nu (obec​tu​rie​.eu). Na plo­che 27.2 km2 tu žije 1995 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1386 pod náz­vom Turo. Obec Turie vznik­la zlú­če­ním osád Turo a Tri dvo­ry, názov Turo tri dvo­ry sa pou­ží­val až do roku 1930. Názov Turie je pre obec od roku 1949 (obec​tu​rie​.eu). V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Micha­la archan­je­la, kto­rý bol posta­ve­ný oko­lo roku 1580. Je chrá­ne­ný lipou s obvo­dom kme­ňa 450 cm (obec​tu​rie​.eu).

Turie is situ­ated bet­we­en Lúčan­ská Malá Fat­ra and Strá­žov­ské Vrchy at an alti­tu­de of 300 meters abo­ve sea level (obec​tu​rie​.eu), or 446 meters accor­ding to Wiki­pe­dia. It is loca­ted along the Tur­ský potok (Turie Stre­am). Tur­ská doli­na (Turie Val­ley) inter­sects per­pen­di­cu­lar­ly with the Rajec­ká doli­na (Rajec­ká Val­ley) (obec​tu​rie​.eu). Cove­ring an area of 27.2 km², the vil­la­ge is home to 1995 resi­dents (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1386 under the name Turo. Turie was for­med by mer­ging the sett­le­ments of Turo and Tri dvo­ry. The name Turo tri dvo­ry was used until 1930, and the name Turie has been in use sin­ce 1949 (obec​tu​rie​.eu). The vil­la­ge hosts the Church of St. Micha­el the Archan­gel, cons­truc­ted around 1580, and is pro­tec­ted by a lime tree with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 450 cm (obec​tu​rie​.eu).

Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Krajina, Obce, Polia, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Šuja

skala
Hits: 2607

Šuja je obec v Rajec­kej kot­li­ne, leží v povo­dí Raj­čian­ky, na úpä­tí Srnia­ka (obec​su​ja​.eu). Leží v nad­mor­skej výš­ke 467 met­rov nad morom. Roz­lo­ha obce je 2.42 km2 (Wiki­pe­dia). Žije v nej 333 oby­va­te­ľov. Od roka 1997 nie je súčas­ťou Raj­ca (obec​su​ja​.eu). Obec nebo­la samos­tat­ná od roku 1971 do polo­vi­ce roku 1997 (obec​su​ja​.eu). V minu­los­ti sa obec nazý­va­la Chya, Sch­wgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Na úze­mí obce sa našli min­ce kelt­ské­ho kme­ňa Era­vis­kov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). V oblas­ti Šuje exis­to­va­lo síd­lis­ko Púchov­skej kul­tú­ry z pre­lo­mu leto­poč­tov (Wiki­pe­dia). Naj­star­šie písom­né zmien­ky o obci sú z roku 1393, pat­ri­la pod Lie­tav­ské pan­stvo. V roku 1598 mala 11 domov, v roku 1720 v 45 domoch žilo 304 oby­va­te­ľov. Zaobe­ra­li sa poľ­no­hos­po­dár­stvom, vče­lár­stvom, cho­vom oviec a dobyt­ka (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). Gas­tro­no­mic­ké zvlášt­nos­ti Šuje sú špe­cia­li­ty zo žiab, oba­rec, úhrab­ky, pod­les­ní­ky, dotrie­pa­ná kaša, kapus­to­vé haluš­ky, fán­ky (obec​su​ja​.eu). V mar­ci sa v Šuji koná Rajec­ký Boro­šo­vec, špor­to­vé bežec­ké podu­ja­tie (obec​su​ja​.eu).

Neďa­le­ko od obce sa nachá­dza Šuj­ské raše­li­nis­ko (obec​su​ja​.eu). Od roku 1983 je prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou. Na neprie­pust­nom štr­ko­vi­tom pod­lo­ží sa vytvo­ri­li raše­lin­né vrstvy s výsky­tom slatinno-​rašelinových spo­lo­čens­tiev (obec​su​ja​.eu). Ras­tie tu napr. Pri­mu­la fari­no­sa, Pin­gu­icu­la vul­ga­ris, Salix ros­ma­ri­ni­fo­lia, Meny­ant­hes tri­fo­lia­ta, Epi­pac­tis palus­tris, Gym­na­de­nia conop­sea, Utri­cu­la­ria minor, Ele­ocha­ris quinqu­ef­lo­ra, Carex viri­du­la, Trol­lius altis­si­mus. Žijú tu cen­né spo­lo­čen­stvá mäk­ký­šov, vážok, kôrov­cov, vážok. Napr. rak rieč­ny Asta­cus asta­cus, mlok bod­ko­va­ný Tri­tu­rus vul­ga­ris, kun­ka žltob­ru­chá Bom­bi­na varie­ga­ta, ropu­cha oby­čaj­ná Bufo bufo, ros­nič­ka zele­ná Hyla arbo­rea, jaš­te­ri­ca živo­ro­dá Zooto­ca vivi­pa­ra, vre­te­ni­cu sever­ská Vipe­ra berus, užov­ka oboj­ko­vá Natrix natrix, vydra rieč­na Lut­ra lut­ra, hla­váč bie­lo­p­lut­vý Cot­tus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Gal­čík, Michal Kalaš, Jozef Máj­sky, Pavol Polák, Eva Stan­ko­vá, Peter Urban, A. Zátu­rec­ký).

Šuja is a vil­la­ge in the Rajec­ká kot­li­na (Rajec­ká Basin), situ­ated in the Raj­čian­ka river basin at the foot­hills of Srniak. It is loca­ted at an alti­tu­de of 467 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge covers an area of 2.42 km² (Wiki­pe­dia) and is home to 333 resi­dents. Sin­ce 1997, it has not been part of Rajec (obec​su​ja​.eu). The vil­la­ge was not inde­pen­dent from 1971 until the midd­le of 1997 (obec​su​ja​.eu). In the past, the vil­la­ge had vari­ous names like Chya, Sch­wgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Coins of the Cel­tic tri­be Era­vis­ci were found in the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). The­re was a sett­le­ment of the Púchov cul­tu­re in the Šuja area around the turn of the era (Wiki­pe­dia). The ear­liest writ­ten records of the vil­la­ge date back to 1393, when it belo­n­ged to the Lie­ta­va esta­te. In 1598, it had 11 hou­ses, and by 1720, the­re were 304 inha­bi­tants living in 45 hou­ses. The vil­la­gers were enga­ged in agri­cul­tu­re, bee­ke­e­ping, and the bre­e­ding of she­ep and catt­le (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). Gas­tro­no­mic spe­cial­ties of Šuja inc­lu­de frog dis­hes, stew, ragouts, fora­ged dis­hes, mas­hed por­rid­ge, cab­ba­ge dum­plings, and doug­hnuts (obec​su​ja​.eu). In March, Šuja hosts the Rajec­ký Boro­šo­vec, a sports cross-​country event (obec​su​ja​.eu).

Near the vil­la­ge, you can find the Šuj­ské raše­li­nis­ko (Šuja Peat Bog) (obec​su​ja​.eu). Sin­ce 1983, it has been a natu­ral reser­ve. On imper­me­ab­le gra­vel sub­stra­te, lay­ers of peat with occur­ren­ces of marsh-​peat com­mu­ni­ties have for­med (obec​su​ja​.eu). Flo­ra inc­lu­des spe­cies like Pri­mu­la fari­no­sa, Pin­gu­icu­la vul­ga­ris, Salix ros­ma­ri­ni­fo­lia, Meny­ant­hes tri­fo­lia­ta, Epi­pac­tis palus­tris, Gym­na­de­nia conop­sea, Utri­cu­la­ria minor, Ele­ocha­ris quinqu­ef­lo­ra, Carex viri­du­la, Trol­lius altis­si­mus. The bog is home to valu­ab­le com­mu­ni­ties of mol­lusks, dra­gon­flies, beet­les, and amp­hi­bians, such as Asta­cus asta­cus, Tri­tu­rus vul­ga­ris, Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo bufo, Hyla arbo­rea, Zooto­ca vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, Natrix natrix, Lut­ra lut­ra, and Cot­tus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Gal­čík, Michal Kalaš, Jozef Máj­sky, Pavol Polák, Eva Stan­ko­vá, Peter Urban, A. Záturecký).

Lite­ra­tú­ra

Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977, Veda, Bra­ti­sla­va, 3. časť, 536 pp.

Use Facebook to Comment on this Post